EUI

Question 1

1. Činitele kreovania integrácie v Európe po 2. sv. vojne

Answer 1

Politické činitele:
* Boj proti nacionalizmu – štáty si nemali navzájom škodiť, a okrem OSN sa vyžadovalo vytvoriť nijaké zoskupenie aj v samotnej Európe, keďže vypukli tu svetové vojny – vznikla Rada Európy – kooperačná platforma, nemohla ciele naplniť
* Kreovanie novej politickej mapy Európy – snaha zastaviť rozpínavosť komunizmu z východu – podpora od USA
* Nové rozloženie síl – snaha, aby sa západná Európa nestala bojiskom medzi dvomi mocenskými blokmi
* Nemecká otázka – potrestanie/oslabenie Nemecka? Nakoniec prevážila potreba mať Nemecko na svojej strane

Ekonomické činitele:
* Nové ekonomické usporiadanie sveta – vytvorenie IMF (Medzinárodný menový fond), IBRD (Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj), GATT (Všeobecná dohoda o clách a obchode). Niečo čo zabezpečovalo liberalizáciu medzinárodného obchodu.
* Hospodárske problémy v Európe  Marshallov plán (USA)  vytvorenie OEEC (Organizácia pre európsku hospodársku spoluprácu)  jedna z podmienok čerpania pomoci v rámci OEEC – prehĺbiť ekonomickú spoluprácu

+

• hospodárske problémy - Marshallov plán - pomoc krajinám Európy po 2. sv. Vojne, najdôlež.
  Výsledok západoeuropsk. Úsilia o odpor proti komunizmu
• George C. Marshall v 1947 vytvoril s expertmi plán - novú hospodársku stratégiu pre Európu z obáv, že komunisti sa dostanú k moci v Grécku, Tal a Franc
• mal pomôcť západnej Európe
• stali za nim aj silné obchodné záujmy Európa pre Ameriku predstavovala obrovský trh
• táto pomoc nemala len finančnú dimenziu, ale zahŕňala aj obilie, stroje a vozidlá vyrobené v USA
• podmienky tohto plánu boli nastavené aby podporovali federálnu Európu a Európania mali súhlasiť so spoločným programom hospod. obnovy
• 1948 bol plán schválený ponukli pomoc 12 miliard dolárov
• Plán bol kritickým bodom eur. integrácie
• Eur. Krajiny sa zišli na konferencií v Paríži -cieľ určiť výšku požadovanej pomoci a vytvorili stálu organizáciu OEEC
• vznik OEEC (organizácia pre európsku spoluprácu v EÚ) - keď štáty chceli čerpať pomoc museli prehĺbiť spoluprácu pri vzájomnej hospod. Obnove a prehlbenie ekonomickej spolupráce
• nástroj americkej administratívy na propagáciu novej stratégie
• vznikla v 16.4.1948 – malo 13 členov (Norsko, Island, Švajč, Turecko)
• niektorí EÚ vnímajú ako dieťa USA
• OEEC rozdelilo americkú pomoc medzi svojich členov, dôlež. Úloha bola šírenie eur. Hospod. Integrácie -znížili sa vnútroeuropske obchodné bariéry, zlepšil sa vnútroeur. Platobný systém vytvorením Eur. Plat únie (EPU)
• väčšia internalizácia výroby, väčšia deľba práce
• bola medzivládnou organizáciou podliehajúca Rade ministrov, rozhodovalo sa v nej na základe jednomyseľnosti
• neskôr – rast medzinárodného obchodu, internacionalizácia výroby a neistoty spojené s pohybmi výmenných kurzov

Question 2

2. Intergovernmentalizmus

Answer 2

Intergovernmentalizmus alebo medzivládny prístup je jednou z teórii európskej integrácie. Predpokladá vytvorenie inštitucionalizovanej spolupráce suverénnych štátov a usiluje o zachovanie atribútov suverenity.
Napríklad, EÚ sa považuje za rovnocennú, nie nadradenú, národným štátom. Integrácia napreduje len do tej miery, do akej si to želajú vlády jednotlivých štátov, takým spôsobom Intergovernmentalizmus predstavuje spôsob, ako obmedziť udeľovanie právomocí nadnárodným inštitúciám.

Question 3

3. Federalizmus (supranacionalizmus)

Answer 3

Federalizmus je politická teória, ktorá obhajuje systém vlády, v ktorom je moc rozdelená medzi centrálnu autoritu a zložkové jednotky. Сentrálna vláda a zložkové jednotky majú svoje vlastné sféry pôsobnosti a každá je zodpovedná za svoje vlastné záležitosti. Centrálna vláda sa zvyčajne zaoberá záležitostami národného záujmu, zatiaľ čo zložkové jednotky sa zaoberajú záležitostami miestneho záujmu.

Nadnárodnosť je súvisiaci pojem, ktorý zdôrazňuje autoritu medzinárodných organizácií nad národnými vládami. V nadnárodnom systéme majú medzinárodné organizácie právomoc prijímať rozhodnutia, ktoré sú záväzné pre členské štáty. To znamená, že členské štáty sú zo zákona povinné dodržiavať rozhodnutia medzinárodnej organizácie, aj keď s nimi nesúhlasia.

V Európskej únii sa federalizmus realizuje v obmedzenej forme. Nadnárodné orgány majú právomoc prijímať zákony a rozhodnutia v určitých oblastiach, ako je obchod, ekonomika, poľnohospodárstvo, doprava, energetika, bezpečnostná a obranná politika. V iných oblastiach, akými sú školstvo, zdravotníctvo, kultúra, však zostáva moc v rukách národných vlád.

V poslednej dobe je v Európskej únii trend smerom k zvýšenému federalizmu. Je to preto, že členské štáty EÚ čelia množstvu spoločných problémov, ktoré nemožno vyriešiť medzivládnym prístupom. Príkladmi takýchto problémov sú migrácia, terorizmus, klimatické zmeny.

Question 4

4. Európske spoločenstvo uhlia a ocele

Answer 4

• Európske spoločenstvo uhlia a ocele bolo prvým integračným združením západoeurópskych štátov založeným na princípoch nadnárodnej integrácie, ktoré vzniklo podpisom Parížskej zmluvy v roku 1951 na obdobie 50 rokov. Myšlienku vytvorenia ESUO prvýkrát navrhol Robert Schuman, francúzsky minister zahraničných vecí v roku 1950.
• Cieľom bolo podporiť hospodársky rozvoj, zamestnanosť a zlepšiť životnú úroveň prostredníctvom spoločného trhu.
• Zakladajúcimi členmi bolo Francúzsko, Spolková republika Nemecko, Taliansko, Belgicko, Holandsko a Luxembursko.
  Na čele stál Vysoký úrad s nezávislými komisármi, bol to nadnárodný orgán s rozhodovacou právomocou. Ďalej fungovalo Zhromaždenie, Rada ministrov a Súdny dvor.

Podpísaná: 18. apríla 1951
Účinná od: 23. júla 1952
Platnosť skončila: 23. júla 2002

Question 5

5. Rímske zmluvy

Answer 5

25. marca 1957 v Ríme boli podpísané 2 zmluvy – Zmluva o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (EURATOM), ktoré vstúpili do platnosti 1. januára 1958.
    Zmluva o EHS vytvorila spoločný trh založenú na voľnom pohybe tovarov, osôb, služieb a kapitálu. Zakladajúce krajiny si dali za cieľ dosiahnuť hospodársky a sociálny pokrok prostredníctvom odstránenie obchodných a ostatných prekážok medzi sebou.
    Cieľom bolo vytvoriť colnú úniu, zlepšiť životné a pracovné podmienky, zabezpečiť vyvážený obchod a spravodlivú súťaž.
    Zmluva tiež predpokladala vytvorenie spoločných inštitúcií EHS, akými sú Rada Európskej únie, Komisia Európskej únie a Európsky parlament.

Druhá Rímska zmluva založila Euratom, ktorý bol určený na rozvoj mierovej jadrovej energie. Zmluva tiež stanovila vytvorenie spoločných inštitúcií Euratomu, ako sú Rada Euratomu, Komisia Euratomu a Európsky parlament.

Question 6

6. Dimenzie ekonomickej integrácie (D,W,E) v EÚ

Answer 6

Dimenzie ekonomickej integrácie v Európskej únii (EÚ) možno charakterizovať ako prehlbovanie, rozširovanie a rozširovanie.

• Deepening sa rozumie proces zvyšovania úrovne hospodárskej spolupráce a integrácie medzi členskými štátmi EÚ. To možno dosiahnuť opatreniami, ako sú:
• Harmonizácia zákonov a nariadení: to znamená dohodnúť sa na spoločných normách pre tovar, služby a pracovníkov, čím sa podnikom uľahčí cezhraničné pôsobenie.
• Vytváranie spoločných trhov
• Prijatie spoločnej meny
• Widening sa vzťahuje na proces prijímania nových členov do EÚ. To zvýšilo veľkosť a rozmanitosť trhu EÚ, čím sa stal konkurencieschopnejším a odolnejším.
• Enlargement sa týka procesu, ktorý pomáha novým členským štátom integrovať sa do hospodárstva EÚ. To zahŕňa poskytovanie finančnej pomoci, technickej podpory a prístupu na trhy a programy EÚ.

Question 7

7. Rozširovanie ES v 70. rokoch

Answer 7

Európske spoločenstvo uhlia a ocele bolo založené na princípe nadnárodnej integrácie, čo vyvolalo v Spojenom kráľovstve obavy zo straty suverenity. Uskutočnili sa neúspešné pokusy presvedčiť Šestku, aby nebola taká ambiciózna a zamerať sa na zónu voľného obchodu. To sa stalo základom Štokholmskej konvencii v roku 1960, ktorá založila Európske združenie voľného obchodu/EFTA, členmi ktorej boli Rakúsko, Dánsko, Nórsko, Portugalsko, Švédsko, Švajčiarsko a Spojené kráľovstvo. Napriek tomu, že integračný proces v štátoch EFTA bol úspešný, nemal taký priaznivý vplyv na ekonomiku ako v Európskom hospodárskom spoločenstve/EEC. Okrem toho Veľká Británia bola odrezaná od dôležitých trhov Francúzska a Nemecka.
Preto v roku 1961 Spojené kráľovstvo požiadalo o členstvo, ale rokovania boli neúspešné kvôli francúzskemu prezidentovi de Gaulla, ktorý sa obával, že Spojené kráľovstvo podkope pozíciu Francúzska v Európe, zasiahne do francúzsko-nemeckého spojenectva a obával sa „amerického vplyvu“ Veľkej Británie.
- 1967 UK, Írsko a dánsko a Nórsko opäť podali žiadosť o členstvo ale franc opäť odmietlo
Teda štátu bolo zakázané členstvo, kým de Gaulla nenahradil Georges Pompidou a Spojené kráľovstvo vstúpilo v roku 1973 spolu s Dánskom a Írskom, ktoré o členstve požiadali spolu s UK, ale po odmietnutí UK svoje žiadosti stiahli.
O členstvo požiadalo aj Nórsko, ktoré však nevstúpilo v dôsledku negatívneho výsledku referenda. (1972/1994)

• Nórsko – počas pristupových rokovaní dosiahlo veľa výnimiek, nevstúpilo lebo vstup bol zamietnutý v celonárodnom referende 26.9.1972
• 1973 – dohoda o voľnom obchode – upravenie vzťahov ES a Nórska Haagský summit

Question 8

8. Stredomorské rozširovanie

Answer 8

V 50. rokoch 20. storočia nebolo Grécko vhodné na členstvo v ESUO, pretože ekonomika bola málo rozvinutá a prevažne agrárna a boli kultúrne rozdiely. Preto keď štát požiadal o členstvo v EHS, dostal prechodné obdobie, ktoré bolo dohodnuté formou Asociačnej dohody, ktorá bola pozastavená počas vojenskej diktatúry. Po všeobecných voľbách v roku 1974 grécka vláda deklarovala svoje želanie stať sa plnoprávnym členom združenia. Rada ministrov zamietla návrh Komisie na prechodné obdobie a Grécko získalo členstvo v roku 1981.
Španielsko a Portugalsko boli do polovice 70. rokov politicky autoritárskymi diktatúrami, s ktorými zakladajúce štáty zaobchádzali opatrne. Ekonomicky boli štáty prevažne agrárne a málo rozvinuté. Napriek tomu že rokovania o asociácii sa začali v roku 1962, až po skončení diktatúr bolo možné plné členstvo. Rokovania sa začali v roku 1977 a boli obavy z masívneho prílevu lacnej pracovnej sily. Ťažkosti však pomohli prekonať politické faktory ako politická stabilita v južnej Európe, teda ochrana strategických území pred totalitou a prepojenie so severom. Portugalsko a Španielsko sa stali členmi v roku 1986.

Question 9

9. Jednotný európsky akt & Maastrichtská zmluva

Answer 9

Jednotný európsky akt (SEA) podpísaný v roku 1986 (február) v Luxemburgu a Haagu je prvou revíziou Rímskych zmlúv. Zmenil a doplnil zmluvu o založení EHS a pripravil pôdu na dokončenie jednotného trhu a určil termín jeho dokončenia. Zmluva posilnila inštitucionálny systém, napríklad Rada ministrov v mnohých oblastiach rozhoduje kvalifikovanou väčšinou, posilnili sa legislatívne právomoci Európskeho parlamentu a vytvoril sa spoločný rozhodovací postup. Stretnutia v rámci Európskej rady boli právne uznané.
Dátum nadobudnutia účinnosti: 1. júla 1987

Maastrichtská zmluva alebo Zmluva o Európskej únii je podpísaná v Maastrichte 7. februára 1992 a vstúpila do platnosti 1. novembra 1993. Zmluva zmenila názov Európskeho hospodárskeho spoločenstva na Európske spoločenstvo.
Okrem toho vytvorila novú politickú a ekonomickú štruktúru – Európsku úniu, pozostávajúcu z 3 pilierov: Európske spoločenstvá, Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (CFSP) a Spravodlivosť a vnútorné záležitosti (JHA).
Hlavným cieľom bolo nasmerovať EÚ k spoločnej zahraničnej a menovej politike spolu s vytvorením centrálnej banky do roku 1999. Zmluva sa rovnako usilovala iniciovať úvahy o spoločnej obrannej, občianskej a ochrannej politik. Ďalej ustanovila právny základ 6 nových spoločných politík EÚ, posilnila právomoci EP a zaviedol sa pojem Európskeho občianstva.

Question 10

10. Rozšírenie o štáty EFTA

Answer 10

V roku 1992 sa začali rokovania o členstve s Rakúskom, Fínskom a Švédskom a v roku 1993 s Nórskom. Po skončení studenej vojny bola väčšia sloboda pre neutrálne štáty ako Rakúsko a Švédsko (ako aj Švajčiarsko). Pre Fínsko zmizli ťažkosti spojené s geografickou izoláciou a osobitným postavením vo vzťahu k Sovietskemu zväzu.
V rámci samotnej EÚ existovali obavy, že rozšírenie by mohlo ohroziť program európskeho trhu (SEM), preto sa objavil návrh na vytvorenie Európskeho hospodárskeho priestoru medzi EÚ a EFTA, ktorý by v podstate rozšíril program vnútorného trhu na štáty EFTA a zabránil expanzii do EÚ. Dohoda o EEA bola podpísaná v roku 1992. Švajčiarsko po neúspešnom referende o EEA stiahlo žiadosť o vstup do EÚ. V roku 1995 boli do EÚ prijaté Švédsko, Fínsko a Rakúsko. Štáty boli dobre pripravené na vstup do EÚ, pretože mali dobre fungujúce trhovú ekonomiku a silné demokratické systémy, a okrem toho boli pripravené na rokovania o EEA. Nórsko nevstúpilo podľa negatívneho výsledku druhého referenda.
* CH – stiahlo žiadosť po neúspešnom referende o EEA

Question 11

11. Amsterdamská zmluva & Zmluva z Nice

Answer 11

Amsterdamská zmluva podpísaná v roku 1997 a vstúpila do platnosti v roku 1999, zmenila Zmluvu o Európskej únii. Zmluva definovala základné práva občanov EÚ. Posilnila spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku (SZBP) EÚ a vytvorila pozíciu Vysokého predstaviteľa EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Schengenské dohody sa stali súčasťou právneho systému EÚ. V oblasti Tretieho piliera bola rozšírená policajná a súdna spolupráca v imigračnej politike a ochrane menšín. Inštitúcie EÚ môžu pozastaviť práva členskej krajiny (Sankcie).

Zmluva z Nice podpísaná v roku 2001 a vstúpila do platnosti v roku 2003, zmenila Zmluvu o Európskej únii (Maastrichtská zmluva) a Zmluvu o fungovaní Európskej únie a pripravila EÚ na najväčšie jednorazové rozšírenie v roku 2004.
Zmluva posilnila legitimitu a efektívnosť inštitúcií EÚ a upravila ich veľkosť a spôsob fungovania: upravila zloženie EK a zloženie EP, rozšírila jeho právomoci. Zmenil spôsob rozhodovania v Rade EÚ podľa princípu dvojitej väčšiny. Radikálne sa reformoval Súdny dvor Európskej únie, zasadá v rôznych zloženiach, rozšírili sa právomoci Súdu prvého stupňa a na žiadosť Rady môžu vznikať subsidiárne súdy. Zavádzajú sa nové ustanovenia o posilnenej spolupráci.

Question 12

12. Rozšírenie 10+2

Answer 12

Po skončení studenej vojny a kolapsu komunizmu sa o členstvo aktívne usilovali štáty Východného bloku. Keď štáty strednej a východnej Európy začali s prechodom na trhovú ekonomiku so zameraním na európsku integráciu, združenie začalo uvažovať o expanzii na východ.
EÚ vytvorila v Kodani v roku 1993 všeobecné podmienky pre vstúp nových členov. Podľa kodanských kritérií sa rozhodlo, že štát musí rešpektovať demokratické princípy, mať voľný trh a byť ochotný akceptovať všetky už dohodnuté zákony EÚ.
V roku 2004 vstúpilo do EÚ 10 nových štátov: Cyprus, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko. Bolo to najväčšie jednorazové rozšírenie EÚ z hľadiska počtu štátov a obyvateľov. Bulharsko a Rumunsko vstúpili do EÚ v roku 2007 a Chorvátsko v roku 2013.
* Problémy: budovanie MÚ, vojna v Kosove, odmietnutie Turecka

Question 13

13. Zmluva o Ústave pre Európu & Lisabonská
    zmluva

Answer 13

Zmluva o Ústave pre Európu mala nahradiť zakladajúce zmluvy EÚ jediným textom. Podpísaná v Ríme v roku 2004, ale jej ratifikácia nebola úspešná, pretože v národných referendách ju odmietlo Francúzsko a Holandsko. V roku 2007 podpísali ČŠ Lisabonskú zmluvu, ktorá inšpirovaná Zmluvou o Ústave pre Európu (2004).

Lisabonská zmluva podpísaná 13. decembra 2007 a vstúpila do platnosti 1. januára 2009, zmenila a doplnila Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva.
Rieši inštitucionálne zmeny, politik EÚ a posilňovanie demokracie. Odstránila trojpilierové usporiadanie EÚ, pričom všetky 3 piliere zlúčila. Bývalý druhý a tretí pilier je dnes zahrnutý v Zmluve o fungovaní Európskej únie, s tým úzko súvisí zrušenie Európskeho spoločenstva a jeho právnym nástupcom sa stala Európska únia s vlastnou právnou subjektivitou .
EP sa skladá zo zástupcov občanov EÚ a nie z národov štátov EÚ ako predtým. Má väčšiu zákonodarnú moc, predsedu EK volí väčšinou svojich členov a počet poslancov sa zvyšuje na maximálne 751.
Európska rada sa stáva oficiálnou inštitúciou EÚ, ktorá určuje politické smerovanie a priority. Rada EÚ pri schvaľovaní právnych predpisov uplatňuje nové pravidlá hlasovania väčšinou hlasov.
Právomoci Súdneho dvora EÚ sa rozširujú na všetky oblasti politiky EÚ okrem spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Európska centrálna banka je oficiálne uznaná ako inštitúcia EÚ.
Nové rozdelenie právomocí: Výlučná právomoc pokrýva oblasti, kde legislatívnu činnosť vykonáva len EÚ. Pod spoločné právomoci spadajú oblasti, v ktorých krajiny EÚ môžu vykonávať legislatívnu činnosť, ak tak EÚ nevykonala. A pod podporné právomoci patria oblasti, v ktorých EÚ prijíma opatrenia na podporu, koordináciu alebo doplnenie vnútroštátnych politík. Zmluva po prvýkrát stanovila oficiálny postup, ktorým sa majú riadiť členské štáty, ktoré chcú vystúpiť z Európskej únie (článok 50 ZEÚ).

Question 14

14. Proces výberu členov EK

Answer 14

(Урсула фон дер Ляєн)
Európska rada kvalifikovanou väčšinou navrhne kandidatúru predsedu EK Európskemu parlamentu, ktorý volí tohto kandidáta väčšinou hlasov svojich poslancov.
Ostatných členov komisie vyberie Rada EÚ kvalifikovanou väčšinou spolu so zvoleným predsedom Komisie na základe návrhov členských krajín. Po zmluve z Nice každý štát nominuje 1 komisára na funkčné obdobie 5 rokov. Predseda a ostatní členovia Komisie vrátane VYSOKÉHO PREDSTAVITEĽA ÚNIE PRE ZAHRANIČNÉ VECI A BEZPEČNOSTNÚ POLITIKU musia byť ako orgán schválení EP a následne vymenovaní Európskou radou na základe kvalifikovanej väčšiny.
Po Maastrichtskej zmluvy trvá funkčné obdobie komisára 5 rokov a je obnoviteľné. Od roku 2004 nominuje každý štát 1 komisára.

Question 15

15. Administratívne delenie EK (DGs, špecifiká
    rezortov, hierarchia)

Answer 15

Administratívne delenie EK je založené na princípe funkčného rozdelenia právomocí. EK sa skladá zo 34 generálnych riaditeľstiev (GR), z ktorých každé zodpovedá za určitú oblasť politiky EÚ.

Špecifiká GR

Každé GR vedie generálny riaditeľ, ktorý je menovaný Radou Európskej únie na návrh Komisie. Generálny riaditeľ zodpovedá za celkové vedenie GR a za plnenie jeho úloh.

GR sa skladajú z oddelení a sekcií. Oddelenia zodpovedajú za konkrétne oblasti činnosti GR a sekcie za užšie otázky.

Rezorty

GR sa delia do štyroch hlavných rezortov:

• Ekonomický a finančný rezort zodpovedá za politiku EÚ v oblasti ekonomiky, financií, obchodu a poľnohospodárstva.
• Rezort zdrojov zodpovedá za personálne, finančné a administratívne záležitosti.
• Právny rezort zodpovedá za právnu politiku EÚ.
• Rezort zahraničnej politiky zodpovedá za zahraničnú politiku EÚ.

Hierarchia

Štruktúra EK má hierarchickú formu. Na vrchole hierarchie je komisár, ktorý riadi celú komisiu. Komisár je menovaný Radou Európskej únie na návrh Európskeho parlamentu.

Pod komisárom sú generálni riaditelia, ktorí zodpovedajú za konkrétne oblasti činnosti EK. Generálni riaditelia sú menovaní Radou Európskej únie na návrh Komisie.

Pod generálnymi riaditeľmi sú oddelenia a sekcie, ktoré zodpovedajú za užšie otázky. Oddelenia a sekcie vedú direktori a vedúci sekcií, ktorí sú menovaní generálnymi riaditeľmi.

Question 16

16. Funkcie a úlohy EK

Answer 16

EK je inštitúcia EÚ, ktorá Navrhuje nové právne predpisy na schválenie EP a Rade EÚ.
Riadi politiky EÚ a prideľuje finančné prostriedky EÚ teda EK stanovuje výdavkové priority a zostavuje a vykonáva ročný rozpočet.
Vymáha uplatňovanie práva EÚ vo všetkých členských štátoch spolu so Súdnym dvorom EÚ.
Zastupuje EÚ na medzinárodnej úrovni – EK hovorí v mene všetkých členov EÚ v medzinárodných organizácií, najmä v obchodnej oblasti (napr.– WTO).

Question 17

17. Zloženie Rady EÚ

Answer 17

Rada EÚ je zložená z 1 zástupca každého členského štátu na ministerskej úrovni, teda účastníkmi môžu byť ministri alebo štátni tajomníci. Rada EÚ nemá stálych členov, jej zasadnutia sa konajú v 10 rôznych zloženiach v závislosti od témy rokovania, na základe toho každý štát vysiela zástupcu, ktorý zodpovedá za danú oblasť politiky.
Zasadnutiam predsedá minister členského štátu, ktorý vykonáva polročné predsedníctvo Rady. Neexistujú žiadne voľby predsedníctva: každý štát príde na rad. Výnimkou je RADA PRE ZAHRANIČNÉ VECI, ktorej predsedá VYSOKÝ PREDSTAVITEĽ ÚNIE PRE ZAHRANIČNÉ VECI A BEZPEČNOSTNÚ POLITIKU.
Okrem toto v Rade EÚ neexistuje hierarchia, hoci RADA PRE VŠEOBECNÉ ZÁLEŽITOSTI má osobitnú koordinačnú úlohu a zodpovedá za inštitucionálne a administratívne záležitosti. RADA PRE ZAHRANIČNÉ VECI má tiež osobitné právomoci.

Question 18

18. COREPER

Answer 18

Coreper je skratka pre Výbor stálych predstaviteľov vlád členských štátov Európskej únie. Je to hlavné prípravné teleso Rady Európskej únie a zohráva kľúčovú úlohu pri rozhodovacom procese v EÚ.

Funkcie Coreperu

Coreper má tri hlavné funkcie:

Príprava zasadnutí Rady Európskej únie: Coreper pripravuje zasadnutia Rady Európskej únie tým, že preskúmava návrhy na akty EÚ, ktoré predložila Komisia. Coreper sa snaží dosiahnuť dohodu medzi členskými štátmi o týchto návrhoch, aby Rada mohla rýchlo a efektívne prijímať rozhodnutia.

Zabezpečenie jednotného konania EÚ: Coreper zabezpečuje jednotné konanie EÚ tým, že koordinuje pozície členských štátov voči Komisii a iným inštitúciám EÚ. Coreper sa tiež snaží riešiť akékoľvek rozdiely v názoroch medzi členskými štátmi.

Zjednodušenie rozhodovacieho procesu EÚ: Coreper zjednodušuje rozhodovací proces EÚ tým, že rieši akékoľvek technické problémy s návrhmi na akty EÚ. Coreper tiež pomáha Komisii pri formulovaní návrhov na akty EÚ tak, aby boli prijateľné pre členské štáty.

Kompozícia Coreperu

Coreper sa skladá z dvoch zložiek:

Coreper I: Coreper I sa zaoberá menej citlivými otázkami, ako sú napríklad zamestnanie, sociálna politika, vzdelávanie a kultúra. Coreper I sa skladá zo zástupcov stálych predstaviteľov členských štátov na úrovni úradníkov.

Coreper II: Coreper II sa zaoberá citlivejšími otázkami, ako sú napríklad poľnohospodárstvo, energetika, zahraničná politika a vnútorný trh. Coreper II sa skladá zo zástupcov stálych predstaviteľov členských štátov na úrovni veľvyslancov.

*

Coreper I pozostáva zo zástupcov stálych predstaviteľov a pripravuje prácu 6 zložení Rady („skupina Mertens“):
1. poľnohospodárstvo a rybárstvo
2. konkurencieschopnosť
3. vzdelávanie a kultúra
4. sociálna politika
5. životné prostredie
6. doprava, telekomunikácie a energetika. Coreper II pozostáva z stálych predstaviteľov a pripravuje prácu 4 zložení Rady („skupina Antici“):
1. zahraničné veci
2. spravodlivosť a vnútorné veci
3. všeobecné záležitosti
4. hospodárske a finančné záležitosti

Question 19

19. Predsedníctvo v Rade EÚ

Answer 19

Zasadnutiam predsedá minister členského štátu, ktorý vykonáva polročné predsedníctvo Rady.

Predsedníctvo v Rade EÚ je rotujúca funkcia, ktorú vykonávajú členské štáty EÚ v dvojmesačných intervaloch. Predsedníctvo je zodpovedné za riadenie práce Rady EÚ a za dosiahnutie spoločných rozhodnutí členských štátov v oblastiach, ktoré spadajú do právomoci Rady.

Úlohy predsedníctva v Rade EÚ zahŕňajú:

Plánovanie a riadenie práce Rady: Predsedníctvo je zodpovedné za plánovanie a riadenie práce Rady EÚ. To zahŕňa prípravu a riadenie zasadnutí Rady, ako aj rokovania s členskými štátmi a Európskou komisiou.
Reprezentovanie EÚ v medzinárodných rokovaniach: Predsedníctvo zastupuje EÚ v medzinárodných rokovaniach, ktoré sa týkajú oblastiach, ktoré spadajú do právomoci Rady.
Propagácia záujmov EÚ: Predsedníctvo je zodpovedné za propagáciu záujmov EÚ na medzinárodnej scéne.
Príprava predsedníctva

Členské štáty, ktoré sa chystajú prevziať predsedníctvo, začínajú s prípravami niekoľko mesiacov vopred. Prípravy zahŕňajú:

Vypracovanie programu predsedníctva: Program predsedníctva určuje priority predsedníctva a oblasti, na ktorých sa bude sústrediť.
Vytvorenie tímu predsedníctva: Tím predsedníctva je zložený z odborníkov z rôznych oblastí, ktorí pomáhajú predsedníctvu vykonávať jeho úlohy.

Question 20

20. Prijímanie rozhodnutí v Rade EÚ

Answer 20

Všetky rokovania a hlasovania Rady EÚ sú verejné. Rada EÚ môže rozhodovať jednoduchou väčšinou, kvalifikovanou väčšinou alebo jednomyseľne, v závislosti od toho, aké rozhodnutie sa má prijať.
* Zvyčajne je to kvalifikovaná väčšina (za návrh hlasuje 55% členských štátov, ktoré predstavujú aspoň 65% počtu obyvateľov EÚ / Na zablokovanie sú potrebné min. 4 štáty zastupujúcich aspoň 35% počtu obyvateľov EÚ).
* Oblasti ako zahraničná politika, rozšírenie EÚ, dodatky k hlavným zmluvám a dane vyžadujú jednomyseľný schválenie (všetky krajiny za).
* Jednoduchá väčšina (14 členských štátov) sa vyžaduje v prípade procedurálnych a administratívnych otázok.

Question 20

21. Funkcie a úlohy Rady EÚ

Answer 20

1. Rada EÚ je dôležitým rozhodovacím orgánom, spoločne s EP prijíma právne predpisy EÚ na základe návrhov EK.
2. Koordinuje politiky štátov EÚ.
3. Tvorí zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ na základe usmernení Európskej Rady.
4. Schvaľuje ročný rozpočet EÚ spoločne s EP.
5. Uzatvára dohody medzi EÚ a inými štátmi alebo medzinárodnými organizáciami. Rada poveruje Komisiu rokovať v mene EÚ, na základe návrhu Komisie rozhoduje o podpise a uzavretí zmlúv. Po tom, ako zmluvu ratifikujú všetky členské štáty EÚ, prijíma záverečné rozhodnutie o jej uzavretí.

Question 21

22. Zloženie Európskej rady

Answer 21

(Шарль Мишель)
Európska je zložená z hláv štátov alebo predsedov vlád 27 členských štátov EÚ, ako aj predsedu Európskej rady, predsedu Európskej komisie a VYSOKÉHO PREDSTAVITEĽA ÚNIE PRE ZAHRANIČNÉ VECI A BEZPEČNOSTNÚ POLITIKU, ktoré nemajú hlasovacie právo v Európskej rade. Niekedy sa na zasadnutiach Európskej rady zúčastňujú aj ministri zahraničných vecí.
V súčasnosti je predsedom Európskej rady Charles Michel. Predsedu Európskej rady volí Európska rada kvalifikovanou väčšinou, ale zatiaľ boli všetci predseda zvolení jednomyseľne. Funkčné obdobie trvá 2,5 roka a je možné ho jedenkrát obnoviť.
Úlohou predsedu Európskej rady je:
* kontrolovať a pripravovať zasadnutia Európskej rady a dávať impulzy jej práci
* podporovať snahu o súdržnosť a konsenzus v rámci Európskej rady
* predkladať správu Európskemu parlamentu po každom zasadnutí Európskej rady

Question 22

23. Úlohy Európskej rady

Answer 22

Európska rada určuje celkové politické smerovanie a priority EÚ. Je to politický orgán, preto neprijíma právne predpisy EÚ.
Vymenúva vysoké pozície v EÚ, napr. volí predsedu ER, navrhuje predsedu EK, menuje Výkonnú radu Európskej centrálnej banky (ECB), vrátane prezidenta ECB.
Stanovuje spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ na základe strategických záujmoch.

Question 23

24. Zloženie EP (voľby, mandát poslanca EP)

Answer 23

Predsedníčka: Roberta Metsolová
Počet poslancov EP z každej krajiny je zhruba proporcionálny k počtu jej obyvateľov, ale postupne sa tento pomer znižuje: žiadna krajina nemôže mať menej ako 6 či viac ako 96 poslancov a celkový počet nesmie prekročiť 705 (704 plus predseda). Poslanci EP sa združujú podľa politickej, a nie podľa štátnej príslušnosti.

Predseda EP zastupuje Parlament pred ostatnými inštitúciami EÚ a navonok a potvrdzuje konečné schválenie rozpočtu EÚ.

Volby do Európskeho parlamentu

• Konajú sa každé 4 roky
• Sú všeobecné, priame, proporcionálne
• Volebné právo majú všetci občania členských štátov EÚ, ktorí majú aspoň 18 rokov
• Každý volič volí kandidátov na jednom zo zoznamov politických strán alebo politických hnutí
• Počet miest v parlamente, ktoré získa každá krajina, sa určuje podľa jej počtu obyvateľov
• Strany získavajú počet miest v parlamente proporcionálne k počtu hlasov, ktoré získali vo voľbách

Mandát poslanca EP

Mandát poslanca EP trvá štyri roky. Poslanci EP sú povinní zastupovať záujmy všetkých občanov EÚ bez ohľadu na ich národnosť alebo štátnu príslušnosť.

Poslanci EP majú právo:

hlasovať o zákonoch EÚ
vyjadrovať sa k návrhom zákonov EÚ
podávať návrhy zákonov EÚ
kontrolovať činnosť Európskej komisie

Question 24

25. Politické frakcie (skupiny) v EP

Answer 24

Politické frakcie v Európskom parlamente (EP) sú skupiny poslancov, ktorí sú združení na základe spoločných politických názorov. V aktuálnom volebnom období je v EP 7 frakcií, ktoré zastupujú viac ako 100 politických strán a hnutí. Na vytvorenie frakcie je potrebné aspoň 25 poslancov zastupujúcich aspoň jednu štvrtinu členských štátov. Poslanci môžu byť členmi iba jednej frakcie. Niektorí poslanci sú nezaradení a majú tzv. nezávislé postavenie. Miesta v rokovacej sále sú rozdelené podľa politickej príslušnosti zľava doprava.

Aby mohla byť politická skupina uznaná za frakciu v EP, musí spĺňať nasledujúce podmienky:

Musí mať najmenej 23 členov z aspoň siedmich členských štátov EÚ.
Musí mať zastúpenie v každej skupine členských štátov EÚ.
V súčasnosti je v EP 7 politických frakcií:

• Európska ľudová strana (EPP) - konzervatívna a kresťanskodemokratická
• Progresívna aliancia socialistov a demokratov (S&D) - sociálnodemokratická
• Obnovme Európu (Renew Europe) - liberálna
• Zelená/Európska slobodná aliancia (Greens/EFA) - zelená
• Európski konzervatívci a reformisti (ECR) - konzervatívna
• Identita a demokracia (ID) - nacionalistická
• Frakcie majú v EP nasledujúce úlohy:

Predkladajú návrhy zákonov a rezolúcií.
Kontrolujú činnosť Európskej komisie.
Reprezentujú záujmy svojich členov v EP.

Question 25

26. Fungovanie EP (výbory, hlasovania)

Answer 25

Poslanci EP na základe svojho profesionálneho zamerania sú rozdelení do 20 stálych parlamentných výborov, ktoré sa podieľajú na legislatívnom procese. Každý poslanec musí byť členom aspoň 1 výboru. Každý výbor má svojho predsedu a niekoľko podpredsedov, volených na obdobie dvoch a pol rokov, a vlastný sekretariát. Výbory pripravujú materiály na plenárne zasadnutie EP. Ďalej predkladajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy vypracované Európskou komisiou. Okrem stálych výborov môže EP zriadiť dočasné vyšetrovacie výbory.
Parlament organizuje štvordňové plenárne zasadnutie 12-krát ročne v Štrasburgu a dodatočné zasadnutie v Bruseli.
o  Diskusia o rezortoch z výborov
o  Diskusia o aktuálnych problémoch (rezolúcie)
o Súčasťou  je Hodina otázok (max. 90 minút) ( otázka: 1m + 30s; odpoveď 2m+2m) pre Radu a/alebo Komisiu.
* Hlasuje sa v blokoch vo vymedzených časoch (nie po skončení diskusie)
EP počas plenárnej schôdze najčastejšie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou odovzdaných hlasov. Kvórum (minimálny počet poslancov, ktorí musia byť prítomní, aby bol výsledok hlasovania platný) sa dosiahne, ak je v rokovacej sále prítomná jedna tretina poslancov.

Question 26

27. Úlohy EP

Answer 26

Európsky parlament má 3 hlavné právomoci – legislatívnu, rozpočtovú a kontrolnú.
1. Legislatívna právomoc. V riadnom legislatívnom postupe má EP rovnaké postavenie ako Rada EÚ, teda spoločne s Radou EÚ prijíma právne predpisy EÚ na základe návrhov EK. Na rozdiel od národných parlamentov EP nemá práva zákonodarnej iniciatívy, pretože ho má len EK, ale EP môže nepriamo navrhovať.
2. Rozpočtová právomoc. EP spolu s Radou EÚ schvaľuje ročný rozpočet.
3. Kontrolná právomoc. Kontroluje činnosť únie, EK a ďalších orgánov. Na výkon dozorných právomocí môže vytvoriť dočasné vyšetrovacie výbory. Schvaľuje kandidáta predsedy EK a vyjadruje dôveru EK ako celku a môže ju odvolať, ale nikdy tak neurobil.

Question 27

28. Primárne právo EÚ

Answer 27

Primárne právo EÚ zahŕňa zakladajúce zmluvy ako Zmluva o Európskej únie (TEU/Maastrichtská zmluva) a Zmluva o fungovaní Európskej únie (TFEU/Rímska zmluva), v ktorých stanovujú právomoci inštitúcií EÚ, ako aj právomocí medzi EÚ a členskými štátmi EÚ.
Okrem toho, primárne právo zahŕňa pozmeňujúce zmluvy EÚ, prílohy a záväzne protokoly, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmlúv, zmluvy o pristúpení nových členských štátov k EÚ, a Chartu základných práv.

*

• obsahuje základné ustanovenia o cieľoch, organizácii a spôsobe fungovania EÚ i časti jej hospodárskeho práva.
• Stanovuje sa tak nimi ústavný rámec fungovania EÚ, ktorý sa potom zhmotňuje v záujme Únie prostredníctvom legislatívnych a administratívnych opatrení inštitúcií Únie.

– Zakladajuce zmluvy Únie:
- Parížska zmluva o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (1951),
- Rímska zmluva o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (1957), (TFEU – zmluva o fungovanie EU)
- Zmluva o Euratome (1957),
- Maastrichtská zmluva (1992). (Zmluva o EU (TEU))
-Pozmeňujúce zmluvy: Jednotny europsky akt, Amsterdamská zmluva, Zmluva z Nice a Lisabonská zmluva
-Prístupové zmluvy
-Doplnkové dohody
-Charta základných práv

Question 28

29. Sekundárne právo EÚ

Answer 28

Zahŕňa všetky normy prijaté inštitúciami EÚ podľa článku 288 Zmluvy o fungovaní EÚ (TFEU)
a. Nariadenia (Regulation) – má všeobecnú platnosť. Je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch
b. Smernica (Directive) – je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom.
c. Rozhodnutie (Decision) – je záväzné v celom rozsahu, len tým štátom, ktorým je určené.
d. Odporúčania (Recommendation) a Stanovisko (Opinion) – nie sú záväzné

Question 28

30. Riadny legislatívny proces

Answer 28

Riadny legislatívny postup známy ako „spolurozhodovací“ je hlavným rozhodovacím postupom pri prijímaní právnych predpisov EÚ. Tento postup stavia EP a Radu EÚ na rovnakú úroveň. V rámci riadneho legislatívneho postupu EK predloží návrh, ktorý musí prijať EP a Rada EÚ v prvom, alebo v druhom čítaní. Ak tieto 2 inštitúcie nedosiahnu dohodu po druhom čítaní, zvolá sa Zmierovací výbor (rovnaký počet ľudí z EP a Rady). Ak je návrh prijateľný pre obe inštitúcie v 3 čítaní, legislatívny akt je prijatý, ak nie to návrh sa neprijme a postup končí.

Question 29

31. Mimoriadne legislatívne postupy

Answer 29

V rámci mimoriadnych legislatívnych postupov EK predloží návrh, ktorý musí prijať Rada EÚ ako jediný zákonodarca, a EP musí udeliť súhlas alebo konzultovať tento návrh. Z tohto rozlišuje sa 2 druhy mimoriadnych legislatívnych postupov:
* Postup súhlasu – Rada EÚ môže prijať návrh po získaní súhlasu EP. EP má právo prijať alebo zamietnuť legislatívny návrh absolútnou väčšinou hlasov, ale nemôže ho zmeniť. Rada EÚ nemôže prehlasovať stanovisko Parlamentu.
* Konzultačný postup – Rada EÚ môže prijať návrh po tom, čo k nemu EP predložil svoje stanovisko. EP môže schváliť, zamietnuť alebo zmeniť návrh.

Question 30

32. Súdny dvor EÚ

Answer 30

Súdny dvor Európskej únie zabezpečuje rovnaký výklad a uplatňovanie práva EÚ vo všetkých členských štátoch. Má 2 úrovne:
Súdny dvor zaoberá sa žiadosťami vnútroštátnych súdov o prejudiciálne rozhodnutia, určitými návrhmi o zrušenie rozhodnutí a odvolaniami
Zloženie: 27 sudcov, teda 1 sudca z každého ČŠ a 11 generálnych advokátov vymenovaných vládami ČŠ po vzájomnej dohode na obdobie 6 rokov
Druhy konaní:
 Konanie vo veci nesplnenia povinnosti podľa zmlúv: EK proti ČŠ, ČŠ proti ČŠ
 Žaloby o neplatnosť a z dôvodu nečinnosti, ktoré podáva inštitúcia únie alebo ČŠ
 Odvolania proti rozhodnutiam Všeobecného súdu
Všeobecný súd rozhoduje o žalobách o neplatnosť, ktoré podali jednotlivci, spoločnosti a v niektorých prípadoch aj vlády ČŠ EÚ. V praxi to znamená, že súd sa zaoberá právnymi predpismi v oblastí hospodárskej súťaže, štátnej pomoci, obchodu, poľnohospodárstva, obchodných značiek.
Zloženie: v súčasnosti 50 sudcov (každý členský štát musí vymenovať aspoň jedného sudcu) vymenovaných vládami ČŠ po vzájomnej dohode na obdobie 6 rokov
Druhy konaní:
 Žaloby o neplatnosť z dôvodu protiprávnosti alebo absencie právnych aktov Únie,
 Žaloby o náhradu škody z dôvodu zmluvnej alebo nezmluvnej zodpovednosti.

Question 31

33. Poradné orgány EÚ (EESC, CoR)

Answer 31

Európsky hospodársky a sociálny výbor EESC – je poradným orgánom zastupujúcim zamestnávateľov, odborové zväzy, poľnohospodárov a iné záujmové skupiny, ktoré spolu vytvárajú „organizovanú občiansku spoločnosť“. Výbor zastupuje všeobecný záujem prostredníctvom poskytovania stanovísk EK, REÚ a EP, teda je mostom medzi inštitúciami EÚ a jej občanmi.
Členovia zastupujú rôzne organizácie občianskej spoločnosti z celej Európy, nominovaní vládami ČŠ a menovaní Radou EÚ na obdobie 5 rokov s možnosťou opätovného zvolenia. Počet členov za každý štát závisí od počtu jeho obyvateľov, ale celkovo je 329 členov.
 cca. 170 poradných dokumentov a stanovísk ročné (z nich cca. 25 z vlastnej iniciatívy) –distribuované do Rady a EP a všetky sú verejné

Výbor regiónov CoR – je poradným orgánom zloženým zo zástupcov európskych regionálnych a miestnych orgánov. Musí byť konzultovaný pred prijatím rozhodnutí EÚ o záležitostiach súvisiacich s regionálnou politikou, životným prostredím, vzdelávaním, dopravou a inými oblasťami, ktoré sú v kompetencii miestnych a regionálnych samospráv.
Ako už som spomínala, Členovia sú volení zástupcovia regionálnych a miestnych orgánov.
 Dôležitá je aj politická príslušnosť členov

Question 32

34. Agentúry EÚ

Answer 32

V každej oblasti aktivity EÚ existuje množstvo špecializovaných agentúr, ktoré poskytujú informácie alebo poradenstvo inštitúciám, členským štátom a občanom EÚ. Každá z týchto agentúr má osobitnú technickú, vedeckú a riadiacu úlohy. Agentúry EÚ možno rozdeliť na:
a. Výkonné – zabezpečujú praktické riadenie programov EÚ, pracujú na iniciatívach EK, a ich počet je 6 na obmedzené časové obdobie
b. Decentralizované (regulačne) – implementujú politiky EÚ, majú vlastnú právnu subjektivitu, sú rozmiestnené po celej Európe a odlišujú sa od inštitúcií EÚ.

Question 33

35. Záujmové skupiny v priestore EÚ

Answer 33

Záujmové skupiny sú subjekty, ktoré vykonávajú činnosti zamerané na ovplyvňovanie tvorby politiky, teda ovplyvňujú legislatívny proces a informovaním, ktoré poskytujú inštitúciám EÚ môžu zefektívniť politické rozhodovanie. Majú minimálnu organizáciu
Záujmové skupiny zahŕňajú širokú škálu možných skupín, ako sú odbory alebo obchodné organizácie, ktoré neustále vyvíjajú tlak na politikov, ALEBO špeciálne priemyselné skupiny, ktoré si najímajú lobistov ALEBO jednotlivcov, ktorí píšu petície svojim delegátom.
Druhy záujmových skupín (IG):

 Subnárodné úrovne vlád
 Biznis (súkromne aj verejné spoločnosti)
 Národné
 „euroskupiny“

• ¾ záujmových skupín sú neekonomické:
  o menej zdrojov
  o menšia expertíza
  o širšie portfólio

*
Subnárodné úrovne vlád, ako sú regionálne vlády alebo samosprávy, môžu byť tiež záujmovými skupinami. Snažia sa presadzovať záujmy svojich občanov alebo podnikov voči orgánom EÚ.

Biznis, či už súkromný alebo verejný, je významnou záujmovou skupinou v EÚ. Snaží sa presadzovať záujmy podnikateľov a investorov v oblastiach ako je obchod, konkurencia, financie, regulácia a environmentálna politika.

Národné záujmové skupiny, ako sú profesijné združenia, odborové organizácie alebo záujmové skupiny pre ochranu životného prostredia, sa snažia presadzovať záujmy svojich členov voči orgánom EÚ.

Euroskupiny sú špecifickým typom záujmových skupín, ktoré sú založené na európskej úrovni. Sú to zvyčajne veľké a dobre organizované skupiny, ktoré majú silný vplyv na rozhodovanie orgánov EÚ.

Question 34

36. Vývoj lobingu v priestore EÚ

Answer 34

Lobbing je činnosť jednotlivcov alebo záujmových skupín zameraná na ovplyvňovanie tvorby politiky, teda ovplyvňujú legislatívny proces prostredníctvom konzultácií alebo nátlaku na inštitúcie EÚ, v respektíve na Európsku komisiu a Európsky parlament. Podstatou lobingu je poskytnúť dôkladnú analýzu problému vrátane možných dôsledkov.
V rokoch 1957 – 1987 lobing prebiehal nepriamo teda prostredníctvom národných predstaviteľov (vlády členských krajín, odbory a komerčné organizácie). Rozšírenie právomocí európskych inštitúcií v 80. a 90. rokoch viedlo k tomu, že do Bruselu presťahovalo viac lobistov. Presný počet lobistických organizácií v EÚ nie je známy, pretože registrácia lobistov v EÚ je dobrovoľná a nepovinná.
Európska komisia má právo zákonodarnej iniciatívy, čo umožňuje lobistom zúčastniť ešte pred predbežným zverejnením legislatívnej iniciatívy. Okrem toho, v počiatočných fázach prípravy návrhu zákona je jednoduchšie vykonať zmeny prostredníctvom Komisie. Európsky parlament vstupuje do fázy posudzovania návrhu po tom, ako ho dostane od Európskej komisie. Návrh je presmerovaný na príslušný výbor, kde lobisti poskytnú poslancovi informácie a zároveň získavajú na svoju stranu čo najviac členov výboru, zaoberajúcich touto problematikou.

Question 35

37. Demokratický deficit EÚ

Answer 35

„Deficit demokracie“ označuje situáciu, keď orgány a ich rozhodovacie procesy môžu trpieť nedostatkom demokracie a zodpovednosti. V prípade EÚ ide o vnímaný nedostatočný prístup alebo zastúpenie bežných občanov vo vzťahu k inštitúciám EÚ, teda existuje pocit priepasti medzi právomocami inštitúcií EÚ a vnímanou neschopnosťou občanov ovplyvňovať rozhodnutia týchto orgánov.
Napríklad v roku 2006 Hix a Follesdal vyvinuli 5 aspektov demokratického deficitu:
* Nedostatočná kontrola výkonných orgánov
* Slabosť Európskeho parlamentu
* Žiadne európske voľby
* Vzdialenosť EÚ od voličov
* Vzdialenosť medzi EÚ a jej občanmi
Lisabonská zmluva posilnila právomoci Európskeho parlamentu v oblasti financií, legislatívy a nominácie. Okrem toho zmluva vytvára právo na iniciatívu občanov, podľa ktorého môžu občania vyzvať Komisiu, aby navrhla právne predpisy.

Question 36

38. 5 módov realizácie politík EÚ

Answer 36

———Klasická komunitná metóda (Spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie) 60. – 70. roky
* Silná úloha Európskej komisie pri tvorbe a implementácii politiky.
* Posilnenie právomocí Rady (kvalifikovaná väčšina).
* Poradná úloha Európskeho parlamentu.
* Zapojenie zainteresovaných strán do európskeho procesu, ktorý im ponúkol lepšie podmienky ako vnútroštátna politika.
———-Regulačný metód (Jednotný európsky trh, spravodlivá súťaž) od konca roku 1980 – najviac rozšírenejšia v súčasnosti.
* Európska Komisia navrhuje právne predpisy.
* Rada EÚ a Európsky parlament na rovnakej úrovni spoločné prijímajú právne predpisy.
* Súdny dvor zabezpečuje uplatňovanie práva EÚ.
———-Distribučný metód (Rozpočet, colná politika)
* Komisia pripravuje programy spoločne s miestnymi a regionálnymi orgánmi.
* Dohoda členských vlád v Rade a Európskej rade o rozpočte s dôsledkami prerozdeľovania
* Európsky parlament a miestne orgány ako nátlakové skupiny
——–Koordinačná politika (Makroekonomická koordinácia, stratégia zamestnanosti, Lisabonská stratégia)
* Komisia ako tvorca sietí expertov;
* Obmedzená úloha Európskeho parlamentu
* V poslednej dobe rozšírená účasť aktérov občianskej spoločnosti
————Intenzívny transgovernalizmus (Hospodárska a menová únia, zahraničná spravodlivosť a vnútorné veci)
* Európska rada určuje celkové politické smerovanie jednohlasným spôsobom.
* dominancia Rady pri posilňovaní spolupráce;
* sekundárna úloha Komisie;
* vylúčenie Európskeho parlamentu a Európskeho súdneho dvora z účasti;
* Nedostatočná transparentnosť v procese spojená so schopnosťou implementovať zásadné politiky

Question 37

39. Politický cyklus v priestore EÚ

Answer 37

Politický cyklus je obdobie, počas ktorého sa formuje politická moc a jej realizácia. V priestore EÚ sa politický cyklus skladá z nasledujúcich etáp:

Voľby - etapa, v ktorej občania EÚ vyberajú svojich zástupcov do orgánov moci. Volby v EÚ sa konajú každé 5 rokov.
Formovanie vlády - etapa, v ktorej zvolení zástupcovia formujú vládu. Vláda EÚ pozostáva z Európskej komisie, Rady Európskej únie a Európskeho parlamentu.
Realizácia politiky - etapa, v ktorej vláda realizuje svoju politiku. Politika EÚ pokrýva širokú škálu otázok, vrátane ekonomiky, obchodu, poľnohospodárstva, dopravy, životného prostredia atď.
Kontrola činnosti vlády - etapa, v ktorej občania EÚ a orgány moci kontrolujú činnosť vlády. Kontrola činnosti vlády sa uskutočňuje rôznymi spôsobmi, vrátane volieb, parlamentných vypočutí, súdneho dohľadu atď.
Voľby v EÚ

Voľby v EÚ sa konajú každé 5 rokov. Na voľbách občania EÚ vyberajú svojich zástupcov do Európskeho parlamentu. Európsky parlament je zákonodarný orgán EÚ a má právo spolu s Radou Európskej únie prijímať zákony.

Formovanie vlády

Po voľbách do Európskeho parlamentu sa začína proces formovania vlády EÚ. Európsky parlament organizuje vypočutia kandidátov na funkciu členov Európskej komisie. Členovia Európskej komisie sú menovaní Európskou radou so súhlasom Európskeho parlamentu.

Realizácia politiky

Vláda EÚ realizuje svoju politiku v rôznych oblastiach, vrátane ekonomiky, obchodu, poľnohospodárstva, dopravy, životného prostredia atď. Politika EÚ sa vyvíja a prijíma orgánmi moci EÚ, vrátane Európskej komisie, Rady Európskej únie a Európskeho parlamentu.

Kontrola činnosti vlády

Občania EÚ a orgány moci kontrolujú činnosť vlády EÚ rôznymi spôsobmi. Kontrola činnosti vlády sa uskutočňuje prostredníctvom volieb, parlamentných vypočutí, súdneho dohľadu atď.

Odlišné črty politického cyklu v priestore EÚ

Politický cyklus v priestore EÚ má niekoľko odlišných čŕt, ktoré sú spôsobené špecifikami fungovania EÚ. Medzi tieto črty patria:

Viacúrovňovosť - politický cyklus v EÚ prebieha na viacerých úrovniach, vrátane národnej, regionálnej a medzinárodnej úrovne.
Spolupráca - na všetkých etapách politického cyklu v EÚ prebieha spolupráca medzi rôznymi orgánmi moci, vrátane orgánov moci členských štátov, orgánov EÚ a medzinárodných organizácií.
Globálne rozmery - politika EÚ má globálne rozmery a ovplyvňuje záujmy nielen občanov EÚ, ale aj občanov iných krajín sveta.

Question 38

40. Členstvo v hospodárskej a menovej únii

Answer 38

Členstvo v hospodárskej a menovej únii (HMÚ) je jednou z najdôležitejších fáz integrácie do Európskej únie. Členstvo v HMÚ znamená, že daný členský štát prijal spoločnú menu euro a prispôsobil svoju ekonomiku a finančný systém pravidlám a odporúčaniam Európskej únie.

Kritériá pre členstvo v HMÚ

Kritériá pre členstvo v HMÚ sú stanovené v Maastrichtskej zmluve z roku 1992. Tieto kritériá sa nazývajú konvergenčné kritériá a zahŕňajú:

• Stabilita cenovej hladiny - inflácia by nemala byť vyššia ako v troch najstabilnejších členských štátoch EÚ o viac ako 1,5 percentuálneho bodu.
• Stabilita úrokových sadzieb - dlhodobé úrokové sadzby by nemali byť vyššie ako v troch najstabilnejších členských štátoch EÚ o viac ako 2 percentuálne body.
• Finančná stabilita - štátny dlh by nemal presiahnuť 60 % hrubého domáceho produktu (HDP) a deficit verejných financií by nemal presiahnuť 3 % HDP.
• Stabilita kurzov - členský štát by mal byť členom Európskeho menového systému II (EMS II) najmenej dva roky a jeho kurz by mal byť stabilný počas tohto obdobia.

Výhody členstva v HMÚ

Členstvo v HMÚ prináša členským štátom niekoľko výhod, vrátane:

• Stabilná mena - euro je stabilná mena, ktorá je akceptovaná po celom svete. To uľahčuje obchod a investície.
• Zníženie nákladov - spoločná mena znižuje náklady na konverziu mien, čo uľahčuje obchod a investície.
• Zvýšenie konkurencieschopnosti - spoločná mena môže zvýšiť konkurencieschopnosť členských štátov, pretože im umožňuje sústrediť sa na iné faktory, ako je napríklad kvalita výrobkov a služieb.

Nevýhody členstva v HMÚ

Členstvo v HMÚ môže mať aj niektoré nevýhody, vrátane:

• Strata kontroly nad menovou politikou - členské štáty, ktoré prijali euro, stratili kontrolu nad menovou politikou. Túto politiku teraz určuje Európska centrálna banka.
• Znížená schopnosť reagovať na hospodárske krízy - členské štáty, ktoré prijali euro, majú obmedzenú schopnosť reagovať na hospodárske krízy vlastnými menovými politikami.

Členské štáty v HMÚ

V súčasnosti je v HMÚ 19 členských štátov EÚ:

• Belgicko
• Bulharsko
• Cyprus
• Česko
• Dánsko
• Estónsko
• Fínsko
• Francúzsko
• Nemecko
• Grécko
• Írsko
• Taliansko
• Litva
• Lotyšsko
• Luxembursko
• Malta
• Holandsko
• Portugalsko
• Poľsko
• Rakúsko
• Slovensko
• Slovinsko
• Španielsko

Perspektíva členstva v HMÚ

Niektoré členské štáty EÚ, ktoré ešte neprijali euro, majú záujem o členstvo v HMÚ. Medzi tieto štáty patrí napríklad Chorvátsko, Rumunsko a Bulharsko.

Question 39

41. Budovanie hospodárskej a menovej únie a jej
    problémy

Answer 39

Budovanie hospodárskej a menovej únie (HMÚ) je jedným z najdôležitejších procesov v rámci Európskej únie (EÚ). HMÚ má za cieľ vytvoriť jednotný trh s jednotnou menou a jednotnou menovou politikou.

História HMÚ

Prvé kroky k vytvoreniu HMÚ boli urobené už v 70. rokoch 20. storočia. V roku 1970 bola vytvorená Európska menová jednotka (ECU), ktorá bola predchodcom eura. V roku 1988 bola vytvorená Delorsova správa, ktorá navrhla vytvorenie HMÚ v troch etapách.

Prvá etapa HMÚ sa začala v roku 1990 a zahŕňala liberalizáciu kapitálových tokov medzi členskými štátmi EÚ. Druhá etapa sa začala v roku 1994 a zahŕňala založenie Európskeho menového inštitútu (EMI), ktorý mal pripraviť členské štáty na prijatie eura. Tretia etapa sa začala v roku 1999 a zahŕňala zavedenie eura ako spoločnej meny 11 členských štátov EÚ.

Výhody a nevýhody HMÚ

Výhody HMÚ

• Stabilita cien - spoločná mena euro prispieva k stabilizácii cien v rámci EÚ.
• Zníženie nákladov - spoločná mena znižuje náklady na konverziu mien a obchodovanie.
• Zvýšenie konkurencieschopnosti - spoločná mena môže zvýšiť konkurencieschopnosť členských štátov EÚ.

Nevýhody HMÚ

• Strata kontroly nad menovou politikou - členské štáty, ktoré prijali euro, stratili kontrolu nad menovou politikou. Túto politiku teraz určuje Európska centrálna banka (ECB).
• Znížená schopnosť reagovať na hospodárske krízy - členské štáty, ktoré prijali euro, majú obmedzenú schopnosť reagovať na hospodárske krízy vlastnými menovými politikami.

Problémové oblasti HMÚ

Finančná stabilita

Jedným z hlavných problémov HMÚ je finančná stabilita. V roku 2008 vypukla finančná kríza, ktorá mala za následok ekonomické problémy v mnohých členských štátoch EÚ, ktoré prijali euro. Tieto problémy sa prejavili najmä v Grécku, Írsku a Portugalsku.

Finančná únia

V reakcii na finančnú krízu bola vytvorená Európska únia pre finančnú stabilitu (EÚFS), ktorá má za cieľ zabezpečiť finančnú stabilitu v rámci EÚ. EÚFS má však obmedzené právomoci a nie je schopná úplne vyriešiť problém finančnej stability v rámci HMÚ.

Demokratická legitimita

Ďalším problémom HMÚ je jej demokratická legitimita. ECB je nezávislou inštitúciou, ktorá nie je pod priamym dohľadom Európskeho parlamentu. To môže viesť k tomu, že ECB bude prijímať rozhodnutia, ktoré nie sú v súlade s záujmami občanov EÚ.

Perspektíva HMÚ

Budúcnosť HMÚ je neistá. Na jednej strane je HMÚ dôležitým faktorom integrácie v rámci EÚ. Na druhej strane existujú vážne problémy, ktoré musia byť vyriešené, aby HMÚ mohla fungovať efektívne.

Question 40

42. Prístupový proces na získanie členstva v EÚ

Answer 40

Prístupový proces je postup, ktorým krajina získava členstvo v Európskej únii (EÚ). Proces je stanovený v Zmluve o Európskej únii a pozostáva z nasledujúcich krokov:

1. Žiadosť o členstvo

Krajina, ktorá chce získať členstvo v EÚ, musí najskôr podať žiadosť o členstvo Európskej komisii. Komisia potom vyhodnotí žiadosť a vydá stanovisko, či krajina spĺňa podmienky pre členstvo.

2. Prístupové rokovania

Ak Komisia odporučí, aby sa rokovania o členstve začali, začnú sa rokovania medzi členskými štátmi EÚ a žiadateľskou krajinou. Rokovania sa týkajú všetkých aspektov členstva, vrátane práva, hospodárstva, politiky a bezpečnosti.

3. Zmluva o pristúpení

Ak sa rokovania o členstve úspešne ukončia, podpíše sa zmluva o pristúpení. Zmluva stanovuje podmienky, za ktorých krajina získa členstvo v EÚ.

4. Referendum

V žiadateľskej krajine sa musí uskutočniť referendum o pristúpení k EÚ. Ak referendum vyjadrí súhlas s pristúpením, krajina môže vstúpiť do EÚ.

5. Pristúpenie

Keď je zmluva o pristúpení ratifikovaná všetkými členskými štátmi EÚ, krajina môže vstúpiť do EÚ. Vstup sa uskutoční v stanovený dátum.

Podmienky pre členstvo v EÚ

Podmienky pre členstvo v EÚ sú stanovené v Zmluve o Európskej únii. Tieto podmienky sa nazývajú konvergenčné kritériá a zahŕňajú:

• Stabilita demokracie, právneho štátu a ľudských práv
• Ekonomická stabilita
• Schopnosť vykonávať záväzky vyplývajúce z členstva v EÚ

Kritéria stability demokracie, právneho štátu a ľudských práv

Krajina, ktorá chce získať členstvo v EÚ, musí spĺňať podmienky stability demokracie, právneho štátu a ľudských práv. Tieto podmienky sú stanovené v článku 7 Zmluvy o Európskej únii.

Kritéria ekonomickej stability

Krajina, ktorá chce získať členstvo v EÚ, musí spĺňať podmienky ekonomickej stability. Tieto podmienky sú stanovené v Maastrichtskej zmluve.

Kritéria schopnosti vykonávať záväzky vyplývajúce z členstva v EÚ

Krajina, ktorá chce získať členstvo v EÚ, musí byť schopná vykonávať záväzky vyplývajúce z členstva v EÚ. Tieto záväzky sú stanovené v Zmluve o Európskej únii a v iných právnych predpisoch EÚ.

Dĺžka prístupového procesu

Dĺžka prístupového procesu sa líši v závislosti od krajiny. V niektorých prípadoch môže trvať niekoľko rokov, v iných prípadoch môže byť kratšia. Napríklad prístupový proces Slovenska trval približne 10 rokov.

Súčasné krajiny, ktoré prechádzajú prístupovým procesom

V súčasnosti prechádzajú prístupovým procesom nasledujúce krajiny:
* Украина
* Bosna a Hercegovina
* Čierna Hora
* Severné Macedónsko
* Turecko

Perspektívy prístupového procesu

Perspektívy prístupového procesu jednotlivých krajín závisia od ich schopnosti splniť podmienky pre členstvo v EÚ.

Question 40

43. Budúcnosť rozširovania EÚ

Answer 40

Budúcnosť rozširovania Európskej únie (EÚ) je neistá. Na jednej strane existuje záujem o rozširovanie EÚ o nové krajiny, najmä v Európskom západnom Balkáne. Na druhej strane existujú aj výzvy, ktoré môžu brániť ďalšiemu rozširovaniu EÚ.

Záujmy o rozširovanie EÚ

Záujem o rozširovanie EÚ existuje najmä v Európskom západnom Balkáne. Tieto krajiny sú už dlhodobo spojené s EÚ a ich občania majú záujem o členstvo v EÚ. Ďalšími krajinami, ktoré majú záujem o členstvo v EÚ, sú Ukrajina a Moldavsko.

Výzvy pre rozširovanie EÚ

Existuje niekoľko výziev, ktoré môžu brániť ďalšiemu rozširovaniu EÚ. Jednou z výziev je ekonomická situácia v niektorých krajinách, ktoré majú záujem o členstvo v EÚ. Ďalšou výzvou je politická situácia v niektorých krajinách, ktoré majú záujem o členstvo v EÚ.

Perspektíva rozširovania EÚ

Perspektíva rozširovania EÚ závisí od riešenia výziev, ktoré existujú. Ak sa podarí tieto výzvy riešiť, je možné, že EÚ sa v budúcnosti rozšíri o nové krajiny.

Možné scenáre

Existujú dva možné scenáre budúcnosti rozširovania EÚ:

1. Scenár rýchleho rozširovania

V tomto scenári by sa EÚ v nasledujúcich rokoch rozšírila o všetky krajiny, ktoré majú záujem o členstvo. Tento scenár je však nepravdepodobný, pretože by si vyžadoval riešenie všetkých výziev, ktoré existujú.

2. Scenár pomalého rozširovania

V tomto scenári by sa EÚ rozšírila o nové krajiny postupne, v priebehu niekoľkých rokov alebo desaťročí. Tento scenár je pravdepodobnejší, pretože by si nevyžadoval riešenie všetkých výziev, ktoré existujú.

Question 41

44. Vývoj Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ

Answer 41

Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) je jedným z najstarších a najrozsiahlejších politík Európskej únie (EÚ). Bola zavedená v roku 1962 a jej cieľom je zabezpečiť dostupné a kvalitné potraviny pre občanov EÚ, podporovať poľnohospodársku výrobu v EÚ a udržiavať vidiecke oblasti.

Vývoj SPP v 20. storočí

V počiatkoch bola SPP zameraná najmä na podporu produkcie potravín. Poľnohospodári dostávali priame platby na produkciu určitých plodín a hospodárskych zvierat. Táto podpora však viedla k nadprodukcii a poklesu cien potravín.

V 70. rokoch 20. storočia sa SPP začala orientovať na udržateľnosť poľnohospodárstva. Začali sa zavádzať opatrenia na ochranu životného prostredia a podporu biodiverzity.

V 80. rokoch 20. storočia sa SPP začala reformovať. Cieľom bolo znížiť nadprodukciu a zvýšiť konkurencieschopnosť európskeho poľnohospodárstva. Začali sa zavádzať opatrenia na zníženie priamych platieb poľnohospodárom a podpora prechodu na ekologicky šetrné poľnohospodárstvo.

Vývoj SPP v 21. storočí

V 21. storočí sa SPP naďalej reformuje. Cieľom je prispôsobiť SPP novým výzvam, ako sú klimatické zmeny, rastúca populácia a zmena životného štýlu.

V roku 2013 bola prijatá nová stratégia pre SPP na roky 2014-2020. Cieľom tejto stratégie je podporovať udržateľné a konkurencieschopné poľnohospodárstvo, ktoré prispieva k ochrane životného prostredia a sociálnej spravodlivosti.

V roku 2021 bola prijatá nová stratégia pre SPP na roky 2023-2027. Cieľom tejto stratégie je podporovať udržateľné poľnohospodárstvo, ktoré prispieva k riešeniu výziev, ako sú klimatické zmeny, rastúca populácia a zmena životného štýlu.

Hlavné reformy SPP

Reformy v 70. rokoch 20. storočia

• Zavedenie opatrení na ochranu životného prostredia a podporu biodiverzity

Reformy v 80. rokoch 20. storočia

• Zníženie priamych platieb poľnohospodárom
• Podpora prechodu na ekologicky šetrné poľnohospodárstvo

Reformy v 21. storočí

• Zavedenie nových opatrení na podporu udržateľnosti poľnohospodárstva, ako sú napríklad:
  
  • Podpora poľnohospodárov pri prispôsobovaní sa klimatickým zmenám
  • Podpora ekologického poľnohospodárstva
  • Podpora rozvoja vidieckych oblastí

Question 42

45. Problémy súčasnej Spoločnej poľnohospodárskej
    politiky EÚ

Answer 42

Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) je najväčšou politikou Európskej únie (EÚ). Jej cieľom je zabezpečiť dostupné a kvalitné potraviny pre občanov EÚ, podporovať poľnohospodársku výrobu v EÚ a udržiavať vidiecke oblasti.

Súčasná SPP však čelí viacerým problémom. Medzi najzávažnejšie problémy patria:

• Nízka efektivita

SPP je veľmi nákladná politika. V roku 2022 predstavovala jej celková suma 70 miliárd eur, čo predstavuje približne 40 % celkového rozpočtu EÚ. Napriek tomu sa nepodarilo dosiahnuť všetky ciele SPP, najmä v oblasti udržateľnosti.

• Nespravodlivosť

SPP je často kritizovaná za to, že je nespravodlivá. Najväčší podiel priamych platieb poľnohospodárom dostávajú veľké poľnohospodárske podniky. Tieto podniky sú často vlastníkmi pôdy, ktorá je vhodná pre poľnohospodársku výrobu. Menšie poľnohospodárske podniky, ktoré často hospodária na menej vhodnej pôde, dostávajú nižšie priame platby.

• Výzvy z globálneho sveta

SPP čelí aj výzvam z globálneho sveta. Napríklad rastúca konkurencia z rozvojových krajín, ktoré dokážu produkovať potraviny za nižšie ceny, môže viesť k poklesu cien potravín v EÚ.

Možné riešenia

Na riešenie problémov súčasnej SPP sa navrhujú rôzne riešenia. Medzi najčastejšie riešenia patria:

• Zníženie priamych platieb poľnohospodárom

Zníženie priamych platieb poľnohospodárom by mohlo viesť k zvýšeniu efektivity SPP. Menšie poľnohospodárske podniky by mohli získať väčšiu podporu, čím by sa zvýšila ich konkurencieschopnosť.

• Zmena štruktúry priamych platieb

Zmena štruktúry priamych platieb by mohla viesť k zvýšeniu spravodlivosti SPP. Príjmy z priamych platieb by mohli byť viazané na splnenie určitých podmienok, napríklad na dodržiavanie environmentálnych noriem alebo na podporu rozvoja vidieckych oblastí.

• Zvýšenie podpory pre ekologicky šetrné poľnohospodárstvo

Zvýšenie podpory pre ekologicky šetrné poľnohospodárstvo by mohlo viesť k zvýšeniu udržateľnosti SPP. Ekologicky šetrné poľnohospodárstvo je šetrnejšie k životnému prostrediu a prispieva k boju proti klimatickým zmenám.

Question 43

46. Vývoj Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej
    politiky EÚ

Answer 43

Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP) je jednou z najdôležitejších politík Európskej únie (EÚ). Jej cieľom je zabezpečiť bezpečnosť a záujmy EÚ na medzinárodnej scéne.

Vývoj SZBP v 20. storočí

SZBP bola zavedená v roku 1993 Maastrichtskou zmluvou. V počiatkoch bola SZBP zameraná najmä na podporu mieru a bezpečnosti v Európe. EÚ sa podieľala na mierových misiách v bývalej Juhoslávii a na Balkáne.

V 90. rokoch 20. storočia sa SZBP začala orientovať aj na globálne problémy, ako sú napríklad terorismus a klimatické zmeny. EÚ sa začala viac angažovať v medzinárodných organizáciách, ako sú napríklad OSN a NATO.

Vývoj SZBP v 21. storočí

V 21. storočí sa SZBP naďalej rozvíjala. EÚ sa stala významným aktérom medzinárodnej politiky. Podieľala sa na riešení kríz v Líbyi, Sýrii a na Ukrajine.

V roku 2009 bola prijatá Lisabonská zmluva, ktorá posilnila SZBP. EÚ získala nové právomoci, ako napríklad právo vysielať vojenské misie bez súhlasu všetkých členských štátov.

Hlavné reformy SZBP

Reformy v 90. rokoch 20. storočia

• Zavedenie nových nástrojov SZBP, ako sú napríklad spoločné pozície a spoločné akcie
• Podpora rozvoja civilnej ochrany EÚ

Reformy v 21. storočí

• Posilnenie právomocí EÚ v oblasti SZBP
• Zavedenie nového mechanizmu rýchleho nasadenia.

Question 44

47. Inštitúcie a orgány EÚ súvisiace s aktivitami
    Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky
    EÚ

Answer 44

Európska rada

Európska rada je najvyšším politickým orgánom EÚ. Zodpovedá za určovanie všeobecných smerov a priorít SZBP.

Rada EÚ

Rada EÚ je rozhodovacím orgánom SZBP. Zodpovedá za prijímanie právnych predpisov SZBP a za schvaľovanie politík a misií SZBP.

Európska komisia

Európska komisia je výkonným orgánom EÚ. Zodpovedá za vykonávanie právnych predpisov SZBP a za prípravu politík a misií SZBP.

Vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

Vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku je hlavným predstaviteľom SZBP. Zodpovedá za koordináciu aktivít SZBP a za zastupovanie EÚ v medzinárodných organizáciách.

Európsky parlament

Európsky parlament má právomoc schvaľovať rozpočet SZBP a má právo vypočuť sa Vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

Európsky súdny dvor

Európsky súdny dvor má právomoc rozhodovať o sporoch, ktoré sa týkajú SZBP.

Ďalšie inštitúcie a orgány EÚ

Okrem vyššie uvedených inštitúcií a orgánov sa na aktivitách SZBP podieľajú aj ďalšie inštitúcie a orgány EÚ, ako napríklad:

• Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ)
• Európska obranná agentúra (EDA)
• Európsky obranný fond (EDF)

ESVČ je výkonný orgán Európskej rady pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Zodpovedá za vykonávanie politík SZBP a za poskytovanie podpory Vysokým predstaviteľom Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

EDA je agentúra EÚ, ktorá podporuje spoluprácu medzi členskými štátmi EÚ v oblasti obrany.

EDF je fond EÚ, ktorý financuje projekty v oblasti obrany.

Question 45

48. Viacročný finančný rámec

Answer 45

Od roku 1988 EÚ funguje s tzv. dlhodobými rozpočtami, teda viacročnými finančnými rámcami (VFR), ktoré majú obdobie 5 až 7 rokov.
Dlhodobé rozpočty poskytujú stabilný rámec s celkovými stropmi výdavkov s cieľom:
 zosúladiť výdavky s politickými prioritami EÚ
 zabezpečiť rozpočtovú disciplínu
 zjednodušiť prijímanie ročného rozpočtu
Okrem toho, stanovujú sa stropy pre ročné výdavky na: celkové záväzky a platby v danom roku ako aj záväzky a platby v každej oblasti výdavkov EÚ (okruhy). Účelom týchto stropov je riadiť celkovú výšku rozpočtu EÚ.
Rozpočet si však vyžaduje aj flexibilitu, aby bolo možné reagovať na nepredvídané potreby – ako sú krízy a núdzové situácie.

Question 46

49. Ročný rozpočet EÚ

Answer 46

Ročný rozpočet EÚ stanovuje všetky výdavky a príjmy EÚ na 1 rok. Zabezpečuje financovanie politík a programov EÚ v súlade s politickými prioritami.
Ročné rozpočty musia byť v rámci stropov výdavkov stanovených vo viacročnom finančnom rámci, preto sú stanovene na nižšej úrovni, aby bolo možné reagovať na nepredvídané potreby (výdavky).
Ročný rozpočet zabezpečuje, že EÚ má príjmy, ktoré potrebuje na financovanie svojich výdavkov, preto medzi výdavkami a príjmami musí byť rovnováha, nemôže byť deficitný.
Ročný rozpočet EÚ je predmetom dohody Rady EÚ a EP na základe návrhu EK. Rozpočet EÚ plní EK a členské štáty EÚ.

Question 47

50. Pozícia SR v EÚ & európske záležitosti v SR

Answer 47

Slovensko je členom Európskej únie od 1. mája 2004 po tom, ako drvivá väčšina zúčastnených voličov hlasovala za vstup krajiny do EÚ.
Najväčšie výhody členstva v tom, že Slovenské podniky majú neobmedzený prístup na európsky trh, a občania majú právo sa pohybovať, pracovať a žiť na území ostatných ČŠ. Okrem toho, Slovensko patrí medzi čistých prijímateľov európskych prostriedkov. Politiky EÚ často vedú k reformám, ktoré by nikdy neuskutočnili v neintegrovanej Slovenskej republike. A navyše krajina má možnosť prispievať k formovaniu záujmov EÚ voči zvyšku sveta.
Slovenská vláda má prevažne eurooptimistické názory na integráciu, ako napríklad krajina je členom schengenského priestoru hospodárskej a menovej únie. Ale zároveň Slovensko odmietlo pôžičku cca. 800 miliónov eur do Grécka v roku 2010, a tým štát porušil princíp solidarity. Počas migračnej krízy v roku 2015 krajiny V4 odmietli kvóty na prijímanie migrantov, Slovensko podalo žalobu Súdnemu dvoru EÚ proti dočasnému mechanizmu EÚ о prerozdeľovanie utečencov na základe kvót. Avšak Slovensko sa rozhodlo prijímať iba kresťanských utečencov.

Question 48

ты представитель украинского министерства иностранных дел и находишься в Брюсселе, и у тебя есть информация что одна из казахский фирм в обход санкций поставляет из Европы военное комплектующее в Россию

что я должен сделать, к кому обратиться для того, чтобы Евросоюз наложил санкции или закрыл эту фирму?

Answer 48

V prvom rade je potrebné zhromaždiť čo najviac dôkazov potvrdzujúcich skutočnosť porušenia sankcií. Môžu to byť dokumenty, fotografie, videá, výpovede svedkov.

Ak máte informácie o porušení sankcií EÚ, môžete ich nahlásiť nasledovne:

Zhromaždite dôkazy o porušení. To môže zahŕňať dokumenty, fotografie, videozáznamy alebo svedectvá.
Odoslať vyhlásenie do Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ). Vo vyhlásení uveďte nasledujúce informácie:
Meno alebo názov osoby alebo spoločnosti, ktorá porušila sankcie
Popis porušenia sankcií
Dôkazy o porušení sankcií
Odoslať vyhlásenie ESVČ. Vyhlásenie môžete poslať e-mailom alebo poštou.
ESVČ posúdi vaše vyhlásenie a rozhodne o ďalších krokoch.

*
Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ). ESVČ je výkonným orgánom Európskej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Je zodpovedná za zhromažďovanie a analýzu informácií o porušovaní sankcií, ako aj za koordináciu opatrení EÚ v tejto oblasti.

Question 49

в европейском союзе потихоньку убирают двигатели внутреннего сгорания, и вы против того, чтобы их убирали, что делать против?

Answer 49

Ak ste proti odstráneniu spaľovacích motorov v Európskej únii, môžete podniknúť nasledujúce kroky:

• Spojte sa s ostatnými ľuďmi, ktorí zdieľajú vaše názory. Čím viac ľudí bude proti zákazu spaľovacích motorov, tým väčšia šanca, že zákaz bude zrušený alebo odložený. Môžete vytvoriť online komunitu alebo sa pripojiť k existujúcej komunite.
• Kontaktujte svojich zástupcov v Európskom parlamente. Môžu ovplyvniť politické rozhodnutia EÚ. Povedzte im o svojich obavách a požiadajte ich, aby hlasovali proti zákazu ICE.
• Podporte organizácie, ktoré sú proti zákazu spaľovacích motorov. Tieto organizácie môžu vyvíjať tlak na politikov a lobovať za záujmy motoristov.

Tu je niekoľko konkrétnych akcií, ktoré môžete vykonať:

• Podpíšte petíciu proti zákazu spaľovacích motorov. Petície môžu byť účinným spôsobom, ako zvýšiť povedomie o probléme a zbierať podpisy od ľudí, ktorí zdieľajú vaše názory.
• Napíšte list alebo e-mail svojim zástupcom v Európskom parlamente. Vo svojom liste sa podeľte o svoje obavy a požiadajte ich, aby hlasovali proti zákazu ICE.
• Darujte organizácii, ktorá je proti zákazu spaľovacích motorov. Váš dar pomôže tejto organizácii pokračovať v jej práci.

Question 50

пролобировать компанию, которая занимается пестицидами чтобы снизить требования (сделать смерницу по пестицидам с не такими жесткими требованиями)

Answer 50

• господарска политика - всё должно идти через еврокомисию и её нужно лобировать - а если безпечностна политика, то через раду министров, а пестициды относятся к экономике

Ak chcete lobovať u spoločnosti zaoberajúcej sa pesticídmi za zníženie požiadaviek na pesticídy v EÚ, musíte sa obrátiť na nasledujúce orgány:

• Európska komisia. Európska komisia je výkonným orgánom EÚ. Je zodpovedná za rozvoj a implementáciu politiky EÚ vrátane politiky pesticídov.

Najprv musíte získať informácie o súčasnej politike EÚ v oblasti pesticídov. To zahŕňa poznanie nasledujúcich vecí:

• Aktuálne požiadavky na pesticídy
• Proces rozhodovania o pesticídoch
• Zainteresované strany zapojené do rozhodovacieho procesu o pesticídoch

Po zhromaždení informácií musíte vypracovať stratégiu lobovania. Táto stratégia by mala obsahovať tieto prvky:

• Ciele lobovania
• Argumenty na podporu vašich cieľov
  Kontakty so zainteresovanými stranami

Ako súčasť vašej stratégie lobovania budete musieť spolupracovať s rôznymi zainteresovanými stranami vrátane:

• Európska komisia
  Európsky parlament
• Členské štáty EÚ
• Odborné združenia zastupujúce záujmy pesticídnych spoločností
• Mimovládne organizácie pôsobiace v oblasti ochrany životného prostredia

Je dôležité budovať vzťahy s týmito zainteresovanými stranami a presvedčiť ich o výhodách zníženia požiadaviek na pesticídy. Môžete to urobiť tak, že im poskytnete informácie o výhodách zníženia požiadaviek, ako aj o možných rizikách zachovania súčasných požiadaviek.

Ak budete konať efektívne, môžete dosiahnuť nižšie požiadavky EÚ na pesticídy.

Tu je niekoľko konkrétnych krokov, ktoré môžete podniknúť, aby ste lobovali u spoločnosti zaoberajúcej sa pesticídmi:

• Napíšte list alebo e-mail Európskej komisii a uveďte svoje argumenty na podporu zníženia požiadaviek na pesticídy.
• Kontaktujte zástupcov Európskeho parlamentu, ktorí pracujú v oblasti životného prostredia, a požiadajte ich o podporu znižovania požiadaviek na pesticídy.
• Kontaktujte zástupcov členských štátov EÚ, ktorí podporujú znižovanie požiadaviek na pesticídy, a požiadajte ich, aby vyvinuli tlak na Európsku komisiu.
• Navštevujte stretnutia a konferencie o politike EÚ v oblasti pesticídov a podeľte sa o svoje argumenty s ostatnými zainteresovanými stranami.

Question 51

«я министр загран дел хочу отнести русский магазин в санкционны список» и что мне делать

Answer 51

Ako minister zahraničia musíte zbierať dôkazy o tom, že obchod porušuje sankcie EÚ. To môže zahŕňať veci ako:

Dokumenty potvrdzujúce, že obchod predáva tovar zakázaný sankciami.
Svedectvá od ľudí, ktorí vedia o porušeniach.
Fotografie alebo videá potvrdzujúce porušenia.
Po zozbieraní dôkazov ich musíte poslať Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (ESVČ). ESVČ posúdi vašu evidenciu a rozhodne, či má byť predajňa zaradená do sankčného zoznamu.

Tu je konkrétny akčný plán, ktorý môžete prijať:

Zhromažďovať dôkazy o porušení. Môžete tak urobiť kontaktovaním príslušných úradov vo vašej krajine, ako aj v iných krajinách EÚ, kde sa obchod môže nachádzať.
Pripravte si prihlášku do ESVČ. Žiadosť musí obsahovať tieto informácie:
Názov obchodu
Popis porušení
Dôkazy o porušeniach
Prihlášku zašlite na ESVČ. Žiadosť je možné podať e-mailom alebo poštou.
ESVČ vašu žiadosť posúdi a rozhodne o ďalšom postupe. Ak sa ESVČ rozhodne zaradiť predajňu do sankčného zoznamu, predloží svoj návrh Rade EÚ. Rada EÚ bude o návrhu hlasovať a ak bude schválený, obchod sa zaradí na sankčný zoznam.