Teória práva 1 - časť druhá (37-75) Flashcards

Question

51. Súkromnoprávna zodpovednosť

Answer 1

Sociálna podstata súkromnoprávnej zodpovednosti je spoločenský záujem a tiež nejaký individuálny záujem. Účelom spoločenskej potreby je zabrániť podobným prípadom porušovania právnych noriem. Individuálna potreba má súkromný charakter a slúži k náprave narušených vzťahov založených na základe práva. Znaky súkromnoprávnej zodpovednosti: (A) vzniká z právneho vzťahu, z ktorého vyplývajú vzájomné práva a povinnosti (B) zaväzuje iba subjekty vystupujúce v tomto vzťahu (C) v prípade aktívnej právnej zodpovednosti nastupuje subsidiárne, čiže až po porušení povinností alebo po zásahu do práv subjektov (v prípade latentnej právnej zodpovednosti vystupuje iba ako hrozba sankciou) (D) plnenie sa zakladá buď na dobrovoľnej báze, alebo sa vynucuje na to povereným štátnym orgánom (E) všeobecné dobro a odškodnenie poškodeného subjektu - cieľom má byť ochrana spoločenských vzťahov (zabezpečenie právnej istoty) a zároveň má dôjsť k odškodneniu jednotlivca alebo skupiny, ktorí boli poškodení nedodržaním zmluvných podmienok alebo protiprávnym zásahom do ich osobnostných práv

Answer 2

Ústavná zodpovednosť - zodpovednosť verejnej moci má v zásade podobné javové rysy ako akákoľvek iná zodpovednosť stanovená právnym poriadkom - to spoločné spočíva najmä v tej skutočnosti, že i verejná moc musí znášať dôsledky svojej činnosti aj nečinnosti, prípadne sankcií zvláštneho druhu - článok 2 ods 2 Ústava SR – Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Medzi predpoklady zodpovednosti v ústavnom práve zaraďujeme: 1. Ochrana princípov právneho štátu - musí byť chránená proti zneužitiu a musí sledovať zaistenie dodržiavania princípov demokracie 2. Dimenzia výkladu - zodpovednosť orgánov verejnej moci by mala byť vymedzená extenzívnejšie aby nenastali situácie právom nepredvídané v súvislosti s výkonom verejnej moci (naopak pre súkromné osoby treba zodpovednosť vykladať skôr reštriktívne, aby nebolo zasahované do ich práv a slobôd) 3. Miera významu - rozsah zodpovednosti musí zodpovedať miere a dôležitostí kompetencií, ktorými disponuje konkrétny orgán a rovnako aj spôsobu, akým sú tieto kompetencie realizované 4. Efektivita - musí byť účinná - v prípade preukázania vzniku ústavne nežiadúceho konanie musí nasledovať citeľná ujma 5. Použitie sankcie - v prípade splnenia príslušných podmienok sa musí zodpovednosť aj reálne uplatniť 6. Prevencia - primárny účel je preventívne pôsobiť na cieľové subjekty 7. Občiansky záujem - verejná moc musí sledovať záujmy občanov a musí konať v ich prospech Správno-právna zodpovednosť - vystupuje ako zodpovednosť realizovaná správnymi orgánmi a aplikovaná predovšetkým na podmienky a potreby verejnej správy - administratívnoprávna zodpovednosť a zodpovednosť za výkon verejnej moci - zodpovednostný vzťah medzi páchateľom (FO/PO) a subjektom verejnej správy (štátom, obcou, VÚC) reprezentovaným správnym orgánom, ktorého obsahom je právo ukladať za správny delikt správny trest a povinnosť páchateľa strpieť uloženie správneho trestu a splniť ho - špecifickým druhom správno-právnej zodpovednosti je zodpovednosť za výkon verejnej správy, ktorá sa dotýka subjektov tvoriacich verejnú správu (Zamestnanci, funkcionári štátnej správy, úradné osoby atd.)

Answer 3

Zavinenie - kľúčový faktor, ktorý stanovuje, kedy dochádza k vzniku zodpovednosti (subjektívnej) a stanovuje okolnosti, pri ktorých je subjekt zodpovedný za vzniknutý ztav - je vnútorný psychický vzťah zodpovedného subjektu k jeho konaniu a následkom tohto konanie - konkrétne ide o to, do akej miery zodpovedný subjekt o svojom konaní vedel a do akej miery takéto konanie a jeho následky založiť chcel Delíme na: (1) Úmyselné - páchateľ realizuje svoju vopred pripravenú pohnútku prostredníctvom krokov, ktoré smerujú ku konkrétnemu cieľu - protiprávnemu činu Ďalej ho delíme na: (1A) Priamy úmysel - páchateľ vedel, že koná protiprávne a bol si vedomý právnych následkov vyplyvajúcich z jeho konanie (1B) Nepriamy úmysel - páchateľ vedel, že svojím konaním môže narušiť alebo ohroziť právom chránený záujem a v prípade, že to vykoná, bol s tým uzrozumnený (napr. páchateľ plánoval usmrtiť svojho otravného suseda vyhodením televízora z okna druhého poschodia - v tom čase ale náhodne išiel okolo bežec, ktorého zranili úlomky z televízora - keďže ho páchateľ videl no bolo mu to jedno, ublíženie na zdravý bežca bude v tomto prípade nepriamy úmysel) (2) Nedbanlivostné - absentuje u páchateľa zámer spôsobiť protiprávne konanie Ďalej ho delíme na: (2A) Vedomá nedbanlivosť - osoba vedela, že môže ohroziť alebo porušiť právom chránený záujem ale bez primeraných dôvodov sa spoliehala, že to nenastane (nahnevaný vyhodím niečo z okna a zasiahnem psa suseda a usmrtím ho - videla som psa ale zasiahnuť som ho nechcela) (2B) Nevedomá nedbanlivosť - osoba nevedela, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť právom chránený záujem, ale vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery to vedieť mala a mohla (napr. pri sledovaní mojej oblúbenej show na televízore s anténou stratím signál, tak televízor položím na parapetu aby som ho získala späť - ale o chvíľu príde domov otec, ktorý silno buchne dverami a televízor mi spadne von a zasiahne okoloidúceho)

Answer 4

Subjektívna zodpovednosť - keď zodpovednostný právny vzťah vznikne iba pri existencii zavinenia zo strany subjektu - prítomnosť zavinenia je nevyhnutnou podmienkou existencie subjektívnej zodpovednosti - subjekt, ktorý konal v nesúlade s ustanovením právnej normy prito, porušil zákaz, nesplnil príkaz alebo zasahoval do práv iných subjektov - napr. elektrikár pri výmene starých rozvodov v byte svojou nepatrnosťou zkopne o stôl a rozbije nový notebook - za škodu je zodpovedný lebo mal konať tak aby nedochádzalo ku škodám - pri existencii zavinenia môžeme uplatniť inštitút exkulpácie - zbavenia sa zodpovednosti vyvinením Objektívna zodpovednosť - keď zodpovednostný právny vzťah vznikne bez ohľadu na zavinenie - nezávisí od našej vôle a ako subjekty nedokážeme ovplyvniť jej nástup - označuje sa tiež ako zodpovednosť za náhodu - právo ju pozná iba v striktne vymedzených prípadoch - napr. oproti idúce vozidlo vymrští kameň a rozbije celne sklo - povinnostem subjektem bude poisťovňa, ktorá síce to nezapríčinila ale podľa zákona na základe objektívnej zodpovednosti nesie zodpovednosť - subjekt sa tohto druhu zodpovednosti môže zbaviť iba vtedy, keď to zákon umožnuje za presne stanovených podmienok - ide o tzv. liberáciu - napr. zodpovednosti za škodu sa ten, kto je spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bôla spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou (napr. zemetrasenie alebo meteorit) nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného - Ak neexistujú žiadne liberačné dôvody a objektívnej zodpovednosti sa nijako nevieme zbaviť - hovoríme o absolútnej objektívne zodpovednosti (Každý zodpovedá aj za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa pri plnení záväzku použili. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť)

Answer 5

Právna zodpovednosť - spôsobilosť subjektov práva (FO aj PO) znášať následky, ktoré vyplývajú z porušenia zásad. - vyskytuje sa v dvoch podobách: (A) latentnej (nečinnej) - kedy sa prejavuje iba ako eventuálna hrozba vyplyvajúca z porušenia právnej normy (B) aktívnej - kedy už dochádza k samotnému sankcionovaniu, ktoré je následkom porušenia právnej normy - subjekty vstupujúce do právnych vzťahov zakaždým znášajú určitú mieru zodpovednosti - nastupuje v situáciách: (A) ak subjekt vie, že koná protiprávne (B) subjekt predpokladá, že jeho konanie zrejme napĺňa znaky protiprávnosti (C) subjekt nemá vedomosť, ani tušenie o protiprávnosti svojho konania, no jeho konanie je napriek tomu v rozpore so zákonom (Neznalosť zákona neospravedlňuje) Predpoklady vzniku právnej zodpovednosti: (1) Protiprávne konanie - činnosť, ktorá sa spája s konaním alebo opomenutím, ktoré je v rozpore s právnou normou, prípade s obsahom PÚ (nedodržanie zmluvných podmienok pri kúpnej zmluve alebo krádež telefónu) (2) Následok protiprávneho konania - v súkromnom práve sa tento následok spája so vznikom konkrétnej ujmy individuálneho charakteru (pri nedodržaní zmluvných podmienok vzniká poškodenému právo na náhradu vzniknutej škody) - vo verejnom práve dochádza k porušeniu právom chráneného záujmu, ktorý má celospoločenský dosah - význam týchto chránených záujmov prekračuje individuálne potreby jednotlivca (krádež telefónu - vznik škody ale zároveň porušené vlastnícke právo - celospoločenský záujem o ochrane súkromného vlastníctva) (3) Kauzálny nexus - príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a následkom - existencia ujmy musí mať priamy pôvod v protiprávnom konaní - tieto tri predpoklady majú objektívnu povahu a vyskytujú sa pri každom druhu právnej zodpovednosti - ďalším predpokladom vzniku právnej zodpovednosti, ktorý má subjektívnu povahu, je zavinenie

Answer 6

Restoratívna justícia - hľadá cestu, ako páchateľa napraviť a nie, ako ho za každú cenu potrestať Znaky: 1) Zameranie sa najmä na dôsledky trestného činu, nielen na skutočnosť, že došlo k spáchaniu trestného činu 2) Snaha o rovnaký postoj k poškodenému aj k páchateľovi a vyzýva na participáciu oboch v procese realizácie spravodlivosti 3) Emitný záujem o odškodnenie poškodených, ktorí si môžu zvoliť realizovateľný spôsob odškodnenia 4) Podpora a vedenie páchateľov k dobrovoľnému plneniu svojich záväzkov 5) Identifikovanie ťažko splniteľných záväzkov pre páchateľov, ktorým sa treba vyhnúť a možnosť ukladania iba dosiahnuteľných cieľov 6) Poskytovanie príležitosti na priamy alebo aspoň nepriamy dialóg medzi poškodeným a páchateľom 7) Nachádzanie zmysluplných spôsobov, ako zapojiť členov spoločnosti do procesu nápravy 8) Podpora spolupráce a reintegrácia poškodených a páchateľov pred aplikovaním donucovania a izolácie 9) Obozretnosť pred nepremyslenými následkami svojej činnosti 10) Rešpektovanie všetkých strán - poškodeného, páchateľa aj spoločnosti Alternatívne tresty - tresty, ktoré bez toho aby boli spojené s odňatím slobody, zaručuju splnenie účelu trestu rovnako - trest domáceho väzenia - trest povinnej práce - peňažný trest - podmienečný výkon trestu s probačným dohľadom - trest prepadnutia majetku - zákaz činnosti vedenia motorových vozidiel - zákaz činnosti výkonu funkcie - alternatívne tresty majú minimalizovať účinky trestu na samotného páchateľa

Answer 7

- model retributívnej justície je založený na vzťahu medzi štátom a obvinením - primárnou obeťou trestného činu v tomto modeli je štát - obvinený a obeť sú iba objektom vyšetrovania a jeho priebeh môžu ovplyvniť iba vo veľmi malom rozsahu - primárnou úlohou štátu je potrestať páchateľa, a to bez ohľadu na neho samotného, jeho rodinu aj záujmy obete Znaky: 1) trestná činnosť sa chápe ako porušenie vopred štátom stanovených noriem 2) Zločin je vymedzený formálnoprávne bez prihliadnutia na spoločenské, ekonomické a morálne východiská 3) Trestný čin sa chapelle výhradne ako konflikt medzi jednotlivcom a štátom (primárne strany v spore) 4) Dochádza k nahradeniu jednej sociálnej nespravodlivosti inou (najskôr trpí obeť a potom páchateľ) 5) Pravidlom je sporové konanie alebo inkvizičný proces 6) Spôsobená škoda je definovaná abstraktne v podobe dlhu páchateľa voči štátu a spoločnosti 7) Sociálna reakcia sa zameriava na páchteľovo konanie v minulosti (nepozerá sa na jeho budúcnosť) 8) Na prejav ľútosti a pokánia sa nekladie žiaden dôraz 9) Zodpovednosť páchateľa za delikt vedie k potrestaniu 10) Páchateľ zostáva pasívnym objektom procesu (dôsledky preňho vyplyvajúce z udeleného trestu sú irelevantné) 11) Na práva a potreby obete sa neprihliada (dosiahnutie uzmierenia medzi páchateľom a obeťou je nepodstatné)

Answer 8

(1) Sankcie v oblasti správneho práva - hovoríme aj o tzv. správnom trestaní (vychádza zo skutočností, že predstavuje významnú oblasť verejnej správy, v ktorej sa plne prejavuje jej mocenský, vrchnostenský a jednostranný charakter. Správne trestanie označuje oprávnenie verejnej správy trestať) - správne delikty sa delia na: a) priestupky b) správne delikty FO a PO c) správne disciplinárne delikty d) správne poriadkové delikty - vo verejnom práve musia byť vždy striktne vymedzené druhy sankcií, ktoré je možné uložiť za porušenie právnej povinnnosti - za priestupok možno uložiť tieto druhy sankcií: a) pokarhanie b) pokutu c) zákaz činnosti d) prepadnutie veci - tieto sankcie majú nápomínací a finančný charakter - ich primárnym účelom je odradiť páchateľa od dalšej protiprávnej činnosti v oblasti správneho práva (2) Sankcie v oblasti trestného práva - trestná sankcia ako uloženie trestu štátnym orgánom je ujma, ktorá má za úlohu spôsobiť bolesť alebo nedostatok páchateľovi alebo niekomu inému, kto sa dopustil trestného činnu - v SR sú sankcie definované v Trestnom zákone č. 300/2005 Z. z., ktorý stanovuje: (A) Sankcie - podľa tohto zákona sú to tresty a ochranné opatrenia, ktoré sú právnym následkom spáchaného trestného činnu alebo činu inak trestného (B) Trest - je ujma na osobnej slobode, majetkových alebo iných právach odsúdeného, ktorú môže uložiť páchateľovi len súd podľa toho zákona za spáchaný trestný čin (C) Ochranné opatrenie - je ujma na osobnej slobode alebo majetku odsúdeného alebo inej osoby, ktorú môže uložiť len súd podľa tohto zákona v záujme ochrany spoločnosti pred trestnými činmi alebo činmi inak trestnými - podstatou represívnej sankcie je trest alebo ochranné opatrenie - Delenie sankcí podľa toho, aké práva odsúdeného postihuje trest: a) tresty postihujúce osobu (test odňatia slobody, trest domáceho väzenia, trest povinnej práce...) b) tresty postihujúce majetok (peňažný trest, trest prepadnutia majetku, trest prepadnutia veci) c) test na cti (trest straty čestných titulovat a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti)

Answer 9

- sankcia v súkromnom práve predstavuje povinnosť určitého plnenia, prostredníctvom ktorej treba niečo dať (napr. odovzdať vec), niečo konať (opraviť danú vec), niečo strpieť (strpieť prechod cez svoj pozemok) alebo niečo opomenúť (zdržať sa výkonu ohrozujúceho správania) - sú to sankcie netrestného charakteru, ktorých účelom nie je represia, ale odstránenie škodlivých následkov protiprávneho konani, prerušenie protiprávneho konania, zabránenie v jeho pokračovaní - porušenie povinnosti v súkromnom práve je priamo naviazané na formu spôsobu odškodnenia poškodenej osoby, a to vo forme udelenej sankcie - sankcie môžeme rozdeliť na: (A) Reštitučné - obnovenie pôvodného stavu (ak to nie je možné, tak aspoň vytvorenie rovnocenného stavu) - generálna sankcia postihujúca občianskoprávne protiprávne úkony, kde bola spôsobená majetková ujma - príklad: Grilujem, ale nie som opatrná pri zaobchádzaní s otvoreným ohňom a chytí sa susedov záhradný domček (ešte prázdny lebo bol čerstvo postavaný) - sankcia bude vybudovať ten istý domček a ak to nie je možné tak aspoň domček v podobnej kvalite a cene (B) Reparačné - uskutočňujú sa reparovaním porušenia práva, v dôsledku ktorého vznikla majetková ujma - uskutočňuje sa relutárnou náhradou prostredníctvom peňazí ako všeobecného ekvivalentu, pomocou ktorého je možné vyjadriť majetkovú alebo nemajetkovú ujmu - náhradu škody je možné požadovať len s podmienkou, že škoda je vyjadriteľná v peniazoch - príklad: hrám sa s faklami a jedna mi odletí na susedov pozemok a podpáli bonsaj - ten bonsaj bol ale vzácný a sused už s ním vyhrál niekoľko medzinárodných súťaží (jeho hodnota sa odhaduje na 3000 eur) - návrat do pôvodného stavu nebude možný, a preto budem musieť vyplatiť vzniknutú škodu v peniazoch (C) Satisfakčné - nastupujú namiesto reštitučných tam, kde tieto podľa povahy neprídu do úvahy - zriedkavejšie pristupujú k reštitučným sankciám ako vedľajšie - najčastejšie sa s ňou stretávame pri konaní, ktorého dôsledkom bolo poškodenie dobrého mena a povesti - po dokázaní uverejnenia nepravdivých informácií spôsobujúcich nemajetkovú ujmu najčastejšie nasleduje ospravedlnenie, oprava chybných informácií a finančné odškodnenie poškodeného - príklad: vyjde článok kde sa píšeze na party zničili majetok školy študenti práva (aj s ich osobnými fotkami) - tí budú následne prešetrovaní disciplinásnou komisiou kde utrpia psychickú traumu a vyvolá to u nich duševné problémy - následne sa ale zistí, že majetok poškodili študenti medicíny - internetový deník bu musieť vydať ospravedlňujúci článok, zaplatiť náklady na liečbu a taktiež vysoké odškosné (D) Represívne - v občianskom práve sa používajú len veľmi obmedzene (lebo počíta s represívnou funkciou trestov ukladaných trestným právom a v správnom trestaní - v OP sa najčastejšie vyskytuje v podobe zmluvnej pokuty vyplyvajúcej z nesplnenia povinností - príklad: pokuta za oneskorené vrátenie kníh do knižnice

Answer 10

Sankcia je ujma určená osobe, ktorá porušila pravidlo dané právnou normou v podobe zákazu alebo príkazu Delíme ju na: (1) Sankcie v súkromnom práve - reštitučné - reparačné - satisfakčné - represívne (2) Sankcie vo vrejnom práve 2a) tresnoprávne sankcie 2b) správnoprávne sankcie (A) Sankcia v objektívnom zmysle - sankcia hroziaca všeobecne (B) Sankcia subjektívna - konkrétna sankcia, ktorá bola niekomu uložená na základe zákona

Answer 11

Právo Indie - existuje tu obrovský počet náboženských a tradičních právních subsystémov s odlišnými pravidlami a reguláciou (budhizmus, sikhizmus, džinizmus) - najpočetnejšie a najdôležitejšie je hinduistické náboženstvo (tradičné právne normy náboženského pôvodu sú dodržiavné najmä v dedinských oblastiach - štátne právo tu má iba minimálny dosah a to najmä z dôvodu obrovského počtu obyvateľstva - tradičné hinduistické právo je: a) právo komunity brahmanskej viery b) právom obyčajovým, ovládané je náboženstvom c) je rôzne modifikované a vykladané d) jeho pravidlá nestanovili bohovia, ale je vo svätých učených knihách - Súčastná sústava prameňov hinduistického práva sa delí na: (1) Historické pramene: a) Shruti - primárny a najdôležitejší prameň - medzi Shruti texty zaraďujeme védy (Véda je založená na tradícií a je chápaná ako úložisko všetkých vedomostí) b) Smriti - narozdiel od Shruti, výtvor človeka c) Zbierky a komentáre d) Právne obyčaje - miestne obyčaje - tie, ktoré súdy uznali za obvyklé v určitom regióne alebo lokalite - triedne obyčaje - aplikujú sa v rámci určitej triedy (kasty) - rodinné obyčaje - zaväzujú výhradne rodinných príslušníkov (najstarší mužský člen rodiny zdedí pôdu) (2) Moderné pramene práva: a) slušnosť, spravodlivosť a morálne cítenie - keď sa dostane prípad pred súd, ktorý sa nedá riešiť žiadnym existujúcim pravidlom (vtedy sa treba spoliehať na základne hodnoty slušnosti, spravodlivosti a morálky) b) Zákonodarstvo - právne predpisy sú akty indického parlamentu c) precedensy - po zavedení Britský nadvlády bola vytvorená hierarchická sústava súdov a doktorína precedensu Právo Číny a východnej Ázie - v Číne a východnej Ázii dôležitú úlohu zohrávajú tradície, princíp kompromisu a súladu, ale aj princíp dohody - právna norma nastupuje až vtedy, keď dôjde k nezhode medzi ľuďmi, ktorí nie sú schopní či ochotní rešpektovať prirodzené zákony - prevláda snaha riešiť čo najväčší počet sporov mimosúdnou cestou na základe vzájomnej dohody - právo vychádzalo z učenia, ktorého základom bolo udržanie rovnováhy medzi človekom a prírodouň - za základné piliere sa pokladá morálka a praktické skúsenosti - v podstate je to právo obyčajové, ktoré vychádza z ideí konfucianizmu

Answer 12

- ovplyvnené kolonializmom, tendenciou prispôsobovať sa euro-americkej koncepcii organizácie verejného života - to sa odzrkadlilo v obsahu ústavných noriem, v obchodných kódexoch alebo zákonoch upravujúcich oblasť štátnej správy - primárne sú právne obyčaje. Znaky: a) Právo slúži na uchovávanie tradícií - pôvodné kmeňové spoločenstvá sú udržiavané v stave, v akom sa nachádzali za čias ich predkov b) je právom kolektívnym - preferované sú skupiny, nie jednotlivci - subjektívne práva jednotlivcov sa zvyčajne odvodzujú od oprávnení skupiny c) špecifické subjekty sú okrem skupín aj bohovia, duchovia a mŕtvi, pričom vôľa mŕtvych bola dominantná voči živým d) je obyčajovým právom, ktoré je nepísané a šírilo sa pomocou tradovania e) existujú spoločenské princípy pre základné inštitúty a odvetvia (pozemkové právo, manželstvo, dedičské právo ..) - právnym základom tejto praxe sú ústavy afrických štátov, ktoré priznávajú obyčajovému právu charakter prameňa práva

Answer 13

- dochádza tu k vzájomnému prelínaniu náboženských a právnych noriem - media jeho základné vlastnosti patrí: 1. Je silné podmienené spoločenskými potrebami aj náboženským myslením 2. Vyznačuje sa stabilitou právneho systému, ktorá je založená na božskej autorite 3. Pri tvorbe práva je obmedzený vplyv ľudského faktora 4. Charakteristický je preň i tradicionalizmus, ktorý trvá na minulých, často prekonaných a prežitých zásadách - Šária predstavuje boží zákon a súbor noriem, ktoré obsahujú komplexný návod na to, ako byť ideálnym moslimom - ide o zjednotenie Koránu, sunny a právnej vedy (taktiež je šária sústavou zákonov a kvalifikáciou vzťahov a činov) - Islamské právo sa neviaže na konkrétne územie, ale na personálny substrát, teda príslušníkov islamu - Pramene práva (zdrojmi Božieho zákona, zaraďujeme ich medzi formálne pramene islamského práva): A) Korán - posvätná kniha islamu - označujeme ako primárny prameň - nie je klasickým kódexom, moslimovia veria v jeho nadprirodzený pôvod B) Sunna - tradície o skutkoch a výrokoch proroka Mohameda - jej hlavnou úlohou je doplnenie Koránu (nesmie mu odporovať) - je vyjadrená prostredníctvom príbehov, ktoré sú nazývané hadíthy (overenie ich pravdivosti realizovali významný právnici) - ide o primary prameň C) Idžmá - súhlasný názor autorít - ide o právne vedomie islamského spoločenstva (nevyžaduje súhlas všetkých moslimov, ale je obmedzená na právnikov, ktorí vynikajú kompetenciou a vhodnosťou) - idžtihád - pružný spôsob interpretácie, ktorý umožnuje islamskému právu prispôsobiť sa meniacim sa potrebám a požiadavkam moslimov - ide o sekundárny prameň D) Qijás - analógia, prostredníctvom ktorej boli zapĺňané medzeri v základných právnych prameňoch a ktoré nebolo možné riešiť ani pomocou Idžmá - sekundárny prameň Doplnkové pramene: A) Istihsán - odklon od striktnej analógie v prospech alternativního pravidla, ktoré sa via blíži k ideálu spravodlivosti a primeranosti B) Maslaha - verejný záujem alebo všeobecné blaho C) Urf - obyčajové právo ako opakujúcu sa, stálu, kolektívnu prax D) Fatwa - kvalifikovaný právny názor, ktorý formuloval kompetentný znalec islamského práva - Islam rozdeľuje svojich zástancov na dve vetvy (teda dochádza aj k deleniu práva) - po smrti Mohameda sa rozdelili na: 1) ortodoxná sunnitská vetva - typické su pre ňu islamské právne školy - mazhaby 2) heterodoxná šiítska vetva - za svojich politických a duchovních vodcov akceptujú iba proroka Mohameda Poznávame 4 sunnitské právne školy: 1. Hanafitská škola - typická voľná analógia a úvaha 2. Málikovská škola - najvýznamnejší prameň práva je Idžmá 3. Šáfiovská škola - zameriava sa na problème tradícií 4. Hanbalovská škola - najskôr sa odmietala analógia a právo na vlastný úsudok (Idžmá a Qijás) a kládol sa dôraz na tradíciu

Answer 14

Podsystémy: Anglické právo: primárny základ celého právneho systému z pohľadu jeho historického aj súčasného významu Právo USA: pretrvávajú tu historické korene prevzaté z anglického práva, no z dôvodu osamostatnenia sa od pôvodného práva významne odklonili Kanadské: odklon od anglického bol postupný a najmenej radikálny Austrálske: vplyv na jeho podobu má najmä federatívne usporiadanie štátu. Využíva aj písane právo po vzore USA. Právo Indie: bývala britská kolónia, tiež ovplyvnené anglickým, dnes prešlo mnohými reformami a minimálne sa podobá na anglické Právo Írskej republiky: zaraďujeme ho do systému, a to aj napriek jeho emancipácií a rastu významu písanej podoby práva Právo Nového Zélandu Právo ostatných štátov, ktoré sú alebo boli súčasťou Britského spoločenstva národov Znaky: (A) Normotvorca - tvorbu právnych noriem tu predurčuje vzťahu medzi zákonodarnou a súdnou mocou - existuje tu aj písané právo tvorené orgánmi so zákonodarnou právomocou, no stále má neochvejné postavenie sudcovská tvorba práva - právo v tomto systéme tvoria: a) súdne orgány (case law) b) parlament (statutory law) c) spoločnosť (custom) d) najvýznamnejší právni odborníci (Legal Writings, Books of Authority) (B) Geografické umiestnenie - právne teritóriá Anglicka a USA - územia štátov, ktoré boli pod ich koloniálnou nadvládou (C) Subjekt normy - právne normy, ako aj precedensy, zaväzujú všetky subjekty, ktoré ssa nachádzajú na území štátu, ktorý je súčasťou tohto systému (D) Pramene práva - právo sudcovské (precedensy - najvýznamnejší prameň práva) - právo zákonné (legislation, statute law) - právo obyčajové (customs) - právna literatúra (legal writings)

Answer 15

- Európske právna kultúra (na jej základoch je vybudovaný kontinentálny právny systém) je postavená na troch pevných základoch: filozofia, rímske právo a kresťanská mravnosť - Subsystémy kontinentálneho systému práva: - francúzky - rakúsky - nemecký - škandinávsky - švajčiarsky Medzi primárne atribúty zaraďujeme: (A) Normotvorca - základ systému tvorí právo písané - je právom legislatívnym - jeho vznik je podmienený zákonodarnou činnosťou príslušných štátnych orgánov s ústavodarnou a zákonodarnou právomocou - funguje tu stupňovitá výstavba právneho poriadku pyramidového typu, kde má najdôležitejšie postavenie ústava štátu - dôležitý je systém občianského práva, ktoré sa vyskytuje v kódexovej podobe a člení sa na súkromnoprávnu a verejnoprávnu časť (B) Geografické umiestnenie - základ tvoria štáty kontinentálnej Európy (ale viaceré vlastnosti boli prevzaté do množstva právnych poriadkov po celom svete) (C) Subjekt normy - právne predpisy platné na území štátov patriacich do tohto systému zaväzujú všetky subjekty práva (FO aj PO) na danom území a to bez rozdielu (D) Prameň práva - typickým prameňom práva je normatívny právny akt, ktorý je doplňovaný právnymi obyčajmi (vyskytujú sa už iba zriedka), právnymi princípm, jurisprudenciou (obľúbený nástroj argumentácie), normatívnymi právnymi zmluvami a v posledných rokoch i čoraz častejšie používanou sudcovskou tvorbou práva - tieto prameňe majú pozíciu iba ako pomocné pramene - normative právne akty majú voči nom nadradené postavenie

Teória práva 1 - časť druhá (37-75) Flashcards

Skúška (39 cards)