1-120 Flashcards
(120 cards)
1
Q
Fenotyp :
a) je podmienený genotypom
b) je súbor všetkých génov
c) je určený vždy iba haploidnou sadou chromozómov
d) závisí iba na genotype
A
a) je podmienený genotypom
2
Q
Čisté línie :
a) získavame v šľachtiteľstve najčastejšie inbreedingom
b) sú tvorené jedincami zhodnými fenotypicky, a rozdielnymi genotypicky
c) sú tvorené jedincami vzniknutými vegetatívne
d) získavame najčastejšie náhodným krížením
A
a) získavame v šľachtiteľstve najčastejšie inbreedingom
3
Q
Pri monogénnej dedičnosti :
a) je možný pouze jeden fenotyp
b) je znak podmieňovaný vždy len jednou alelou
c) sú znaky vždy podmieňované jedným génom
d) sú v genotype vždy identické alely
A
c) sú znaky vždy podmieňované jedným génom
4
Q
Alela :
a) je jednotkou fenotypu
b) sa vyskytuje vo dvoch formách
c) je konkrétna forma génu
d) sa vždy vyskytuje vo viacerých formách
A
c) je konkrétna forma génu
5
Q
Pojem aktívna alela :
a) označuje alelu, na kt. nepôsobí selekcia
b) je synonymum pre alelu dominantnú
c) vyjadruje pôsobenie alel u recesívneho homozygota
d) sa používa v polygénnej dedičnosti
A
d) sa používa v polygénnej dedičnosti
6
Q
Genofondom rozumieme :
a) všetky gény určitého jedinca
b) súbor všetkých alel všetkých členov populácie
c) žiadna z uvedených alternatív nie je správna
d) genetickú výbavu určitej rodiny
A
b) súbor všetkých alel všetkých členov populácie
7
Q
Genofond je :
a) súbor génov bunky
b) súbor všetkých alel v populácií
c) súbor všetkých fenotypov
d) súbor jedincov, kt. sa môžu navzájom krížiť
A
b) súbor všetkých alel v populácií
8
Q
Gény malého účinku :
a) žiadna z uvedených alternatív nie je správna
b) obvykle podmieňujú iba monogénne znaky
c) sú málo závislé na vnejším prostredí
d) sa vyskytujú iba na X chromozóme
A
a) žiadna z uvedených alternatív nie je správna
9
Q
Pojem aktívna alela :
a) je synonymum pre alelu dominantnú u monogénnej dedičnosti
b) znamená minor gen, ktorý sa prejaví vo fenotype pri polygénnej determinácií znaku
c) vyjadruje pôsobenie alel u recesívneho homozygota
d) označuje alelu, na kt. nepôsobí selekcia
A
b) znamená minor gen, ktorý sa prejaví vo fenotype pri polygénnej determinácií znaku
10
Q
genofondom rozumieme :
a) všetky alely určitého jedinca
b) žiadna z uvedených alternatív nie je správna
c) všetky gény jednej bunky
d) genetickú výbavu určitej rodiny
A
b) žiadna z uvedených alternatív nie je správna
11
Q
Alogamická populácia :
a) je obvykle tvorená organizmami s oddeleným pohlavím
b) je napr. populácia ľudská
c) je tvorená organizmami, kt. sa rozmnožujú samoopylením
d) je tvorená vždy dvomi čistými líniami
A
a) je obvykle tvorená organizmami s oddeleným pohlavím
b) je napr. populácia ľudská
12
Q
Chromozómové genetické mapy :
a) sú založené na relatívnej vzdialeností génov téže väzobnej skupiny
b) ukazujú polohu chromozómov v karyotype
c) meria vzdialenosť génov medzi nehomológnymi chromozómami
d) ukazujú rozdielnu polohu chromozómov
A
a) sú založené na relatívnej vzdialeností génov téže väzobnej skupiny
13
Q
Mutácia :
a) je synonymum pre modifikáciu
b) sú vždy pre organizmus nevýhodné
c) spôsobujú genetický posun
d) podmieňujú premenlivosť genotypov
A
d) podmieňujú premenlivosť genotypov
14
Q
Teóriu vzniku živých foriem samooplodnením vyslovil :
a) L. Pasteur
b) Hippokrates
c) Aristoteles
d) A. I. Oparin
A
c) Aristoteles
15
Q
Štúdiom baktérií sa zaoberal :
a) Louis Pasteur
b) Carl Linné
c) R. Koch
d) I.P. Pavlov
A
a) Louis Pasteur
c) R. Koch
16
Q
Pôvodcu tuberkulózy objavil :
a) Robert Koch
b) Louis Pasteur
c) I. I. Mečnikov
d) S. N. Vinogradskij
A
a) Robert Koch
17
Q
Hippokrates žil v :
a) Egypte
b) Indii
c) Grécku
d) Taliansku
A
c) Grécku
18
Q
William Harvey :
a) zostrojil mikroskop
b) objasnil krvný obeh človeka
c) odmietol teóriu samoplodenia
d) objavil krvné skupiny
A
b) objasnil krvný obeh človeka
c) odmietol teóriu samoplodenia
19
Q
Tzv. základný biogenetický zákon stanovil :
a) francúzsky prírodovedec G. Curvier
b) nemecký zoológ E. Haeckel
c) švédsky prírodovedec C. Linné
d) anglický prírodovedec Ch. R. Darwin
A
b) nemecký zoológ E. Haeckel
20
Q
Prúkaz určité alely u skupiny pacientov s určitým znakom častejšie, než by odpovedalo náhode :
a) je označovaný ako asociácia
b) je hodnotený ako génová väzba
c) je obvyklý u polygénnej dedičnosti
d) je typický pro izoláty
A
a) je označovaný ako asociácia
21
Q
matroklinní dedičnost :
a) znamená vlyv matky na vývoj plodu v prúběhu tehotenství
b) žiadna z uvedených alternatív nie je správna
c) je podmienená lokalizáciou génov na X chromozomu
d) je podmienená lokalizáciou génov na chromozómoch mitochondrií
A
d) je podmienená lokalizáciou génov na chromozómoch mitochondrií
22
Q
Dominantní dedičnost znaku :
a) popsal J. E. Purkyně
b) se manifestuje přenosem znaku z generace na generaci (tzv. vertikální dedičnost)
c) je u človeka vzácnym javom
d) se manifestuje vždy již po narození
A
b) se manifestuje přenosem znaku z generace na generaci (tzv. vertikální dedičnost)
23
Q
Recesivní dedičnost :
a) je v lidské genetice výjimečná
b) je pojem pro vyjádření znaku pouze u recesivních homozygotu
c) je nejčastejší typ dedičnosti monogénnych chorob človeka
d) je charakterizovaná genotypovým štepným pomerom v F2 generaci 1:2:1
A
b) je pojem pro vyjádření znaku pouze u recesivních homozygotu
c) je nejčastejší typ dedičnosti monogénnych chorob človeka
d) je charakterizovaná genotypovým štepným pomerom v F2 generaci 1:2:1
24
Q
Civilizační choroby :
a) nejsou dedičné, jsou vyvolány pouze civilizačními vlivy
b) jsou nejčasteji autozomálně dominantně dedičné, fenotyp je ovlyvňován civilizačními vlivy
c) jsou nejčasteji polygenne dedičné, fenotyp je ovlyvňován civilizačními vlivy
d) jsou nejčasteji autozomálně recesívně dedičné, vlivy prostředí je neovlivňují
A
c) jsou nejčasteji polygenne dedičné, fenotyp je ovlyvňován civilizačními vlivy
25
koeficient příbuznosti 1/2 je mezi :
a) sourozenci
b) otcem a dcerou
c) matkou a synem
d) otcem a synem
a) sourozenci
b) otcem a dcerou
c) matkou a synem
d) otcem a synem
26
neúplná penetrace :
a) je pojem pre vyjadrenie rôznej regulácie funkcie génu
b) je termín vyjadrujúci pravdepodobnosť manifestácie určitého genotypu
c) je termín vyjadrujúci rôzny stupeň vyjadrenia znaku
d) je pojem pre neúplný prienik génov jednej populácie do druhej
b) je termín vyjadrujúci pravdepodobnosť manifestácie určitého genotypu
27
pleiotropný efekt génu značí, že :
a) znak je podmienený samostatným účinkom rôznych génov
b) gén sa manifestuje rôznym stupňom vyjadrenia vo fenotype
c) gén ovplyvňuje viac znakov
d) jeho manifestácia sa prejaví len u X viazaných chorôb
c) gén ovplyvňuje viac znakov
28
dominantne dedičným znakom človeka je :
a) otoskleróza
b) cystická fibróza
c) diabetes mellitus I i II typu
d) polycystická choroba ľadvín, typ dospelých
a) otoskleróza
d) polycystická choroba ľadvín, typ dospelých
29
X viazaným dedičným znakom človeka je :
a) hemofília A a B
b) Rh krvní skupina
c) farbosleposť
d) azoospermie
a) hemofília A a B
c) farbosleposť
30
genetická väzba :
a) je podmienená interakciou génov
b) má iba teoretický význam
c) je využívaná v genetickej konzultácií, cytogenetike, a molekulárnej genetike
d) je podmienená blízkou lokalizáciou génov na jednom chromozóme
c) je využívaná v genetickej konzultácií, cytogenetike, a molekulárnej genetike
d) je podmienená blízkou lokalizáciou génov na jednom chromozóme
31
medzi interakcie nealelných génov patrí :
a) komplementarita
b) epistáza
c) exklúzia
d) kodominancia
a) komplementarita
b) epistáza
32
dedivosť :
a) je schopnosť dediť určitý znak
b) vyjadruje podiel geneticky podmienenej variability na variabilite znaku
c) je daná podielom Va/Va+Vp
d) je typická pre multifaktoriálnu dedičnosť
b) vyjadruje podiel geneticky podmienenej variability na variabilite znaku
c) je daná podielom Va/Va+Vp
d) je typická pre multifaktoriálnu dedičnosť
33
aditívna interakcia alel :
a) vyjadruje ich prídavný efekt vo fenotype
b) je typický pre polygénnu dedičnosť
c) je interakcia pri ktorej sa sčíta účinok alel vo fenotype
d) je typická pre multifaktoriálnu dedičnosť
a) vyjadruje ich prídavný efekt vo fenotype
b) je typický pre polygénnu dedičnosť
c) je interakcia pri ktorej sa sčíta účinok alel vo fenotype
d) je typická pre multifaktoriálnu dedičnosť
34
znaky s multifaktoriálnou dedičnosťou sú ovplyvnené :
a) aditívnym účinkom alel
b) interakciou genotypu a prostredia
c) dominantným efektom alel
d) vplyvy prostredia
a) aditívnym účinkom alel
b) interakciou genotypu a prostredia
d) vplyvy prostredia
35
cytogenetickým mechanizmom pri nepohlavnom rozmnožovaní je :
a) amitóza
b) meióza
c) mitóza
d) crossing over
c) mitóza
36
gaméty majú :
a) 3n chromozómov
b) diploidný počet chromozómov
c) dve sady chromozómov
d) haploidný počet chromozómov
d) haploidný počet chromozómov
37
gaméty obratlovcov :
a) vznikajú z haploidných somatických buniek meiózou
b) vznikajú z diploidných somatických buniek mitózou
c) sú haploidné ( majú jednu sadu chromozómov )
d) sa delia mitózou na haploidné somatické bunky
c) sú haploidné ( majú jednu sadu chromozómov )
38
pokial sú samčie a samičie gonády na jednom jedincovi hovoríme o :
a) hermafroditizme
b) gonochorizme
c) kryptochorizme
d) oogonii
a) hermafroditizme
39
pólová bunka :
a) polarizuje membrány v mieste synapse nerv-sval
b) vzniká v procese oogenéze
c) je bunka zadného pólu očného bulbu
d) je tetraploidní
b) vzniká v procese oogenéze
40
Pri dihybridizme :
a) v F2 generácií nachádzame 4 typy homozygotov
b) v F2 generácií je 9/16 dominantných homozygotov
c) vznikajú iba heterozygotný jedinci
d) homozygoti sú zhodný práve s jedním z rodičov
a) v F2 generácií nachádzame 4 typy homozygotov
41
Dihybrid AaBb tvorí za podmienok nezávislej kombinácie oboch génov :
a) 2 typy gamét
b) v F2 generácií 3 fenotypy
c) gaméty AA, BB, aa, bb
d) v F2 generácií 9 genotypov
d) v F2 generácií 9 genotypov
42
pri dihybridizme za podmienok volnej kombinovatelnosti oboch génov :
a) vzniká 9 rozdielnych genotypov v F2
b) v F2 generácií je 9/16 dominantných homozygotov
c) v F2 generácií vznikajú práve heterozygotný jedinci
d) homozygoti sú zhodný práve s jedným z rodičov
a) vzniká 9 rozdielnych genotypov v F2
43
fenotypový štepný pomer 1:1:1:1 platí za podmienok volnej kombinovatelnosti pre kríženie :
a) žiadna z uvedených alternatív nie je správna
b) dvoch dvojnásobných heterozygotov
c) dvoch homozygotov pri neúplnej dominancii
d) dominantného homozygota s heterozygotom
a) žiadna z uvedených alternatív nie je správna
44
Stav, kedy je fenotyp heterozygotného jedinca odlišný od fenotypu dominantného aj recesívneho homozygota, nachádzame pri následujúcom vzťahu medzi alelami téhož génu :
a) úplná dominancia
b) neúplná dominancia
c) kodominancia
d) úplná recesivita
b) neúplná dominancia
c) kodominancia
45
pri neúplnej dominancií A nad a je heterozygot Aa fenotypovo :
a) odlišný od oboch homozygotov
b) shodný s AA
c) zhodný s aa
d) v rozmedzí fenotypov AA a aa
a) odlišný od oboch homozygotov
d) v rozmedzí fenotypov AA a aa
46
gaméty sú :
a) zrelé pohlavné bunky
b) bunky s diploidným počtom chromozómov
c) bunky vzniknuté amitózou
d) bunky vzniknuté rozdelením zygoty
a) zrelé pohlavné bunky
47
pri neúplnej dominancií pri krížení dvoch rôznych homozygotov :
a) heterozygotný genotyp potomkov vedie k vzniku vlastného fenotypu
b) sú potomci rovnaký ako jeden z rodičov
c) nachádzame štiepenie 1:1
d) dochádza v F1 generácií k vzniku nového fenotypu
a) heterozygotný genotyp potomkov vedie k vzniku vlastného fenotypu
d) dochádza v F1 generácií k vzniku nového fenotypu
48
pri úplnej dominancií pri krížení dominantného homozygota s heterozygotom :
a) je polovica potomkov homozygotných
b) nachádzame vo fenotype štiepenie 1:1
c) dochádza k štiepeniu 3:1
d) dochádza k štiepeniu 1:2:1
a) je polovica potomkov homozygotných
49
pri krížení dvoch dominantných homozygotov sa v ich potomstve :
a) žiadna z uvedených alternatív nie je správna
b) vyskytujú sa dominantný homozygoti iba v F1 generácií
c) dochádza k štiepení v F2 generácií
d) vyskytujú sa recesívne znaky asi v 1% prípadov
a) žiadna z uvedených alternatív nie je správna
50
genotypový štepný pomer pri krížení dvoch heterozygotov je :
a) žiadna z uvedených alternatív nie je správna
b) 1:1
c) 3:1
d) 1:3
a) žiadna z uvedených alternatív nie je správna
51
V F1 generácií pri monohybridizme s neúplnou dominanciou sú všetci jedinci
a) fenotypovo odlišný od parentálnej generácie a genotypovo uniformný
b) rovnaký ako jeden z rodičov
c) líšiaci sa fenotypovo, ale zhodný genotypovo
d) rozdielny od seba
a) fenotypovo odlišný od parentálnej generácie a genotypovo uniformný
52
rôzne formy jednoho a téhož génu sa nazývajú :
a) alely
b) lokusy
c) karyotyp
d) fenotyp
a) alely
53
Je li vlastnos (znak) geneticky podmienená párom funkčne odlišných alel, hovoríme o :
a) homozygotnom genotypu
b) heterozygotnom genotypu
c) neuniformnom jedincovi
d) haploidnom jedincovi
b) heterozygotnom genotypu
54
jestliže dominantní alela v heterozygotním genotypu nestačí zaistiť fenotypový prejav, ktorý by odpovedal dominantne homozygotnému genotypu :
a) hovoríme o neúplnej dominancií
b) heterozygotný jedinci sú fenotypovo odlišný od oboch typov homozygotu
c) je štepný fenotypový pomer v F2 generácií 1:2:1
d) F1 jedinci nie sú uniformný
a) hovoríme o neúplnej dominancií
b) heterozygotný jedinci sú fenotypovo odlišný od oboch typov homozygotu
c) je štepný fenotypový pomer v F2 generácií 1:2:1
55
pokiaľ sú rodičia genotypovo odlišnými homozygoty :
a) sú ich potomci v F1 generácií uniformný
b) je fenotypový štepný pomer F1 generácie 1:1
c) je genotypový štepný pomer v F2 generácií 3:1
d) môže byť fenotypový štepný pomer v F2 generácií 1:2:1
a) sú ich potomci v F1 generácií uniformný
d) môže byť fenotypový štepný pomer v F2 generácií 1:2:1
56
Krížime li jedince parentálnej generace AAxaa (A neúplne dominantné nad a) :
a) vzniká v F1 generácií uniformné potomstvo
b) sú heterozygoti Aa fenotypovo zhodný s rodičom AA
c) je štepný fenotypový a genortypový pomer v F2 generácií rovnaký
d) vzniká v F2 generácií genotypový pomer 1:2:1
a) vzniká v F1 generácií uniformné potomstvo
c) je štepný fenotypový a genorypová pomer v F2 generácií rovnaký
d) vzniká v F2 generácií genotypový pomer 1:2:1
57
pri krížení jedincov parentálnej generácie AAxBB (A kodominantné s B)
a) vzniká v F1 generácií uniformné potomstvo
b) v F1 generácií sú jedinci fenotypovo zhodný s rodičom AA
c) je v F2 generácií fenotypový a genotypový štiepny pomer zhodný
d) je v F2 generácií fenotypový pomer 1:2:1
a) vzniká v F1 generácií uniformné potomstvo
c) je v F2 generácií fenotypový a genotypový štiepny pomer zhodný
d) je v F2 generácií fenotypový pomer 1:2:1
58
pri dihybridizme s úplnou dominanciou alel oboch génov a ich volnou kombinovateľnosťou nachádzame v F2 generácií následujúci počet rôznyvh fenotypov :
a) 1
b) 2
c) 3
d) 4
d) 4
59
pri úplnej dominancií krížením heterozygota s recesívnym homozygotom pri monohybridizme získame :
a) potomstvo s dvoma odlišnými genotypy
b) uniformné potomstvo
c) fenotypy zhodné s parentálnou generáciou
d) pouze recesivní homozygoty
a) potomstvo s dvoma odlišnými genotypy
c) fenotypy zhodné s parentálnou generáciou
60
pri monohybridizme s úplnou dominanciou krížením heterozygota s recesívnym homozygotom získame :
a) 2 fenotypy v pomere 1:1
b) uniformné potomstvo
c) zhodný genotyp všetkých jedincov
d) 50% potomkov s výskytom recesívnych znakov
a) 2 fenotypy v pomere 1:1
d) 50% potomkov s výskytom recesívnych znakov
61
pri úplnej dominancií A nad a je heterozygot Aa fenotypovo :
a) zhodný s AA
b) zhodný s aa
c) medzi AA a aa
d) odlišný od oboch rodičov
a) zhodný s AA
62
pri krížení dvoch rôznych homozygotov
a) je potomstvo uniformné
b) nachádzame štiepenie 1:1
c) dochádza k štiepeniu 1:2:1
d) nachádzame štiepenie 3:1
a) je potomstvo uniformné
63
pri úplnej dominancií pri krížení dominantného homozygota s heterozygotom :
a) je genotypový štepný pomer 1:1
b) nachádzame vo fenotype štiepenie 1:1
c) sú potomci vo fenotype rovnaký
d) dochádza k štiepeniu 1:2:1
a) je genotypový štepný pomer 1:1
c) sú potomci vo fenotype rovnaký
64
pri krížení dvoch dominantných homozygotov sa v ich potomstve :
a) objaví jedna štvrtina heterozygotov
b) vyskytujú dominantní homozygoti iba v F1 generácií
c) vyskytujú iba dominantný homozygoti
d) vyskytujú recesívne znaky asi v 1% prípadov
c) vyskytujú iba dominantný homozygoti
65
kvantitatívne znaky sú obvykle :
a) podmienené malým počtom génov malého účinku
b) podmienené veľkým počtom génov malého účinku
c) podmienené génom veľkého účinku
d) málo závislé na faktoroch prostredia
b) podmienené veľkým počtom génov malého účinku
66
príbuzenské kríženie v populácií má za následok :
a) zmenu génových frekrevncií
b) vzestup počtu heterozygotú
c) pokles četnosti heterozygotú
d) znížení počtu recesívnych homozygotú
c) pokles četnosti heterozygotú
67
Heterosa
a) sa používa v šľachtiteľstve
b) je značne nebezpečná pre chovy
c) sa uplatňuje u príbuzenských sňatkov
d) zvyšuje počet dominantných homozygotov
a) sa používa v šľachtiteľstve
Heterosa - fenomén, kde je F1 generácia fenotypovo 'lepšia' než parentálna generácia
68
Mozaika je :
a) organizmus tvorený zmesou buniek téhož druhu s rôznou genetickou výbavou
b) jedinec s karyotypem 45,x
c) bunka s dvoma jadrami
d) organizmus, kt. má jak ženské tak mužské pohlavné orgány
a) organizmus tvorený zmesou buniek téhož druhu s rôznou genetickou výbavou
69
Liečenie osôb postihnutých dedičnými chorobami :
a) zlepšuje genofond populácie
b) zmenšuje frekvenciu mutantních alele
c) ovplyvňuje pozitívne genotyp liečených osôb
d) ovplyvňuje pozitívne fenotyp liečených osôb
d) ovplyvňuje pozitívne fenotyp liečených osôb
70
Má li matka aj otec krvnú skupinu 0, môžu mať deti krvnú skupinu :
a) 0
b) 0 a A
c) 0, A, AB
d) 0, A, AB, B
a) 0
71
má-li dieťa krvnú skupinu A, mohol otec mať :
a) krvnú skupinu 0
b) krvnú skupinu B
c) krvnú skupinu AB
d) krvnú skupinu A
a) krvnú skupinu 0
b) krvnú skupinu B
c) krvnú skupinu AB
d) krvnú skupinu A
72
V prípade lokalizácie génov A a B na rôznych chromozómoch, tvorí jedinec s genotypom AaBb :
a) gamétu nesúcu gén A i B
b) gamétu nesúcu gén A i a
c) gamétu nesúcu gén A i b
d) gamétu nesúcu gén a i B
a) gamétu nesúcu gén A i B
c) gamétu nesúcu gén A i b
d) gamétu nesúcu gén a i B
73
väzbová skupina génov je tvorená pouze gény :
a) žiadna z uvedených alternatív nie je správna
b) so spoločnou funkciou
c) pôvodu materského
d) so spoločnou reguláciou
a) žiadna z uvedených alternatív nie je správna
74
pri krížení červenookého samčeka octomilky s bielookou samičkou dostaneme :
a) všetko potomstvo červenooké
b) bielooké samečky a červenooké samičky
c) červenooké samečky a bielooké samičky
d) polovicu potomkov bielookých a polovicu červenookých
b) bielooké samečky a červenooké samičky
d) polovicu potomkov bielookých a polovicu červenookých
75
pri krížení heterozygotnej červenookej samičky octomilky s bielookým samčekom dostaneme :
a) žiadna z uvedených alternatív nie je správna
b) pouze bielooké samičky a červenooké samečky
c) pouze červenooké samečky a bielooké samičky
d) polovicu potomkov bielookých a polovicu červenookých bez ohľadu na pohlavie
d) polovicu potomkov bielookých a polovicu červenookých bez ohľadu na pohlavie
76
pri krížení heterozygotnej červenookej samičky octomilky s červenookým samčekom dostaneme :
a) žiadna z uvedených alternatív nie je správna
b) všetko potomstvo červenooké
c) červenooké samečky a bielooké samičky
d) bielooké samečky a červenooké samičky
a) žiadna z uvedených alternatív nie je správna
77
chromozómové mutácie :
a) sú u človeka nezlučiteľné so životom
b) menia pouze stavbu chromozómov
c) menia vždy počet chromozómov
d) môžeme u človeka odhaliť aj pred narodením
d) môžeme u človeka odhaliť aj pred narodením
78
génové mutácie štruktúrneho génu :
a) môžu zameniť jednu aminokyselinu v polypeptidovom reťazci
b) môžu zameniť viac aminkyselín v peptidu
c) vždy znamenajú kratší peptid
d) sa musia prejaviť zmenou peptidu
a) môžu zameniť jednu aminokyselinu v polypeptidovom reťazci
b) môžu zameniť viac aminkyselín v peptidu
79
látky, kt. dovedú bunečné delenie vyvolať, sú :
a) mutageny
b) cytostatika
c) antibiotika
d) mitogény
d) mitogény
80
k replikácií jadernej DNA dochádza v :
a) G1 fáze
b) S fáze
c) G2 fáze
d) G0 fáze
b) S fáze
81
Bunečný cyklus nazývame obdobie od :
a) konca jednej mitózy do konca mitózy následujúcej
b) konca profázy do metafázy
c) začiatku g1 do začiatku mitózy
d) začiatku G1 do konca G2
a) konca jednej mitózy do konca mitózy následujúcej
82
V profáze mitózy sa chromozóm skladá :
a) z jednej chromatidy
b) z 2 chromatid
c) z 3 chromatid
d) ze 4 chromatid
b) z 2 chromatid
83
pri mitóze :
a) vznikajú dve geneticky rovnocenné dcérinné jadrá
b) vznikajú dve diploidné bunky
c) vznikajú dve rovnocenné diploidné gaméty
d) pravidelne dochádza k procesu crossing-over
a) vznikajú dve geneticky rovnocenné dcérinné jadrá
b) vznikajú dve diploidné bunky
84
pri nedostatku živín v prostredí sa generačná doba bunky :
a) nemení
b) predlžuje
c) zrýchľuje
d) zrýchľuje za vzniku nádorových buniek
b) predlžuje
85
V priebehu meiózy :
a) dochádza k redukcií počtu chromozómov na polovicu
b) sa počet chromozómov nemení
c) dochádza v dôsledku procesu crossing-over k rekombinácií chromozómov
d) dochádza v dôsledku procesu crossing-over k redukcií počtu chromozómov
a) dochádza k redukcií počtu chromozómov na polovicu
c) dochádza v dôsledku procesu crossing-over k rekombinácií chromozómov
86
medzi štádiá profázy I. meiotického delenia patria :
a) leptoten
b) zygoten
c) pleiocén
d) kolenchym
a) leptoten
b) zygoten
87
crossing-over je :
a) výmena častí chromatid homológnych chromozómov
b) segregace chromozómov
c) cielené vyčlenenie génov, kt. zmutovali
d) proces redukcie chromozómov
a) výmena častí chromatid homológnych chromozómov
88
bunečné jadro :
a) je zložené najmä z rRNA a bielkovín
b) nemá vlastnú membránu
c) je typické pre prokaryotické bunky
d) je zložené najmä z DNA a bielkovín
d) je zložené najmä z DNA a bielkovín
89
v interfázickom jadre :
a) sú viditelné chromozómy vo svetelnom mikroskope
b) je porušená celistvosť molekúl DNA
c) dochádza k zdvojeniu hmoty chromozómov
d) je vytvorené deliace vretienko
c) dochádza k zdvojeniu hmoty chromozómov
90
mikrotubuly sú stavebné prvky :
a) centriol
b) bičíkov
c) centromér
d) vlákna deliaceho vretienka
a) centriol
b) bičíkov
d) vlákna deliaceho vretienka
91
súbor chromozómov daného druhu sa nazýva :
a) genotyp
b) fenotyp
c) karyotyp
d) genofond
c) karyotyp
92
u človeka sa nevyskytujú chromozómy :
a) akrocentrické
b) metacentrické
c) telocentrické
d) submetacentrické
c) telocentrické
93
sesterské chromatidy :
a) vznikajú replikáciou
b) sa rozchádzajú v anafáze mitózy
c) sa rozchádzajú v anafáze I. zracího delení meiózy
d) sa rozchádzajú v anafáze heterotypického delenia meiózy
a) vznikajú replikáciou
b) sa rozchádzajú v anafáze mitózy
94
heterochromozómy u človeka :
a) majú rovnaké génové zloženie len u ženského pohlavia
b) sa značia v telových bunkách samca YY
c) určujú pohlavie
d) nemajú centroméru
a) majú rovnaké génové zloženie len u ženského pohlavia
c) určujú pohlavie
95
v ľudskej bielej krvinke je :
a) počet chromozómov diploidný
b) počet autozómov 46
c) totožný počet chromozómov ako v gaméte
d) aneuploidný počet chromozómov
a) počet chromozómov diploidný
96
u väčšiny eukariotických organizmov nachádzame v telových bunkách následujúci počet chromozómov :
a) žiadna odpoveď nie je správna
b) n
c) 3n
d) 4n
a) žiadna odpoveď nie je správna
97
heterochromozóm :
a) je v normálnej gaméte prítomný práve jeden
b) je v somatickej bunke prítomný 23 krát
c) sa vyskytuje iba v pohlavných bunkách
d) býva v každej sade chromozómov obsiahnutý 5 krát
a) je v normálnej gaméte prítomný práve jeden
98
mimojaderné molekuly DNA v bunkách eukaryot :
a) sú prítomné ako u buniek rastlinných tak aj živočíšnych
b) majú vesměs formu chromozómov eukaryotického typu
c) nesú genetickú informáciu
d) predstavujú zásobu materiálu pre tvorbu jadernej DNA
a) sú prítomné ako u buniek rastlinných tak aj živočíšnych
c) nesú genetickú informáciu
99
z chromozómovej mapy človeka :
a) môžeme určiť umiestnenie génov na jednotlivé chromozómy
b) určíme aj pomernú vzdialenosť génov na chromozóme
c) zistíme funkciu génov na jednotlivých chromozómoch
d) vytvárame prostredníctvom cielenej hybridologickej analýzy
a) môžeme určiť umiestnenie génov na jednotlivé chromozómy
b) určíme aj pomernú vzdialenosť génov na chromozóme
100
keby bol počet chromozómov v ľudskej bunke 69, jednalo by sa o :
a) polyplodii
b) triplodii
c) aneuplodii
d) tetraplodii
a) polyplodii
b) triplodii
101
u dedičnosti, kedy je gén viazaný na X chromozóm, sú jedinci s chromozómmi XY :
a) žiadna z uvedených možností nie je správna
b) dominantný homozygoti
c) heterozygoti
d) recesívny homozygoti
a) žiadna z uvedených možností nie je správna
102
mitóza sa skladá z týchto fáz :
a) S fáza, G0, G1 a M fáza
b) profáza, metafáza, anafáza, telofáza
c) anafáza I, telofáza I, interkenesis
d) diplotene, pachytene, zygotene, leptotene
b) profáza, metafáza, anafáza, telofáza
103
centroméra na chromozóme má za úlohu :
a) udržať integritu jednotlivých chromozómov
b) umožniť pripojenie chromozómov na deliace vretienko v metafáze
c) určiť miesto, ktoré oddeluje polovicu jeho genetickej informácie
d) zabrániť mitóze
a) udržať integritu jednotlivých chromozómov
b) umožniť pripojenie chromozómov na deliace vretienko v metafáze
104
pod pojem chromatin sú zahrnuté :
a) jaderné obaly
b) nukleové kyseliny a proteíny
c) DNA, RNA a komplex proteínov
d) proteíny obaľujúce RNA chromozómov
b) nukleové kyseliny a proteíny
c) DNA, RNA a komplex proteínov
105
profáza meiózy sestává z týchto štádií :
a) profáza I, metafáze I, anafáze I, telofáze I
b) leptotene, zygotene, pachytene, diplotene, diakineze
c) profáza I, metafáze I, anafáze I, ( telofáze I je identická s profází II)
d) leptotene, zygotene, kiatene, duotene
b) leptotene, zygotene, pachytene, diplotene, diakineze
106
centriol je :
a) mikrotubulárna štruktúra
b) časť chromozómu
c) dôležitá pri bunečnom delení
d) žiadna odpoveď z ostatných nie je správna
a) mikrotubulárna štruktúra
c) dôležitá pri bunečnom delení
107
pre mitózu platí :
a) deliace vretienko sa začína formovať v anafáze
b) jadierko mizne v profáze
c) interfáze nastává po skončení telofáze a končí se začátkem profáze
d) jaderná membrána mizne v dobe telofáze
b) jadierko mizne v profáze
c) interfáze nastává po skončení telofáze a končí se začátkem profáze
108
dlhé ramená chromozómov označujeme písmenom :
a) d
b) q
c) p
d) l
b) q
109
Downov syndróm :
a) chorý s týmto syndrómom majú obvykle 47 chromozómov
b) pravdepodobnosť postihnutia sa zvyšuje s vekom matky
c) je spôsobený trisómiou chromozómu 21
d) vzniká s četností 1:10 živo narodených detí
a) chorý s týmto syndrómom majú obvykle 47 chromozómov
b) pravdepodobnosť postihnutia sa zvyšuje s vekom matky
c) je spôsobený trisómiou chromozómu 21
110
Ktorý/é kolektív/y výskumných pracovníkov podal/y prúkaz DNA ako nositeľa genetickej informácie :
a) Griffith a spolupracovníci
b) Avery a spolupracovníci
c) Watson a Crick
d) Hershey a Chase
b) Avery a spolupracovníci
111
Genetická informácia :
a) je zapísaná v molekulách nukleových kyselín
b) je zapísaná v molekulách bielkovín
c) umožňuje bunke realizáciu určitého znaku
d) je zapísaná podľa biologicky takmer univerzálneho kľúču - genetického kódu
a) je zapísaná v molekulách nukleových kyselín
c) umožňuje bunke realizáciu určitého znaku
d) je zapísaná podľa biologicky takmer univerzálneho kľúču - genetického kódu
112
špecifická primárna štruktúra molekul DNA ?
a) zostáva nemenná po celý život bunky
b) je v dcérinných bunkách totožná s bunkou materskou
c) sa v priebehu bunečného cyklu zdvojuje - replikuje
d) určuje, aké budú morfologické a funkčné znaky celého mnohobunečného organizmu
a) zostáva nemenná po celý život bunky
b) je v dcérinných bunkách totožná s bunkou materskou
c) sa v priebehu bunečného cyklu zdvojuje - replikuje
d) určuje, aké budú morfologické a funkčné znaky celého mnohobunečného organizmu
113
dcérinné telové bunky organizmu obsahujú :
a) v zrovnaní s materskou bunkou haploidnú sadu všetkých génov
b) polovicu všetkých rodičovských gamét
c) zdvojenú - replikovanú genetickú informáciu bunky materskej
d) nezmenené genetické informácie bunky materskej
d) nezmenené genetické informácie bunky materskej
114
DNA :
a) je typickým biopolymérom
b) je takmer univerzálnym látkovým nosičom genetických informácií
c) nie je signálom genetickej informácie RNA vírusov
d) je dobre rozpustná vo vode
a) je typickým biopolymérom
b) je takmer univerzálnym látkovým nosičom genetických informácií
c) nie je signálom genetickej informácie RNA vírusov
115
ktoré z nasledujúcich tvrdení je správne pre eukaryotickú DNA :
a) veškerá DNA kóduje proteíny
b) rôzne oblasti DNA sú transkribované v rôznych bunečných typoch
c) množstvo DNA je proporcionálne k vývojovému stupňu organizmu
d) žiadne tvrdenie nie je správne
b) rôzne oblasti DNA sú transkribované v rôznych bunečných typoch
c) množstvo DNA je proporcionálne k vývojovému stupňu organizmu
116
ktoré tvrdenie platí pre dvojreťazcovú DNA :
a) oba reťazce sú spojené fosfodiesterickými väzbami
b) vodíkové mostíky spájajú purín-purín, pyrimidín-pyrimidín
c) vždy obsahuje rovnaké množstvo adenínových a guanínových báz
d) replikuje sa semikonzervatívnym spôsobom
d) replikuje sa semikonzervatívnym spôsobom
117
DNA obsahuje :
a) dvojreťazce nukletoidov párované kovalentnými väzbami
b) dusíkaté bázy párované vodíkovými mostíkmi
c) paralelné reťazce bielkovín nesúce zhodnú genetickú informáciu
d) nukleotidy adenín, cytozín, guanín a uracil
b) dusíkaté bázy párované vodíkovými mostíkmi
118
V nukleových kyselinách sú bežné následujúce komplementárne dvojice báz :
a) A-T
b) T-U
c) G-C
d) A-C
a) A-T
c) G-C
119
Thymín sa v DNA páruje :
a) s adenínom
b) s cytosinom
c) s guaninom
d) s uracilom
a) s adenínom
120
k replikácií DNA v živočíšnej bunke dochádza :
a) v jadre a mitochondriách
b) v jadre a chloroplastoch
c) v cytoplazme
d) v lyzosomech
a) v jadre a mitochondriách
