politológia Flashcards

(73 cards)

1
Q

1 - Politika ako architektonický princíp modernej spoločnosti podľa R. Arona (objasnenie významu).

A

termín politológia = EFB v r. 1948 v Nemecku
termín politická veda = JB v r. 1576 (science politique)
ako samostatný odbor - USA 1880 Columbia Uni, 1949 -IPSA
ideové zdroje modernej politológie - Aristoteles, Machiavelli, Montesquieu
Raymod Aron - nejednoznačnosť termínov, policy a politics, primát politiky = to čo odlišuje moderné spoločnosti je politického pôvodu/primát v ľudskom zmysle - ako vládnu ľudia a ako sú vyberaní odhaľuje ľudskosť alebo neľudskosť celého soc. systému

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
2
Q

2 - Antipolitická politika.

A

Václav Bělohradský - kritizuje súčasnú politiku a snaží sa nájsť spôsoby, akými môže byť spoločnosť participovanejšia, spravodlivejšia a menej závislá na mocenských štruktúrach

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
3
Q

3 - Predmet záujmu politickej teórie.
!!

A

2 významy a predmet politickej teórie (4) + formálne modelovanie Arrowova veta

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
4
Q

4 - Arrowova veta (Arrow’s impossibillity theorem).

A

veta o diktátorovi, teória spoločenskej voľby, diktátorské rozhodnutie, výťah v panelovom byte

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
5
Q

5 - Dvojaké poňatie politickej vedy.

A

veda o občianskej pospolitosti a veda o moci, Alan Dahl, Max Weber, Aristoteles

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
6
Q

6 - Definícia moci podľa M. Webera a R. Dahla

A

Weber - monopol legitímneho fyzického násilia
Dahl - A má moc nad B, pokiaľ môže dosiahnuť, že B urobí niečo, čo by inak neurobil.

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
7
Q

7 - Politická moc v ponímaní M. Webera.

A

panstvo a moc, tri typy panstva - tradičné, legálne/byrokratické a charizmatické

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
8
Q

8 - Fenomén „soft power“.

A

tri tváre moci - rozhodovacia, nerozhodovacia a ideologická = Steven Michael Lukes - Moc ako kontrola nad myslením (kultúra, diplomacia, politické hodnoty ako ľudské práva EÚ)

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
9
Q

9 - Schmittova definícia politiky.

A

nemecký právnik a politik, konzervativista, konflikt ako základný aspekt politiky, priateľ vs nepriateľ, antiliberalizmus, kontroverzný, politické jednotky =národy, štáty a iné

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
10
Q

10 - Leo Strauss a otázka „bezhodnotovosti“ politiky.

A

politika sa nedá študovať a prevádzať ako bezhodnotová disciplína, teda nemôže byť neutrálna pre jej bližšie pochopenie, nesúhlasí s Weberom, volá po obnovení klasickej filozofie Platóna a Aristotela

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
11
Q

11 – Konzervativizmus (ideové zdroje, predstavitelia, politický zámer).

A

reakcia na VFR, zachovanie hodnôt, vláda musí rešpektovať zvyky a tradície, Burke (odmieta unáhlené spoločenské zásahy, ctí si rodinu a inštitúcie spoločenského života) Oakeshott, Schmitt, Voegelin, Strauss, Burnham, Kirk,…

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
12
Q

12 - Princípy konzervatívneho myslenia podľa R. Kirka.
!!!!

A

6 princípov konzervatívneho myslenia
1. viera v transcendentný svetový poriadok a prirodzené právo
2. úcta k rozmanitosti a tajomstvu ľudskej existencie
3. presvedčenie o prirodzených rozdieloch medzi ľuďmi, vedúcich k sociálnej diferenciácii
4. význam súkromného vlastníctva pre udržanie politickej slobody
5. úcta k zvyklostiam a tradíciám
6. opatrnosť pri zavádzaní spoločenských zmien

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
13
Q

13 - Klasický liberalizmus (ideové zdroje, predstavitelia, politický zámer).

A

klasický liberalizmus definuje slobodu negatívne, t.z. : sloboda = absencia vonkajších zásahov obmedzujúcich slobodné konanie; (negatívne poňatie slobody), Adam Smith (ekonomika voľná ruka trhu), Locke a Montesquieu

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
14
Q

14 - Egalitárny liberalizmus (ideové zdroje, predstavitelia, politický zámer).

A

egalitárny liberalizmus uprednostňuje pred slobodou rovnosť (vplyv ľavice), zavádza tzv. minimápne podmienky slobody (minimálne mzda, životné minimum, etc.)

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
15
Q

15 - Férová spoločnosť podľa J. Rawlsa.

A

Rawls tvrdí, že rovnosť v práve a najmä v prístupe k dobrám ( úrady, politické rozhodnutia a pod.) má platiť pre všetkých účastníkov rovnako a to bez výhrady, no musí prinášať aj určité obmedzenia, ktoré vedú k reštrikciám. Tie spočívajú v uplatnení určitých inštitútov, resp. procedúr, ktoré sú „na prospech najmenej zvýhodneným osobám“ = spravodlivosť ako férovosť (justice as fairness), nerealistická predstava, keďže nie každý sa rodí v rovnakých podmienkach

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
16
Q

16 - Neoliberalizmus a libertarianizmus (ideové zdroje, predstavitelia, politický zámer).

A

zdôraznenie primátu slobody nad rovnosťou, NEOLIBERALIZMUS – najmä ekonomické zameranie (FRIEDRICH AUGUST VON HAYEK, MILTON FRIEDMAN)
- LIBERTARIANIZMUS – vplych anarchizmu a libertariánskeho socializmu (ROBERT NOZICK)
Nozick:- sloboda nesmie byť obmedzovaná ani dobre mienenými štátnymi príkazmi a zákazmi
- štát = len tzv. NOČNÝM STRÁŽNIKOM (inštitúcia plniaca nevyhnutné minimálne úlohy dohľadu nad dodržiavaním zákonov)
- kritizuje štátne prerozdeľovanie zdrojov aj zdanenie, kt. považuje za hrubé narušenie osobnej slobody jednotlivca

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
17
Q

17 - Komunitarianizmus (ideové zdroje, predstavitelia, politický zámer).
!!!!!

A

koncepcia práv skupín, komunít (predpoklad:jedinec nie je iba ekonomickým subjektom alebo politickou entitou vo vzťahu k homogénnemu politickému útvaru)
* WILL KIMLICKA – ľudská bytosť je autonómnou bytosťou so slobodnou predstavou o vlastnom živote a právom túto predstavu realizovať - otázkou sa stáva realizovateľnosť tejto požiadavky v (politicky, ekonomicky, národnostne, sexuálne) znevýhodnenej skupine – t.z. potrebné je chrániť menšinové skupiny

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
18
Q

18 - Politická psychológia (predmet, definícia).

A

oblasť sociálnej psychológie; odbor aplikovanej sociálnej psychológie (veda o psychologických aspektoch sociálnych interakcií)
* PREDMET: štúdium politického správania, ktoré je zamerané pre alebo proti danému fungovaniu politického systému či subsystému (W. von Baeyer-Katte); akékoľvek správanie majúce POLITICKÝ MOTÍV
* PP ozrejmuje základný morálny paradox politiky (deklarovanie služby v prospech spoločnosti vs. realita)

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
19
Q

19 - Politická psychológia (otázka davového správania, psychológia fašizmu, osobnostné predpoklady politika).

A

zistenia SP využiteľné pre PP: Le Bon (1895), McDougall (1920): - jedinec nachádzajúci sa v „aktivovanom dave“ – extrémne vystupňovaná afektivita, zreteľne obmedzený intelektuálny výkon
-psychológia fašizmu – W. Reich – Masová psychológia fašizmu (1933) – fašizmus je sexuálne príťažlivá ideológia (uniformy, farby, ..) – predmet identifikácie, motivačná zložka superega, stotožnenie sa s predstavou moci, religiózne aspekty (Freud)
-osobnostné predpoklady politika - H. D. Laswell (Psychopatologie a politika, 1930): rozhodnutie venovať sa politickej kariére svedčí o kompenzácii osobných frustrácií a existenčnej neistote, čo sú motivačné faktory patologickej túžby po moci; ovládaním druhých si politici kompenzujú vlastné narušené sebavedomie; politici bývajú často vo svojej pôvodnej kariére neúspešní , politika je tak priestorom kompenzácie osobných ašpirácií

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
20
Q

20 - Koncepcia autoritárskej osobnosti podľa Adorna (TAP).

A
  • skúma vzťah medzi príklonom k fašizmu a niektorými rysmi osobnosti
  • tiež skúma vzťah medzi príklonom k fašizmu a ranými skúsenosťami (prísny neprístupný otec)
  • vytvára teóriu autoritárskej osobnosti: TAP
  • vytvára teóriu autoritárskej osobnosti: TAP
    a. fašistické postoje znamenajú kompenzáciu komplexu menejcennosti
    b. fašistické postoje znamenajú uvoľňovanie vnútornej agresie voči domnelému nepriateľovi (reakcia na frustráciu)
    c. realizácia psychických potrieb istoty a niekam patriť (infantilné želania – Adorno, 1950)
    d. dôležitý prvok – etnocentrizmus
    e. 3 dôležité elementy: AUTORITÁRSKA AGRESIA, AUTORITÁRSKA SUBMISIA, AUTORITÁRSKY KONVENCIONALIZMUS
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
21
Q

21 - Zložky autoritárskej osobnosti podľa TAP.

A

Konvencionalizmus, autoritár. submisia, autoritár. agresia, antiintracepcia, poverčivosť/stereotypnosť, drsnosť/sila, deštruktivita/cynizmus, projektivita, sexualita

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
22
Q

22 - Psychológia más podľa McDougalla.

A

účasť v sociálnej skupine vedie ku kompletnej sebaidentifikácii so skupinou (davy); strata individuality
-pozitívne pocity voči členom IN-GROUP a OUT-GROUP sú vystupňované, nemožnosť racionálneho vyvrátenia stereotypov
-pocity skupinovej nadradenosti a bezpečia
-ľahké šírenie iracionality a agresivity

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
23
Q

23 - RCT (Realist Conflict Theory).

A

Nadväzuje na Psychology of Masses, koncept SIT (Social Identification Theory) – zdieľaná identita (shared identity) vedie k zdieľaným postojom voči OUT-GROUP, konflikt sa môže meniť na spoločný záujem

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
24
Q

24 - Medzinárodné vzťahy (predmet, definícia).

A

predmet: štúdium politických vzťahov a politického prostredia medzi štátmi ako zvrchovanými aktérmi, kt. nemajú pevne vymedzenú rolu a nepodliehajú žiadnej vyššej moci
odbor definujú strety rôznych teoretických škôl – tzv. VEĽKÉ DEBATY
pôvodne sa odbor venoval otázkam vojny a mieru, dnes je obsah širší

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
25
25 - I. veľká debata – trvanie, obsah, predstavitelia. !!!!!!!
30. – 50. roky 20. st., inicioval ju E. H. CARR proti utopickému pohľadu na medzinárodné vzťahy v politike víťazných veľmocí z I. svetovej vojny (tzv. idealisti); Carrova výčitka voči: - prílišnej zameranosti na zabezpečenie trvalého mieru prostr. medzinár. práva, medz. inštitúcií či medz. Obchodu - prehliadaniu faktoru moci - Carr vystupoval ako realista, zameriaval sa na analýzu moci a z nej vyvodzoval vš. politické danosti Realizmus – predstavitelia: H. Morgenthau, R. Aron, H. Kissinger zdroje politickej moci v medzinárodných vzťahoch -> VOJENSKÁ SILA – dilema zbrojenia ideológia nie je kľúčová, určujúca je vojenská sila, avšak ideológia môže prispieť k vojenskej sile IDEOLÓGIA môže pôsobiť ako SILOVÝ FAKTOR tým, že spochybňuje legitimitu súpera Idealizmus – predstavitelia odmietajú mocenský pohľad na svet * predpoklad, že medz. vzťahy môžu byť založené i na iných faktoroch, napr. ekonomická výmena, investície (ekonomickí liberalisti), stanovenie noriem vzájomného spolužitia v medzinárodmom priestore (inštitucionalisti) NORMAN ANGELL (1872-1967) nositeľ nc za mier, najefekt. cesta využitia ekon. zdrojov JE VOĽNÝ OBCHOD A VÝMENA (1910), v dôsledku vzáj. obchodu a investícii stráca vojna zmysel ALFRED ZIMMERN (1879-1957) zakladateľ I. katedry MV (UK); podporoval medz. inštitúcie, najmä SN (napísal concept fungovania tejto organizácie), definoval pojem welfare state, vojnám je možné zabrániť, ak štáty uznajú právomoc medz.inštitúcií a zaviažu sa medz. Právom, medz. Právo by malo byť zal. Na zvykovom práve (hue and cry → princíp kolektívnej bezpečnosti) /v debate víťazí realizmus/
26
26 - II. veľká debata – trvanie, obsah, predstavitelia.
Scientizmus a tradicionalizmus SCIENTIZMUS – v 50. rokoch vstupuje ako kritika realizmu a idealizmu (obvinenie kvôli nevedeckosti) * Cieľom scientistov v MV bolo realizovať vedecky akceptovateľné štúdium problematiky, ktorá je pre MV určujúca. Prvým krokom bolo formulovať stanovený problém ako vedecký, t.z. odstrániť nánosy subjektivity a individuálneho biasu. Snažili sa výroky dotýkajúce sa MV formulovať ako logicky analyzovateľné propozície, ktoré je možné prijať alebo odmietnuť na základe jasne prisúditeľnej pravdivostnej hodnoty (využívanie korešpondenčnej teórie pravdy – t.z. poznatok je pravdivý, keď obsah tvrdenia /predstavy/ je zhodný alebo súhlasí s poznávanou realitou. Zámerom je odstrániť hodnotiace či subjektívne súdy), navrhujú použíť metódy exaktných vied na problémy MV. * tézy politiky chceli transformovať na logicky analyzovateľné propozície – vyvrátiteľné hypotézy * metódy: štatistiky, využitie kybernetiky, exaktné „prírodovedné modelovanie“ Scientizmus v MV * M. Kaplan – MV je možné vnímať ako kybernetický systém – snažil sa určiť bod stability medz. systémov definovaním ich rôznych konfigurácií * pr. teória hier (mat. teória aplikovateľná na riešenie problému – konflikt. situácie 2 a viacerých racionálnych hráčov, pri. kt. platí, že výnosy a zisky sú zavislé na vlastnom rozhodnutí hráča i na všetkých ostatných (Morrow, 1994) → HERNOTEORETICKÁ ANALÝZA MEDZ. VZŤAHOV (Th. Schelling – NC za ekonómiu) * Schelling prostr. teórie hier dokázal, že využitie zdanlivo iracionál. a zločinných krokov vo vojne má racionálny základ a môže v politike viesť k zmierneniu neg. dôsledok vojen (rukojemníci, hrozba totálneho zničnia a pod.) – pr. hrozba vzájomného zničenia nukleárnym útokom medzi ZSSR a USA /Prisoners dilemma – ak ho udám, ak on udá mňa/ Thomas Schelling * „Podstatný rozdiel medzi jadrovými zbraňami a bajonetmi nie je to v počte ľudí, ktorých môžu nakoniec zabiť, ale v miere, s akou sa to dá urobiť pri centralizácii rozhodnutí, pri oddelení vojny od politických procesov a pri počítačových programoch .... “ * „Proti bezbranným ľuďom nie je veľa toho, čo by jadrové zbrane dokázali a čo sa nedá urobiť pomocou bodáku na ľad. A náš hrubý národný produkt by to nezaťažilo, keby sa to robilo s bodákmi na ľad.“ [Arms and Influence] Príklad Hernoteoretickej analýzy * hrozba vzájomného zničenia nukleárnym útokom medzi ZSSR a USA, ktorá mala paradoxne slúžiť ako záruka obmedzenia nukleárneho útoku podľa SALT I (Strategic Arms Limitation Talks). SALT I totiž v jednom zo svojich bodov uvádza povinnosť pre USA a ZSSR eliminovať počet základní chránených antibalistickým raketovým systémom na jednu (podľa H. Kissingera by na efektívnu obranu USA bolo potrebných 12). Nukleárny útok by teda znamenal pri zohľadnení okamžitého protiúderu neodvrátiteľné riziko zničenia. Táto hrozba bola stále prítomnou a predpokladalo sa, že bude pôsobiť ako psychologická bariéra nukleárneho útoku zo strany oboch mocností * Treaty on Anti-Ballistic Missile (ABM) Systems and the Interim Agreement and Protocol on Limitation of Strategic Offensive Weapons. (Nixon, Brežnev) - - zmluva ABM upravovala protibalistické strely, ktoré by sa teoreticky mohli použiť na zničenie medzikontinentálnych balistických rakiet (ICBM) vypustených inou superveľmocou.
27
27 - III. veľká debata – trvanie, obsah, predstavitelia.
* nadviazala na skeptický pohľad týkajúci sa možností adekvátneho využitia vedeckých metód v oblasti medzinárodných vzťahov, ktoré vo veľkej miere zostávajú teritóriom ovplyvneným náhodnými a ťažko predikovateľnými fenoménmi * kritika voči snahe objektívneho kumulatívneho poznania medzinárodnej politickej scény; snaha o komplexnú objektívnu teóriu na poli MV podľa mnohých teoretikov zlyhala, a teda ďalšie úsilie o poznanie súvisiace s MV bolo definované ako tzv. „elusive quest“ (prchavé či márne snaženie) * nastupuje séria konceptov, ktoré zdôrazňujú význam interpretácie a subjektu - priestor postmodernej interpretácie, kde snahu o vymedzenie objektívne platnej pravdy vytesňuje tendencia pripustiť možnú koexistenciu rôznych, i vzájomne protirečivých konceptov * názorová pluralita a politická diverzita! * AVŠAK! praktický výsledok tretej debaty sa do značnej miery prejavil nie v konsenze, ale v súperení jednotlivých teórií a hypotéz, ktoré „odmietali“ pristúpiť na kompromis a zotrvávali vo svoje teoretickej rigidnosti.
28
28 - Realizmus v medzinárodných vzťahoch (definícia politického stanoviska, základné argumenty, predstavitelia).
Realizmus – predstavitelia: H. Morgenthau, R. Aron, H. Kissinger zdroje politickej moci v medzinárodných vzťahoch -> VOJENSKÁ SILA – dilema zbrojenia ideológia nie je kľúčová, určujúca je vojenská sila, avšak ideológia môže prispieť k vojenskej sile IDEOLÓGIA môže pôsobiť ako SILOVÝ FAKTOR tým, že spochybňuje legitimitu súpera Realizmus – Hans Morgenthau -r. 1948 publikuje najvýznamnejší text amerického realizmu (Politika medzi národmi: Zápas o moc a mier ) - politiku považuje za autonómnu oblasť reality nezávislú na ekonómii, práve i morálke - politiku ovládajú nadčasové zákony zakorenené v nemennej ľudskej prirodzenosti, kt. charakterizuje sebeckosť a túžba po moci - vojny považuje za nevyhnutnú a prirodzenú súčasť medzinárodných vzťahov - v politike je potrebné s vojnou počítať (s vojnou vo Vietname však nesúhlasil ) morálne princípy iba maskujú mocenské princípy – nie je možné na sféru medzinárodnej politiky aplikovať morálne princípy - univerzálne kategórie medz. politiky: MOC a ZÁUJEM - štáty majú ZÁUJEM na udržiavaní mocenskej rovnováhy (plánovaná alebo ide o nezamýšľaný dôsledok) - mocenská rovnováha môže byť dočasná – kým nenastane vláda HEGEMÓNA, kt. určuje medz. politiku (vynúti a stabilizuje medz. poriadok)
29
29 - Princípy politického realizmu podľa H. Morgenthaua.
1. Politika je určovaná nespochybniteľnými zákonmi, ktoré sú zakorenené v ľudskej prirodzenosti 2. Záujem národa/štátu je definovaný v hraniciach jeho politickej moci /to znamená, že národ/štát vždy definuje a koná v otázke svojich záujmov prostr. mocenských prostriedkov/ 3. Záujem (mocenský záujem) je dynamickou kategóriou 4. Abstraktné morálne princípy nemôžu reprezentovať politické kategórie 5. Existuje rozdiel medzi morálnymi ašpiráciami národa/štátu a všeobecnými morálnymi princípmi (pr. vojna proti terorizmus) 6. Autonómia disciplíny Medzinárodných vzťahov
30
30 - Idealizmus v medzinárodných vzťahoch (definícia politického stanoviska, základné argumenty, predstavitelia).
Idealizmus – predstavitelia odmietajú mocenský pohľad na svet * predpoklad, že medz. vzťahy môžu byť založené i na iných faktoroch, napr. ekonomická výmena, investície (ekonomickí liberalisti), stanovenie noriem vzájomného spolužitia v medzinárodmom priestore (inštitucionalisti) NORMAN ANGELL (1872-1967) nositeľ nc za mier, najefekt. cesta využitia ekon. zdrojov JE VOĽNÝ OBCHOD A VÝMENA (1910), v dôsledku vzáj. obchodu a investícii stráca vojna zmysel ALFRED ZIMMERN (1879-1957) zakladateľ I. katedry MV (UK); podporoval medz. inštitúcie, najmä SN (napísal concept fungovania tejto organizácie), definoval pojem welfare state, vojnám je možné zabrániť, ak štáty uznajú právomoc medz.inštitúcií a zaviažu sa medz. Právom, medz. Právo by malo byť zal. Na zvykovom práve (hue and cry → princíp kolektívnej bezpečnosti)
31
31 - Základné tézy politického idealizmu.
1- politické záujmy sú dôležitejšie a prirodzenejšie ako politické rozpory na nadnárodnej a nadštátnej úrovni 2- zahraničná politika musí rešpektovať základné morálne princípy 3- najefektívnejšia cesta k udržateľnému mieru vedie prostredníctvom dodržiavania medzinárodného práva 4- medzinárodné organizácie, medzinárodné právo a svetová verejná mierka slúžia ako efektívne nástroje stabilizácie svetovej politiky
32
32 - Scientizmus v medzinárodných vzťahoch (definícia politického stanoviska, základné argumenty, príklady použitia).
SCIENTIZMUS – v 50. rokoch vstupuje ako kritika realizmu a idealizmu (obvinenie kvôli nevedeckosti) * Cieľom scientistov v MV bolo realizovať vedecky akceptovateľné štúdium problematiky, ktorá je pre MV určujúca. Prvým krokom bolo formulovať stanovený problém ako vedecký, t.z. odstrániť nánosy subjektivity a individuálneho biasu. Snažili sa výroky dotýkajúce sa MV formulovať ako logicky analyzovateľné propozície, ktoré je možné prijať alebo odmietnuť na základe jasne prisúditeľnej pravdivostnej hodnoty (využívanie korešpondenčnej teórie pravdy – t.z. poznatok je pravdivý, keď obsah tvrdenia /predstavy/ je zhodný alebo súhlasí s poznávanou realitou. Zámerom je odstrániť hodnotiace či subjektívne súdy), navrhujú použíť metódy exaktných vied na problémy MV. * tézy politiky chceli transformovať na logicky analyzovateľné propozície – vyvrátiteľné hypotézy * metódy: štatistiky, využitie kybernetiky, exaktné „prírodovedné modelovanie“ Scientizmus v MV * M. Kaplan – MV je možné vnímať ako kybernetický systém – snažil sa určiť bod stability medz. systémov definovaním ich rôznych konfigurácií * pr. teória hier (mat. teória aplikovateľná na riešenie problému – konflikt. situácie 2 a viacerých racionálnych hráčov, pri. kt. platí, že výnosy a zisky sú zavislé na vlastnom rozhodnutí hráča i na všetkých ostatných (Morrow, 1994) → HERNOTEORETICKÁ ANALÝZA MEDZ. VZŤAHOV (Th. Schelling – NC za ekonómiu) * Schelling prostr. teórie hier dokázal, že využitie zdanlivo iracionál. a zločinných krokov vo vojne má racionálny základ a môže v politike viesť k zmierneniu neg. dôsledok vojen (rukojemníci, hrozba totálneho zničnia a pod.) – pr. hrozba vzájomného zničenia nukleárnym útokom medzi ZSSR a USA /Prisoners dilemma – ak ho udám, ak on udá mňa/
33
33 - Scientizmus a peace research.
Scientizmus a tzv. Peace research -skúmanie podmienok, kt. by viedli k trvalému mieru pomocou vedeckých metód -pr. zistenie: demokratické štáty takmer voči sebe navzájom nebojujú -tento fakt je motivovaný niekoľkými kritériami (formulované v tzv. democratic peace theory): 1.politická zodpovednosť za vojenské straty je do značnej miery ovplyvnená verejnou mienkou; 2.demokratické štáty majú tendenciu riešiť zahraničnopolitické konflikty formou diplomatických rokovaní; 3.hostilita voči iným štátom nie je dominantným politickým ani rečníckym nástrojom demokratických spoločností; 4.demokratický štáty zvyčajne disponuje väčším spoločenským bohatstvom; 5.riziko vojny by ohrozilo stabilnú infraštruktúru, ekonomický a sociálny systém; -okrem demokratických štátov majú najmenej vojenských konfliktov prísne autoritárske štáty -najviac vojenských konfliktov je príznačných pre tzv. intermediate regimes
34
34 - Tradicionalizmus v medzinárodných vzťahoch (definícia politického stanoviska, základné argumenty).
Scientizmus a tradicionalizmus -Tradicionalisti odmietajú predpoklad bezproblémového a všeobecného využitia vedeckých metód v MV -kvantifikácia politického jednania nevylučuje subjektívny faktor
35
35 - Pojem národ podľa M. Hrocha
Hrochova definícia: Národ je veľká sociálna skupina resp. pospolitosť, ktorý bola integrovaná kombináciou niekoľkých druhov vzťahov (ekonomické, kultúrne, jazykové, politické, geografické,...) a je charakterizovaná prostredníctvom identifikácie jej členov s ňou. Moderný národ má 3 konštruktívne podmienky: I. istý stupeň národnej pamäti II. jazykové vzťahy, ktoré umožňujú intenzívnejšiu komunikáciu medzi príslušníkmi národa ako s príslušníkmi iného národa III. národná identita a národné vedomie je vedomím spolunáležitosti rovnoprávnych príslušníkov v občianskej spoločnosti, to znamená, že moderné národy sú výsledok osobitého európskeho historického procesu
36
36 - Objektivizmus v chápaní národa.
Národ je definovaný ako objektívne existujúca entita, vykazujúca určité charakteristiky, ktoré je možné skúmať, analyzovať, kategorizovať,... Erik Hobsbawm - kritériom národa je jeho vzťah k určitému typu moderného štátu, to znamená, že národ je podmienený štátnosťou a charakterizovateľný určitým typom politickej ideológie, cez prizmu ktorej sa definuje a hodnotí. Tento prúd je označovaný ako tzv. objektivizmus, súčasťou tohto myšlienkového trendu je i tzv. promordialistická teória národa (primordiálny - pôvodný, prvotný, počiatočný). Táto teória vychádza t predpokladu tzv. vrodenej etnicity. /HISTÓRIA, JAZYK, KULTÚRA/
37
37 - Subjektivizmus v chápaní národa.
"Národ" je umelý a ideologický politický konštrukt (Carr), mýtus či dokonca invention Radikálnejší predstavitelia tohto myšlienkového prúdu stotožňujú národ s tzv. imagined communities (B. Anderson) teda s ilúziou ľudským teoretickým vynálezom. Toto uvažovanie je prítomné aj u Renana. Tento prúd je označovaný za tzv. subjektivizmus, prípadne pokiaľ zdôrazňuje proces ideového konštruktu národa a národnosti ako dôsledok modernizačných procesov, ide o tzv. konštruktivizmus. /SPOLUPATRIČNOSŤ, SPOLOČNÉ ZÁŽITKY/
38
38 - Renanova teória zabúdania
kolektívne zabúdanie bez toho nevznikne národ
39
39 - Dva prístupy k hodnoteniu nacionalizmu
neutrálne hodnotenie a negatívne hodnotenie
40
40 - Xenofóbia a šovinizmus
xenofóbia je neopodstatnený strach a nenávisť voči neznámemu a odlišnému, prejavuje sa odmietaním kultúrnych a politických odlišností, môže sa prejavovať ako xenofóbna kultúra šovinizmus - vychádza z radikálnych nacionalistických postojov a presvedčení o národnej nadradenosti či výlučnosti, je otvorene animatórny (nepriateľský) voči iným národom a národnostiam
41
41 - Teoretické stanoviská k dôvodom vzniku národov.
koncept tzv. etnonacionalizmu : moderné národy sa sformovali z reálnych historických predpokladov, najmä z tzv. špecifickej etnickej identity (teda príslušnosť k určitej etnickej skupine) tzv. modernistická teória : predpoklady moderných národov sú zakorenené v samotnom procese modernizácie, ktorá prináša industrializácia, zvyšovanie gramotnosti (nevyhnutné pre pochopenie abstraktného konceptu národa), rozširovanie komunikačných kanálov a technológií, etc. tzv. konštruktivizmus : národy vďačia svojej existencii ideologickým konštruktom, manipuláciám a mýtom (kolektívnej pamäti)
42
42 - Aristotelova politea.
politeia : účasť mnohých, snažiacich sa o verejné blaho a rešpektujúcich zákon ! rešpekt voči zákonu je dôležitým determinantom odlišujúcim politeiu od negatívne chápanej demokracie a z tohto dôvodu je niekedy politeia vykladaná ako ústavná demokracia politeia kombinuje prvky oligarchie a demokracie a snaží sa o spoločenskú harmóniu prostredníctvom zohľadnenia záujmov chudobných i bohatých; dôraz je kladený na politickú umiernenosť a participáciu strednej vrstvy obyvateľstva (na rozdiel od čistej formy oligarchie (bohatí) či demokracie (chudobní)). takéto chápanie politei je možné aplikovať na súčasnú predstavu o ideálnej forme reprezentatívnej demokracie.
43
43 - Podoby demokracie podľa Dahla (vymedzenie, charakteristika).
ROBERT DAHL: 3 PODOBY (3 TRANSFORMÁCIE DEMOKRACIE) PRIAMA DEMOKRACIA MALÝCH MESTSKÝCH ŠTÁTOV (ant.Grécko až 18. storočie) REPREZENTATÍVNA DEMOKRACIA NÁRODNÝCH ŠTÁTOV (18. a 19. st.) ZAČIATOK TRANSFORMÁCIE DEMOKRACIE NA NADNÁRODNÚ ÚROVEŇ (R. Aron, C. Schmitt; Dahl: „mýtus samosprávneho štátu“)
44
44 - Antická vs moderná demokracia.
priama vs zasupitelska, vacsie vs mensie spolocenstvo, hlasuju obcania s pravom vs hlasuje kazdy
44
45 - Polyarchia
„mnohovláda“, istý historický medzistupeň politického vývoja na ceste k demokracii. Dahl uvádza jeho niekoľko základných čŕt: volení štátni predstavitelia slobodné voľby všeobecné volebné právo aktívne volebné právo sloboda prejavu právo na vyhľadávanie informácií sloboda združovania
44
46 - Schumpeterova teória demokracie (demokracia ako metóda výberu).
Schumpeter predstavil svoju osobitú teóriu demokracie v vplyvnom diele Capitalism, Socialism and Democracy vychádzal z tézy, že domnienka o všeobecnej politickej participácii a kontrole v demokracii je v zásade výsledkom efektívnej politickej manipulácie a v skutočnosti je nerealizovateľná. Touto tézou chcel spochybniť možnosť vlády ľudu. Svoje tvrdenie stavia na nasledujúcich faktoch: je nerealistické predpokladať nejaké „všeobecné dobro“, o ktoré má usilovať demokracia; je nerealistické predpokladať existenciu „všeobecnej vôle ľudu“, prostredníctvom ktorej sa má demokracia realizovať; je nerealistické predpokladať univerzálne racionálne správanie a konanie ľudí; idea všeobecnej politickej participácie v demokracii, teda moci ľudu, je v zásade teoretickou konštrukciou Schumpeter sa teda snaží dospieť k teórii, ktorá by dostatočne vysvetľovala podstatu demokracie obracia sa k tzv. minimálnemu modelu demokracie, ktorého obsahom je mechanizmus výberu politických reprezentantov: DEMOKRACIA = METÓDA VÝBERU, t.z. demokracia sa javí ako politická metóda. ide o tzv. procedurálnu definíciu demokracie
45
47 - Demokracia podľa K. R. Poppera (hypotéza otvorenej spoločnosti)
Výber politickej reprezentácie, teda metóda realizovania politiky, je podľa Schumpetera dostatočným kritériom demokracie a otázku, čo je obsahom či výsledkom demokratického procesu, resp. výberu, ponecháva otvorenú (zdá sa teda, že ignoruje napríklad fenomén slobody tlače či občianske slobody ako kritériá demokracie) Schumpeter – skeptik: podľa neho víťazmi demokratických volieb často ľudia prislúchajúci k spoločenským elitám a voľby tak zabezpečujú len cirkuláciu týchto elít chápe demokraciu v protiklade bežnému, tzv. klasickému vnímaniu demokracie ako systému „reprezentácie, politickej zodpovednosti, rovnosti, participácie, spravodlivosti, dôstojnosti, racionality, bezpečia a slobody.“ demokraciu nie je možné definovať ako vládu ľudu! tvrdí, že bežní ľudia nie sú dostatočne kompetentní a racionálni, aby dokázali adekvátne posúdiť politické problémy a ich riešenia. Ďalšou tézou je, že občianska participácia by sa mala obmedziť len na akt volieb. K podobnému typu argumentov sa kriticky vyjadril už Aristoteles v diele Politika: “v niektorých veciach výrobca nie je ani jediným, ani najlepším sudcom (posudzovateľom; doplnila MK) v dielach, ktorým rozumejú aj tí, ktorí tej znalosti nemajú (znalosti výrobcu; doplnila MK), napríklad dom pozná nielen staviteľ, ale i jeho užívateľ a ten ho aj lepšie posúdi, […] alebo veslo posúdi lepšie kormidelník, než tesár a jedlo hosť, ale nie kuchár.” za dôležité kritérium demokracie okrem metódy výberu politickej reprezentácie považuje i tzv. negatívnu politickú moc, teda moc odvolávať túto reprezentáciu. tvorca moderného teoretického konceptu, ktorý definuje demokraciu ako organizovanú súťaž kandidátov na výkon moci, v rámci ktorej doterajší víťazi súhlasia s tým, že ich odporcovia ich môžu o nejaký čas poraziť, pričom samotná súťaž a výkon moci podliehajú presným pravidlám (Raymond Aron).
45
48 - Popperova maxima a jej uplatnenie v demokracii
Západnú civilizáciu podľa Poppera vystihuje: rozumnosť, ľudskosť, aplikácia kritickej a racionálnej metódy, formulovanie univerzálnej metódy kritického racionalizmu, t.j. vedomé,ho dobrovoľného rozvíjania racionálnej kritiky Popperova maxima = používanie vlastného rozumu vo význame ochoty prijímať kritiku! otvorená spoločnosť nie je žiadny politický systém či režim, ale predstavuje skôr spôsob súžitia medzi jednotlivcami, ktorého zjednocujúcim princípom je aplikácia permanentného kriticizmu v akejkoľvek sfére aktivity človeka vedúceho do kreovania demokraticky garantovaných podmienok autonómnej tvorivosti (D. Dobiáš) demokracia = najlepšia forma politického zriadenia /”štátna forma najmenšieho zla“, najlepšia zo všetkých „zlých“ vládnych foriem”, kde inštitucionalizáciou kritiky je možné vypočuť každý jednotlivý hlas a postupnými reformami zlepšovať každodenný život demokracia = metóda a organizujúci princíp pre súťaž politických ideí podmienkou dobre fungujúcej demokracie a následne otvorenej spoločnosti je nepersonifikovaný systém kontroly vlády protiváhou inej moci /deľba a kontrola moci/ demokratické inštitúcie : „… sú ako pevnosti. Musia byť dobre navrhnuté a musia mať dobrú posádku“ hlavným „kameňom úrazu“ pri uvažovaní o otvorenej spoločnosti či demokracii je konanie jednotlivcov ako ľudí s určitými vlastnosťami ! “Pokiaľ ide o mravnosť, potom je krajne nemravné chápať politických odporcov za morálne nespôsobilých alebo zlých (a vlastnú stranu za dobrú). A vedie to k postoju, ktorý upevňuje moc vládnucich, namiesto toho, aby sa pracovalo na tom, ako bude možné moc obmedziť“ Vychádzajúc z Periklovej tradície (formuloval myšlienku o tom, že aj keď máloktorí z nás sú schopní navrhnúť alebo realizovať určitú politiku, všetci sme ju schopní posúdiť), Popper navrhuje, aby sa voľby stali skutočným súdom ľudu (nielen formálnou procedúrou), keď sa vláda posudzuje a „ľud“ funguje ako porota. Volebný deň - „nie je dňom, ktorý legitimuje novú vládu, ale dňom, keď súdime vládu starú“ - t.z. demokracia = súd ľudu, (nie vláda ľudu) „Mne sa zdá forma, ktorá umožňuje systém dvoch strán, najlepšou formou demokracie. Vedie totiž k ustavičnej sebakritike strán. Keď jedna z dvoch veľkých strán utrpí úplnú porážku, obyčajne dochádza v jej vnútri k radikálnej reforme. To je dôsledok konkurencie a jednoznačne zavrhujúceho súdu voličov, ktorý nie je možné prehliadnuť, a strany sú týmto systémom čas od času nútené buď sa zo svojich chýb poučiť, alebo zaniknúť.” “Myšlienka, že z idey demokracie sa dá logicky odvodiť prevaha systému pomerného zastúpenia a že kontinentálne systémy sú vďaka tejto proporčnosti lepšie, spravodlivejšie alebo demokratickejšie než systémy anglosaské... je neudržateľná, pretože sa musí odvolávať na prekonanú teóriu demokracie ako vlády ľudu (ktorá má svoj pôvod v takzvanej teórii suverénneho štátu)... Táto teória je morálne chybná, je prekonaná teóriou, že väčšina má moc vládu zosadiť...“ ? akú systém politických strán preferuje Popper? „Mne sa zdá forma, ktorá umožňuje systém dvoch strán, najlepšou formou demokracie. Vedie totiž k ustavičnej sebakritike strán. Keď jedna z dvoch veľkých strán utrpí úplnú porážku, obyčajne dochádza v jej vnútri k radikálnej reforme. To je dôsledok konkurencie a jednoznačne zavrhujúceho súdu voličov, ktorý nie je možné prehliadnuť, a strany sú týmto systémom čas od času nútené buď sa zo svojich chýb poučiť, alebo zaniknúť.” “Myšlienka, že z idey demokracie sa dá logicky odvodiť prevaha systému pomerného zastúpenia a že kontinentálne systémy sú vďaka tejto proporčnosti lepšie, spravodlivejšie alebo demokratickejšie než systémy anglosaské... je neudržateľná, pretože sa musí odvolávať na prekonanú teóriu demokracie ako vlády ľudu (ktorá má svoj pôvod v takzvanej teórii suverénneho štátu)... Táto teória je morálne chybná, je prekonaná teóriou, že väčšina má moc vládu zosadiť...“ ? akú systém politických strán preferuje Popper?
45
49 - Použitie Occamovej britvy v politike podľa Poppera.
ŠTÁT VS SLOBODA každá moc je nebezpečná, t.z. Popper uznáva „Occamovu britvu“, t.z. v priestore politického myslenia liberálnu tézu - čo najmenej štátu (len nevyhnutné reštrikcie štátu) „Štát je nevyhnutné zlo. Jeho mocenské právomoci by sa nemali rozmnožovať nad nevyhnutnú mieru,“ „Potrebujeme slobodu, aby sme zabránili zneužitiu štátnej moci, a potrebujeme štát, aby sme zabránili zneužitiu slobody.“ !!! Popper - !! najdôl. element demokracie nie je voľba zástupcov, ale možnosť ich odvolania
46
50 - Štúdium demokratických režimov v Lijphartovej teórii.
Patterns of Democracy (1999) - skúma 36 typov demokratického zriadenia a analyzuje základné podobnosti a dištinkcie. Prichádza k záveru, že je možné vypozorovať existenciu 2 typov demokratických zriadení – tzv. väčšinovú (majoritnú) demokraciu a tzv. konsenzuálnu demokraciu z hľadiska ekonomického progresu sa ako efektívnejší spôsob politického zriadenia javí konsenzuálna demokracia. Tá kvôli svojej povahe zdôrazňujúcej úlohu racionálnej a odbornej argumentácie je v konečnom dôsledku efektívnejšia a výkonnejšia ako jej väčšinový náprotivok. Navyše, stále prebiehajúca diskusia tiež podnecuje inovatívne a netradičné prístupy k riešeniu problémov, čo sa podľa Lijpharta prejavuje pozitívne tiež v ekonomických ukazovateľoch.
47
51 - Typy demokratických režimov
48
52 - Majoritný vs. konsenzuálny demokratický režim.
majoritná demokracia formu vlády založenú na väčšinovom rozhodovacom princípe v súvislosti s týmto typom demokracie zaznievajú kritické hlasy, ktoré varujú pred jej zvrhnutím do tzv. tyranny of majority /tyranie väčšiny./ osobitné riziko sa spája s výkonom väčšinovo-demokratickej moci vo vzťahu k menšinám, kedy hrozí, že budú potláčané práva menšín, resp. nastanú snahy o ich vylúčenie z politického života založený na princípe rozhodovania väčšiny konvenčný typ demokracie v mnohých krajinách riziko tzv. “tyranny of majority” kritika: v prípade absencie mechanizmu súdnej kontroly legislatívy môže ísť o nedemokratický režim (C. Schmitt vs. H. Kelsen) zaujímavá je kritika fašizmu voči tomuto typu demokracie (vs. tzv. autoritatívna demokracia) pr. USA (najmä Trumpova administratíva), Kanada, India, etc. z hľadiska praktickej existencie sa uplatňuje najmä prostr. unikameralizmu Austrália, Canada, Francúzsko, India, USA, UK, Japonsko, Taliansko, Ukrajina konsenzuálna demokracia konsenzuálny spôsob rozhodovania, ktorý je nastavený tak, aby reflektoval široký záber názorov a návrhov, a aby dokázal zabezpečiť aj víťazstvo názoru či návrhu reprezentovaného spoločenskou minoritou kreácia inovatívnych spôsobov umožňujúcich širokú občiansku participáciu /Pia Mancini - snaží sa vybudovať technologický nástroj podporujúci participáciu argentínskeho obyvateľstva na politickom živote krajiny prostredníctvom platformy DemocracyOS - democracyos.org legislatívny proces je založený na tzv. konsenzuálnom modeli rozhodovania snaha o minimálne formálne predpoklady rešpektovania menšinových názorov a menšinovej politickej kultúry Nemecko, Švajčiarsko, Dánsko, Libanon, Švédsko, Irak, Belgicko - konsenzuálna demokracia má v týchto krajinách zabrániť politickej dominancii jednej jazykovej či kultúrnej skupiny
49
53 - Parlamentný režim (definícia, znaky, príklady).
považovaný za príklad tzv. čistého demokratického režimu špecifiká režimu sú určované na základe štrukturálnych kritérií deľby právomocí medzi zákonodarnou a výkonnou mocou v tomto type režimu: deľba funckií medzi hlavu štátu a predsedu vlády výkonná moc pripadá vláde, nie hlave štátu hlava štátu – plní úlohu politického arbitra; reprezentuje štát navonok a dovnútra vláda je politicky zodpovedná parlamentu vláda sa zúčastňuje legislatívnej činnosti parlamentu za istých okolností môže byť parlament rozpustený hlavou štátu držiteľ výkonnej moci je vyberaný v závislosti na parlamente (premiér, ale i vláda – konštituovanie na základe výsledku v parlamentných voľbách; podmienka vyslovenej dôvery)
50
54 - Prezidentský režim (definícia, znaky, príklady).
výkonná moc – hlava štátu /t.z. – výkonná moc je “jednohlavá”/ prezident kombinuje funkcie hlavy štátu i najvyššieho predstaviteľa výkonnej moci prezident má reálnu výkonnú moc výkonná a zákonodarná moc sú striktne oddelené /výnimka impeachment/ /t.z. prezident nie je odvolateľný parlamentom✶ a zároveň nemá právomoc parlament rozpustiť/ priama voľba prezidenta nie je impikáciou samozrejmosti prezidentského režimu (viz SR, ČR, Fínsko, ...), dôležité kritérium je, či je hlava štátu držiteľom výkonnej moci prezident je volený nezávisle na parlamente – t.z. striktná deľba moci ✶otázka ústavnej a nie politickej zodpovednosti USA, Rusko, … 19 z 22 suverénnych štátov na americkom kontinente (okrem: Canada, Belize, Surinam); v Európe len Francúzsko, Turecko, Bielorusko a Cyprus) exekutíva môže vetovať legislatívne akty (môže byť zvrátené tzv. supermajoritou zákonodarného zboru) – prývo VETA môže existovať aj post premiéra, ale ten sa v tom prípade zodpovedá prezidentovi a nie legislatíve prezident má pevne vymedzené trvanie úradu (? Rusko – Putin) exekutíva je “jednoosobná” – kabinet /vláda/ podlieha prezidentovi členovia vlády nie sú členmi legislatívneho zboru prezident má právomoci udeľovať príkazy členom vlády, armáde, akémukoľvek zamestnancovi exekutívy právomoc udeľovať milosť kritika – kumulácia moci: hlava vlády, hlava štátu, najvyšší veliteľ ozbrojených síl
51
55 - Poloprezidentský režim (definícia, znaky, príklady).
autor koncept: Maurice Duverger teoreticky sporný a ťažko uchopiteľný – výkonná moc je rozdelená medzi prezidenta a premiéra, ale obaja sú nositeľmi odlišnej legitimity niektorí teoretici sa domnievajú, že poloprezidentský systém je teoretická fikcia, že existuje len variácia umožňujúca vzájomnú kombináciu prez. a parl. systému Juan Linz: „Polop. s. je dvojitá výkonná moc: všeobecne volený prezident a prezidentom menovaný premiér, kt. ale potrebuje dôveru parlamentu. Prezident môže parlament rozpustiť.“ pr. kancelárska forma vlády, neoprezidentská, etc. prezident je volený ľudom, disponuje rozsiahlymi právomocami, ale proti nemu stojí premiér a ministri (Duverger) premiér je volený parlamentom parlament má právo odvolávať vládu možnosť kohabitácie /súčinnosť prezidenta a premiéra z opačných politických strán/ prezident formálne poveruje vodcu víťaznej strany (vzišla z volieb) zostavením vlády striedanie období kohabitace a obvyklej vlády prezidenta (striedanie "období súhlasných väčšín") podľa S. Kubáta: I. prevaha výkonnej moci nad zákonodarnou, II. dvojhlavá výkonná moc v závislosti na polit. podmienkach, III. prezident nezávislý od parlamentu, IV. premiér i vláda sa odvodzuje súčasne od prezidenta i parlamentu, ale zodpovedá sa len parlamentu
52
56 - Hybridné režimy (definícia, znaky, príklady).
- zmiešaný typ politického režimu založený na autoritatívnom spôsobe vládnutia, ktorý vzniká v procese neúspešnej demokratickej transformácie kombinujú autokratické a demokratické prvky (napr. slobodné voľby a politický útlak) jeden z prvých príkladov hybridného režimu: Kadárove Maďarsko (János Kadár: gen. tajomník Maďarskej komunistickej strany, v čele krajiny do roku 1989; tzv. gulášový komunizmus - NEM) Prítomnosť vonkajších atribútov demokracie (voľby, systém viacerých strán, právna opozícia); Nízky stupeň zastúpenia záujmov občanov v procese politického rozhodovania (nespôsobilosť združení občanov, napríklad odborových zväzov, alebo fakt, že sú pod kontrolou štátu); Nízka úroveň politickej účasti; Deklaratívna povaha politických práv a slobôd (len formálne; v skutočnosti zložitá implementácia); Občania majú nízku dôveru v politické inštitúcie. Rusko, Venezuela, Turecko, etc. /v r. 2006 – tu bolo radené i Slovensko – R. Suttner/
53
57 - Autoritatívne režimy (definícia, znaky, príklady).
nejedná sa o “mäkšiu” variantu tot. režimu rozdiel spočíva v spôsobe výkonu politickej moci, v zmysle jej rozsahu a dosahu môže dosiahnuť rovnakú mieru brutality … typológia autoritárskych režimov: Juan LINZ: byrokratický vojenský režim (J. Amerika v 2. pol. 20. st.) organický etatizmus (Salazar, Franko) mobilizačný postdemokratický autoritarizmus mobilizačný postindependentný autoritarizmus rasový a etnický autoritarizmus predtotalitárny autoritarizmus posttotalitárny autoritarizmus Jordánsko, Kuvajt, Mauritánia, Zimbabwe, Rwanda, Rusko, Čína, Afganistan, Sýria, Severná Kórea /diktatúra ľudovej demokracie/
54
59 - Totalitný režim (definícia, znaky, príklady).
totalitarizmus, resp. totalitný systém – tzv. Weberov “ideálny typ”, teda krajná forma politického systému v perspektíve teoretického vymedzenia, “2. koniec úsečky, na jej opačnom konci je demokracia ako ideálny typ” (G. Sartori) totalitný režim – konkrétny pol. režim vykazujúci a spĺňajúci teoretické náležitosti totalit. systému ako politologicky vymedzeného typu formovanie teoretických prístupov k fenoménu totalitarizmu: 0. fáza: 30. – 40. roky 20. st. (RAYMON DARON, ERNST FRAENKEL, FRANZ NEUMANN, SIGMUND NEUMANN) klasická generácia teoretikov totalitarizmu (H. ARENDT, FRIEDRICH, BRZEZINSKI) tretia generácia (RAYMOND ARON, JUAN J. LINZ, LEONARD SHAPIRO, GIOVANNI SARTORI)
55
58 - Autoritatívny vs. totalitný režim.
viď screenshot
56
60 - Klasická generácia teoretikov totalitarizmu
FRIEDRICH, BRZEZINSKI: Totalitárna diktatúra a autokracia (1956) - tzv. six-point syndrome Elaborate guiding ideology. Single mass party, typically led by a dictator. System of terror, using such instruments as violence and secret police. Monopoly on weapons. Monopoly on the means of communication. Central direction and control of the economy through state planning.
57
61 - Znaky totalitarizmu podľa Brzezinského a Friedricha.
FRIEDRICH, BRZEZINSKI: Totalitárna diktatúra a autokracia (1956) - tzv. six-point syndrome Elaborate guiding ideology. Single mass party, typically led by a dictator. System of terror, using such instruments as violence and secret police. Monopoly on weapons. Monopoly on the means of communication. Central direction and control of the economy through state planning.
58
62 - Znaky totalitarizmu podľa H. Arendt.
HANNAH ARENDT: - kľúčová kategória (cieľ) t. r. snaha prenikať a kontrolovať život spoločnosti – prostriedok: ideologická indokrinácia a teror 2 podmienky existencie t.r. riadenie spoločnosti jedinou politickou stranou v čele so zbožšteným vodcom (nositeľka teroru a ideológie) spoločnosť má masový charakter spôsobujúci izolovanosť človeka
59
63 - Znaky totalitarizmu podľa Linza
LINZ: - totalitný režim: existencia jediného centra moci ideológia riadiaca spoločnosť masívna politická mobilizácia spoločnosti ARON, SARTORI: ideológia sa stáva svetským náboženstvom (Aron), resp. politickým náboženstvom (Sartori), ktoré má spasiť svet (sekulárna eschatológia) na rozdiel od Arendtovej nepovažujú teror za kľúčový element tot. režimu (ide o „predrutinnú charakteristiku spadajúcu do fáze stabilizácie režimu)
60
64 - Invertný totalitarizmus (definícia, znaky, príklady)
SHELDON WOLIN – r. 2003 – nastupujúca vláda USA /Democracy Incorporated: Managed Democracy and the Specter of Inverted Totalitarianism/ v r. 2013 autori CHRIS HEDGES a JOE SACCO (Days of Destruction, Days of Revolt) identifikujú invertný totalitarizmus ako systém, v kt. korporácie narúšajú demokratické fungovanie a v kt. je ekonomika rozhodujúcim politickým faktorom; ako politickú manipuláciu využívajú veľké korporácie konzumerizmus a senzacionizmus dochádza k ekonomickému využívaniu každého prírodného zdroja o USA sa predpokladá, že v dôsledku mnohopočetnej vojenskej mobilizácie v nedávnom období dochádza k uplatňovaniu totalitárnych stratégií prostredníctvom dvoch konceptov: political imaginery – týka sa spochybňovania súčasných možností a limitov aktuálnych polit. prostriedkov a polit. situácie power imaginary – týka sa vízie vlastnej mocenskej sebaprezentácie (justifying mission, superpower) butterfly ballot, Ruskí pravoslávni kňazi požehnávajú flotilu Su-27 v Belbeku, neďaleko Sevastopolu na Kryme, Pravoslávny biskup žehná ruským raketám (nálety v Sýrii, 2015) znaky invertného totalitarizmu nevzniká revolučnou cestou, ale zneužíva právne a politické demokratické inštitúcie a procesy; vláda nie je centralizovaná a direktívna, ale využíva manažérske zručnosti demokratických inštitúcií a procesov; propaganda funguje na ilúzii slobody tlače /nie je riadená z politického centra, ale je usmerňovaná a kalkuluje s nedostatkom času a adekvátnych informácií/ demokracia nie je zničená ako v klasickom totalitnom režime, ale je zneužitá na propagandistické účely – ako tzv. modelová demokracia využíva ideológiu v ekonomickej sfére – korporativizmus, lobbying, záujmy súkromných spoločností (nie plánovaná ekonomika) – pr. prison – industrial complex (CCA – Corrections Corporations in America; CoreCivic) prekračuje nacionalizmus klasického totalitného režimu a ašpiruje na globálnu veľmoc /globálny trh, komodity, práca, etc./ na rozdiel od klasického totalitného režimu nevyžaduje všeobecnú politickú mobilizáciu, ale masovú apatiu a nezáujem tresty majú podobu ekonomických sankcií (strata práce, nezamestnateľnosť, diskreditácia dobrej povesti, etc.) líder nie je ústrednou postavou (nie charizmatický vodca ako v klasickom totalit. režime, ale akýsi korporátni manažéri) vykorisťovanie strednej a nižšej triedy, obmedzenie ekonomických istôt, redukované zdravotné a sociálne benefity - tzv. managed democracy
61
65 - Ideológia (definícia, znaky).
ideológia – špecifický spôsob politického myslenia, ktorý má poskytovať zdôvodnenie politickým cieľom a používaným politickým prostriedkom, poskytuje zdanie adekvátnosti a racionality, usiluje sa presvedčiť o svojej efektivite; ideológia vychádza z presvedčenia, že predpokladaná politická idea je racionálne a logicky zdôvodniteľná a má oporu vo vedeckých poznatkoch (? zneužívanie vedy); štúdium fenoménu politickej ideológie z pohľadu filozofie sa sústreďuje na analýzu podstaty ideológie a jej vplyvu v rámci širšieho politicko-spoločenského kontextu; skúma tiež vplyv utopického myslenia, dezinformácií či psychologických determinantov na ideológiu; filozofia predstavuje ideológiu ako politický nástroj využívaný v politickej persuázii;
62
66 - Elementy ideológie podľa H. Arendtovej.
ideológia podľa Arendtovej: základný atribút totalitných režimov; v totalitarizme - ideológia - 3 elementy: tendencia poskytnúť vysvetlenie chodu dejín a ich zmyslu; v prípade, že skúsenosť a realita odporujú výkladu ideológie, ideológia zdôrazňuje nutnosť akejsi špecifickej schopnosti umožňujúcej poznať „ďalší“, skrytý rozmer „pravej“ reality; elementy poznania,ktoré narúšajú ideologickú konzistentnosť, sú neprípustné (vylúčenie odporujúcich vedeckých záverov a pod.)
63
67 - Ideológie v kontexte politickej vedy.
zdôraznenie fakticity, sústreďuje sa na obsahové špecifiká v komparácii jednotlivých typov ideológií; v oblasti politickej vedy je ideológia chápaná ako systematická politická doktrína, ktorá slúži ako základ zdôvodňujúci program politického konania. ideológia sa tiež chápe ako relatívne ucelený súbor názorov, morálnych postojov a logických úvah, ktoré vyjadrujú zásadné životné postoje a ciele určitej sociálnej či politickej skupiny obyvateľstva. 
64
68 - Ideologický trojuholník.
liberalizmus konzervativizmus socializmus
65
69 - Funkcie politických ideológií.
1. Funkcia vysvetľovania (určuje želaný spoločenský naratív /mentálny obraz, kognitívny konštrukt/)  2. Funkcia cieľa (stanovuje politický cieľ a poskytuje jeho zdôvodnenie)   3. Funkcia identity (zabezpečuje kohéznosť spoločenských skupín)   4. Politická funkcia (definícia politického programu, na základe ktorého majú byť dosiahnuté vytýčené ciele)  
66
70 - Ľavica vs. pravica v politike.
ľavica a pravica – základné politologické ideologické kritérium, na základe ktorého sa vymedzujú niektoré fundamentálne politické postoje a stanoviská; (pomerne vágne a povrchné delenie) historický pôvod: rozmiestnenie členov Národného zhromaždenia vo Francúzsku (Assemblée nationale constituante, 9. 7. 1789-30.9.1791) napravo –monarchisti (pravica) naľavo- revoluční politici (napr. Jakobíni) (ľavica) Pravica- v pôvodnom význame sa spájala s podporou tradičných royalistických a monarchistických kruhov (ancien régime) spektrum polit. strán:dnes najmä konzervatívne,kresťansko-demokratické, strany hlásiace sa ku klasickému liberalizmu (Hayek), neoliberalizmu, etc. princípy:individualizmus,ekonomická sloboda,obmedzovanie štátnych zásahov do ekonomiky,odmietanie kolektivizmu,odpor voči kultúrnym a ideovým revolúciám,… -------------------------------------------------------------------------------------------------------- Ľavica- v pôvod. význame podpora revolučných ašpirácií nižšej a strednej vrstvy (tzv. Tretí stav vo Fr.) spektrum polit. strán: sociálnodemokratické, socialistické, komunistické, tzv. zelené strany princípy: rovnosť, štátom regulovaná ekonomika, kultúrny a ideový pokrok, spoločenské revolúcie, decentralizácia,kolektivizácia, internacionalizmus,.... komunizmus - socializmus - liberalizmus - konzervativizmus - fašizmus
67
71 - Fundamentalizmus (definícia, znaky)
prejavuje sa ako politická ideológia, ktorá vychádza z interpretácie náboženských textov či náboženských tradícií; tendencia k prísnemu rozličovaniu in-group a out-group príslušníkov (uplatnenie Schmittovej tézy o vzťahu priateľ-nepriateľ) striktné pridržanie sa vytýčených zásad, odmietanie politickej herézy radikálne tendencie náboženské zdôvodnenie možnosti používať násilie vnímaný ako nová ideologická hrozba
68
73 - Ekologizmus (definícia, znaky).
ideológia upozorňujúca na riziká ľudskej činnosti vo vzťahu k životnému prostrediu vychádza z morálnych požiadavok pripisovaných živej i neživej prírode na adekvátne a rešpektujúce zaobchádzanie zo strany človeka upozorňuje na tendencie rizikovej ekonomickej a environmentálnej aktivity súčasnosti vo vzťahu k perpektíve udržateľnosti základné princípy/piliere: tzv. – SPACESHIP EARTH MODEL TRAGEDY OF THE COMMONS - nástroje: snaha o presadenie daňových zaťažení a finančných pokút za ekonomickú činnosť poškodzujúcu ž.p.(primárny i sekundárny efekt) koncepcia radikálneho ekologizmu hlása potrebu preorientovania spoločnosti na postindustriálnu spoločnosť (tzv. Deep / Social ecology) speciecizmus (Singer) !posun paradigmy (Fromm: Byť alebo mať?....)
68
72 - Anarchizmus (definícia, znaky).
odmietanie hierarchickej štruktúry spoločnosti (i štátu) snaha o rozrušenie spoločenského systému moderného štátu, ktorý vnímajú ako elitársky nástroj zotročovania politický a historický význam : 19. a 20. storočie (tzv. klasická éra anarchizmu); Pierre Jospeph Proudhon : “Čo je majetok? Majetok je krádež.“ Max Stirner: individualistický anarchizmus (ego-anarchizmus) –kritika kapitalizmu, komunizmu, liberalizmu,náboženstva,.... „Štát neexisutje, iba jedinci sú realitou.“ podľa Stirnera: jedinou limitáciou práv človeka je schopnosť dosiahnuť, po čom túži, bez obmedzení zo strany Boha či štátu; nihilistické tendencie medzi nástroje patrilo i politické násilie (tzv.propaganda činu) (viz M. Bakunin, Sergej Nečajev: Katechizmus revolucionára) –pr. Taliansko –tzv. Galeanisti –bombové útoky; po II. svetovej vojne; formuje sa ako hnutie kontrakultúry spája sa s liberalizačným trendom 60. rokov (sexuálne revolúcia ako nástroj ničenia tradičných spoločenských noriem (a modiel) mierové aktivity, antiglobalizačné tendencie, nedôvera v medzinárodné inštitúcie a nadnárodné politické organizácie (WTO, G8, WEF) kritika moderného neoliberalizmu inšpirovaný etickými postojmi voči svetovej chudobe, z ktorej viní moderné vyspelé štáty (a nepochybne i kapitalistický systém) kritika sa obracia i na dôležité ekonomické subjekty ako držiteľov reálnej moci - antikapitalizmus umelecké (najmä hudobné) vyjadrenie (punk-rock) kritika voči vojenským zásahom súčasných veľmocí ekologické témy a aktivity pro-feminist, pro-animal anarchistické politické hnutia revolučný anarchizmus (insurrectionary a.) anarcho-feminizmus anarcho-pacifizmus náboženský anarchizmus queer-anarchizmus, ….