Počiatky estetiky ako samostatnej discipliny Flashcards
Počiatky estetiky ako samostatnej discipliny (A. G. Baumgarten): Baumgartenovo chápanie estetiky a umenia: základná charakteristika osvietenskej estetiky (5 cards)
Počiatky estetiky ako samostatnej disciplíny
- Estetika sa stala samostatnou disciplínou až v 18. storočí, pričom k jej formovaniu významne prispel nemecký filozof Alexander Gottlieb Baumgarten.
- Baumgarten je považovaný za zakladateľa modernej estetiky a autorom prvých systematických prác, ktoré sa zameriavali na skúmanie krásy, umenia a vnímania.
- Estetika ako samostatná disciplína sa vďaka Baumgartenovi stala predmetom systematického skúmania, pričom jeho definícia estetiky ako „vedy o zmyslovom vnímaní“ sa stala základom pre rozvoj modernej estetiky.
- Osvietenská estetika zameraná na rozumové a empirické skúmanie krásy, umenia a zmyslového vnímania priniesla nový pohľad na umenie a krásu, ktorý čerpal z emocionálneho a zmyslového zážitku, a vytvoril základy pre ďalší rozvoj estetickej teórie.
Baumgartenovo chápanie estetiky
Alexander Gottlieb Baumgarten a jeho estetická teória
1. Estetika ako samostatná disciplína
- V roku 1750 zaviedol pojem “aesthetica” ako samostatnú vednú disciplínu.
- Vymedzil jej predmet a povahu, pričom ju chápal ako teóriu zmyslového poznania.
2. Poznanie a jeho druhy
- Vyššie poznanie → rozumové, logické, cieľom je pravda (veda, filozofia).
- Nižšie poznanie (estetika) → citové, zmyslové, cieľom je krása (poézia, umenie, obraznosť).
- Inšpiroval sa Leibnizom a Christianom Wolffom.
3. Chápanie estetického poznania
- Cit je forma poznania, ale na rozdiel od rozumu je nejasný a zmätený.
- Tento aspekt však nepovažoval za negatívum, ale za osobitý fenomén.
- Estetika má svoje vlastné princípy a systém, aj keď nie tak presné ako rozumové disciplíny.
4. Umenie a jeho úloha
- Umenie má vlastnú dokonalosť, ktorá sa nedá previesť na inú formu dokonalosti.
- Umelec napodobňuje prírodu, pričom jeho fantázia je usmerňovaná harmóniou.
- Krása = harmónia častí celku, jednota v rozmanitosti.
- Estetická pravidelnosť sa môže líšiť od objektívnej správnosti → umelecká tvorba si vyžaduje odchýlky od reality → vedie k idealizácii skutočnosti.
5. Inšpirácia Leibnizom
- Leibniz tvrdil, že tento svet je najlepší z možných svetov.
- V prírode existuje rozmanitosť foriem, ktoré spolu harmonicky koexistujú.
- Podľa Baumgartena je umelecká tvorba analógiou Božej činnosti → umenie zobrazuje predobraz krásy, nie realitu samotnú.
Baumgartenovo chápanie umenia
Baumgarten o umení a kráse
- Umenie je vyšší stupeň vnímania krásy, odlišný od bežného vnímania prírody.
- Vyjadruje zmyslové skúsenosti cez technické prostriedky (farba, zvuk, pohyb).
- Krása v umení vzniká prostredníctvom zmyslových podnetov, ktoré vyvolávajú estetický zážitok.
- Emócie a intuícia sú kľúčové pre vnímanie umenia.
- Umenie je spôsobom transformácie zmyslových skúseností na krásu a jej sprostredkovanie divákovi.
Základná charakteristika osvietenskej estetiky
Osvietenstvo, ktoré dominovalo v 18. storočí, bolo obdobím, ktoré sa zaoberalo nielen racionálnym poznaním a vedy, ale aj reflexiou nad krásou, umením a zmyslovým vnímaním. Estetika tohto obdobia sa odvíjala od myšlienok Baumgartena a ďalších filozofov, ktorí kládli dôraz na empirické, skúsenostné poznanie.
Racionalizmus a empirizmus:
- Estetika v osvietenstve vychádzala z kombinácie racionalistického a empirického pohľadu na krásu. Filozofi ako Immanuel Kant a David Hume sa usilovali o rozpracovanie teórie krásy a umenia, pričom sa zameriavali na to, ako subjektívne vnímanie krásy môže byť spojené s objektívnymi princípmi.
Estetika ako veda:
- V tomto období estetika začala byť chápaná ako samostatná veda, ktorá sa zaoberá nielen krásou, ale aj rôznymi aspektmi umenia, ako je emocionálny účinok alebo teória vnímania.
- Táto disciplína sa odlišovala od predchádzajúcich teórií tým, že sa stala viac systematickou a vedeckou, pričom sa opierala o pozorovanie a skúmanie vnímania krásy.
Dôraz na zmyslové vnímanie a kritériá krásy:
- Osvietenstvo prinieslo aj nové pohľady na krásu, ktoré boli založené na subjektívnych, emocionálnych a zmyslových zážitkoch.
- V estetike sa začali formovať kritériá pre hodnotenie krásy a umenia, pričom krásu už nebolo možné posudzovať len podľa antických pravidiel, ale aj podľa ľudského vnímania a emocionálnych reakcií.
Osvietenstvo
Osvietenstvo a estetika
Osvietenstvo, myšlienkové hnutie 18. storočia, sa spája s klasicizmom.
- V Anglicku sa zaoberalo zmyslom umenia, procesmi umeleckej tvorby a vzťahmi medzi rôznymi umeniami.
- V Nemecku sa estetika stala samostatnou disciplínou.
Anglické osvietenstvo
Predstavitelia:
- Anthony Ashley Cooper
- Eduard Young
Charakteristika anglickej estetiky:
- Senzualistické a empirické princípy – dôraz na zmysly a skúsenosť
- Materializmus (prepojenie s francúzskym osvietenstvom)
- Pozitívny vzťah k umeniu – oceňovanie jeho úlohy v spoločnosti
- Umenie ako cesta k mravnosti
- Anglická vkusová škola – skúmanie vzťahu umenia a morálky
Termín “krásne umenie” bol zavedený Charlesom Batteauxom a stal sa bežným.
Estetické myslenie vo Francúzsku v 18. storočí
Francúzska estetika počas osvietenstva ovplyvnila umenie, filozofiu a vedu. Rozdeľujeme ju do troch prúdov:
1. Špeciálni estetici
- Charles Batteux (1713–1780) – zaviedol pojem „krásne umenia“, vyčlenil ich od mechanických umení a definoval umenie ako zdroj estetických pocitov.
- Jean-Baptiste Dubos (1700–1770) – zdôraznil vzťah medzi umením a prírodou, umenie napodobňuje krásu prírody.
- Charles Louis Montesquieu (1689–1755) – jeho filozofické a politické teórie ovplyvnili estetiku.
2. Osvietenstvo a estetika
- Zameranie na rozum a kritiku autorít.
- Voltaire (1694–1778) – filozof a kritik umenia a spoločnosti.
- Denis Diderot (1713–1784) – encyklopedista, ktorý definoval estetiku ako nástroj pokroku.
- Jean-Jacques Rousseau (1712–1778) – vnímal umenie ako prostriedok návratu k prirodzenosti.
3. Encyklopedisti
- Montesquieu, Voltaire, Diderot a Rousseau – šírili poznanie a kritizovali cirkevnú autoritu, čím prispeli k rozvoju moderného vnímania umenia a spoločnosti.
🔹 Zhrnutie
Estetické myslenie vo Francúzsku 18. storočia sa zameriavalo na kritiku tradícií a hľadanie nových princípov krásy a umenia. Bolo spojené s pokrokom, prírodou a rozumom.
Nemecké osvietenstvo
- Rodisko estetiky ako samostatnej disciplíny.
- Na rozdiel od Anglicka a Francúzska tu neprevládal materializmus, ale idealizmus.
- Po 30-ročnej vojne sa krajina rozvíjala v duchovných vedách a filozofii skôr než v prírodných vedách.
- Napriek skromným podmienkam tu dominoval veľký rozmach myslenia.
Počiatky estetiky
- Gottfried Wilhelm Leibniz (1646–1716)
Estetika nemeckého osvietenstva – predstavitelia
- Johann Joachim Winckelmann (1717–1768) – dielo Laokoon
- Gotthold Ephraim Lessing (1729–1781)
Nemecká klasická estetika
➡ Počiatočná etapa rozvoja nemeckej klasickej estetiky, ktorá bola kľúčovou vo vývoji estetického myslenia.
Predstavitelia:
- Immanuel Kant – „otec“ nemeckej estetiky
- Johann Gottlieb Fichte
- Friedrich Schelling
- Friedrich Schiller
- Johann Wolfgang von Goethe
- Georg Wilhelm Friedrich Hegel
✨Kunt ✨