1. koncepcia zdravotnej starostlivosti v odbore klinicka psychologia Flashcards Preview

vseobecna psychologia > 1. koncepcia zdravotnej starostlivosti v odbore klinicka psychologia > Flashcards

Flashcards in 1. koncepcia zdravotnej starostlivosti v odbore klinicka psychologia Deck (48)
Loading flashcards...
1

Náplň zdravotnej starostlivosti v odbore klinická psychológia

podľa zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti

Klinická psychológia je špecializačný odbor, ktorý sa zaoberá duševným životom z hľadiska zdravia a choroby. Vedecká disciplína, ktorá sa zaoberá duševným životom, resp. psychickou reguláciou z hľadiska choroby a dysadaptácie.
Klinická psychológia sa zaoberá nielen klasifikovanými poruchami, ale aj „psychopatológiou všedného dňa“. Klinická psychológia skúma duševný život človeka v bio-psycho-sociálnych súvislostiach v kontiuu zdravie-choroba. Táto definícia zahŕňa multifaktoriálny prístup a súčasný dôraz na psychológiu zdravia

2

kam patri klinicka psychologia v systeme psychologickych vied

klinická psychológia medzi aplikované odvetvia. Znamená to, že sa opiera o vedomosti základných (všeobecná psychológia, psychologická metodológia, vývinová psychológia) a špeciálnych (sociálna, pedagogická, porovnávacia) psychologických disciplín a v praxi pôsobí spolu s ďalšími aplikovanými odvetviami (poradenská, školská, forenzná, pracovná psychológia).

3

Základné oblasti klinickej psychologie

1. Psychopatológia
2. Psychodiagnostika
3. Psychoterapia
4. Rehabilitácia
5. Reedukácia:
6. Patopsychológia
7. Psychosomatika
8. Neuropsychológia
9. Psychológia zdravia

4

1. Psychopatológia

je spoločným odborom psychiatrie a klinickej psychológie. Opisuje symptomatológiu-príznaky jednotlivých psychických porúch, ktoré tvoria kritéria diagnostiky.
Poskytuje terminológiu ako popisovať a porozumieť jednotlivým psychickým poruchám. Tradične je členená podľa psychických funkcií (poruchy vnímania, pozornosti, emotivity..)V USA sa používa názov abnormálna psychológia.

5

2. Psychodiagnostika:

predstavuje použitie klinických a testových metód za účelom poznania osobnosti pacienta, stanoviť diagnózu, indikovať terapiu a prípadne posúdiť jej efekt. Klinická psychodiagnostika kladie dôraz na vyšetrenie osobnosti, preto sa používajú nielen výkonové metódy, dotazníky a škály, ale aj projektívne metódy.

6

3. Psychoterapia

je použitie psychologických metód s terapeutickým cieľom. Rozlišujeme podpornú psychoterapiu, ktorá je súčasťou prístupu vo všetkých pomáhajúcich profesiách a špeciálnu psychoterapiu, ktorá sa zameriava na odstránenie poruchy a podporu osobného rastu, pričom je potrebné absolvovať postgraduálny výcvik v konkrétnom smere a metódach.

7

4. Rehabilitácia:

zahŕňa postupy na obnovu poškodených funkcií a schopností. Klinickí psychológovia sa podieľajú najmä na rehabilitácii ľudí s organickým poškodením, či obnove sociálneho fungovania, napr. pri schizofréniách.

8

5. Reedukácia:

sa zameriava na diagnostiku a nápravu porúch, kde hlavným činiteľom sú poruchy učenia. Týka sa najmä špeciálnych vývinových porúch (dyslexia, dysgrafia) a porúch správania. V našej praxi pracujú psychológovia najmä v systéme pedagogicko-psychologických poradní a centier výchovnej prevencie.

9

6. Patopsychológia:

sa zaoberá psychickou ľudí so senzorickými a motorickými poškodeniami a trvalými vývinovými poruchami v spolupráci so špeciálnymi a liečebnými pedagógmi.

10

7. Psychosomatika:

sa venuje diagnostike a terapii somatických ochorení, v etiológii ktorých zohrávajú významnú úlohu psychogénne faktory a životný štýl. Psychológovia tu pôsobia v rôznych vedných odboroch ako je interná, kardiológia, gynekológia, onkológia...

11

8. Neuropsychológia:

sa zaoberá psychickými funkčnými prejavmi a ich zmenami pri poruche centrálnej nervovej sústavy. Vypracúva špeciálne kvantitatívne a kvalitatívne diagnostické metódy a psychologické postupy rehabilitácie poškodených funkcií.

12

9. Psychológia zdravia:

sa zaoberá problematikou udržiavania a posilňovania zdravia, teda faktormi salutogenézy. Jej predmet sa prekrýva so psychohygienou. Tá vznikla ako hnutie za zlepšenie podmienok duševne chorých, neskôr ako interdisciplinárny odbor zameriavajúci sa na prevenciu duševných porúch a propagáciu zdravého životného štýlu. V súčasnosti sa na Slovensku problematikou destigmatizácie a lobbibgu v prospech ľudí s duševnou chorobou zaoberá Liga za duševné zdravie.

13

1. klinicky psycholog úlohy v prevencii

V prevencii uplatňujú klinickí psychológovia špecifické poznatky z oblasti psychohygieny a psychológie zdravia. Sú významnými účastníkmi preventívnych programov, vykonávajú skríningové vyšetrenia a vedú psychostimulačné programy. Klinickí psychológovia sa podieľajú na vyhľadávaní rizikových jedincov a skupín. Krízové intervencie poskytujú psychológovia v náročných životných situáciách. V sekundárnej prevencii vyvíjajú a aplikujú psychologické preventívne programy na podporu zdravia. Klinickí psychológovia majú svoje miesto pri príprave Národných programov na podporu zdravia.

14

2. Klinicky psycholog úlohy v diagnostike

podáva psychologické vyšetrenie informácie o vývine a stave psychických funkcií a o osobnosti vyšetrovaného. Objektivizuje druh a mieru porúch psychických funkcií a schopností, zmeny v osobnosti chorého. Klinický psychológ samostatne vykonáva diferenciálne diagnostické vyšetrenia najmä v diagnosticky nejasných prípadoch. Významne sa tak podieľa na diagnostickom procese, pri stanovení správneho, účelného a individuálne vhodného terapeutického postupu a na posúdení postupu a účinnosti psychoterapie. V rámci psychodiagnostiky používa popri klinických metódach aj špeciálne testové metódy podľa vlastného výberu. Zistené závery postupuje ďalším odborníkom, predovšetkým ak ide o konziliárne psychodiagnostické vyšetrenie na žiadosť lekára a slúžia i na rozhodovanie o ďalšej psychologickej starostlivosti.

15

3. klinický psycholog úlohy terapii

klinický psychológ samostatne aplikuje rôzne formy individuálnej, skupinovej a komunitnej terapie, psychologickej intervencie a modifikácie duševných stavov a správania. V rámci bazálneho prístupu (najmä s použitím metód racionálnej terapie, krízovej intervencie a základných psychologických poznatkov) prispieva k emočnej podpore a podpore salutogenézy. Môže tiež realizovať prislúchajúce špecifické metódy a prístupy (tréning psychických funkcií, neuropsychologická rehabilitácia a reedukácia na obnovenie poškodených psychických funkcií, psychoprofylaxia, príprava na pôrod, relaxačné metódy, hypnóza, biofeedback a podobne).

16

4. V poradenskej činnosti

sa zameriava na odbornú pomoc pri riešení osobných, sociálnych, profesionálnych, výchovných a iných životných problémov vo vzťahu k zdraviu, jeho ohrozeniu a poškodeniu. Klinický psychológ pôsobí ako poradca najmä v špecializovanej ambulantnej starostlivosti, v krízových centrách, na linkách dôvery, v doliečovacích zariadeniach, v stacionároch.

17

5. V posudkovej činnosti hodnotí

klinický psychológ duševný stav, duševné funkcie, schopnosti a osobnosť predovšetkým z hľadiska úrovne pracovných a špecifických spôsobilostí, ich narušenia alebo obmedzenia v dôsledku telesného poškodenia, ochorenia, defektu alebo psychickej poruchy. Spolupodieľa sa na posudzovaní zdravotnej spôsobilosti na výkon niektorých činností.

18

6. V znaleckej činnosti

vystupuje klinický psychológ ako znalec, ak bol ustanovený podľa osobitného predpisu alebo ako konzultant lekára, prípadne iného odborníka.

19

7. Vo vedecko-výskumnej a pedagogickej činnosti

je klinický psychológ riešiteľom výskumných úloh alebo projektov svojho pracoviska, kde môže testovať vlastné hypotézy a využíva vlastné metódy. Pôsobí pri vyvíjaní a overovaní nových diagnostických metód a nových foriem starostlivosti o zdravie a posudzovania ich efektivity. Realizuje i samostatne
základný psychologický výskum so zameraním na rozvoj teórie a praxe klinickej psychológie, psychodiagnostiky, psychoterapie, duševnej hygieny a podobne.

20

postgraduálne vzdelávanie v klinickej psychologii

1. vedecká príprava - doktorandské štúdium
2. Pre samostatnú prax v štátnych a neštátnych zdravotníckych zariadeniach je podmienka špecializačná príprava ukončená atestáciou z klinickej psychológie. Podmienkou pre samostatnú prax je aj členstvo v SKP. Výkon psychoterapie je viazaný na splnenie podmienok, ktoré sú v súlade s normami EAP (európskej psychoterapeutickej asociácie) a ktoré prijala Slovenská psychoterapeutická spoločnosť, ktorá zároveň vydáva osvedčenia o absolvovaní dlhodobého vzdelávania a výcviku a vedie Zoznam psychoterapeutov SR.

21

Klinický psychológ je povinný poskytovať zdravotnícku starostlivosť len toho druhu a v tom rozsahu, v akom je rozhodnutie o registrácii

- dopredu informovať aký druh a v akom rozsahu starostlivosti poskytuje
- spolupracovať s inými zdravotníckymi zariadeniami, pokiaľ je treba,
- viesť dokumentáciu prevádzkovú
- Viesť dokumentáciu zdravotnú.

22

zásady

právo pacienta na informácie:
Povinná mlčanlivosť
Detský pacient

23

1. právo pacienta na informácie

psychológ je povinný poučiť vhodným spôsobom pacienta o zdravotnom stave v rámci svojej odbornej spôsobilosti . Pacient sám určí, kto z rodiny má byť informovaný. Má právo vidieť dokumentáciu. Neoplatí to u osôb zbavených spôsobilosti k právnym úkonom. Nahliadnuť má právo i lekár, sestra, psychológ, revízny lekár a súdny úradník.

24

2. Povinná mlčanlivosť

zákon o chrane osobných údajov. Výnimkou je ak dá pacient súhlas. Povinnná je oznamovacia povinnosť pri trestných činoch. Ak boli v minulosti netreba. Zo zákona o ochrane dtí, treba oznámiť, ak rodičia neplnia povinnosti alebo zneužívajú právomoci. Zdravotník môže byť zbavený mlčanlivosti len nadriadeným orgánom v štátnom záujme.

25

3. Detský pacient

Dieťa môže požiadať o pomoc bez vedomia rodičov, psychológ ju musí poskytnúť. Dieťa má právo na informácie primerané veku.V kríze môže jednať bez rodič, pri bežnom vyšetrení môže požadovať prítomnosť rodiča. Rodičia majú právo byť informovaný, závisí na rozumoej úrovni a psychickom stave aby psychológ posúdil, či zachovať mlčanlivosť, ak to dieťa požaduje.

26

hospitalizácia

dobrovoľná- podpis informovaného súhlasu a nedobrovoľná. Pri nedobrovoľnej do 24 hodín treba oznámiť súdu. Potom následne ak sa liečba predlžuje nad 3 mesiace opäť.

27

Ochranné liečby :

ak páchateľ inak trestného činu nie je nepríčetnosť alrbo zníženú príčetnosť trestne zodpovedný.

28

Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti :

- k právnym úkonom
- k držaniu zbrane
- k riadeniu motorového vozidla

29

zásady v odbore

1. poznať základné zdravotnícke predpisy
2. držať krok s vývojom odboru
3. komunikovať s pacientom a rešpektovať jeho práva
4. starostlivo viesť zdravotnú dokumentáciu
5. nikdy neodmietnuť poskytnutie prvej pomoci
6. dbať na povinnosti mlčanlivosti
7. vyvarovať sa ordinovania do telefónu
8. dbať na poistenie zodpovednosti za škodu

30

ZÁKONY VZŤAHUJÚCE SA NA POSYKTOVANIE ZDRAV. STAROSTLIVOSTI:

1. Zákon 576/2004 o zdravotnej starostlivosti
2. Zákon č. 577/2004 Z. z.
3. Zákon č. 578/2004 Z. z.
4. Nariadenie vlády SR č. 296/2010 Z. z.