1 Flashcards
(249 cards)
1
Q
Veda, ktorá skúma formy živých sústav, ich vlastnosti a procesy, ktoré v nich prebiehajú sa nazýva:
a. tipológia
b. geografia
c. biológia
d. cenológia
A
biológia
2
Q
Štúdiom živočíchov sa zaoberá:
a. myxológia
b. kryobiológia
c. ekológia
d. zoológia
A
zoológia
3
Q
Veda, ktorá sa zaoberá štúdiom rastlín je:
a. ekológia
b. botanika
c. blonika
d. ontológia
A
botanika
4
Q
Antropológia je veda o:
a. človeku
b. mikroorganizmoch
c. vyhynutých organizmoch
d,. cudzopasných organizmoch
A
človeku
5
Q
Vývinová biológia skúma individuálny vývin organizmov po celú dobu ich života (Fylogenéza), Zatiaľ čo embryológia je náuka o vývine zárodku.
a. prvé tvrdenie je nesprávne
b. druhé tvrdenie je nesprávne
c. obe tvrdenia sú nesprávne
d. obe tvrdenia sú správne
A
a. prvé tvrdenie je nesprávne
6
Q
Evolučná biológia skúma všeobecné zákonitosti historického vývoja organizmov. Vychádza z poznatkov antropológie.
a. prvé tvrdenie je nesprávne
b. druhé tvrdenie je nesprávne
c. obe tvrdenia sú nesprávne
d. obe tvrdenia sú správne
A
b. druhé tvrdenie je nesprávne
7
Q
Aristoteles sa považuje nielen za najväčšieho lekára antického Grécka, ale i prvú, skutočne veľkú osobnosť v dejinách aplikovaných biologických vied.
a. prvé tvrdenie je nesprávne
b. druhé tvrdenie je nesprávne
c. obe tvrdenia sú nesprávne
d. obe tvrdenia sú správne
A
c. druhé tvrdenie je nesprávne
8
Q
Dielo biológa Galena predstavuje vrchol prírodných vied a stalo sa základom anatómie a fyziológie rastlín a živočíchov.
a. prvé tvrdenie je nesprávne
b. druhé tvrdenie je nesprávne
c. obe tvrdenia sú nesprávne
d. obe tvrdenia sú správne
A
c. obe tvrdenia sú nesprávne
9
Q
- Veda, ktorá sa zaoberá štúdiom mikroorganizmov sa nazýva:
a. histológia
b. futurológia
c. enzymológia
d. mikrobiológia
A
d. mikrobiológia
10
Q
Paleontológia je veda o:
a. človeku
b, fosílnych palivách
c. vyhynutých organizmoch
d. protomikroorganizmoch
A
c. vyhynutých organizmoch
11
Q
Vrchol evolučného myslenia 19. stor. predstavuje dielo anglického prírodovedca Ch. Darwina. Na základe rozsiahlých pozorovaní a výskumov sformuloval teóriu, ktorá vysvetľuje vznik a vývoj jedinca na Zemi.
a. prvé tvrdenie je nesprávne
b. druhé tvrdenie je nesprávne
c. obe tvrdenia sú nesprávne
d. obe tvrdenia sú správne
A
b. druhé tvrdenie je nesprávne
12
Q
Medzi systematické (taxonomické) vedy nepatrí:
a. bakteriológia
b. mikrobiológia
c. botanika
d. anatómia
A
d. anatómia
13
Q
Hľadisko, ktoré kladie dôraz na odlišnosti a zvláštnosti organizmov a následne ich využíva na roztriedenie organizmov je:
a. všeobecné
b. systematické
c. morfologické
d. ekologické
A
b. systematické
14
Q
Vo všeobecnom princípe môžeme biológiu rozdeliť na:
a. morfologickú a systematickú
b. všeobecnú a cytologickú
c. všeobecnú a systematickú
d. vývojovú a vývinovú
A
c. všeobecnú a systematickú
15
Q
Hľadisko, ktoré sa sústreďuje na štúdium znakov, vlastností a zákonitostí, ktoré je spoločné pre všetky skúmané organizmy je:
a. systernatické
b. všeobecné
c. etologické
d. entomologické
A
b
16
Q
Veda, ktorá skúma tvar, štruktúru buniek a bunkové organely sa nazýva:
a, anatómia
b. histológia
c. cytológia
d. vývojová biológia
A
c
17
Q
Všetky živé sústavy sú vysokoorganizované, štruktúrne zložité a uzavreté systémy. Sú hierarchicky usporiadané do molekulových komplexov, z ktorých pozostávajú bunkové štruktúry.
a. prvé tvrdenie je nesprávne
b. druhé tvrdenie je nesprávne
c. obe tvrdenia sú nesprávne
d. obe tvrdenia sú správne
A
c
18
Q
Veda, ktorá študuje aj procesy prebiehajúce v bunke je:
a. cytológia
b. bunková biológia
c. fyziológia
d. organológia
A
b.
19
Q
Tok látok znamená príjem látok živou sústavou, ich enzýmovú premenu ako aj ich výdaj z organizmu do vonkajšieho prostredia.
a. prvé tvrdenie je nesprávne
b. druhé tvrdenie je nesprávne
c. obe tvrdenia sú nesprávne
d. obe tvrdenia sú správne
A
b.
20
Q
Veda, ktorá študuje funkcie jednotlivých orgánov, prípadne aj celých organizmov sa nazýva:
a. ontogenéza
b. fyziológia
c. fylogenéza
d. embryogenéza
A
b.
21
Q
Ontogenéza skúma:
a. vývin a vývoj zárodku
b. vývoj a vývin organizmov
c. vývin organizmov po celú dobu ich života
d. všeobecné zákonitosti historického vývoja
A
c.
22
Q
Sociálny hmyz je príkladom
a. vzniku kolónie buniek
b. obligátneho spoločenstva
c. integrácie funkcií
d. základnou črtou mnohobunkových organizmov
A
b.
23
Q
Bunkovú teóriu formulovali v roku 1938 v spolupráci Schleiden so Schwannom. A tak obidvaja cytológovia položili základy bunkovej biológie.
a. prvé tvrdenie je nesprávne
b. druhé tvrdenie je nesprávne
c. obe tvrdenia sú nesprávne
d. obe tvrdenia sú správne
A
C
24
Q
Fylogenéza vychádza z poznatkov:
a. zoologických vied
b. mikrobiologických vied
c. systematických vied
d. všetkých biologických vied a disciplín
A
d
25
Embryológia je veda zaoberajúca sa:
a. vývinom indivíduá
b. vývinom organizmov
c. vývinom zárodku
d. cenobiózou
c.
26
Vedná disciplína, ktorá sa zaoberá štúdiom javov na úrovni bunky, sa nazýva.
a. bunková biológia
b. histológia
c. molekulová biológia
d. cytológia
d.
27
V bunke najväčšie pomerné zastúpenie 60 - 90% pripadá na vodu a 12% na bielkoviny
a. prvé tvrdenie je nesprávne
b. druhé tvrdenie je nesprávne
c. obe tvrdenia sú nesprávne
d. obe tvrdenia sú správne
a
28
Kostrou všetkých organických zlúčenín nevyhnutných pre život je atóm vodíka. Táto vlastnosť mu umožňuje vytvárať rozlične dlhé reťazce, ktoré sú základom molekúl anorganických zlúčenín.
a. prvé tvrdenie je nesprávne
b. druhé tvrdenie je nesprávne
c. obe tvrdenia sú nesprávne
d. obe tvrdenia sú správne
c
29
Všeobecné zákonitosti historického vývoja organizmov skúma:
a. paleontológia
b. evolučná biológia
c. všeobecná biológia
d. molekulová biológia
b.
30
Veda o vývoji druhov sa nazýva:
a. ontológia
b. ontogenéza
c. fylogenéza
d. morfogenéza
c.
31
Vývojová biológia skúma:
a. individuálny vývin organizmov po celú dobu ich života
b. zloženie a funkcie živých sústav na molekulárnej úrovni
c. všeobecné zákonitosti historického vývoja organizmov
d. bezprostredné praktické potreby ekológie
c.
32
Veda študujúca dedičnosť a premenlivosť je:
a. parazitológia
b. imunológia
c. molekulová biológia
d. genetika
d.
33
Veda, ktorá študuje obranné mechanizmy je:
a. etológia
b. imunológia
c. infektológia
d. bakteriológia
b.
34
Fibrilárne proteíny majú význam v bunkovom metabolizme (enzýmy) a globulárne vykonávajú mechanické funkcie.
a. prvé tvrdenie je nesprávne
b. druhé tvrdenie je nesprávne
c. obe tvrdenia sú nesprávne
d. obe tvrdenia sú správne
c
35
Tvar, veľkosť a vnútorné usporiadanie je pre bunky rovnaký, t. z. dedične a funkčne podmienený.
a. prvé tvrdenie je nesprávne
b. druhé tvrdenie je nesprávne
c. obe tvrdenia sú nesprávne
d. obe tvrdenia sú správne
a
36
Zloženie a funkcie živých sústav na molekulovej úrovni skúma:
a. biochémia
b. fyziológia
c. molekulová biológia
d. všeobecná biológia
c
37
Cudzopasnými organizmami sa zaoberá:
a. protozoológia
b. mammalógia
c. blogeografia
d. parazitológia
d.
38
Správaním sa živočíchov sa zaoberá:
a. antropológia
b. systematická biológia
c. etológia
d. biogeografia
c.
39
Vzťahom živých sústav k prostrediu sa zaoberá:
a. entomológia
b. etnografia
c. etológia
d. ekológia
d
40
Karyon je riadiace, koordinačné a reprodukčné centrum bunky. Je základnou organelou všetkých prokaryotov.
a. prvé tvrdenie je nesprávne
b. druhé tvrdenie je nesprávne
c. obe tvrdenia sú nesprávne
d. obe tvrdenia sú správne
b
41
rRNA sa tvorí v:
a. bunkovom jadre
b. jadierku
c. ribozómoch
d. nukleotidoch
b
42
Mitochondrie patria medzi základné bunkové organely, v ktorých je lokalizovaný dýchací reťazec.
a. prvé tvrdenie je nesprávne
b. druhé tvrdenie je nesprávne
c. obe tvrdenia sú nesprávne
d. obe tvrdenia sú správne
d
43
Medzi vedy, ktoré sú na hranici medzi biológiou a inými vedami, nepatri:
a. biochémia
b, biogeografia
c. genetika
d. biofyzika
c
44
Biotechnológia patrí medzi vedy:
a. aplikované
b. vývojové
c. vývinové
d. izomorfné
a
45
Medzi systematické (taxonomické)vedy nepatrí:
a. mikrobiológia
b. bakteriológia
c. histológia
d. virológia
c
46
Medzi morfologické vedy patrí:
a. ontogenéza
b. fyziológia
c. antropológia
d. histológia
d
47
Veterinárna medicína patrí medzi vedy:
a. fyziologické
b. aplikované
c. hraničné
d. taxonorické
b
48
Medzi taxonomické vedy patrí:
a. paleontológia
b. molekulová biológia
c. botanika
d. ekológia
c
49
V matrixe mitochondrie je uložený
a. dýchací reťazec
b. cytozol
c. hydrolytické enzýmy
d. enzýmový komplex
d
50
Ktoré bunkové štruktúry majú schopnosť sa skracovať a naťahovať a tak zabezpečovať pohyb cytoplazmy a pohyb bunky vzhľadom na okolie?
a. mikrofilamenty
b. mikrotubuly
c. intermediárne filamenty
d. deliace vretienko
a
51
V cytoplazme prokaryotov sa nachádzajú:
a. lyzozómy
b. Golgiho aparát
c. mitochondrie
d. ribozómy
d
52
Delenie bunky reprezentujú dva od seba nezávislé procesy - karyokinézu a:
a. mitózu
b. cytokinézu
c. bunkový cyklus
d. diferenciáciu bunky
b
53
Kultivácia buniek, tkanív, resp. pletív mimo organizmus sa označuje ako:
a, in vivo
b. in natura
c. in vitro
d. in infinitum
c
54
Pasívny transport látok sa uskutočňuje na báze plazmoptýzy a nevyžaduje spotrebu energie.
a. prvé tvrdenie je nesprávne
b. druhé tvrdenie je nesprávne
c. obe tvrdenia sú nesprávne
d. obe tvrdenia sú správne
d
55
Historicky najstaršia a najčastejšie používaná vedecká metóda v biológii Je:
a. poznanie
b. pozorovanie
č. experiment
d. fikcia
b
56
Metóda, pri ktorej v bialógii aktívne zasahujeme do biologických javov a procesov je:
a. Opis
b. pozorovanie
c. pokus
d. hypotéza
c
57
Biologická metóda, pri ktorej môžeme nielen aktívne zasahovať do prírodných dejov, ale ich aj umelo vyvolať je:
a. pozorovanie
b. experiment
c. teória
d. opis
b
58
Aby sa overila pravdivosť pokusu a vylúčil vplyv náhodných chýb, musí sa pokus
opakovať:
a. 2 krát
b. 3 krát
c. 4 krát
d. nemusí sa opakovať
b
59
Základnou podmienkou akéhokoľvek vedeckého pokusu je:
a. Opis
b. hypotéza
c. opakovateľnosť
d. pozorovanie
c
60
Domnienky pokúšajúce sa vysvetliť prípadne zdôvodniť určité javy a overiť pokusmi alebo pozorovaniami, sa nazývajú:
a. popisovanie
b. hypotézy
c. neúplné vedecké zákony
d. opakovateľnosti
b
61
Overené hypotézy, ktoré vyjadrujú isté stále stavy medzi procesmi alebo javmi a za rovnakých podmienok sa aj opakujú sa nazývajú:
a. všeobecné zákony
b. teórie
c. modelovaním organizmov
d. vedecké zákony
d
62
Endocytóza je aktívny proces, pri ktorom dochádza k štrukturálnej prestavbe bunkovej steny.
a. prvé tvrdenie je nesprávne
b. druhé tvrdenie je nesprávne
c. obe tvrdenia sú nesprávne
d. obe tvrdenia sú správne
b
63
Univerzálny prenášač energie v bunke je mitochondria. Základ molekuly ATP tvorí ribóza, zásaditá báza a zvyšky kyseliny fosforečnej.
a. prvé tvrdenie je nesprávne
b. druhé tvrdenie je nesprávne
c. obe tvrdenia sú nesprávne
d. obe tvrdenia sú správne
a
64
Kto je autorom diela O pôvode druhov prírodným výberom?
a. Charles R. Darwin
b. Charles Lyell
c. Thomas Malthus
d. Jean - Baptiste Lamarck
a
65
Zovšeobecnené hypotézy a vedecké zákony sa nazývajú:
a. organizmy treticho radu
b. vedecké zákony II. Radu
c. teórie
d. základná klasifikácia
c
66
Overené hypotézy a vedecké zákony sa spravidla vzťahujú na:
a. experimentálne podmienky
b. na počet použitých experimentálnych technológií
c. na rozsiahlu skupinu javov
d. na jeden jav alebo menšiu skupinu javov
d
67
Teória v biológii, ktorá sa vzťahuje na celý vývoj živej prírody, je:
a. Linného
b. Darwinova
c. Buffonova
d. Lamarckova
b
68
Biológia ako samostatná vedná disciplína sa sformovala:
a. na začiatku 18. storočia
b. na konci 18. storočia
c. v druhej polovici 19. storočia
d. v prvej polovici 19. storočia
c
69
Prírodovedné poznanie v období staroveku dosiahlo najväčší rozmach v antickom:
a. Egypte a Ríme
b. Grécku a Mezopotámii
c. Číne a Indii
d. Grécku a Ríme
d
70
Kto je autorom diela Filozofia zoológie?
a. Charles R. Darwin
b. Charles Lyell
c. Thomas Malthus
d. Jean - Baptiste Lamarck
d
71
Súčasná podoba darvinizmu sa nazýva
a. neolamarkizmus
b. neodarvinizmus
c. neomendelizmus
d. neomorganizmus
b
72
Za zakladateľa biológie sa považuje:
a. Lamarck
b. Pukyné
c. Aristoteles
d. Pasteur
c
73
Pre skúmanie živých objektov prvýkrát použil mikroskop:
a. Malpighi
b. Grew
c. Hooke
d. Schleiden
c
74
Prvým autorom živočíšnej nomenklatúry Je:
a. Lamarck
b. Darwin
c. Linné
d. Buffon
c
75
Najmenšie známe infekčné častice objavil:
a. Ivanovskij
b. Pavlov
c. Oparin
d. Mendelejev
a
76
Medzi zakladateľov etológie nepatrí:
a, Lorenz
b. Tinbergen
c. Meiser
d. Frisch
c
77
Za zakladateľa systematickej botaniky sa považuje:
a. Linné
b. Lamarck
c. Theofrastos
d. Galen
c
78
Pojem prvého autorstva pojmu „biológia“ sa okrem Lamarcka pripisuje aj:
a. Darwinovi
b. Linnému
c. Treviranovi
d. Theofrastovi
c
79
Prvú ucelenú teóriu o evolúcii sformuloval:
a. Aristoteles
b. Purkyné
c. Darwin
d. Lamarck
d
80
Zakladateľom bunkovej teórie nie je:
Č a. Schleiden
b. Purkyné X
c. Leeuwenhoek
d. Schwann
c
81
Myšlienku, že každá bunka vzniká z bunky „Omnis celula e celula“, potvrdil:
a. Grew
b. Virchow
c. Hooke
d. Brown
b
82
Teóriu telómov rozpracoval:
a. Woose
b. Hendrichovský
c. Zimmermann
d. Schleiden
c
83
Za zakladateľa živočíšnej nomenklatúry sa považuje:
a. Theofrastos
b. Linné
c. Lamarck
d. Oparin
b
84
Poznatky o prírode v diele „Historia naturalis“ zhrnul:
a. rímsky učenec Plinius starší
b. rímsky učenec Plinius mladší
c. grécky lekár Avicena.
d. anglický lekár Harvey
a
85
Autorstvo pojmu biológia sa pripisuje:
a. Purkynému
b. Malpighimu
c. Hookovi
d. Treviranovi
d
86
Medzi zakladateľov bunkovej teórie nepatrí:
a. Purkyné
b. Hooke
c. Schwann
d. Schleiden
b
87
Štruktúra molekuly DNA Watsonom Crickom bola objavená v roku:
a. 1963
b. 1954
c. 1953
d. 1955
c
88
Za zakladateľa novodobej anatómie je považovaný:
a. Malpighi
b. Lamarck
c. Vesalius
d. Harvey
c
89
Teóriu samooplodenia vyslovil:
a. Galen
b. Plinius starší
c. Aristoteles
d. Theofrastos
c
90
Vrcholom antickej medicíny i základom anatómie a fyziológie človeka a živočíchov sa stalo dielo:
a. Pliniusa
b. Galena
c. Avicena
d. Vesalia
b
91
Predpoklad, že vajíčko predstavuje začiatok vývinu všetkých živočíchov, vyslovil:
a. Harvey
b. Malpighi
c. Galen
d. Vesalius
a
92
Za zakladateľa mikrobiológie a imunológie sa považuje:
a. Oparin
b. Koch
c. Pasteur
d. Haeckel
c
93
Vrchol evolučného myslenia 19. storočia predstavuje dielo:
a. Lamarcka
b. Darwina
c. Trevirana
d. Buffona
b
94
Základné zákony dedičnosti J. G. Mendel formuloval v roku:
a, 1863
b, 1853
c. 1866
d. 1874
c
95
Novú koncepciu základnej klasifikácie organizmov vypracoval:
a. Hammilton
b. Woese
c. Meiser
d. Vinogradskij
b
96
Bunkovú stenu rastlinných i živočíšnych organizmov svojimi pozorovaniami potvrdili ako prví:
a. Malpighi a Leeuwenhoek
b. Grew a Schleiden
c, Grew a Malpighi
d. Purkyňe a Schwann
c
97
Jadro v rastlinných bunkách prvýkrát opísal:
a. Purkyňe
b. Hooke
c, Gorjaninov
d. Brown
d
98
Hypotézu, že každý živý organizmus má bunkovú štruktúru, vyslovil v r. 1834:
a. Gorijaninov
b. Virchow
c. GreW
d. Hooke
a
99
Za zakladateľa systematickej zoológie ako vedy sa považuje:
a. Linné
b. Lamarck
c. Aristoteles
d. Darwin
c
100
Základné dielo Historia Animale je od:
a. Galena
b. Aristotela
c. Buffona
d. Lamarcka
b
101
Princíp historického vývoja do biológie zaviedol:
a. Lamarck
b. Treviranus
c. Darwin
d. Orcheón
c
102
Základný biogenetický zákon (zákon rekapitulácie) sformuloval:
a. Cuvier
b, Lamarck
c. Darwin
d. Haeckel
d
103
Významné dielo „O častiach živočíchov“ v rozvoji biológie napísal:
a. Linné
b. Aristoteles
c. Cuvier
d. Darwin
b
104
Autorom diela Systema naturae, ktoré predstavuje medzník vo vývoji zoológie, je:
a. Lamarck
b. Aristototeles
c. Linné
d. Darwin
c
105
Termín ekosystém zaviedol:
a. Haeckel
b Wirchov
c. Meiser
d. Tansley
d
106
Medzi tvorcov modelu reakčného centra fotosyntézy baktérií nepatril:
a. Huber
b. Mitchell
c. Deisenhofer
d. Michel
b
107
Cyklický proces fixácie a následnej asimilácie oxidu uhličitého na ribulózo 1,5-bisťosfát objavili:
a. Michel a Huber
b. Calvin a Fischer
c. Calvin a Benson
d. Benson a Black
c
108
Fixáciu CO2 pri C4 rastlinách ako prví opísali:
a. Fischer a Huber
b. Hatch a Slack
c. Calvin a Slack
d. Hatch a Fischer
b
109
V roku 1915 Nobelovu cenu za výskum chlorofylu dostal:
a. Calvin
b. Benson
c. Willstätter
d. Huber
c
110
O charakterizáciu pigmentového aparátu fotosyntézy sa najviac zaslúžil:
a. Slack
b. Fischer
c. Hatch
d. Benson
b
111
Chemiosmotickú hypotézu fosforylácie formuloval a Nobelovu cenu ziskal:
a. Huber
b. Crick
c. Willstátter
d. Mitchell
d
112
Model reakčného centra fotosyntézy baktérií okrem Deisenhofera a Michela vytvoril:
a. Mitchell
b. Fischer
c, Huber
d. Slack
c
113
Konečnou fázou odbúravania medziproduktov metabolizmu cukrov, tukov a čiastočne aj bielkovín vo všetkých živých organizmoch je:
a. Hatchov-Slackov cyklus
b. Calvinov cyklus
c. Fischerov cyklus
d. Krebsov cyklus
d
114
Počiatočnú zásluhu na výskume podmienených reflexov má:
a. Frisch
b. Oparin
c. Pavlov
d. Vinogradskij
c
115
Medzi zakladateľov etológie nepatrí:
a. Wirchov
b. Frisch
c. Tinbergen
d. Lorenz
a
116
Slovo protoplazma ako prvý použil:
a. Schleiden
b. Schwann
c. Hooke
d. Purkyně
d
117
Rozdiel medzi živou a neživou prírodou je:
a. neplatia pre nich rovnaké fyzikálne a chemické zákony
b, majú rozdielne molekuly a prvky
c. nie je rozdiel
d. rozdiel v stupni organizovanosti hmoty v priestore a čase
d
118
Najpodstatnejšími zložkami organizmov sú:
a. cukry
b. len bielkoviny
c. tuky
d. nukleové kyseliny a bielkoviny
d
119
Základná sústava, na ktorú sa viaže život organizmu, je:
a. tkanivo
b. bunka
c. orgán
d. kolónie
b
120
Premena látok a energií v živých sústavách je:
a. tok látok
b. tok energií
c. metabolizmus
d. tok informácií
c
121
Príjem látok živou sústavou, ich enzýmové premeny, syntéza alebo rozklad látok
i výdaj látok do vonkajšieho prostredia je:
a, látkový metabolizmus
b. tok látok
c. energetický metabolizmus
d. tok informácií
b
122
Organizované sústavy pozostávajúce z tých istých prvkov a molekúl, aké sa nachádzajú aj v neživej prírode z biologického hľadiska sa nazývajú:
a. jedince
b. individuá
c. osoby
d. organizmy
d
123
Štrukturované, stupňovito usporiadané a otvorené nukleoproteínové sústavy sa
nazývajú:
a. baktérie
b. archeóny
c. živé organizmy
d. nebunkové organizmy
c
124
Jedince, ktoré nemôžu bez seba samostatne existovať sú prejavom:
a, splývania funkcií
b. základom vzniku kolónií buniek
c. morbility
d. obligátneho spoločenstva
d
125
Základným prvkom organizácie živej hmoty je:
a. vznik kolónií
b. tok energie
c. bunka
d. individuá vyššieho radu
c
126
V prokaryotických bunkách je genetická informácia viazaná na útvar, ktorý sa
nazýva:
a. nuklatid
b. nukleoid
c. nukleozóm
d. nukleozid
b
127
Disciplína, ktorá sa zaoberá štúdiom javov na úrovni bunky sa nazýva:
a. histológia
b. molekulárna biológia
c. splentológia
d. cytológia
d
128
Rozlíšiteľné dutinky na korku stromov ako celula pomenoval:
a. Grew
b. Malpighi
c. Hooke
d. Leeuwenhoek
c
129
Objaviteľom jadierka je:
a, Brown
b. Schleiden
c. Wirchov
d. Schwann
d
130
Štruktúry, ktoré sú pozorovateľné elektrónovým mikroskopom, sa nazývajú:
a. makroskopické
b. mikroskopické
c. submikroskopické
d. hygroskopické
c
131
Elektrónová mikroskopia bola objavená v roku:
a. 1943
b. 1933
c. 1935
d. 1945
b
132
Veľkosť, tvar a vnútorné usporiadanie bunky určujú jej:
a. chemické zloženie
b, stavbu
c. všeobecnú štruktúru
d. dedičnosť
c
133
Medzi všeobecné vlastnosti bunky nepatrí:
a, Rozmnožovanie
b. príjem tepla z okolia
c. chemické zloženie
d. štruktúra
b
134
Vlastnosti bunky, ktoré sú najdôležitejšie, sa nazývajú:
a. metabolizmus
b. energetický metabolizmus
c. tok látok
d. všeobecné vlastnosti
d
135
Konštrukčnú funkciu v bunke nemajú:
a, nukleové kyseliny
b. bielkoviny
c. sacharidy
d. lipidy
a
136
Zásobnú funkciu v bunke nemajú:
a. cukry
b. bielkoviny
c. tuky
d. sacharidy
b
137
Substrátovú funkciu v bunke plnia:
a. enzýmy
b. nukleové kyseliny
c. koloidy
d. mastné kyseliny
c
138
Kvalitatívne zastúpenie jednotlivých chemických zlúčenín v bunke:
a. je vo všetkých bunkách rovnaké
b. nezávisí od druhu organizmu
c. nezávisí od typu buniek
d. mení sa počas starnutia bunky
d
139
Metabolickú funkciu v bunke majú:
a, tuky
b. bielkoviny
c. cukry
d. koloidy
b
140
Okrem koloidov substrátovú funkciu v bunke majú:
a. cukry
b. nukleové kyseliny
c. voda
d. lipidy
c
141
Priemerné zastúpenie vody a soli v bunke je:
a. 65 %
b. 30 — 50 %
c. 80— 90 %
d. 60 —90 %
d
142
Priemerné zastúpenie organických látok v bunke je:
a. 10 - 20 %
b. 10 - 40%
c, 50 - 55%
d. 25 - 65 %
b
143
65 %-tné zastúpenie v bunke je:
a. lipidov
b, sacharidov
c. vody
d. minerálnych látok
c
144
Pomerné zastúpenie sacharidov v bunke je:
a. 3%
b. 9%
c. 58%
d. 12 %
b
145
Bunka obsahuje 3 %:
a. nukleových kyselín
b. vody
c. tukov
d. lipidov
a
146
Pomerné zastúpenie bielkovín v bunke je:
a. 8%
b. 9%
c. 12%
d. 7%
c
147
K udržiavaniu stáleho pH bunkových roztokov prispievajú ióny:
a K+ a Ca2+“
b K+ a Cl-
c. Na+ a Mg2+
d. Ca2+ a Cl-
b
148
Zásobnú funkciu v bunke majú:
a. bielkoviny
b. minerálne látky
c. sacharidy
d. nukleové kyseliny
c
149
Nezastupiteľnú funkciu v rastlinných bunkách majú ióny:
a. medi
b. draslíka
c. sodíka
d. horčíka
d
150
Ióny železa sú anorganickou zložkou:
a. hemoporfirinu
b. hemokoagulátu
c. hemoglobínu
d. hemangiómu
c
151
Medzi vysokomolekulové organické látky patria:
a. sacharidy
b. bielkoviny
c. tuky
d. cukry
b
152
Medzi nízkomolekulové organické zlúčeniny patria:
a. proteíny
b. nukleové kyseliny
c. bielkoviny
d. tuky
d
153
Medzi vysokomolekulové organické zlúčeniny patria:
a. nukleové kyseliny
b. lipidy
c. sacharidy
d. laktóza
a
154
Glykogén patrí medzi:
a. disacharidy
b. pentózy
c. trisacharidy
d. polysacharidy
d
155
Ovocný cukor patrí medzi.
a. monosacharidy
b. polysacharidy
c. disacharidy
d. trisacharidy
a
156
Krvný cukor je:
a. fruktóza
b. glukóza
c. maltóza
d. laktóza
b
157
Repný cukor patrí medzi:
a. monosacharidy
b. polysacharidy
c. je to sacharóza
d. trisacharidy
c
158
Pomerné zastúpenie minerálnych látok v bunke je:
a. 8%
b. 12 %
c. 9%
d. 3%
d
159
Bunková stena rastlín obsahuje:
a. chitín
b. škrab
c. celulózu
d. glukózu
c
160
Koľko energie sa uvoľní pri spálení 1 g tukov?
a. 48 kJ
b. 38 kJ
c. 50 k]
d. 38 kJ
b
161
Na stavbe biomembrán sa podieľajú:
a. jednoduché tuky
b. triacylglyceroly
c. glycerol
d. fosfolipidy
d
162
Bielkoviny sú zlúčeniny:
a. nízkomolekulové
b. makromolekulové
c. nukleatidové
d. nukleozidové
b
163
Ak pospájame 20 aminokyselín, ich rôznou kombináciou môže vzniknúť až:
a. 2.10^21bielkovín
b. 3.10^21 bielkovín
c. 1 000 bielkovín
d. 10 000 bielkovín
a
164
Základnou stavebnou jednotkou bielkovín sú:
a. nukleové kyseliny
b. nukleotidy
c. aminokyseliny
d. peptidy
c
165
Aminokyseliny v molekulách proteinov sú pospájané väzbou:
a. sodíkovou
b. iónovou
c. vodíkovou
d. peptidovou
d
166
Za hmotný základ dedičnosti sa považujú:
a. aminokyseliny
b. mastné kyseliny
c. nukleové kyseliny
d. bielkoviny
c
167
Nukleové kyseliny vznikajú spájaním:
a. väčších molekúl polysacharidov
b. menších molekúl nukleozidov
c. väčších molekúl] nukleidov
d. menších molekúl nukleotidov
d
168
Celkový počet dusíkatých báz je:
a.4
b.3
c.5
d.6
c
169
Mnohé zložené tuky sú súčasťou:
a. enzýmov
b. vitamínov
c. rastových faktorov
d. cytokínov
b
170
Bielkoviny majú v zásade:
a. jednu funkciu
b. dve funkcie
c. tri funkcie
d. štyri funkcie
c
171
Kombinácia poradia dusíkatých báz sa nazýva:
a. kombinatorika
b. sekurita
c. sekvestómia
d. sekvencia
d
172
Tvar, veľkosť a vnútorné usporiadanie pre každý druh bunky:
a. nie je dedične podmienený
b. je dedične podmienený a funkčne nepodmienený
c. je dedične a funkčne podmienený
d. je len funkčne podmienený
c
173
Základný tvar bunky je:
a. vajcovitý
b. tyčinkovitý
c. hviezdicovitý
d. guľovitý
d
174
Rozmery buniek sú prevažne mikroskopické v rozmedzi:
a. 10 — 100 nanometrov
b. 10 — 100 mikrometrov
c. 10 — 100 milimetrov
d. 10 — 100 centimetrov
b
175
Medzi pyrimidinové dusíkaté bázy nepatrí:
a. U
b. T
c. G
d. C
c
176
Princíp komplementarity dusíkatých báz v molekule DNA znamená:
a. ak je v jednom reťazci báza purinová, na druhom Je tiež purínová
b, ak je v jednom reťazci báza purínová, v drúhom Je pentóza
c. ak je v jednom reťazci báza pyrimidínová, v druhom je deoxyribóza
d. ak je v jednom reťazci báza purínová, v druhom Je pyrimidinová
d
177
Veľkosť ľudskej spermie je asi:
a. 100 mikrometrov
b, 60 nanometrov
c. 60 mikrometrov
d. 120 mikrometrov
c
178
Základný princíp stavby eukaryotických buniek:
a. je rovnaký
b. je rozdielny
c. závisí od pôvodu
d. závisí od funkcie a tvaru
a
179
Priemer ľudského vajička je:
a. 150 nanometrov
b. 150 milimetrov
c. 150 mikrometrov
d. 150 centimetrov
c
180
Najjednoduchší organizačný stupeň dosahujú bunky:
a. baktérií a vírusov
b. archeónov a prvokov
c. eukarvotické rastlinné
d. baktérií a archeónov
d
181
Biomembrána je:
a. jednovrstvá
b. dvojvrstvová
c. trojvrstvá
d. štvorvrstvá
b
182
Štruktúrnu pevnosť biomembránam dodávajú:
a, integrálne bielkoviny
b. periférne bielkoviny
c. globulárne bielkoviny
d. guľovité bielkoviny
a
183
Plazmaléma sa vyskytuje:
a. len v rastlinných bunkách
b. len v živočíšných bunkách
c. len v bakteriálnych bunkách
d. v rastlinných a živočíšnych bunkách
d
184
Viskozita cytoplazmy je okrem iného:
a. podmienená typom buniek, metabolickým stavom bunky a nepodmienená vplyvom
vonkajšieho prostredia
b. podmienená metabolickým stavom bunky a vplyvom vonkajšieho prostredia
a nepodmienená typom bunky
c. nepodmienená metabolickým stavom bunky
d. podmienená typom bunky, metabolickým stavom bunky a vplyvom vonkajšieho
prostredia
d
185
Riadiacim, koordinačným a reprodukčným centrom bunky je:
a. nucleolus
b. karyon
c. dyktyozómy
d. jadierko
b
186
Svetelným mikroskopom môžeme v živočíšnej bunke pozorovať:
a. endoplazmatické retikulum
b. ribozómy
c. vakuoly
d. jadro
d
187
Systém vnútrobunkových kanálikov, ktoré sú ohraničené membránami a podieľajú sa
aj na syntéze proteínov, sa nazýva:
a. dyktyozóm
b. Golgiho aparát
c. endoplazmatické retikulum
d. mitochondria
c
188
Sústava dynamických cisterien, ktoré sú tvorené veľmi tenkými bielkovinovými
vláknami a rúrkami v cytoplazme bunky sa nazýva:
a. endoplazmatické retikulum
b. Golgiho aparát
c. cytoskelet
d. mitochondria
b
189
Mitochondrie sú od cytoplazmy oddelené:
a. jednou membránou
b. nie sú oddelené
c. dvojitou membránou
d. trojitou membránou
c
190
Dlhé rúrky nachádzajúce sa spravidla pri povrchu bunky sú:
a. centrozóm
b. mikrofilamenty
c, deliace vretienko
d. mikrotubuly
d
191
Spevňovaciu funkciu a odolnosť voči tlaku a ťahu majú:
a. mikrofilamenty
b. mikrotubuly
c. intermediárne filamenty
d. deliace vretienko
c
192
Stálou štruktúrou bunkového jadra sú:
a. centrioly
b. chromozómy
c. bunkové jadierka
d. deliace vretienka
b
193
Pri mitóze je dôležitou štruktúrou:
a. plazmaléma
b. mitochondrie
c. fibrilárna štruktúra cytoskeletu
d. mitotický aparát bunky
d
194
Membránovú štruktúru nemajú:
a. Golgiho aparát
b. mitochondrie
c. ribozómy
d. endoplazmatické reticulum
c
195
Typickou štruktúrou všetkých rastlinných buniek sú:
a. ribozómy
b. vakuoly
c. mitochondrie
d. lyzozómy
b
196
Schopnosť kontrakcie pri bunkovom delení má:
a. centriole
b. centrozóm
c. deliace vretienko
d. centroméra
c
197
Štruktúry živočíšnej bunky s veľkým obsahom hydrolytických enzýmov sú:
a. vakuoly
b. lyzozómy
c. mitochondrie
d. diktyozómy
b
198
Látky, ktoré spravidla nemajú metabolickú aktivitu a pokladajú sa za neživú súčasť bunky, sú:
a, viroidy
b. vírusy
c. inklúzie
d. virióny
c
199
Ribozómy sú tvorené:
a. mRNA a bielkovinami
b. DNA a bielkovinami
c. rRNA a bielkovinami
d. rRNA a sacharidmi
c
200
V cytoplazme prokaryotov sa nachádzajú:
a. lyzozómy
b. Golgiho aparát
c. mitochondrie
d. ribozómy
d
201
Mechúrikovito stočené biomembrány u sinic sa nazývajú:
a. peptidoglykany
b. chitín
c. tylakoidy
d. glykoproteínové receptory
c
202
Produktom protoplastu rastlinnej bunky je:
a. cytoplazmatická membrána
b. bunková stena
c. plastidy
d. vakuola
b
203
Bunková stena rastlinných buniek:
a. je semipermeabilná
b. neprepúšťa vodu
c, je permeabilná
d. prepúšťa organické látky
c
204
Fotosynteticky neaktívne sú:
a. chloroplasty
b. chromoplasty
c. plastidové ribozómy
d. tylakoidy
b
205
Na svetelných procesoch fotosyntézy sa priamo podieľa membránový systém.
a. chromoplastov
b. leukoplastov
c. chloroplastov
d. amyloplastov
c
206
Život bunky zabezpečovaný mitózou a interfázou sa nazýva:
a. karyokynéza
b. cytokinéza
c. diferenciácia
d. bunkový cyklus
d
207
Pre delenie bunky sú charakteristické dva od seba nezávislé procesy, karyokinéza a:
a. mitóza
b. cytokinéza
c. bunkový cyklus
d. diferenciácia bunky
b
208
Generačná doba bunky:
a. nie je geneticky podmienená
b. je rovnaká u všetkých buniek
c. je geneticky podmienená a rovnaká u všetkých buniek
d. je geneticky podmienená a rozdielna pre rozličné bunky
d
209
Hlavný kontrolný uzol bunkového cyklu je v:
a. M — fáze
b. S — fáze
c. G1 — fáze
d. G2— faze
c
210
Zdvojenie jednochromatidových chromozómov na dvojchromatidové nastáva v:
a. M— fáze
b. S— fáze
c. G0 — fáze
d. G2— fáze
b
211
V rámci bunkového cyklu časovo najdlhšie trvá:
a. M— fáza
b. G1 — fáza
c. G2— fáza
d. s — fáza
d
212
Najčastejším spôsobom delenia buniek je:
a. nepriame delenie
b. redukčné delenie
c. homeotypické delenie
d. heterotypické delenie
a
213
V S — fáze bunkového cyklu dochádza k:
a. redukcii počtu chromozómov
b. prekríženiu chromozómov
c. rešpiralizácii chromozómov
d. zdvojnásobeniu hmoty chromozómov
d
214
Deliace vretienko sa objavuje v:
a, metafáze
b, profáze
c. anafáze
d. telofáze
b
215
Deliace vretienko zaniká v:
a. metafáze
b. profáze
c. telofáze
d. anafáze
c
216
Medzi základné fázy mitotického delenia nepatrí:
a. profáza
b. anafáza
c. metafáza
d. inerfáza
d
217
Karyakinéza končí v:
a. anafáze
b. metafáze
c. telofáze
d. profáze
c
218
Medzi látky, ktoré spomaľujú až zastavujú mitózu, patria:
a. regulátory
b. stimulátory
c. cytokinetiká
d. cytostatiká
d
219
Vyrovnávanie koncentrácie medzi rozpúšťadlom a roztokom po koncentračnom
spáde je:
a. aktívny transport
b. osmóza
c. difúzia
d. Brownov pohyb molekúl
c
220
Jednosmerný dej — transport vody cez membránu do roztoku je:
a. aktívny transport
b. osmóza
c. difúzia
d. pinocytóza
b
221
Príjem látok vo forme roztoku sa nazýva:
a. fagocytóza
b. difúzia
c. pinocytóza
d. osmóza
c
222
Prenos látok spravidla proti koncentračnému spádu je:
a. Osmóza
b. pasívny transport
c. aktívny transport
d. difúzia
c
223
Pseudopódie vznikajú pri:
a. osmóze
b. difúzii
c. pinocytóze
d. fagocytóze
d
224
Proces, pomocou ktorého sa väčšie molekuly dostávajú z bunky do vonkajšieho
prostredia sa nazýva:
a. endocytóza
b. exkremencia
c. Exocytóza
d. endomocytóza
c
225
Fagocytóza je:
a. príjem látok vo forme koloidov
b. príjem látok vo forme roztokov
c. výdaj látok vo forme pevných látok
d. príjem látok vo forme pevných častíc
d
226
Bunka na svoje životné procesy Je schopná využívať:
a. tepelnú energiu
b. viazanú energiu
c. kovalentnú energiu
d. energiu chemických väzieb
d
227
Univerzálnym prenášačom energie v bunke je molekula:
a. ADP
b. NADPH+
c. ATP
d. cAMP
c
228
Hydrolytickým štiepením makroergickej väzby sa uvoľní energia v kJ.mol-1 , ktorá je využiteľná pre bunku:
a. 100
b. 38
c. 250
d. 50
d
229
Biotickými faktormi prostredia sú:
a. závislosť heterotrofných organizmov od autotrofných
b. vlhkosť
c. teplota
d. atmosferický tlak
a
230
Čo je ekologická kríza?
a. zrútenie veľkých ekosystémov s vážnym dopadom na ľudskú spoločnosť
b. zásah človeka do prírodného prostredia s negatívnymi ekologickými následkami
c. poškodenie životného prostredia
d. vznik tzv. civilizačných chorôb u človeka
a
231
Ako označujeme spoločenstvá živočíchov žijúcich na určitom území?
a. fytocenóza
b. biocenóza
c. zoocenológia
d. zoocenóza
d
232
Kto charakterizoval v 19. stor po prvýkrát ekológiu ako "ekonómiu prírody"?
a. Kant
b. Haeckel
c. Morgan
d. Darwin
b
233
Indikátormi organického znečistenia vôd sú:
a. Flagellata
b. nálevníky
c. bičíkovce
d. Sporozoa
b
234
Čo predstavuje živú hmotu ekosystému?
a. producenty, konzumenty a dekompozítory
b. reducenty, litosféra, pedosféra
c. producenty, konzumenty a mikroelementy
d. autotrofné a heterotrofné organizmy
a
235
Približne koľko % celkových zásob vody na Zemi tvoria zásoby sladkej vody?
a. 1%
b. 3%
c. 10%
d. 27%
b
236
Plynné, kvapalné a pevné látky, ktoré sa dostávajú do ovzdušia sa súhrne nazývajú:
a. exhaláty
b. emisie
c. imisie
d. popolčeky
b
237
Ktoré základné vlastnosti necharakterizujú populáciu:
a. rast
b. vekové zloženie
c. biotická potenciál
d. abiotický potenciál
d
238
Podľa základných fyzikálnych faktorov rozoznávame ekosystémy:
a. biotické a abiotické
b. suchozemské a vodné
c. stále
d. premenlivé
b
239
Ako označujeme ekologickú sústavu, tvorenú biocenózou a jej neživým prostredím?
a. ekosféra
b. ekologická sústava
c. biosféra
d. genotyp
b
240
Ako označujeme prechodné pásmo medzi jednotlivými spoločenstvami?
a. ekoton
b. ekotyp
c. klimax
d. edifikátor
a
241
Nevyhnutné spolužitie organizmov označujeme názvom:
a. mutualizmus
b. komenzalizmus
c. parazitizmus
d. mutácia
a
242
Ako sa označujú organizmy, ktoré sú prakticky rozšírené po celom svete?
a. bioindikátory
b. biomediátory
c. pantropické organizmy
d. kozmopolitné organizmy
d
243
čo je prvým stupňom vývoja ekosystému?
a. ekologická nika
b. omladenie ekosystému
c. vyzrievanie ekosystému
d. dominancia špecializovaných druhov
b
244
Ako označujeme proces pri ktorom dochádza k rozvetvovaniu vývojových línií až k vzniku nových druhov?
a. konvergencia
b. transvergencia
c. divergencia
d. skok
c
244
čo tvorí ekosystém?
a. prirodzené a umelé spoločenstvá
b. spoločenstvo spolu s abiotickým prostredím
c. fytocenóza a zoocenóza
d. zooplanktón a fytoplanktón
b
245
Ako označujeme životný priestor kde žije jedinec?
a. ekosystém
b. biotop
c. biocenóza
d. biomasa
b
246
Pod hustotou populácie rozumieme:
a. pomer natality a mortality
b. počet jedincov na určitú jednotku plochy alebo objemu
c. počet jedincov na určitý štát
d. priestorové usporiadanie obyvateľstva
b
247
Čo je tretím stupňom vývoja ekosystému?
a. omladenie ekosystému
b. vyzrievanie ekosystému
c. dominancia špecializovaných druhov
d. obdobie stabilizácie zložiek ekosystémov
c
248
Čím sa nevyznačujú ekosystémy?
a. samoreguláciou
b. samoobnovovaním
c. vývojom
d. nemennosťou
d
