zápaly Flashcards
(95 cards)
1
Q
Čo je zápal?
A
je najbežnejší chorobný jav v živote človeka
napriek tomu pre svoju zložitosť nie je dostatočne prebádaný a jeho definícia nie je jednotná
2
Q
výnam zápalu
A
obranný a opravný
3
Q
Príčiny zápalu
A
zhodujú sa s príčinami chorôb vôbec a môžeme ich deliť na živé a neživé
4
Q
neživé príčiny zápalu
A
fyzikálne a chemické
vzniká tzv. aseptický zápal
Tento smeruje k reparácii škôd spôsobených zvyčajne jednorazovým poškodením
Ide teda o REPARATÍVNY zápal
5
Q
živé príčiny zápalu
A
rozmanité mikroorganizmy (baktérie, vírusy, plesne, parazity). Takýto zápal je závažnejší,
vzniká obranná reakcia - defenzívny zápal. Je aj rozsiahlejší, vyvoláva nielen miestne, ale aj celkové
zmeny. Smeruje k ohraničeniu a potlačeniu infekcie pri súčasnej mobilizácii imunitných reakcií. Až
potom prechádza do reparatívneho štádia, teda k náhrade škôd.
6
Q
Klinická predstava zápalu
A
Klinická predstava zápalu sa kryje spravidla s pojmom defenzívneho zápalu, pri ktorom sa uplatňujú aj imunitné faktory
Za určitých okolností (nedostatok imunity, masívna infekcia, rezistencia vyvolávateľa na liečbu) sa
však zápal nemusí podariť zvládnuť.
Inokedy sa imunitnou reakciou nedosiahne optimálny efekt, ale dochádza k prehnanej reakcii,
nadmernej obrane (hypersenzitivita, alergický zápal), prípadne k reakcii zmenenej, ktorá je
zameraná nielen proti infekcii, ale aj proti vlastným tkanivám (autoimunitný zápal).
7
Q
PREJAVY ZÁPALU
A
- MAKROSKOPICKÉ
a) miestne = lokálne
b) celkové
2.MIKROSKPICKÉ
8
Q
LOKÁLNE MAKROSKOPICKÉ PREJAVY ZÁPALU
A
- rubor
- calor
- dolor
- tumor
- functio laesa
9
Q
- rubor
A
podmienené zápalovou hyperémiou (prekrvením)
10
Q
- calor
A
zvýšená lokálna teplota - súvisí rovnako s hyperémiou
11
Q
- dolor
A
je spôsobená kyslou reakciou v zápalovom ložisku, ktorá dráždi senzitívne nervové
zakončenia a taktiež uvoľnenými mediátormi (histamín, serotonín, bradykinín ap.)
12
Q
- tumor
A
zápalový opuch, edém - vzniká na podklade hromadenia tekutiny s bielkovinami
a zápalovými bunkami, opuch je cestovitej konzistencie
13
Q
- functio laesa
A
je to najdôležitejší znak zápalu. Má spravidla charakter útlmu
činnosti (pacient nemôže postihnutou časťou tela pracovať, zápal kĺbu nohy obmedzuje chôdzu,
zápal pľúc dýchanie), niekedy môže dôjsť až k úplnému zlyhaniu funkcie orgánu (zápal pečene).
Nezriedka však sa funkcia daného orgánu zápalom vystupňuje, čoho príkladom je zvýšená
produkcia hormónov štítnej žľazy pri jej zápale alebo zvýšená produkcia hlienu hlienovými
bunkami pri zápale sliznice dýchacích ciest, sliznice čreva ap.(tzv. katarálny zápal)
14
Q
CELKOVÉ PREJAVY ZÁPALU
A
Horúčka
Leukocytóza -
Zvýšená sedimentácia erytrocytov (FW)
Tvorba protilátok - antibodies (Ab) -
Aktivácia T-lymfocytov
Zdurenie lymfatických uzlín
Bakteriémia
Toxémia
Virémia
Pyémia
Sepsa
15
Q
Horúčka
A
vzniká pôsobením pyrogénnych (horúčkotvorných) látok na termoregulačné centrum v
hypotalame. Pyrogény môžu byť exogénne - bakteriálne toxíny alebo endogénne - vytvárané
makrofágmi (cytokín interleukín 1).
Horúčka výrazne potláča množenie baktérií a vírusov, Súčasne zvyšuje fagocytózu a tvorbu
protilátok.
Meranie a zaznamenávanie teploty je významnou diagnostickou metódou.
Normálna telesná teplota je 36-36,9 °C
- 37-37,9 °C = subfebrilná teplota
- 38 °C a viac = horúčka (febris)
- okolo 41 °C = hyperpyrexia
16
Q
Leukocytóza
A
zvýšenie počtu bielych krviniek v periférnej krvi. Je prejavom presunu leukocytov z
kostnej drene do zápalového ložiska pod vplyvom mediátorov. Leukocyty sa v kostnej dreni množia
a uvoľňujú sa do obehu aj v menej vyzretých štádiách vývoja (posun doľava).
Býva to pri zápaloch spôsobených mikróbmi. Vírusová infekcia prebieha bez leukocytózy alebo s
leukopéniou. Pri istých druhoch zápalov sa môžu zvýšiť len niektoré typy leukocytov (eozinofily pri
alergickom zápale).
17
Q
Zvýšená sedimentácia erytrocytov (FW)
A
- spôsobená zvýšením protilátok v krvi
18
Q
Tvorba protilátok - antibodies (Ab)
A
uvoľňujú sa z B-lymfocytov a plazmocytov a reagujú s
antigénom (Ag). Protilátky sa začínajú tvoriť postupne v priebehu 7-10 dní, niektoré protilátky po
skončení choroby miznú, iné zostávajú dlhodobo prítomné a sú ukazovateľmi imunity.
19
Q
Aktivácia T-lymfocytov
A
výkonné T-lymfocyty svojím cytotoxickým účinkom ničia bunky
infikované vírusom, nádorové bunky, bunky transplantátu, zabíjajú baktérie a niektoré parazity.
20
Q
Zdurenie
A
miestnych, regionálnych , prípadne pri celkovej infekcii všetkých uzlín,
zväčšenie sleziny
21
Q
Bakteriémia
A
stav, keď v krvi kolujú jednotlivé mikróby bez príznakov toxémie, je to bežný jav
(napr. pri vytrhnutí zuba, zápale dýchacích ciest), baktérie sú rýchlo zničené fagocytózou
22
Q
Toxémia
A
prítomnosť bakteriálnych toxínov v krvi (baktérie nemusia nutne byť v krvi, sú v
chorobnom ložisku, z ktorého vyplavujú toxíny do krvi - napr. pri záškrte), prejavuje sa celkovými
príznakmi
23
Q
Pyémia
A
- v krvi kolujú zhluky mikróbov v „hnise“, ich pôvod je často v hnisavom zápale žíl alebo v
bakteriálnej endokarditíde
24
Q
Sepsa
A
v krvi kolujú jednotlivé mikróby súčasne s ich toxínmi, stav je spojený s horúčkami, so
zväčšením pečene a sleziny, toxíny zabraňujú fagocytóze, takže organizmus často ťažkej infekcii
podľahne
Ľudovo sa pre pojem sepsa a pyémia požíva termín “otrava krvi“.
25
ZÁKLADNÉ MECHANIZMY ZÁPALOVÉHO PROCESU
Pri zápale nastávajú najprv zmeny v mikrocirkulácii v mieste poškodenia (kapiláry, žilky).
Uvoľňovanie chemických mediátorov zápalu (serotonín, histamín) spôsobí rozšírenie ciev, zvýšené
prekrvenie ako aj zvýšenie priepustnosti cievnych stien s následným prenikaním vody (zápalový opuch),
plazmatických bielkovín a krvných elementov (zápalový exsudát, infiltrát) do zápalového ložiska.
26
ZLOŽENIE ZÁPALOVÉHO EXSUDÁTU - INFILTRÁTU
1. Neutrofilné leukocyty
2. Eozinofily
3. Bazofily
4. Lymfocyty
5 Histiocyty
6. Žírne bunky
7. Trombocyty
8. Fibroblasty
9. Endotelové
10. Erytrocyty -
11. Plazmatické bielkoviny
27
1. Neutrofilné leukocyty
označujú sa ako polymorfonukleárne leukocyty (PMN leukocyty,
polynukleáry) resp. ako mikrofágy (t.j. fagocytujúce bunky) - uplatňujú sa svojou schopnosťou
fagocytovať, majú schopnosť ničiť baktérie pomocou proteolytických enzýmov. Vyskytujú sa pri
akútnych zápaloch. Niektoré mikróby majú výrazný chemotaktický účinok, nahromadenie PMN je
potom obrovské, vytvára sa hustá nažltlá tekutina - hnis (pus), zápal potom označujeme hnisavý
(purulentný).
28
2. Eozinofily
sa vyskytujú pri alergii a parazitárnych ochoreniach
29
3. Bazofily
obsahujú mediátory (histamín, heparín, serotonín)
30
4. Lymfocyty
sú dôležité pri imunitných procesoch, zmnožujú sa najmä pri vírusových a chronických
(nehnisavých) zápaloch. T-lymfocyty produkujú lymfokíny, ktoré priťahujú ostatné bunky a riadia
tiež B-lymfocyty. T-lymfocyty zodpovedajú za bunkovú, B lymfocyty za protilátkovú imunitu.
Plazmocyty vznikajú z B-lymfocytov - tvoria imunoglobulíny (protilátky).
31
5 Histiocyty
pochádzajú z monocytov, alebo z tkanivových buniek. Fagocytujú väčšie čiastočky,
napr. mikróby pomocou účinných pôsobkov - enzýmov, preto ich nazývame makrofágy. Začínajú
imunitnú reakciu a sú prítomné aj pri chronickom zápale.
32
6. Žírne bunky
heparinocyty obsahujú podobne ako bazofily aktívne mediátory (heparín, histamín,
serotonín, leukotriény) a uplatňujú sa hlavne pri alergických zápaloch.
33
7. Trombocyty
okrem zrážania krvi sú dôležité pre vznik prostaglandínov a kinínov, zlepšujú
fagocytózu, sú zdrojom mediátorov (serotonín, histamín), tromboxanu a rastového faktora
34
8. Fibroblasty
- sú aktivované väzivové bunky, majú hlavnú úloha pri reparácii
35
9. Endotelové
bunky, endotélie - výstelkové bunky kapilár, množia sa v podobe pupeňov a tvoria
nové kapiláry.
Fibroblasty a endotélie sú základom pre tvorbu granulačného tkaniva pri proliferačnom zápale.
Granulačné tkanivo vytvára tmavočervené krehké pupene na spodine rán.
36
10. Erytrocyty
tvoria súčasť hemoragického zápalu
37
11. Plazmatické bielkoviny
(albumíny, globulíny, fibrinogén) - prenikajú cez cievnu stenu do tkaniva.
Práve vysokým obsahom bielkovín sa líši exsudát od transsudátu. Fibrinogén sa zráža na vláknitý
fibrín a dáva exsudátu charakteristický vzhľad (fibrínové vločky, vlákna)
38
ZÁPALOVÉ MEDIÁTORY
Zápalovú reakciu sprostredkúvajú mnohé látky chemickej povahy, tzv. mediátory. Ide o látky s krátkym
účinkom, ktoré akonáhle splnia svoju úlohu sa rozložia. Sú dvojakého charakteru, bunkové a
plazmatické.
Zápalové mediátory môžeme rozdeliť na mediátory skorej fázy (napr. histamín) a mediátory
oneskorenej fázy (napr. leukotriény, prostaglandíny) a ďalšie.
Leukotriény a prostaglandíny sú silné mediátory zápalu, sú to deriváty kyseliny arachidónovej (AA), 20-
uhlíkatej nenasýtenej mastnej kyseliny, ktorá je produkovaná membránovými fosfolipidmi pôsobením
fosfolipázy..
39
Základné metabolické cesty AA
a)lipooxygenázová cesta - vznikajú leukotriény (LT)
b) cyklooxygenázová cesta - produkuje prostaglandín H2 (PGH2). PGH2 slúži ako substrát pre dve
enzymatické cesty: jedna vedie k produkcii prostaglandínov (PG); druhá vedie k produkcii
tromboxanov (Tx).
Metabolity AA sa zúčastňujú sa na všetkých procesoch akútneho zápalu.
40
Efektívne protizápalové látky účinkujú na úrovni dráh AA
aspirín a nesteroidné antifloigistiká /cyklooxygenázová dráha/
kortikosteroidy účinkujú sčasti na úrovni inhibície fosfolipázy A2
41
ZÁKLADNÉ TYPY REAKCIÍ PRI ZÁPALOCH
1. Alterácia
2. Exsudácia
3. Proliferácia
42
1. Alterácia
- spôsobí poškodenie tkanív (dystrofie, nekrózy), napr. nekróza vyvolaná priamo toxínmi
mikróbov (pôsobenie difterického toxínu priamo na srdce).
43
2. Exsudácia
vedie k tvorbe zápalového výpotku (zápalového exsudátu a infiltrátu)
44
3. Proliferácia
jej produktom je novovytvorené väzivo, označované ako nešpecifické granulačné
tkanivo, ktoré slúži na náhradu poškodeného tkaniva. Novotvorba začína zmnožením krvných a
lymfatických kapilár a fibroblastov, neskôr ubúdajú kapiláry a pribúda väzivo, vzniká jazva.
Proliferácia sa objavuje najmä v konečných fázach zápalu, kedy nastáva reparácia. Napr.
granulačné tkanivo pozorujeme na spodine rán pri ich hojení. Ide o mäkké, krehké, ľahko
zraniteľné a krvácajúce tkanivo tmavočervenej farby a zrnitého vzhľadu (ľudovo „živé mäso“).
45
1. DELENIE PODĽA DĹŽKY TRVANIA
perakútny (hyperakútny) - (max. 4 dni)
akútny - (5 dní až 2 týždne)
subakútny - (2 týždne až 6 týždňov)
chronický - (viac ako 6 týždňov)
akútna exacerbácia
remisia
46
2. DELENIE PODĽA HLAVNÝCH PREJAVOV ZÁPALU
alteratívny
exsudatívny (serózny, katarálny, hnisavý, nehnisavý, fibrinózny, gangrenózny) proliferatívny
47
3. DELENIE PODĽA ROZSAHU POŠKODENIA TKANIVA
povrchový (koža, sliznica, serózne blany)
hlboký
- ohraničený (napr. absces)
- difúzny (napr. flegmóna)
48
4. DELENIE PODĽA CHARAKTERU ZÁPALOVÝCH PREJAVOv
špecifický - na základe morfologických zmien možno určiť vyvolávateľa nešpecifický - na základe morfologických zmien nemožno určiť vyvolávateľa
49
5. DELENIE PODĽA ETIOLÓGIE
vyvolaný fyzikálnymi faktormi
vyvolaný chemickými faktormi
vyvolaný biologickými faktormi
50
6. DELENIE PODĽA IMUNOPATOLOGICKÝCH MECHANIZMOV
alergický
zápal vyvolaný cytotoxickými protilátkami
zápal sprostredkovaný imunokomplexami zápal s účasťou reakcií oneskorenej precitlivenosti
51
7. DELENIE PODĽA INTENZITY REAKCIE NA ŠKODLIVINU
normoergický (primeraný)
hypoergický (nedostatočný)
anergický (neprejavujúci)
hyperergický (nadmerný)
52
NEŠPECIFICKÉ ZÁPALY
Majú veľmi podobný charakter aj vzhľad zmien, aj keď sú vyvolané rôznymi príčinami. Súčasne podľa
prevládajúcej zápalovej reakcie rozlišujeme zápaly alteratívne, exsudatívne a proliferatívne.
53
1. ALTERATÍVNE ZÁPALY
Postihujú najmä parenchymatózne orgány, napr. zápaly pečene (hepatitis), srdcového svalu
(myocarditis) ap.
54
2. EXSUDATÍVNE ZÁPALY
Majú odlišný priebeh na koži, slizniciach, seróznych blanách a v interstíciu.
Erytém
Serózny zápal
Katarálny zápal (katar)
Pľuzgierový zápal
Pablanový zápal
Vredovitý zápal
Hnisavý zápal
Fibrinózny zápal
Gangrenózny
Nehnisavý lymfoplazmocytárny zápal
Hemoragický
55
Erytém
- plošné začervenanie na základe prekrvenia, napr. pri popáleninách I. stupňa
56
serózny zápal
- je preň príznačný číry žltkavý výpotok
57
Katarálny zápal (katar)
je preň príznačná zvýšená produkcia hlienu (katar horných dýchacích
ciest, žalúdočný, črevný katar). Hlien sa tvorí zvýšenou činnosťou hlienotvorných buniek pri zápale.
Ak sa vplyvom druhotnej infekcie pyogénnymi (hnisotvornými) mikroorganizmami pridružia
leukocyty, k serózno-hlienovému exsudátu sa po pár dňoch pridá hnis(katarálne hnisavý zápal).
58
Pľuzgierový zápal
je spravidla na koži, tvoria sa drobné dutinky v epiderme. Pľuzgier (vesicula)
obsahuje číry exsudát. Pľuzgier s hnisavým exsudátom sa nazýva pustula, po strhnutí krytu vznikne
vriedok a jeho zaschnutím chrasta (krusta), napr. opar na pere, pásový opar, ovčie kiahne
59
Pablanový zápal (pseudomembranózny)
ide o fibrinózny zápal na slizniciach. Pablana je povlak z
fibrínu (napr. na podnebných mandliach pri záškrte, v alveoloch pri krupóznej pneumónii, pri
poleptaní, pri pseudomembranoznej enterokolitíde po antibiotickej liečbe
60
Vredovitý zápal
(ulcerózny)
- je charakteristický tvorbou vredov. Vred - ulcus je defekt tkaniva na
sliznici alebo koži (dyzentéria, ulcerózna kolitída).
61
Hnisavý zápal (purulentný)
je charakteristický hromadením hnisu. Hnis (pus) je hustá,
smotanovitá tekutina žltobielej, hnedej, nazelenalej alebo šedavej farby. Jeho podkladom je
nahromadenie veľkého množstva leukocytov v exsudáte spolu s odumretými bunkami a kolóniami
baktérií. Môže byť na povrchu kože, slizníc (napr. hnisavá konjunktivitída, rinitída, otitída), môže sa
však aj hromadiť v dutinách a dutých orgánoch, kde nemôže odtekať, vtedy hovoríme o empyéme -
napr. empyém hrudníka, žlčníka, prinosových dutín. Hnisavý zábal brušnej dutiny (pobrušnice)
napr. pri perforácii peptického vredu sa nazýva hnisavá peritonitída. Osobitné pomenovania majú
hlboké hnisavé zápaly v interstíciu. Ohraničený hnisavý zápal sa nazýva absces. Absces je dutina
vyplnená hnisom. Má svoj obal - pyogénnu membránu, ktorá neprepustí hnis von. Absces sa môže
zväčšovať a šíriť, môže sa z hĺbky dostať pod kožu, prípadne kožu prederaví a vyprázdni sa. Cesta,
ktorou sa absces šíri sa nazýva píšťala alebo fistula. Cez pyogénnu membránu ťažko prenikajú
antibiotiká. Liečba abscesu je preto väčšinou chirurgická (ubi pus ibi evacuo) - incízia a následná
drenáž. Niekedy absces aj sám praskne a vyprázdni sa. Chronický absces je zdrojom fokálnej
infekcie (napr. pri koreni zuba).
62
Flegmóna
a je neohraničený hnisavý zápal. Flegmónu vyvolávajú mikróby, ktoré bránia ohraničeniu
zápalového ložiska, takže k vytvoreniu pyogénnej membrány nedôjde. Častá je flegmóna žlčníka a
apendixu. Ak sa včas chirurgicky nezasiahne, zápal sa šíri na peritoneum.
63
Fibrinózny zápal
fibrínové vlákna sa usadzujú na
povrchu seróznych blán a vytvárajú tam žltobielu vrstvu,
napr. fibrinózna perikarditída, pleuritída. Veľké
množstvo fibrínových vlákien na seróznych blanách
spôsobuje ich trenie a príznačný klinický obraz.
64
Gangrenózny nekrotizujúci zápal (aj putrídny, hnilobný
zápal
vzniká pri rozsiahlych nekrotických zmenách
účinkom hnilobných baktérií, napr. gangrenózna
apendicitída, noma, sterkorálna peritonitída pri
perforácii čreva - ak prenikne stolica (stercus) pri
prasknutí čreva do peritoneálnej dutiny. Vyznačuje sa
neznesiteľným zápachom a špinavozeleným sfarbením.
Môžeme sem zaradiť aj dekubitus.
65
Nehnisavý lymfoplazmocytárny zápal
v zápalovom
infiltráte je veľa lymfocytov a plazmocytov, napr.
chronická gastritída, kontaktná dermatitída (alergia),
vírusová meningitída.
66
Hemoragický
- v exsudáte je prímes erytrocytov.
67
3. PROLIFERATÍVNE ZÁPALY
Ich hlavným znakom je novotvorba tkaniva. Toto novotvorené tkanivo sa nazýva
Obsahuje hlavne väzivové bunky, kapiláry. Patria sem všetky zápaly v štádiu hojenia, vhojovanie
cudzích telies, organizácia trombu, hojenie rán a kostných zlomenín. Existujú aj primárne
proliferatívne zápaly, ktoré sú zriedkavé a ich príčina je nejasná - napr. Dupuytrenova kontraktúra
(zmnoženie väziva okolo šliach flexorov a jeho zvrašťovanie, drápovitá ruka)
68
2. ŠPECIFICKÉ ZÁPALY
Majú mikroskopickú odpoveď veľmi charakteristickú, takže možno usudzovať na typ škodliviny.
69
Špecifický zápal charakterizujú 3 vlastnosti:
typický morfologický obraz - tvorba zvláštneho granulačného tkaniva vytvárajúceho uzlíky
(granulómy), napr. tuberkulóm pri tbc, gumma pri syfilise chronický priebeh chýbajú voľné protilátky, prevláda bunková imunita (T-lymfocyty, histiocyty).
70
Medzi špecifické zápaly patrí
tuberkulóza, syfilis, reumatická horúčka, týfus, lepra, aktinomykóza,
tularémia.
V našich zemepisných šírkach je najvýznamnejšia tuberkulóza a syfilis.
71
2..1.TUBERKULÓZA
pôvodca:Mycobacterium tuberculosis (Kochov bacil)
zdroj nákazy: chorý človek s otvorenou tbc (v minulosti aj mlieko tuberkulóznych kráv)
vstupná brána: najčastejšie pľúca pri kvapôčkovej infekcii
cesta prenosu infekcie: vdýchnutím, infikovanou potravou (mlieko), poranenou pokožkou
šírenie tbc v organizme:lymfatickým systémom - u detí, krvou a prirodzenými dutinami - u dospelých
základné morfologické prejavy:tuberkulózny uzlík - proliferatívna forma
tuberkulózny exsudát - exsudatívna forma
72
Tbc uzlík
vznikne v mieste, kde sa zachytí Kochov bacil, je veľkosti prosa, má charakteristické
mikroskopické zloženie, v strede podlieha kazeifikácii (nekróze) a následnému vyhojeniu jazvou a
kalcifikácii (zvápenateniu) - vidieť na rtg snímkach. Ak ložisko skvapalnie, vznikne studený absces
(bez horúčky) a po jeho vyprázdnení tuberkulózna kaverna. Hnis obsahuje veľa mykobaktérií a
umožňuje šírenie tbc v pľúcach prevalením do priedušky a tým aj vznik kaverny (dutina spojená s
prieduškou).
73
Tbc exsudát
- podobný nešpecifickému serózno - fibrinóznemu exsudátu
Tuberkulózou sa zaoberá medicínsky odbor ftizeológia.
74
TYPY TUBERKULÓZY
1. DETSKÁ TUBERKULÓZA
2. TUBERKULÓZA DOSPELÝCH- postprimárna
75
1. DETSKÁ TUBERKULÓZA
Vzniká pri prvom stretnutí človeka s nákazou, čo býva spravidla v detstve. Dieťa väčšinou tbc bacil
vdýchne, ten sa dostane do pľúcnych mechúrikov, kde sa usadí a pomnoží. Tu vznikne kazeózna
nekróza. Tomuto ložisku hovoríme primárny infekt. Súčasne je postihnutá aj príslušná lymfatická
uzlina a vytvárajú spolu primárny komplex. Ten sa zvyčajne vyhojí zvápenatením. Baktérie v ňom
môžu prežívať aj roky a môžu byť opätovným zdrojom infekcie. U oslabených detí nedôjde k
vyhojeniu, proces sa ďalej šíri lymfou (škrofulóza na krku) a potom krvou do rôznych orgánov čím
vzniká mimopľúcna tuberkulóza. Najzávažnejšie smrtiace formy v minulosti boli hlavne miliárna
tuberkulóza a bazilárna meningitída.
76
2. TUBERKULÓZA DOSPELÝCH- postprimárna
Vyskytuje sa hlavne u starých a oslabených ľudí, napr. bezdomovcov. K nákaze dôjde vdýchnutím
novej infekcie alebo aktiváciou infekcie zo starého primárneho komplexu. Najčastejšie
pozorujeme zápal v pľúcnom hrote, ale môže postihnúť aj celý lalok pľúc (kazeózna tbc
pneumónia), tbc ložiská sa môžu rozpadať za vzniknu dutín (kaverny) - hovoríme o kavernóznej
tuberkulóze. Ak je kaverna otvorená do priedušky, ide o otvorenú tbc, kedy pacient šíri nákazu do
okolia.
77
PRÍZNAKY TBC:
chronický kašeľ s krvavým spútom, bolesť na hrudníku, nočné potenie, strata chuti
do jedla, pokles telesnej hmotnosti, únava
78
DIAGNOSTIKA tbc:
mikroskopické vyšetrenie spúta alebo vzorky tkanív - dôkaz tuberkulóznych bacilov,
kultivačné vyšetrenie, RTG hrudníka, bakteriologické vyšetrenie, bronchoskopické vyšetrenie,
histologické vyšetrenie, kožný tuberkulínový test
79
RIZIKOVÉ FAKTORY: tbc
HIV infekcia, iné ochorenia (diabetes mellitus, silikóza, chronické zlyhanie obličiek,
fajčenie), podvýživa, nedostatok minerálov, D vitamínu, oslabený imunitný systém (kortikoidy,
imunospresívna liečba), alkoholizmus, chudoba
80
RIZIKOVÉ SKUPINY: tbc
: imunosuprimovaní pacienti, užívatelia drog, migranti, bezdomovci, alkoholici,
asociáli, Rómovia, staršie vekové skupiny, zdravotnícki pracovníci
81
LIEČBA: tbc
patrí do rúk odborníka - pneumológa - ftizeológa. Je kontrolovaná, dlhodobá a vyžaduje
dlhodobé užívanie kombinácie antibiotík - antituberkulotík, ktoré zastavujú rast a množenie
mykobaktérií v organizme chorého. Problémom je možný vznik rezistencie na antibiotiká (bezdomovci).
V minulosti sa okrem rôznych chirurgických zákrokov uplatňovala režimová liečba v sanatóriách (pokoj,
čerstvý vzduch, klíma, slnko, pestrá strava, posilnenie imunity).
82
PREVENCIA: tbc
1.vyhľadávanie osôb s TBC a ich kontaktov a ich následná izolácia a liečba 2.očkovanie detí
BCG vakcínou. Hlavný význam BCG vakcinácie spočíva v odvrátení vzniku ťažkých smrtiacich foriem
primárnej tuberkulózy ako je bazilárna meningitída a miliárna tuberkulóza pľúc. Od 1. januára 2012
nadobudla účinnosť vyhláška, podľa ktorej nie je očkovanie novorodencov proti TBC povinné.
83
2.2.SYFILIS (LUES)
Syfilis je vysoko nákazlivé chronické ochorenie, ktoré sa zaraďuje
medzi sexuálne prenosné choroby. Prebieha v troch štádiách v
rozmedzí až niekoľko desiatok rokov. Neliečený alebo
nedostatočne liečený môže byť v neskorom štádiu príčinou úmrtí
alebo invalidity pacienta.
84
Syfilis
pôvodca:spirochéta Treponema pallidum
zdroj nákazy: chorý človek
vstupná brána: najčastejšie genitálie
cesta prenosu infekcie: pohlavný styk, z matky na novorodenca
základné formy: 1. získaná
2. vrodená
85
1. ZÍSKANÁ FORMA
má tri štádiá
86
prvé štádium syfilisu získanej formy
V mieste vstupu infekcie (penis, vulva, krčok maternice) sa vytvorí nebolestivý tvrdý vred
- a zduria regionálne lymfatické uzliny. Tieto prejavy po niekoľkých týždňoch samovoľne
odznejú, dochádza k falošnému zhojeniu a nasleduje kratšie bezpríznakové obdobie, ale baktérie sa
rozšíria do celého organizmu.
87
druhé štádium syfilisu získanej formy
nastane do 8 týždňov po infekcii. Prejavuje sa kožnou vyrážkou rôznych foriem a pestrého
výskytu
, aj na slizniciach. V miestach trenia (napr. v podpazuší), na penise a vulve sú veľké
bradavicovité útvary, ploché kondylómy . Objavujú sa aj celkové príznaky - bolesť hlavy, krku, zvýšená teplota, zdurenie všetkých lymfatických uzlín. Toto štádium je najnebezpečnejšie
pre okolie, pretože je najnákazlivejšie. Potom nasleduje zhojenie a dlhé obdobie pokoja
88
tretie štádium syfilisu získanej formy
vzniká po mesiacoch alebo rokoch Typickým príznakom je vznik gúm, neurolues a
syfilitická aortitída.
89
Gumy
sú tuhé, uzlovité útvary vo vnútorných orgánoch (pečeň, mozog, koža, kosti); sú podobné
tbc uzlíku, ale sú veľké aj niekoľko centimetrov a majú pružnú konzistenciu
90
Neurolues
poznáme ako tabes dorsalis (ochorenie miechy, spôsobuje stratu citlivosti),
progresívnu paralýzu (demencia) a meningovaskulárny syfilis
91
Syfilitická aortitída
zápal aorty, ktorý môže viesť ku vzniku výdute (aneuryzmy)
92
2.VRODENÝ SYFILIS
vzniká prenosom infekcie z matky na plod. Plod sa obvykle rodí mŕtvy alebo
čoskoro umiera. V určitých prípadoch sa poškodenie prejaví až v neskoršom veku (slepota, hluchota,
súdkovité zuby, sedlovitý koreň nosa, zápal rohovky ap.)
93
DIAGNOSTIKA vrodený syfilis
: je hlavne sérologická
94
TERAPIA: vrodený syfilis
Liečba je doménou dermatovenerológie - medicínsky odbor špecializujúci sa na kožné a
pohlavné choroby. Základom terapie syfilisu je podávanie penicilínu, ktorý bol do liečby zavedený pred
vyše 70 rokmi a doteraz ho žiadne antibiotikum neprekonalo. Dôležité je však liečbu zahájiť čo najskôr.
Syfilis podlieha povinnému hláseniu.
Pohlavne prenosnými chorobami sa zaoberá dermatovenerológia.
95
TERAPIA: vrodený syfilis
Liečba je doménou dermatovenerológie - medicínsky odbor špecializujúci sa na kožné a
pohlavné choroby. Základom terapie syfilisu je podávanie penicilínu, ktorý bol do liečby zavedený pred
vyše 70 rokmi a doteraz ho žiadne antibiotikum neprekonalo. Dôležité je však liečbu zahájiť čo najskôr.
Syfilis podlieha povinnému hláseniu.
Pohlavne prenosnými chorobami sa zaoberá dermatovenerológia.
