EDUKANT

Question 1

Čo je tematický celok?

Answer 1

tematický celok učiva predstavuje relatívne ustálenú oblasť obsahu vzdelávania (vyučovania), ktorú tvoria vybrané ciele, obsahy (vedomosti a zručnosti), ktoré si má žiak osvojiť v určitom rozsahu vyučovacích hodín

Question 2

Z čoho sú zložené tematické celky?

Answer 2

Tematické celky sú zložené z jednotlivých čiastkových tém, ktoré sú rozdelené podľa rôznej časovej dotácie do vyučovacích jednotiek

Question 3

Ako sa volá cieľ vyučovacej jednotky?

Answer 3

Vyučovací cieľ - je to konkrétny stanovený cieľ (edukátorom) pre edukantov alebo edukanta. Ciele vyučovacej jednotky sa stanovujú pre každý jednotlivý vyučovací predmet na začiatku vzdelávacieho kurzu

Question 4

Aké sú problémy predchádzajúcich cieľov? (cieľov na vyšších hierarchických úrovniach)

Answer 4

Ciele na vyšších hierarchických úrovniach sú príliš všeobecné a v podstate sú ideálom, ktorý sa má dosiahnuť. Nie sú však dostatočne konkrétne, aby mohli učiteľovi a žiakovi pomôcť zistiť, či ich dosahujú, alebo nie.

Question 5

Ako musia byť formulované ciele vyučovacej jednotky?

Answer 5

Musia byť formulované tak, aby edukátor a aj edukant vedeli, či ich dosiahli – musia sa konkretizovať: napr. cieľom tematického celku je „oboznámiť sa s históriou obce“ a konkrétny cieľ pre vyučovaciu hodinu je „žiak pozná rok prvej písomnej zmienky o našej obci“.

Question 6

Aké by mali byť konkrétne čiastkové úlohy podľa Pettyho?

Answer 6

1.presne formulované, aby bolo možné určiť, či sa cieľ dosiahol alebo nie,
2. presne špecifikované, aby bolo žiakovi jasné, čo si má osvojiť,
3. väčšinou krátkodobé,
4.vytvorené v súlade s vedeckým poznaním,
5. musia vyhovovať žiakovi ale aj učiteľovi (napr. z hľadiska etnického, náboženského).

Question 7

Ako rozdelil Bloom čiastkové ciele?

Answer 7

Rozdelil ich do troch domén: kognitívnej, psychomotorickej a afektívnej.

Question 8

Bloomovo rozlíšenie zámerov v oblasti kognitívnych cieľov….

V-P-A-A-S-H

Answer 8

vedomosti, porozumenie, aplikácia, analýza, syntéza, hodnotenie

Question 9

Reevidovanie Bloomovho rozlíšenia zámerov podľa Andersona a Krathwohla…

S-P-A-A-H +K

Answer 9

Upravili ju do hierarchickej podoby: spomínanie, porozumenie, aplikácia, analýza, hodnotenie a kreativita. Najvyššiu úroveň je možné dosiahnuť len ak človek dosiahol predchádzajúce úrovne.

Question 10

KOGNITÍVNA DOMÉNA - 6 - podľa Andersona/Blooma

P-P-A-A-H-T

Answer 10

1. Poznatok: vedieť si spomenúť, vyvolať relevantné vedomosti, z dlhodobej pamäte. Vedieť si spomenúť, povedať, vymenovať kto, kde, kedy, nájsť, napísať, zopakovať, pomenovať, uviesť, vybrať, priradiť, reprodukovať, definovať.
   Vedomosti faktografické.
   Vedomosti terminologické.
2. Pochopenie: vedieť vysvetliť, povedať vlastnými slovami, určiť , opísať, dať do vzťahu, interpretovať, zdôvodniť, objasniť, skontrolovať, opraviť.
   Ide o väčšie celky a súvislosti, ktoré má žiak vysvetliť. Otázky v tejto rovine logického uvažovania sú ťažšie ako otázky v rovine vedomostí.
3. Aplikácia: vedieť aplikovať, použiť, demonštrovať, zostaviť, vyriešiť problém, vybrať, rozčleniť…
   Od žiakov sa žiada uplatňovanie získaných vedomostí v nových situáciách.
4. Analýza: vedieť určiť podstatné znaky, podrobnosti, špecifikovať, vymenovať časti celku, prirovnať, porovnať, rozlíšte medzi, vysvetliť (odôvodnite) prečo, určiť, aké sú príčiny, aké sú dôsledky, aké sú kroky postupu.
   Pri analýze majú žiaci objaviť väčšie množstvo informácií a štruktúr a učia sa samostatne rozlišovať, ktorá informácia je podstatná vzhľadom na určitú otázku.
5. Hodnotenie: vedieť posúdiť, vyhodnotiť, uviesť argumenty pre a proti, podrobiť kritike, ktoré sú dobré a zlé, ktoré sa vám páčia, zhodnoťte výsledok (dôsledky), uviesť výhody a nevýhody, diskutovať, oponovať, ilustrovať, obhájiť.
   Evalvácia sa vzťahuje na úsudok odôvodnený argumentmi. Môže sa napríklad žiadať vysvetliť, či určitý podmienky majú priaznivý alebo nepriaznivý účinok na edukáciu.
6. Tvorivosť: vedieť skladať jednotlivé časti do koherentného celku. Preskupovať časti do novej štruktúry cez generalizovanie, plánovanie alebo produkovanie.
   Kreativita vyžaduje od osoby skladať časti do celku novým spôsobom, alebo syntézou častí do niečoho nového a iného. Tento proces stojí v kognitívnej doméne na pomyselnom vrchole pyramídy a vyžaduje si zvládnutie predchádzajúcich funkcií.

Question 11

Kto je edukant?

Answer 11

Edukantom je každý človek, ktorý sa v priebehu edukačného procesu učí, alebo pod vplyvom edukátora mení svoje správanie.

Question 12

Aké sú hlavné činitele vývinu žiakovej osobnosť?

Answer 12

rodina & škola

Question 13

Ako označujeme osobnosť žiaka?

Answer 13

„súhrn vzájomne spätých, kvalitatívne rôznorodých vlastností a čŕt, ktoré vytvárajú individuálnu charakteristiku týkajúcu sa jeho prežívania a správania a sebaregulácie.“

Question 14

Edukácia je ____ proces.

Answer 14

aktívny

Question 15

Potreby edukanta v procese edukácia…

Answer 15

VYUČOVAŤ?

Question 16

Čo je cieľom edukácie?

Answer 16

Cieľom edukácie je získať kompetencie pre život.

Question 17

Aký je cieľ nadnárodných cieľov?

Answer 17

Cieľom edukácie je rozvoj človeka sebou samým, aby sa človek sebaaktualizoval, sebarozvíjal (rozvíjal vnútroosobné vlastnosti), stal sa individualitou, sám sebou podľa svojich možností a schopností. Sebareguláciou aktivity a jej samostatnou realizáciou v okolitom svete človek neustále rozvíja svoje možnosti.

Question 18

Delorsov koncept štyroch pilierov vzdelávania - UNESCO

Answer 18

Učiť sa poznávať, konať, ako byť ,ako žiť s druhými

Question 19

Odborníci pri Európskej komisii navrhli týchto osem hlavných oblastí kľúčových kompetencií:

Answer 19

komunikácia v materinskom jazyku,
komunikácia v cudzích jazykoch,
informačná a komunikačná technológia,
matematická gramotnosť a kompetencie v oblasti matematiky, prírodných a technických vied,
podnikavosť,
interpersonálne a občianske kompetencie,
osvojenie schopnosti učiť sa,
všeobecný kultúrny rozhľad.

Question 20

Pri vymedzení kľúčových kompetencií vychádzali odborníci z týchto troch priorít:

Answer 20

osobné naplnenie a rozvoj jedinca v priebehu celého života,
aktívne občianstvo a zapojenie sa do spoločnosti,
zamestnateľnosť jedinca.

Question 21

Čo je východiskom pre vytvorenie individuálneho školského vzdelávacieho programu školy

Answer 21

Zohľadnenie špecifických regionálnych podmienok a potrieb.

Question 22

Čo je štátny vzdelávací program?

Answer 22

Je východiskom a záväzným dokumentom pre vytvorenie individuálneho školského vzdelávacieho programu školy, kde sa zohľadňujú špecifické lokálne a regionálne podmienky a potreby.

Question 23

Na akých princípoch je založený štátny vzdelávací program?

Answer 23

1.Dvojúrovňový model tvorby vzdelávacích programov – tento princíp znamená, že dvojúrovňový model tvorby vzdelávacích programov tvorí štátny vzdelávací program a školský vzdelávací program.
2.Vzdelávanie zamerané na cieľ - obsah vzdelávania je vybratý tak, aby bolo jasne určené, prečo sa dané učivo nachádza vo vzdelávacom programe, ako prispieva k rozvoju kľúčových spôsobilostí. Neznamená to upustenie od požiadaviek na vedomosti a zručnosti, ktoré by znamenali zníženie kvality vzdelávania Naopak snahou štátneho vzdelávacieho programu je efektívnejšie vzdelávanie s určitým cieľom.
3.Vyčlenenie základného (minimálneho) učiva - aby bolo možné dosiahnuť kvalitnejšie vzdelanie, bolo potrebné vybrať učivo, ktoré môžeme označiť ako jadrové. Školský vzdelávací program upravuje minimálny obsah tak, aby sa rozvíjali kľúčové spôsobilosti v súlade so stanoveným profilom absolventa.

Question 24

Kedy je edukácia úspešná?

Answer 24

Edukácia je vtedy úspešná, ak vieme, k akým cieľom podľa požiadaviek majú žiaci dospieť.

Question 25

Z akých časti sa skladá vzdelávací štandard?

Answer 25

Z obsahového štandardu a výkonového štandardu.

Question 26

Charakterizujte obsahový a výkonový štandard.

Answer 26

Obsahová časť vzdelávacieho štandardu určuje minimálny obsah vzdelávania. Jeho hlavným cieľom je zjednocovať, koordinovať resp. zabezpečovať kompatibilitu minimálneho obsahu vzdelávania na všetkých školách. Obsahovú časť tvorí učivo, ktoré je všetkými žiakmi osvojiteľné. Učivo je formulované v štyroch kategóriách: - faktuálne poznatky – základný prvok poznania, ktorý žiaci musia vedieť, aby boli oboznámení s určitou disciplínou poznania, alebo aby v nej mohli riešiť vedné problémy, - konceptuálne poznatky – vzájomné vzťahy medzi poznatkami, - procedurálne poznatky – ako niečo urobiť, metódy skúmania, - metakognitívne poznatky – kognície vo všeobecnosti. Výkonová časť je formulácia výkonov, ktorá určuje, na akej úrovni má žiak dané minimálne učivo ovládať a čo ma vykonať. Výkonový štandard je formulovaný v podobe operacionalizovaných cieľov, to znamená, že je uvádzaný aktívnymi slovesami, ktoré zároveň vyjadrujú úroveň osvojenia. Jednotlivé úrovne výstupov sú zamerané na kompetencie – to znamená kombináciu vedomostí, zručností a schopností. Jednotlivé úrovne sledujú rozvíjanie poznávacích schopností: spoznať alebo znovu vybaviť si informácie z dlhodobej pamäte, porozumieť a konštruovať, aplikovať, analyzovať, vyhodnocovať a schopnosť tvoriť. Je požiadavkou na výstup zo stupňa vzdelania a zároveň požiadavkou na vstup pri ďalšom stupni vzdelania. Popisuje produkt výučby, nie proces.

Question 27

S čím súvisí afektívna doména?

Answer 27

Súvisí s pozornosťou, záujmom, estetickým cítením, morálnymi a inými postojmi, názormi, pocitmi a hodnotami, ocenením dôležitosti, získaním povedomia o niečom, reakciou na niečo, videním morálnej dilemy, vcítením sa do reality ľudí, okolností a možností ich konania a pod.

Question 28

Hierarchia afektívnej domény: P-R-O-O-CH

Answer 28

1. Príjem podnetu Najnižšia úroveň, edukant pasívne venuje pozornosť. Bez tejto úrovne proces učenia nemôže nastať. 2. Reakcia na podnet Edukant sa aktívne podieľa na procese učenia. Nielen sa zúčastňuje na reakcii na podnet, ale reaguje naň rozdielnym spôsobom. 3. Oceňovanie hodnoty Edukant prisudzuje istú hodnotu objektu, javu, alebo informácií. Vytvára si kladný postoj, že vec, jav, správanie má pre neho cenu. 4. Organizácia hodnôt Edukant si skladá dohromady rozdielne informácie a myšlienky a „ukladá si ich“ do svojej vlastnej schémy - hierarchie; porovnáva ju s inými, ktoré už má osvojené. Hodnoty sa viac a viac zvnútorňujú, hľadajú si miesto v existujúcom systéme hodnôt 5. Charakterizácia Edukant má osvojené určité hodnoty do takej miery že pôsobia na jeho správanie. Človek koná podľa svojich hodnôt, jeho skutky a verbálny prejav sú v súlade s jeho presvedčením.

Question 29

Hierarchia psychomotorickej domény:

Answer 29

Ide o senzomotorické zručnosti, ktoré sa týkajú zmyslového vnímania, pohybov a vzájomnej koordinácie vnemov a pohybov. 1.reflexné pohyby (bez vedomého chcenia), 2.základné pohyby (chôdza, beh, manipulácia s predmetmi a pod.), 3.perceptuálne pohyby (skok cez švíhadlo, pádlovanie v člne a pod.), 4.telesné schopnosti (vytrvalosť, sila, pružnosť, obratnosť), 5.kvalifikované pohyby (od spôsobilosti začiatočníka po vysokokvalifikovaného profesionála v športe, tanci a pod.), 6.nondiskurzivná komunikácia (výrazový a interpretívny pohyb, ktorý si vyžaduje choreografiu).