OSN Flashcards
OSN -vznik
je medzinárdná organizicia, Klorá vznikla 24. 10. 1945 po II. svetove vone.Zakládajících 51
krajin sa zaviazalo zachovávat’ medzinárodny mier a bezpenosi, rozvíjať priatelské vzťahy medzi
národmi a podporovat socialny pokrok, lepšie zivotné podmienky a ludské práva. Vznikla podpisom Charty OSN
Založenie
Konferencii
Ideové základy - uz počas druhej svetovej vojny (rokovania medzi elenmi protihitlerovskej koalicie)
Atlantická charta (1941)
August 1944, Dumbarton Oaks (Washington D. C.): pripravná konferencia, vpracovanie štatútu organizácie - Charty OSN
April - jún 1945, San Francisco: zakladajúca konferencia, vyvrcholila podpisom zakladajucej listiny (Charta OSN)
Charta OS vstúpila do platnosti v októbri 1945, ked’ ju podpisalo 50 státov
Vývoj
Na prelome 60. a 70. rokov 20. stor. - uvol’nenie napätia medzi ZSSR, Cinou a USA (v r. 1971 nahradila CER v BR Cinsku republiku - Taiwan): posilnenie aktivit OSN, ako aj práce BR
Koniec bipolárej konfrontácie na prelome 80. a 90. rokov 20. stor. - obnovenie akcieschopnosti a
rozvoj nových aktivit
V post-bipolárom medzinárodnom systéme sa objavil rad novych problémov (politicko-bezpečnostných, ekonomických, resp. rozvojovych)
Hlavné orgány OSN
-kapitola I Charty OSN
Valné zhromazdenie (VZ, anglicky „General Asembly” - UNGA) - kapitola 4
je zlozené oz zástupcov vetkych lenskych státov OSN, pricom kazdy má jeden hlas. Jednoduché rozhodnutia - väesinové hlasovanie
Dôlezité oblasti (mier, rozpoet, nov elenovia) - 2/3 hlasovanie
• Hlavná cast zasadnutia Valného zhromazdenia as kazdý ork zacina vtreti septembrový utorok a trvá zvycajne do konca decembra daného roka - ej mozné poziadat’ aj o mimoriadne zasadnutie (BR, jeden zo státov, väcsina státov - so súhlasom väesiny)
• Predseda - rotácie predstavitelov 5 geografickych skupin (Af, Az, LAt.AM-kar., VE, ZE); On June 17, 2020, Volkan Bozkir of Turkey was elected hte President of hte 75ht sesion of the NU General Assembly
6 vyborov
6 vyborov
.1 vybor - pre odzbrojenie a medzinárodnu bezpenost 2. vybor - hospodársky a finanăný
3. vybor - sociálny, humanitary a kulturny
4. vybor - osobitný politicky a dekolonizacný
5. vybor - administrativny a rozpoctovy
6. vybor - právny)
Bezpenostná rada
Bezpenostná rada (BR, anglicky Security Council” - UNSC) -kapitola 5
• vzmysle Charty OSN nesie hlavnú zodpovednost za zachovanie medzinárodného mieru a
bezpenoist
• má15 e-len5sotálvych (Rusko, USA, VB, FR, Cina)
• Do rok19u65 mal RB1elnov -5stalych a6nestalych. Dôvodom rozsirenia poeut nestlych Elenov obol navysenie poetu elenov OSN
• 1elen-1hlas
• Belgicko, Pobrezie Slonoviny, Dominikánska rep, Rovnikov Guinea, Nemecko, Indonézia, Kuva; Peru, Pols’ko, Juhoafrická republika
• 9 hlasov, vsetkých 5stálych musí súhlasit - veto
• udrziavanim medzinárodného mieru, skúma kazdy spor, ktorý yb mohol viest kmedzinárodnému napätiu, odporúca spôsoby ich riesenia, zaoberá as problematikou odzbrojenia
• môze vyzvat’ lenské státy kpouzitiu hospodárskych sankci, odsúhlasit vojenskú akciu proti agresorovi
• Vykonáva porcenské funkcie OSN, odporúca prijatie nových elenov OSN i vymenovanie generálneho tajomnika aspolu sValným zhromazdenim volí sudcov Medzinárodného súdneho dvora.
•
implicitné právomoci BR - Medzin. trestné tribunály
Hospodárska asociálna rada (ECOSOC)
Hospodárska asociálna rada (ECOSOC) (HSR, anglicky „Economic and Social Council” - ECOSOC) -kapitola 10
• Radu tvori 54 lenskych krajin OSN, ktoré volí Valné zhromazdenie OS na 3roky. Skladá sa zo zastupcov piatich regionálnych skupin. Kazdorone je volench 18 novych Elenov.
•
Predseda Rady sa mení na zaciatku kazdého roka.
• má pracovat’ az vyssiu zivotnú úroven, pinú zamestnanost a podmienky pre hospodársky a sociáln! pokrok arozvoj, per riesenie medzinárodnych, hospodárskych, sociálnych, zdravotných ainých príbuzných problémov apre medzinárodú kultúrnu avýchovnú spoluprácu, pre vseobecnú úctu k Tudskym právam a základným slobodám pre vsetkych bez rozdielu rasy, pohlavia, jazyka alebo nábozenstva a pre ich zachovávanie.
Porucenská rada (anglicky „Trusteship Council”) -kapitola 31
pôvodnou lohou bolo vykonávat’ správu poruenských (nesamosprávnych) územi a bývalých kolónií, ktoré boli zaradené do portenskej sústavy.
•
Stúdiu aprerokúvaní správ, ktoré predkladá spravujúca krajina opolitickom, hospodárskom, sociálnom a vchovnom pokroku poruenských zemi a po konzultácii s o u skúma petície obyvatelov porenskych zemi a vykonáva návstevy tchto izemi.
• Schádza sa raz rone, 5stálych krajin BR
• Dohady o prudkej reformácii, alebo úpinom zrusení -zrusená -1 1. 1994
Medzinárodny súdny dvor
Medzinárodny súdny dvor (MSD, anglicky „International Court of Justice* - IC) - kapitola 14
• hlavným súdnym orgánom OSN. Skladá sa z 51 sudov, ktorch voli Valné zhomazdenie OSN a Bezpenostná rada OSN voddelenom hlasovaní.
Nie je prípustné, aby za sudcu boli zvolení dvaja prislušníci toho istého štátu. 9 rokov Od 52. Valného zhromaždenia má OSN nový orgán-kapitola 15
Sekretariát
Sekretariát -Generálny tajomnik: Antonio Guterres (Portugalsko) predchádzanie medzinárodným sporom-diplomatická funkcia+upozorňuje BR na možné problémy. 5.2019 ohlásil kandidatúru na post generálneho tajomníka Miroslav Lajčák všetky hlavné orgány OSN sídlia v New Yorku (USA), okrem Medzinárodného súdneho dvora, ktorý má sídlo v Haagu (Holandsko). V súčasnosti tvorí OSN 193 členských štátov.
OSN
OSN prijala dôležité dokumenty z oblasti ľudských práv a slobôd Všeobecná deklarácia ľudských práv 10. 12. 1948 Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach dec. 1966 Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach dec. 1966 Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie dec. 1965 Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien dec. 1979 Dohovor o právach dieťat’a nov. 1989 Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím dec. 2006
4 hlavné ciele
4 hlavné ciele Udržovat’ mier na celom svete - zachovávať medzinárodný mier a bezpečnost a v záujme uvedeného vykonávať účinné kolektívne opatrenia, aby sa predišlo ohrozeniu mieru a potlačil sa každý útočný čin alebo iné porušenia mieru. Organizácia má v súlade so zásadami spravodlivosti a medzinárodného práva uskutočňovať mierovými prostriedkami úpravu alebo riešenie sporov a situácií, ktoré by mohli viesť k narušeniu mieru. 2 Rozvijat priateľské vzťahy medzi národmi založené na úcte a zásadách rovnoprávnosti a sebaurčenia národov ako aj vykonávať každé iné vhodné opatrenia na posilnenie svetového mieru. 3. Pomáhat národom spoločne pracovať na zlepšovaní životov chudobných ľudí, zvíťazit nad hladom, chudobou a negramotnosť’ou a povzbudzovať rešpekt voči právam a slobodám druhých. 4. Byt centrom pre zosúlaďovanie krokov jednotlivých národov pri dosahovaní týchto cieľov - realizovat’ medzinárodnú spoluprácu prostredníctvom riešenia medzinárodných problémov hospodárskeho, sociálneho, kultúrneho alebo humanitárneho charakteru a podpory a posilňovania úcty k ľudským právam a základným slobodám pre všetkých bez rozdielu rasy, pohlavia, jazyka alebo náboženstva. Cieľom je súčasne uvádzať do súladu úsilie národov pri dosahovaní týchto spoločných cieľov.
Aktivity OSN
Aktivity OSN Udržiavanie medzinárodného mieru a bezpečnosti oOSN je organizácia kolektívnej bezpečnosti o Zodpovedným hlavným orgánom je Bezpečnostná rada; ďalej najmä Valné zhromaždenie, generálny tajomník a Sekretariát (jeho oddelenia a odbory) Ochrana ludských práv (MV III) Poskytovanie humanitárnej pomoci (MV III) Podpora udržateľného rozvoja (MV III) Dodržiavanie medzinárodného práva
Kolektivna bezpečnost Waisová (2009):
Kolektivna bezpečnost Waisová (2009): systém kolektívnej bezpečnosti je tvorený štátmi, ktoré sa dohodnú, že vzáin konflikty nebudú riešiť silou; ak niektorý zo štátov toto pravidlo poruší, vystavuje sa kolektivm odvetnej akcii ostatných štátov (členov systému). Záväzky systému kolektívnej bezpečnosti sú recipročné a pravidlá sú vytvárané na základe konsenzu. Krejčí (2007): v ideálnom prípade systém svetového poriadku, v ktorom proti agresorovi útočiacemu na ktorýkoľvek štát zasiahnu spoločne ostatné štáty. (Od mocenskej rovnováhy sa lit tým, že nie je zameraný proti špecifickému štátu alebo aliancii, ale proti akémukoľvek narušitep statu quo.)
Článok 51
Článok 51 Ak dôjde k ozbrojenému útoku proti členovi Organizácie Spojených národov, nijaké ustanovenie tejto Charty neprekáža prirodzenému právu na individuálnu alebo kolektívnu sebaobranu, kým Bezpečnostná rada neurobí potrebné opatrenia na zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnos Opatrenia urobené členmi organizácie pri vykonávaní tohto práva sebaobrany sa oznámia ihneď Bezpečnostnej rade a nijako sa nedotýkajú touto Chartou určenej právomoci a zodpovednosti Bezpečnostnej rady podnikať v každom okamihu také akcie, aké považuje za potrebné na udržanie obnovenie medzinárodného mieru a bezpečnosti.
