analytika skúška Flashcards
(228 cards)
1
Q
Čo je analytická chémia
A
súbor metód a postupov na zisťovanie zloženia látok
2
Q
Čo je výsledkom analytickej analýzy
A
výsledok o kvalitatívnom a kvantitatívnom zložení danej látky
3
Q
Ako analytická chémia napĺňa svoje ciele
A
využíva rôzne metódy - spektroskopické…
4
Q
Čím sa zaoberá alch
A
Zaoberá sa vývojom a používaním metód na kvantifikáciu alebo identifikáciu látok
4
Q
Čo je analytický signál
A
merateľná fyzikálna veličina (A, el prúd, svetelná intenzita)
4
Q
Ako je merateľný analytický signál
A
prístrojmi, ktoré prevádzajú fyzikálny jav na číselnú hodnotu, ktorá sa ďalej využíva
5
Q
Čo je kvalitatívna analýza
A
aké je zloženie látok, BEZ určovania ich množstva
5
Q
Od čoho závisí analytický signál
A
od c a vlastností analyzovanej vzorky, nastavenia prístroja, podmienok analýzy
6
Q
Aké sú typy kvalitatívnej analýzy
A
chromatografické, spektrálne, elektrochemické
7
Q
Čo je dôkaz
A
dokázanie prítomnosti konkrétnej látky vo vzorke na základe špecifickej reakcie
8
Q
Čo je identifikácia
A
presné určenie identifikovanej látky vo vzorke
9
Q
Čo je kvantitatívna analýza
A
určuje množstvo (c, m, V) látky vo vzorke
10
Q
Ako sa volá proces získania výsledku kvantitatívnej analýzy
A
kvantifikácia/kvantitatívne stanovenie
11
Q
Aké sú základné atribúty merania
A
presnosť, selektivita, citlivosť
11
Q
Čo je semikvantitatívna analýza
A
poskytuje len približné množstvo látky
12
Q
Aké analytické signály sa využívajú v rôznych anal. metódach?
A
elektrický prúd, napätie, absorbancia, retenčný faktor, intenzita svetla, hmotnosť
13
Q
Základné veličiny SI sústavy
A
l, m, svietivosť, n, prúd, T, čas,
14
Q
Používajú sa vždy základné jednotky SI
A
nie
15
Q
predpony jednotiek ak je veličina príliš MALÁ
A
mili, mikro, nano, piko
16
Q
predpony jednotiek ak je veličina príliš VEĽKÁ
A
kilo, mega, giga, tera
17
Q
Čo je analýza vzorky
A
Proces, pri ktorom sa vďaka chemickým metódam zisťuje zloženie alebo množstvo
18
Q
Aké kroky môžu patriť do A postupu
A
odber a úprava vzorky, kalibrácia prístroja, zvolenie analytickej metódy, vlastné meranie
19
Q
Aké kroky môžu patriť do analytickej metódy
A
princíp metódy, vyhodnotenie výsledku, kalibračná závislosť, vybratie analytického signálu
19
Q
Ako definujeme vzorku
A
malá časť materiálu odobratá z väčšieho celku reprezentujúca jej vlastnosti
20
Ako definujeme analyt
cieľová chemická látka, ktorú chceme po analýze kvantifikovať / používať
21
Ako definujeme matricu
všetko ostatné vo vzorke okrem analytu (napr, roztok, voda, krv...)
21
Ako definujeme interferent
látka, ktorá ruší alebo ovplyvňuje stanovenie analytu
22
Ako definujeme matricový efekt vzorky na chemickú analýzu
vplyv zložiek matrice na presnosť alebo citlivosť analýzy analytu
23
Čo je chyba merania
náhodné chyby spôsobené nepredvídateľným faktorom alebo systematická chyby spôsobená chybou prístroja (kalibrácia), zlý postup, hrubé chyby
24
Ako sa vyjadruje relatívna chyba merania
absolútna chyba/nameraná hodnota x 100
25
Čím sa dá vyjadriť miera rozptýlenia nameraných výsledkov
smerodajnou odchýlkou, rozptylnou variantou
26
Kvôli čomu sa využíva opakovanie chemickej analýzy vzorky
na spresnenie výsledkov, odhalenie náhodných chýb, zvýšenie istoty merania
27
Delenie chýb podľa ich charakteru
náhodné, hrubé, systematické
28
Ako ovplyvňujú jednotlivé chyby výsledok stanovenia (priemer)
môžu výrazne ovplyvniť výsledok merania a vychýliť priemer
29
Ako delíme systematické chyby
prístrojové, metodické, osobné
30
Čo je cieľom kalibrácie
zabezpečiť presnosť merania tým, že sa spojí signál so zariadením na prípravu na meranie
31
Ako môžeme vyjadriť kalibráciu analytickej metódy
pomocou kalibračnej krivky
32
Ktoré sú najdôležitejšie parametre kalibračnej funkcie
smernica (k), y priesečník (q), korelačný koeficient (l´), rozsah lineárnosti
33
Zapíšte rovnicu kalibračnej funkcie a popíšte jednotlivé symboly
y = kx + q → k = smernica, x = koncentrácia, q = y priesečník, y = nameraná hodnota
34
Čo je citlivosť analytickej metódy
schopnosť zaznamenať malú zmenu koncentrácie analytu, je to smernica kalibračnej krivky
35
Porovnajte citlivosť dvoch metód
ak má metóda väčšiu smernicu v kalibračnej rovnici, je citlivejšia, aj malé kolísanie koncentrácie spôsobí zmeny
36
Čo je medza detekcie
najmenšia koncentrácia, ktorú možno odlíšiť od šumu pozadia
37
Čo je selektivita analytickej metódy
Schopnosť metódy rozoznať a rozlíšiť analyt v prítomnosti iných zložiek - interferentov
37
Čo je medza stanovenia
najmenšia koncentrácia, ktorú možno spoľahlivo stanoviť s akceptovateľnou presnosťou
38
Aké typy chemických reakcií sa využívajú v kvantitatívnej analýze
titračné, redoxné, zrážacie, komplexotvorné, acidobázické
38
Aké produkty chem. r. sa dajú využiť na dôkaz zlúčenín
zrazeniny, plyny, farebné komplexy, zmena A/pH
39
Aké zákony platné pre chemické reakcie sa využívajú v kvantitatívnej analýze
Zákon zachovania hmotnosti, stálych pomerov, ekvivalentov, pôsobenie m, Avogadrova konštanta
40
Na akom princípe je založená vážková analýza
meranie m látky, analyt sa prevedie na známu zlúčeninu, izoluje sa, očistí sa, vysuší sa odváži sa
40
Aké je poradie krokov pri gravimetrii
1. rozpustenie
2. vyzrážanie analytu
3. stárnutie
4. filtrácia
5. umývanie zrazeniny
6. súšenie
7. váženie
8. výpočet
41
Aké koncentrácie látok sa dajú stanoviť gravimetriou
veľmi presná metóda - stredné až vyššie hmotnosti
42
Aké veličiny je potrebné poznať (zistiť) na výpočet hmotnostného zlomku
hmotnosť roztoku, hmotnosť analytu
43
Aké alternatívne názvy sa používajú pre odmernú analýzu
titrácia, volumetrická analýza, objemová analýza
43
Na akom princípe je založená odmerná analýza
presné meranie objemu činidla, zreaguje so stanovenou vzorkou v stechiometrickom pomere, je potrebné zistiť, koľko titrantu potrebujeme na reakciu
44
Aké sú kritéria na chemické reakcie, ktoré sú využiteľné v odmernej analýze
známy stechiometrický koeficient, rýchly a úplný priebeh reakcie, miera bodu ekvivalencie, kvantifikácia, selektivita
45
Čo je bod ekvivalencie
okamih, keď presne stechiometricky zareaguje množstvo titrantu a analytu
46
Aké dva základné typy indikácie bodu ekvivalencie poznáme
farebný indikátor, pH meter, spektrofotometer, potenciometria
47
Na čo sa využíva byreta
na presné a kontrolované dávkovanie titrantu do analytu
48
Na stanovenie koncentrácie akých zlúčenín sa dá využiť alkalimetrická odmerná analýza
kyselín, ktoré reagujú s hydroxidmi
49
Aké odmerné roztoky sa používajú v alkalimetrii
KOH, NaOH
50
Aký roztok sa nachádza v byrete pri alkalimetrii
zásaditý, najčastejšie NaOH
51
Na stanovenie koncentrácie akých zlúčením sa dá využiť acidimetrická odmerná analýza
stanovenie koncentrácie zásad
52
Odmerné roztoky v acidimetrii
NaOH, NH3, CaOH2
53
Aký roztok sa nachádza v byrete pri acidometrii
kyslý (HCl)
54
Prečo je potrebná štandardizácia odmerných roztokov
Na presné určenie koncentrácie roztoku, pretože roztoky ako NaOH môžu absorbovať CO2 z ovzdušia
55
Na čo slúžia základné látky v odmernej analýze
presné stanovenie koncentrácie musia byť čisté, stabilné, nesmú absorbovať CO2 z ovzdušia
56
Aké základné látky sa používajú pri alkalimetrii
kys. ftalová, benzoová, hydrogénftalát draselný (veľmi čistý)
57
Aká veličina sa počíta pri štandardizácii odmerného roztoku
molarita/koncentrácia
58
Aké základné látky sa používajú pri acidimetrii
KOH, NaOH, Na2CO3x10H20, Borax
59
Čo sú to acidobázické indikátory a na čo sa používajú v odmernej analýze
na zistenie koncového bodu titrácie a sledovanie priebehu reakcie
60
Čo je titračná krivka
Grafické znázornenie závislosti pH roztoku od pridaného titračného činidla, určuje koncový bod, vyhodnocuje rovnovážne body
61
Do akej kategórie analýzy patrí stanovenie dusíka podľa Kjeldahla
gravimetria (kedysi), volumetrická analýza (dnes)
62
Dá sa stanoviť zastúpenie rôznych dusíkatých zlúčenín prítomných vo vzorke stanovením dusíka podľa K.
Nie - stanovuje celkový obsah org viazaného dusíka v zlúčeninách
63
Na akom princípe sú založené redoxné titrácie
založené na odovzdávaní a prijímaní elektrónov
64
Aké činidlo obsahuje odmerný roztok v oxidometrii
KMnO4 - oxidačné činidlo - indikátor sfarbenia do fialova, KCr2O7, jódový rzotok I2
65
Aké činidlo sa používa v odmernom roztoku pri manganometrii
KMnO4
65
Aké činidlo obsahuje odmerný roztok v reduktometrii
Na2C2O3/Na2S2O3 - redukčné činidlo
66
Do ktorej kategórie redoxných titrácií patrí manganometria
oxidimetria - redoxné reakcie
67
Aká metóda sa využíva na stanovenie chemickej spotreby kyslíka
dichrómanová metóda - oxidačnoredukčná titrácia
68
Z akých základných krokov pozostáva stanovenie chemickej spotreby kyslíka
oxidácia org. látok v kyslom prostredí, zvyšok nezreagovaného Cr2O72- sa titruje, výpočet spotreby O2, výsedok v mg/l
69
Medzi aké metódy chemickej analýzy patrí argentometria
klasické titračné objemové metódy - zrážacie titrácie
70
Akú zlúčeninu obsahuje odmerný roztok v a
argentometrii podľa Mohra
AgNO3
71
Aký indikátor sa používa v argentometrii podľa Mohra
K2Cr2O7, pri koncovom bode titrácie vzniká hnedočervená zrazenina → Ag2CrO4
72
Koncentrácia akých látok sa dá stanoviť argentometricky
halogénov, najčastejšie Cl
73
Aké veličiny meriame v elektroanalytických metódach
prúd - amperometria, elektrochemický potenciál elektród, vodivosť, napätie, elektrický náboj
74
Aké nabité častice vedú prúd vo vodičoch 1. druhu
elektróny
75
Aké častice vedú prúd v roztokoch
ióny
76
Aké nabité častice vedú prúd vo vodičoch 2. druhu
ióny
77
Čo je elektrické napätie
rozdiel el. potenciálov medzi dvoma bodmi
77
Z čoho pozostáva elektrochemická cela
elektródy, elektrolyt, el. obvod
78
Ako sa zmení potenciál referenčnej elektródy ak sa zmení zloženie analyzovaného roztoku
nezmení sa, referenčná elektróda má stály potenciál
79
Ako sa volá elektróda, ktorej potenciál sa mení po zmene koncentrácie analytu
indikačná
80
Čo je meranou veličinou v rovnovážnej potenciometrii
elektromotorické napätie
81
Za akých podmienok sa meria meraná veličina v rovnovážnej potenciometrii
bez priechodu prúdu, v rovnovážnom stave systému
82
Na čo sa dá využiť rovnovážna potenciometria
stanovenie pH, titrácia, stanovenie koncentrácie iónov
83
Ktoré sú najdôležitejšie časti kombinovanej sklenej elektródy
sklená membrána, vnútorný roztok KCl, referenčné elektródy, elektrolytický mostík
84
Na čo sa využíva kombinovaná sklená elektróda
meranie pH
85
Čo sa stane v roztoku, ak medzi elektródami v danom roztoku prechádza prúd
elektrolýza, anóda= oxidácia, katóda = redukcia
86
Ktorým smerom musíme posunúť potenciál elektródy, aby došlo k redukcii látky na elektróde
negatívnejším smerom, záporný potenciál
87
Ktorým smerom musíme posunúť potenciál elektródy, aby došlo k oxidácii látky na elektróde
pozitívnejším smerom, pozitívny potenciál
88
Ako sa volá inštrumentálna elektroanalytická metóda, ktorá využíva redoxné deje analytu na elektróde
voltametria
89
Aký je stručný princíp elektrochemického stanovenia glukózy v krvi
vďaka glukúozooxidáze sa mení gluk na H2O2 a glukonolaktón
90
Zdroje náhodných chýb
človek, nepresné meranie strojov, kontaminácia
91
Čo je cieľom odberu vzoriek na chemickú analýzu
získať reprezentatívne vzorky
92
Aké techniky sa používajú na vzorkovanie neprchavých zložiek ovzdušia
Elektrostatické zberače, gravimetrické metódy, filtrovanie
92
Aké sú typy vzoriek z hľadiska metódy ich odberu
jednorazové, zložené, stratifikované
93
Aké typy vzoriek vôd rozlišujeme z hľadiska ich odberu
povrchové, podzemné, pitné, odpadové, dažďové
94
Aké techniky sa používajú na vzorkovanie prchavých zložiek ovzdušia
absorpcia do kvapaliny alebo tekutých látok
95
Aké zmeny v zložení látok môžu nastať v čase od ich odberu po analýzu
strata prchavých látok, degradácia, rozklad, zmena pH
96
Aké fyz operácie sú obvykle používané na úpravu vzoriek
filtrácia, centrfugácia, zahrievanie, ochladnutie, sušenie, drvenie, mletie
97
Aké chem operácie sú obvykle používané na úpravu vzoriek
rozklad kyselinami, oxi, redu, neutralizácia, extrakcia a výluh
98
Aké sú hlavné dôvody mletia a drvenia
zjednotenie častíc, zväčšovanie povrchu, vytvorenie reprezentatívnej vzorky, zlepšenie homogenity
99
Aké techniky na mletie a drvenie
čeľusťové drtiče, valcové a diskové mlyny, guľové a planétové mlyny, kryomletie
100
Aké procesy počas drvenia a mletia môžu spôsobiť chyby analýzy
kontaminácia, oxidácia, chemické zmeny, stratové prvky
101
Aké techniky sa využívajú na prípravu vzorky pre analýzu v tuhom skupenstve
tabletkovanie, lisovanie do paliet, tavenie
102
Prečo sa pevné látky musia sušiť
odstránenie vlhkosti, stabilizácia vzorky
102
Aké techniky sa využívajú na sušenie
pri izbovej teplote, vákuové sušenie, lyofilizácia, sušiareň
103
Aký je rozdiel medzi vyluhovaním a extrakciou
extrakcia využíva org. rozpúšťadlo, luhovanie je prenos tuhých látok do kvapalnej fázy
103
Akými roztokmi sa obvykle vylúhujú (extrahujú) kovy zo vzoriek pôdy
HNO3 (zrieď.), HCl, sekvenčné metódy, EDTA
104
Na čo sa používa Soxletov prístroj
kontinuálna extrakcia org. zlúčenín z pevnej vzorky (vzorka sa opakovane prelieva cez horúcu vodu)
105
Aké techniky rozpúšťania a rozkladu vzoriek poznáme
tavenie, spaľovanie, mikrovlnný rozklad, oxidačný rozklad
105
Na čo slúži filtrácia v úprave vzoriek
oddelenie tuhej a kvapalnej fázy, odstránenie nerozpustných a nepotrebných látok
106
Aké vlastnosti (účinky) kyseliny sa využívajú na rozklad vzoriek
oxidačné vlastnosti, koordinačné vlastnosti, rozklad zlúčenín
107
Aké sú základné kroky pri úprave vzoriek tavením
vysušenie a naváženie vzorky, pridanie tavidla, zahriatie na vysokú teplotu a následné ochladenie, analýza
108
Prečo je potrebné rozkladať organické a biologické vzorky pred prvou analýzou
rozklad umožní prístup k prvkom, organická matrica je zložitá
109
Chemický proces, pri ktorom sa uvoľňujú prvky z org a biologických vzoriek
mineralizácia
110
aký je základný princíp prvkovej analýza
kvantitatívne a kvalitatívne stanovenie prvkov, interakcia atómov/iónov s energiou
110
Aký je základný rozdiel medzi rozkladom vzoriek v spaľovacej trubici a pomocou suchej mineralizácie
A) rozklad v prúde kyslíka/iného plynu
B) spaľovanie v naftovej peci pomocou tepla
111
Na akých krokoch je založená Schonigerova metóda mineralizácie vzoriek
vzorka sa spáli vo fľaši s kyslíkom, vznikajú plyny, ktoré sa zachytia do absorpčného roztoku, analýza
112
Do akého typu rozkladných postupov patrí rozklad vzorky v Kjeldahlovej metóde stanovenia dusíka
mokré mineralizačné (rozkladné) metódy
113
Na stanovenie akých prvkov sa používa Lassaignov test
S, N, halogény
114
Čo je vlnová dĺžka EMG žiarenia
vzdialenosť medzi po sebe idúcimi vrchmi/dolmi vlny
114
Na stanovenie akých prvkov sa používa rozklad peroxidom sodíka
odolné anorganicke materiály, Cr, Ti, V, Mn
115
Čo je frekvencia EMGŽ
Počet kmitov/sekundu
116
Ako sa zmení f žiarenia pri prechode zo vzduchu do skla
frekvencia sa nemení, mení sa len vlnová dĺžka a rýchlosť
117
Ako sa mení E žiarenia v závislosti od vlnovej dĺžky
čím vyššia VD, tým vyššia E
118
Ako sa mení E žiarenia v závislosti od f
+f + E
119
Ako sa volajú metódy chemickej analýzy, ktoré sú založené na výmene energie medzi látkou a žiarením
spektrálne
120
Ako sa delia spektrálne metódy na základe typu (pôvodu) analytického signálu
absorpčné, luminisenčné, emisné, rozptylné
121
Pri ktorých metódach atómovej spektrometrie dochádza k interakcii EMG a valenčných e
atómová absorpčná s., atómová emisná
122
Pri ktorých metódach atómovej spektro dochádza k interakcii atómov s vysokoenerg. časticami
atómová hmotnostná
indukčne viazane s plazmou
123
Žiarenie s akou VD môžu absorbovať atómy v plynnom stave
190-800nm
124
Aký je hlavný rozdiel v zariadeniach ktoré sú určené na atómovú emisnú a absorpčnú spektrometriu
zdroj žiarenia, detegovaný signál, úloha vzorky
125
Aké budiace zdroje sa používajú v atómovej emisnej spektrometrii
plameň, ICP - indukčne viazaná plazma, el výboj, iskra, mikrovlnné výboje
126
Čo sa stane s roztokom vzorky pri plameňovej atómovej emisnej spektro
vzorka sa rozpráši do plameňa
127
Z akých častí sa skladá atómový absorpčný spektrometer
zdroj svetla, atomizátor, detektor, monochromator, zobrazovací a riadiaci systém
127
Čo je transmitancia
podiel intenzity prechádzajúceho žiarenia a intenzita východiskového žiarenia
128
Vzťah medzi T a A
A = log(T)
129
Aký je vzťah medzi A a koncentráciou
Lambert-Beerov zákon : A = E *c * l
130
Na čo slúži atomizátor
premieňa vzorku na voľné atómy v plynnom stave, môžu absorbovať žiarenie pre daný prvok
131
Aký je základný princíp rontgenovej fluorosenčnej spektro
excitácia atómov RTG žiarením, prechod e z obalu von a naspäť dnu → vyžairenie E = fluoresenčnosť
131
Typy atomizátorov
plameňový, grafitová pec, Hydridový generátor
132
Základný princíp hmotnostnej spektrometrie s ICP
ionizácia v horúcej plazme, vznik katiónov, usmernenie do hmotnostného katalyzátora
133
Aký je rozdiel medzi spektrom atómov a molekúl
atóm = ostré, diskrétne čiary = prechod e medzi hladinami
molekula = široké pásy, vibračné, rotačné prechody
134
Prečo sú molekulové a atómové spektrá odlišné
molekuly sú zložitejšie, môžu vibrovať a rotovať = pásové spektrá, nie čiarové
135
Čo spôsobuje odlišnosť molekulových a atómových spektier
prítomnosť chemických väzieb, rotácia, vibrácia
136
Aké vlnové dĺžky absorbuje chorofyl
modrofialové = 430-470nm,
zelené = 630-680nm
137
V čom spočíva rozdiel medzi spektrofotometrom a detektorom s diódovým poľom
S = otáčavý monochromator, pomalší, ale jednoduchý, meria 1 VD naraz
DAD = meria široké spektrum naraz, mriežka a pole diód, rýchlejší a vhodný pre sledovanie spektra
138
Výpočet celkovej absorbancie ak je viacero látok ktoré absorbujú ž v rovnakej VD v jednej vzorke
A = E,*c1*l, + E2-...
138
Čo je chromofór
časť molekuly, obsahuje konjugovaný systém, absorbuje žiarenie v UV oblasti
139
Pri akej VD majú NK max A
260nm
140
Pri akej VD majú B max VD
280nm
141
Ako sa dá metódou molekulovej spektro zistiť konc DNA /RNA
UV spektrometria pri 260nm
142
Na čo slúži meranie A pri VD 230nm pri spektro analýze roztokov s NK
kontrola zákalov a nečistôt
142
Ako sa dá metódou molekulovej spektro zistiť čistota izolovaných NK
UV spektro pri 280nm
143
Aké štruktúrne jednotky majú zlúčeniny, ktoré emitujú fluorosenčné ž.
konjugované aromatické systémy
144
Aký je obvyklý uhol medzi zdrojom žiarenia a detektorom pri merani flurosencie
90°
145
Ako sa dá zosilniť signál v Ramanovej spektrometrii
pomocou SERS - vloženie vzorky do hornej nanokonštanty (Au, Ag)
145
Na čo sa dá využiť Ramanova spektrometria
charakterizácia štruktúry, interakcií materiálov, biomolekúl
145
Na čo sa dá využiť spektro v infračervenej obasti
odtlačok prsty, identifikácia funkčných skupín a väzieb
146
Základné časti zariadenia pre elektroforézu
zdroj U, nádrž s elektrolytom, separátor, vzorková komora, chladiaci systém, UV lampa
147
V akých separačných priestoroch sa dá uskutočniť elektroforéza
Agarózový gél, polyakry/amidový gél, kapilára
147
Aké spôsoby dávkovania vzorky je možné použiť v kapilárnej elektroforéze
autosample, elektrostatické dávkovanie, samočinné naplnenie
148
Aké detekčné techniky sa používajú v kapilárnej elektroforéze
UV/VIS absorbancia, flurosenčná detekcia, hmotnostná spektro
149
Výhody a nevýhody kapilárnej elektroforézy
rýchla analýza, nízka spotreba vozrky/činidla, vysoké rozlišovacie schopnosti
nízka citlivosť pri UV/VIS detekcii, zlá manipulácia so vzorkami s vysokou viskozitou
149
Čo je elektroforetická pohyblivosť látky
rýchlosť pohybu nabitej častice v EMG poli
150
Čo je elektroosmotický tok
Hromadný pohyb kvapaliny smerom ku katóde, posun všetkých zložiek v jednom smere
151
ako sa potláča osmotický tok
úprava pH, pridanie látky, pokrytie stien kapiláry
152
Koľko elektrolytov sa používa v zónovej elektroforéze, izotachoforéze a v izoelektrickej fokusácii
1,2, zmes
153
Aké izotachorické zóny (módy) poznáme
analytický, preparatívny, displazívny, stacionárny
154
aké látky sa separujú izoelektrickou fokusáciou
proteíny, peptidy, amfotérne zlúčeniny
155
Čo musú obsahovať gél (roztok), v ktorom sú látky separované izoelektrickou separáciou
amfolyty, pufrový systém, elektródy, detergenty, stabilizátory pre bielkoviny
155
Čo musú obsahovať roztok, v ktorom sú látky separované micelárnou elektrokinetickou chromatografiou
tenzidy, pufor, voda, vodný roztok
155
Aká musí byť koncentrácia micelotvorných zlúčenín v micelárnej elektrokinetickej chromatografii
vyššia ako kritická micelárna koncentrácia (CMC)
156
Z akých látok sa tvoria micely
tenzidy
157
Čo je dôvodom, že rôzne látky po prechode cez micelárne prostredie sa separujú
pseudostacionárna fáza, micelová fáza, hydrofóbne prostredie, pufre=vodná fáza - hydrofilné prostredie
158
Prečo je potrebné v chemickej analýze častokrát separovať
oddelenie zložiek od zmesí, presná chemická analýza
158
Aké materiály sa používajú na miniaturizoavné analytické systémy (čipy)
sklo, polyméry, Si, fólie
158
Aké elektromigračné techniky sa dajú uskutočniť na čipoch
kapilárna elektroforéza, mikroelektroforéza, izoelektrické zaostrovanie, elektrofiltrácia, elektrokinetické zmiešavanie
159
Čo je separácia látok
oddelenie zložiek zmesí na základe ich odlišných chem a fyz vlastností
160
Čo je cieľom analytickej separácie
získať čistú cieľovú látku na kvantifikáciu, identifikáciu, analýzu
160
Rozdiel medzi úplnou separáciou všetkých zložiek a čiastočnej separácii vybranej vzorky
očividná odpoveď
161
čo je cieľom preparatívnej separácie
získať väčšie množstvo čistej látky na ďalšie využitie
162
Rozdelenie separačných metód na základe hnacej sily
teplo (destilácia, lyofilizácia)
veľkosť molekúl (filtrácia, chromatografia)
el pole (elektroforéza)
163
Akými parametrami sa dá vyjadriť distribúcia látky medzi dve fázy
d = c/c = pomer koncentrácií 2 nemiešateľných fáz, rozdeľovací koeficient
163
Ake skupenstvo fáz sa používa v jednotlivých separačných metódach, ktoré sú založené na rozdieloch v rovnovážnej distribúcii látok medzi fázami
kombinácia kvapalina - kvapalina, kvapalina-pyn, kvapalina-tuhá látka, plyn - tuhá látka
163
Na akých vlastnostiach látok je založená selektivita sublimácie
tlak pary pri danej t, tepelná stabilita látky
164
Na akých vlastnostiach látok je založená selektivita kryštalizácie
rozpustnosť látky v rozpúšťadle, rýchlosť odparovania, kryš modifikácie, zmena rozpustnosti a t
165
Na akých vlastnostiach látok je založená selektivita filtrácie
veľkosť častíc, tvar častíc, vlastnosti častíc
166
Na akom princípe je založená separácia látok destiláciou
rozdielna teplota varu
167
aké látky sa poväčšine separujú destiláciou
kvapalné
168
Na akom princípe je lyofilizácia založená
zamrazenie vzorky pod bodom mrazu, zníženie tlaku → sublimácia vody
169
Na čo slúži lyofilizácia vzoriek
šetrné odstránenie vody z látok, dlhodobé skladovanie
169
Aké jednotlivé kroky sa používajú pri extrakcii tuhou fázou
kondicovanie sorbentu, aplikácia vzorky, prerytie sorbentu, elúcia anaytov
170
Na akom princípe je založená extrakcia tuhou fázou
na rozdielnej afinite látok v stacionárnej a mobilnej fáze
171
Aký proces sa uplatňuje pri separácii dialýzou
separácia malých molekúl cez semipermeabilnú membránu
171
Aké elektromigračné techniky rozlišuje podľa počtu použitých elektrolytov
Izotachoforéza (2), jednoelektrolytové systémy - mikroelektroforéza, elektrokinetická chromatografia
172
Aké chromatografické techniky rozlišujeme podľa typu mobilnej fázy
plynová, kvapalná, superkritická fluidná
173
Aké chromatografické techniky rozlišujeme podľa experimentálneho usporiadania
kolónové a planárne
174
Aké chrom. techniky podľa separačného princípu
gélová, iónová, TLC
175
Ktorá ch. technika sa najčastejšie používa v bioanalýze
HPLC - vysokoúčinná kvapalinová
176
Ako sa nazýva záznam z chromatografie
chromatogram
177
Aké parametre z kolónovej chr. separácie sa používajú na identifikáciu látky
retenčný čas, relatívny rč, selektivita, tvar peaku
178
Aké parametre kolónovej chrom separácie sa používa na vyhodnotenie obsahu látok vo vzorke
výšku peaku, plocha pod peakom, kalibračná krivka, štandard
179
Ktoré sú kvantitatívne parametre kolónovej chromatografickej metódy a na čo sa využívajú
retenčný čas, výška a plocha peaku, kalibračná krivka
180
Na akých nosičoch (stac fázach) sa dá uskutočniť planárna kvapalinová chromatografia
PTLC fólia, silikagél, oxid hlinitý, celulóza
181
Na základe akého parametra sa dajú identifikovať látky v planárnej chromatografii a ako sa určuje tento parameter
Rf = a/b, látky sa na základe hodnôt retardačného faktora porovnávajú
182
Ktoré sú základné časti prístroja ktorý sa používa vo vysokoúčinnej chromatografii, zapíš v správnom poradí
nádrž s mobilnou fázou, degazačný systém, vysokotlakové čerpadlo, injektor, kolóna s plnivom, detektor, počítač
183
Aké stacionárne fázy sa používajú na separáciu katiónov a aniónov v ionexovej chromatografii
katióny: kationexy
anióny: anionexy (NH4+)
183
aké je zloženie (elučná sila) mobilnej fázy počas chromatog analýzy izokratickou elúciou
konštantné, selektivita systému sa nemení
184
Na akom princípe je založená separácia látok v gélovej chromatografii
na základe veľkostí molekúl, väčšie sa pohybujú rýchlejšie, menšie sa zastavujú v póroch
184
čo je mobilnou fázou v plynovej chromatografii
inertný plyn (H, N, Ar)
185
V akom skupenstve môže byť stacionárna fáza v plynovej chromatografii
pevná/kvapalina viazaná na pevný nosič
186
Na separáciu a stanovenie akých látok sa používa plynová chromatografia
prchavé a termostabilné látky ako alkoholy, estery, organické rozpúšťadlá
187
Ako sa dajú separovať chirálne analyty
chirálne stacionárne fázy/derivatizácia na diastereoizoméry
187
Aké dlhé kolóny sa používajú v plynovej chromatografii
plnené (1-3m), kapilárne (15-60m)
188
Aký je princíp nepriamej metódy separácie chirálnych látok
derivatizácie chiránym činidlom na diastereoizoméry
189
Aký je princíp priamej metódy separácie chirálnych látok
chirálna stacionárna fáza selektívne reaguje
190
Čo musí obsahovať chirálna stacionárna fáza v plynovej alebo kvapalinovej chromatografii, aby izoméry analytov boli rozlíšené
chirálne elektrolyty - látky schopné interagopvať s rozlišnými enantiomérmi → AMK, kovové komplexy, chirálne polyméry
