5. Medzinárodné vzťahy a diplomacia Starovekého Grécka

Question 1

Grécko zahŕňalo do sféry svojho vplyvu koľko nezávislých miest (polisov)?

Answer 1

2000

Question 2

Kde sa nachádzalo jadro civilizácie Grécka?

Answer 2

V Egejskom more, okolo neho sa nachádza grecka sféra ktorá zahŕňa pobrežie Malej Ázie a Severnú časť turecka.

Question 3

Staroveké Grécko sa skladalo s akých 3 častí?

Answer 3

• Severné Grécko (Tesália, Aetólia);
• Stredné Grécko (Atika, hlavné mesto Atén);
• Južné Grécko (Peloponés, Stred – Sparta)

Question 4

Aká bola periodizácia dejinného vývoja Grécka?

Answer 4

Kykladská kultúra
Minojská
Mykénska
Homérska
Archaická
Klasická
Helenistická

Question 5

Charakteristika Minojskej civilizácie?

Answer 5

(3-2 tisícročie p.n.l.) – malý počet zdrojov, miest a obyvateľov.

Question 6

Charakteristika Mykénskej civilizácie?

Answer 6

(2 tis. p.n.l.) – založenie mestských štátov, trójska vojna.

Question 7

Charakteristika Homérskej tradície?

Answer 7

(1200-800 p.n.l.) – „temne obdibie“ Grécka, aktívna kolonizácia s rozvojom námorného obchodu, majetková diferenciácia.

Question 8

Charakteristika archaiskej doby?

Answer 8

(800-500 p.n.l.) – začiatok používania mincí, vznik polisov - Sparta, Atény; nová vrstva obchodníkov.

Question 9

Charakteristika klasickej doby?

Answer 9

(500-338 p.n.l.) – zmena tyranie na demokraciu, vláda ľudu. Rozkvet starogréckej polis, ich hospodárstvo, obdobie najvyšších kultúrnych úspechov starých Grékov

Question 10

Charakteristika helenistickeho obdobia?

Answer 10

(338-30 p.n.l.) – obdobie Alexandra Macedonského. Odvtedy sa dejiny starovekého Grécka a bývalých helenistických štátov študujú v rámci dejín starovekého Ríma.

Question 11

Diplomacia Grécka má ake obdobia:

Answer 11

1 Homérske obdobie (12 – 8 storočí pred Kr.)
2. klasické obdobie (8 - 4 storočia pred Kristom)
3. helénske obdobie (4. st. – 30 r. pred Kr.)
4. Rímske obdobie (30 r.pred Kr. – 529 po Kr.)

Question 12

Čo je diplomacia?

Answer 12

Jedna z foriem realizácie štátnej politiky vo vzťahoch medzi mocenskými organizáciami v rámci gréckej spoločnosti

Question 13

Hlavnými obdobiami v medzinárodných vzťahoch Grécka boli akí vojny? Čim sa skončili?

Answer 13

Peloponézske vojny, ktoré sa skončili víťazstvom Sparty a skutočnou stratou autonómie zo strany Atén, ako aj obdobie Macedónskej nadvlády.

Question 14

Podľa Watsona, aké boli obdobia v Grecku?

Answer 14

Peloponézske vojny (500 – 404 pred Kr.)
Éra kongresov (403-338 pred Kr.)
Macedónske obdobie (337 – 80 pred Kr.)

Question 15

Peloponézska vojna kedy bola? Medzi kým?

Answer 15

Bola vedená medzi starovekými Aténami a Spartou s podporou spojencov každej strany v dvoch etapách. Prvým je obdobie rokov 460 až 446 pred Kristom a druhý (významnejší) - 431-404 pred Kristom.

Question 16

Čím sa končili Peloponezke vojne?

Answer 16

Sparťania, financovaní Perziou, však napokon zvíťazili v bitke pri Egospotame v roku 405 pred Kristom.

Question 17

Príčina Korintských vojen?

Answer 17

Sparta sa stala dominantnou mocnosťou v Grécku. Jeho postavenie mestského štátu číslo 1 však malo krátke trvanie. Boli nepokojné sparťanské ambície v strednom a severnom Grécku, Malej Ázii a Sicílii.

Question 18

S kým bojovala Sparta v Korintskych vojnách?

Answer 18

• Atény.
• Théby.
• Korint.
• Perzia (od 396 do 387 pred Kr.).

Question 19

Čo o bolo výsledkom tejto konfrontácie?

Answer 19

Výsledkom tejto konfrontácie bol „kráľovský mier“. Sparta postúpila svoju ríšu Peržanom, ale zostala ovládnuť Grécko.

Question 20

d. charakteristika a prínos diplomacie starovekého Grécka

Answer 20

Aliancie medzi polisami.
Gréci mali oficiálnych diplomatických zástupcov:
Angelos - vyslanec, ktorí ide na špeciálnu misiu.
Keryx = posol
Proxenos- niečo ako gonorarny konzul

Question 21

Čo je amphictonias?

Answer 21

Sú náboženské zväzky, ktoré spájali okolité kmene, ktoré žili v blízkosti nejakej svätyne. Účelom stvorenia je posielať rituály, obete a poskytovať ochranu.

Question 22

Čo je proxenia?

Answer 22

Je zvyk pohostinnosti, ktorý sa začal ako udelenie záštity cudzincovi v určitej politike. Neskôr nadobudla podobu akéhosi stáleho konzulárneho zastúpenia. Začali sa menovať splnomocnenci, chránili záujmy svojej politiky v štáte, kde žili.

Question 23

Na čo bola cielená zahraničná politika polis

Answer 23

Naa rozširovanie území, získanie otrokov a trhov

Question 24

Na čo bola cielená zahraničná politika polis?

Answer 24

Na rozširovanie území, získanie otrokov a trhov

Question 25

Gréci sa usilovali o čo?

Answer 25

Hegemóniu, o zaistenie vonkajšej bezpečnosti, hľadanie spojencov, koloniálnu expanziu, vytváranie vojenských skupín.

Question 26

Hlavné úspechy Rímskej ríše?

Answer 26

Napísanie „rímskeho práva“ a zavedenie pojmu „občan“.
Vybudovanie ciest Rímska ríša položila základ pre obchodné cesty z Európy do Malej Ázie, ktoré sa využívali a využívajú dodnes.

Question 27

Čo spájali riadenie, organizácia a činnosť diplomatických orgánov starovekého Ríma?

Answer 27

Prvky a tradície diplomacie starších civilizačných oblastí staroveku

Question 28

Aké bolo riadenie mestských provincií Ríma?

Answer 28

Z centra

Question 29

Aká bola najstaršia známa medzinárodná zmluva v dejinách Ríma?

Answer 29

S Latinmi uzavrel konzul Spurius Cassius v roku 493 pred Kristom

Question 30

Aký kráľ pokúsil dobyť Rímu grécke mestá v južnom Taliansku?

Answer 30

Pyrrhos Epirský (helenestickd obdobie]

Question 31

S kým Rím v roku 348 pred Kr. uzavrel dohodu o obchodných vzťahoch a vzájomných sférach vplyvu

Answer 31

Kartágu

Question 32

Čo je Karthágó?

Answer 32

Mesto aké založili Feničania v roku 814 pred Kristom a bolo centrom mocnej ríše, ktorú dobyli Rimania v 2. storočí pred Kristom. Miesto nachádza sa na pobreží Stredozemného mora, na predmestí Tunisu.

Question 33

Kedy bola 1. púnska vojna? Čo dobyl Rím?

Answer 33

(264 - 241 pred Kr.)
Rím dobyl Sicíliu, Korziku, Sardíniu, Kartágo si udržalo svoje postavenie.