9. 30-ročná vojna a Francúzsko Flashcards
Význam 30-ročnej vojny pre medzinárodno-politický vývoj v Európe
30-ročná vojna je sériou konfliktov, na ktorých sa zúčastnili takmer všetky európske krajiny, trvala od roku 1618 do roku 1648 o politickú a náboženskú nadvládu a týkala sa mnohých európskych krajín.
Dôvod 30-ročnej vojny? Vplyv?
Začiatkom vojny boli náboženské konflikty medzi protestantmi a katolíkmi, preto sa vojna považuje za poslednú veľkú náboženskú vojnu na svete.
Neskôr náboženský podtext vystriedal boj o podkopanie hegemónie Habsburgovcov.
Hlavným vplyvom tejto vojny bola skutočnosť, že politika sa osamostatnila od cirkvi.
Čím sa začala 30 ročná vojna?
Pražskou defenestráciou. Vo Svätej ríši rímskej nemeckého národa (ktorá pozostávala z moderných krajín Beneluxu, Českej republiky, východného Francúzska, Nemecka, Rakúska, Švajčiarska a časti Talianska) povstali protestanti v Čechách proti katolíckemu cisárovi.
23. mája 1618 vyhodili z okna českej kancelárie dvoch úradníkov Viléma Slavatu a Jaroslava z Martynych. Táto udalosť, ktorá sa nazýva aj „Druhá pražská defenestrácia“, bola považovaná za začiatok vojny a povstania proti Habsburgovcom. Českí protestanti vystriedali vtedajšieho kráľa Fridricha V. Falku, začali sa zdĺhavé boje, no už v roku 1620 boli protestanti porazení a katolícka viera sa opäť stala oficiálnou.
Akcie po vystriedaní vtedajšieho kráľa Fridricha V. Falku (falcký kurfirst a český kráľ ) českými protestantmi?
Keď sa dánsky kráľ dozvedel o porážke Čechov, vyhlásil vojnu Svätej ríši rímskej a napadol ich v Sasku. Ale opäť v roku 1626 Svätá liga porazila Dánsko pod vedením Luthera a opäť to nebola posledná bitka. Už 29. januára 1629 švédsky kráľ Gustáv Adolf II. vyhlásil ríši vojnu, ktorá trvala do roku 1634 a skončila porážkou pri Nordlingene(Nemecko) - čo viedlo k definitívnej strate hegemónskeho postavenia Švédska v Nemecku, novému posilneniu habsburských pozícií a vstupu Francúzska do vojny.
V tom čase už táto vojna stratila náboženské motívy a všetko sa zmenilo na jednoduchý boj o nové územia a rast politickej moci.
Keďy do konfliktu vstúpilo Francúzsko? Na koho strane? Prečo?
1635, na strane protestantov, hoci išlo o výlučne katolícku krajinu.
Vďaka tomu, že ako povedal kardinál Richelieu, hlavným štátnym záujmom Francúzska je konfrontácia a víťazstvo nad Habsburgovcami. Od chvíle, keď Francúzsko vstúpilo do vojny, Habs. mon. a jej spojenci utrpeli početné porážky.
Dôsledky konfliktu?
Hegemónie v Európe do Francúzsku od Habsburgovcov
Nedostatok vplyvu cirkvi na politiku, všetky krajiny začali spoliehať na ekonomiku a obchod.
Holandská republika a Švajčiarska konfederácia boli medzinárodne uznané ako nezávislé.!!
Hlavnými víťazmi v tejto vojne boli Francúzsko a Švédsko.
A vôbec, po týchto udalostiach Francúzsko vystupovalo ako kontinentálny hegemón na hlavnej politickej scéne sveta.
Vestfálsky mier je komplex akých dohôd?
Münsterská (Mier Holandska a Španielska, Francúzska a Svätej ríše rímskej) a
Osnabrúcká (Dohoda medzi Švédskom a Svätou ríšou rímskou).
Napriek tomu, že Francúzsko sa stalo hegemónom v Európe, základom medzinárodného systému boli národné štáty.
Hlavný problém vestfálskeho systému?
Čim viac zmlúv podpíšete tým viac máte zameskov, tým viac budete zatiahnutí do konfliktov medzi inými mocnosťami
Kedy boli podpísané Vestfálske zmluvy?
Prvá Münsterská zmluva, ktorá bola podpísaná medzi Španielskom a Holandskom 30. januára 1648. V skutočnosti táto zmluva ukončila osemdesiatročnú vojnu.!!!
Osnabrücká zmluva medzi Svätou rímskou ríšou nemeckých národov a Švédskom a jeho spojencami z 24. októbra 1648.
- Druhá Münsterská zmluva, ktorá bola tiež podpísaná 24. októbra 1648, ale už medzi Svätou rímskou ríšou nemeckých národov a Francúzskom.
Diplomacia kardinála Richellieu a jeho prínos pre MV
Richelieuova politika bola zameraná na podporu absolutizmu.
zaviedol pojem štátny záujem
1626 - prvé MZV
Vo svojom „politickom testamente“ zdôraznil, že najdôležitejšou vecou v diplomacii je vyjednávanie
Ako grancúzsky historik F. Erlanger výstižne nazval desaťročie týchto Richelieuových snáh?
„diplomacia pištolí“
diplomacia v Európe v 16.-17. storočí
Diplomacia sa na prelome 16. a 17. storočia stala osobitným druhom každodennej štátnej činnosti. s vystupovaním stálych diplomatických zástupcov na dvoroch panovníkov a v
sústave štátnych orgánov - špeciálnych oddelení, ktorých hlavnými úlohami bola korešpondencia a udržiavanie kontaktov medzi panovníkmi, prijímanie zahraničných delegácií a veľvyslancov, vedenie rokovaní.
Ake diplomatické právo mali veľmoci v15. a 16.st.?
Disponujúce značnými prostriedkami na vedenie vojen a práve ony mali privilégium rozhodovať o osude sveta.
!Veľvyslanectvá majú právo vyslať všetky nezávislé štáty, ale len „veľké štáty“ majú stále zastúpenie.
