Teória práva 1 - časť druhá (37-75) Flashcards
Skúška (39 cards)
75.Techniky argumentácie.
- Uvádzanie príkladov a porovnaní
- písal už o nich Aristoteles v diele Rétorika
- existujú dva základné druhy príkladov a to:
reálne príklady - ktoré sa už v minulosti stali
fiktívne príklady - delí ich na prirovnania (sokrates - voľba úradníkov žrebom - Loď a voľba kormidelníka žrebom) a bájky (Ezop - jež a líška, ktorá ma už kliešte - nedaj ich dole lebo oni sú už napité a namiesto nich by prišli nové hladné) - Argumentácia príbehom
- zdôrazňovaná črta najmä v USA (najmä kvôli porote)
- má silu vtiahnuť poslucháča do deja vďaka čomu sa lepšie počúva ako jeho abstraktná alebo opisná verzia
- pri rozhodovaní človek nepoužíva len rozum ale aj city a práve na ne vieme apelovať príbehom
- príbeh je ľahšie zapamätateľný
(Páchateľ spôsobil odsudzením motorového vozidla môjmu klientovi, ktorý je invalid, veľkú škodu - Vidím slabého a chorého človeka, ktorý mui každý deň cestovať na vyšetrenie do nemocnice a vidím obvineného ako sa mu prikrikráda na pozemok a berie mu jediný spôsob dopravy do tej nemocnice) - Používanie metafor, porekadiel, prípadne iných literárnych prostriedkov
- metofora - zapôsobiť na mimorozumové aspekty rozhodovania človeka - zaujať poslucháčovú pozornosť a vytvoriť dojem vzdelanosti a nadhľadu hovoriaceho
- porekadlá - môžu pôsobiť vtipne (ironicky), a tým podsunúť predstavu, že hovoriaci je si istý svojou argumentáciou
- môžu pomôcť k lepšej zapamätateľnosti argumentov - oplatí sa s nimi však šetriť
- anafora a epifora (opakovanie slov na začiatku alebo konci vety) - Vizuálna argumentácia
- pripojenie vizuálneho prvku (obrázok, graf) k argumentu
- môžeme tým dosiahnuť väčšiu presvedčivosť - Dôraz na presvedčivé zoradenie myšlienok a argumentov
- predkladanie jedného argumentu a radenie vicero argumentov za sebou
- vhodné štruktúrovanie téz môže viesť k jasnosti a zrozumiteľnosti a môžu pomôcť lepšie vyznieť argumentu
- treba klásť dôraz nie len na úvod ale aj na záver - Ďalšie techniky
- mimika (výraz tváre)
- gestikulácia
- haptika (dotykový kontakt)
- proxemika (vzdialenosť od druhého)
- posturika (držanie tela)
- hlasová modulácia (správna výška a intenzita hlasu, inotácie)
- asertivita (presvedčivo a efektívne vystupovať)
74.Právna argumentácia všeobecne.
Argument - je súborom predpokladov a záverov z nich získaných na základe jedného alebo viacerých racionálnych krokov.
Aristoteles – klasik v teórií argumentácie - dielo Rétorika (výrokovej argumentácii, argumentácii na základe sylogizmov alebo ilustrácii, vyvracaniu argumentov a podáva tiež popis prirodzených dokazovacích prostriedkov v súdnej reči)
A. Schopenhauer - dielo Eristická dialektika (rozoberá 38 trikov na úspech v debate)
Delí argumenty na módy:
- argumenty ad rem - zameriavajú sa na podstatu sporu (vec samotnú)
- argumenty ad hominem - zamerané na osoby, ktorých sa spor týka
Spôsoby vyvrátenia tvrdení odporcu (refutácie):
- priame - (A) Vyvraciame odporcové premisy (B) Premisy síce pripustíme, no ukážeme, že z nich vôbec nevyplýva odporcov záver
- nepriame
(A) Apagógé - dporcov záver síce pripustíme, no buď:
(A1) ad rem - ukážeme, že tento záver sa nezhoduje s nejakou tézou, ktorá je všeobecne pokladaná za pravdivú
(A2) ad hominem - ukážeme, že tento záver nesedí s nejakým iným tvrdením odporcu samotného (je nekonzistentný v tvrdeniach)
(B) Inštancia (protipríklad) - poukazujeme na konkrétnu situáciu, v ktorej neplatí všeobecný výrok protivníka
Eristická argumentácia - snaha vytvoriť dojem presvedčenia bez ohľadu na skutočnú pravdu
Logická argumentácia - zameraná na objektívne správne a vecné zdôvodnenie určitého tvrdenia
Argumentácia postavená na poctivej právnej metodológií - snaha o správne teoretické zdôvodnenie určitého záveru, snaha preukázať, že predkladaný záver je zmysluplný, tak aby v racionálnom diskurze objektívne obstál.
Tendenčná argumentácia - sleduje len úspech vo veci, cieľom je presvedčiť cieľový subjekt (sudcu, porotu…)
Argumentácia de lege lata - podľa platného zákona, riadi sa znením zákona a nepripúšťa odchýlky
Argumentácia de lege ferenda - z hladiska budúceho zákona, presahuje zákonnú rovinu a hľadá možnosti aké by právo mohlo alebo malo byť
73.Výklad práva podľa subjektov.
Pri subjektoch výkladu možno hovoriť o:
(A) Výklad aplikujúceho orgánu - interpretácia orgánu, ktorý vydáva rozhodnutie v určitej veci (v kontinentálnom práve tradične platí, že tieto rozhodnutia nie sú všeobecne záväzné ale, že zaväzujú len zúćastnené strany konania - z princípu právnej istoty platí aby sa v rovnakých veciach rozhodovalo rovnako)
(B) Výklad najvyššieho súdu
- úlohou týchto orgánov je zjednocovať aplikačnú prax a dbať na rovnorodú interpretáciu právnych predpisov - napríklad formou zjednocujúcich stanovísk
- právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu je pre senáty Najvyššieho súdu SR záväzný
(C) Výklad ústavného súdu
- jeho úloha spočívá najmä v bdení nad dodržiavaním princípu ústavnosti - v rámci tohto podáva výklad ústavy
- takýto výklad je všeobecne záväzný (niekedy sa označuje aj ako legálny výklad)
- taktiež zvyknú rozhodovať o individuálnych sťažnostiach fyzických a právnických osôb na porušenie ich základných práv a slobôd (v takejto veci nie je v SR výklad Ústavného súdu všeobecne záväzný - ale stále platí princíp právnej istoty)
(D) Výklad európskych inštitúcií
- dôležitými EÚ inštitúciami, ktoré interpretujú právne texty sú Súdny dvor EÚ (podáva výklad európskeho práva - zakladajúcich zmlúv, smerníc - ktorý má v zmysle judikatúry záväznú povahu k členským štátom EÚ) a Európsky Súd pre ľudské práva (interpretuje Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a jeho dodatkové protokoly - majú zásadný dopad na judikatúru ústavných súdov členských štátov EÚ resp. signátorov Dohovoru)
72.Logický, historický a komparatívny výklad v práve.
Logický výklad
- vytvára závery na základe pravidiel výrokovej logiky (ako konjukcia, implikácia…) a argumentov (z teleologického výkladu)
- tiež tu platí základná premisia racionality, ktorou je pravidlo neprotirečenia (nemôže byť výrok pravdivý a zároveń nepravdivý) - v oblasti práva hovoríme o bezrozpornosti práva (právny systém nemôže zakazovať to čo zároveň prikazuje alebo povoľuje)
- kedže tieto logické operácie sú prítomné pri všetkých druhoch výkladoch - je nadbytočné hovoriť zvlášť o logickom výklade
Historický výklad
- zohľadňovanie úmyslu zákonodarcu alebo historických súvislostí prijatia právnej úpravy
- ide skôr o výkladový cieľ - originalizmus (nejde teda o samostatnú výkladovú metódu ale skôr o základný rámcový prístup k právnemu textu)
Komparatívny výklad
- ide o pomocnú metódu
- vychádza z porovnania domácej a zahraničnej legislatívy a z porovnania jej interpretácie a aplikácie príslušnými orgánmi v jednotlivých štátoch
- význam má najmä v prípade spoločnej minulosti dvoch alebo viacerých štátov a tiež v situácií zbližovania právnych úprav viacerých štátov v rámci určitého zoskupenia (EÚ)
(napr. interpretácia práva v SR a ČR, ktoré v minulosti tvorili spoločný štát - pretože platia niektoré právne predpisy, ktoré boli prijaté za federácie - môžeme pri výklade týchto predpisov na SR odkazovať na spôsob výkladu týchto predpisov v ČR)
71.Systematický výklad v práve.
Delíme ho na:
(1) formálno-systematický výklad
- vychádza zo štruktúry právneho predpisu
- všímame si najmä členenie právneho textu na hlavy, oddiely, časti, paragrafy…
- právny text interpretujeme na základe jeho zaradenia do príslušnej štrukturálnej časti predpisu (normy nachádzajúce sa v jednom paragrafe budeme pri výklade klásť do vzájomnej súvislosti)
- Argumentum a rubrica - výklad na základe nadpisov (vďaka tomuto môžeme tvrdiť, že prezident patrí do výkonnej moci)
(2) Materiálno-systematický výklad
- výklad určitého ustanovenia z hľadiska jeho hodnotového súladu s iným ustanovením - ide o to aby boli obe ustanovenia hodnotovo konformné
- koherenčný výklad noriem rovnakej právnej sily (dve alebo viaceré normy z toho istého zákona treba interpretovať tak aby nevznikol hodnotový rozpor)
- Koherenčný výklad noriem rôznej právnej sily - postavené na pravidle prednosti predpisu vyššej sily pred predpisom nižšej právnej sily (možno tu hovoriť o 4 druhoch výkladu):
(1) zákonno-konformný - hodnotový súlad medzi zákonom a podzákonným predpisom
(2) ústavno-konformný - súlad všetkých podústavných predpisov s ústavou
(3) Euro-konformný - interpretovať vnútroštátne právo v súlade s EÚ právom
(4) Medzinárodno-konformný - súlad výkladu vnútroštátnej úpravy s normami a hodnotami zakotvenými v prameňoch medzinárodného práva
- interpretačné zásady:
(1) Princíp právnej istoty - táto zásada káže, aby sme v situácií, keď narazíme na 2 ustanovenia, ktoré si zdanlivo protirečia, interpretovali menej jasné z nich vo svetle toho, ktoré je jasnejšie a zrozumiteľnejšie
(2) Zásada prednosti osobitnej úpravy pred všeobecnou
(3) Zásada prednosti novších častí predpisu pred staršími - v dôsledku konfliktu spôsobeného napr. novelou, v dôsledku ktorej si bude odporovať pôvodné ustanovenie s novým ustanovením - máme uprednostniť novšie ustanovenie
(4) Zásada nevytvárania obsolentných a nadbytočných ustanovení - pri výklade treba postupovať tak aby sa žiadne ustanovenie nestalo nepoužiteľným (obsolentným) alebo nadbytočným (teda opakujúcim to, čo už je povedané iným ustanovením)
70.Teleologický výklad v práve.
Teleologický výklad zisťuje účel, ktorý mala norma tvoriť.
Patria tu 4 druhy výkladu:
(1) Argumentum a fortiori (Výklad zo silnejšieho)
- postavený na téze, že povolenie závažnejšieho konania znamená povolenie aj menej závažného konanie - zakázanie menej vážneho konanie znamená zakázanie vážnejšieho konania (napr. povolenie vojsť na pozemok s motorovým vozidlom znamená aj povolenie vkročiť naň nohou)
- predpoklad, že by bolo neúčelné povoliť viac závažné konanie no nie menej závažné
(2) Argumentum ad absurdum (Výklad z nezmyslu)
- ide o negatívny argument, ktorý káže odmietnuť interpretačné riešenia, ktoré sa zdajú byť nezmyselné - nevychádza z porovnania závažnejšieho a menej závažnejšieho ale zo samostatnej absurdnosti jednotlivého riešenia
(napr. v dôsledku rekonštrukcie sa uzavrie nejaká cestná komunikácia, po ktorej predtým jazdili autá - semafory pre chodcov však ostanú zapnuté a chodec prejde na červenú - síce porušil zákaz jednej z noriem zákona o cestnej premávke no z teleologického hľadiska danú normu neporušil lebo účelom zákazu je bezpečnosť a poriadok na cestách - keďže ale žiadne autá nechodia tak bezpečnosť a poriadok sú zachované)
(3) Argumentum per analogiam (Výklad na základe podobností)
- z hľadiska tohto výkladu použijeme na určitú situáciu normu, ktorá explicitne upravujé inú, podobnú situáciu (na budovu vztiahneme normu, ktorá hovorí o pozemku - situácie vyhodnotíme ako podobé lebo sú nehnuteľnosti)
- analógiou vypĺňame medzery v zákone (keď zákonodarca nedopatrením alebo vedome neupravil niektoré otázky)
- aby nedošlo k odopretiu spravodlivosti, príslušný orgán musí nejako rozhodnúť a jedným z riešeným je sa rozhodnúť na základe analógie
- rozlišujeme:
(A) analógia zákona (analogia legis) - na riešený problém použijeme ustanovenie z toho istého alebo iného zákona, ktoré upravujú odlišné, no v zásade podobné situácie
(B) analógia práva - posudzujeme daný problém z hľadiska všeobecných princípov alebo hodnôt daného právneho odvetia ale právneho systému ako celku
(4) Všeobecno-teleologický výklad
- hľadá sa samotný účel
- pýtame sa aký účel ma samotná norma (napr. norma zakazujúca incest - ide nám o ochranu spoločenskej mravnosti alebo záujem o zdravú populáciu - podľa toho súdime súloženie neplodných príbuzných)
69.Jazykový výklad v práve.
Jazykový výklad môžeme deliť na:
(A) Sémantický (lexikálny) jaz. výklad
- zameriava sa na určenie základnej obsahovej náplne slov
- môžeme sa zaoberať čo znamenajú pojmy dom, strom…
- výrazy, ktoré majú odborný charakter - v oblasti pre ktorú sú určené im treba dať špecifický semantický význam (bezdôvodné obohatenie - zrušenie zmluvy a my nevrátime plnenie - sankcia: povinnosť vrátiť plnenie / neoprávnené obohatenie - oklamanie bankomatu aby nam vydal peniaze, ktoré nám nepatria - sankcia: odňatie slobody) - napriek podobnosti ich nemôžeme zamieňať
- Teória troch oblastí:
(1) jadro - množina významov, na ktorých by sa všetci zhodli že patria pod daný pojem (ovocie - jablko, banán, hruška)
(2) neurčitú časť - významy, o ktorých by sa dalo polemizovať (melón, avokádo)
(3) oblasť mimo pojem - oblasť za semantickými hranicami - významy, ktoré by tu nedal žiadny vykladač (uhorka, obilie)
- Hranica medzi jadrom pojmu a neurčitou časťou pojmu je hranica medzi:
(1) doslovným výkladom - držíme sa iba jadra, interpretujeme doslovne
(2) rozširujúcim výkladom - Hranica medzi neurčitou časťou a oblasťou mimo pojmu je hranicou medzi:
(1) rozširujúcim výkladom
(2) analógiou - tu už ide o teologický výklad - Semantické nejasnosti sa v práve odstraňujú pomocou legálnych definícií (napr. zbraň - patrí pod tento pojem nožnice alebo pilník? - Trestný zákon preto vyriešil tento problém zavedením legálnej definíci zbrane - každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším)
- Opravný výklad - predstavuje interpretáciu proti zákonu - je otázne či ide o interpretáciu alebo tvorbu práva - v praxi ho treba použiť v situáciách keď je jasné, že zákonodarca sa pomýlil a spravil v texte chybu
(B) Gramatický výklad - ten môžeme deliť na:
(1) Morfologický - sleduje gramatický tvar slov - čísla, časy… (napr. Ústava SR čl. 96 - návrh na prijatie uznesenia o vyhlásení referenda - môžu podávať poslanci NRSR - použitím morfologického výkladu môžeme tvrdiť, že jednotlivý poslanec takéto právo nemá)
(2) Syntaktický - sleduje podobu vetnej skladby (ruská legenda o cárovi, ktorý sa rozhodol nevyhovieť žiadosti odsúdenca na smrť o milosť a jeho odpoveď znela: Omilostiť nemožno, popraviť! - cárovnej trestanca ale prišlo ľúto a odpoveď zmenila na: Omilostiť, popraviť nemožno)
68.Výkladové ciele.
Vykladové ciele - predstavujú akési meta-perspektívy, z ktorých možno na právny text nazerať (treba pristupovať z perspektívy času)
2 základné prístupy výkladových cieľov:
(1) Originalizmus - pri výklade treba zohľadňovať úmysel autora textu (toho kto text vytvoril) a všeobecný význam textu v dobe jeho prijatia (ako mohla tomu textu rozumieť široká verejnosť v čase jeho prijatia)
- perspektíva minulosti - skúmanie pôvodného zámeru a významu
(2) Modernisti (progresivisti) - interpretácia textu z hľadiska súčastnosti
- poukazujú na potrebu progresívneho výkladu - výklad s ohľadom na aktuálny objektívny význam právneho textu (ako mu dnes rozumie mainstreamový čitateľ)
Hnuteľná vec kedysi označovala aj živé zviera, no s ohľadom na humanizáciu spoločnosti ho už dnes treba chápať inak - nemôžeme apriórne vzťahovať normy hovoriace o veciach
Právo na uzavretie manželstva - registrované partnerstvá
67.Pojem interpretácia práva a základné metódy výkladu.
Interpretácia práva
- označuje výklad právnych textov
- objasňuje ich zmysel (vykladať môže advokát klientovi, súd účasníkom konania alebo každý občan sám pre seba)
- Právna hermeneutika - náuka o výklade práva
Základné metódy výkladu:
- jazykový výklad
- systematický výklad
- teleologický výklad
- logický výklad
- historický výklad
- komparatívny výklad
66.Opravné a vykonávacie konanie v aplikácii práva.
Opravné konanie
- tri štádiá:
(A) začatie oprávneného konanie
- začína sa s pravidla na návrh, ktorým je podanie opravného prostriedku (riadneho alebo mimoriadneho)
- musí mať rovnaké náležitosti ako podanie v prvostupňovom konaní (musí byť zrejmé (1) kto ho podáva, (2) komu je adresované, (3) čoho sa dotyčný domáha, (4) podpísané a (5) datované
- opravný prostriedok môže mať suspenzívny účinok - odloží (posunie) právoplatnosť rozhodnutia (majú ho riadne opravné prostriedky)
- môže mať aj devolutívny účinok - rozhodnutie o opravnom prostriedku sa presunie na orgán vyššieho stupňa (nie všetky opravné prostriedky - voči rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR bude možné podať iba iba opravný prostriedok, o ktorom bude rozhodovať iný senát toho istého súdu)
(B) prerokovanie veci a dokazovanie v opravnom konaní
- závisí od typu konania, či bude možné skúmať skutkový stav alebo iba právne posúdenie veci (ak sa napr. objaví nový dôkaz v dôsledku čoho nastane obnova konania, vykoná sa dokazovanie)
- ak sa však bude môcť podľa zákona preverovať iba správnosť posúdenia veci, nebude sa vykonávať dokazovanie (argumentácia sa presunie na úroveň sporu o výklad právnych textov a o adekvátnosť subsumpcie
(C) vydanie rozhodnutia v opravnom konaní
- kočí sa vydaním rozhodnutia
- môžeme hovoriť o dvoch princípoch:
(1) kasačný princíp - orgán vyššieho stupňa môže preskúmané rozhodnutie orgánu nižšieho stupňa iba potvrdiť alebo zrušiť (ak zruší, zásadne ho vráti späť orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie)
(2) reformačný princíp - orgán vyššieho stupňa môže rozhodnutie orgánu nižšieho stupňa zmeniť sám
Vykonávacie konanie
- účelom je zabezpečiť faktickú realizáciu (vynútenie splnenia) rozhodnutia, ktoré vzišlo z doterajšieho procesu aplikácie práva
- toto rozhodnutie môže začať ak je rozhodnutie vykonateľné
(A) začatie vykonávacieho konania
- možno začať na návrh (rozhodnutia v občianskych veciach - na návrh na vykonanie exekúcie) alebo bez návrhu (štandardné pre rozhodnutia v trestých veciach)
(B) Prerokovanie veci a dokazovanie vo vykonávacom konaní
- exekútor po začatí exekučného konania začne komunikáciu s povinným a opravneným (zasielaním výziev alebo inej korešpondencie)
- môže dôjsť k výkonom, ktoré by sme nazvali dokazovacími (opravnený musí už na začiatku preukázať svôj nárok priložením príslušného rozhodnutia s oficiálnou doložkou vykonateľnosti)
(C) Realizácia výkonu rozhodnutia
- môže sa realizovať rôznymi spôsobmi (napr. postihnutie peňažných aktivít v banke, vykonávanie zrážok zo mzdy, nútené výkony a práce, vypratanie nehnuteľnosti…)
- vykonateľnosť (rozhodnutie je spôsobilé byť právnym podkladom núteného výkonu rozhodnutia - právna stránka problému) vs vymožiteľnosť (spôsobilosť rozhodnutia byť fakticky zrealizovateľné - faktická stránka)
65.Druhy opravných prostriedkov a ich účinok.
V poučení orgán aplikácie práva upovedomí účastníkov konania o možnosti podať opravný prostriedok a o lehote určenej na takéto podanie. Delíme ich na riadne a mimoriadne. Kritériom ich odlišnosti je právoplatnosť.
Riadne opravné prostriedky
- sú tie, ktoré možno voči rozhodnutiu podať DO momentu právoplatnosti (ide o odvolanie, odpor proti platobnému rozkazu, sťažnosť proti uzneseniu, rozklad)
- suspenzívny účinok - odloží (posunie) právoplatnosť rozhodnutia - právoplatnosť nastane až po rozhodnutí o samotnom opravnom prostriedku v opravnom konaní
Mimoriadne opravné prostriedky
- sú tie, ktoré je možné podať až PO právoplatnosti rozhodnutia. (Zaraďujeme sem dovolanie, mimoriadne dovolanie, obnovu konania)
- devolutívny účinok - rozhodnutie o opravnom prostriedku sa presunie na orgán vyššieho stupňa (nie všetky opravné prostriedky - voči rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR bude možné podať iba iba opravný prostriedok, o ktorom bude rozhodovať iný senát toho istého súdu)
- Vysvetlite pojem platnosť, právoplatnosť a vykonateľnosť
Platnosť
- rozhodnutie je platné momentom jeho vydania
- Týmto momentom zaväzuje orgán, ktorý ho vydal, no nezaväzuje účastníkov konania
- Príslušný orgán vyjadril v rozhodnutí svoj postoj k veci a nemôže ho už meniť. („Vypočujte si rozsudok v mene Slovenskej Republiky…“)
Právoplatnosť
- najdôležitejšia vlastnosť individuálneho právneho aktu
- Jej nadobudnutím sa rozhodnutie stáva záväzným a vynútiteľným
- Právoplatnosťou rozhodnutia sa teda nastoľuje stav právnej istoty
- Rozumie sa ňou vlastnosť rozhodnutia spočívajúca v nemožnosti podať proti nemu riadny opravný prostriedok
- Rozoznávame materiálnu stránku (záväznosť) a formálnu stránku (relatívna nezmeniteľnosť)
- Paričná lehota, teda lehota na plnenie, ktorá býva vyjadrená slovami „do troch dní od právoplatnosti“)
nastupuje vzdaním sa možnosti podať opravný prostriedku alebo uplynie lehota opravného prostriedku alebo rozhodnutím druho-inštančného súdu
- Ak niekto podá odvolanie rozhodnutie sa nestane právoplatným a v čas podané odvolania má suspenzívny (odklad záväznosti) a devolutívny účinok (prenos kompetencií na druho-inštančný súd)
Vykonateľnosť
- rozhodnutie je spôsobilé byť právnym podkladom núteného výkonu rozhodnutia
- znamená vymáhateľnosť právneho aktu, možnosť vynútenia právnych povinností určených rozhodnutím aj proti vôli povinného účastníka
- určuje prostriedky, ktorými sa má zabezpečiť možnosť výkonu rozhodnutia.
- Nastupuje väčšinou až po vzniku právoplatnosti
- niektoré rozhodnutia môžu byť predbežne vykonateľné, čo znamená, že môžu nadobudnúť vykonateľnos’t ešte pred právoplatnosťou resp. súčasne s momentom svojej platnosti (k ich nútenému výkonu teda možno pristúpiť ešte pred uplynutím lehoty určenej na podanie riadneho opravného prostriedku - napr. uznesenie o vzätí do väzby)
- Aké druhy rozhodnutí s ohľadom na ich účinky poznáme
Deklaratórne rozhodnutia - pôsobia spätne (ex tunc) - konštatujú existenciu nejakého práva alebo povinnosti (rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nejakej veci - nezakladá sa nové právo, iba sa konštatuje, že existuje dané právo príslušného subjektu k veci
Konštitutívne rozhodnutia - pôsobia do budúcnosti (ex nunc) - zakladajú právo alebo povinnosť (rozhodnutie o osvojení dieťaťa - dieťa sa stáva osvojencom až momentom právoplatnosti rozhodnutia o osvojení teda daným dňom vznikajú nové práva a povinnosti)
- Uveďte základné zásady aplikácie práva
dispozičná zásada - konania, ktoré začinajú na návrh - účastník disponuje s konaním, lebo sa rozhodne či a kedy konanie začne a skončí (môže návrh podať alebo vziať späť) - pri navrhovaných konaniach musí účastník v návrhu uviesť čoho sa domáha (tzv. petit) a tiež opísať skutočnosti, na základe ktorých sa toho domáha
zásada oficiality - konania, ktoré začnú bez návrhu - konanie začne na základe ex offo (z úradníckej povinnosti príslušného orgánu konať)
zásada ne bis in idem - nie dvakrát o tom istom (najprv treba zistiť, či v tej istej veci už nebolo niekedy v minulosti právoplatne rozhodnuté - ak bolo nebude môcť o nej znovu konať - hovoríme o procesnej prekážke právoplatne rozhodnutej veci)
litispendencii - neukončené prebiehajúce konanie o tej istej veci na inom orgáne
(aby mohol orgán aplikácie práva pristúpiť k samotnému konaniu vo veci, musí byť presvedčený, že nie su dané tieto dve procesné prekážky)
zásada súd pozná právo (iura novit curia) - súdu netreba dokazovať znenie paragrafov (netreba dokazovať ani notoriety - všeobecne známe skutočnosti)
zásada materiálnej pravdy - umožňuje orgánu vykonať aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania - orgán musí byť aktívny a sám vyhľadávať dôkazy, ktoré umožnia náležite objasniť skutkový stav
zásada formálnej pravdy - orgán nemôže vykonávať iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania - jeho úlohou bude rozhodnúť na základe pravdepodobnosti (čiže podľa toho, čie dôkazy sa mu budú zdať presvedčivejšie)
zásada voľného hodnotenia dôkazov - orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahu (tak, ako sa mu dôkazy subjektívne javia)
zásada viazaného hodnotenia dôkazov - znamená, že rôzne druhy dôkazných prostriedkov majú zo zákona rôznu váhu (napr. svedectvo dospeláho má väčšiu váhu ako svedectvo dieťaťa)
- Definujte pojem aplikácie práva a popište časti (stupňe) aplikácie práva
Aplikácia práva - uplatňovanie právnych noriem príslušnými orgánmi verejnej moci v konkrétnych situáciách s výsledkom vydania rozhodnutia. Výsledkom právno-aplikačného postupu je individuálny právny akt (rozhodnutie), ktorého autorom môže byť súd alebo správny orgán.
3 časti:
(1) prvostupňové konanie - dochádza k prvotnému kontaktu orgánu aplikácie práva s účastníkmi konania a ich právnou vecou.
Toto konanie pozostáva z troch štádií:
(A) Začatie prvostupňového konanie
- môže začať buď na návrh alebo bez návrhu
- konania, ktoré začinajú na návrh ovláda dispozičná zásada - účastník disponuje s konaním, lebo sa rozhodne či a kedy konanie začne a skončí (môže návrh podať alebo vziať späť) - pri navrhovaných konaniach musí účastník v návrhu uviesť čoho sa domáha (tzv. petit) a tiež opísať skutočnosti, na základe ktorých sa toho domáha
- konania, ktoré začnú bez návrhu ovláda zásada oficiality - konanie začne na základe ex offo (z úradníckej povinnosti príslušného orgánu konať)
- aktívna legitimácia - právo subjektu podať návrh na začatie konania
- pasívna legitimácia - spôsobilosť subjektu byť žalovaným (proti nemu smeruje návrh)
(B) Prerokovanie veci a dokazovanie v prvostupňovom konaní
- najprv treba zistiť, či v tej istej veci už nebolo niekedy v minulosti právoplatne rozhodnuté - ak bolo nebude môcť o nej znovu konať - hovoríme o procesnej prekážke právoplatne rozhodnutej veci (zásada ne bis in idem - nie dvakrát o tom istom)
- druhou prekážkou je neukončené prebiehajúce konanie o tej istej veci na inom orgáne (tzv. litispendencii) - aby mohol orgán aplikácie práva pristúpiť k samotnému konaniu vo veci, musí byť presvedčený, že nie su dané tieto dve procesné prekážky
- Účelom dokazovania je objasniť skutočnosti, ktoré majú byť základom pre vydanie rozhodnutia v samotnej veci
- Za dôkaz možno považovať akúkoľvek skutočnosť spôsobilú prispieť k náležitému objasneniu veci
- Dôkazy sa podávajú a vykonávajú prostredníctvom tzv. dôkazných prostriedkov, ktoré predstavujú formy resp. metódy získania prostriedkov (výsluch svedka, znalecký posudok, listina, obhliadka miesta…)
- Procesné predpisy obsahujú ustanovenie podľa, ktorého netreba dokazovať skutočnosti známe orgánu z jeho úradnej činnosti - medzi ne patrí napr. text zákona (zásada iura novit curia - súd pozná právo) - netreba dokazovať ani tzv. notoriety - všeobecne známe skutočnosti (napr. Bratislava je hlavné mesto Slovenska…)
- Problematika prejudiciality - prejudiciálna (predbežná) otázka je čiastková otázka, ktorú orgán aplikácie práva potrebuje mať zodpovedanú, aby mohol vydať rozhodnutie vo veci samej (napr. v konaní o plnenie zo zmluvy bude súd riešiť problém platnosti zmluvy (či je vôbec zmluva platnáň - až potom čo zistí že je sa môže zaoberať otázkou povinnosti plniť z nej)
V rámci dokazovania sa rozlišujú dve procesné zásady:
(1) zásada materiálnej pravdy - umožňuje orgánu vykonať aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania - orgán musí byť aktívny a sám vyhľadávať dôkazy, ktoré umožnia náležite objasniť skutkový stav
(2) zásada formálnej pravdy - orgán nemôže vykonávať iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania - jeho úlohou bude rozhodnúť na základe pravdepodobnosti (čiže podľa toho, čie dôkazy sa mu budú zdať presvedčivejšie)
V hodnotení predložených dôkazov rozlišujeme:
(1) zásada voľného hodnotenia dôkazov - orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahu (tak, ako sa mu dôkazy subjektívne javia)
(2) zásada viazaného hodnotenia dôkazov - znamená, že rôzne druhy dôkazných prostriedkov majú zo zákona rôznu váhu (napr. svedectvo dospeláho má väčšiu váhu ako svedectvo dieťaťa)
(C) Vydanie rozhodnutia v prvostupňovom konaní
- informácie, zhromaždené v dokazovaní, slúžia orgánu na vytvorenie záveru o skutkovom stave, ktorý tento subsumuje pod príslušné ustanovenie právneho predpisu a na základe toho rozhodne o veci
- subsumpcia - podradenie faktickej skutkovej podstaty pod právnu skutkovú podstatu (vztiahnutie ustanovení právneho predpisu na skutkový stav získaný dokazovaním) - pre úspešné vykonanie subsumpcie musí orgán interpretovať príslušné ustanovenia právneho predpisu
- po vykonaní dokazovania a subsumovaní pristúpi orgán k vydaniu rozhodnutia
(2) Opravné konanie
- tri štádiá:
(A) začatie oprávneného konanie
- začína sa s pravidla na návrh, ktorým je podanie opravného prostriedku (riadneho alebo mimoriadneho)
- musí mať rovnaké náležitosti ako podanie v prvostupňovom konaní (musí byť zrejmé (1) kto ho podáva, (2) komu je adresované, (3) čoho sa dotyčný domáha, (4) podpísané a (5) datované
- opravný prostriedok môže mať suspenzívny účinok - odloží (posunie) právoplatnosť rozhodnutia (majú ho riadne opravné prostriedky)
- môže mať aj devolutívny účinok - rozhodnutie o opravnom prostriedku sa presunie na orgán vyššieho stupňa (nie všetky opravné prostriedky - voči rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR bude možné podať iba iba opravný prostriedok, o ktorom bude rozhodovať iný senát toho istého súdu)
(B) prerokovanie veci a dokazovanie v opravnom konaní
- závisí od typu konania, či bude možné skúmať skutkový stav alebo iba právne posúdenie veci (ak sa napr. objaví nový dôkaz v dôsledku čoho nastane obnova konania, vykoná sa dokazovanie)
- ak sa však bude môcť podľa zákona preverovať iba správnosť posúdenia veci, nebude sa vykonávať dokazovanie (argumentácia sa presunie na úroveň sporu o výklad právnych textov a o adekvátnosť subsumpcie
(C) vydanie rozhodnutia v opravnom konaní
- kočí sa vydaním rozhodnutia
- môžeme hovoriť o dvoch princípoch:
(1) kasačný princíp - orgán vyššieho stupňa môže preskúmané rozhodnutie orgánu nižšieho stupňa iba potvrdiť alebo zrušiť (ak zruší, zásadne ho vráti späť orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie)
(2) remormačný princíp - orgán vyššieho stupňa môže rozhodnutie orgánu nižšieho stupňa zmeniť sám
(3) Vykonávacie konanie
- účelom je zabezpečiť faktickú realizáciu (vynútenie splnenia) rozhodnutia, ktoré vzišlo z doterajšieho procesu aplikácie práva
- toto rozhodnutie môže začať ak je rozhodnutie vykonateľné
(A) začatie vykonávacieho konania
- možno začať na návrh (rozhodnutia v občianskych veciach - na návrh na vykonanie exekúcie) alebo bez návrhu (štandardné pre rozhodnutia v trestých veciach)
(B) Prerokovanie veci a dokazovanie vo vykonávacom konaní
- exekútor po začatí exekučného konania začne komunikáciu s povinným a opravneným (zasielaním výziev alebo inej korešpondencie)
- môže dôjsť k výkonom, ktoré by sme nazvali dokazovacími (opravnený musí už na začiatku preukázať svôj nárok priložením príslušného rozhodnutia s oficiálnou doložkou vykonateľnosti)
(C) Realizácia výkonu rozhodnutia
- môže sa realizovať rôznymi spôsobmi (napr. postihnutie peňažných aktivít v banke, vykonávanie zrážok zo mzdy, nútené výkony a práce, vypratanie nehnuteľnosti…)
- vykonateľnosť (rozhodnutie je spôsobilé byť právnym podkladom núteného výkonu rozhodnutia - právna stránka problému) vs vymožiteľnosť (spôsobilosť rozhodnutia byť fakticky zrealizovateľné - faktická stránka)
- Definujte pojem protiprávne konanie a stručne popíšte jeho náležitosti
Konanie, ktoré je v rozpore s právom.
Protiprávny čin nazývame delikt.
Delikty môžeme deliť podľa právnych odvetí:
(A) súkromnoprávne delikty - občianskoprávne (spôsobenie škody), obchodnoprávne (nekalosúťažné konanie), pracovnoprávne (závažné porušenie pracovnej disciplíny)…
(B) verejnoprávne delikty - správne delikty (priestupky) a súdne delikty (trestné činy - prečiny (menej závažné ) a zločiny (viac závažné))
Náležitosti protiprávneho konania:
(A) Subjekt
- subjekt musí byť na takéto konanie spôsobilý (deliktuálna zodpovednosť) - je to spôsobilosť niesť právne následky spojené so zavineným porušením práva.
(B) Subjektívna stránka
- predstavuje zavinenie subjektu
- je to vnútorný psychický vzťah toho, kto porušuje právo, jednak k vlastnému konaniu, ktoré je v rozpore s platným právom, jednak k výsledku tohto protiprávneho konania
(C) Objekt
- objekt deliktu musí byť nedovolený
- pôjde o konanie, ktoré je právom zakázané
- protiprávnosť môže byť spôsobená nesúladom s právnym predpisom, normatívnou zmluvou, precedensom, právnou obyčajou či iným prameňom práva
- bude spôsobená aj extrémnou nemorálnou činnosťou
(D) Objektívna stránka
- zahŕňa spôsob konania alebo nekonania subjektu, jeho príčiny a následky a tiež vzťah medzi konaním alebo nekonaním a následkami - napríklad pri priestupku voči verejnému poriadku rušením nočného pokoja sa bude v rámci objektívnej stránky činu skúmať, aká vysoká je intenzita hluku, čo ju vyvolalo a pod.
- Náležitosti vôle a jej prejavu pri právnom úkone
Náležitosti vôle
- vôľa musí byť skutočne daná, slobodná, vážna a bez omylu
(A) Sloboda vôle
- neexistujú vonkajšie rušivé vplyvy, ktoré konajúcu osobu zbavujú voľnosti rozhodnúť sa, či určitý prejav vôle vykoná
- nedostatkom slobody vôle nebude postihnutý úkon, ktorý niekto urobil v tiesni, ktorá nedosahuje intenzitu nápadne nevýhodných podmienok
- za nedostatok slobody sa bude považovať konanie pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka zmluvy alebo tretej osoby
- 2 druhy nátlaku:
(1) priame fyzické donútenie - vis absoluta - nestačí len hrozba fyzickým donútením ale treba použitie fyzického násilia na vykonanie takého pohybu, ktorý by inak bol prejavom vôle (chytím ruku a podpíšem zmluvu)
(2) bezprávna vyhrážka - vis compulsiva - psychické donútenie
- aby vyhrážka bola bezprávna, musí sa ňou vynucovať niečo čo sa nesmie vynucovať
- aby spôsobila neplatnosť PÚ, tak musí byť dôvodom prečo bol PÚ urobený
- musí byť takého druhu a intenzity aby vzbudila dôvodný strach
- adresovaná musí byť tomu koho PÚ sa vynucuje - môže sa však týkať aj inej osoby (napr.člena rodiny)
(B) vážnosť vôle
- vôľa nie je vážna vtedy, ak je zrejmé, že konajúci svojím prejavom nechcel spôsobiť právne následky, ktoré sa s takýmto prejavom normy spájajú
- napr. ak niekto evidentne žartom (ironickým tónom v hlase) daruje nikomu svoje auto, nebude si môcť obdarovaný uplatňovať k predmetnej veci vlastnícke právo
(C) Neomylnosť
- ak by bol PÚ vykonaný v omyle, bol by neplatný
- omyl vo vôli (napr. niekto kvôli nešťastnému pomiešaniu kúpi iný obraz ako chcel) - bude PÚ možno zrušiť
- omyl v pohnútke (chce kúpiť obraz aby som potešil mamu, ale mamu to nepoteší) - neurobí PÚ neplatným
Náležitosti prejavu vôle
(A) určitosť
- z prejavu musí byť zrejmé čoho sa PÚ týka
- PÚ sa musí vyznačovať dostatočnou konkrétnosťou
- neurčitý prejav vôle má za následok neplatnosť PÚ
- napr. zmluva o kúpe rodiného domu ale nebude bližšie špecifikovaný (akú má veľkosť podlahovej plochy, v akom katastrálnom území sa nachádza atď.)
(B) zrozumiteľnosť
- nároky na spôsob vyjadrenia subjektu, ktorá musí byť pre druhú stranu jasná a pochopiteľná
- za nezrozumiteľný prejav vôle môžeme považovať nečítateľné písmo, formulačné chybné vyjadrenie ktoré bude nejasné alebo zmätočné…
(C) Forma
- formálne (právna norma vyžaduje určitú formu - zmluvy o nehnutelnostiach) a neformálne (určitá forma sa nevyžaduje)
- rozlišujeme:
(1) ústna forma - ústna komunikácia subjektov (napr. darovacia zmluva týkajúca sa hnuteľnej veci)
(2) Písomná forma - bežná (nekladú sa osobitné nároky - postačuje napr. vytlačený text, ktorý je vlastnoručne podpísaný) a kvalifikovaná (kladú sa osobitné nároky - musí byť napr. napísaná vlastnoručne)
(3) Elektronická forma - inštitút tzv. zaručeného elektronického podpisu
(4) Konkludentná forma - spôsob vôle vyjadrený mlčky, samotným konaním (napr. kupujem chleba a pri tejto kúpe nepoviem ani slovo, len ho vyložím z košíka na pult, zaplatím a zoberiem)
PRE PLATNOSŤ PÚ MUSÍ EXISTOVAŤ ZHODA MEDZI NÁLEŽITOSŤOU VôLE A PREJAVU VôLE
- Definujte pojem právny úkon
Právny úkon - predstavuje prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré s nimi právne predpisy spájajú.
Pre platnosť PÚ sa vyžaduje aby bol v súlade so zákonom a dobrými mravmi.
- taktiež musí spĺňať náležitosti PÚ:
(A) Vôľa
(B) Prejav vôle
(C) subjekt PÚ
- na subjekt je kladená požiadavka právnej spôsobilosti (rozlišujeme na (A) spôsobilosť na práva a povinnosti - pasívna stránka subjektu - spôsobilosť byť nositeľom a prijemcom reps. nositeľom (FO narodením, PO vznikom) a (B) spôsobilosť na právne úkony - schopnosť subjektu vlastným konaním na seba brať práva a povinnosti (tu hovoríme o maloletých a plnoletých osobách)
(D) objekt PÚ
- na objekt sa vzťahujú dve požiadavky:
(A) dovolenosť - to o čo v právnom úkone ide nie je v rozpore s platným právom
(B) možnosť - to o čo v PÚ ide musí byť možné
Fyzická možnosť - vôbec (predám výlet na Slnko - absolútna fyzická nemožnosť) a prakticky (predám výlet na mesiac - NASA to vie teoreticky zrealizovať ale ja ako bežný občan nie - prektická nemožnosť plnenie)
Časová možnosť - nemožným by bolo aj zmluvné ustanovenie vykonať niečo v minulosti (napr. zmluva uzavretá v roku 2019 by ukladala jednej zo zmluvných strán povinnosť zaplatiť určenú sumu do konca roka 2018 - časová nemožnosť)
- Právne domienky a fikcie
Právna domienka
- predpoklad právnej situácie, o ktorej nevieme, či sa zhoduje s faktickou situáciou
- môžeme ich deliť:
(A) vyvrátiteľné - zákon ich dovoľuje vyvrátiť (manžel matky môže svoje otcovstvo na súde zaprieť a vo veci sa bude kona’t dokazovanie)
(B) nevyvrátiteľné - zákon nepripúšťa vyvrátenie (keď splnomocnenec prekročí svoje oprávnenie vyplyvajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil - má svoj nesúhlas alebo súhlas vyjadriť bez zbytočného odkladu potom čo sa dozvie o prekročení - ak mlčí tak sa bude predpokladať, že takéto konanie schválil a následne už nebude možné tento predpoklad spochybniť)
Právne fikcie
- predpoklad právnej situácie, pri ktorom vieme, že sa nezhoduje s faktickou situáciou
- procesný inštitút doručenia - zákon stanoví, že písomnosť sa považuje za doručenú dňom jej uloženia na pošte, ak nebol adresát zastihnutý doručovateľom na určenej adrese - ak teda poštár nezastihne adresáta a písomnosť sa uloží na pošte, je jasné že právna a faktická situácia sa nezhodujú (teda že písomnosť v skutočnosti nebola doručená, no z hľadiska práva sa na ňu budeme pozerať ako na doručenú)
- Mimovoľné právne skutočnosti
Nie sú priamo ovplyvnené ľudskou vôľou (objektívne právne skutočnosti)
Právne udalosti
- skutočnosti, ktoré sú nezávislé od ľudskej vôle a s ktorými právo spája vznik, zmenu alebo zánik právnych vzťahov
- narodenie a smrť človeka
- prírodné udalosti (sneženie, dážď, suchá a pod.)
- plynutie času (človek môže rozhodovať len o stanovení dĺžky, prípadne začiatku plynutia relevantného časového úseku - doba (započítava sa aj deň v ktorý sa rozhodná udalosť nastala) alebo lehota (počíta sa od nasledujúceho dňa) + (premlčanie - právna skutočnosť, ktorá ma za následok zánik právneho nároku (domáhať sa svojich práv na súde) a preklúzia - zánik subjektívneho práva ako takého)
Protiprávne stavy
- právom neželaný stav, ktprý nastal bez slobodnej ľudskej vôle
- právo ukladá povinnosť odstrániť tento stav subjektu, o ktorom nemožno povedať, žeby ho zavinil
- keď výchrica poškodí omietku na dome, pričom právny predpis bude vlastníkovy domu ukladať povinnosť omietku opraviť a udržiaveť fasádu upravenú, aby sa nenarúšal celkový vzhľad ulice
- Definujte pojem právna skutočnosť a uveďte, aké druhy právnych skutočností poznáme
Právna skutočnosť - akákoľvek skutočnosť s ktorou právo spájo vznik, zmenu alebo zánik právnych vzťahov
Rozoznávame:
(A) Vôľové právne skutočnosti (subjektívne)
- sú ovplyvnené ľudskou vôľou
- právne konanie a protiprávne konanie
(B) Mimovôľové právne skutočnosti (objektívne)
- nie sú priamo ovplyvnené ľudskou vôľou
- právne udalosti a protiprávne vzťahy
- Definujte pojem právny vzťah, vymenujte jeho prvky a predpoklady
Právny vzťah - právom regulovaný spoločenský vzťah, v ktorom účastníci vystupujú ako nositelia práv a povinností (nie každý vzťah je právny - existujú vzťahy, ktoré nie sú právom regulované - napríklad vzťah dvoch snúbencov nie je v našom právom systéme oficiálne upravený, teda nejde o právny vzťah)
Druhy:
Absolútne - pôsobia voči všetkým (erga omnes) - právo jednotlivca na zachovanie cti, vlastnícke právo
Relatívne
Medzi predpoklady patrí:
(A) právna skutočnosť
(B) subjekt
- kto vstupuje do právneho vzťahu
- fyzické (prirodzené) osoby alebo právnické (fiktívne osoby)
(C) objekt
- je to kvôli čomu subjekty vstupujú do právneho vzťahu
- hodnoty ľudskej osoby (česť, dôstojnosť, súkromie, život…)
- Veci
- Zvieratá
- Výsledky tvorivej duševnej činnosti
- Iné majetkové hodnoty nehmotnej povahy (know-how alebo obchodné tajomstvo)
- Práce a výkony
- Transplantáty (orgány a tkanina, ktoré sú určené na vloženie do iného tela - nemožno s nimi voľne disponovať - nemôžu byť predmetom kúpy alebo predaja a preto nie sú považované za veci)
Medzi prvky patrí:
(A) Subjekt
(B) Objekt
(C) Obsah
- konkrétna podoba práv a povinností subjektov právneho vzťahu k objektom právneho vzťahu (ide o to akým spôsobom sa s objektami má alebo nemá nakladať)
- dare (dať) - zámennou zmluvou sa strany zaväzujú odovzdať si (dare) navzájom predmety zámeny (notebóok za tablet)
- konať (facere) - zmluvou o preprave sa prepravca zaväzuje, že odosielateľovi prepraví (facere) zásielku
- zdržať sa (omittere) - nájomnou zmluvou sa zaväzujem nájomcovi zdržať sa užívania napr. bytu
- strpieť (pati) - zmluvou o zriadení vecného bremena sa povinný zaväzuje strpieť právo oprávneného prechádzať cez jeho pozemok k nehnuteľnosti
- Charakterizujte medzinárodnoprávnu zodpovednosť
- rozvíjala sa spoločne s medzinárodným právom, zodpovednosť je dôsledkom medzinárodného práva, je zároveň aj najlepším dôkazom jeho existencie a dôveryhodným meradlom jeho účinnosti
- v súčastnosti sa používa v troch odlišných významoch:
(1) zodpovednosť za splnenie - dodržiavanie medzinárodnoprávnych záväzkov
(2) zodpovednosť za nesplnenie - porušenie medzinárodnoprávnych záväzkov
(3) zodpovednosť za škodlivé následky činnosti nezakázanej medzinárodným právom
Formy medzinárodnoprávnej zodpovednosti:
(A) pozitívna - povinnosť štátu dodržiavť záväzky vyplyvajúce z noriem medzinárodného práva a zároveň úlohu podielať sa na vytváraní nových noriem
negatívna - predstavuje dôsledky vyplyvajúce z porušenia noriem medzinárodného práva, a to v podobe povinnosti odstránenia škodlivých následkov a akceptácie dôsledkov vyplývajúcich z takejto negatívnej činnosti
(B) objektívna - zodpovednosť subjektu bez ohľadu na zavinenie
subjektívna - zodpovednosť za zavinenie, ktoré možno konkrétnemu subjektu medzinárodného práva pripísať
(C) individuálna - vzťahuje sa na medzinárodnoprávny subjekt, ktorý sa dopustil protiprávneho konania alebo ktorý spôsobil vznik škody
spoločná - zodpovedné sú viaceré subjekty
(D) Podľa subjektov medzinárodného práva - rozdeľujeme ju na zodpovednosť štátov, medzinárodných organizácií a iných subjektov medzinárodného práva
Zodpovednosť v medzinárodnom práve sa vyskytuje najčastejšie v týchto podobách:
a) Zodpovednosť za medzinárodnoprotiprávne konanie
b) Za škodlivé následky činnosti nezakázanej medzinárodným právom
c) Za dodržiavanie zásad a noriem medzinárodného práva
d) Spoločná zodpovednosť členského štátu a medzinárodnej organizácie
e) Zodpovednosť v medzinárodnom práve verejnom a v súkromnom
f) Medzinárodná trestná zodpovednosť
- Tresnoprávna zodpovednosť
- právny inštitút postihujúci konanie, ktoré napĺňa materiálne a formálne znaky trestného činu
- trestná zodpovednosť je teda zodpovednosť za trestný čin
- typical prísnymi postihmi pri jej vzniku - páchateľovi sa môže siahnuť na majetok, slobodu a v niektorých prípadoch aj na život
- zásada oficiality - príslušné orgány musia začať konať v momente, keď sa o protiprávnom konaní dozvedia
- podmienkami vzniku sú:
(A) vek páchateľa
(B) príčetnosť
(C) zavinenie (úmysel, nedbanlivosť)
(D) protiprávne konanie v podobe trestného činu - pri trestnej zodpovednosti sa vyžaduje:
(1) actus rectus (zavinený úkon)
(2) mens rea (trestný úmysel) - napr. dostanem epileptický záchvat a spôsobým niekomu ujmu ale chýba tam trestný úmysel - nemožem mať zodpovednosť - subjekty, ktoré su vyňaté z trestnej zodpovednosti:
(A) mladistvý mladší ako 14 rokov
(B) osoby s obmedzenou spôsobilosťou na PÚ (nepríčetnosť, duševná choroba…)
(C) okolnosti vylučujúce protiprávnosť - krajná núdza, nutná obrana, oprávnené použitie zbrane, plnenie úlohy agenta…