Denná tlač Flashcards
(40 cards)
National Post
-je dennik,ktorý publikovaný od utorka do soboty. Bol založeny v roku 1998 Conradom Blackom a v súčasnosti ho vlastní Postmedia Network. V minulosti bol distribuovaný celonárodne no neskôr v podobe denníka v oblasti Ontária, Quebecu, Alberty a Britske Kolumbie, ako týždennik dostupny v Manitobe a Saskatčevane. Od roku 2006 nie je dostupny v Kanadskych atlantických provinciách. Denne sa predá viac ako 180 000 výtlačkov. Z hľadiska politickej orientácie je konzervativny.
Le Journal de Quebec
Je denník vo francúzskom iazvku publikovaný v meste Ouebec. Založený bol v roku 1967 Pierrom Peladuvom, ktorý bol zakladatelom spoločnosti Ouebecor Media, ktorá denník vlastní v súčasnost Denne sa predá viac ako 151 000 výtlačkov. Z hľ’adiska politickej orientácie je Quebecký nacionalistický, čo znamená, že podporuie myšlienku toho, že Quebec a jeho obyvatelia sú národ, ktorý je odlišný od zvyšku Kanady.
Le Journal de Quebec
Je denník vo francúzskom iazvku publikovaný v meste Ouebec. Založený bol v roku 1967 Pierrom Peladuvom, ktorý bol zakladatelom spoločnosti Ouebecor Media, ktorá denník vlastní v súčasnost Denne sa predá viac ako 151 000 výtlačkov. Z hľ’adiska politickej orientácie je Quebecký nacionalistický, čo znamená, že podporuie myšlienku toho, že Quebec a jeho obyvatelia sú národ, ktorý je odlišný od zvyšku Kanady.
Süddeutsche Zeitung (SZ)
Nadregionálny, centralistcko-lavicový až liberálny denník, ktorý patrí medzi najvplyvnejšie denniky v Nemecku. Bol založený 6.októbra, teda 5 mesiacov po skončení druhej svetovej vojny v Nemecku. SZ boli prvé noviny, ktoré dostali licenciu od americkej bavorskej vojenskej správy. Prvé číslo vyšlo ešte v ten večer a zaujímavost’ou je, že údajne boli vytlačené z rovnakých lisov, ktoré tlačili Mein Kampf. Dennik založili Edmund Goldschahh, Franz Josef Schöning a August Schwingenstein ako publikáciu, ktorá vychádzala dvakrát týždenne a hned ako bolo k dispozicii dostatok novinového papiera, začali noviny vychádzat trikrát do týždňa a od roku 1949 každý deň. Denník je publikovaný v Mníchove a ziskal si svojich čitatel’ov hlavne presným podávanim správ a priamym postojom k citlivým otázkam. V roku 2018 bol obeh tlače 345 156 výtlačkov.
Samozrejme ako väčšina denníkov aj SZ má negatívne skúsenosti. V máji 2018 začala nemecká tlačová rada vyšetrovanie s ciel’om zistit’, či karikatúra SZ, ktorá zobrazovala izraelského predsedu vlády Benjamina Netenjahua bola antisemitská. SZ preto ukončil svoju dlhotrvajúcu spoluprácu s karikaturistom.
Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ)
Celým názvom Frankfurter Allgemeine Zeitung fur Deutschland (Všeobecné noviny pre Nemecko) je nadregionálny, liberálno-konzervatívny denník. Prvé vydanie sa objavilo 1.novembra 1949 a jeho zakladajúci redaktor bol Erich Welter. Niektorí začínajúci redaktori pracovali predtým
Die Welt
Nadregionálny, liberálno-konzervativny dennik, ktor bol zalozen vHamburgu vroku 1949
britskymi okupanými silami sciefo’ m poskytoval kvalitné noviny” po vore The Times. Vroku
1953 noviny kúpil Axel Springer avsúcasnosti ús vydávane spolonost’ou Axel Springer SE. Die
W e t l b o l z a k l a d a j ú c i m l e n o m E u r ó p s k e j a l i a n c i e d e n n i k o v a má d i h o r o n ú s p o l u p r á c u s d e n i k m i niých krajin, ako ús The Daily Telegraph (VB), Le Figaro (Francúzsko) aABC (Spanielsko). Má 2 regionálne sekcie pre Berlin a Hamburg. Vroku 2010 bo spusteny re-dizajn novin, ktory obsahuje nové logo stmavomodrym glóbusom, znizil sa aj poet stípcov zo 7na 6. Cirkulácia vytlackov je vsúcasnosti okolo 180 000 adennik môzeme nájst v130 krajinách sveta. Vroku 2015 sa Die Welt spojil s televíziou N24 a vznikla multimediálna spravodajská spolonost’ WeltN24. Noviny boli vEgypte tiez zakázané vo februári 2008 zdôvodu zverejnenia karikatur, ktoré znázoruju islamského proroka Mohameda.
Der Tagesspiegel
eJ regionálny, klasicky liberály dennik. Bol zalozený 27.9.1945 Erikom Regerom, Waltherom Karschom a Edwinom Redslobom so sidlom vBerline. Súcasny vydavatel je Dieter von Holtzbrinck os Séfredaktormi Stephan-Andreas Casdorf aLorenz Maroldt, ktorý bol námy tým, ze pri opise multi-etnickej kulturnej institúcie vBerlíne pouzil frázu „entartete” (co namená zdegenerovanú vspojenisnacistickymNemeckom)WerkstatderKulturen.Najviaceftanéboli noviny vzápadnejpolovicimesta,pretozeblokádazroku1948zastavilajehoobenvovychodnom Berline aBrandenbursku.Vofebruáriroku2020bolopredanych106303vytlackov.Akoväcsina nemeckých dennikov, aj nacka Tagesspiegel vposlednych rokoch stratila obeh vytlackov. Od roku 1946 je pod obrázkom zemegule motto: Rerum cognoscere causas, co môzeme prelozit’ ako „Dostañte sa na do veci”. Vroku 2015 dostal dennik od zdruzenia Freischreiber negativny ohlas za jeden prispevok za nezodpovedné zaobchádzanie snezávislymi autormi
Handelsblatt
Nadregoinanile, socialho-liberine nemecké bzinsi no
nvyi yvdviant Dise dochodne novnig. poziadal novniár Herbert Gros briské voejnské orgány opovolenie vydávat obchodné novniy. Povolenie dostal ael pod podmeinkou, eznebude publikova’ nacionálno-socialisticke myslienky. V y d á v a l a s a r l y d e e p o mi e i k o u , e z p a p i c a . B o o l m o z n e v i a c i t 0 1
0 koku 1959 kasi stranami. dOroku 1949asHandellat zacal objavova’ trikrt ytzdene onadoroku1959 kazdy pracovny deñ. dOroku 205 Handelsblat ponúka citateo’m aj online lexikón snazvom Wirtschafts Wki,i ktory obsahuje definicie ekonomcik yhc apolitickich pomov. dOroku 2016 je Séfredaktor Sven Ahupe avydáva ich vydavatestvo Handelsblat Medai Group. Vroku 2018 mla dene 127 645 vtlackov. Taktie? Handelsbat organizuje konference, semináre arzne súraze spojené sekonómiou.
Аргументы ифакты (Tvrdenia afakty)
.
“Аргументы ифакты” -sovietske aruske noviny. Vydávajú as do roku 1978. Najvacsie tzdenné sociálno-politické noviny vRusku. Tieto noviny ús jednou znajpopulárnejsich ruskych publikácit v zahranici.
Tyzdennik “Аргументы ифакты”ej jednym znajviac autoritativnych aspesnych publikácit v Rusku, ej lídrom zpomedzi sociálno-politických tyzdennikov. Noviny sa distribuuju prostrednictvom predplatného v06 krajinách vrátane krajin SN$ (Spologenstvo nezávislch Státov), atakisto aj vEurópe, USA, Austráli, Izraeli atd.’
Ведомости
Ведомости” sú moderné denné obchodé noviny publikované vMoskve. Vydávajú sa od roku 1999. Noviny sa vydávajú 5krát tzdenne vo vedné dni. Noviny poskytujú informácie o ekonomickych,finannych, firemných apolitických udalostiach, atakisto analyzu aprognózy situáci. Denki “Ведомости”ej povazovaný az jeden zmála vznamných médi, ktoré nie ús pod priamou kontrolou radov i podnikatelov blizkych Kreml’u. Politická orientácia denníka je liberálna
Коммерсант
Коммерсант (Kommersant)
“Коммерсант” ús ruské denné sociálno-politické noviny os zosilneným obchodným blokom. Podia prieskumu uskutoneného v roku 2003 medzi 50 najväsimi ruskymi spolonostami a podnikatel’skými druzeniami boli noviny “Коммерсант” medzi lídrami vobjektivnom a vyvázenom pokryti ekonomických konfliktov.
Vydavatel’stvo “Коммерсант”ej jednym znajstarsich vydavatel’stiev ajednou znajuznávanejsich a najvplyvnejsich mediálnych Struktur vkrajine. Hiavnými principmi vydavatel’stva sú efektívnost, spol’ahlivost aobjektivita. Politická orientácia novínej liberálna.
Известия
“Известия” ej sovietsky arusky socialno-politicky aobchodný denki zaolzeny vjanuári orku
.7191Tméy novni zahraju pokrytic udalosti vRusku avzahranici, analýzy akomentre, obchodné
a konomciké otäzy, kutlme asportové podujatia. oVfebruari 205 americké novin “The Nwe
krYo Tmi es” vybrali “Известия” ako partnera epr publikovanie “The Nwe York Tmi es” v
“Известия” vRusku. Podía Sútdei TNS Medai Inteligence,
“Коммерсант” а”Российская газета” “Известия”, spolu snovinami
moksur informanom priestore. , sú klúco vými zdrojmi obchodnch apolitických správ v
“Известия”. Politick Zhadiska dizky citácit vydavatelstev na prom meiset ús noviny
á orientácia dennika je provládna.
Риа “ Новости
Риа “ Новости” ej hlavným informaným zdrojom mediálnej skupiny “Росия сегодня”. Agentúra
je najviac citovaná medzi ruskymi médiami asociálnymi sietami.
Ruská medzinárodá informaná agentúra “ИА Новости” ej jedna z najväcsich spravodajskych
agentur na svete, teraz znacka “Россия сегодня”. Hilavnými principmi svojej dinnosti “PA
Новости” vyhlasuje efektívnost, objektivnost, nezávislost od politického prostredia. Hlavnou
funkciou “РИА Новости” ej poskytoval politické, ekonomické, sociálne, kultúrne informácie vydavatel’stvám novin, asopisov, a takisto televizii, rozhlasu ad’alsim agentúram aorganizáciám. Cielovou skupinou agentúry sú aj zahraniné médiá, obchodné struktury, investioné spolonosti a banky, vel’vyslanectvá, vládne a stát
El Pais
•
El Pais
Prve cislo bolo vydané 4.mája 1976 6( mesiacov op smiti Francisa Franca)
Prvy dennik sjasnym proeurópskym ademokratickym hlasom. Ostatné, disie existujúce noviny sa este stale prikláñali ku frankizmu
V80. rokoch sa stal lídrom Spanielskej dennej tlace. Konkuroval mu len konzervativny dennik
ABC.
Dennik charakterizuju ako noviny s proeurópskou tendenciou a sociálno demokratickou ideológiou Majú redakenú líniu blízku liberalizmu alebo neokonzervatizmu
Spolupracujú s inými, podobne orientovanými európskymi periodikami ako La Repubblica (Taliansko-progresivny dennik), Le Monde (Francúzsko-podporuje Favé krídlo politického spektra) Kritizuje socializmus 21 storocia
El Mundo
E
l Mundo
Dennik El mundo (v preklade svet) je druhy najväcsi spanielsky dennik
Celý názov je El mundo del Siglo Veintiuno, co v preklade znamená „Zivot 21 storocia”
Bol zalozený v roku 1989 a sídli v Madride
Má moho regionálnych verzil (Madrid, Barcelona, Baleares, Valenciana, Alicante, Castellón, Castilla yLeón, País Vasco, Andalucía, Sevilla, Málaga aGalicia)
Dennik sa povazuje za liberálny
Kritizuje PSOE (Spanielska socialistická robotnicka strana) je tiez liberálna
Medzi jeho publicistami existuje určitá heterogenita. Názory niektorých autorov na katolícku cirkev, monarchiu alebo konzervatívne hodnoty sa výrazne odkláňajú od názorov čisto konzervativnych novín ako napr. La Razón
La Razón
La Razón sídli v Madride Založil ich v roku 1998 Luis Maria Ansón Redakčné postoje novín sú v oblasti ekonomiky liberálne a čo sa týka sociálnych záležitostí konzervativne Príspevky zvyknú mávať tiež pravicový postoj Redaktorom denníka je Francisco Marhuenda
ABC
Prvá publikácia vyšla 1.1.1903 v Madride Zakladajúcim vydavateľstvom je Prensa Española Noviny začínali ako týždenník (až do r.1905) Od roku 1928 je denník tlačený v dvoch vydania (jedno v Madride, jedno v Seville) V júli roku 1936 je štruktúra denníka pozmenená tak, že tlač v Madride podporuje republikánov a tlač v Seville podporuje nacionalistov ABC je známa tým, že všeobecne podporuje konzervatívne politické názory a obhajuje španielsku monarchiu. Pravicový postoj
EL CONFIDENCIAL
Španielske digitálne noviny so všeobecnými informáciami Špecializujú sa na ekonomické, finančné a politické správy. Ako online noviny boli založené v roku 2001 Ciel’ová skupina čitatel’ov je profesionálna a zameriava sa na čitateľov stredného veku Má liberálnu politickú orientáciu
The Brussels Times
Je belgický spravodajský web a časopis v anglickom jazyku, ktorý sídli na Avenue Louise v Bruseli. Jeho história sa píše od roku 1965, keď bol pôvodne založený ako veľké noviny. V roku 2014 bol strategicky zmenení dizajn značky, aby sa lepšie prispôsobil, viac predával a dokázal konkurovat’ ostatným denníkom v dnešnej digitálnej ére. V súčasnosti, mu patrí prvenstvo ako najväčšiu anglickému tlačenému a digitálnemu médium v Beneluxe. The Brussels Times čítajú prevažne l’udia, ktorí sa pohybujú vo vyšších spoločenských triedach ako napríklad: vysoko vzdelaní diplomati, politici, úspešní podnikatelia a vplyvní pracovníci zo širokého spektra priemyselných odvetví v Bruseli a ostatnej Európe. Zameriava sa na úradníkov EÚ, výskumných pracovníkov, profesionálov v oblasti rozvoja a diplomatov, ktorí pracujú v Belgicku. Čitatelom poskytuje správy z Belgicka (najmä z Bruselu), o záležitostiach a stanoviskách EÚ, či o obchode. Výrazne sa odlišuje od ostatných médií tým, že nemá žiadnu politickú príslušnosť. Jeho cielom je nestranne a pravdivo priniesť nové informácie a správy pre svojich čitateľ’ov, ale aj ponúknut. rsiahluskaluanaly2amazoroynalokaineaglobainejirovaibezzainteresovanostiasubjektivity.
oTnet dvoimesanik ej zadarmo distribuovanyodinstiticil EÚ,kaymiús Európska komsiai a
as janstránkach celcho casopisu. The Brusels Tmies ej rozdeleýodsekci globálne zálezitosti,
folzofai, kultura, história azivotný styl. Dokonca, Derk Blyth, autor bestseler =„50 skrytych
tajostiev Brusel vkazdom isle odkryva 01 svojich najoblübenejsich. Obsahuje japriehradky
ako: Brusel vzäkulisi, Belgicko vskratke alebo sledovanie politiky EÚ.
DeMogren
eDeMogren (Slovensky Ráno)
u S f ál m s k e n o v i n y , p u b l i k o v a n é v B r u s e l i v B e l g i c k u b e l g i c k o u v y d a v a t e l s k o u s p o l o g n o s t o’ u De Persgroep. Dená tlac De Morgen vznikla vroku 1978 zlúdenim 2socialistických novin: Vooruit (DaleiaVolksgazet(Ludovénoviny).Vooruitas1.krátobjavil31. augusta184,tedatesnepred
ýmt koa boal zalozená Belgická strana práce vroku 185. Novniy eDMorgen boli navrhnuté podía francúzskeho dennika Liberation (Oslobodenie). De Morgen as prezentuje ako nezávisly a
progresivny dennik, ael aj ako dynamickeisia altemativa konkurujica denkiu De Standard (Standard) an flámskom t r u . Zasa na drubej strane je opisovany ako lavicová a socialisticka ý
p u b l i k á c i a . Z a u j i m a v o s t o u j e , z e De M o r g e n i s k a l n i e k o l k’ o c i e n a z s v o j m o d e r n y a r e v o l u n
dizajn. Vedenie asopisu aplikovalo pokrodilú technológiu tlace pouzitim ekologickejsieho
zelensicho atramentu na vodnej báze a tiez vymenili predchádzajuci papier za papier vyssej kvality. Bol vytlacenich uz viac ako 5 tisic kópit. Medzi jeho publicistov patria politici arôzni autori. Popularita tohto denniku rastie a us má viacej ako 402 0 titatelov. eJ publikovaný vpapierovej,
3eDStandard
3eDStandard (slovenskyStandard)
eJ flámsky dennik vydávaný vBelgicku spolognost’ou Mediahuis. Tradine ot boli krest’ansko- demokratické noviny, ktoré korespondovali sideológiou Krest’ansko-demokratickej aflámskej politickej strany. Boli opozionym konkurentom flámskeho socialistického denniku De Morgen.
Vposlednych rokoch sa vak dennik De Standard vzdal svojich pôvodnych ideologickych väzieb. Vroku 1914 bola zalozená vydavatel’ská spolonost De Standard N.V. Hlavným cielom tohto vydavatel’stva bolo vydat’ konzervativny, katolicky aflámsky dennik vBruseli, ktorý by sa nazýval De Standard. Jeho motto bolo: „Vsetko pre Flámsko, Flámsko pre Kristusa”. Do roku 1999 sa toto heslo objavovalo na titulnom plagáte casopisu. 1. vydanie malo by”’ publikované uz 22. novembra 1914, avsak kvôli vypuknutiu 1. svetovej vojny ot nebolo uskutonitelné. Dátum 1. vydania sa presunul na 4. decembra 1918, kedy uz bola 1. svetová vojna ukoncená. Jeho s t u p v belgickej tlaci nastal opät’ vroku 1940, vobdobi pocas 2, svetovej vojny, kedy bolo Belgicko okupované nacistickým Nemeckom. Pracovnici De Standard stále pisali a vydávali clánky ale pod iným dennikom. Boli limitovaný tym, co im nacistická okupacna vlada dovolila napisat. Preto v roku 194 op oslobodení Belgicka bola multimediálna organizácia Standard Group obvinená so spolupáce snacistamiajejinnostbolanad’alsierokyzakázaná,pokialsúd vroku 1947 nedal súhlas an jej opätovnú obnovu innosti. De Standard sa najviac preslávil v60. a70. rokoch,
pretoze ponúkal kvalitné anezávislé spravodajstvo zo zahranicia. Kritizoval americkú politiku v juhovychodnejÁzi.StandardGroupvroku1976zbankrotovalaalebelgickypodnikaluj zachránil.
La Libre Belgique
Nazov doslova znamená “Solbdné Beglciko”. eJot nesmeime vyznamny belgicky denik. Spoul s populárnyvBruseliaovValónsku.Tentodenki bolzalozenýzuvroku184ahistoricky
Votmcasebol vydanchcelkovo170isiel.oPvonje podporovalKresa’nsko-socialnupoliticki suranu aod roku 19 mal siný krestanskodemokraticky postoj. dOroku 19 ús noviny coraz liberaleisie, eal stle ús povazované az konzervativeise ako novniy Le Soir. Vsúcasnej dobe mauj novniy centristickú redakinú politiku. LaLbire Belgiqueej vydávany 6-krát tyzdene. Od roku 201 ej aj vonline podobe. Dokonca, as dostal od sporu os spolonosiou Google, ktorá porusila autorské práva pri ukladani obsahu dennikaodinternetovej medzipamäte. Vroku 201 bol lento spor vyrieseni, odstránenim neziadúcich dajov. Má viac ako 25 tisic citat
Le Soir
Le Soir (slovensky Vecer)
eJfrancuzsky pisany denik publikovany vBelgicku. eLSoir bol zalozeny vroku 187az wceolm poskytovania politicky nezávislych správ. eJot jeden znajpopulárnejsich frankofönnych novin v Belgicku, ktory konkuruje spominanému La Lbire Belgique. Prvotne ot boli bezplatné reklamné noviny, ktoré boli neskôr spoplatnené. Od roku 205 vychádza vberlinskom formáte. Pocas okupácie Belgicka Nemeckom, nada’lej vychádzal pod nemeckou cenzúrou, na rozdiel od mnohych belgických novin, ktoré sa dostali od ilegality. eLSoirej povazovaný za liberálny apokrokovy s politicky federalistickými sklonmi. Samotná redakcia popisuje svoj politicky postoj ako progresivny anezávislý. Tento dennik ej spolonostou vnimany ako vecerné noviny, ktoré rozoberaju problematiku boja za práva muzov azien, respektovania l’udskej dôstojnosti, slobody prejavu, tolerancie, multikulturalizmu arozdielov vspolonosti. Atiez sa zaplietol do uz spominaného sporu so spolonost’ou Google.
Corriere della Sera
- Corriere della Sera
ej taliansky denná tlae publikoval vMiláne spriemerným kazdodenným kolobehom 410,242 kópi vdecembri 2015.
Corriere dela Sera, ktorá bola proýkrát publikovaná 5. marca 1876, ej jednym z najstarsich talianskych novin aej najitnejsim talianskym denikom. Jej tiraz as nezmenila do ejj prycho vydania vroku 1876.
Vroku 2004 spustila Coriere dela Sera online anglickú sekciu zameranú na talianske súcasné dianie a kultúru.
Zaolzené L a Repubblica
olsi nonvi ej vroyalice, kudo vách do za aituku 20, stortia, apreot ej udovo známe kao «novniy aVi Sol lerin” podaí ulice, kde as stle nachadza. A
oksunázov napoved, islo pôvodne overnik
15. marca 1876
Pcioktilé zosuladenie Liberalizmus
