fyzická geografia Flashcards
(56 cards)
1
Q
história
Slovensko ako súčasť iných celkov
A
Samova ríša - 7.st.
Nitrianske kniežatstvo - 9.st.
Veľkomoravská ríša - 833
Rakúsko-Uhorsko - 10. st.
Česko-slovenská republika - 1918
1939 - Slovenská republika (asi netreba)
po 2.sv. vojne - ČSR (asi netreba)
2
Q
vznik slovenska + rozloha
A
1.1. 1993 - vznik samostatného Slovenska
rozloha - 49 035km²
3
Q
poloha (matematicko-geografická )
A
medzi 48°- 49° sš. a 17° - 22° vd.
4
Q
čas
A
rozdielne, deň a noc sú inak dlhé
V a Z - na V slnko zapadá a vychádza skôr o 22 minút
5
Q
krajné body
A
- Z - Záhorská Ves
- J - Patince
- V - Nová Sedlica
- S - Oravská Polhora
6
Q
vzhľadom k oceánom a moriam
A
vnútrozemský štát
7
Q
poloha (medzi moriamy)
A
medzi Baltským a Čiernym morom - hlavné európske rozvodie
8
Q
najbližšie a najvzdialenejšie moria
A
najbližšie - Jadranské
najvzdialenejšie - Severné
9
Q
nadmorská výška
A
podľa hladiny Baltského mora
10
Q
najvyšší bod slovenska
A
Gerlachovský štít - 2655 m n.m.
11
Q
najnižšií bod Slovenska
A
miesto kde rieka Bodrog opúšťa územie Slovenska - 94 m n.m.
12
Q
geopolitika
A
stredná Európak, križovatka obchodných ciest
13
Q
organizácie, ktorých je slovensko súčasťou
A
EÚ a NATO
14
Q
hranice (prírodné a umelé)
A
- Dunaj - Maďarsko, Rakúsko
- Morava - Česko
- Ipeľ - Maďarsko
- Vysoké Tatry - Poľsko
- Biele Karpaty - Česko
- Javorníky - Česko
15
Q
najdlhšie a najkratšie hranice
A
najkratšie hranice s Ukrajinou, najdlhšie s Maďarskom
16
Q
podnebie
A
Severné mierne podnebné pásmo - striedanie 4 ročných období
17
Q
čím je ovplyvnené striedanie ročných období?
A
vzduchové hmoty
nadmorská výška
reliéf
18
Q
vzduchové hmoty(4 ročné obdobia)
A
- oceánska (prevláda) - zo Z - od Atlantického oceánu - prináša zrážky a zmierňuje teploty leta aj zimy
- kontinentálna - z V - z Ázie - prináša sucho, v lete sú teploty vyššie, v zime klesajú
19
Q
nadmorská výška
A
- čím ideme vyššie, tým viac klesá teplota o 0,6°/100 m a pribúdajú zrážky
- v čase inverzie klesá teplota - teplotný zvrat - prejavuje sa hmlou na dne kotlín, na kopcoch slnkom a teplým vzduchom, chladný vzduch klesá do dolín a teplý stúpa - jeseň, jar/ráno
20
Q
reliéf
A
- neplatí to keď sú vysoké pohoria a zrážky neprejdú za pohorie - strana kde prší - náveterná, druhá strana - záveterná/zrážkový tieň (Popradská kotlina)
21
Q
prečo je počasie premenlivé?
A
vzduchové hmoty
tlakové útvary
22
Q
vzduchové hmoty (počasie)
A
- arktická zo S a subtropická z J - jedna chladná, druhá teplá - vzniká front - polárny front
23
Q
tlakové útvary
A
- tlaková níž - cyklóna - prináša zrážky a zmierňuje teploty, obsahuje teplý vzduch a stúpa
- tlaková výš - anticyklóna - prináša sucho a zaniká oblačnosť, letá sú teplé a zimy mrazivé, obsahuje chladný vzduch a klesá
24
Q
stacionárne cyklóny a anticyklóny
A
o Iránska a Islandská tlaková níž
o Sibírska a Azorská tlaková výš
25
teplotné rekordy
minimálna teplota = -41°C - Vigľaš - Pstruša - stred Slovenska - Zvolenská kotlina - počas inverzie
maximálna teplota - Hurbanovo = 40,3°C
26
najteplejší a najchladnejší mesiac
júl a január
27
klimatické oblasti
teplá - nížiny a nízko položené kotliny - Juhoslovenská, Košická
mierne teplá - kotliny okrem tých dvoch z teplej a nižšie pohoria (Podunajská, Východoslovenská, Záhorská???)
chladná - vysoké pohoria - Tatry, Nízke Tatry,…
28
teplá hospodárstvo
pestovanie náročných plodín (na teplotu, pôdu - černozeme a vlahu) - paradajky, papriky, vinič, pšenica, kukurica, marhule, broskyne, melón
29
mierne teplá hospodárstvo
* pestovanie menej náročných plodín - zemiaky, obilniny okrem pšenice a kukurice - raž, ovos, jačmeň
30
chladná hospodárstvo
* lúky a pasienky na chov oviec, dobytka,... cestovný ruch
31
reliéf:
- endogénne činitele:
pohyby lito. dosiek
zemetrasenia
sopečná činnosť - magmatizmus, vulkanizmus
32
reliéf:
- exogénne činitele (voda, vietor, ľadovec, biogénne, antropogénne, kozmogénne,…)
vytvorené vodou
vytvorené ľadovcom
vytvorené vetrom
antropogénne
33
vytvorené vodou
* meander - vodné zákruty (Váh - Domašinský)
* riečna dolina/dolina v tvare V
* náplavový kužeľ (Žitný ostrov - Podunajská nížina) - keď rieka pramení v horách a prináša naplaveniny na nížiny
* koryto rieky
* riečne terasy - rôzna odolnosť hornín
* ak je rieka staršia ako pohorie, tak rozdelí pohorie (Malá Fatra - Lúčanská a Krivánska časť)
* krasové oblasti - tvorené vápencom (Slovenský kras, Slovenský raj, Muránska planina)
34
krasové útvary
* škrapy - žľabky, kt. voda vytvorila vo vápencoch
* závrty
* tiesňavy
* kaňony
* jaskyne
35
vytvorené ľadovcom
* plesá (Veľké Hincovo - najväčšie)
* ľadovcový kotol = kar (Gerlachovský štít)
* morény - nánosy hornín, kt. ľadovec pred sebou tlačí
* tróga - dolina v tvare U
* vodopády
* ostré vrcholky hôr - Tatry (Belianske, Vysoké, Západné), Nízke Tatry, Malá Fatra (je vyššia ako Veľká Fatra, ale rozlohou menšia)
36
vytvorené vetrom
* vytváral tvary v čase zaľadnenia, keď neexistoval rastlinný kryt
* vietor mohol vyviať z povrchu ľadovca piesok alebo prach, presunul a usadil ho na iné miesto - vznikli piesočné duny (Záhorská nížina) a spraše (podklad pre černozeme - Podunajská a Východoslovenská nížina - borovice)
37
antropogénne
* priehrady
* sídla
* komunikácie
* halda - kopec z odpadu zo spracovanie nerastných surovín
* terasové políčka - vinič
* ťažobné jamy, lomy
38
rozdelenie v rámci geologických podmienok
Panonská Panva
Karpaty
39
Panonská panva
Záhorská nížina sa delí na:
* Viedenská kotlina (Chvojnická pahorkatina, Borská nížina)
* Malá dunajská kotlina (Podunajská nížina - Podunajská nížina, Podunajská pahorkatina)
* Veľká dunajská kotlina (Východoslovenská nížina - Východoslovenská rovina, Východoslovenská pahorkatina)
* geologické zloženie - štrky piesky íly
40
Karpaty
* súčasťou Alpsko-Himalájskej sústavy
* vznikli niekoľkými vrásneniami koncom druhohôr a začiatkom treťohôr (teraz žijeme v mladších štvrtohorách)
41
Delenie karpát
* západné - vonkajšie (Javorníky), vnútorné (Burda, Javorie - sopečné)
* východné - vonkajšie, vnútorné (Vihorlatské vrchy - sopečné)
42
Vonkajšie Karpaty
* flyšové pohoria (flyš - striedajúce sa vrstvy pieskovcov a ílovcov)
* Biele Karpaty, Myjavská pahorkatina (pozdĺž Váhu), Kysuce a Orava (všetky pohoria - Kysucké Beskydy, Oravská vrchovina), Pieniny (sú bradlové, nie sú z flyšu, budované vápencom), Laborecká vrchovina, Ondavská vrchovina
43
Vnútorné Karpaty
bradlové
Jadrové a Slovenské rudohorie
sopečné
neogénne kotliny (treťohorné)
44
bradlové
(tvoria hranicu medzi vonkajšími a vnútornými karpatmi, sú budované vápencom, ktorý vystúpil z prostredia menej odolných hornín - slieň)
o Biele Karpaty, konkrétnejšie Vršatské bradlá
o Myjavská pahorkatina - bradlo, kde stojí mohyla Štefánika - Podbrančie (bradlové pásmo)
o pozdĺž Váhu na Kysuce a Oravu (Oravský hrad stojí na bradle), Pieniny
45
Jadrové a Slovenské rudohorie
o nachádzajú sa v centrálnej časti Karpát
o jadro tvorí žula, rula a svor a obal tvoria vápence a dolomity + v Slovenskom rudohorí sa nachádzajú rudy železa a medi - Tatry, Nízke Tatry, Malá Fatra, Veľká Fatra (národné parky), Chočské vrchy sú čisto vápencové
46
sopečné
o nachádzajú sa na oboch stranách stredného toku Hrona
o geologické zloženie - čadič, andezit, ryolit - Vtáčnik, Poľana, Štiavnické vrchy, Kremnické vrchy
47
neogénne kotliny (treťohorné)
o južne od Karpát (Malá dunajská kotlina, Veľká dunajská kotlina, Viedenská kotlina)
o medzi pohoriami (Zvolenská kotlina, Podtatranská kotlina, Turčianska kotlina, Žilinská kotlina, Juhoslovenská kotlina
o zloženie - štrky, piesky, íly
48
rozvodie
Severným slovenskom prechádza hlavné európske rozvodie medzi baltským (Poprad, Dunajec = 4%) a čiernym morom (Dunaj = 96%) v Poľsku do Visly (Visla do Baltského mora)
49
rieky
Dunaj
Váh Morava
50
Dunaj
* najdlhšia rieka strednej Európy pramení v Nemecku v pohorí Čierny les a ústí do Čierneho mora v Rumunsku
* jedným ramenom zasahuje do Ukrajiny, za Bratislavou sa vetví na ramená
* najväčšie rameno - Malý Dunaj
* Žitný ostrov medzi Dunajom a Malým Dunajom - najväčšia zásoba pitnej vody
51
Váh
* najdlhšia rieka Slovenska
* dva pramene - Biely Váh pramení pod Kriváňom vo Vysokých Tatrách a Čierny Váh pramení pod Kráľovou Hoľou v Nízkych Tatrách
* sútok prameňov je v Kráľovej Lehote
* Váh ústi do Dunaja v Komárne
* Kysuca, Orava - pravostranné prítoky
* Nitra, Turiec - ľavostranné prítoky
52
Morava
* hraničná rieka s Českom a Rakúskom
* ústi do Dunaja pod Devínom, ústia do nej Myjava a Rudava (najzápadnejšie rieky)
53
ostatné rieky
* Nitra - preteká Nitrou a západným slovenskom, pramení v Malej Fatre
* Hron - má spoločný prameň s Čiernym Váhom, v Štúrove ústi do Dunaja
* Ipeľ - tvorí hranicu s Maďarskom
* Hornád a Hnilec - pramení tiež pod kráľovou hoľou
* Tisa - preteká najjuhovýchodnejším cípom Slovenska, na našom území má len 5 km, priteká z Ukrajiny a ústí do Maďarska
* Slaná - vytvára so svojimi prítokmi typický vejár, často sa vylieva - povodne
* Bodrog - východoslovenská rieka, leží na nej najnižší bod Slovenska 94 mn.m.
54
režim odtoku
o vysokohorský - Dunaj, Tatranské potoky - najvyššia hladina je v lete keď sa topia ľadovce
o stredohorský - väčšina riek Slovenska - Horný tok váhu, Horný tok Hronu najvyššia hladina na jar lebo sa topí sneh
o vrchovinno-nížinný - dolný tok Váhu, dolný tok Hronu, Nitra, Ipeľ, pretekajú J Slovenska, majú 2x do roka výrazné maximá - na jar a v zime - topí sa sneh
55
jazerá
prírodné zníženiny na zemskom povrchu, čiastočne alebo úplne vyplnené vodou (ľadovcové, tektonické, vulkanické, riečne)
na SK - ľadovcové a riečne (málo)
ľadovcové - plesá (176, všetky v Tatrách okrem Vrbického - Nízke Tatry)
Morské oko - Vihorlatské vrchy, hradené zosuvové jazero - vzniklo zosuvom pôdy a prehradením rieky Okna
56
umelé vodné nádrže
tajchy - v minulosti umelo vytvorené človekom v banských oblastiach, dnes na rekreáciu
* Počúvadlo, Richnavské jazerá v BS
klauzy - v minulosti v horských oblastiach na splavovanie dreva, dnes sa nepouźívajú
priehrady - najviac ich je na Váhu (22) - systém priehrad na Váhu - Vážska kaskáda
* Hričovská, Nosice, Vodné dielo Žilina, Sĺňava, Kráľová, Lipt. Mara
* mimo Váhu - Oravská, Gabčíkovo, Zemplínska Šírava
umelé vodné nádrže, kt. vznikli ťažbou štrkov, pieskov, ílov - Zelená voda pri Novom meste nad Váhom, Zlaté piesky, Senecké jazerá
