07. CYTOLÓGIA - ZLOŽENIE BUNIEK, TRANSPORTNÉ PROCESY, DELENIE BUNIEK Flashcards
(124 cards)
1
Q
- Ktoré bunky majú vyšší obsah vody:
A. fylogeneticky staršie
B. ontogeneticky staršie
C. fylogeneticky mladšie
D. ontogeneticky mladšie
A
C. fylogeneticky mladšie
D. ontogeneticky mladšie
2
Q
- Obsah vody v bunkách závisí od:
A. životného prostredia
B. veku organizmu
C. metabolickej aktivity
D. orgánu
A
A. životného prostredia
B. veku organizmu
C. metabolickej aktivity
D. orgánu
3
Q
- Prečo obsah vody v bunkách vekom klesá?
A. staršie bunky majú obmedzený príjem vody
B. v starších bunkách sa znižuje metabolická aktivita
C. v starších bunkách prevládajú katabolické deje
D. staršie bunky vodu viac uvoľňujú ako prijímajú
A
B. v starších bunkách sa znižuje metabolická aktivita
4
Q
- Vyšší obsah vody v bunke majú:
A. pletivá aktívnych častí orgánov
B. pletivá pasívnych častí orgánov
C. pletivá rastlinných buniek
D. pletivá živočíšnych buniek
A
A. pletivá aktívnych častí orgánov
5
Q
- Najdôležitejšie prvky pre živé organizmy sú:
A. C, O, H, N
B. C, Cl, Zn, O
C. C, Cl, H, Zn
D. C, N, Zn, H
A
A. C, O, H, N
6
Q
- Kostrou všetkých organických látok je:
A. dvojväzbový uhlík
B. štvorväzbový uhlík
C. väzba uhlíka s kyslíkom
D. väzba uhlíka s vodíkom
A
B. štvorväzbový uhlík
7
Q
- Ktorý prvok je dôležitou súčasťou chlorofylu?
A. Fe
B. Mg
C. Ca
D. K
A
B. Mg
8
Q
- Ktorý prvok je dôležitou súčasťou hemoglobínu?
A. Na
B. Ca
C. Fe
D. K
A
C. Fe
9
Q
- Anorganické soli v bunke ovplyvňujú:
A. homeostázu
B. enzymatické riadenie
C. hospodárenie s vodou
D. metabolizmus
A
A. homeostázu
B. enzymatické riadenie
C. hospodárenie s vodou
D. metabolizmus
10
Q
- Ktoré polysacharidy plnia stavebnú funkciu?
A. sacharóza
B. celulóza
C. glykogén
D. chitín
A
B. celulóza
D. chitín
.
.
celulóza - stena rastlinných buniek
chitín - stena húb, kutikula článkonožcov
11
Q
- Ktoré polysacharidy predstavujú pre bunku zdroj energie?
A. glykogén
B. glukóza
C. škrob
D. chitín
A
A. glykogén
C. škrob
.
.
glukóza - monosacharid
12
Q
- Najväčší objem organických molekúl v bunke tvoria:
A. cukry
B. tuky
C. bielkoviny
D. minerálne látky
A
C. bielkoviny
13
Q
- Ktoré organické látky poskytujú organizmu najviac energie?
A. cukry
B. tuky
C. bielkoviny
D. nukleové kyseliny
A
B. tuky
14
Q
- Základnou stavebnou jednotkou bielkovín sú:
A. monosacharidy
B. aminokyseliny
C. nukleotidy
D. proteíny
A
B. aminokyseliny
15
Q
- Stavebnou jednotkou polypeptidových reťazcov
molekúl proteínov sú:
A. aminokyseliny
B. bielkoviny
C. sacharidové peptidy
D. nukleotidy
A
A. aminokyseliny
16
Q
- Aké funkcie plnia v bunke bielkoviny?
A. sú to základné stavebné látky
B. sú zdrojom energie
C. regulujú chemické procesy
D. rozpustené vo vode tvoria základné prostredie v bunke
A
A. sú to základné stavebné látky
C. regulujú chemické procesy
17
Q
- Vláknité (fibrilárne) bielkoviny zabezpečujú:
A. mechanické funkcie
B. metabolické funkcie
C. imunitu
D. regulačné funkcie
A
A. mechanické funkcie
18
Q
- Guľovité (globulárne) bielkoviny zabezpečujú:
A. metabolické funkcie
B. regulačné funkcie
C. imunitu
D. mechanické funkcie
A
A. metabolické funkcie
B. regulačné funkcie
C. imunitu
19
Q
- V bielkovinách živých organizmov sa pravidelne vyskytuje:
A. 12 aminokyselín
B. 20 aminokyselín
C. 22 aminokyselín
D. 200 aminokyselín
A
B. 20 aminokyselín
20
Q
- Koľko druhov aminokyselín využívajú živé systémy na proteosyntézu?
A. 5
B. 10
C. 15
D. 20
A
D. 20
21
Q
- Aké funkcie plnia v bunke sacharidy?
A. sú zdrojom energie
B. sú to stavebné látky
C. podieľajú sa na termoregulácii
D. katalyzujú chemické procesy
A
A. sú zdrojom energie
B. sú to stavebné látky
22
Q
- Ktoré organické zlúčeniny v bunke majú stavebnú funkciu?
A. cukry
B. tuky
C. bielkoviny
D. nukleové kyseliny
A
A. cukry
B. tuky
C. bielkoviny
23
Q
- Ktoré organické zlúčeniny plnia v bunke zásobnú funkciu?
A. cukry
B. tuky
C. bielkoviny
D. nukleové kyseliny
A
A. cukry
B. tuky
24
Q
- Glykogén je zásobná látka:
A. iba živočíchov
B. živočíchov a húb
C. niektorých rastlín
D. vírusov
A
B. živočíchov a húb
25
232. Glukóza sa v organizme živočíchov ukladá ako zásoba energie vo forme:
A. škrobu
B. celulózy
C. glykogénu
D. tuku
C. glykogénu
.
.
- glykogén vzniká spájaním glukózových jednotiek do rozvetvených reťazcov
26
233. Cukor sa v organizme rastlín ukladá ako zásoba energie vo forme:
A. tuku
B. škrobu
C. glykogénu
D. celulózy
B. škrobu
.
.
škrob - konečný produkt fotosyntézy
27
234. Aké funkcie plnia v bunke lipidy?
A. podieľajú sa na stavbe bunkových membrán
B. vytvárajú prostredie pre chemické deje
C. urýchľujú biochemické reakcie
D. predstavujú bohatý zdroj energie
A. podieľajú sa na stavbe bunkových membrán
D. predstavujú bohatý zdroj energie
28
235. Tuky sa podieľajú na regulačných mechanizmoch v bunke ako:
A. súčasť hormónov
B. súčasť vitamínov
C. súčasť chromozómov
D. súčasť enzýmov
A. súčasť hormónov
B. súčasť vitamínov
.
.
mnohé zložené tuky sú súčasťou vitamínov a hormónov
29
236. Základnou stavebnou jednotkou nukleových kyselín sú:
A. aminokyseliny
B. dusíkaté bázy
C. nukleotidy
D. pentózy
C. nukleotidy
30
237. Chromatín sa skladá:
A. z bielkoviny a nukleovej kyseliny
B. z nukleovej kyseliny a cukru
C. z bielkoviny a farbiva nukleínu
D. len z nukleovej kyseliny
A. z bielkoviny a nukleovej kyseliny
31
238. Nukleové kyseliny zabezpečujú:
A. kódovanie genetickej informácie
B. prenos genetickej informácie z rodičov na potomkov
C. riadenie metabolických dejov v bunke
D. preklad genetickej informácie do poradia aminokyselín
A. kódovanie genetickej informácie
B. prenos genetickej informácie z rodičov na potomkov
D. preklad genetickej informácie do poradia aminokyselín
32
239. Pri anaeróbnom štiepení jednej molekuly glukózy sa uvoľní energia, ktorá sa naviaže na:
A. 2 molekuly ATP
B. 4 molekuly ATP
C. 16 molekúl ATP
D. 21 molekúl ATP
A. 2 molekuly ATP
.
.
anaeróbne dýchanie
- nazýva sa neúplná oxidácia
- zahŕňa fázy:
1. glykolýza
- zisk 4 ATP, spotreba 2 ATP = čistý zisk 2 ATP
33
240. Energia získaná pri odbúraní jednej molekuly glukózy v procese aeróbnej glykolýzy sa využije na tvorbu:
A. 2 molekúl ATP
B. 12 molekúl ATP
C. 24 molekúl ATP
D. viac ako 30 molekúl ATP
D. viac ako 30 molekúl ATP
.
.
aeróbne dýchanie
- nazýva sa úplná oxidácia
- zahŕňa fázy:
1. glykolýza
2. aeróbna dekarboxylácia kyseliny pyrohroznovej
3. Krebsov cyklus
4. dýchací reťazec
34
241. Prokaryotické bunky sa od eukaryotických odlišujú najmä tým, že:
A. sú menšie a chýbajú im membránové štruktúry
B. ich jadro je oddelené od cytoplazmy iba jednou membránou
C. rozmnožujú sa iba v tele hostiteľa
D. genetickú informáciu majú uloženú v jednej molekule RNA
A. sú menšie a chýbajú im membránové štruktúry
35
242. Medzi prokaryotické organizmy patria:
A. baktérie, archeóny a sinice
B. baktérie a vírusy
C. baktérie, vírusy a sinice
D. len baktérie
A. baktérie, archeóny a sinice
36
243. Medzi eukaryotické organizmy patria:
A. všetky mnohobunkové a niektoré jednobunkové organizmy
B. len mnohobunkové organizmy
C. všetky organizmy, ktoré majú biologické membrány
D. baktérie a sinice
A. všetky mnohobunkové a niektoré jednobunkové organizmy
.
.
eukaryotické jednobunkové
- napr. prvoky (protozoa)
37
244. Pre bunky húb platí, že:
A. ich zásobnou látkou je glykogén
B. ich bunková stena obsahuje celulózu
C. ich bunková stena obsahuje chitín
D. sú to typické prokaryotické bunky
A. ich zásobnou látkou je glykogén
C. ich bunková stena obsahuje chitín
38
245. Pre bunky rastlín platí, že:
A. ich zásobnou látkou je škrob
B. ich bunková stena obsahuje celulózu
C. keď sú staršie obsahujú veľa vakuol
D. mladé bunky majú veľa vakuol
A. ich zásobnou látkou je škrob
B. ich bunková stena obsahuje celulózu
D. mladé bunky majú veľa vakuol
39
246. Vyberte možnosti, ktoré správne uvádzajú membránové štruktúry bunky:
A. jadro, plastidy, mitochondrie, endoplazmatické retikulum
B. plastidy, vakuoly, ribozómy, endoplazmatické retikulum
C. chloroplasty, Golgiho aparát, mitochondrie, lyzozómy
D. vakuoly, mitotický aparát, ribozómy, lyzozómy
A. jadro, plastidy, mitochondrie, endoplazmatické retikulum
C. chloroplasty, Golgiho aparát, mitochondrie, lyzozómy
.
.
!! ribozómy narozdiel od ostatných bunkových organel nemajú membránovú štruktúru
40
247. Vyberte možnosti, ktoré správne uvádzajú fibrilárne štruktúry bunky:
A. cytoskelet, ribozómy, chloroplasty, mitotický aparát
B. cytoskelet, brvy, bičíky, chromozómy
C. chromozómy, cytoskelet, bičíky, mitotický aparát
D. brvy, chloroplasty, inklúzie, ribozómy
B. cytoskelet, brvy, bičíky, chromozómy
C. chromozómy, cytoskelet, bičíky, mitotický aparát
.
.
fibrilárne štruktúry zabezpečujú pohybové a mechanické funkcie
41
248. Bunková stena je typickou štruktúrou:
A. rastlinných buniek
B. živočíšnych buniek
C. buniek húb
D. buniek baktérií
A. rastlinných buniek
C. buniek húb
D. buniek baktérií
42
249. Pre bunkové povrchy platí vo vzťahu k vode a v nej rozpusteným látkam tvrdenie:
A. bunková stena je priepustná, cytoplazmatická membrána je polopriepustná
B. bunková stena je nepriepustná, cytoplazmatická membrána je polopriepustná
C. bunková stena je polopriepustná, cytoplazmatická membrána je nepriepustná
D. priepustnosť bunkovej steny je rovnaká ako pri cytoplazmatickej membráne, závisí od prostredia
A. bunková stena je priepustná, cytoplazmatická membrána je polopriepustná
.
.
polopriepustnosť = semipermeabilita
43
250. Bunkové jadro je štruktúra, v ktorej prebieha:
A. syntéza nukleových kyselín
B. syntéza tukov
C. syntéza bielkovín
D. syntéza cukrov
A. syntéza nukleových kyselín
.
.
nukleové kyseliny - zriedkavý názov kyseliny bunkového jadra
44
251. Pre jadierko eukaryotickej bunky platia tvrdenia:
A. je ohraničené od cytoplazmy biomembránou
B. počas bunkového delenia sa stráca
C. syntetizuje ribozómovú RNA
D. syntetizuje ribozómové bielkoviny
B. počas bunkového delenia sa stráca
C. syntetizuje ribozómovú RNA
.
.
- nie je trvalou súčasťou jadra, mizne v profáze mitózy a k jeho rekonštrukcii dochádza až v telofáze
- rRNA sa v cytoplazme spája s bielkovinami a tvorí ribozómy
45
252. Jadierko (nucleolus) bunky syntetizuje:
A. proteíny
B. steroidy
C. ribozómovú RNA
D. transférovú RNA
C. ribozómovú RNA
.
.
- rRNA sa v cytoplazme spája s bielkovinami a tvorí ribozómy
46
253. DNA sa nachádza:
A. v chromozómoch
B. v jadierku
C. v plastidoch
D. v ribozómoch
A. v chromozómoch
C. v plastidoch
.
.
plastidová DNA (pDNA)
vlastnú DNA majú taktiež mitochondrie
47
254. Kde v bunke je lokalizovaná syntéza mRNA?
A. v cytoplazme
B. na ribozómoch
C. v jadre
D. v jadierku
C. v jadre
.
.
mRNA - mediátorová ribonukleová kyselina
48
255. Ktorá organela v bunke syntetizuje bielkoviny?
A. endoplazmatické retikulum
B. ribozómy
C. plazmidy
D. lyzozóm
B. ribozómy
.
.
na membránach ER sa v jeho drsnej forme nachádzajú ribozómy
49
256. Biomembrány sú tvorené:
A. vrstvou fosfolipidov, vláknitými a guľovitými bielkovinami
B. dvojvrstvou fosfolipidov, do ktorej sú ponorené biekoviny
C. dvojvrstvou proteínov a vláknitými fosfolipidmi
D. dvojitou vrstvou fosfolipidov, integrálnymi a periférnymi bielkovinami
B. dvojvrstvou fosfolipidov, do ktorej sú ponorené biekoviny
D. dvojitou vrstvou fosfolipidov, integrálnymi a periférnymi bielkovinami
50
257. Fosfolipidy sa podieľajú na stavbe:
A. biomembrán
B. fibrilárnych štruktúr v bunke
C. chromozómov
D. mitotického aparátu
A. biomembrán
51
258. Dvojitú membránu majú tieto bunkové štruktúry:
A. jadro, mitochondrie a plastidy
B. jadro, vakuoly a plastidy
C. iba mitochondrie a plastidy
D. iba jadro
A. jadro, mitochondrie a plastidy
.
.
vakuoly - ohraničené jednoduchou membránou - tonoplastom
52
259. Za energetické centrum bunky považujeme:
A. chloroplasty, ktoré zabezpečujú premenu svetelnej energie na chemickú
B. mitochondrie, pretože sa v nich tvorí ATP
C. endoplazmatické retikulum, lebo zabezpečuje syntézu bielkovín a lipidov
D. jadro, lebo je tu DNA a je to hlavné riadiace centrum bunky
B. mitochondrie, pretože sa v nich tvorí ATP
53
260. Ktoré z uvedených štruktúr eukaryotickej bunky majú dvojitú membránu?
A. jadro
B. cytoplazmatická membrána
C. mitochondrie
D. chloroplasty
A. jadro
C. mitochondrie
D. chloroplasty
54
261. Vnútrobunkové štruktúry s vlastnou DNA sú:
A. mitochondrie a plastidy
B. Golgiho aparát a mitochondrie
C. plastidy a lyzozómy
D. žiadne také štruktúry neexistujú, DNA je iba v jadre
A. mitochondrie a plastidy
55
262. Pre mitochondrie platí, že:
A. sú energetickým centrom bunky
B. energiu transformujú v procese dýchania do formy ATP
C. v každej bunke je len jedna mitochondria
D. v každej bunke môžu byť stovky až tisícky mitochondrií
A. sú energetickým centrom bunky
B. energiu transformujú v procese dýchania do formy ATP
D. v každej bunke môžu byť stovky až tisícky mitochondrií
56
263. Počet mitochondrií v bunke je spravidla:
A. 1
B. 2
C. môže ich byť niekoľko stovák
D. neprevyšuje 100
C. môže ich byť niekoľko stovák
57
264. Calvinov-Bensonov cyklus fixácie uhlíka sa deje:
A. v jadre
B. v cytoplazme
C. v matrixe mitochondrií
D. v stróme chloroplastov
D. v stróme chloroplastov
58
265. Leukoplasty sa nachádzajú najčastejšie:
A. v zásobných orgánoch prvokov
B. v zásobných orgánoch rastlín
C. rovnako vo všetkých rastlinných bunkách
D. v bunkách listov po strate chlorofylu
B. v zásobných orgánoch rastlín
59
266. Tylakoidy sú:
A. membrány chloroplastov
B. vlákna v mitotickom aparáte
C. neživé súčasti bunky
D. kanáliky Golgiho aparátu
A. membrány chloroplastov
60
267. Pre plastidy platí, že:
A. sa nachádzajú len v rastlinných bunkách
B. sa nachádzajú v rastlinných aj živočíšnych bunkách
C. väčšina obsahuje fotosyntetické farbivá
D. majú vlastnú DNA
A. sa nachádzajú len v rastlinných bunkách
C. väčšina obsahuje fotosyntetické farbivá
D. majú vlastnú DNA
61
268. Pre endoplazmatické retikulum platia tvrdenia:
A. je to membránová štruktúra, tvorená systémom kanálikov
B. jeho drsná forma zabezpečuje proteosyntézu
C. jeho hladká forma sa podieľa na syntéze sacharidov
D. zabezpečuje transport látok
A. je to membránová štruktúra, tvorená systémom kanálikov
B. jeho drsná forma zabezpečuje proteosyntézu
D. zabezpečuje transport látok
.
.
hladká forma - syntéza lipidov, vit. D
62
269. Drsná forma endoplazmatického retikula má na membránach naviazané:
A. nukleové kyseliny
B. lyzozómy
C. ribozómy
D. enzýmy
C. ribozómy
63
270. Drsné endoplazmatické retikulum pozostáva:
A. z endoplazmatického retikula a ribózy
B. z endoplazmatického retikula a RNA
C. z endoplazmatického retikula a ribozómov
D. z endoplazmového retikula a DNA
C. z endoplazmatického retikula a ribozómov
64
271. Ribozómy syntetizujú:
A. bielkoviny
B. cukry
C. tuky
D. ribozómovú RNA
A. bielkoviny
65
272. Štruktúry bunky, ktoré sa podieľajú na proteosyntéze sú:
A. jadro, endoplazmatické retikulum a ribozómy
B. drsné endoplazmatické retikulum a Golgiho aparát
C. voľné ribozómy v cytoplazme a tylakoidy
D. endoplazmatické retikulum, ribozómy a Golgiho aparát
B. drsné endoplazmatické retikulum a Golgiho aparát
D. endoplazmatické retikulum, ribozómy a Golgiho aparát
.
.
jadro - syntéza nukleových kyselín
66
273. Aké funkcie plnia vakuoly v rastlinných bunkách?
A. zúčastňujú sa na rozkladných procesoch
B. sú vyplnené zásobnými látkami
C. tvoria sa v nich rastlinné farbivá
D. podmieňujú vnútorný tlak v bunke
A. zúčastňujú sa na rozkladných procesoch
B. sú vyplnené zásobnými látkami
D. podmieňujú vnútorný tlak v bunke
67
274. Je pravdivé tvrdenie, že vakuoly sa nachádzajú iba v rastlinných bunkách?
A. áno, je to typická rastlinná štruktúra
B. áno, podobné štruktúry u živočíchov nazývame lyzozómy
C. nie, živočíšne bunky niektorých živočíchov obsahujú špecializované vakuoly
D. nie, vakuoly sú dôležitými štruktúrami v bunkách prvokov
C. nie, živočíšne bunky niektorých živočíchov obsahujú špecializované vakuoly
D. nie, vakuoly sú dôležitými štruktúrami v bunkách prvokov
68
275. K neživým súčastiam bunky patria:
A. škrobové zrná
B. tukové kvapky
C. inklúzie
D. cytoskelet
A. škrobové zrná
B. tukové kvapky
C. inklúzie
69
276. Pohybovú funkciu v bunke zabezpečujú:
A. mikrofilamenty
B. mikrotubuly
C. intermediárne filamenty
D. intermediárne tubuly
A. mikrofilamenty
B. mikrotubuly
.
.
intermediárne filamenty - spevňovacia funkcia
70
277. Mikrofilamenty sú:
A. jemné vlákna v bunke, ktoré umožňujú kontrakciu
B. trubicovité útvary v cytoplazme bunky
C. vlákna deliaceho vretienka
D. fibrilárne štruktúry
A. jemné vlákna v bunke, ktoré umožňujú kontrakciu
D. fibrilárne štruktúry
71
278. Mikrotubuly sú:
A. fibrilárne štruktúry
B. jemné vlákna v cytoplazme bunky, ktoré umožňujú kontrakciu
C. trubicovité útvary v cytoplazme bunky, schopné kontrakcie
D. kanáliky, ktoré tvoria endoplazmatické retikulum
A. fibrilárne štruktúry
C. trubicovité útvary v cytoplazme bunky, schopné kontrakcie
72
279. Fibrilárne štruktúry, ktoré nemajú schopnosť kontrakcie, sa nazývajú:
A. intercelulárne filamenty
B. intermediárne filamenty
C. intermediárne tubuly
D. intercelulárne tubuly
B. intermediárne filamenty
73
280. Dynamickú kostru bunky tvorí:
A. cytoskelet
B. cytoplazma
C. sústava kryštalických inklúzií
D. sieť mikrofilamentov a mikrotubulov
A. cytoskelet
D. sieť mikrofilamentov a mikrotubulov
74
281. Intermediárne filamenty majú funkciu:
A. pohybovú
B. spevňovaciu
C. transportnú
D. metabolickú
B. spevňovaciu
75
282. Stavebným základom fibrilárnych štruktúr sú:
A. mikrotubuly, mikrofilamenty a intermediárne filamenty
B. fibrín, tubulín a myozin
C. aktín, myozín, bielkovinové filamenty
D. tubulín, filamenty a intermediárny fibrín
A. mikrotubuly, mikrofilamenty a intermediárne filamenty
76
283. Endosymbiotická teória vysvetľuje:
A. vznik lišajníkov
B. vznik eukaryotickej bunky
C. fungovanie symbiotického vzťahu medzi dvomi organizmami
D. vznik mitochondrií a plastidov z pôvodne samostatných prokaryotických organizmov
B. vznik eukaryotickej bunky
D. vznik mitochondrií a plastidov z pôvodne samostatných prokaryotických organizmov
77
284. Vznik eukaryotickej bunky z viacerých samostatných prokaryotických buniek vysvetľuje:
A. endosymbiotická teória
B. panspermická teória
C. kreacionistická teória
D. kumulačná teória
A. endosymbiotická teória
78
285. Za predchodcov chloroplastov sa podľa endosymbiotickej teórie považujú:
A. vakuoly obsahujúce chlorofyl
B. fototrofné prokaryota
C. sinice
D. cyanobaktérie
B. fototrofné prokaryota
C. sinice
D. cyanobaktérie
79
286. Pri ktorých mechanizmoch prechodu látok cez cytoplazmatickú membránu, je potrebná energia?
A. osmóza
B. aktívny transport
C. fagocytóza
D. pinocytóza
B. aktívny transport
C. fagocytóza
D. pinocytóza
.
.
pasívny transport: difúzia, osmóza
aktívny transport (vyžaduje energiu vo forme ATP): endocytóza (pinocytóza, fagocytóza), exocytóza
80
287. Aktívny transport cez bunkovú membránu sa uskutočňuje pomocou:
A. bielkovinových prenášačov
B. fagocytózy
C. pinocytózy
D. difúzie
A. bielkovinových prenášačov
B. fagocytózy
C. pinocytózy
81
288. Difúzia je:
A. pohyb molekúl z miesta vyššej koncentrácie na miesto s nižšou koncentráciou
B. rozptyl látky v rozpúšťadle
C. rozptyl rozpúšťadla v látke
D. vyrovnávanie koncentrácie medzi rozpúšťadlom a roztokom v smere koncentračného spádu
A. pohyb molekúl z miesta vyššej koncentrácie na miesto s nižšou koncentráciou
B. rozptyl látky v rozpúšťadle
D. vyrovnávanie koncentrácie medzi rozpúšťadlom a roztokom v smere koncentračného spádu
.
.
- vyrovnávanie koncentrácie medzi rozpúšťadlom (voda) a roztokom (rozpustné soli) v smere koncentračného spádu
- samovoľný pohyb molekúl
miesto vyššej koncentrácie ➜ miesto nižšej koncentrácie
82
289. Príkladom difúzie v živých organizmoch je:
A. prechod kyslíka z alveol do krvi
B. absorpcia vody v črevách
C. spätné vstrebávanie vody a minerálnych látok v kanálikoch nefrónu
D. prechod CO2 z buniek do krvi
A. prechod kyslíka z alveol do krvi
D. prechod CO2 z buniek do krvi
83
290. K vstrebávaniu tukov v tenkom čreve dochádza prostredníctvom:
A. osmózy
B. pinocytózy
C. fagocytózy
D. bielkovinových kanálikov
B. pinocytózy
84
291. Transport glukózy a aminokyselín do bunky zabezpečuje:
A. pinocytóza
B. fagocytóza
C. transportná bielkovina
D. ATP
C. transportná bielkovina
85
292. Pri prenikaní potrebných iónov do bunky sa uplatňuje:
A. difúzia
B. osmóza
C. endocytóza
D. transportná bielkovina
D. transportná bielkovina
86
293. K štrukturálnej prestavbe cytoplazmatickej membrány dochádza pri:
A. exocytóze
B. endocytóze
C. pinocytóze
D. fagocytóze
A. exocytóze
B. endocytóze
C. pinocytóze
D. fagocytóze
87
294. Osmóza je:
A. pohyb vody cez semipermeabilnú membránu na miesto s vyššou koncentráciou rozpúšťanej látky
B. pohyb látky za rozpúšťadlom
C. tlak vo vnútri kapilár
D. tlak vo vnútri buniek
A. pohyb vody cez semipermeabilnú membránu na miesto s vyššou koncentráciou rozpúšťanej látky
.
.
JEDNOSMERNÝ transport vody cez membránu
BUĎ do bunky ALEBO z bunky
- rozpúšťadlo (najčastejšie voda) ide z menej koncentrovaného roztoku do viac koncentrovaného roztoku (snaží sa ho zriediť)
88
295. Plazmolýza nastane, keď sa bunka ocitne v prostredí:
A. hypotonickom
B. hypertonickom
C. s vyššou koncentráciou osmoticky aktívnych častíc
D. s nižšou koncentráciou osmoticky aktívnych častíc
B. hypertonickom
C. s vyššou koncentráciou osmoticky aktívnych častíc
.
.
lýza = rozklad, bunka zmenšuje objem a odchádza z nej voda, aby vyrovnala vonkajšiu koncentráciu
89
296. Keď posolíme uhorku, môžeme pozorovať:
A. difúziu
B. plazmolýzu
C. osmotickú lýzu
D. plazmoptýzu
B. plazmolýzu
.
.
zvýši sa vonkajšia koncentrácia a z bunky uhoriek odchádza voda, aby vyrovnala koncentráciu
90
297. Praskanie dužiny plodov ovocia po dlhotrvajúcich dažďoch, je jav, ktorý sa nazýva:
A. plazmolýza
B. deplazmolýza
C. plazmoptýza
D. osmolýza
C. plazmoptýza
.
.
bunka NASÁVA vodu, zväčšuje objem, praská
91
298. Osmotická lýza červených krviniek môže nastať v:
A. roztoku soli
B. roztoku glukózy
C. v alkohole
D. v destilovanej vode
D. v destilovanej vode
.
.
osmotická lýza erytrocytov (tzv. hemolýza) v destilovanej vode = hypotonickom prostredí
92
299. Koncentrácia hypertonického prostredia je:
A. premenlivá v závislosti od prostredia
B. vyššia ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme
C. rovnaká ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme
D. nižšia ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme
B. vyššia ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme
93
300. Koncentrácia hypotonického prostredia je:
A. rovnaká ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme
B. premenlivá v závislosti od prostredia
C. vyššia ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme
D. nižšia ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme
D. nižšia ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme
94
301. Koncentrácia izotonického prostredia je:
A. vyššia ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme
B. nižšia ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme
C. rovnaká ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme
D. premenlivá v závislosti od prostredia
C. rovnaká ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme
95
302. V akom prostredí sa živočíšna bunka zmrští?
A. hypotonickom
B. hypertonickom
C. izotonickom
D. v roztoku soli
B. hypertonickom
D. v roztoku soli
.
.
bunka zmenšuje objem a odchádza z nej voda, aby vyrovnala vonkajšiu koncentráciu
96
303. Je pravda, že pri bakteriálnom zápale hrdla pomôže kloktanie koncentrovaným roztokom NaCl?
A. áno, v hypertonickom prostredí baktérie uvoľňujú vodu a hynú
B. áno, v hypotonickom prostredí baktérie prijímajú vodu a praskajú
C. nie, roztok NaCl môže poškodiť sliznicu
D. nie, pre baktérie je roztok NaCl neškodný
A. áno, v hypertonickom prostredí baktérie uvoľňujú vodu a hynú
97
304. Pinocytóza:
A. patrí medzi aktívne formy prenosu látok cez cytoplazmatickú membránu
B. patrí medzi pasívne formy prenosu látok cez cytoplazmatickú membránu
C. zabezpečuje príjem látok bez spotreby energie
D. zabezpečuje vylučovanie nepotrebných látok z bunky
A. patrí medzi aktívne formy prenosu látok cez cytoplazmatickú membránu
98
305. Medzi pasívne formy prenosu látok cez cytoplazmatickú membránu nepatrí:
A. endocytóza
B. pinocytóza
C. osmóza
D. fagocytóza
A. endocytóza
B. pinocytóza
D. fagocytóza
99
306. Medzi aktívne formy prenosu látok cez cytoplazmatickú membránu nepatrí:
A. difúzia
B. pinocytóza
C. fagocytóza
D. osmóza
A. difúzia
D. osmóza
100
307. Z koľkých fáz pozostáva bunkový cyklus?
A. 2
B. 4
C. 6
D. 8
B. 4
.
.
1. G1 (postmitotická)
2. S (syntetická)
3. G2 (predmitotická)
4. M (mitóza)
101
308. Ktorá bunková štruktúra zodpovedá za presné rozdelenie chromozómov do dcérskych buniek?
A. jadro
B. cytoskelet
C. mitochondrie
D. mitotický aparát
D. mitotický aparát
102
309. Ako sa nazýva fáza bunkového delenia, v ktorej sa mikrotubuly deliaceho vretienka skracujú a priťahujú chromozómy k centriolám?
A. telofáza
B. interfáza
C. metafáza
D. anafáza
D. anafáza
.
.
P
M - middle
A - away
T
103
310. Chromozómy sú:
A. morfologické útvary, ktoré možno pozorovať len pri delení bunky
B. štruktúry, ktoré možno pozorovať v jadre bunky permanentne
C. štruktúry viditeľné len v S-fáze bunkového cyklu
D. štruktúry, ktoré v jadre vznikajú na začiatku delenia bunky
A. morfologické útvary, ktoré možno pozorovať len pri delení bunky
104
311. Mitózou vznikajú:
A. somatické bunky
B. všetky bunky organizmu
C. všetky bunky organizmov, vrátane baktérií
D. len pohlavné bunky
A. somatické bunky
.
.
somatické - telové
meiózou vznikajú pohlavné bunky (gaméty), výtrusy, peľové zrnká, vajcové bunky vyšších rastlín
105
312. V profáze mitózy dochádza k:
A. špiralizácii chromozómov
B. syntéze DNA
C. vzniku mitotického aparátu
D. vzniku jadierka
A. špiralizácii chromozómov
C. vzniku mitotického aparátu
.
.
- špiralizácia chromozómov (hrubnú, skracujú sa) = stávajú sa viditeľné
- rozpúšťa sa jadrová membrána
- objavujú sa vlákna (mikrotubuly) deliaceho vretienka
- syntéza DNA počas interfázy
- jadierko mizne v profáze, rekonštrukcia v telofáze
106
313. V metafáze mitózy dochádza k:
A. usporiadaniu chromozómov do centrálnej roviny
B. rozchádzaniu dcérskych chromatíd
C. rozštiepeniu chromatíd
D. rozdeleniu centriol
A. usporiadaniu chromozómov do centrálnej roviny
C. rozštiepeniu chromatíd
.
.
metafáza - m - middle
- dvojchromatidové chromozómy sú zoradené do deliacej roviny
- rozdelia sa na 2 dcérske chromatidy spojené centromérou (upínajú sa na ňu mikrotubuly deliaceho vretienka)
107
314. V anafáze mitózy dochádza k:
A. rozchádzaniu chromozómov k protiľahlým pólom bunky
B. rozchádzaniu chromatíd k protiľahlým pólom bunky
C. ukončeniu delenia jadra
D. zániku mitotického aparátu
B. rozchádzaniu chromatíd k protiľahlým pólom bunky
.
.
anafáza - a - away
108
315. V telofáze mitózy dochádza k:
A. ukončeniu karyokinézy
B. priebehu cytokinézy
C. dešpiralizácii chromozómov
D. vzniku novej DNA
A. ukončeniu karyokinézy
B. priebehu cytokinézy
C. dešpiralizácii chromozómov
.
.
- zaniká deliace vretienko
- jednochromatidové dcérske chromozómy sa dešpiralizujú
- okolo chromozómov sa tvorí nová jadrová membrána
109
316. V ktorej fáze bunkového cyklu dochádza k zdvojeniu jednochromatidového chromozómu na dvojchromatidový?
A. v metafáze
B. v profáze
C. v S-fáze
D. v G2 fáze
C. v S-fáze
110
317. Redukcia počtu chromozómov je charakteristická pre:
A. heterotypické delenie bunky
B. homeotypické delenie bunky
C. I. meiotické delenie
D. II. meiotické delenie
A. heterotypické delenie bunky
C. I. meiotické delenie
.
.
homeotypické delenie - zhodné s mitózou
111
318. Pre heterotypické delenie platí:
A. je to prvé meiotické delenie
B. je to druhé meiotické delenie
C. počet chromozómov sa redukuje na polovicu
D. počet chromozómov sa nemení, podobá sa na mitózu
A. je to prvé meiotické delenie
C. počet chromozómov sa redukuje na polovicu
112
319. Pre homeotypické delenie platí:
A. je to prvé meiotické delenie
B. je to druhé meiotické delenie
C. počet chromozómov sa nemení, podobá sa na mitózu
D. počet chromozómov sa redukuje na polovicu
B. je to druhé meiotické delenie
C. počet chromozómov sa nemení, podobá sa na mitózu
113
320. Crossing over prebieha:
A. v profáze prvého meiotického delenia
B. počas heterotypického delenia
C. v metafáze meiózy I.
D. počas interfázy meiózy
A. v profáze prvého meiotického delenia
B. počas heterotypického delenia
.
.
https://ib.bioninja.com.au/_Media/crossing-over_med.jpeg
114
321. Bivalenty sú:
A. polovičky chromozómov
B. dvojice homologických chromozómov
C. chromozómové páry
D. ramená chromozómov
B. dvojice homologických chromozómov
C. chromozómové páry
115
322. Karyokinéza je:
A. delenie jadra
B. pohyb jadra v cytoplazme
C. pohyb centriol po rozdelení
D. pohyb chromozómov v anafáze
A. delenie jadra
116
323. Cytokinéza je proces, ktorým sa:
A. začína proces delenia bunky po interfáze
B. začína proces oddeľovania bivalentov
C. ukončuje proces delenia bunky v telofáze
D. ukončuje proces delenia jadra v mitóze
C. ukončuje proces delenia bunky v telofáze
117
324. Keď pod mikroskopom vidíme dvojchomatidové chromozómy usporiadané v centrálnej rovine, štádium mitózy je:
A. telofáza
B. metafáza
C. cytokinéza
D. anafáza
B. metafáza
.
.
m - middle
118
325. Keď pod mikroskopom vidíme zväčšené jadrá s rozlíšiteľnými chromozómami, štádium mitózy je:
A. interfáza
B. metafáza
C. anafáza
D. profáza
D. profáza
119
326. Podľa čoho delíme eukaryotické bunky na haploidné a diploidné?
A. podľa počtu homologických chromozómov v bunke
B. podľa počtu nehomologických chromozómov v bunke
C. podľa počtu všetkých chromozómov v bunke
D. podľa počtu pohlavných chromozómov
C. podľa počtu všetkých chromozómov v bunke
.
.
- telové bunky majú dve sady chromozómov (2n, diploidné) = 2*23
- pohlavné bunky jednu sadu (n, haploidné) = 1*23
120
327. Centroméra je:
A. časť deliaceho vretienka
B. miesto prekríženia chromozómov
C. miesto na chromozóme, kde sa pripájajú vlákna deliaceho vretienka
D. miesto na chromozóme, kde sa lokalizuje gén
C. miesto na chromozóme, kde sa pripájajú vlákna deliaceho vretienka
.
.
https://bit.ly/3BqY1g4
121
328. Meióza je proces:
A. delenia baktérií
B. rozmnožovania prvokov
C. redukcie počtu chromozómov na polovicu
D. reprodukcie vírusov
C. redukcie počtu chromozómov na polovicu
122
329. Kedy dochádza k redukcii počtu chromozómov v pohlavných bunkách?
A. v G1 fáze bunkového cyklu
B. počas meiózy
C. na začiatku mitózy
D. na konci amitózy
B. počas meiózy
123
330. Ako sa označuje fáza bunkového cyklu, v ktorej sa replikuje DNA:
A. M
B. G1
C. S
D. G2
C. S
.
.
G1 - rastové procesy, syntéza bielkovín
S - každý jednochromatidový chromozóm sa zdvojuje na dvojchromatidový, spojený v mieste centroméry
- replikuje sa DNA v chromozómoch na dvojnásobok
G2 - pokračujú rastové procesy, syntéza bielkovín
124
331. V ktorej fáze meiózy dochádza k prekríženiu chromozómov (crossing over)?
A. profáze I
B. interfáze
C. anafáze I
D. profáze II
A. profáze I
