Pigment Flashcards
(7 cards)
Pigment
Pigment nerozpustný fareb. prášok schopný zafarbiť hmoty, v kt.sú rozptýlené- (v maliar. sa mieša so spojivom, i plnivom). Používa sa pri výrobe maliarskych farieb, náterových hmôt, plastov, pri farbení textílií, vlasov, kože i jedla…
Z optiky je materiál, kt. mení farbu odrazeného svetla a to tak, že časť spektra bieleho svetla pohltí a výsledná farba je daná odrazenou časťou spektra bieleho svetla.
Farbivá
Farbivá sú kvapalné, organické látky rozpustné vo vode získavané z častí rastlín -. šafrán, kurkuma, henna, cvikla, rebarbora,cibuľa… a z tiel niekt. živočíchov, napr. sépia, hmyz, kravský moč… vyrába pigment zrážaním na substrát (krieda, mastenec, sadrovec, kaolín…).
Farba, spojivo, riedidlo, plnivo
Farba je fareb.látka zložená z pigmentu a spojiva + riedidlo, plnivo + látky kt. priľne k podkladu.
Spojivo vytvára hmotu, kt. po zaschnutí ostáva kompaktná. Spojivo dáva farbe väčšinu charakter. vlastností, optické vlastnosti farieb.
riedidlo je prchavá kvapalina, slúži na úpravu konzistencie farby
Plnivo je nerozpustná prášková minerálna látka, napr. , mastenec, krieda, vápenec. kt.upravuje vlastnosti a konzistenciu farieb a ich objem (nadstavenie objemu) pri drahých pigmentoch.
História pigmentu
použ. sa koncom Paleoitu pri jaskynných maľbách - Lásku vo Fr.,drevené uhlie,i minerálne pigmenty, napr. mangánová čerň.
Najväčší rozvoj pigmentu v 19. storočí
Vymenujte vlastnosti pigmentu
Krycia mohutnosť – opacita hustota pigmentu Štruktúra pigmentu Zmáčavosť pigmentu Textúra pigmentu Farbiaca mohutnosť – stálosť pigmentu Odolnosť voči chemickým vplyvom Toxicita pigmentu –
Opište vlastnosti pigmentu
Krycia mohutnosť – opacita – schopnosť farby kryť podklad, je závislá od hrúbky fareb. vrstvy, spojiva, optických vlastností pigmen. (čím viac svetla odráža, tým je viac krycia), čo ovplyvňuje veľkosť charakter častíc pigmentu (zrna) – lazúrne maľby = jemnejšie zrno pigmentu, krycie maľby a freska = hrubšie zrno.
hustota pigmentu – má vplyv na stabilitu pripravenej farby, najväčšiu hustotu majú olovnaté pigmenty.
Štruktúra pigmentu – závisí od veľkosti zrna a tvaru – hrubé, jemné kryštáliky, okrúhle, hranaté, zrno, šupinky lístky (kovové pigmenty).
Veľkosť zrna pigmentu – udáva sa v mikrometroch (μm), malé zrno má lampová čerň, zinková beloba, stredné zrno pigmenty získané chem. procesmi (oxidy železa, rumelka hrubé zrno z hornín (okre, sieny,malachit).
Zmáčavosť pigmentu – afinita ku kvapal.prostrediu.
Textúra pigmentu – tvrdosť častíc pigmentu, ovplyvňuje vlastnosti pri nanášaní, s mäkkou textúrou sú hebké, príp. mazľavé (krieda, mastenec, zinková beloba…), pigmenty s tvrdou textúrou ultramarín uprava plnivami,
stálosť na svetle – schopnosť zachovať optické vlastnosti, fareb. odtieň pri vystavení dennému svetlu (UV žiareniu), vlhkosti a zložiek ovzdušia (chemické).
afinita schopnosť látky zlučovať sa s inými látkami (chem.)
Odolnosť voči chemickým vplyvom
schopnosť odolávať kyselinám, zásadám, rozpúšťadlám, vzduchu, kt. obsahuje kyslík a plyny (napr. sírovodík, oxid siričitý…)
Toxicita pigmentu – jedovatosť, je potrebné sa pri práci s pigmentmi chrániť respirátormi.
Vymenujte spojiva pigmentu
arabská guma, škrob, kazeín, glej, vosk,olej
