chem 100/1000 Flashcards
chybaju otazky : 11, 20, 50, 51, 61, 66, 77, 78, 89, 90, 91, 99 (88 cards)
1
Q
- Ak v kadičke rozpustíme NaCl v destilovanej vode, vznikne:
a) bezfarebný roztok
b) uzavretá sústava
c) pravý roztok
d) roztok elektrolytu
e) otvorená sústava
f) izolovaná sústava
g) chemicky čistá látka
h) homogénna sústava
A
a) bezfarebný roztok
c) pravý roztok
d) roztok elektrolytu
e) otvorená sústava
h) homogénna sústava
2
Q
- Destilovaná voda sa od pitnej vody líši:
a) chemickým zložením
b) obsahom aniónov
c) obsahom katiónov
d) tým, že destilovaná voda je silný elektrolyt a pitná voda je slabý elektrolyt
e) tým, že pitná voda je chemické indivíduum a destilovaná voda nie je chemické indivíduum
f) nelíši sa ničím
g) tým, že destilovaná voda je chemicky čistá látka a pitná voda je chemické indivíduum
h) schopnosťou tvoriť vodíkové väzby
A
a) chemickým zložením
b) obsahom aniónov
c) obsahom katiónov
3
Q
- Pitná voda je:
a) pravý roztok
b) zložená len z molekúl H2O
c) homogénna zmes
d) zmes chemických látok
e) nepravý roztok
f) suspenzia
g) chemické indivíduum
h) heterogénna zmes
A
a) pravý roztok
c) homogénna zmes
d) zmes chemických látok
4
Q
- Čistá morská voda:
a) nie je pravý roztok
b) nie je chemicky čistá látka
c) je zložená z viacerých fáz
d) je uzatvorená sústava
e) má chemické zloženie rovnaké ako pitná voda
f) je oproti pitnej vode bohatšia o minerálne látky
g) je homogénna zmes
h) je heterogénna zmes
A
b) nie je chemicky čistá látka
f) je oproti pitnej vode bohatšia o minerálne látky
g) je homogénna zmes
5
Q
- Destilovaná voda je:
a) chemicky čistá látka
b) chemické indivíduum
c) homogénna látka
d) dobré rozpúšťadlo iónových zlúčenín
e) dobré rozpúšťadlo nepolárnych látok
f) zložená z molekúl H2O
g) silný elektrolyt
h) látka, ktorá nie je elektrolyt
A
a) chemicky čistá látka
b) chemické indivíduum
c) homogénna látka
d) dobré rozpúšťadlo iónových zlúčenín
f) zložená z molekúl H2O
h) látka, ktorá nie je elektrolyt
6
Q
- Elektróny:
a) rovnakých atómov sa podieľajú na tvorbe nepolárnej kovalentnej väzby (napr. v molekule N2)
b) hovoríme o nich, že sú v základnom stave, ak majú najnižšiu energiu
c) obsadzujú jednotlivé hladiny v atóme podľa ich klesajúcej energie
d) môžu byť odtrhnuté od atómu a vznikajú pri tom anióny
e) patria medzi elementárne častice atómu a majú záporný náboj
f) ich počet v atóme sa vždy rovná počtu neutrónov
g) v atómoch sa nachádzajú v priestoroch, ktoré označujeme ako orbitály
h) ktoré sa nachádzajú na poslednej vrstve atómu sa nazývajú valenčné elektróny
A
a) rovnakých atómov sa podieľajú na tvorbe nepolárnej kovalentnej väzby
(napr. v molekule N2)
b) hovoríme o nich, že sú v základnom stave, ak majú najnižšiu energiu
e) patria medzi elementárne častice atómu a majú záporný náboj
g) v atómoch sa nachádzajú v priestoroch, ktoré označujeme ako orbitály
h) ktoré sa nachádzajú na poslednej vrstve atómu sa nazývajú valenčné elektróny
7
Q
- Základnou štruktúrnou jednotkou látky je:
a) protón
b) elektrón
c) atóm
d) nukleón
e) hmota
f) zlúčenina
g) každé chemické indivíduum
h) molekula, napr. H2
A
c) atóm
8
Q
- Chemické indivíduum môže byť:
a) roztok NaCl v destilovanej vode
b) len zlúčenina
c) Al2O3
d) elektrón
e) pitná voda
f) morská voda
g) prvok alebo zlúčenina
h) len prvok
A
c) Al2O3
g) prvok alebo zlúčenina
9
Q
- Protón je častica:
a) ktorá má jeden elementárny kladný náboj
b) ktorá má jeden elementárny záporný náboj
c) ktorá nepatrí medzi nukleóny
d) ktorá patrí medzi nukleóny
e) ktorá vznikne z atómu vodíka pribratím jedného elektrónu
f) ktorá vznikne z molekuly vodíka stratou jedného elektrónu
g) ktorá vznikne z atómu vodíka stratou jedného elektrónu
h) elektroneutrálna
A
a) ktorá má jeden elementárny kladný náboj
d) ktorá patrí medzi nukleóny
g) ktorá vznikne z atómu vodíka stratou jedného elektrónu
10
Q
- Nuklidy protium, deuterium, tritium
a) sú izotopy
b) majú rovnaký počet protónov
c) majú rovnaký počet neutrónov
d) majú rôzny počet nukleónov
e) majú rôzny počet elektrónov
f) majú rôzny počet neutrónov
g) majú rôzny počet protónov
h) majú rovnaké protónové číslo
A
a) sú izotopy
b) majú rovnaký počet protónov
d) majú rôzny počet nukleónov
f) majú rôzny počet neutrónov
h) majú rovnaké protónové číslo
11
Q
- Prócium, deutérium a trícium:
a) sa líšia protónovým číslom
b) sa líšia nukleónovým číslom
c) sa líšia počtom protónov
d) sa líšia počtom neutrónov
e) sa líšia počtom elektrónov
f) sú izotopy vody
g) sú rôzne názvy jedného izotopu
h) sa líšia relatívnou atómovou hmotnosťou
A
b) sa líšia nukleónovým číslom
d) sa líšia počtom neutrónov
h) sa líšia relatívnou atómovou hmotnosťou
12
Q
- Pre hlavné kvantové číslo platí:
a) ak má hodnotu n = 4, maximálny počet elektrónov v elektrónovej vrstve n je 32
b) so vzrastom jeho hodnoty rastie energia elektrónov
c) možno ho použiť na výpočet energie elektrónu v danej energetickej hladine
d) hlavné kvantové číslo dnes známych prvkov nadobúda hodnoty 1 až 7
e) má vplyv na veľkosť hraničnej plochy orbitálov
f) ak má hodnotu n = 3, maximálny počet elektrónov v elektrónovej vrstve je 16
g) označuje sa písmenom l
h) určuje energiu elektrónu v atóme vodíka podľa vzťahu En= B.n2
A
a) ak má hodnotu n = 4, maximálny počet elektrónov v elektrónovej vrstve n je 32
b) so vzrastom jeho hodnoty rastie energia elektrónov
c) možno ho použiť na výpočet energie elektrónu v danej energetickej hladine
d) hlavné kvantové číslo dnes známych prvkov nadobúda hodnoty 1 až 7
e) má vplyv na veľkosť hraničnej plochy orbitálov
13
Q
- Pre vedľajšie kvantové číslo platí:
a) vymedzuje hodnoty magnetického kvantového čísla
b) má vplyv na tvar hraničnej plochy orbitálov
c) charakterizuje tvar orbitálu
d) určuje počet elektrónových vrstiev v atóme
e) nadobúda hodnoty od -n do +n
f) jeho hodnoty sa označujú písmenami s, p, d, f …
g) sa označuje písmenom n
h) môže nadobudnúť hodnotu 0 až n–1
A
a) vymedzuje hodnoty magnetického kvantového čísla
b) má vplyv na tvar hraničnej plochy orbitálov
c) charakterizuje tvar orbitálu
f) jeho hodnoty sa označujú písmenami s, p, d, f …
h) môže nadobudnúť hodnotu 0 až n–1
14
Q
- Maximálny počet elektrónov, ktoré sa nachádzajú v elektrónovej vrstve s hlavným kvantovým číslom n = 2, je:
a) 2
b) 8
c) 18
d) 32
e) možné vypočítať zo vzťahu 2n2
f) 6
g) 12
h) 16
A
b) 8
e) možné vypočítať zo vzťahu 2n2
15
Q
- Elektrónová hladina M môže obsahovať:
a) maximálne 16 elektrónov
b) len p orbitály
c) len s a p orbitály
d) s, p, d orbitály
e) maximálne 12 elektrónov
f) maximálne 18 elektrónov
g) maximálne 8 elektrónov
h) 2n2 elektrónov, kde n = hlavné kvantové číslo
A
d) s, p, d orbitály
f) maximálne 18 elektrónov
h) 2n2 elektrónov, kde n = hlavné kvantové číslo
16
Q
- Neutrón:
a) je častica, ktorej hmotnosť sa približne rovná hmotnosti molekuly vodíka
b) je častica, ktorá má len jeden elementárny kladný náboj
c) nie je elektricky nabitá častica
d) má hmotnosť približne rovnakú ako protón
e) je jednou zo základných elementárnych častíc elektrónového obalu
f) je jednou z dvoch druhov elementárnych častíc atómového jadra
g) je základnou štruktúrnou jednotkou látky
h) nepatrí medzi nukleóny
A
c) nie je elektricky nabitá častica
d) má hmotnosť približne rovnakú ako protón
f) je jednou z dvoch druhov elementárnych častíc atómového jadra
17
Q
- Elektrón:
a) atómu vodíka má v základnom stave najnižšiu možnú energiu
b) nemôže prejsť do niektorého stavu s vyššou hodnotou n ak sa atómu dodá energia
c) môže byť odtrhnutý od atómu dodaním dostatočne vysokého množstva energie
d) je charakterizovaný kvantovými číslami
e) ak je odtrhnutý od atómu vznikne kladne nabitý ión - anión
f) čím má nižšiu energiu, tým nižšia energia je potrebná na jeho odtrhnutie z atómu
g) atómu sodíka sa ľahko odtrhne a vzniká z neho katión sodíka
h) má hmotnosť približne 1830-krát nižšiu ako hmotnosť atómu vodíka
A
a) atómu vodíka má v základnom stave najnižšiu možnú energiu
c) môže byť odtrhnutý od atómu dodaním dostatočne vysokého množstva energie
d) je charakterizovaný kvantovými číslami
g) atómu sodíka sa ľahko odtrhne a vzniká z neho katión sodíka
h) má hmotnosť približne 1830-krát nižšiu ako hmotnosť atómu vodíka
18
Q
- Podľa Pauliho princípu:
a) v orbitále px môže byť maximálne 1 elektrón
b) v orbitále py môžu byť maximálne 2 elektróny
c) v orbitále py môže byť maximálne 6 elektrónov
d) v orbitále pz môže byť maximálne 10 elektrónov
e) v orbitále s môže byť maximálne 1 elektrón
f) v orbitále s môžu byť maximálne 2 elektróny
g) v orbitáloch d môže byť maximálne 10 elektrónov
h) v orbitále môžu byť najviac 2 elektróny s opačným spinom
A
b) v orbitále py môžu byť maximálne 2 elektróny
f) v orbitále s môžu byť maximálne 2 elektróny
g) v orbitáloch d môže byť maximálne 10 elektrónov
h) v orbitále môžu byť najviac 2 elektróny s opačným spinom
19
Q
- Energia, ktorá sa spotrebuje na rozštiepenie určitej chemickej väzby:
a) je rovnaká ako aktivačná energia
b) je rovnaká ako energia, ktorá sa uvoľní pri jej vzniku
c) je vyššia ako energia, ktorá sa uvoľní pri jej vzniku
d) je rovnaká ako ionizačná energia
e) je disociačná energia väzby
f) je nazývaná tiež väzbová energia
g) udáva sa napr. v jednotkách kJ.mol-1
h) je nižšia ako energia, ktorá sa uvoľní pri jej vzniku
A
b) je rovnaká ako energia, ktorá sa uvoľní pri jej vzniku
e) je disociačná energia väzby
f) je nazývaná tiež väzbová energia
g) udáva sa napr. v jednotkách kJ.mol-1
20
Q
- V molekule peroxidu vodíka:
a) má atóm kyslíka oxidačné číslo -II
b) má atóm kyslíka oxidačné číslo -I
c) má atóm kyslíka väzbovosť 1
d) má atóm vodíka oxidačné číslo -I
e) má atóm vodíka oxidačné číslo I
f) má atóm vodíka oxidačné číslo II
g) má atóm kyslíka väzbovosť 2
h) sú atómy kyslíka a vodíka viazané kovalentnou väzbou
A
b) má atóm kyslíka oxidačné číslo -I
e) má atóm vodíka oxidačné číslo I
g) má atóm kyslíka väzbovosť 2
h) sú atómy kyslíka a vodíka viazané kovalentnou väzbou
21
Q
- V molekule acetylénu medzi atómami uhlíka:
a) sú 3 sigma väzby
b) je 1 sigma a 2 pí väzby
c) sú 2 sigma a 1 pí väzby
d) sú kovalentné väzby
e) sú vodíkové väzby
f) je trojitá väzba
g) je dvojitá väzba
h) je väzba, ktorá túto zlúčeninu radí medzi alkíny
A
b) je 1 sigma a 2 pí väzby
d) sú kovalentné väzby
f) je trojitá väzba
h) je väzba, ktorá túto zlúčeninu radí medzi alkíny
22
Q
- Pre iónové zlúčeniny platí:
a) sú väčšinou nerozpustné vo vode
b) sú väčšinou rozpustné vo vode
c) majú štruktúru, v ktorej sa elektrostatickými silami priťahujú katióny a anióny
d) ako taveniny alebo v roztokoch vedú elektrický prúd
e) sú tie, pre ktoré je typická kovalentná väzba medzi prvkami
f) sú tie, u ktorých je rozdiel elektronegativít zlučovaných prvkov vyšší ako 1,7
g) vo vode disociujú na ióny
h) ich vodné roztoky sú elektrolyty
A
b) sú väčšinou rozpustné vo vode
c) majú štruktúru, v ktorej sa elektrostatickými silami priťahujú katióny a anióny
d) ako taveniny alebo v roztokoch vedú elektrický prúd
f) sú tie, u ktorých je rozdiel elektronegativít zlučovaných prvkov vyšší ako 1,7
g) vo vode disociujú na ióny
h) ich vodné roztoky sú elektrolyty
23
Q
- Katióny sú ióny, ktoré:
a) sa pohybujú v jednosmernom elektrickom poli ku katóde
b) majú kladný náboj
c) sa pohybujú v jednosmernom elektrickom poli k anóde
d) nemôžu vznikať z atómov alkalických kovov
e) sa ľahko tvoria z prvkov s nízkou elektronegativitou
f) majú viac protónov ako elektrónov
g) vznikajú z atómov prvkov po odovzdaní 1 alebo viac elektrónov
h) sa ľahko tvoria z prvkov s nízkou ionizačnou energiou
A
a) sa pohybujú v jednosmernom elektrickom poli ku katóde
b) majú kladný náboj
e) sa ľahko tvoria z prvkov s nízkou elektronegativitou
f) majú viac protónov ako elektrónov
g) vznikajú z atómov prvkov po odovzdaní 1 alebo viac elektrónov
h) sa ľahko tvoria z prvkov s nízkou ionizačnou energiou
24
Q
- Ak obidva elektróny pri vzniku kovalentnej väzby poskytne len jeden atóm, hovoríme o väzbe:
a) koordinačnej
b) donorovo-akceptorovej
c) kovovej
d) kovalentnej nepolárnej
e) vodíkovej
f) iónovej
g) ktorá sa nachádza aj v NH4+
h) ktorá je typická pre iónové zlúčeniny
A
a) koordinačnej
b) donorovo-akceptorovej
g) ktorá sa nachádza aj v NH4+
25
27. V NH4Cl medzi jednotlivými atómami môžu byť väzby:
a) iónová
b) donorovo-akceptorová
c) kovalentná
d) vodíková
e) koordinačná
f) kovová
g) van der Waalsove
h) σ a π
a) iónová
b) donorovo-akceptorová
c) kovalentná
e) koordinačná
26
28. Nepolárna je molekula:
a) CO
b) CO2
c) N2
d) CH3CH2OH
e) O2
f) H2O
g) Cl2
h) HCl
b) CO2
c) N2
e) O2
g) Cl2
27
29. Jednoduchá kovalentná väzba:
a) je medzi atómami C-C a C-H nasýtených uhľovodíkov
b) je v molekule H2
c) vzniká, ak rozdiel v hodnote elektronegativít viazaných atómov je vyšší ako 1,7
d) je napríklad v molekule NaCl
e) je v molekule etánu
f) je v molekule etínu medzi atómami uhlíka
g) vzniká, ak sa na tvorbe elektrónovej dvojice tejto väzby podieľajú obidva atómy
h) je medzi atómami dusíka v molekule N2
a) je medzi atómami C-C a C-H nasýtených uhľovodíkov
b) je v molekule H2
e) je v molekule etánu
g) vzniká, ak sa na tvorbe elektrónovej dvojice tejto väzby podieľajú obidva atómy
28
30. Vodíková väzba:
a) sa volá aj vodíkový mostík
b) je silnejšia ako kovalentná väzba
c) vzniká medzi molekulami (skupinami), ktoré obsahujú atómy vodíka viazané so silne elektronegatívnymi prvkami (najmä F, O, N)
d) vzniká v molekulách bielkovín
e) vzniká v molekulách nukleových kyselín
f) je prítomná v molekule vody
g) medzi molekulami tej istej zlúčeniny je príčinou jej relatívne vyššej teploty varu
h) je typická pre molekuly vody v plynnom skupenstve
a) sa volá aj vodíkový mostík
c) vzniká medzi molekulami (skupinami), ktoré obsahujú atómy vodíka viazané so silne elektronegatívnymi prvkami (najmä F, O, N)
d) vzniká v molekulách bielkovín
e) vzniká v molekulách nukleových kyselín
g) medzi molekulami tej istej zlúčeniny je príčinou jej relatívne vyššej teploty varu
29
31. V jednoduchých bielkovinách sa nachádzajú väzby:
a) kovalentné
b) poloacetálové
c) esterové
d) vodíkové
e) amidové
f) peptidové
g) N-glykozidové
h) O-glykozidové
a) kovalentné
d) vodíkové
e) amidové
f) peptidové
30
32. Vodíkové väzby sa tvoria:
a) v molekulách DNA
b) medzi molekulami H2O
c) medzi molekulami NH3
d) medzi molekulami CH4
e) medzi molekulami C2H5OH
f) medzi molekulami CH3-O-CH2-CH3
g) medzi molekulami HF
h) v molekulách bielkovín a stabilizujú ich sekundárnu štruktúru
a) v molekulách DNA
b) medzi molekulami H2O
c) medzi molekulami NH3
e) medzi molekulami C2H5OH
g) medzi molekulami HF
h) v molekulách bielkovín a stabilizujú ich sekundárnu štruktúru
31
33. Van der Waalsove sily:
a) vznikajú medzi aniónmi a katiónmi
b) vznikajú na základe vzájomného pôsobenia molekulových dipólov
c) sú asi 100-krát slabšie ako kovalentné väzby
d) uplatňujú sa medzi centrálnym atómom a ligandmi v komplexoch
e) nachádzame v molekulách bielkovín
f) patria medzi silné väzby
g) zodpovedajú za primárnu štruktúru bielkovín
h) sú medzimolekulové väzbové sily
b) vznikajú na základe vzájomného pôsobenia molekulových dipólov
c) sú asi 100-krát slabšie ako kovalentné väzby
e) nachádzame v molekulách bielkovín
h) sú medzimolekulové väzbové sily
32
34. Molekula:
a) môže sa skladať z dvoch alebo viacerých atómov
b) je vždy tvorená len z atómov rovnakého druhu
c) je relatívne stále zoskupenie atómov, ktoré sú zviazané chemickými väzbami
d) môže byť zložená aj z atómov jedného druhu
e) fluoridu boritého má 4 väzbové elektrónové páry
f) metánu má atómové jadro uhlíka v strede pravidelného štvorstena
g) ak sa skladá z atómov rozdielnej elektronegativity je molekula vždy nepolárna
h) zložená z troch atómov môže byť lineárna, alebo lomená
a) môže sa skladať z dvoch alebo viacerých atómov
c) je relatívne stále zoskupenie atómov, ktoré sú zviazané chemickými väzbami
d) môže byť zložená aj z atómov jedného druhu
f) metánu má atómové jadro uhlíka v strede pravidelného štvorstena
h) zložená z troch atómov môže byť lineárna, alebo lomená
33
35. K latinským názvom prvkov priraďte ich značky - stibium, stannum, aluminium, magnesium, silicium, selenium:
a) At, Sn, Al, Mn, S, Se
b) Sb, Sn, Al, Mg, Si, Sl
c) Sb, Sn, Am, Mg, Si, Sn
d) Sb, Sn, Al, Mn, Si, Se
e) Sb, St, Al, Mn, Si, Se
f) St, Sn, Au, Mg, Si, Se
g) Sb, Sn, Al, Mg, Si, Se
h) St, Sn, Au, Mg, Sl, Se
g) Sb, Sn, Al, Mg, Si, Se
34
36. Aké sú oxidačné čísla atómov prvkov v uvedených oxidoch, ak oxidačné číslo atómu kyslíka je -II: Mn2O7, HgO, Ag2O, P4O6, N2O5, SO3, SiO2:
a) V, I, II, III, V, IV, VI
b) VII, II, II, III, V, VI, IV
c) VII, II, I, III, V, IV, VI
d) VII, I, II, II, V, IV, VI
e) V, I, II, III, V, IV, VI
f) I, VII, III, IV, VI, IV, IV
g) VII, II, I, III, V, VI, IV
h) V, II, I, III, V, VI, IV
g) VII, II, I, III, V, VI, IV
35
37. Hydroxidy majú všeobecný vzorec M(OH)n, pričom platí, že:
a) M je atóm kovu a n má hodnotu 1 - 7
b) M je atóm kovu a n má hodnotu 1 - 4
c) OH- je hydroxidový ión
d) OH- je hydroxóniový ión
e) môžu vznikať reakciou zásadotvorných oxidov s vodou
f) podľa Brönstedovej teórie sú donormi protónov
g) reakciou s kyselinami tvoria soli
h) ich vodné roztoky majú pH > 7
b) M je atóm kovu a n má hodnotu 1 - 4
c) OH- je hydroxidový ión
e) môžu vznikať reakciou zásadotvorných oxidov s vodou
g) reakciou s kyselinami tvoria soli
h) ich vodné roztoky majú pH > 7
36
38. O elektrónoch platí:
a) na rôznych elektrónových vrstvách sa líšia predovšetkým obsahom energie
b) čím sú ďalej od jadra, tým majú nižšiu energiu
c) majú oveľa nižšiu hmotnosť ako nukleóny
d) tie ktoré majú rovnakú energiu obsadzujú určitú energetickú hladinu
e) ľahko sa odštiepujú z atómov halogénov
f) ak prvok odovzdáva elektróny, sám sa redukuje
g) ak prvok prijme elektróny, redukuje sa
h) sú nositeľom záporného náboja
a) na rôznych elektrónových vrstvách sa líšia predovšetkým obsahom energie
c) majú oveľa nižšiu hmotnosť ako nukleóny
d) tie ktoré majú rovnakú energiu obsadzujú určitú energetickú hladinu
g) ak prvok prijme elektróny, redukuje sa
h) sú nositeľom záporného náboja
37
39. Ionizačná energia:
a) je energia potrebná na odtrhnutie elektrónu z atómu v plynnom stave
b) informuje nás o tom, ako pevne je elektrón viazaný v atóme
c) alkalických kovov (Li, Na, K) je vysoká
d) súvisí s energiou elektrónu v atóme tak, že čím je táto energia nižšia, tým vyššia je energia
potrebná na odtrhnutie elektrónu z atómu
e) sa udáva napr. v jednotkách kJ.mol-1
f) je nízka u kovov, ktoré sa ľahko redukujú
g) je nízka u prvkov, ktoré sa ľahko oxidujú
h) je tiež mierou na posúdenie, ako ľahko môže z atómu vzniknúť katión
a) je energia potrebná na odtrhnutie elektrónu z atómu v plynnom stave
b) informuje nás o tom, ako pevne je elektrón viazaný v atóme
d) súvisí s energiou elektrónu v atóme tak, že čím je táto energia nižšia, tým vyššia je energia
potrebná na odtrhnutie elektrónu z atómu
e) sa udáva napr. v jednotkách kJ.mol-1
g) je nízka u prvkov, ktoré sa ľahko oxidujú
h) je tiež mierou na posúdenie, ako ľahko môže z atómu vzniknúť katión
38
40. Elektrónová afinita:
a) alkalických kovov je nízka
b) je vysoká pri prvkoch, ktoré ľahko tvoria katióny
c) prvkov F, Cl, Br, I je vysoká
d) je energia, ktorá sa uvoľní prijatím elektrónu za vzniku aniónu z atómu v plynnom stave
e) fluóru je nižšia ako chlóru
f) je najvyššia u fluóru
g) prvkov v periodickej sústave klesá zľava doprava a zhora dolu
h) je vysoká pri prvkoch, ktoré ľahko tvoria anióny
a) alkalických kovov je nízka
c) prvkov F, Cl, Br, I je vysoká
d) je energia, ktorá sa uvoľní prijatím elektrónu za vzniku aniónu z atómu v plynnom stave
f) je najvyššia u fluóru
h) je vysoká pri prvkoch, ktoré ľahko tvoria anióny
39
41. Elektrónová vrstva s hlavným kvantovým číslom n = 3 môže obsahovať orbitály:
a) s, p
b) s
c) s, p, d
d) s, p, d, f
e) len p
f) s maximálnym počtom elektrónov 18
g) s maximálnym počtom elektrónov 8
h) len d
a) s, p
b) s
c) s, p, d
f) s maximálnym počtom elektrónov 18
40
42. V molekulách škrobu sú väzby:
a) α (1-4) glykozidové
b) α (1-6) glykozidové
c) ß (1-4) glykozidové
d) N-glykozidové
e) O-glykozidové
f) amidové
g) α (2-6) glykozidové
h) rovnaké ako v molekulách glykogénu
a) α (1-4) glykozidové
b) α (1-6) glykozidové
e) O-glykozidové
h) rovnaké ako v molekulách glykogénu
41
43. V molekule CH2 = CH2 sú:
a) 2 σ väzby a 2 π väzby
b) 1 σ väzba a 1 π väzba
c) 5 σ väzieb a 1 π väzba
d) 1 σ väzba a 3 π väzby
e) 5 σ väzieb a 2 π väzby
f) 1 σ väzba a 5 π väzieb
g) 2 σ väzby a 3 π väzby
h) 5 σ väzieb a 3 π väzby
c) 5 σ väzieb a 1 π väzba
42
44. Jednoduchá väzba:
a) je napr. kovalentná väzba v molekulách H2 a F2
b) je tvorená z dvoch elektrónových párov
c) môže vzniknúť prekrytím dvoch s orbitálov
d) môže vzniknúť prekrytím orbitálu s a p
e) je typická pre nasýtené uhľovodíky
f) je reaktívnejšia ako väzba dvojitá
g) je pevnejšia ako väzba trojitá
h) medzi atómami je tvorená spoločným elektrónovým párom
a) je napr. kovalentná väzba v molekulách H2 a F2
c) môže vzniknúť prekrytím dvoch s orbitálov
d) môže vzniknúť prekrytím orbitálu s a p
e) je typická pre nasýtené uhľovodíky
h) medzi atómami je tvorená spoločným elektrónovým párom
43
45. Dvojitá väzba:
a) je tvorená väzbou sigma a pí (σ a π)
b) je tvorená jedným elektrónovým párom
c) môže sa vyskytovať v molekulách vyšších karboxylových kyselín
d) môže byť konjugovaná
e) môže sa adíciou zmeniť na jednoduchú väzbu
f) môže sa elimináciou zmeniť na trojitú väzbu
g) je reaktívnejšia ako väzba jednoduchá
h) je v molekule kyseliny fumárovej
a) je tvorená väzbou sigma a pí (σ a π)
c) môže sa vyskytovať v molekulách vyšších karboxylových kyselín
d) môže byť konjugovaná
e) môže sa adíciou zmeniť na jednoduchú väzbu
f) môže sa elimináciou zmeniť na trojitú väzbu
g) je reaktívnejšia ako väzba jednoduchá
h) je v molekule kyseliny fumárovej
44
46. Peptidová väzba:
a) je amidová väzba v peptidoch
b) môže sa štiepiť hydrolázami
c) vzniká v procese proteosyntézy
d) patrí medzi slabé väzby
e) zodpovedá za primárnu štruktúru bielkovín
f) je zoskupenie atómov -CO-NH-
g) vyskytuje sa napríklad u dipeptidov
h) môže byť štiepená amylázou
a) je amidová väzba v peptidoch
b) môže sa štiepiť hydrolázami
c) vzniká v procese proteosyntézy
e) zodpovedá za primárnu štruktúru bielkovín
f) je zoskupenie atómov -CO-NH-
g) vyskytuje sa napríklad u dipeptidov
45
47. Glykozidové väzby:
a) α(1-4) sú aj v molekule škrobu
b) vznikajú pri oxidácii sacharidov
c) α (1-6) sú aj v molekule glykogénu
d) môžu byť O-glykozidové
e) sú v molekulách napr. škrobu, glykogénu, nukleotidoch
f) poznáme σ a π
g) môžu byť N-glykozidové
h) nachádzame aj v nukleozidoch
a) α(1-4) sú aj v molekule škrobu
c) α (1-6) sú aj v molekule glykogénu
d) môžu byť O-glykozidové
e) sú v molekulách napr. škrobu, glykogénu, nukleotidoch
g) môžu byť N-glykozidové
h) nachádzame aj v nukleozidoch
46
48. Podľa Brönstedovej teórie kyseliny sú:
a) látky, ktoré sú schopné odovzdávať protón
b) všetky látky, ktoré farbia fenolftaleín na červenofialovo
c) látky schopné odštiepiť atóm vodíka
d) látky schopné odštiepiť H2
e) donormi protónu
f) všetky látky, ktoré sa vo vode ionizujú za vzniku hydroxidových aniónov
g) len elektroneutrálne molekuly, ktoré môžu odštiepiť H+
h) elektroneutrálne molekuly a niektoré ióny (napr. HCO3-, H2PO4 donorom H+
a) látky, ktoré sú schopné odovzdávať protón
e) donormi protónu
h) elektroneutrálne molekuly a niektoré ióny (napr. HCO3-, H2PO4 donorom H+
47
49. Podľa Brönstedovej teórie zásady sú:
a) všetky látky, ktoré vo vodnom roztoku farbia lakmusový papierik na červeno
b) akceptormi protónu
c) látky schopné prijať protón
d) všetky látky, ktoré majú v molekule skupinu -OH
e) len látky schopné vo vode odštiepiť anión OH-
f) len zlúčeniny zásadotvorných oxidov s vodou
g) aj anióny viacsýtnych kyselín, ktoré môžu prijať protón
h) napr. NH3, CH3COO-, Cl-, NH4+,C6H5NH3+
b) akceptormi protónu
c) látky schopné prijať protón
g) aj anióny viacsýtnych kyselín, ktoré môžu prijať protón
48
52. Sila kyselín sa znižuje v rade: HClO4 > HClO3 > HClO2 > HClO. Potom v uvedenomporadí:
a) polarita väzieb O-H sa zvyšuje
b) hodnota pK kyselín sa zvyšuje
c) hodnota ionizačnej (disociačnej) konštanty sa znižuje
d) všetky hodnoty ionizačných konštánt (K) sú rovnaké
e) hodnota stupňa ionizácie α sa znižuje
f) ostáva rovnaká polarita väzieb O-H
g) sú rovnaké hodnoty pK kyselín
h) hodnota K sa zvyšuje
b) hodnota pK kyselín sa zvyšuje
c) hodnota ionizačnej (disociačnej) konštanty sa znižuje
e) hodnota stupňa ionizácie α sa znižuje
49
53. Elektrolytická ionizácia (disociácia) je dej, keď:
a) po rozpustení elektrolytu sa zvyšuje počet častíc v objemovej jednotke roztoku oproti pôvodnému počtu molekúl
b) po rozpustení elektrolytu sa v roztoku zníži osmotický tlak
c) rozpustná soľ sa vo vodnom roztoku rozpadá a vzniknú opačne nabité ióny
d) pri rozpúšťaní zostane látka v roztoku v nezmenenej forme
e) látka sa v rozpúšťadle rozpadá na katióny a anióny
f) v roztoku nastane rozklad kryštálovej mriežky a vznikajú pritom molekuly
g) nastane vylučovanie iónov na elektródach
h) pri rozpúšťaní sa látka vo forme molekúl rovnomerne rozptýli v celom roztoku
a) po rozpustení elektrolytu sa zvyšuje počet častíc v objemovej jednotke roztoku oproti pôvodnému počtu molekúl
c) rozpustná soľ sa vo vodnom roztoku rozpadá a vzniknú opačne nabité ióny
e) látka sa v rozpúšťadle rozpadá na katióny a anióny
50
54. Silu kyselín a zásad:
a) posudzujeme vždy so zreteľom na rozpúšťadlo, v ktorom sa nachádzajú
b) určujeme podľa veľkosti osmotického tlaku pí roztoku kyseliny alebo zásady
c) určujeme podľa hodnoty ich ionizačnej konštanty
d) určujeme podľa hodnoty ich izoelektrického bodu
e) určujeme podľa hodnoty pH ich roztokov
f) určujeme podľa hodnoty pK
g) určujeme podľa hodnoty stupňa ionizácie alfy
h) určujeme podľa ich koncentrácie
a) posudzujeme vždy so zreteľom na rozpúšťadlo, v ktorom sa nachádzajú
c) určujeme podľa hodnoty ich ionizačnej konštanty
f) určujeme podľa hodnoty pK
g) určujeme podľa hodnoty stupňa ionizácie alfy
51
55. Kyslo reaguje roztok, keď:
a) pH = 4,8
b) pOH = 11,9
c) pOH > 7
d) pH < 6
e) pH > 8
f) pOH < 6
g) pH = 7
h) pOH = 7
a) pH = 4,8
b) pOH = 11,9
c) pOH > 7
d) pH < 6
52
56. Zásadito reaguje roztok, keď:
a) pOH < 7
b) pH < 6
c) pOH = 4,5
d) pOH > 7
e) pH = 5,5
f) pOH = 13
g) pOH = 7
h) pH = 9
a) pOH < 7
c) pOH = 4,5
h) pH = 9
53
57. Zásadito reaguje roztok, keď:
a) c(H3O+) = 2.10-8 mol.l-1
b) c(OH-) = 7.10-10 mol.l-1
c) c(H3O+) = 1.10-7 mol.l-1
d) c(H3O+) = 7.10-1 mol.l-1
e) c(H3O+) = 1.10-6 mol.l-1
f) c(OH-) = 1.10-7 mol.l-1
g) c(OH-) = 7.10-3 mol.l-1
h) c(H3O+) = 2.10-12 mol.l-1
a) c(H3O+) = 2.10-8 mol.l-1
g) c(OH-) = 7.10-3 mol.l-1
h) c(H3O+) = 2.10-12 mol.l-1
54
58. Kyslo reaguje roztok, keď:
a) c(OH-) = 4.10-12 mol.dm-3
b) c(H3O+) = 7.10-5 mol.dm-3
c) c(OH-) = 3.10-5 mol.dm-3
d) c(H3O+) = 7.10-10 mol.dm-3
e) c(OH-) = 1.10-7 mol.dm-3
f) c(H3O+) = 1.10-7 mol.dm-3
g) c(H3O+) = 7.10-2 mol.dm-3
h) c(OH-) = 8.10-9 mol.dm-3
a) c(OH-) = 4.10-12 mol.dm-3
b) c(H3O+) = 7.10-5 mol.dm-3
g) c(H3O+) = 7.10-2 mol.dm-3
h) c(OH-) = 8.10-9 mol.dm-3
55
59. Ak ionizačná konštanta kyseliny dusitej je 4,5.10-4, (log 4,5 = 0,65), potom platí, že:
a) kyselina dusitá je slabá kyselina
b) kyselina dusitá je silná kyselina
c) kyselina dusitá je slabý elektrolyt
d) roztok HNO2 bude reagovať len so slabými zásadami
e) hodnota pK = 3,35
f) hodnota pK = 4,65
g) v jej vodnom roztoku budú iba ióny H3O+ a NO2-
h) vo vodnom roztoku bude rovnováha medzi molekulami HNO2 a iónmi NO2- a H3O+ daná rovnovážnou konštantou
a) kyselina dusitá je slabá kyselina
c) kyselina dusitá je slabý elektrolyt
e) hodnota pK = 3,35
h) vo vodnom roztoku bude rovnováha medzi molekulami HNO2 a iónmi NO2- a H3O+ daná rovnovážnou konštantou
56
60. Ionizačná konštanta zásady:
a) sa vždy číselne rovná ionizačnej konštante konjugovanej kyseliny
b) sa vždy číselne rovná autoprotolytickej konštante vody
c) charakterizuje schopnosť viazať protón
d) udáva silu zásady
e) sa číselne rovná ionizačnému stupňu zásady
f) charakterizuje schopnosť odštiepiť protón
g) udáva rozpustnosť zásady v danom rozpúšťadle
h) udáva množstvo iónov OH- v roztoku zásady
c) charakterizuje schopnosť viazať protón
d) udáva silu zásady
57
62. Ak rozpúšťame vo vode (pH vody = 7) soľ:
a) KClO, pH výsledného roztoku bude vyššie ako 7
b) mravčan sodný, pH výsledného roztoku bude v kyslej oblasti
c) pH roztoku bude závisieť len od koncentrácie soli a nie od jej zloženia
d) silnej zásady so slabou kyselinou - pOH roztoku bude nižšie ako 7
e) slabej zásady so silnou kyselinou - pH roztoku bude nižšie ako 7
f) pH roztoku sa vždy bude rovnať 7
g) silnej zásady so slabou kyselinou, nezmení sa pôvodné pH (t.j. pH = 7)
h) silnej kyseliny so silnou zásadou - nastane hydrolýza soli a pH roztoku bude vždy nižšie ako 7
a) KClO, pH výsledného roztoku bude vyššie ako 7
d) silnej zásady so slabou kyselinou - pOH roztoku bude nižšie ako 7
e) slabej zásady so silnou kyselinou - pH roztoku bude nižšie ako 7
58
63. Zásaditú reakciu majú dvojice vodných roztokov solí:
a) CH3COONa, KCN
b) NH4Cl, CH3COONH4
c) Fe2(SO4)3, Na2SO4
d) CH3COOK, Na2S
e) KClO4, Na2CO3
f) NaCN, K2SO3
g) K2SO4, Na2HPO4
h) Mg(HCO3)2, NH4Cl
a) CH3COONa, KCN
d) CH3COOK, Na2S
f) NaCN, K2SO3
59
64. Kyslú reakciu majú dvojice vodných roztokov:
a) K2S, Ca(HCO3)2
b) CH3COONa, Na3PO4
c) (NH4)2SO4, Fe(NO3)3
d) KCN, KNO3
e) H2CO3, HNO2
f) NaNO2, (NH4)2S
g) NH4Cl, NH4NO3
h) NaHCO3, KNO2
c) (NH4)2SO4, Fe(NO3)3
e) H2CO3, HNO2
g) NH4Cl, NH4NO3
60
65. Vyberte správne tvrdenie:
a) po rozpustení solí vo vode vždy dostaneme neutrálne roztoky
b) hydrolýza je rozklad látok pomocou elektrického prúdu
c) hydrolýza soli je formálne opakom neutralizácie
d) hydrolýza je reakcia soli s nevodným rozpúšťadlom
e) po hydrolýze soli vždy vznikne roztok, ktorého pH > 7
f) po hydrolýze soli silnej kyseliny so slabou zásadou, bude pOH jej vodného roztoku vyššie ako 7
g) po rozpustení soli silnej zásady so slabou kyselinou, bude pH jej vodného roztoku v zásaditej oblasti
h) hydrolýza soli je protolytická reakcia, pri ktorej ióny vzniknuté elektrolytickou ionizáciou soli reagujú s vodou
c) hydrolýza soli je formálne opakom neutralizácie
f) po hydrolýze soli silnej kyseliny so slabou zásadou, bude pOH jej vodného roztoku vyššie ako 7
g) po rozpustení soli silnej zásady so slabou kyselinou, bude pH jej vodného roztoku v zásaditej oblasti
h) hydrolýza soli je protolytická reakcia, pri ktorej ióny vzniknuté elektrolytickou ionizáciou soli reagujú s vodou
61
67. Vo vodných roztokoch hydrolýze takmer nepodliehajú soli:
a) K2SO3, BiCl3
b) RbCl, Na2SO4
c) NaCN, (NH4)2S
d) Li2SO4, NaClO4
e) Cs2SO3, KF
f) CH3COOK, K2HPO4
g) K2SO4, NaCl
h) Na2S, KCN
b) RbCl, Na2SO4
d) Li2SO4, NaClO4
g) K2SO4, NaCl
62
68. Po rozpustení CH3COOK vo vode (pH vody = 7) bude vo vzniknutom roztoku:
a) metylová žltá zafarbená na červeno
b) hodnota pOH nižšia ako 7
c) hodnota pH rovná 7
d) hodnota pH nižšia ako 7
e) hodnota pH, ktorá sa so vzrastajúcou koncentráciou soli bude znižovať, až po pH = 4,5
f) rovnaká koncentrácia molekúl CH3COOK a iónov K+ a CH3COO-
g) prebiehať hydrolýza soli
h) CH3COOK prakticky úplne ionizovaný
b) hodnota pOH nižšia ako 7
g) prebiehať hydrolýza soli
h) CH3COOK prakticky úplne ionizovaný
63
69. Protolytické reakcie:
a) sú také reakcie, pri ktorých kyseliny reagujú s neušľachtilými kovmi za vzniku vodíka
b) sú reakcie, pri ktorých zásady aj soli prijímajú -OH skupiny
c) pri ktorých molekula kyseliny reaguje s molekulou vody, sú podstatou ionizácie kyseliny
d) sú reakcie, pri ktorých zásada odovzdáva protón a kyselina protón prijíma
e) sú reakcie, pri ktorých soli v roztoku ionizujú a na elektródach sa vylučujú kovy
f) pri ktorých reagujú ióny soli s vodou, sa nazývajú hydrolýza
g) sú formálne opakom elektrolýzy
h) sú reakcie, pri ktorých kyselina odovzdáva protón a zásada protón prijíma
c) pri ktorých molekula kyseliny reaguje s molekulou vody, sú podstatou ionizácie kyseliny
f) pri ktorých reagujú ióny soli s vodou, sa nazývajú hydrolýza
h) sú reakcie, pri ktorých kyselina odovzdáva protón a zásada protón prijíma
64
70. Podľa Brönstedovej teórie kyseliny môžu byť:
a) napr. ióny HCO3-, HSO4-, OH-, PO4
b) len elektroneutrálne molekuly
c) len katióny, napr. NH4+
d) elektroneutrálne molekuly, katióny a anióny, ktoré môžu odštiepiť H+
e) len látky s vyšším počtom atómov vodíka v molekule
f) látky, ktoré sú donorom protónu
g) látky s vyšším počtom atómov kyslíka v molekule
h) napr. ióny HSO3-, H2PO4-, HS-
d) elektroneutrálne molekuly, katióny a anióny, ktoré môžu odštiepiť H+
f) látky, ktoré sú donorom protónu
h) napr. ióny HSO3-, H2PO4-, HS-
65
71. Silné a slabé zásady sa líšia:
a) počtom -OH skupín, ktoré môžu prijať od inej molekuly
b) rozpustnosťou vo vode
c) koncentráciou v nevodných rozpúšťadlách
d) počtom -OH skupín v molekule
e) ionizačnými konštantami
f) schopnosťou prijať protón
g) hodnotami stupňa ionizácie
h) schopnosťou odovzdať protón
e) ionizačnými konštantami
f) schopnosťou prijať protón
g) hodnotami stupňa ionizácie
66
72. Vyberte skupiny látok, ktoré sa vo vodných roztokoch prejavujú ako elektrolyty:
a) CoCl2, Na2CO3, CHCl3, HCl, C2H6
b) CH4, benzén, KMnO4, CH3COOH, K2SO4
c) FeCl3, H2SO4, NaBr, CH3COOK, NH4Br
d) CuSO4, HI, NaNO3, K3[Fe(CN)6]
e) KCN, Na2CO3, C6H6, glukóza, CH2Cl2
f) KCl, CH3COOK, NaI, (NH4)2S, FeCl2
g) fruktóza, CH2Cl2, KBr, NiCl2, toluén
h) CH4, chloroform, HCl, NaOH, H2S
c) FeCl3, H2SO4, NaBr, CH3COOK, NH4Br
d) CuSO4, HI, NaNO3, K3[Fe(CN)6]
f) KCl, CH3COOK, NaI, (NH4)2S, FeCl2
67
73. Pri 100-násobnom zriedení roztoku HCl, c = 0,01 mol.l-1, vodou, hodnota pH
vzniknutého roztoku:
a) sa bude rovnať 2
b) sa zníži o 2 oproti pôvodnému roztoku
c) sa zvýši o 2 oproti pôvodnému roztoku
d) sa bude rovnať 4
e) sa nezmení oproti pôvodnému roztoku, mení sa iba koncentrácia roztoku
f) sa zvýši o 1 oproti pôvodnému roztoku
g) sa bude číselne rovnať hodnote pOH vzniknutého roztoku
h) sa zníži 100-násobne oproti pôvodnému roztoku
c) sa zvýši o 2 oproti pôvodnému roztoku
d) sa bude rovnať 4
68
74. Hodnota súčinu koncentrácií H3O+ a OH- iónov (Kv):
a) súvisí s hodnotou pH a platí: pH + pOH = pKv
b) pri danej teplote je vo všetkých vodných roztokoch rovnaká
c) sa nemení so zmenou teploty
d) sa nazýva aj súčin rozpustnosti
e) má pri teplote 25 °C hodnotu Kv = 1.10-14 mol2.l-2
f) sa tiež nazýva autoprotolytická konštanta vody
g) sa dá previesť do logaritmickej stupnice a platí: pKv = - log Kv
h) sa označuje ako iónový súčin vody
a) súvisí s hodnotou pH a platí: pH + pOH = pKv
b) pri danej teplote je vo všetkých vodných roztokoch rovnaká
e) má pri teplote 25 °C hodnotu Kv = 1.10-14 mol2.l-2
f) sa tiež nazýva autoprotolytická konštanta vody
g) sa dá previesť do logaritmickej stupnice a platí: pKv = - log Kv
h) sa označuje ako iónový súčin vody
69
75. Pravé roztoky sú:
a) iba roztoky silných elektrolytov
b) tie, v ktorých je veľkosť rozpustených častíc vyššia ako 1.10-9 m
c) hrubodisperzné sústavy kvapaliny a tuhej látky
d) homogénne zmesi plynu a tuhej látky
e) iba vodné roztoky anorganických zlúčenín
f) také roztoky, v ktorých veľkosť rozpustených molekúl (častíc) je menšia ako 1 nm
g) napr. roztok vaječného bielka alebo roztok škrobu
h) napr. roztok fruktózy a fyziologický roztok
f) také roztoky, v ktorých veľkosť rozpustených molekúl (častíc) je menšia ako 1 nm
h) napr. roztok fruktózy a fyziologický roztok
70
76. V pravých roztokoch je veľkosť rozpustených častíc:
a) 1 - 102 mm
b) 1 - 10 µm
c) nižšia ako 1 nm
d) 10 - 100 nm
e) vyššia ako 1 nm
f) 10 - 100 µm
g) nižšia ako 1.10-9 m
h) 1.10-6 - 10.10-6 m
c) nižšia ako 1 nm
g) nižšia ako 1.10-9 m
71
79. O osmóze platí:
a) u človeka je dôležitá pri podávaní injekcií do žily
b) pomocou osmózy možno z vodného roztoku oddeliť hemoglobín od NaCl
c) je to dej, ktorý umožňuje, že samovoľne prechádzajú molekuly bielkovín z vonkajšieho priestoru do bunky
d) v dôsledku osmózy sa znižuje koncentrácia látky v koncentrovanejšom roztoku
e) ak dáme červené krvinky do roztoku NaCl s koncentráciou c = 0,3 mol.l-1, ostanú nezmenené
f) ak je roztok a rozpúšťadlo oddelené polopriepustnou membránou, rozpúšťadlo preniká do roztoku
g) je to dej, pri ktorom sa zvyšuje koncentrácia koncentrovanejšieho roztoku
h) nastáva vtedy, ak sú dva roztoky o rôznej látkovej koncentrácii (molekúl, iónov) oddelené semipermeabilnou membránou
a) u človeka je dôležitá pri podávaní injekcií do žily
d) v dôsledku osmózy sa znižuje koncentrácia látky v koncentrovanejšom roztoku
f) ak je roztok a rozpúšťadlo oddelené polopriepustnou membránou, rozpúšťadlo preniká do
roztoku
h) nastáva vtedy, ak sú dva roztoky o rôznej látkovej koncentrácii (molekúl, iónov) oddelené semipermeabilnou membránou
72
80. Vodný roztok AgNO3 (Mr = 170) s koncentráciou 0,5 mol.l-1 obsahuje:
a) 0,25 mol AgNO3 v 50 mililitroch roztoku
b) 1 mol AgNO3 v dvoch litroch vody
c) 0,5 mmol AgNO3 v jednom mililitri roztoku
d) 85 mg AgNO3 v jednom cm3 roztoku
e) 0,25 mol AgNO3 v 0,5 dm3 vody
f) 2 mol AgNO3 v 4000 ml roztoku
g) 170 g AgNO3 v 2000 ml roztoku
h) 170 g AgNO3 v jednom dm3 roztoku
c) 0,5 mmol AgNO3 v jednom mililitri roztoku
d) 85 mg AgNO3 v jednom cm3 roztoku
f) 2 mol AgNO3 v 4000 ml roztoku
g) 170 g AgNO3 v 2000 ml roztoku
73
81. Vyberte, ktoré tvrdenie o roztokoch je správne:
a) medzi rozpúšťadlom a rozpúšťanou látkou môže prebehnúť chemická reakcia
b) pri rozpúšťaní glukózy vo vode prebehne medzi obomi látkami chemická reakcia
c) vzájomná rozpustnosť kvapalín závisí od súdržných síl medzi ich molekulami a tiež od teploty
d) rozpustnosť sa môže vyjadriť aj graficky, tzv. krivkami rozpustnosti
e) molový zlomok látky v roztoku sa vyjadruje v jednotkách mol.l-1
f) plynné roztoky vznikajú rozpúšťaním plynov v kvapalinách
g) všetky kvapaliny sú navzájom miešateľné v každom pomere
h) rozpúšťanie látok môže byť sprevádzané uvoľňovaním alebo pohlcovaním tepla
a) medzi rozpúšťadlom a rozpúšťanou látkou môže prebehnúť chemická reakcia
c) vzájomná rozpustnosť kvapalín závisí od súdržných síl medzi ich molekulami a tiež od teploty
d) rozpustnosť sa môže vyjadriť aj graficky, tzv. krivkami rozpustnosti
h) rozpúšťanie látok môže byť sprevádzané uvoľňovaním alebo pohlcovaním tepla
74
82. Máme 3 vodné roztoky: A (NiCl2), c = 0,1 mol.l-1; B (KCl), c = 0,15 mol.l-1;
C (sacharóza), c = 0,3 mol.l-1. Vyberte, ktoré tvrdenie je správne:
a) najvyšší osmotický tlak má roztok C
b) najnižší osmotický tlak má roztok A
c) vo všetkých uvedených roztokoch je rovnaký osmotický tlak
d) roztok B má vyšší osmotický tlak ako roztok A
e) roztok C je hypertonický voči roztoku B
f) roztok B je hypertonický voči roztoku A
g) roztoky A, B a C sú izotonické
h) roztok A je hypotonický voči roztoku C
c) vo všetkých uvedených roztokoch je rovnaký osmotický tlak
g) roztoky A, B a C sú izotonické
75
83. Vodný roztok FeCl3 s hmotnostným zlomkom w(FeCl3) = 0,008 obsahuje:
a) 0,8 g FeCl3 v 100 g roztoku
b) 1,6 g FeCl3 a 200 g vody
c) 0,8 g FeCl3 v 1000 g roztoku
d) 2 g FeCl3 v 250 g roztoku
e) 0,008 % FeCl3
f) 8 % FeCl3
g) 4 g FeCl3 a 496 g H2O
h) 800 mg FeCl3 a 99,2 g H2O
a) 0,8 g FeCl3 v 100 g roztoku
d) 2 g FeCl3 v 250 g roztoku
g) 4 g FeCl3 a 496 g H2O
h) 800 mg FeCl3 a 99,2 g H2O
76
84. Máme tri vodné roztoky: A (ZnCl2), c = 0,2 mol.l-1; B (NiSO4), c = 0,3 mol.l-1
a C (fruktóza), c = 0,3 mol.l-1. Vyberte správne tvrdenie:
a) vo všetkých roztokoch je rovnaký osmotický tlak
b) roztoky A a B sú navzájom izotonické
c) roztoky B a C sú navzájom izotonické
d) roztok A je hypotonický voči roztoku B
e) roztoky A a B sú hypertonické voči roztoku C
f) roztok C je hypertonický voči roztoku A
g) najnižší osmotický tlak má roztok C
h) roztoky B a C sú hypertonické voči roztoku A
b) roztoky A a B sú navzájom izotonické
e) roztoky A a B sú hypertonické voči roztoku C
g) najnižší osmotický tlak má roztok C
77
85. Máme fyziologický roztok NaCl (c = 0,15 mol.l-1). Vyberte, ktoré roztoky sú
s roztokom NaCl izotonické:
a) CuSO4, c = 0,1 mol.l-1
b) fruktóza, c = 0,3 mol.l-1
c) NiCl2, c = 0,15 mol.l-1
d) CdSO4, c = 0,15 mol.l-1
e) KNO3, c = 300 mmol.l-1
f) FeCl2, c = 100 mmol.l-1
g) sacharóza, c = 0,15 mol.l-1
h) FeCl3, c = 75 mmol.l-1
b) fruktóza, c = 0,3 mol.l-1
d) CdSO4, c = 0,15 mol.l-1
f) FeCl2, c = 100 mmol.l-1
h) FeCl3, c = 75 mmol.l-1
78
86. Máme roztok Ba(NO3)2 s koncentráciou 0,2 mol.l-1. Vyberte, ktoré roztoky sú voči roztoku Ba(NO3)2 hypertonické:
a) AgNO3, c = 0,5 mol.l-1
b) FeSO4, c = 300 mmol.l-1
c) Fe2(SO4)3, c = 0,15 mol.l-1
d) NiCl2, c = 300 mmol.l-1
e) KMnO4, c = 0,3 mol.l-1
f) ZnI2, c = 0,4 mol.l-1
g) fruktóza, c = 0,6 mol.l-1
h) KIO3, c = 0,25 mol.l-1
a) AgNO3, c = 0,5 mol.l-1
c) Fe2(SO4)3, c = 0,15 mol.l-1
d) NiCl2, c = 300 mmol.l-1
f) ZnI2, c = 0,4 mol.l-1
79
87. Difúzia:
a) je formálne opakom osmózy
b) môže nastať napr. vtedy, keď do kadičky s vodou hodíme kryštál KMnO4
c) je prechod rozpúšťadla cez polopriepustnú membránu
d) je prechod nízkomolekulových látok cez semipermeabilnú membránu
e) je samovoľný prechod častíc látky z miest s vyššou koncentráciou na miesta s nižšou koncentráciou
f) je prechod rozpúšťadla z miest s vyššou koncentráciou na miesta s nižšou koncentráciou
g) nastáva v sústave dvoch roztokov oddelených polopriepustnou membránou
h) je formálne opakom dialýzy
b) môže nastať napr. vtedy, keď do kadičky s vodou hodíme kryštál KMnO4
e) je samovoľný prechod častíc látky z miest s vyššou koncentráciou na miesta s nižšou koncentráciou
80
88. Fyziologický roztok je vodný roztok NaCl Obsahuje:
a) 30 mmol NaCl v 200 ml roztoku
b) 0,15 mol NaCl v jednom litri H2O
c) 17,4 g NaCl v dvoch litroch roztoku
d) 4,35 g NaCl v 500 ml H2O
e) 0,3 mmol NaCl v dvoch mililitroch roztoku
f) 8,7 g NaCl v jednom litri roztoku
g) 0,87 mg NaCl v 100 ml roztoku
h) 150 mmol NaCl v jednom dm3 roztoku
a) 30 mmol NaCl v 200 ml roztoku
c) 17,4 g NaCl v dvoch litroch roztoku
e) 0,3 mmol NaCl v dvoch mililitroch roztoku
f) 8,7 g NaCl v jednom litri roztoku
h) 150 mmol NaCl v jednom dm3 roztoku
81
92. Vyberte, ktoré tvrdenie je správne:
a) koncentrácia látkového množstva c(A) látky A udáva počet molov látky A v jednom litri roztoku
b) koncentrácia látkového množstva c(A) látky A je počet molov látky A v jednom dm3 rozpúšťadla
c) hmotnostná koncentrácia látky A je určená podielom hmotnosti m(A) látky A a objemu roztoku V; jednotkou je kg.m-3, alebo sa môže použiť aj kg.dm-3, g.l-1
d) hmotnostný zlomok látky A je počet gramov látky A v 1000 g roztoku
e) objemový zlomok látky A je určený podielom objemu V(A) látky A a objemu roztoku V
f) objemový zlomok látky A je počet mililitrov látky A v 100 ml H2O
g) keď w(NaCl) = 0,13, roztok obsahuje 13 g NaCl + 100 g H2O
h) roztok s koncentráciou c = 2 mol.l-1 obsahuje dva mol látky v dvoch litroch roztoku
a) koncentrácia látkového množstva c(A) látky A udáva počet molov látky A v jednom litri roztoku
c) hmotnostná koncentrácia látky A je určená podielom hmotnosti m(A) látky A a objemu roztoku V; jednotkou je kg.m-3, alebo sa môže použiť aj kg.dm-3, g.l-1
e) objemový zlomok látky A je určený podielom objemu V(A) látky A a objemu roztoku V
82
93. Osmóza:
a) je dej, ktorý nemôže prebiehať v organizme človeka
b) je vlastnosťou systému tvoreného rozpúšťadlom, roztokom a polopriepustnou membránou
medzi nimi
c) nastane, keď sú dva roztoky NaCl s rôznou koncentráciou oddelené semipermeabilnou membránou
d) je samovoľný prechod častíc látky z miest s vyššou koncentráciou na miesta s nižšou koncentráciou
e) nemôže nastať, keď do krvi človeka dáme sterilnú destilovanú vodu
f) je prechod molekúl rozpúšťadla cez polopriepustnú membránu z roztoku s nižšou koncentráciou do roztoku s vyššou koncentráciou
g) pri rovnakej koncentrácii (mol.l-1) je rovnaká v roztokoch elektrolytov aj neelektrolytov
h) je opačný pochod ako difúzia
b) je vlastnosťou systému tvoreného rozpúšťadlom, roztokom a polopriepustnou membránou
medzi nimi
c) nastane, keď sú dva roztoky NaCl s rôznou koncentráciou oddelené semipermeabilnou membránou
f) je prechod molekúl rozpúšťadla cez polopriepustnú membránu z roztoku s nižšou koncentráciou do roztoku s vyššou koncentráciou
83
94. Vodný roztok dihydrogenfosforečnanu sodného (Mr = 120) s koncentráciou 0,5 mol.l-1 pripravíme, keď:
a) k 120 g NaH2PO4 pridáme toľko vody, aby sme dostali 2000 ml roztoku
b) k 60 g Na2HPO4 pridáme toľko vody, aby sme dostali jeden dm3 roztoku
c) rozpustíme 6 g NaH2PO4 vo vode tak, aby výsledný objem roztoku bol 100 mililitrov
d) rozpustíme 60 g NaH2PO4 v 1000 ml vody
e) rozpustíme 60 mg Na2HPO4 vo vode tak, aby výsledný objem roztoku bol jeden ml
f) rozpustíme 0,25 mol NaH2PO4 vo vode tak, aby výsledný objem roztoku bol 0,5 dm3
g) rozpustíme 60 g Na3PO4 vo vode na výsledný objem roztoku 1000 ml
h) rozpustíme 120 mg NaH2PO4 vo vode tak, aby výsledný objem roztoku bol 2 ml
a) k 120 g NaH2PO4 pridáme toľko vody, aby sme dostali 2000 ml roztoku
c) rozpustíme 6 g NaH2PO4 vo vode tak, aby výsledný objem roztoku bol 100 mililitrov
f) rozpustíme 0,25 mol NaH2PO4 vo vode tak, aby výsledný objem roztoku bol 0,5 dm3
h) rozpustíme 120 mg NaH2PO4 vo vode tak, aby výsledný objem roztoku bol 2 ml
84
95. Oxidácia:
a) je každá chemická reakcia, pri ktorej atómy prvkov alebo ióny prijímajú elektróny
b) je každá chemická reakcia, pri ktorej atómy prvkov alebo ióny odovzdávajú elektróny
c) je proces, ktorý sa spája so znižovaním kladného oxidačného čísla atómov
d) je proces, ktorý sa spája so zvyšovaním kladného oxidačného čísla atómov
e) a redukcia prebiehajú vždy spolu a sú len dielčie časti oxidačno-redukčnej reakcie
f) v biologických systémoch je základom látkovej premeny
g) organických zlúčenín sa spája s ich hydrogenáciou
h) je proces, pri ktorom molekula organickej zlúčeniny prijíma dva atómy vodíka
b) je každá chemická reakcia, pri ktorej atómy prvkov alebo ióny odovzdávajú elektróny
d) je proces, ktorý sa spája so zvyšovaním kladného oxidačného čísla atómov
e) a redukcia prebiehajú vždy spolu a sú len dielčie časti oxidačno-redukčnej reakcie
f) v biologických systémoch je základom látkovej premeny
85
96. Redukcia:
a) je každá chemická reakcia, pri ktorej atómy prvkov alebo ióny prijímajú elektróny
b) je každá chemická reakcia, pri ktorej atómy prvkov alebo ióny odovzdávajú elektróny
c) sa spája so znižovaním kladného oxidačného čísla atómov
d) striebra vodíkom prebieha podľa reakcie Ag2S + H2 -----> 2 Ag + H2S
e) je proces, pri ktorom látka prijíma dva vodíkové protóny
f) organických zlúčenín sa nazýva dehydrogenácia
g) je aj zlučovanie látok s vodíkom
h) organických zlúčenín prebieha zvyčajne ako hydrogenácia
a) je každá chemická reakcia, pri ktorej atómy prvkov alebo ióny prijímajú elektróny
c) sa spája so znižovaním kladného oxidačného čísla atómov
d) striebra vodíkom prebieha podľa reakcie Ag2S + H2 -----> 2 Ag + H2S
g) je aj zlučovanie látok s vodíkom
h) organických zlúčenín prebieha zvyčajne ako hydrogenácia
86
97. Redukovadlá sú látky, ktoré:
a) sú donormi elektrónov pri chemickej reakcii
b) sú akceptormi elektrónov pri chemickej reakcii
c) sú donormi protónov pri chemickej reakcii
d) sú donormi atómov vodíka pri hydrogenácii látok
e) majú schopnosť oxidovať iné látky, pričom sa redukujú
f) majú schopnosť redukovať iné látky, pričom sa oxidujú
g) pri chemickej reakcii odovzdávajú elektróny
h) pri chemickej reakcii prijímajú elektróny
a) sú donormi elektrónov pri chemickej reakcii
d) sú donormi atómov vodíka pri hydrogenácii látok
f) majú schopnosť redukovať iné látky, pričom sa oxidujú
g) pri chemickej reakcii odovzdávajú elektróny
87
98. Oxidovadlá sú látky:
a) ktoré sú akceptormi protónov pri chemickej reakcii
b) ktoré sú akceptormi atómov vodíka pri dehydrogenácii látok
c) ktoré pri oxidačno-redukčnej reakcii prijímajú elektróny
d) ktoré sú donormi elektrónov pri chemickej reakcii
e) ktoré sa pri chemickej reakcii redukujú
f) medzi ktoré môžeme zaradiť KMnO4, H2O2 a KClO3
g) ktoré majú schopnosť oxidovať iné látky, pričom sa redukujú
h) ktoré majú schopnosť redukovať iné látky, pričom sa oxidujú
b) ktoré sú akceptormi atómov vodíka pri dehydrogenácii látok
c) ktoré pri oxidačno-redukčnej reakcii prijímajú elektróny
e) ktoré sa pri chemickej reakcii redukujú
f) medzi ktoré môžeme zaradiť KMnO4, H2O2 a KClO3
g) ktoré majú schopnosť oxidovať iné látky, pričom sa redukujú
88
100. Atóm jódu má oxidačné číslo VII v zlúčeninách:
a) NaIO
b) I2O7
c) PbI2
d) NH4I
e) HIO3
f) KIO4
g) H3IO5
h) H5IO6
b) I2O7
f) KIO4
g) H3IO5
h) H5IO6
