poučky Flashcards
(122 cards)
1
Q
fyzika je?
A
jedna z prírodných vied
2
Q
čo študuje fyzika?
A
systémy neživej prírody, ktorých chemické zloženie sa nemení
3
Q
čo je úlohou fyziky?
A
odhaliť a popísať pravidlá (fyzikálne zákony), podľa ktorých sa neživá príroda správa na najjednoduchšej úrovni
4
Q
vymenuj ako sa delia fyzikálne objekty?
A
mikrofyzikalne
makrofyzikálne
megafyzikálne
(veľkosť prednáška 1)
5
Q
fyzikálna veličina je?
A
vlastnosť javu alebo hmoty, ktorú vieme merať a kvantitatívne popísať vhodne zvolenou jednotkou.
6
Q
fyzikálny zákon je?
A
všeobecne zákonitý vzťah medzi fyzikálnymi veličinami.
7
Q
fyzikálne meranie je?
A
získavanie kvantitatívnych údajov
8
Q
vymenuj SI jednotky základné
A
9
Q
vymenuj doplnkové jednotky
A
Atto fentto piko nano mikro mili deci centi deka hekto kilo mega terra giga
10
Q
konštantné jednotky
A
11
Q
odvodené jednotky
A
12
Q
čo sú to vedľajšie jednotky?
A
jednotky. ktoré nezapadajú do SI sústavy, ae sú povolené pre svoju rozšítrenosť a užitočnosť (hodina, minúta, liter…)
13
Q
čo je vyjadruje mol?
A
látkové množstvo sústavy, ktorá obsahuje práve toľko etnít, koľko sa nachádza v 0,012 kg čistého uhlíka. 1mol = avogadrova konštanta
14
Q
etnita
A
atómy, molekuly, ióny, elektróny
14
Q
skalárana veličina
A
fyzikálna veličina, ktorá je úplne popísaná jedným číselným údajom s príslušnou fyzikálnou jednotkou
15
Q
vektorova veličina
A
fyzikálna veličina, ktorá je úplne popísaná jedným číselným údajom s príslušnou fyzikálnou jednotkou a smerom
15
Q
ako sa delí mechanika?
A
kinematika a dynamika
16
Q
čo skúma kinematika?
A
kinemtika popisuje rôzne spôsoby pohybu telies v priestore a čase, ale nezaoberá sa ich príčinami.
17
Q
čo skúma dynamika?
A
skúma zmeny pohybu a polohy telies na zaklade ich príčiny a vzájomnho pôsobenia telies.
18
Q
hmotný bod
A
tihé teleso, ktorého všetky rozmery môžeme zanedbať vzhľadm na študovaný pohyb.
19
Q
trajektória+typy
A
geometrická čiara, ktorú hmotný bod počas svojho pohybu opíše.
20
Q
dráha
A
dľžka trajektórie, veličina
s, meter
21
Q
základné pojmy kinematiky
A
čas, dráha, zrýchlenie, rýchlosť
22
Q
3 newronove zákony
A
23
čo je inerciálna sústava?
platí v nej 1. a 2. NZ, je to sústava, ktorá je v pokoji, alebo v RP bez zrýchlenia
24
energia je?
skalárna veličina, ktorej hodnota je určná stavom fyzikálneho objektu.
25
kinetická energia
inak pohybová, súvisí s pohybovým stavom objektu.
Ek=1/2 m . v2
26
ako definuješ prácu?
ak fyz. objekt zmení energiu pôsobením sily, hovoríme o tom, že vykonal prácu.
W=F.s .(cos ...)
27
potencionálnu energiu
má hmotný bod v silovom poli
Ep=m.g.h
28
aké dve základné formy existencie sú?
látka a pole
29
látka
forma hmot, je tvorená z diskrétnych útvarov
30
pole
forma hmoty, vypĺňajúca priestor, sprostredkováva silové pôsobenia
31
kvantá a zdroje pola
32
zákon zachovania energie
celková energia izolovanej sústavy je konštantná
33
zákon zachovania hybnosti
celková hybnosť mechanicky izolovanej sústavy je konštantná
34
ťažisko
hmotný stred telesa
35
kedy má sila F otáčavý účinok
ak jej vektorova priamka neprechádza bodom otáčania O
36
postupný pohyb
teleso sa posúva, ale nemení svoju orientáciu v priestore, všetky body telesa opisujú rovnakú trajektóriu
37
zákon zachovania momentu hybnosti
celkový moment hybnosti sústavy sa zachováva ak je celkový moment vonk.síl pôsobiacich na sústavu nulový
38
strana 28,30
39
čo zapríčinuje tekutosť?
melekuly nie sú vieazané v rovnovážnych polohách a teda môžu sa posúvať.
40
kvapaliny
41
plyny
42
hydrostatika
skúma podmienky rovnováhy kvapaliny a telies do nej ponorenej, pričom sa ani telesá a ni kvapalina nehýbu.
43
pascalov zákon
tlak v kvapalinách sa šíri rovnako vo všetkých smeroch.
44
hydrostatický tlak
spôsobený vlastnou tiažou kvapaliny
45
aerostaticky tlak
sposobený vlastnou tiazou olynu
46
archimedov zákon
teleso je nadľahčované vztlakovou silou, ktorá je rovná tiaži kvapaliny telesom vytlačenej.
47
tepelný pohyb
neusoriadaný a chaotický pohyb stavebných častíc látky
kvapaliny a plyny - translačný, rotačný, vibračný
tuhé - vibračný
makroskopický pohyb telies - usporiadaný a usmernený
48
prejavy tepelného pohybu
Brownov pohyb, kvapky zo stalagmometra a rozpúšťanie a difúzia
49
termodynamika
náuka o teple
49
Termodynamická teplota T
je makroskopická veličina, na atomárnej a subatomárnej nemá zmysel o teplote hovoriť
Absolutna, Kelvinova
miera strednej kinetickej energie moleúl
49
Meranie teploty
nepriame, so zmenou teploty sa fez. veličina menu
50
Kelvin
K značka jednotka termodynamický teploty
definovaná fixáciou číelnej hodnoty boltzamnovej konštanty
51
teplotná rozťažnosť tuhých a kvapalných látok
pri zvýšení teploty sa zintenzívni neusporiadaný pohyb molekúl
52
závislosť hustoty od teploty
hustota väčšiny kvapalín s restúcov teplotou klesá
53
ideálny plyn
molekuly považované za hmotné body
okrem momentu zrážky nepôsobia medzi molekulami žiadne sily
energia stála
54
boylov a gay-lussakove zákony
54
Avogadrov zákon
mólove objemy chemicky rôznych plynov sú za rovnakého tlaku a teploty rovnaké
55
Daltonov zákon
Ak plyny v zmesi chemicky nereagujú, každý z nich má taký tklak, ako keby sám vypľňal celý objem V zmesi a mal teplotu Z zmesi.
56
50-54
57
Termodynamika
Študuje teplo ako formu energie jeho premenu na mechanickú energiu
Stanovuje podmienky priebehu prírodných dejov a ich rovnováh
58
Nultá veta termodynamická
Ak telesa a a B sú každé zvlášť v tepelnej rovnováhe s telesom C sú aj telesa a a B v tepelnej rovnováhe
59
Uzatvorená sústava
Nedochádza k výmene látky s okolím látka neprechádza cez rozhranie
60
Izolovaná sústava
Nedochádza k výmene látky ani žiadnej formy energie s okolím
61
A diabetická sústava
Nedochádza k výmene teplá s okolím ahoj prišlo
62
Čo sú stavové veličiny?
Charakterizujú stav sústavy
tlak objem teplota
delia sa na extenzitené intenzitné.
63
Čo sú extenzitné stavové veličiny
Závisí od hmotnosti
sú aditívne
Napríklad objem
64
Intenzitne stavové veličiny
Nezávisia od hmotnosti
napríklad teplota
nie sú aditívne
65
Kedy je sústava v rovnovážnom stave
Ak sú stavové veličiny časovo stále a intenzitné veličiny majú rovnakú hodnotu v každom bode sústavy, neprebiehajú žiadne makroskopické zmeny
66
Vymenujú stavové premenné
PVMT
67
Vrátny dej
Prebieha nekonečne pomaly sústava prechádza spojitou postupnosťou rovnovážnych stavov
68
Ako sa delí vnútorná energia
Kinetická potencionálna
kvapalné a tuhé potencionálna energia je významná zložka vnútornej energie
Ideálny plyn potencionálnu energiu považujeme za nulovú
Reálny plyn potencionálna energia je malá v porovnaní s kinetickou
Vzťah U = sa 1 j
69
Prvá veta termodynamická zákon zachovania energie
Zmena vnútornej energie sústavy sa rovná sa rovná súčtu prijatého teplá Q a dodanej práce W
Pri kruhovom deji sa vnútorná energia systému nemení práca sústavu vykonaná sa rovná prijatému teplu
Nie je možné zostrojiť PERPETUum mobile prvého druhú teda zariadenia ktoré by cyklický konalo prácu bez príjmu rovnakého množstva energie ľubovoľného druhu
70
Pojsonova rovnica
p krát VK je konštantné
71
Druhá veta termodynamická Clausius
Pri styku dvoch telies s rôznou teplotou teplo prechádza samovoľne s teplejšieho telesa na chladnejšie
72
Druhá veta termodynamická Tom som plank
Nie je možné zostrojiť periodicky pracujúci stroj ktorý by nespôsoboval nič iné iba odoberal teplo zo zásobníka teplá a konala rovnako veľkú prácu
73
Čo je Tepelný stroj
Zariadenie ktoré periodicky premieňa teplo na prácu
74
3. veta termodynamická
Nie je možné dosiahnuť teplotu absolútnej nuly
75
Ekvivalentná definícia
V blízkosti teploty 0 K sa Entropia čistých kryštalických látok blíži k nulovej hodnote
76
Vymenujú mechanizmy prenosu teplá
Sálanie prúdenie Konvekcia vedenie Kondukcia
77
Sálanie
Šírenie teplá prostredníctvom elektromagnetického žiarenia
78
Prúdenie Konvekcia
Prenos teplá prúdiacou kvapalinou alebo plynom vždy spojené aj s vedením samo voľné alebo Vynútené
79
Vedenie Kondukcia
Susedné molekuly sa navzájom zrážajú a odovzdávajúci tak plného pohybu ocko piecke ho prúdenie je viazané na hmotné prostredie
80
Čo je náboj
Vlastnosť niektorých častíc
81
Aké druhý náboja poznáme
Kladný a záporný
82
Zákon zachovania
Algebra tycky súčet častíc sa zachováva
83
Ako delíme Látky podľa elektrickej vodivosti
Vodiče
nevodice
Polovodiče
84
Vodiče prvého druhú
Kovy
voľné nosiče náboja sú Elektrony nedochádza k chemickými zmenám ani prenosu
85
Vodiče druhého druhu
Elektrolyty Roztoky silných kyselín a zasaď a ich vzájomné soli
voľné nosiče náboja sú ion i dochádza k chemickým zmenám a prenosu látky
86
Ne vodič
Obsahuje nízky počet voľných nosičov náboja
sklo plasty suchý vzduch
87
Polovodiče
Veď je elektrický prúd a lepšie ako ne vodič a horšie ako vodič
germánium Kremík
88
Polovodič typu P
Ich vodivosť sa zvýši vyššie po pridaní Prímesí s 3 Valenčný mi NR trón mi
89
Polovodič typu N
Ich vodivosť sa zvýši po pridaní prímesi s 5 Valenčný Elektrón mi
90
Supravodič
Materiály schopné pri určitej teplote viesť elektrický prúd bez odporu
91
Bodový náboj
Nabité teleso ktorého rozmery môžeme zanedbať
92
Columbov zákon
Elektrostatická sila pôsobiaca medzi bodovými nábojmi Q1 a Q2 ktorých vzdialenosť je R sa rovná
93
Princíp superpozície
Výsledná sila pôsobiaca na náboj s vektorovým súčinom síl vyvolaných všetkými nábojmi v okolí
94
Dôsledok princípu suprapozície
Dutá guľa na povrchu ktorej je rovnomerne rozložený elektrický náboj Priťahuje alebo odpudzuje nabité častice rovnako ako keby bol náboj sústredení v strede gule a nepôsobí žiadnu elektrostatickou silou na náboje vo vnútri
95
Čo sú elektrické siločiary
Krivky ku ktorým má vektor intenzity V každom bode smer dotyčnice. Čím väčšia je hustota siločiar tým väčšia je intenzita.
Kladný náboj sa pôsobením elektrostatického podľa pohybuje v smere intenzity tohto bolo a záporný protismeru intenzity tohto pola.
96
Elektrický dipól
Dvojica rovnako veľkých elektrických nábojov opačného znamienka Ktorých vzdialenosť je D
97
Elektrickej napätie
Rozdiel elektrických Potenciálov dvoma bodmi Elektrostatického pola
98
Elektrický obvod
Súhrn prvkov tvoriacich uzavretú cestu pre elektrický prúd
99
Zdroj elektrického napätia
Zariadenie ktoré trvale udržuje v elektrickom obvode rozdiel potenciálov
100
Elektrický prúd
Množstvo náboja ktoré pretečie Prierezom vodiča za sekundu jednotka je ampér
101
Omov zákon
R = U ÷ i
102
Prvý fara dajú zákon
Hmotnosť látky M ktorá sa vylúči na elektróde je priamo umerne prechádzajúcemu prúdu I a času T
103
Druhý sa dajú zákon
104
Vlnová dĺžka
Vzdialenosť na ktorej vektory E a B dosiahnuť všetky svoje hodnoty
105
Perióda T
Čas za ktorý sa ktorý E a B dosiahnuť všetky svoje hodnoty
106
Frekvencie
Kmitočet
107
Vymenujú žiarenie
Gama žiarenie = Kozmické žiarenie z vesmíru jeden druh rádioaktívneho žiarenia synchrotrónové žiarenie
Rentgenové žiarenie = vzniká pri preskokom vnútorných elektrónov na nižšie energetické hladiny
Ultrafialové žiarenie = vzniká pri preskokom vonkajších elektrónov na nižšie energetické hladiny v atómoch a molekulách
Viditeľné svetlo = vzniká pri Presco koho vonkajších elektrónov na nižšie energetické hrane hladiny v atómoch a molekula citlivé ľudské oko
Infračervené žiarenie vzniká pri vibračnom a rotačnom pohybe molekúl
Rádio V pásmom oblasť rádiotechnike využívaných elektromagnetických von
108
Fotón
Častice s nulovou hmotnosťou
109
Geometrická optika
Popisuje šírenie svetla neberie do úvahy vlnovú podstatu svetla
110
Lúč
Priamka po ktorej sa svetlo šíri
111
Myopia
Krátkozrakosť
112
Hyperopia
Ďalekozrakosť
113
Interferencia
Ak nejakým potom priestoru prechádzajú v rovnakom čase dve vlnenia nastáva v tomto bode ich skladanie jej výsledok závisí od frekvencie amplitúdy a v jednotlivých plnení
114
Polarizácia
Niektoré zdroje vysielajú elektromagnetické žiarenie tak že Vektor elektrickej intenzity E môžem mať iba jeden smer
115
Ako vzniká polarizované svetlo
Prechodom cez niektoré kryštály = iný index lomu pre lúče lineárne polarizované v oboch na seba kolmých rovinách
Prechodom cez Polarizátor = doštička z plastu v ktorej sú dlhé molekuly rovnobežne orientované
Odrazom
116
Dre už ste Row uhol
Úplná Polarizácia odrazeného lúče odrazený a lomený lúču navzájom kolmé
117
Fotoelektrický jav
Albert Einstein ak sa povrch kovu ožaruje svetlom s dodatočne krátkou vlnovú dĺžku z kovového povrchu vystupujú Elektrón
