Veda a výskum Flashcards
(16 cards)
Čo je veda? (Definícia)
systém overených poznatkov, ktoré vysvetľujú javy objektívnej reality. Cieľom vedy je budovať (rozširovať, prehlbovať, pretvárať) vedecké teórie, ktoré slúžia na praktické použitie – na intervenciu (zmenu) a predikciu javov
Čo je vedecká teória?
systém overených a usporiadaných poznatkov,
určitá abstrakcia, ktorá platí pre vymedzený súbor javov
Čo je základom vedeckej teórie?
výroky formulované pomocou odborných pojmov (termínov). Dôležitou podmienkou existencie teórie je, že musí byť verejne dostupná, musí byť publikovaná
Čo je výskum? (Definícia)
súhrnný názov pre vedeckú činnosť. Je to aktivita špecializovaných odborníkov s príslušným vzdelaním a kvalifikáciou s cieľom budovať vedecké teórie. Pri výskume sa používajú metódy na registráciu, spracovanie a vyhodnotenie skúmaných javov
Čo je prieskum? (Definícia)
je nižšia forma empirického skúmania, než je výskum. Jej cieľom je síce získavať terénne dáta, ale nie budovať vedecké teórie. Taký je napríklad prieskum volebných preferencií voličov alebo prieskum trhu
Výskum a objektívna realita
Svet okolo nás (objektívna realita) obsahuje javy, ktoré možno vnímať, pozorovať, registrovať. Vedci používajú na skúmanie javov výskumné metódy – pozorovanie, škálovanie, dotazník, testy, experiment atď. Ak je jav registrovaný, skúmaný hovoríme, že ide o vedecký fakt. Vzniká systematickým (teda nie náhodným) skúmaním. Vedci opisujú vedecké fakty odbornými pojmami (termínmi), hľadajú vo faktoch určité pravidelnosti (zákonitosti) a dospievajú k vedeckým zákonom. Vytvárajú vedeckú teóriu. Neexistuje teda výlučne v našej mysli (ako postulujú niektoré filozofické smery), v nej je len odraz tejto objektívnej reality. Táto realita je objektívne skúmateľná, je možné o nej zhromažďovať dáta (údaje). Primárny spôsob získavania dát je našimi zmyslami – pozorovaním a registrovaním.
Aké sú znaky vedeckej práce?
- Systematickosť a plánovitosť = Vedecká práca systematická, organizovaná a plánovitá. Ak napríklad vedec chce skúmať činnosť učiteľa a žiakov v triede, nepríde do triedy náhodne, ale podľa istého harmonogramu. Vyberá si vyučovacie hodiny podľa vopred určených kritérií. Aj činnosti učiteľa a žiakov, ktoré chce pozorovať, si určil a presne vymedzil vopred. Tieto činnosti zachytáva (registruje) a vyhodnocuje systematicky, nenáhodne.
- Objektívnosť = znamená odstránenie alebo aspoň minimalizovanie náhodných činiteľov. Medzi ne patrí napríklad zaujatosť a predpojatosť vedca, ktorá by mohla viesť k skresleným alebo nepravdivým výskumným údajom. Vedec vystupuje nezávisle na skúmanom subjekte, je nestranný. Skúma javy a získava empirické údaje, aby vytváral teórie, nie subjektívne názory. Údaje, ktoré zhromaždil, a teórie, ktoré vybudoval, sú intersubjektívne kontrolovateľné a overiteľné. Publikujú sa a posudzuje ich vedecká komunita.
- Kumulatívnosť = Vedecká práca má kumulatívny charakter. Pokrok v poznaní sa uskutočňuje v procese spresňovania a rozširovania poznatkovej základne vedy. Tento proces pripomína nabaľovanie snehovej gule. Okrem toho výskumný proces môže viesť aj k reštruktúrovaniu teórie. Nová teória prinesie nový pohľad na skúmaný jav a “vytlačí” doterajšiu teóriu. Nástrojom na potvrdzovanie alebo odmietnutie teórií sú vedecké hypotézy ikona - slovník .
- Redukcionizmus = Objektívnu realitu nemožno skúmať vcelku, je potrebné ju skúmať “po kúskoch”. Redukcionizmus znamená, že vedci skúmajú objektívnu realitu tak, že ju rozkladajú na menšie, ľahšie “uchopiteľné” elementy. Týmto spôsobom ich vedia kategorizovať alebo spočítavať (merať).
Vedecký jazyk
Na rozdiel od laického vyjadrovania sa vedecká komunikácia vyznačuje presným a jednoznačným pomenovaním javov vo forme vedeckých pojmov (termínov). Vedecký jazyk síce využíva aj prostriedky prirodzeného jazyka, preberá bežné slová, ale tie sa presne definujú a vymedzujú. Napríklad slovo dieťa je bežným výrazom, ale vo vede ho napĺňa psychologický, pedagogický, biologický a sociologický obsah - dieťa ako psychicky a fyzicky sa vyvíjajúci jedinec, ako predmet výchovného pôsobenia, ako člen rodiny a spoločnosti.
Veda si však nevystačí len s výrazmi prirodzeného jazyka, musí si vypracovať a potom používať i vlastné označenia. Takými sú napríklad sebapoňatie, jazyková bariéra, školská zrelosť. Ich význam je presne definovaný a zakotvený, čo pomáha jednoznačnosti vedeckej komunikácie. Mnohé výrazy používané vo vede sú internacionalizmy.
Vo vedeckých textoch opisujúcich kvantitatívny výskum sa vyskytujú aj gramatické zvláštnosti. Vedec často píše o sebe v prvej osobe množného čísla:
V našom výskume sme zistili … (namiesto v mojom výskume)
Dospeli sme k záveru, že … (namiesto dospel som k záveru)
Inou zvláštnosťou vedeckých textov je frekventované používanie pasívnych konštrukcií:
Hypotézy boli stanové tak, aby .. (namiesto sa stanovili)
Boli skúmané podsúbory… (namiesto skúmali sme)
Čo je metodológia výskumu?
je vedná disciplína, ktorá skúma a opisuje plánovanie, organizáciu a realizáciu výskumu vrátane vyhodnotenia výskumných dát. Metodológia výskumu teda opisuje viac než len výskumné metódy. Zaoberá sa tým, čo robí výskumník pred vstupom do terénu (plánovanie výskumu), počas terénnej fázy výskumu (použitie výskumných metód) a po návrate z terénu (vyhodnocovanie a interpretácia dát získaných v teréne)
Čo je metodológia vedy?
metavedná disciplína zaoberajúca sa základnými otázkami budovania vedy a vedných systémov. Je to akási nadstavba konkrétnych vedných disciplín, pedagogiky, psychológie, chémie, fyziky atď. Ruka v ruke s ňou sa rozvíjajú disciplíny ako filozofia vedy, logika vedy, sociológia vedy, psychológia vedy a pod
Čo je výskumná metóda?
výskumná metóda je presne určený spôsob zberu výskumných dát a ich spracovanie.
Čo je metodika výskumu?
je súbor viacerých metód a postupov, ktoré používa výskumník v konkrétnom výskume.
Čo je matematická štatistika?
je špeciálna vedná oblasť v rámci matematických vied. Zaoberá sa kvantitatívnou charakteristikou javov. Matematická štatistika nie je súčasťou metodológie výskumu, keďže je to matematická disciplína, ale jej poznatky využívajú výskumníci na štatistické spracovanie výskumných dát.
Čo je to empirický výskum?
Empirický výskum spočíva v získaní terénnych dát (dát získaných v triede, škole, rodine, klube, internáte, na detskom ihrisku, v azylovom dome a pod.). Jeho opakom je výskum „pri stole“ (desk study), ktorého cieľom je teoretické spracovanie určitého problému.
Kvantitatívny výskum a čo je jeho cieľom?
Cieľom kvantitatívneho výskumu je získať exaktné a objektívne overiteľné údaje o skúmanej problematike. Základom kvantitatívneho výskumu je meranie. Je to postup získavania presných údajov vyjadrených numericky. Kvantitatívny pedagogický výskum zisťuje rozsah, frekvenciu alebo intenzitu edukačných javov.
V kvantitatívnom výskume výskumník vystupuje nestranne, usiluje sa zaujať odstup od skúmaného javu, snaží sa zbaviť subjektívnych postojov, ktoré by kontaminovali skúmané údaje.
Výskumník sa usiluje získať také údaje, ktoré sa dajú dobre zovšeobecniť, t.j. údaje ktoré platia pre čo najširšiu skupinu subjektov a produktov. Na zistenie, nakoľko tento cieľ dosiahol, používa inferenčnú štatistiku ikona - slovník .
Výskumník vzťahuje získané údaje k zovšeobecniteľnosti. Usiluje sa získať také údaje, ktoré dobre reprezentujú danú populáciu subjektov a produktov. Na vyjadrenie reprezentatívnosti používa inferenčnú štatistiku ikona - slovník .
Ideálom kvantitatívneho pedagogického výskumu sú prírodné vedy. Mnohé postupy, ktoré používa kvantitatívny pedagogický výskum, a výskumné metódy ako pozorovanie a experiment, sú snahou čo najviac uplatniť kánony prírodných vied.
Etika vo výskume, aké poznáš etické zásady?
- Dobrovoľná účasť subjektov vo výskume = Výskumník nesmie nútiť skúmané osoby do výskumu. Nesmie použiť formu otvoreného alebo skrytého nátlaku na to, aby získal ich súhlas s účasťou vo výskume. Skúmaná osoba má právo vystúpiť z výskumu bez toho, aby preto znášala prípadné následky.
- Informovanie o výskume = Výskumník musí zrozumiteľným spôsobom a v primeranom rozsahu informovať skúmané osoby o ich úlohe vo výskume a o časových a ďalších podmienkach, v ktorých bude výskum prebiehať. Bude ich informovať aj o tom, akým spôsobom budú údaje publikované.
- Poučený súhlas = Poučený súhlas je písomný dokument, ktorý podpisujú skúmaná osoba a výskumník pred začiatkom výskumu. Obsahuje základné údaje o výskume a o pôsobení skúmanej osoby v ňom. Skúmaná osoba svojím podpisom potvrdzuje súhlas s účasťou vo výskume za daných podmienok. V prípade skúmania detí a mládeže tento dokument podpisuje rodič alebo zákonný zástupca. Výskumník svojím podpisom potvrdzuje, že uvedené podmienky výskumu dodrží.
- Neubližovanie = Výskum musí prebiehať tak, aby u skúmaných osôb nedošlo k psychickému, prípade k fyzickému ublíženiu skúmaných osôb. Nesmie dôjsť k nijakej forme ubližovania, ako je napríklad frustrácia, nadmerná únava alebo vyčerpanie.
- Požadovanie len takých informácií, ktoré nie sú v protiklade s etikou = Výskumník nesmie požadovať od subjektov informácie, ktoré nie sú v súlade s etickými normami. Výskumník nesmie skúmaným osobám vnucovať otázky, ktorými explicitne alebo implicitne žiada spoločensky nevhodné správanie.
Príklad z dotazníka:
Boli by ste schopný(á) spáchať trestný čin? - Zachovanie dôvernosti informácií o účastníkoch výskumu = Výskumník musí považovať osobné údaje skúmaných osôb za dôverné a nesmie ich zverejňovať vo výskumnej správe alebo inom dokumente. Týka sa to napríklad nielen mena a priezviska skúmanej osoby, ale aj názvu inštitúcie. Ak výskumník potrebuje skúmané osoby označiť kvôli rozlíšeniu, pridelí im kód alebo pseudonym.
- Korektné spracovanie dát výskumníkom = Výskumník nesmie svoje výskumné údaje zámerne zmeniť, selektívne vypúšťať (vynechať) alebo dokonca vymýšľať. História vedy ukazuje, že veľká väčšina falšovateľov bola skôr či neskôr odhalená, čo výskumníkom zruinovalo ich reputáciu alebo ich pripravilo o akademické tituly (ak išlo o kvalifikačné práce).
