bio 400/1000 Flashcards

(100 cards)

1
Q
  1. Pohlavné chromozómy u živočíšnych druhov:
    a) sú v gamétach len po jednom
    b) sa nachádzajú v somatických bunkách len po jednom
    c) v somatickej bunke vždy obsahujú Y chromozóm
    d) v somatickej bunke vždy obsahujú X chromozóm
    e) neexistujú v kombinácii YY
    f) v kombinácii YY podmieňujú normálne mužské pohlavie
    g) nazývajú sa aj autozómy
    h) sa označujú X a Y
A

a) sú v gamétach len po jednom
d) v somatickej bunke vždy obsahujú X chromozóm
e) neexistujú v kombinácii YY
h) sa označujú X a Y

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
2
Q
  1. Prenášačka hemofílie bude mať dieťa s hemofilikom. Ich syn:
    a) nikdy nebude zdravý
    b) bude zdravý na 75%
    c) bude chorý na 75%
    d) vždy bude chorý
    e) bude zdravý, ak dostane od matky zdravý X chromozóm
    f) bude prenášač ochorenia ale nebude chorý
    g) môže byť zdravý, ak sa im narodí najprv homozygotne zdravá dcéra
    h) bude na 50% zdravý a na 50% chorý
A

e) bude zdravý, ak dostane od matky zdravý X chromozóm
h) bude na 50% zdravý a na 50% chorý

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
3
Q
  1. Obaja rodičia majú heterozygotne krvnú skupinu B. Ich deti môžu mať krvnú skupinu:
    a) homozygotne B s pravdepodobnosťou 50%
    b) homozygotne B s pravdepodobnosťou 25%
    c) heterozygotne B s pravdepodobnosťou 50%
    d) homozygotne 0 s pravdepodobnosťou 25%
    e) heterozygotne B s pravdepodobnosťou 75%
    f) B s pravdepodobnosťou 50%
    g) B s pravdepodobnosťou 75%
    h) 0 s pravdepodobnosťou 50%
A

b) homozygotne B s pravdepodobnosťou 25%
c) heterozygotne B s pravdepodobnosťou 50%
d) homozygotne 0 s pravdepodobnosťou 25%
g) B s pravdepodobnosťou 75%

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
4
Q
  1. Matka má krvnú skupinu 0, otec AB. Akú krvnú skupinu môžu mať ich deti?
    a) 0 s pravdepodobnosťou 100%
    b) 0 s pravdepodobnosťou 0%
    c) B s pravdepodobnosťou 75%
    d) B s pravdepodobnosťou 50%
    e) A s pravdepodobnosťou 50%
    f) A s pravdepodobnosťou 25%
    g) AB s pravdepodobnosťou 100%
    h) AB s pravdepodobnosťou 0%
A

b) 0 s pravdepodobnosťou 0%
d) B s pravdepodobnosťou 50%
e) A s pravdepodobnosťou 50%
h) AB s pravdepodobnosťou 0%

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
5
Q
  1. Galaktozémia je:
    a) ochorenie, pri ktorom chýba jeden z enzýmov pre odbúranie galaktózy
    b) dedičné ochorenie, ktoré patrí medzi dedičné vývinové chyby a viaže sa na gonozóm
    c) dedičné ochorenie vyvolané chromozómovou mutáciou
    d) dedičná enzymopatia
    e) dedičné autozómovo recesívne ochorenie
    f) dedičné gonozómovo dominantné ochorenie
    g) dedičné gonozómovo recesívne ochorenie
    h) dedičné ochorenie, ktoré je viazané na autozóm rovnako ako cystická fibróza
A

a) ochorenie, pri ktorom chýba jeden z enzýmov pre odbúranie galaktózy
d) dedičná enzymopatia
e) dedičné autozómovo recesívne ochorenie
h) dedičné ochorenie, ktoré je viazané na autozóm rovnako ako cystická fibróza

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
6
Q
  1. Do koľkých skupín sú usporiadané chromozómy v karyotype človeka?
    a) 22 autozomálnych skupín + 1 gonozomálna skupina
    b) 23 skupín
    c) ôsmych
    d) A až F
    e) troch
    f) štyroch
    g) siedmych
    h) A až G
A

g) siedmych
h) A až G

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
7
Q
  1. Jeden rodič má heterozygotne krvnú skupinu A, druhý heterozygotne krvnú skupinu B. Akú krvnú skupinu môže mať ich dieťa?
    a) heterozygotne skupinu A s pravdepodobnosťou 50%
    b) heterozygotne skupinu B s pravdepodobnosťou 25%
    c) skupinu AB s pravdepodobnosťou 100%
    d) skupinu 0 s pravdepodobnosťou 25%
    e) homozygotne skupinu A s pravdepodobnosťou 25%
    f) homozygotne skupinu B s pravdepodobnosťou 25%
    g) skupinu AB s pravdepodobnosťou 25 %
    h) skupinu 0 s pravdepodobnosťou 0%
A

b) heterozygotne skupinu B s pravdepodobnosťou 25%
d) skupinu 0 s pravdepodobnosťou 25%
g) skupinu AB s pravdepodobnosťou 25 %

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
8
Q
  1. Jeden z rodičov má heterozygotne krvnú skupinu A, druhý homozygotne A. Ich deti môžu mať krvnú skupinu:
    a) A s pravdepodobnosťou 50%
    b) A s pravdepodobnosťou 75%
    c) A s pravdepodobnosťou 100%
    d) heterozygotne A s pravdepodobnosťou 50%
    e) heterozygotne 0 s pravdepodobnosťou 25%
    f) homozygotne A s pravdepodobnosťou 75%
    g) homozygotne 0 s pravdepodobnosťou 50%
    h) homozygotne A s pravdepodobnosťou 50%
A

c) A s pravdepodobnosťou 100%
d) heterozygotne A s pravdepodobnosťou 50%
h) homozygotne A s pravdepodobnosťou 50%

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
9
Q
  1. Fenotyp je:
    a) v potomstve jasne rozlíšiteľný pri krížení génov s neúplnou dominanciou
    b) súbor všetkých kvalitatívnych a kvantitatívnych znakov živého organizmu
    c) súbor všetkých znakov živého organizmu, ktoré sú vyjadrením genotypu a prostredia
    d) v potomstve jasne rozlíšiteľný pri krížení alel s neúplnou dominanciou
    e) výsledný prejav všetkých dominantných génov živého organizmu
    f) súbor všetkých recesívnych génov živého organizmu
    g) súbor všetkých alel v populácii
    h) súbor všetkých chromozómov vytvárajúcich karyotyp
A

b) súbor všetkých kvalitatívnych a kvantitatívnych znakov živého organizmu
c) súbor všetkých znakov živého organizmu, ktoré sú vyjadrením genotypu a prostredia
d) v potomstve jasne rozlíšiteľný pri krížení alel s neúplnou dominanciou

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
10
Q
  1. Môžu mať manželia hemofilici farboslepé dieťa?
    a) áno
    b) áno, s pravdepodobnosťou 50%
    c) áno, s pravdepodobnosťou 75%
    d) áno, s pravdepodobnosťou 100%
    e) áno, lebo môžu niesť recesívnu alelu podmieňujúcu vznik tohto ochorenia
    f) áno, ale farboslepých synov bude 25%
    g) áno, ale farboslepých synov bude 75%
    h) áno, ale narodenie farboslepej dcéry je pravdepodobnejšie ako farboslepého syna
A

a) áno
e) áno, lebo môžu niesť recesívnu alelu podmieňujúcu vznik tohto ochorenia

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
11
Q
  1. Hemofilik a daltonička majú spolu syna. Platí tvrdenie:
    a) syn nebude mať nikdy hemofíliu ale bude daltonik
    b) syn môže mať na 50% hemofíliu
    c) syn nikdy nebude mať daltonizmus
    d) syn bude na 50% rozoznávať farby normálne
    e) syn môže mať hemofíliu a byť daltonik
    f) syn bude daltonik na 100%
    g) syn dedí po otcovi hemofíliu
    h) syn môže byť zdravý na hemofíliu a zdravý na daltonizmus
A

b) syn môže mať na 50% hemofíliu
e) syn môže mať hemofíliu a byť daltonik
f) syn bude daltonik na 100%

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
12
Q
  1. Fenylketonúria je autozómovo recesívne ochorenie. Môžu mať dvaja zdraví manželia postihnutú dcéru?
    a) nikdy nie
    b) môžu mať postihnutého iba syna
    c) áno, ak sú rodičia heterozygoti
    d) je 25% šanca, že sa im narodí postihnutá dcéra
    e) je 50% šanca, že sa im narodí postihnutá dcéra
    f) ak sú zdraví, nemôžu mať postihnuté dieťa
    g) táto dedičnosť je viazaná na pohlavie, takže áno
    h) áno
A

c) áno, ak sú rodičia heterozygoti
d) je 25% šanca, že sa im narodí postihnutá dcéra
h) áno

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
13
Q
  1. Hemofilik a daltonička majú spolu dcéru. Platí tvrdenie:
    a) dcéra dedí po otcovi zdravú alelu pre daltonizmus
    b) dcéra dedí po otcovi recesívnu alelu pre hemofíliu
    c) dcéra daltoničky bude vždy daltonička
    d) dcéra bude vždy prenášačka daltonizmu
    e) dcéra bude prenášačka hemofílie
    f) dcéra môže byť hemofilička
    g) dcéra nikdy nebude mať symptómy ani jedného z ochorení
    h) ochorenia sa prenášajú vždy iba na synov
A

a) dcéra dedí po otcovi zdravú alelu pre daltonizmus
b) dcéra dedí po otcovi recesívnu alelu pre hemofíliu
d) dcéra bude vždy prenášačka daltonizmu
e) dcéra bude prenášačka hemofílie
f) dcéra môže byť hemofilička

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
14
Q
  1. Rh faktor sa dedí ako znak:
    a) autozomálne recesívny viazaný na chromozóm X
    b) gonozomálne recesívny viazaný na chromozóm X
    c) autozomálne dominantný
    d) autozomálne dominantný viazaný na chromozóm X
    e) autozomálne intermediárny
    f) gonozomálne dominantný viazaný na chromozóm Y
    g) gonozomálne recesívny viazaný na chromozóm Y
    h) autozomálne recesívny
A

c) autozomálne dominantný

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
15
Q
  1. Príkladom mendelovskej dedičnosti normálneho ľudského znaku je dedičnosť:
    a) hemofílie A
    b) daltonizmu
    c) Downovho syndrómu
    d) farby očí
    e) praváctva a ľaváctva
    f) farbosleposti
    g) krátkoprstosti
    h) krvných skupín
A

d) farby očí
h) krvných skupín

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
16
Q
  1. Ktorý z genotypov je heterozygot pre všetky znaky?
    a) AaBbCcDdEeFfgg
    b) AabbCcdd
    c) AABbCcDd
    d) AaBB
    e) Aa
    f) CcDdEeFfGgHh
    g) AabbCc
    h) AaBbCc
A

e) Aa
f) CcDdEeFfGgHh
h) AaBbCc

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
17
Q
  1. Polyploidia je:
    a) duplikácia určitých génov
    b) znásobenie počtu niektorých chromozómov
    c) znásobenie počtu úplných chromozómových sád
    d) translokácia určitých oblastí medzi rôznymi chromozómami
    e) napr. tetraploidia
    f) u ľudí nezlučiteľná so životom
    g) napr. aneuploidia
    h) napr. triploidia
A

c) znásobenie počtu úplných chromozómových sád
e) napr. tetraploidia
f) u ľudí nezlučiteľná so životom
h) napr. triploidia

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
18
Q
  1. Segregácia chromozómov je:
    a) crossing-over pri meióze
    b) oddelenie chromozómov od ich centromér pri meióze
    c) rozchod chromozómov pri meióze
    d) prekríženie chromozómov počas meiózy
    e) jav, ktorého dôsledkom je segregácia génov
    f) jav, kedy sa do gaméty dostane po jednom z homologických chromozómov
    g) jav, kedy sa do gaméty dostanú obidva homologické chromozómy
    h) dôsledok crossing-overu
A

c) rozchod chromozómov pri meióze
e) jav, ktorého dôsledkom je segregácia génov
f) jav, kedy sa do gaméty dostane po jednom z homologických chromozómov

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
19
Q
  1. Budú deti farboslepej ženy a zdravého muža schopné rozoznávať červenú a zelenú farbu?
    a) dcéry budú, synovia nebudú
    b) dcéry prenášačky budú farboslepé, homozygotne zdravé dcéry a všetci synovia budú rozlišovať farby
    c) synovia budú, lebo otec je zdravý
    d) dcéry prenášačky nebudú rozlišovať farby, synovia budú farboslepí
    e) ide o nízku penetranciu, čiže niektoré dcéry budú, niektoré nebudú
    f) v neskoršom veku budú všetky deti farboslepé
    g) dcéry prenášačky budú rozoznávať farby, synovia budú farboslepí
    h) dcéry prenášačky budú farboslepé, homozygotne zdravé dcéry budú rozlišovať farby, synovia budú farboslepí
A

a) dcéry budú, synovia nebudú
g) dcéry prenášačky budú rozoznávať farby, synovia budú farboslepí

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
20
Q
  1. Dcéra má krvnú skupinu 0 a syn má krvnú skupinu AB:
    a) jedno z detí musí byť adoptované
    b) matka môže byť A0 a otec B0
    c) matka môže byť heterozygotne A a otec heterozygotne B
    d) matka môže byť AA
    e) otec môže byť BB
    f) matka môže byť homozygotne A a otec heterozygotne B
    g) rodičia musia mať alelu 0
    h) dcéra bola zamenená v pôrodnici
A

b) matka môže byť A0 a otec B0
c) matka môže byť heterozygotne A a otec heterozygotne B
g) rodičia musia mať alelu 0

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
21
Q
  1. Koľkými alelami je zastúpený každý gén v haploidnej bunke?
    a) viacerými pármi alel, napr. pri AB0 systéme krvných skupín
    b) dvomi dominantnými alelami, aby sa znak prejavil
    c) dvomi recesívnymi alelami
    d) jedným párom alel
    e) jednou alelou pre AB0 systém krvných skupín
    f) jednou dominantnou alebo jednou recesívnou alelou
    g) jednou zdedenou alelou po otcovi alebo po matke
    h) jednou pre každý gén
A

e) jednou alelou pre AB0 systém krvných skupín
f) jednou dominantnou alebo jednou recesívnou alelou
g) jednou zdedenou alelou po otcovi alebo po matke
h) jednou pre každý gén

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
22
Q
  1. Koľko chromozómov má somatická bunka človeka?
    a) 23 párov
    b) 22
    c) 23
    d) 22 párov
    e) haploidnú sadu
    f) diploidný počet
    g) 22 párov autozómov a jeden pár gonozómov
    h) 46
A

a) 23 párov
f) diploidný počet
g) 22 párov autozómov a jeden pár gonozómov
h) 46

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
23
Q
  1. Alela:
    a) je recesívna ak je jej manifestácia potlačená druhou alelou
    b) je konkrétna forma génu, čiže dve alely sa môžu líšiť sekvenciou DNA
    c) je konkrétna forma génu, čiže dve alely sa nemôžu líšiť sekvenciou DNA
    d) je dominantná, ak potláča prejav alely od druhého rodiča
    e) je lokalizácia génov
    f) je recesívna, keď má v sekvencii DNA viac adenínov
    g) je dominantná, keď má v sekvencii DNA viac adenínov
    h) môže byť dominantná alebo recesívna
A

a) je recesívna ak je jej manifestácia potlačená druhou alelou
b) je konkrétna forma génu, čiže dve alely sa môžu líšiť sekvenciou DNA
d) je dominantná, ak potláča prejav alely od druhého rodiča
h) môže byť dominantná alebo recesívna

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
24
Q
  1. Homologické chromozómy:
    a) sú dva autozómy s rovnakou veľkosťou a polohou centroméry, ale nezdieľajú rovnaké usporiadanie génov
    b) sú dva autozómy s rovnakou veľkosťou a polohou centroméry a zdieľajú rovnaké usporiadanie génov
    c) sú dva gonozómy
    d) sú napríklad dva X chromozómy
    e) sú napríklad X chromozóm a jeden z autozómov
    f) nesú rovnaké gény
    g) od mamy a od otca sa počas meiózy spárujú a prebieha medzi nimi crossing-over
    h) sa nazývajú aj sesterské chromatídy
A

b) sú dva autozómy s rovnakou veľkosťou a polohou centroméry a zdieľajú rovnaké usporiadanie génov
d) sú napríklad dva X chromozómy
f) nesú rovnaké gény
g) od mamy a od otca sa počas meiózy spárujú a prebieha medzi nimi crossing-over

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
25
325. Centroméra: a) je presne v strede chromozómu b) je koncová oblasť na chromozóme c) je oblasť na chromozóme, kde sa pripája deliace vretienko d) skladá sa z centrioly a deliaceho vretienka e) sa po mitóze odpája od chromozómu f) sa po meióze odpája od chromozómu g) je súčasť chromozómu h) je súčasť deliaceho vretienka
c) je oblasť na chromozóme, kde sa pripája deliace vretienko g) je súčasť chromozómu
26
326. Genofond je: a) súbor všetkých alel indivídua b) genetická výbava jednej rodiny c) zásoba všetkých alel pre všetky dedičné znaky populácie d) súbor všetkých alel členov určitej populácie e) súbor dominantných alel členov určitej rodiny f) súbor recesívnych alel členov určitej rodiny g) súbor fenotypov členov jednej populácie h) zásoba všetkých znakov príslušníkov určitého druhu
c) zásoba všetkých alel pre všetky dedičné znaky populácie d) súbor všetkých alel členov určitej populácie
27
327. Pre chromozómové určenie pohlavia platí, že u: a) cicavcov má samec autozómy XY b) cicavcov má samica gonozómy XX c) vtákov má samec gonozómy XX d) motýľov má samica gonozómy XY e) vtákov má samica autozómy XY f) motýľov má samec gonozómy XX g) u cicavcov ma samica gonozómy XY h) u cicavcov má samec gonozómy XX
b) cicavcov má samica gonozómy XX c) vtákov má samec gonozómy XX d) motýľov má samica gonozómy XY f) motýľov má samec gonozómy XX
28
328. Gonozómy sú: a) somatické chromozómy, ktoré určujú pohlavie b) chromozómy buniek spermií c) jeden pár chromozómov v somatických bunkách, ktorý určuje pohlavie d) pohlavné chromozómy e) autozómy X a Y f) chromozómy X a Y g) chromozómy tvoriace haploidnú sadu h) bunky gonád
c) jeden pár chromozómov v somatických bunkách, ktorý určuje pohlavie d) pohlavné chromozómy f) chromozómy X a Y
29
329. Karyotyp je: a) mikroskopický obraz gonozómov prokaryotickej bunky, ktorý slúži na ich identifikáciu b) určenie morfologického typu jadra bunky c) schéma usporiadania génov d) mapa sekvencie aminokyselín génov jadra e) mikroskopický obraz chromozómových párov eukaryotickej bunky rozdelených do skupín podľa veľkosti, polohy centroméry a poradia génov f) u všetkých zdravých jedincov jedného druhu rovnaký, odlišnosť je daná vekom g) obraz chromozómov bunkového jadra, ktoré sú v siedmich skupinách h) u všetkých zdravých jedincov jedného druhu rovnaký, odlišnosť je daná pohlavím
e) mikroskopický obraz chromozómových párov eukaryotickej bunky rozdelených do skupín podľa veľkosti, polohy centroméry a poradia génov g) obraz chromozómov bunkového jadra, ktoré sú v siedmich skupinách h) u všetkých zdravých jedincov jedného druhu rovnaký, odlišnosť je daná pohlavím
30
330. Jeden z rodičov má krvnú skupinu B, druhý A. Ich deti môžu mať krvné skupiny: a) AB za predpokladu, že ani jeden z rodičov nemá alelu 0 b) AB a A za predpokladu, že jeden z rodičov má alelu 0 c) AB, A, B a 0 za predpokladu, že každý z rodičov má alelu 0 d) AB a B za predpokladu, že jeden z rodičov má alelu 0 e) A a B za predpokladu, že žiaden z rodičov nemá alelu 0 f) AB, A, B a 0 za predpokladu, že jeden z rodičov má alelu 0 g) A, B a 0 za predpokladu, že jeden z rodičov má alelu 0 h) B a 0 za predpokladu, že jeden z rodičov má alelu 0
a) AB za predpokladu, že ani jeden z rodičov nemá alelu 0 b) AB a A za predpokladu, že jeden z rodičov má alelu 0 c) AB, A, B a 0 za predpokladu, že každý z rodičov má alelu 0 d) AB a B za predpokladu, že jeden z rodičov má alelu 0
31
331. Mutáciou sa môže zmeniť: a) kvantita génov b) štruktúra chromozómu c) počet alel v genóme bunky d) počet chromozómov e) počet genofondov f) kvalita génov g) počet genotypov v lokuse h) kvantita jadier
a) kvantita génov b) štruktúra chromozómu c) počet alel v genóme bunky d) počet chromozómov f) kvalita génov
32
332. Z dvoch detí je syn hemofilik a dcéra homozygotne zdravá. Aké sú genotypy ich rodičov? a) matka je homozygotne zdravá a otec chorý b) XhXh a XY c) XhX a XhY d) XX a XhY e) matka je prenášačka a otec zdravý f) matka je prenášačka a otec chorý g) XhX a XY h) matka je homozygotne zdravá a otec zdravý
e) matka je prenášačka a otec zdravý g) XhX a XY
33
333. K dedičným chorobám viazaným na autozóm X u človeka patrí: a) hemofília b) krátkoprstosť c) zelená farba očí d) esenciálna hypertenzia e) farbosleposť f) daltonizmus g) chorobná krvácavosť typu A h) chorobná krvácavosť typu C
žiadna odpoveď nie je správna
34
334. Pri krížení dvoch rôznych homozygotov (AA x aa), pri úplnej dominancii, je potomstvo v F1: a) v pomere 1: 1 b) fenotypicky zhodné c) uniformné d) v pomere 3: 1 e) zložené z heterozygotov f) genotypicky zhodné g) zložené z homozygotov h) v pomere 9: 3: 3: 1
b) fenotypicky zhodné c) uniformné e) zložené z heterozygotov f) genotypicky zhodné
35
335. V potomstve kríženia dvoch heterozygotov (pri monohybridizme) je podiel dominantných homozygotov: a) 25% b) 0,75 c) 25 zo 100 d) 100% e) jedna štvrtina f) jedna polovica g) viac ako recesívnych homozygotov h) jedna tretina
a) 25% c) 25 zo 100 e) jedna štvrtina
36
336. Môžu byť súrodenci s rôznou krvnou skupinou jednovaječné dvojčatá? a) áno b) áno, lebo zdieľajú aspoň jednu alelu génu spoločnú c) nie d) nie, lebo v tomto prípade nezdieľajú rovnaký genóm e) áno, lebo nemusia mať identický genóm, aby boli jednovaječné dvojčatá f) nie, jednovaječné dvojčatá musia mať rovnakú krvnú skupinu g) nie, lebo to nie sú súrodenci ale dvojčatá h) áno, lebo môžu byť z dvoch vajíčok
c) nie d) nie, lebo v tomto prípade nezdieľajú rovnaký genóm f) nie, jednovaječné dvojčatá musia mať rovnakú krvnú skupinu
37
337. Pri živočíšnych druhoch s oddeleným pohlavím poznáme základné typy chromozómového určenia pohlavia: a) typ drozofila (cicavčí, samička je XY) a typ abraxas (vtáčí) b) typ drozofila (hmyzí) a typ abraxas (cicavčí) c) typ drozofila (cicavčí) a typ habrobrakon d) typ drozofila (cicavčí, samička je XX) a typ abraxas (vtáčí, samička je XY) e) typ ľudský (samička je XX) a typ cicavčí (samička je XX) f) typ drozofila, kde je samček homogametný a samička heterogametná g) typ abraxas, kde je samček homogametný a samička heterogametná h) typ drozofila, kde je samička homogametná a samček heterogametný
d) typ drozofila (cicavčí, samička je XX) a typ abraxas (vtáčí, samička je XY) g) typ abraxas, kde je samček homogametný a samička heterogametná h) typ drozofila, kde je samička homogametná a samček heterogametný
38
338. Chromozómová mapa: a) je súbor všetkých chromozómov v metafáznom jadre b) je karyotyp metafáznych chromozómov c) je poradie génov a ich umiestnenie na chromozóme d) je to isté ako karyotyp e) je vyznačenie poradia lokusov na chromozóme f) vieme ňou určiť väzbu génov g) je označenie pre linearizáciu homologických chromozómov h) určuje vzájomnú polohu génov na chromozóme
c) je poradie génov a ich umiestnenie na chromozóme e) je vyznačenie poradia lokusov na chromozóme h) určuje vzájomnú polohu génov na chromozóme
39
339. Dedičná premenlivosť je spôsobená: a) rozdelením alel do gamét počas meiózy b) rekombináciami ako výsledok crossing-overu c) pohlavným rozmnožovaním d) mutáciami e) iba vonkajším prostredím f) génmi, tak ako nededičná premenlivosť g) pohlavným dimorfizmom h) mendelovými zákonmi
a) rozdelením alel do gamét počas meiózy b) rekombináciami ako výsledok crossing-overu c) pohlavným rozmnožovaním d) mutáciami
40
340. Mutagény: a) sú látky, ktoré zvyšujú početnosť mutácií b) môžu byť chemické (LSD) c) môžu byť fyzikálne (neionizačné žiarenie) d) môžu byť analógy dusíkatých báz e) môžu byť biologické (vírusy) f) sú mutované gény g) gény zdedené po chorom príbuznom h) gény, ktoré majú tendenciu mutovať
a) sú látky, ktoré zvyšujú početnosť mutácií b) môžu byť chemické (LSD) c) môžu byť fyzikálne (neionizačné žiarenie) d) môžu byť analógy dusíkatých báz e) môžu byť biologické (vírusy)
41
341. Farbosleposť (daltonizmus) sa vyskytuje: a) rovnako často u oboch pohlaví b) častejšie u mužov c) častejšie u žien d) tak, že syn ju získa vždy od otca e) u mužov aj u žien f) len u mužov g) u všetkých synov farboslepej matky h) u všetkých dcér farboslepej matky a zdravého otca
b) častejšie u mužov e) u mužov aj u žien g) u všetkých synov farboslepej matky
42
342. Chromozómy, ktoré nemajú rovnaký tvar a veľkosť: a) sa nazývajú homologické chromozómy b) sa nazývajú heterologické chromozómy c) vytvárajú heterologické gény d) sú autozómy e) sa nazývajú heterozygotné chromozómy f) majú rovnaké gény a rovnaké alely g) sú napr. gonozómy X a Y h) majú rovnaké gény, ale nemusia mať rovnaké alely
b) sa nazývajú heterologické chromozómy g) sú napr. gonozómy X a Y
43
343. Polygénny systém sa skladá z: a) viac typov aktívnych alel b) pozitívnych a negatívnych alel c) neutrálnych a aktívnych alel d) dvojice aktívnych alel e) génov „malého účinku" f) génov „veľkého účinku" g) génov pozitívnych h) génov len neutrálneho účinku
c) neutrálnych a aktívnych alel e) génov „malého účinku"
44
344. Otec a syn sú daltonici, matka rozlišuje farby normálne. Vieme určiť, že: a) syn zdedil chorobu po otcovi b) syn zdedil chorobu s chromozómom X od matky c) syn môže niesť X chromozóm od otca s pravdepodobnosťou 50% d) matka nemohla byť hemofilička e) matka mohla byť hemofilička f) syn zdedil túto chorobu od starej matky z otcovej strany g) syn zdedil chorú alelu od matky h) syn toto ochorenie nemôže zdediť, lebo matka nie je farboslepá
b) syn zdedil chorobu s chromozómom X od matky e) matka mohla byť hemofilička g) syn zdedil chorú alelu od matky
45
345. Väzbová skupina génov je: a) súbor génov v jednom chromozóme (v jednom chromozómovom páre) b) fosfodiesterová väzba nukleotidov v polynukleotidovom reťazci c) súbor génov, ktoré sa prenášajú do dcérskych buniek ako celky d) fosfodiesterová väzba aminokyselín v polypeptidovom reťazci e) súbor génov všetkých chromozómov f) súbor génov, ktoré sa prenášajú do dcérskych buniek po dávkach g) súbor génov, pre ktorý platí princíp segregácie v meióze h) súbor génov, pre ktorý platí princíp segregácie v amitóze
a) súbor génov v jednom chromozóme (v jednom chromozómovom páre) c) súbor génov, ktoré sa prenášajú do dcérskych buniek ako celky g) súbor génov, pre ktorý platí princíp segregácie v meióze
46
346. Schému, na ktorej sú gény na chromozóme usporiadané podľa ich poradia a vzdialenosti, nazývame: a) karyotyp u eukaryotov b) genóm c) chromozómová mapa d) mapa karyotypu e) karyotyp u prokaryotov f) väzbová skupina génov g) karyotyp h) väzbová skupina chromozómov
c) chromozómová mapa
47
347. Brat má krvnú skupinu AB, jeho sestra má krvnú skupinu 0. Genotypy krvných skupín ich rodičov sú: a) heterozygotne A a homozygotne 0 b) AB a A0 c) heterozygotne A a kodominantne AB d) A0 a B0 e) B0 a AB f) homozygotne A a homozygotne B g) 00 a AA h) heterozygotne A a heterozygotne B
d) A0 a B0 h) heterozygotne A a heterozygotne B
48
348. Najviac koľko generácií u človeka môže objektívne sledovať genetik? a) deväť b) štyri c) nezáleží d) môže sledovať koľko chce e) jednu f) dve g) iba súčasnú h) iba vybranú
b) štyri
49
349. Keď krížime dvoch rovnakých homozygotov: a) ich potomstvo je rovnaké ako jeden z rodičov b) ich potomstvo je rovnaké ako obaja rodičia c) ich potomstvo je uniformné d) ich potomstvo je v pomere 1:1 e) rodičov môžeme zapísať ako aa x aa f) rodičov môžeme zapísať ako FF x FF g) ich potomstvo je v prvej filiálnej generácii rovnaké ako rodičia h) ich potomstvo je heteronómne
a) ich potomstvo je rovnaké ako jeden z rodičov b) ich potomstvo je rovnaké ako obaja rodičia c) ich potomstvo je uniformné e) rodičov môžeme zapísať ako aa x aa f) rodičov môžeme zapísať ako FF x FF g) ich potomstvo je v prvej filiálnej generácii rovnaké ako rodičia
50
350. Gény: a) sú úsekmi molekúl DNA v chromozómoch b) usmerňujú produkciu špecifických bielkovín c) sa nachádzajú v plnom počte v každej diploidnej bunke jedinca okrem erytrocytov d) sa rozdeľujú na gény veľkého a malého účinku e) sú tvorené ribozómami a DNA f) sa nachádzajú v každej bunke človeka g) sa nachádzajú na lokusoch v chromozómoch h) zabezpečujú nededičnú premenlivosť
a) sú úsekmi molekúl DNA v chromozómoch b) usmerňujú produkciu špecifických bielkovín c) sa nachádzajú v plnom počte v každej diploidnej bunke jedinca okrem erytrocytov d) sa rozdeľujú na gény veľkého a malého účinku g) sa nachádzajú na lokusoch v chromozómoch
51
351. Prečo nie je možné skúmať dedičnosť človeka metódou kríženia? a) môžeme na dvojčatách b) z etických dôvodov c) pre nízky počet potomkov d) pre telesnú veľkosť a nedostatok miesta v laboratóriu e) ľudské pohlavné bunky nie sú vhodné na kríženie f) pre dlhú generačnú dobu človeka g) pre krátku generačnú dobu človeka h) z estetických dôvodov
b) z etických dôvodov c) pre nízky počet potomkov f) pre dlhú generačnú dobu človeka
52
352. Obaja rodičia majú homozygotne krvnú skupinu B. Ich deti môžu mať krvnú skupinu: a) A s pravdepodobnosťou 0% b) B s pravdepodobnosťou 100% c) 0 s pravdepodobnosťou 25% d) 0 s pravdepodobnosťou 0% e) homozygotne B s pravdepodobnosťou 100% f) homozygotne 0 s pravdepodobnosťou 25% g) heterozygotne B s pravdepodobnosťou 50% h) homozygotne 0 s pravdepodobnosťou 25%
a) A s pravdepodobnosťou 0% b) B s pravdepodobnosťou 100% d) 0 s pravdepodobnosťou 0% e) homozygotne B s pravdepodobnosťou 100%
53
353. Súbor všetkých génov živého organizmu sa nazýva: a) genóm b) genofond c) fenotyp d) polygenóm e) karyotyp f) chromozómová mapa g) chromozóm h) mnohonásobný alelizmus
a) genóm
54
354. Chromozómové aberácie: a) spôsobujú zmenu počtu chromozómov b) menia sekvenciu génu v chromozóme c) menia štruktúru chromozómov d) patrí sem napríklad trizómia e) patrí sem napríklad nebalansovaná chromozómová translokácia f) menia poradie alebo počet génov v chromozóme g) nazývajú sa aj chromozómové mutácie h) nazývajú sa aj génové aberácie
c) menia štruktúru chromozómov e) patrí sem napríklad nebalansovaná chromozómová translokácia f) menia poradie alebo počet génov v chromozóme g) nazývajú sa aj chromozómové mutácie
55
355. Koľko chromozómov obsahuje jedna chromozómová sada človeka v kožnej bunke? a) 22 párov chromozómov b) 44 chromozómov c) 23 chromozómov d) 23 chromozómových párov e) 22 párov autozómov a jeden pár gonozómov f) 22 autozómov a jeden gonozóm g) 22 autozómov a jeden pár gonozómov h) 45 chromozómov
c) 23 chromozómov f) 22 autozómov a jeden gonozóm
56
356. Kvalitatívne znaky sú napríklad: a) farba korunných lupienkov ruže b) intenzita metabolizmu c) sú podmienené jedným génom „veľkého” účinku d) krvná skupina systému Rh e) celkový fenotyp f) tvar línie vlasov g) farba pleti h) telesná výška
a) farba korunných lupienkov ruže c) sú podmienené jedným génom „veľkého” účinku d) krvná skupina systému Rh f) tvar línie vlasov
57
357. Genotyp pentahybrida homozygota recesívneho pre prvý znak, homozygota dominantného pre druhý znak, heterozygota pre tretí znak, homozygota recesívneho pre štvrtý znak a heterozygota pre piaty znak je: a) aaAAAaaaAa b) aaBBCcddEe c) eeFFGghhIi d) bbCCDdeeFF e) AaBbccDdee f) AABBCCDDEE g) aaBBCcDdEe h) abABAbabAb
b) aaBBCcddEe c) eeFFGghhIi
58
358. Zvyšovanie genetickej variability v rámci druhu: a) vzniká rekombináciou v profáze I. meiotického delenia medzi homologickými chromozómami pri tvorbe gamét b) sa prejavuje u cicavcov c) je existencia rôznych druhov d) vzniká z kríženia homozygotov e) sa prejavuje len u človeka f) je rovnaké u rôznych biologických druhov g) vzniká spojením dvoch gamét pochádzajúcich od dvoch rôznych jedincov odlišného genotypu h) vzniká náhodnou segregáciou materských a otcovských chromozómov v anafáze meiózy pri tvorbe gamét
a) vzniká rekombináciou v profáze I. meiotického delenia medzi homologickými chromozómami pri tvorbe gamét b) sa prejavuje u cicavcov g) vzniká spojením dvoch gamét pochádzajúcich od dvoch rôznych jedincov odlišného genotypu h) vzniká náhodnou segregáciou materských a otcovských chromozómov v anafáze meiózy pri tvorbe gamét
59
359. Starý otec má znak dedený autozomálne recesívne. Jeho syn tento znak nemá. Ak si vezme zdravú manželku, aká je pravdepodobnosť, že vnuk bude mať znak ako starý otec? a) ak je manželka homozygotne zdravá, tak 0% b) ak je manželka heterozygotne zdravá, tak 25% c) ak je manželka homozygotne zdravá, tak 100% d) ak je manželka heterozygotne zdravá tak 100% e) ak manželka nenesie recesívnu alelu, tak 0% f) ak manželka nesie recesívnu alelu, tak 50% g) ak manželka nesie recesívnu alelu, tak 25% h) 50% bez ohľadu na genotyp manželky
a) ak je manželka homozygotne zdravá, tak 0% b) ak je manželka heterozygotne zdravá, tak 25% e) ak manželka nenesie recesívnu alelu, tak 0% g) ak manželka nesie recesívnu alelu, tak 25%
60
360. Matka má heterozygotne krvnú skupinu A, jej dieťa má homozygotne krvnú skupinu A. Akú krvnú skupinu môže mať otec dieťaťa? a) homozygotne 0 b) homozygotne A c) heterozygotne A alebo heterozygotne B d) homozygotne A alebo heterozygotne A e) homozygotne 0 alebo homozygotne A f) heterozygotne A alebo homozygotne A g) AB h) heterozygotne A alebo homozygotne 0
b) homozygotne A d) homozygotne A alebo heterozygotne A f) heterozygotne A alebo homozygotne A g) AB
61
361. Starý otec má znak dedený autozomálne dominantne, jeho dcéra tento znak nemá. Ak si vezme chorého muža, aká je pravdepodobnosť, že budú mať syna s rovnakým znakom ako starý otec? a) 50% ak je muž heterozygot b) 100% ak je muž heterozygot c) 100% a nezáleží na genotype muža d) 50% ak je muž homozygot e) 0% ak je muž heterozygot f) 0% ak je muž homozygot g) 25% h) 100% ak je muž homozygot
a) 50% ak je muž heterozygot h) 100% ak je muž homozygot
62
362. Otec má homozygotne krvnú skupinu A. Matka má heterozygotne krvnú skupinu B. Ich deti môžu mať krvnú skupinu: a) kodominantne AB s pravdepodobnosťou 50% b) kodominantne AB s pravdepodobnosťou 25% c) heterozygotne A s pravdepodobnosťou 75% d) homozygotne 0 s pravdepodobnosťou 0% e) homozygotne A s pravdepodobnosťou 50% f) heterozygotne A s pravdepodobnosťou 25% g) heterozygotne A s pravdepodobnosťou 50% h) homozygotne 0 s pravdepodobnosťou 100%
a) kodominantne AB s pravdepodobnosťou 50% d) homozygotne 0 s pravdepodobnosťou 0% g) heterozygotne A s pravdepodobnosťou 50%
63
363. Starý otec má znak dedený autozomálne dominantne s neúplnou dominanciou, jeho dcéra tento znak nemá. Ak si vezme zdravého muža, aká je pravdepodobnosť, že budú mať dcéru s rovnakým znakom ako starý otec? a) 100% b) 0% c) dcéra bude mať znak a syn nebude mať znak d) 50% ak je muž heterozygot e) 0% lebo muž je recesívny homozygot f) syn bude mať znak a dcéra nebude mať znak g) 0% lebo sa kríži recesívny homozygot s recesívnym homozygotom h) 100% lebo muž je recesívny homozygot
b) 0% e) 0% lebo muž je recesívny homozygot g) 0% lebo sa kríži recesívny homozygot s recesívnym homozygotom
64
364. O spontánnych mutáciách, platí, že: a) vznikajú veľmi často, hlavne v kožných bunkách b) sú zriedkavé c) ich frekvencia je 10-5až 10-10 na jeden gén a jednu generáciu d) spôsobuje ich človek alebo iný činiteľ e) ich frekvencia je 1050až 1070 na jeden gén a jednu generáciu f) vznikajú bez zásahu človeka g) vznikajú po zámernom pôsobení indukovaného mutagénu h) vznikajú náhodne
b) sú zriedkavé c) ich frekvencia je 10-5až 10-10 na jeden gén a jednu generáciu f) vznikajú bez zásahu človeka h) vznikajú náhodne
65
365. Starý otec má znak dedený autozomálne recesívne s neúplnou dominanciou, jeho dcéra má tiež tento znak. Ak si vezme muža heterozygota pre tento znak, aká je pravdepodobnosť, že budú mať dcéru s rovnakým znakom ako starý otec? a) 100% b) 0% c) rovnaká ako, že nebude mať znak d) menšia ako, že nebude mať znak e) polovičná f) zápis nesedí, žena nemôže mať rovnaký znak ako starý otec g) 25% h) 50%
c) rovnaká ako, že nebude mať znak e) polovičná h) 50%
66
366. V potomstve kríženia dvoch heterozygotov (pri monohybridizme) je podiel heterozygotov: a) 50% b) 25% c) 75% d) 100% e) polovičný f) jedna štvrtina g) tri štvrtiny h) rovnaký ako u homozygotov dominantných
a) 50% e) polovičný
67
367. Dcéra rozoznáva normálne červenú a zelenú farbu, avšak jej matka je farboslepá. Dcéra sa vydala a jej manžel nemá problémy pri rozlišovaní farieb. O pravdepodobnosti, že ich dcéra bude farboslepá, platí, že: a) je rovnaká ako u synov b) ich dcéra nikdy nebude farboslepá c) je rovnaká ako, že nebude farboslepá d) je trojnásobná ako, že syn nebude farboslepý e) je rovnaká ako, že ich syn nebude farboslepý f) ich dcéra vždy bude farboslepá g) je rovnaká ako, že ich dcéra nebude farboslepá h) je dvojnásobná ako, že syn nebude farboslepý
b) ich dcéra nikdy nebude farboslepá
68
368. Pri krížení dvoch rozličných homozygotov (pri monohybridizme), platí, že: a) každý z nich utvára len jeden typ gamét b) všetci potomkovia sú rovnakí a sú homozygoti c) splynutím gamét pri oplodnení vznikajú samí heterozygoti d) splynutím gamét pri oplodnení vznikajú samí homozygoti e) všetci potomkovia sú rovnakí a sú heterozygoti f) ich potomkovia sú uniformní g) pri úplnej dominancii majú všetci potomkovia rovnaký fenotyp, ako jeden z rodičov h) pri úplnej dominancii majú všetci potomkovia rovnaký genotyp, ako jeden z rodičov
a) každý z nich utvára len jeden typ gamét c) splynutím gamét pri oplodnení vznikajú samí heterozygoti e) všetci potomkovia sú rovnakí a sú heterozygoti f) ich potomkovia sú uniformní g) pri úplnej dominancii majú všetci potomkovia rovnaký fenotyp, ako jeden z rodičov
69
369. Starý otec má autozomálne dominantný znak, jeho syn tento znak nemá. Ak si syn zoberie zdravú ženu, čo môžeme tvrdiť o ich dieťati? a) niesť znak ako starý otec b) nebude niesť znak ako starý otec c) zdravé d) prvé dieťa bude zdravé, u druhého je automaticky šanca 50%, že bude mať dominantný znak e) nikdy nebude zdravé f) bude zdravé na 50% g) keďže žena je dominantný homozygot, tak dieťa bude na 50% niesť dominantný znak h) černoch
b) nebude niesť znak ako starý otec c) zdravé
70
370. Pri krížení dvoch rovnakých homozygotov (pri monohybridizme), platí, že: a) všetci potomkovia (hybridi) musia byť rovnakého genotypu ako rodičia b) všetci potomkovia (hybridi) sú heterozygoti c) utvárajú rôzny typ gamét d) nevytvárajú gaméty e) utvárajú rovnaký typ gamét f) všetci potomkovia (hybridi) musia byť opäť heterozygoti g) všetci potomkovia (hybridi) musia byť opäť homozygoti h) všetci potomkovia (hybridi) sa musia štiepiť v pomere 1: 1
a) všetci potomkovia (hybridi) musia byť rovnakého genotypu ako rodičia e) utvárajú rovnaký typ gamét g) všetci potomkovia (hybridi) musia byť opäť homozygoti
71
371. O chromozómoch v bunkách človeka, platí, že: a) ich tvar je charakteristický b) v každom z nich sú lokusy - miesta, kde sa nachádzajú gény c) ich počet v jednej chromozómovej sade sa označuje symbolom n d) lokusy na chromozóme sú uložené lineárne za sebou e) ich veľkosť je charakteristická f) ich normálny počet je konštantný g) lokusy na chromozóme sú uložené cirkulárne h) jadrá všetkých telových buniek jedinca (za normálnych okolností) nemajú rovnakú chromozómovú výbavu
a) ich tvar je charakteristický b) v každom z nich sú lokusy - miesta, kde sa nachádzajú gény c) ich počet v jednej chromozómovej sade sa označuje symbolom n d) lokusy na chromozóme sú uložené lineárne za sebou e) ich veľkosť je charakteristická f) ich normálny počet je konštantný
72
372. Heterozygot: a) je jedinec, ktorého obidvaja rodičia mohli byť heterozygotmi b) je jedinec, ktorý vznikne pri krížení dominantného a recesívneho homozygota c) je jedinec, ktorý nemôže vzniknúť krížením recesívneho homozygota s heterozygotom d) je jedinec, ktorý môže vzniknúť pri krížení dominantného homozygota s heterozygotom e) je jedinec, ktorý vznikne pri krížení heterozygota s recesívnym homozygotom s pravdepodobnosťou 75% f) je jedinec s genotypom krvnej skupiny B0 g) vzniká s pravdepodobnosťou 50% pri krížení dvoch heterozygotov h) jeho vznik pri krížení recesívneho homozygota s heterozygotom je rovnako pravdepodobný ako vznik dominantného homozygota
a) je jedinec, ktorého obidvaja rodičia mohli byť heterozygotmi b) je jedinec, ktorý vznikne pri krížení dominantného a recesívneho homozygota d) je jedinec, ktorý môže vzniknúť pri krížení dominantného homozygota s heterozygotom f) je jedinec s genotypom krvnej skupiny B0 g) vzniká s pravdepodobnosťou 50% pri krížení dvoch heterozygotov
73
373. U starej matky sa vyskytol autozomálne recesívny znak. Jej dcéra tento znak nemá. Aká je pravdepodobnosť, že ani vnúča nebude mať tento znak, ak je jeho otec dominantný homozygot pre daný znak? a) 0% b) polovičná c) 75% d) 50% e) tri štvrtiny f) 100% g) bude ho mať vždy h) nikdy nebude mať tento znak
f) 100% h) nikdy nebude mať tento znak
74
374. Ak má jedinec genotyp: a) AaBb je heterozygot pre obidva znaky b) aaBB je recesívny homozygot pre prvý znak a dominantný homozygot pre druhý znak c) CCDDEE je recesívny homozygot pre všetky 3 sledované znaky d) eeFF, tak znázorňuje dihybrida e) BbCC, tak znázorňuje tetrahybrida f) CCdd je recesívny homozygot pre prvý znak a dominantný homozygot pre druhý znak g) AABB znamená to, že obaja rodičia mali krvnú skupinu kodominantne AB h) AaBbCCDdEeFf je heterozygot pre všetky uvedené znaky
a) AaBb je heterozygot pre obidva znaky b) aaBB je recesívny homozygot pre prvý znak a dominantný homozygot pre druhý znak d) eeFF, tak znázorňuje dihybrida
75
375. Matka má krvnú skupinu B a jej dieťa má krvnú skupinu A. Otcom dieťaťa môže byť muž s krvnou skupinou: a) heterozygotne A, ak má matka heterozygotne B b) kodominantne AB, ak má matka heterozygotne B c) kodominantne AB, ak má matka homozygotne B d) kodominantne AB, bez ohľadu na genotyp matky e) homozygotne 0, ak má matka heterozygotne B f) homozygotne 0, ak má matka homozygotne B g) heterozygotne A, ak má matka homozygotne B h) heterozygotne 0, ak má matka homozygotne B
a) heterozygotne A, ak má matka heterozygotne B b) kodominantne AB, ak má matka heterozygotne B
76
376. O génoch malého účinku, platí, že: a) sú napr. gény pre telesnú výšku b) sú to napr. gény pre krvné skupiny človeka c) sa nevyskytujú u človeka d) sú to gény podmieňujúce kvantitatívne znaky e) ich súbor sa nazýva polyfunkčný systém f) sú to gény podmieňujúce kvalitatívne znaky g) sú to gény na malých chromozómoch h) vyskytujú sa aj u človeka
a) sú napr. gény pre telesnú výšku d) sú to gény podmieňujúce kvantitatívne znaky h) vyskytujú sa aj u človeka
77
377. Obidvaja rodičia majú krvnú skupinu A. Ich deti môžu mať krvné skupiny: a) A a 0 za predpokladu, že jeden z rodičov má alelu A b) homozygotne A, bez ohľadu na ich genotyp c) A a 0 za predpokladu, že každý z rodičov má alelu 0 d) A a 0 za predpokladu, že aspoň jeden z rodičov má alelu 0 e) homozygotne 0, ak každý z rodičov má alelu 0 f) homozygotne 0 bez ohľadu na genotyp krvných skupín detí g) AB za predpokladu, že jeden z rodičov má alelu B h) 0 za predpokladu, že nanajvýš jeden z rodičov má alelu 0
b) homozygotne A, bez ohľadu na ich genotyp c) A a 0 za predpokladu, že každý z rodičov má alelu 0 e) homozygotne 0, ak každý z rodičov má alelu 0
78
378. Dcéra rozoznáva normálne červenú a zelenú farbu, avšak jej matka je farboslepá a trpí hemofíliou. Dcéra sa vydala a jej manžel nemá problémy pri rozlišovaní farieb. O pravdepodobnosti, že ich dcéra nebude farboslepá, platí, že: a) je rovnaká ako u synov b) je rovnaká ako, že bude farboslepá c) je dvojnásobná ako, že syn nebude farboslepý d) je rovnaká ako, že ich syn nebude farboslepý e) ich dcéra nikdy nebude farboslepá f) ich dcéra vždy bude farboslepá g) je rovnaká ako, že ich dcéra bude farboslepá h) je trojnásobná ako, že syn nebude farboslepý
c) je dvojnásobná ako, že syn nebude farboslepý e) ich dcéra nikdy nebude farboslepá
79
379. U starej matky sa vyskytol autozomálne dominantný znak s úplnou dominanciou. Jej dcéra tento znak má (Aa). Aká je pravdepodobnosť, že vnúča bude mať tento znak ak je jeho otec heterozygot pre daný znak? a) polovičný b) trojštvrtinový c) 0% d) 100% e) nebude ho mať f) 50% g) bude ho mať vždy h) 75%
b) trojštvrtinový h) 75%
80
380. Chromozómová výbava človeka: a) je rovnaká vo všetkých telových bunkách jedinca b) chýba v erytrocytoch človeka c) sa prenáša nezmenená z rodičov na potomkov d) je rovnaká u všetkých pohlavných buniek jedinca e) je chromozómová mapa f) je pár pohlavných chromozómov g) je tvorená aj autozómami h) je tvorená aj gonozómami
a) je rovnaká vo všetkých telových bunkách jedinca b) chýba v erytrocytoch človeka g) je tvorená aj autozómami h) je tvorená aj gonozómami
81
381. Matka má heterozygotne krvnú skupinu A, otec má kodominantne krvnú skupinu AB. Ich dieťa môže mať krvnú skupinu: a) homozygotne A s pravdepodobnosťou 50% b) A s pravdepodobnosťou 50% c) heterozygotne B s pravdepodobnosťou 25% d) 0 s pravdepodobnosťou 0% e) homozygotne B s pravdepodobnosťou 25% f) genotyp s alelou 0 s pravdepodobnosťou 50% g) A s pravdepodobnosťou 75% h) AB s pravdepodobnosťou 0%
b) A s pravdepodobnosťou 50% c) heterozygotne B s pravdepodobnosťou 25% d) 0 s pravdepodobnosťou 0% f) genotyp s alelou 0 s pravdepodobnosťou 50%
82
382. U starého otca sa vyskytol autozomálne recesívny znak. Jeho dcéra tento znak nemá. Aká je pravdepodobnosť, že ani vnúča nebude mať tento znak, ak je jeho otec recesívny homozygot pre daný znak? a) 50% b) 100% c) 75% d) 0% e) polovičná f) bude ho mať vždy g) nebude ho mať h) tri štvrtiny
a) 50% e) polovičná
83
383. U starého otca sa vyskytol autozomálne dominantný znak s neúplnou dominanciou. Jeho dcéra tento znak nemá (je aa). Aká je pravdepodobnosť, že vnúča bude mať tento znak, ak je jeho otec heterozygot pre daný znak? a) stopercentná b) 100% c) 25% d) 0% e) rovnaká ako, že ho nebude mať f) bude ho mať vždy g) nebude ho mať h) jedna štvrtina
e) rovnaká ako, že ho nebude mať
84
384. Obidve sestry majú krvnú skupinu B. Aké môžu byť genotypy ich rodičov? a) BB a BB b) AB a BB c) A0 a B0 d) 00 a BB e) heterozygotne A a heterozygotne B f) homozygotne 0 a heterozygotne B g) heterozygotne B a heterozygotne B h) AB a AB
a) BB a BB b) AB a BB c) A0 a B0 d) 00 a BB e) heterozygotne A a heterozygotne B f) homozygotne 0 a heterozygotne B g) heterozygotne B a heterozygotne B h) AB a AB
85
385. Pojem „panmixia" označuje: a) farbosleposť b) náhodné párovanie (rozmnožovanie) v populácii c) neplodnosť d) samoopelenie e) muža prejavujúceho pohlavnú náklonnosť k mužovi f) iný názov pre partenogenézu g) plodenie potomstva (rozmnožovanie) príbuznými h) autogamiu
b) náhodné párovanie (rozmnožovanie) v populácii
86
386. Homozygot pri monohybridizme: a) nikdy nemôže vzniknúť krížením dvoch heterozygotov b) vzniká pri krížení dominantného homozygota s heterozygotom s pravdepodobnosťou 25% c) môže byť represívny a dominantný d) vždy obsahuje dominantnú alelu aj recesívnu alelu e) vytvára dva typy gamét f) je jedinec prejavujúci pohlavnú náklonnosť k jedincom rovnakého pohlavia g) môže byť submisívny a dominantný h) má rovnakú alelu od každého rodičovského organizmu pre daný znak
h) má rovnakú alelu od každého rodičovského organizmu pre daný znak
87
387. Matka je farboslepá a otec rozlišuje farby normálne. Narodil sa im syn a je farboslepý. O pravdepodobnosti, že ich ďalšie dieťa bude farboslepé, platí: a) je rovnaká u synov aj u dcér b) všetky dcéry budú farboslepé c) všetky dcéry budú rozlišovať farby normálne d) synovia aj dcéry budú farboslepí e) všetci synovia budú farboslepí f) synovia budú farboslepí aj normálne vidiaci s rovnakou pravdepodobnosťou g) synovia budú farboslepí h) synovia budú farboslepí s 10% pravdepodobnosťou
c) všetky dcéry budú rozlišovať farby normálne e) všetci synovia budú farboslepí g) synovia budú farboslepí
88
388. U starého otca sa vyskytol autozomálne dominantný znak s neúplnou dominanciou. Jeho syn tento znak nemá. Aká je pravdepodobnosť, že vnúča bude mať tento znak, ak si syn našiel partnerku bez znaku? a) rovnaká ako keby bola partnerka heterozygotka b) 100% c) 25% d) 0% e) polovičná f) bude ho mať vždy g) nebude ho mať h) jedna štvrtina
d) 0% g) nebude ho mať
89
389. U starej matky sa vyskytol autozomálne recesívny znak. Jej syn tento znak nemá. Aká je pravdepodobnosť, že vnúča nebude mať tento znak, ak je jeho matka recesívny homozygot pre daný znak? a) 50% b) 100% c) 25% d) 0% e) polovičná f) bude ho mať vždy g) nebude ho mať h) jedna štvrtina
a) 50% e) polovičná
90
390. Ktorý genotyp je recesívny homozygot? a) BbCc b) AABB c) aaBb d) aabbcc e) dd f) AaBbCc g) aabb h) ccdd
d) aabbcc e) dd g) aabb h) ccdd
91
391. Sestra má krvnú skupinu A, jej brat má krvnú skupinu B. Genotypy krvných skupín rodičov môžu byť: a) AA a B0 b) AB a B0 c) 00 a AB d) A0 a B0 e) AB a AB f) 00 a A0 g) AB a 00 h) A0 a AB
b) AB a B0 c) 00 a AB d) A0 a B0 e) AB a AB g) AB a 00 h) A0 a AB
92
392. Alelový pár: a) je zastúpený iba v pohlavnej bunke b) tvoria dve alely c) môžu tvoriť dve dominantné alely d) nemôžu tvoriť dve recesívne alely e) môžu tvoriť dve recesívne alely f) je zhodný s genómom g) je od jedného rodičovského organizmu h) obsahuje jednu funkčnú a jednu morfologickú alelu
b) tvoria dve alely c) môžu tvoriť dve dominantné alely e) môžu tvoriť dve recesívne alely
93
393. Gény: a) sú uložené v makromolekulách DNA b) nachádzajú sa v bielkovinách c) tvoria karyotyp d) sú v každej bunke človeka e) môžu sa nachádzať aj mimo DNA v cytoplazme f) sú sekvenciou aminokyselín g) sú sekvenciou nukleotidov h) nachádzajú sa v jadre bunky
a) sú uložené v makromolekulách DNA g) sú sekvenciou nukleotidov h) nachádzajú sa v jadre bunky
94
394. X chromozóm môžeme detegovať: a) v spermii b) vo vajíčku c) v hepatocyte d) v bunkách bukálnej sliznice e) v neuróne f) vo vlasovej cibuľke g) v somatickej bunke h) v oocyte
a) v spermii b) vo vajíčku c) v hepatocyte d) v bunkách bukálnej sliznice e) v neuróne f) vo vlasovej cibuľke g) v somatickej bunke h) v oocyte
95
395. Kedy počas meiotického delenia dochádza ku crossing-overu? a) v profáze prvého meiotického delenia b) v profáze druhého meiotického delenia c) v anafáze prvého meiotického delenia d) v anafáze druhého meiotického delenia e) v prvej fáze prvého meiotického delenia f) v protofáze g) v profázach oboch meiotických delení h) v anafáze oboch meiotických delení
a) v profáze prvého meiotického delenia e) v prvej fáze prvého meiotického delenia
96
396. Proces, ktorý zabezpečuje, že každý z homologického páru chromozómov sa dostane do inej gaméty sa nazýva: a) selekcia b) náhodný výber c) sublimácia d) rekombinácia e) konjugácia f) komplementarita g) crossing-over h) segregácia
h) segregácia
97
397. O Mendelovych zákonoch platí tvrdenie: a) platia len za predpokladu, že jeden gén kóduje jeden znak b) platia za predpokladu, že sa jedná o gonozómovú dedičnosť c) rodičia v prvej generácii musia byť heterozygotní pre dané znaky d) tretí zákon hovorí o voľnej kombinovateľnosti rôznych alelových párov e) prvý zákon hovorí o jednotnosti F1 generácie f) platia len za predpokladu, že rodičia sú homozygotní pre dané znaky g) prvý zákon hovorí o voľnej kombinovateľnosti alel h) dedia sa podľa nich krvné skupiny u ľudí
a) platia len za predpokladu, že jeden gén kóduje jeden znak d) tretí zákon hovorí o voľnej kombinovateľnosti rôznych alelových párov e) prvý zákon hovorí o jednotnosti F1 generácie f) platia len za predpokladu, že rodičia sú homozygotní pre dané znaky h) dedia sa podľa nich krvné skupiny u ľudí
98
398. O dedičnosti pohlavných znakov platí tvrdenie: a) na pohlavných chromozómoch sú lokalizované aj gény, ktoré s pohlavím vôbec nesúvisia b) na pohlavných chromozómoch nie sú lokalizované gény, ktoré s pohlavím vôbec nesúvisia c) gény, ktoré sa podieľajú na tvorbe pohlavných znakov sa môžu nachádzať aj na autozómoch d) rozdiely medzi samčím a samičím pohlavím nie sú determinované len prítomnosťou pohlavných chromozómov e) gény, ktoré sa podieľajú na tvorbe pohlavných znakov sú lokalizované výlučne na pohlavných chromozómoch f) na určení pohlavia sa podieľajú aj tzv. maskulinné a femininné faktory g) gény determinujúce pohlavné znaky sa nachádzajú iba na autozómoch h) pohlavné znaky sa začínajú formovať až počas života
a) na pohlavných chromozómoch sú lokalizované aj gény, ktoré s pohlavím vôbec nesúvisia c) gény, ktoré sa podieľajú na tvorbe pohlavných znakov sa môžu nachádzať aj na autozómoch d) rozdiely medzi samčím a samičím pohlavím nie sú determinované len prítomnosťou pohlavných chromozómov f) na určení pohlavia sa podieľajú aj tzv. maskulinné a femininné faktory
99
399. Gény D, E, F tvoria jednu väzbovú skupinu. Určte poradie týchto génov na chromozóme, ak medzi génmi D a E je 22% rekombinantov, medzi génmi D a F je 6% rekombinantov a medzi génmi E a F je 16% rekombinantov. a) poradie je DEF b) poradie je DFE c) poradie je FED d) poradie je FDE e) poradie sa nedá určiť f) poradie je def g) poradie je fed h) poradie je fde
b) poradie je DFE
100
400. Čo platí o mimojadrovej dedičnosti? a) molekuly DNA sa nachádzajú v mitochondriách a chloroplastoch v jednej kópii b) znaky podmienené génmi v mitochondriách sa dedia rovnako ako znaky podmienené jadrovými génmi c) dedičnosť znakov riadených mimojadrovými génmi sa odlišuje od jadrovej dedičnosti d) molekuly DNA sa nachádzajú v mitochondriách a chloroplastoch vo viacerých kópiách e) platia tu Mendelove zákony f) jedná sa o nemendelistickú dedičnosť g) častejšia je materská dedičnosť h) častejšia je otcovská dedičnosť
c) dedičnosť znakov riadených mimojadrovými génmi sa odlišuje od jadrovej dedičnosti d) molekuly DNA sa nachádzajú v mitochondriách a chloroplastoch vo viacerých kópiách f) jedná sa o nemendelistickú dedičnosť g) častejšia je materská dedičnosť