8 - 10. termochémia Flashcards

(44 cards)

1
Q

aká reakcia je fotosyntéza

A

endotermická reakcia - získava energiu zo slnka

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
2
Q

čo je to entalpia

A

je tepelný obsah látky, krtorý súvisí s množstvom energie obsiahnujtej v chem. väzbach látky

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
3
Q

entalpia poi exotermickych reakciach

A

entalpia produktu je menšia ako entalpia reaktantu

ΔH < 0

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
4
Q

od čoho závisí množstvo uvoľneného alebo spotrebuvaného tepla

A

závisi od latkoveho množstva reaktantov

čím väčšie látkove množstvo reaktantov zreaguje, tým je množstvo tepla väčšie

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
5
Q

reakce teplo

A

množstvo tepla ktoré sa uvoľní alebo spotrebuje, ak zreaguje také látkove množstvo reaktantov, aké udávaju stechiometrické koeficienty v príslušnej chemickej rovnici

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
6
Q

kto objavil prvý termochemicky zákon

A

Lavoiser a Laplace

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
7
Q

drug termochemicky zákon

A

reakčné teplo určitej reakcie sa rovná súčtu reakčných tepiel jej čiastkových reakcií

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
8
Q

rozpúšťanie tuhej látky na rozrušenie kryštalovej štruktúry

A

teplo sa spotrebúva - změna entalpie je kladná, endotermicka reakcia

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
9
Q

rozpúšťanie tuhej látky na častice tuhej látky sa viažu (hydratujú) molekuly

A

teplo sa uvoľní, zmena entalpie záporná, dej je exotermický

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
10
Q

ako definujeme výsledny tepelný efekt

A

rovná sa súčtu tepelných efektov (zmien entalpie) čiastkových dejov

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
11
Q

ako definujeme výsledny tepelný efekt

A

rovná sa súčtu tepelných efektov (zmien entalpie) čiastkových dejov

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
12
Q

od čoho závisi či sa teplo uvoľní alebo spotrebúva

A

od množstva tepla, ktoré sa spotrebuje na rozrušenie kryštálovej štruktúry, a množstva tepla, ktoré sa uvoľní pri hydratácii íonov

  • ak sa uvoľní viac tepla ako sa spotrebuje na rozrušenie kryš. štruktúry - rozpúšťanie je exotermický dej
  • ak sa uvoľní menej tepla - endotermický

napr: na rozrušenie kryštálu jedného mólu NaCl treba 781 kJ tepla, pri hydratáci íionov Na+ a Cl- sa uvoľní teplo 773 kJ.mol-1

z toho vyplýva že na rozrušenie kryštalovej štruktúry sa spotrebuje viac energie, ako sa uvoľní pri hydratácii íonov, rozpúštanie chloridu sodného vo vode je endotermicka reakcia

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
13
Q

ako by sme definovali hodnotu aktivačnej energie

A

rovná sa rozdielu hodnôt energie aktivovaného komplexu a energie reaktantov

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
14
Q

čo predstavuje energeticku barieru medzi reaktantami a produktami

A

aktivovaný komplex

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
15
Q

ktoré častice možu prekonať energeticku barieru

A

len tie častice ktoré majú takú energiu, ako je aktivačná energia reakcie

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
16
Q

čo sa deje s teplom pri rozpade aktivovaného komplexu na produkty v exotermickej reakcii

A

umožnuje získať ďalším molekulám (reaktantom) aktivačnú energiu, lebo produkty reakcie maju menšiu energiu ako reaktanty

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
17
Q

čo sa deje s teplom pri rozpade aktivovaného komplexu na produkty v endotermickej reakcii

A

produkty maju väčšiu energiu ako reaktanty, preto sa teplo musí v priebehu tejto reakcie stále dodávať, spotrebované teplo umožňuje reaktantom získať aktivačnú energiu potrebnú na uskutočnenie chemickej reakcie

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
18
Q

od čoho závisí rýchlosť chemickej reakcie

A

od počtu efektívnych zrážok častíc látok

od hodnoty aktivačnej energie (čím je hodnota Ea menšia tým je rýchlosť reakcie väčšia, a naopak)

19
Q

čo zistili Gulberg a Waage

A

že rýchlosť chem. reakcie pri určitej teplote je úmerná súčinu koncentrácii nezreagovaných reaktantov - Guldbergov-Waageho zákon o účinku hmotnosti

20
Q

ako vyjadríme rýchlosť reakcie od koncentrácie reaktantov

A

aB + bB —→ cC + cD

v = k* ca(A) * cb(B)

  • rýchlostna rovnica reakcie
21
Q

čo vyjadruje rýchlostna rovnica reakcie

A

vzťah medzi koncentráciami reagujúcich látok a reakčnou rýchlosťou rovnice

22
Q

v = k* ca(A) * cb(B) vysvetli jednotlivé veci v tejto rovnici

A

k - rýchlostná konštanta, ktorá závisí od aktivačnej energie reakcie a od teploty

c(A) a c(B) sú okamžité koncentrácie reaktantov

indexy (mocnitele ) a a b sú čísla, ktoré sa zisťuje experimentálne, v niektorých prípadoch sú totožné so stechiometrickými koeficientami a a b v príslušnej rovnice

23
Q

opíš chemicku reakciu hlinika a jódu

A

hliník + jód > chem reakcia neprebieha

ak pridáme vodu začne prebiehať a uvoľnovať teplo

voda je ako katalyzátor

24
Q

ako možno vysvetliť že sa koncentrácia jódu v nasýtenom roztoku už ďalej nemení?

A

Pri rozpúšťani jódu sa postupne jeho koncentrácia v roztoku zvyšuje. Súčasne sa niektore molekuly I2 vylučujú na povrch kryštálu - kryštalizujú sa. Rychlosť rastie s zvyšovaním koncentrácie v roztoku. Po určitom čase sa rýchlosť priameho deja (rozpúšťania) a spätného deja (vylučovanie, kryštalizácia) vyrovnajú, v dôsledku čoho sa koncentrácia jódu v roztoku nemení - roztok je nasýtený.

25
čo je rovnovážny stav?
vzniká v nasýtenom roztoku keď je stála intenzita roztoku
26
od čoho závisí rovnovažna koncentrácia látky ?
od vlastnosti rozpúšťanej látky, rozpúšťadla a teploty
27
dochádza v priebehu chemických reakcii vždy k úplnej premenne reaktantov na produkty alebo nastáva v niektorých z prípadoch medzi reaktantmi a produktmi rovnováha dynamického charakteru?
Vysvetlíme si to na príklade tiokynatanu draselného KSCN s chloridom železitým FeCl3 rovnica: SCN-(aq) + Fe 3+ (aq) ——→ (Fe(SCN)) 2+ (aq) - sfarbenie roztoku sposobujú akvantové íony (Fe(SCN))2+ - po určitom čase sa sfarbenie nemení - ale! ak pourčitom čase pridáme do kadičky reaktant napr. KSCN, intenzita sfarbenia roztoku sa zväčší, lebo sa zväčší koncentrácia (Fe(SCN))2+, nachádzali sa tam katióny Fe3+ (aq) - pridaním roztoku KSCN sa rovnovážny stav narušil a nastál nový rovnovážny stav
28
ako dochádza medzi reaktantami a produktmi reakcie k vzniku dynamickej rovnováhy?
- rýchlosť reakcie reaktantov SCN- (aq) a Fe+3 (aq) sa s narastajúcim časom zmenšuje - rýchlosť premeny produktov (Fe(SCN)) 2+ (aq) na reaktanty sa s narastajúcou koncentráciou produktu zväčšuje - po určitom čase sa rýchlosť priamej a spätnej reakcie vyrovná - medzi reaktantami a produktmi nastáva dynamická rovnováha - zapisujeme to dvoma šípkami
29
odvodenie gulbergoveho zákona
**Odvodenie:** Platí:  rýchlosť priamej reakcie **v1 = k1[A]a.[B]b**  rýchlosť spätnej reakcie **a v2 = k2[C]c. [D]d** Pri rovnovážnom stave platí: **v1 = v2 → k1[A]a.[B]b = k2[C]c. [D]d** ![Snímka obrazovky 2022-10-11 o 10.19.55.png](https://s3-us-west-2.amazonaws.com/secure.notion-static.com/36c86af3-29d6-4f27-9321-82b669603521/Snimka_obrazovky_2022-10-11_o_10.19.55.png) k1, k2 – rýchlostné konštanty. Nie sú závislé od koncentrácie reaktantov ani od koncentrácie produktov. Pri konštantnej teplote je ich pomer konštantný k1/k2 = konštanta = Kc
30
od čoho závisí hodnota rovnovážnej konštanty chemickej reakcie
teploty, pri ktorej reakcie prebieha
31
veľká hodnota rovnovážnej konštanty
- znamená že sa reaktanty premenili vo veľkej miere na produkty - rovnováha he posunutá na stranu produktov - napr: ak je Kc > 1Ona4, je koncentrácia reaktantov v rovnovážnom stave chemickej reakcie veľmi nízka
32
ako charakterizujeme rovnovážnu konštantu v ktorých sa nachádzajú plynné látky
ako rovnovážnu konštantu, ktoru vypočítame na základe parciálnych (čiastkových) tlakov jednotlivých látok, Kp , miesto rovnovážných koncentrácii dosadíme parciálny tlak
33
ako dochádza k posúvaniu chemickej rovnováhy
zmenou koncentrácie látok, zmenou teploty, tlaku je to zmena rovnovažnej koncentrácie produktov a reaktantov
34
čo určuje princip akcie a reakcie
smer v ktorom sa posunie rovnováha vonkajším vplyvom = PRINCIP POHYBLIVEJ ROVNOVÁHY
35
na základe čoho vieme že priama reakcia je endotermicka a spätná exotermická
na základe hodnoty entalpie
36
čo spôsobime zvýšenim tlaku na chem.rovnováhe
- zmenšenie objemu reakčného systému - pri konštantnej teplote sa zväčší rýchlosť priamej reakcie - po určitom čase sa rýchlosť priamej a spätnej reakcie vyrovná - po určitom čase sa ustáli nová rovnováha
37
čo spôsobime znížením tlaku na chem.rovnováhe
- chemicka rovnováha v smere narastie počtu mólov plynných látok - v zniženie tlaku posúvanie rovnováhy smerom k reaktantom
38
čo udáva stupeň premeny reaktantov a produktov
udáva hodnotu rovnovážnej konštanty reakcie
39
reakcia na pridanie reaktantu
zvýšenie koncentrácie produktu
40
reakcia na odobratie produktu
výšenie koncentrácie produktu
41
reakcia na zvýšenie teploty
zvýšenie koncentrácie látok v smere endotermickej reakcie
42
reakcia na zníženie teploty
zvýšenie koncnetrácie látok v smere exotermickej reakcie
43
reakcia na zvýšenie tlaku
zvýšenie koncentrácie látok v smere menšieho počtu mólov plynných látok
44
rekcia na zníženie tlaku
zvýšenie koncentrácie látok v smere väčšieho počtu mólov plynných látok