doucit sa Flashcards
(41 cards)
7 dovolenka
2 krátenie dovolenky
▪ Ak pracovník neodpracoval pre prekážky v práci (bod 1 - 5) 100 a viac dní, kráti sa mu dovolenka za prvých 100 zameškaných dní o 1/12 a za každých ďalších 21 zameškaných dní o 1/12.
Ak sa kráti dovolenka za bod 1, musí zamestnancovi, ktorý odpracoval u toho istého
zamestnávateľa celý kalendárny rok ostať aspoň 1 týždeň dovolenky, mladistvému
aspoň 2 týždne.
▪ Za neospravedlnenú absenciu (pracovný deň) môže zamestnávateľ krátiť dovolenku o
1 – 2 dni. Aj neospravedlnené zameškanie kratších častí (neskorý príchod, predčasný
odchod) sa sčítavajú.
▪ Zamestnancovi, ktorý bol vo výkone trestu sa kráti dovolenka za každých 21 neodpracovaných dní o 1/12.
▪ Dovolenka sa nekráti za práceneschopnosť v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
▪ Dovolenku za odpracované dni a dodatkovú dovolenku je možné krátiť iba za
výpočet dovolenky
Výpočet dovolenky:
- Určím si či má nárok na 4 alebo 5 týždňov dovolenky
- Určím si typ dovolenky – za kalendárny rok, pomernú časť, odpracované dni
- A) kalendárny rok – 4 alebo 5 týždňov
B) Pomerná časť – 1/12 zo 4 (5) týždňov …To číslo vykrátim počtom mesiacov, ktoré pracoval… zaokrúhlim na celé číslo alebo polovicu
C) Odpracované dni – 1/12 zo 4 (5) týždňov … potom počet odpracovaných dní vydelím číslom 21 … tieto dve čísla vynásobím … zaokrúhlim
3 Ekonomický politický a kultúrny význam ZO
Ekonomický význam ZO
1. vyrovnáva prebytky a nedostatky (niektoré produkty sa nachádzajú iba v niektorých krajinách – ropa, káva, citrusy…)
2. vyrovnáva technické vedomosti (know how) – výroba špičkových výrobkov je iba v niektorých štátoch – počítače, prístroje…
3. dosiahnutie optimálnej veľkosti výroby – malý vnútorný trh neumožňuje vyrábať optimálne množstvá výrobkov
4. vyrovnanie platobnej bilancie – dovoz platíme devízami, aby sme ich získali musíme vyvážať
5. medzinárodná deľba práce zabezpečuje pracovné miesta, technický pokrok
6. rozvíja konkurenciu v krajine (dovoz zabraňuje monopolnému postaveniu výrobcov)
7. rozširuje ponuku tovarov a služieb
Politický význam ZO
- upevňuje priateľské vzťahy medzi štátmi, zvyšuje vzájomnú závislosť a tým posilňuje mier
Kultúrny význam ZO - spoznávanie kultúry, spôsobu života v iných krajinách
7 popísať manažérske funkcie (plánovanie, organizovanie, vedenie a kontrola)
a. Plánovanie- proces vytyčovania cieľov podniku, stanovenia prostriedkov, ciest a spôsobov na
dosiahnutie cieľov
Prostriedky na dosiahnutie cieľov:
Materiálne: zásoby
Pracovné: pracovníci s príslušnou kvalifikáciou
Finančné: úvery, zisk, peniaze
Kapacitné: stroje, zariadenia, budovy
b. Organizovanie
- (proces rozdelenia pracovných úloh) - Cieľom je nahradiť chaos poriadkom. To znamená, že ľudia vedia čo, kde a kedy majú robiť, za akú odmenu, s kým majú spolupracovať, kto ich riadi, aké majú práva a povinnosti.
Synergické efekty – vytvárajú podmienky pre spoluprácu jednotlivých útvarov, zabezpečuje sa špecializácie, kooperácie, koordinácie, delegovania
Špecializácia – je forma deľby práce, zameranie sa na určitý druh práce alebo pracovné operácie, zvyšuje sa ňou produktivita práce (v učtárni sa jedna účtovníčka špecializuje na mzdy, iná vedie všeobecnú učtáreň…)
Kooperácia – spolupráca špecializovaných pracovísk pri výrobe výrobku (oddelenie nákupu spolupracuje pri hľadaní nového dodávateľa materiálu s oddelením prípravy výroby, oddelením riadenia kvality a ekonomickým oddelením kalkulácie cien)
Koordinácia – zosúladenie určitých prác, úkonov (prevádzka montážnej linky na výrobu áut si vyžaduje zosúladenie pracovných úkonov jednotlivých zamestnancov a robotov s prísunom montážnych prvkov)
Delegovanie – je prenesenie právomoci z nadriadeného na podriadeného (predstavenstvo a. s. poverí generálneho riaditeľa vyjednávaním s odbormi pri príprave kolektívnej zmluvy)
c. Vedenie
- (pracovné správanie možno regulovať napr. neospravedlnené hodiny v škole alebo
prepustenie z práce)
- V užšom zmysle – bezprostredné pôsobenie manažéra na podriadených, čím chce
dosiahnuť želané správanie
- V širšom zmysle – okrem bezprostredného pôsobenia na pracovníkov aj vytváranie
prostredia, v ktorom sú pracovníci ochotní podriaďovať svoje záujmy a ciele kolektívu.
Na tento účel sa využíva:
Motivácia – zameraná na vnútorné podnety a pohnútky, ktoré
účelovo vedú ľudí k určitému správaniu
Stimulácia – dôraz na vonkajšie podnecovanie konania ľudí
7 orgány v podnikoch podľa právnych foriem
8 sektorová štruktúra národného hospodárstva
metóda typovych reprezentantov a analógová
10 2. Metóda typových reprezentantov - používa sa pri širšom sortimente výrobkov určitého typu (napr. saká rovnakého strihu, ale rôznych veľkostí)
▪ z danej skupiny výrobkov sa vyberie 1 typový reprezentant. Celková potreba materiálu sa vypočíta prenásobením normy spotreby typ. reprezentanta (NStyp) celkovou plánovanou výrobou (Qcelk)
Pm = NStyp x Qcelk.
▪ problém je vo výbere typového reprezentanta. Vychádza z priemernej veličiny noriem spotreby pri jednotlivých výrobkoch (NSv) a podielu týchto výrobkov na celkovom objeme výroby (Kv)
∑ NSv x Kv
NStyp = ——————-
∑ Kv
▪ vypočítaná priemerná veličina sa porovnáva s normou spotreby pri jednotlivých výrobkoch. Ku ktorej norme sa najviac približuje tá sa považuje za NStyp
- Metóda analógie - - používa sa vtedy, keď sa plánuje výroba výrobkov, na ktoré nie sú vypracované normy spotreby materiálu. Treba vyberať výrobky konštrukčne a technologicky podobné. Je potrebné dbať na odlišnosti nového výrobku a zaviesť do výpočtu opravné koeficienty
Pm = NSanalog. x Q x K
NSanalog – norma spotreby základného (analogického) výrobku fabia
Q – plán výroby nového výrobku fabia combi K – koeficient zohľadňujúci osobitosti je dlhšia
- Výber spôsobu obstarávania
Náhodné obstarávanie – tzv. od prípadu ku prípadu, používa sa pri zákazkovej výrobe
(krajčír, stolár…)
Obstarávanie do zásoby - nakupovanie na sklad, najrozšírenejší spôsob obstarávania najmä v priemysle
Bezskladové obstarávanie - materiály idú priamo od dodávateľa do výroby tzv. synchrónne
obstarávanie, používa sa viac v obchode ako v priemysle (elektrina, plyn…)
11 Teórie odbytu
1.Funkcionálna teória odbytu k základným funkciám odbytu patria:
a). priestorová funkcia – dodať produkt na miesto spotreby
b). časová funkcia – dodať produkt v správnom čase
c). kvantitatívna funkcia – dodať produkt v požadovanom množstve
d). kvalitatívna funkcia – dodať produkt v požadovanej kvalite
e). úverová funkcia – umožniť kúpu aj pri okamžitom nedostatku peňazí
f). koordinačná funkcia – zosúladiť množstvo a sortiment výroby a spotreby
- Nástrojová teória odbytu
- táto teória sa nazýva aj marketing a jeho nástroje tvoria marketingový mix (vhodná
kombinácia marketingových nástrojov)
- poznáme 4 nástroje marketingu, ktoré sa označujú aj ako 4P marketingu:
▪ Price (cena) - tzv. cenová alebo kontraktačná politika
▪ Produkt - výrobková politika
▪ Promotion (propagácia)- komunikačná politika
▪ Place (miesto) - distribučná politika
12 účtovné vs daňové odpisy
13 personálne činnosti:
personálne plánovanie
▪ získavanie a výber zamestnancov
▪ vzdelávanie a rozvoj zamestnancov
▪ hodnotenie, motivácia a stimulácia zamestnancov
▪ odmeňovanie zamestnancov
▪ evidencia zamestnancov
▪ riadenie pracovnoprávnych vzťahov
13 Postup výberu pracovníkov
- orientačný ( informatívny ) rozhovor - môže byť, ale nemusí
- podanie žiadosti o prijatie
- sústredenie a kontrola dokumentácie ( prvé vyraďovanie uchádzačov)
- odborné posúdenie pracovnej spôsobilosti ( výberové konanie)- testovanie (druhé vyraďovanie)
- výberový (prijímací) pohovor
- celkové vyhodnotenie a rozhodnutie o prijatí ( tretie vyraďovanie)
- uzavretie pracovnej zmluvy
Kritéria hodnotenia
kolektívna zmluva
Ako vzniká kolektívna zmluva
▪ zamestnanci dajú svoje návrhy zástupcom v odboroch
▪ odborári pripravia návrh kolektívnej zmluvy, ktorú musia zamestnanci schváliť
▪ odborári vyjednávajú so zamestnávateľom o novej kolektívnej zmluve
▪ odborový orgán oboznámi zamestnancov s obsahom schválenej zmluvy
V kolektívnej zmluve možno dohodnúť :
▪ vyššie mzdy ako zaručuje Zákonník práce
▪ vyššie odstupné a odchodné ako určuje zákon
▪ finančný príspevok na kultúrne a športové podujatia
▪ platené pracovné voľno navyše v prípade vyšetrenia u lekára
▪ vyššia náhrada mzdy pri dočasnej PN
▪ rekreačné pobyty pre zamestnancov
▪ vyššie príspevky na stravu
▪ dlhšiu dovolenku o týždeň….
Opis práce a Špecifiká požiadaviek na pracovníka
13Časové podmienky práce pri jednosmernej prevádzke
Pracovný čas – je čas, v ktorom zamestnanec vykonáva prácu, na ktorú bol prijatý
- Týždenný pracovný čas:
- Zákonník práce určuje maximálny týždenný pracovný čas 40 hodín + max. 8 hodín nadčasov (mladiství do 16 rokov – 30 hod., mladiství nad 16 rokov – 37,5 hod.)
- Tento čas neobsahuje prestávky v práci
- Vnútrozmenový režim práce a odpočinku:
- Striedanie práce a pracovných prestávok v priebehu zmeny
- Pracovné prestávky znižujú únavu, umožňujú pravidelné stravovanie, obmedzenie škodlivín
- Doba odpočinku – zahŕňa prestávky v práci, nepretržitý denný odpočinok, nepretržitý odpočinok v týždni a dni pracovného pokoja
- Nevyhnutný čas zmeny:
- Počítame do neho:
- Čas práce – pracovník vykonáva pracovné úkony potrebné na splnenie pracovnej úlohy
- Čas všeobecne nevyhnutných prestávok – sú spojené s fyziologickými potrebami, zahŕňa 3 druhy prestávok:
- Prestávka na jedlo a oddych:
- Vyplýva zo Zákonníka práce v rozsahu 30 minút za zmenu trvajúcu viac ako 6 hodín
- Nezapočítava sa do pracovného času
- Nesmie sa poskytovať na začiatku a na konci zmeny
- Prestávka na prirodzené potreby:
- Poskytuje sa spravidla v dĺžke 12 minút na toaletu
- Prestávky na osobitný oddych:
- Poskytujú sa len v prípade prác so zvýšenou záťažou, v nepriaznivých alebo zdraviu škodlivých podmienkach, ak na to nestačí čas iných prestávok (započítavajú sa do pracovného času), napr. vodiči kamiónov, autobusov
- Čas podmienečne nevyhnutných prestávok:
- Ide o nečinnosť pracovníka, ktorá vyplýva z úrovne techniky a organizácie práce, patrí tu napr. čas čakania pracovníka počas automatickej činnosti výrobného zariadenia
- Nadčasy:
- Aby sme mohli hovoriť o práci nadčas, je potrebné aby:
- Práca bola vykonávaná na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom
- Išlo o prácu nad bežný pracovný čas, spravidla prácu nad 8 hodín denne, resp. 40 hodín týždenne
- Práca nadčas je predĺženie štandardnej pracovnej doby zamestnanca. Za prácu nadčas sa považuje aj práca vykonávaná cez víkendy za predpokladu, že je vykonávaná mimo štandardných pracovných hodín, ktoré si dojednali zamestnávateľ so zamestnancom v pracovnej zmluve. Teda prácou nadčas je aj práce vykonávaná cez víkend, ak bežný pracovný čas zamestnanca je od pondelka do piatku
- Za celý rok môže zamestnanec pracovať maximálne 150 hodín práce nadčas. Nad 150 hodín môže zamestnanec pracovať nadčas iba ak s tým súhlasí, maximálne však 400 hodín za rok
13 Neštandardné prac. režimy
Pružný pracovný čas:
- Pracovníkovi sa neurčí presný začiatok a koniec pracovného času, ale len presne určený čas, keď musí byť na pracovisku – napr. 5 hodín denne
- Pružný pracovný čas sa môže používať ako:
- Pružný pracovný deň – 8 hod/denne
- Pružný pracovný týždeň – min. 5 hodín denne, 40 hodín týždenne
- Pružné štvortýždňové obdobie – odpracovať za mesiac všetky hodiny, max. 12 hod. denne
- Voliteľný pracovný čas (najmenej 1 hodina + základný pracovný čas (najmenej 5 hodín) + voliteľný pracovný čas = denný prevádzkový čas
- Výhody:
- Zlepšenie pracovnej disciplíny
- Zníženie absencie
- Zníženie nadčasovej práce
- Skrátený pracovný čas – 4 hod/denne, 20 hod/týždenne, nemusí byť rozvrhnutý na všetky dni v týždni
- Podielový pracovný čas (delené pracovné miesto) – delenie pracovného miesta medzi 2 pracovníkov, ktorí si organizujú pracovný čas
- Práca doma – v Zákonníku práce domácky zamestnanec
- Práca na zavolanie – zaplatené sú len odpracované hodiny
- Stlačený pracovný čas – ak sa 40 hodinový pracovný týždeň odpracuje za menej ako 5 dní
14 ZÁKLADNÉ FORMY MIEZD
Rozdiel prémie odmeny
prémie – určené podľa plnenia vopred stanovených ukazovateľov
odmeny – určené podľa kvality práce, ale aj časového plnenia pracovnej úlohy
tabuľkových platov
Metódy hodnotenia
- aby sme mohli pracovníka hodnotiť musíme pozorovať jeho konanie
- výsledky hodnotenia môžeme vyjadriť:
• číselne ( bodovacia a známkovacia stupnica )
• verbálne ( formou hodnotiteľskej správy )
• na základe plnenia stanovených cieľov
• hodnotením kritických prípadov ( posúdenie výrazne zlých alebo dobrých prípadov správania)
• na základe hodnotiacich dotazníkov ( obsahujú rôzne hodnotiace charakteristiky )….
Kritéria hodnotenia
Členenie nákladov-druhové,
- je základné členenie nákladov v každom podniku
1. spotrebované nákupy (materiál, energia, voda, plyn…)
1. služby (oprava stroja, cestovné, poradenské služby..)
2. osobné náklady (mzdy, zákonné sociálne poistenie)
3. dane a poplatky (daň z motorových vozidiel, daň z nehnuteľnosti, …
4. iné N na hospodársku činnosť (dary, zmluvné pokuty, úroky z omeškania, manká a škody..)
5. odpisy a opravné položky k dlhodobému majetku (odpisy DHM, DNM…)
6. finančné náklady (platené úroky, kurzové straty, poplatky v banke, manká a škody na finančnom majetku…)
9. dane z príjmov a prevodové účty (DzP z bežnej činnosti, prevod podielov na VH…)
V podniku vznikajú :
1. prvotné N
§sú externé N – vznikajú pri styku podniku s okolím (banky, daňový úrad…)
§sú jednoduché – obsahujú len 1 nákladový druh
§nezaujíma nás, kde vznikli (v akom útvare) ale na čo sa použili
Význam- slúžia na :
1 vyčíslenie výsledku hospodárenia
2 tvorbu plánu (rozpočtu) N
3 porovnanie štruktúry N ( štruktúra nákladov = druh N : celkové N)
4 hodnotenie efektívnosti podniku
5 umožňuje robiť závery o zvýšení technickej úrovne, o raste PP, o znížení objemu živej práce
- druhotné náklady
▪ sú interné N – vznikajú vo vnútri podniku, medzi jednotlivými útvarmi
▪ sú zložené náklady – možno ich rozložiť na pôvodné nákladové druhy
Význam – sú dôležité pre riadenie N podľa vnútropodnikových útvarov