MV I Flashcards
Teórie MV: realistická tradícia (základné myšlienky, hlavní predstavitelia/autori, diela)
- Realistická tradícia v teóriách medzinárodných vzťahov je jednou z najstarších a najvplyvnejších škôl myslenia.
- Realisti tvrdia, že štáty sú hlavnými aktérmi medzinárodných vzťahov a že ich správanie je motivované snahou o zabezpečenie ich vlastnej bezpečnosti a moci.
(ostatní aktéri sú buď nástrojmi štátov, alebo bezvýznamní z hľadiska MV) - Realisti veria, že medzinárodná sústava je anarchická, čo znamená, že neexistuje žiadna nadnárodná autorita, ktorá by mohla prinútiť štáty dodržiavať pravidlá. V dôsledku toho sú štáty v permanentnom boji o moc a prežitie.
- Teoretická škola pokladajúca štát za unitárneho a racionálneho aktéra.
- prístup k MV, ktorý predpokladá, že ľudia sú v podstate nemenní, zlí či hriešni a že túžba po moci jednotlivého štátu je prirodzenou potrebou na prežitie v nepriateľskom prostredí.
- sústreďuje štúdium na pochopenie otázok konfliktu a spolupráce štátov v podmienkach anarchistického usporiadania svetového politického systému a fungovanie mocenskej rovnováhy.
- za kľúčový pojem zahraničná politika pokladá národný záujem. (Krejčí)
- Rozhodujúca otázka = problém moci - (jej zhromažďovanie je základným cieľom aktérov MV)
- Moc má viac dimenzií, ale väčšinou je rozhodujúca jej materiálna základňa - (moc je obvykle stotožnená s vojenskou silou)
- Medzi aktérmi MV neustále vládne nepriateľstvo či rivalita - (vojna je trvalý prvok MV)
Predstavitelia / Diela - Edward Hallett Carr: The Twenty Years Crisis – (20.ročná kríza) - „prvý manifest realizmu“
- Hans Morgenthau: Politics among Nations – (Politika medzi národmi) - „biblia realizmu“
- Kenneth Waltz: Man, the State, and War (1959) – (Človek, štát a vojna), Theory of International Politics (1979) – (Teória medzinárodnej politiky) - zakladateľ neorealizmu
- Samuel P. Huntington – Stret civilizácií
- Reinhold Niebuhr – otec moderného realizmu
Teórie MV: liberálno-idealistická tradícia (základné myšlienky, hlavní predstavitelia/autori, diela)
- Liberálno-idealistická tradícia je jednou z najvýznamnejších škôl myslenia v teórii medzinárodných vzťahov.
- Liberálno-idealizmus sa vyznačuje optimistickým pohľadom na ľudskú povahu a vierou v možnosť spolupráce a mieru medzi národmi.
Liberálno-idealisti veria, že medzinárodné vzťahy nie sú nevyhnutne konfliktné a že sú založené na kooperácii a spolupráci. Tvrdia, že štáty sú motivované nielen vlastným záujmom, ale aj morálnymi a etickými princípmi.
IDEALIZMUS (podľa Krejčího) - teoretická škola, ktorá predpokladá, že ľudia nie sú v podstate zlí či hriešni a že škodlivé správanie je výsledkom štrukturálneho usporiadania, ktoré núti ľudí konať sebecky
- odstránenie moci či mocenskej rovnováhy z medzinárodnej politiky je možné
- v niektorých víziách predstava o zjednotení sveta silou
Kľúčové myšlienky
* presvedčenie o možnosti trvalého mieru a spolupráce v MV a rozhodujúcom význame inštitúcií (základ mieru, liberálne a idealistické smery, prelínajú sa)
* spochybnenie roly štátu ako výlučného aktéra MV
* existuje mnoho dimenzií MV, politicko-bezpečnostná nemusí byť vždy rozhodujúca
DIELA
* Kant - K večnému mieru
* Machiavelli - Vladár
* Hobbes – Leviathan
* Lock - Pojednávania o vláde
* Norman Angell - Veľká ilúzia (1910)
* David Mitrany - Funkčná teória politiky
* Robert Keohanne - Moc a nezávislosť
Aktéri MV
- Štáty: hlavný aktéri, ciele: zachovanie bezpečnosti, záujmov a prosperity svojich občanov.
- Medzinárodné organizácie (OSN, EÚ, NATO, Svetová banka, Medzinárodný menový fond). Tieto inštitúcie sa zameriavajú na riešenie globálnych otázok, vrátane mieru, bezpečnosti a hospodárskej spolupráce.
- Medzinárodné neštátne aktéry:
- mimovládne organizácie (Greenpeace, Human Rights Watch),
- obchodné spoločnosti a humanitárne organizácie. Tieto aktéry môžu ovplyvňovať politiku a spoločnosť na medzinárodnej úrovni bez toho, aby boli pripojené k štátu.
- Nadnárodné korporácie (TNK, multinacionálne) Nestle, Google - Mocné jednotlivé osobnosti: politiky, diplomati, podnikateľa alebo filantropy.
- Teroristické a zločinecké skupiny: (Taliban, Hamas) môžu mať vplyv na mv prostredníctvom terorizmu, obchodu so zbraňami alebo iných nelegálnych aktivít.
- Občianska spoločnosť: obyvateľstvo, ktoré môže ovplyvňovať medzinárodnú politiku prostredníctvom verejnej mienky, protestov a občianskej aktivity.
Štát ako aktér MV (historický vývoj, definície, atribúty, prístupy k rozdeleniu štátov)
definície:
= Štát je definovaný ako politická a územná jednotka, ktorá má suverenitu na svojom území.
= Štát je organizované spoločenstvo ľudí, ktoré žije na určitom území a má vlastnú vládu.
historický vývoj:
Pojem štát prešiel vo svojom vývoji rôznymi etapami.
Antické Grécko - pojem polis- označoval mestský štát.
Rím - pojem civitas – chápaný ako obec plnoprávnych obyvateľov, štát rímskych občanov; štát bol však chápaný aj ako jednota všetkých obyvateľov- res publica; keď sa Rím stal veľkým teritóriom začal sa označovať ako imperium.
V staroveku boli štáty často v konflikte medzi sebou a ich vzťahy boli založené na princípe sily. V stredoveku sa začali formovať prvky medzinárodného práva a spolupráce medzi štátmi. V novoveku sa štáty začali deliť na suverénne a nezávislé. V súčasnosti sú štáty hlavnými aktérmi medzinárodných vzťahov a ich vzťahy sú založené na princípoch rovnosti, suverenity a spolupráce.
V stredoveku sa štát začal ponímať ako krajina- terra. O vzniku štátu dominovali tieto KONCEPCIE:
- teologická koncepcia: spájala vznik štátu s činnosťou nadprirodzených síl
- patriarchálna koncepcia: (podľa Filmera) štát pochádzal od Adama - neskôr sa mechanickým spájaním rodov na plemená, plemien na väčšie celky vyvinul až do stredovekej podoby absolútnej moci panovníka. Panovnícka moc je odvodená priamo od Boha a kráľ spravuje vládu ako patriarcha svojho národa.
- patrimoniálna koncepcia: vznik štátnej moci je spojený s vlastníctvom pôdy
hlavné atribúty:
národ / obyvateľstvo, vymedzené územie, štátna moc / vláda
prístupy k rozdeleniu štátov:
a) 3 základné typy:
* ríša - väčší počet územných, politických alebo národno-kultúrnych celkov, rôzny stupeň závislosti na centre
* mestský štát - kultúrne homogénna politická jednotka
* národný/moderný štát - relatívne kultúrne homogénny celok s „prirodzenými hranicami,“ sociálno-politická konštrukcia - fúzia (zlúčenie) dvoch rozličných komponentov: národ + štát, vychádza z chápania štátu, ktorý je kontrolovaný členmi jedného národa
b) mocenské rozdelenie
Hegemón – naksilnejšia vojenska, ekonomicka a politicka jednotka
Veľmoc – dokaže zaistiť svoju bezpečnosť a prežitie nezavisle od ostatnych štatov, ale nemože ovladnuť cely system
Stredná mocnosť – medzi veľmocou a malym štatom
Regionálna mocnosť – dosahuje veľmocensku kapacitu iba na obmedzenom teritoriu
Malý štát
c) Podľa ideovo-politickeho a ekonomickeho kriteria:
1 svet - Vyspele kapitalisticke s fungujucou trhovou ekonomikou
2 svet - Socialisticke s centralne planovanou ekonomikou
3 svet - Rozvojove
d) Krajiny Severu (vyspele) a krajiny juhu (rozvojove)
e) Podľa posobenia na svetovu politiku:
- Štaty jadra – s vysokou ekonomickou vykonnosťou a konkurencieschopnosťou
- Štaty periferie – nizka dynamika ekonomickeho rastu, prilišna orientacia na vybrane odvetvia hospodarstva
- Štaty semiperiferie
Štátna suverenita a jej význam v MV
Štátna suverenita je základný princíp medzinárodného práva, ktorý vyjadruje výlučné právo štátu rozhodovať o svojich vnútorných a vonkajších záležitostiach.
dva základné rozmery:
VNÚTORNÁ SUVERENITA:
štát je zvrchovaným, nikým neobmedzeným správcom územia a obyvateľstva
právo štátu slobodne si zvoliť a rozvíjať svoje politické, spoločenské, hospodárske a kultúrne usporiadanie:
nikto „z vonku“ nesmie zasahovať do vnútorných záležitostí štátu
žiadna jednotka, ktorá je súčasťou štátu, nie je subjektom medzinárodného práva a nemá právo na samostatné zahraničnopolitické aktivity
štát určuje, ktorí ľudia budú jeho občania, ktoré zákony budú riadiť ich správanie, ktoré zmluvy (s inými štátmi) budú podpísané
právo vysielať a prijímať diplomatov
VONKAJŠIA SUVERENITA
rovnoprávne vzťahy medzi štátnymi útvarmi
rovnoprávne „členstvo“ v medzinárodnom spoločenstve
štát nie je podrobený vôli a záujmom iného štátu alebo medz. organizácii
územná celistvosť a politická nezávislosť
štát chápaný ako rovnocenný aktér
Čo nám v súčasnosti narúša štátnu suverenitu?
globalizácia ako taká, vznik nových aktérov, ktorí sú výzvou pre štátnu suverenitu
Význam štátnej suverenity v medzinárodných vzťahoch
Štátna suverenita je základným princípom medzinárodných vzťahov. Označuje, že štáty sú rovnocenné subjekty medzinárodného práva a majú právo na nezávislý rozvoj.
Štátna suverenita má nasledujúce významy v medzinárodných vzťahoch:
Základ pre medzinárodné právo - medzinárodné právo je súbor pravidiel, ktoré upravujú vzťahy medzi štátmi.
Ochrana štátnych záujmov - štáty majú právo rozhodovať o svojich vnútorných a vonkajších záležitostiach bez zásahu zo strany iného štátu.
Podpora mieru a bezpečnosti - štáty, ktoré rešpektujú suverenitu iných štátov, sú menej pravdepodobné, že sa budú vzájomne dostávať do konfliktov.
Vnútroštátny politický systém vs. (vestfálsky) systém usporiadania MV, postvestfálsky systém
Vnútorný politický systém - je súbor inštitúcií, pravidiel a zvyklostí, ktoré regulujú fungovanie štátu. Vnútorný politický systém môže byť definovaný podľa rôznych kritérií, napríklad podľa formy vlády, politického systému alebo politickej kultúry.
(Vestfálsky) systém usporiadania medzinárodných vzťahov - je systém, ktorý určuje pravidlá medzinárodných vzťahov medzi suverénnymi štátmi. Tento systém vznikol po Vestfálskom mieri v roku 1648, ktorý ukončil Tridsaťročnú vojnu.
Základné princípy vestfálskeho systému sú:
Suverenita štátov: Štáty sú rovnocenné a nezávislé. Každý štát má právo rozhodovať o svojich vnútorných a vonkajších záležitostiach.
Spolupráca a diplomacia: Štáty spolupracujú v záujme spoločného dobra. Riešia svoje spory diplomatickými prostriedkami.
Medzinárodné právo a diplomacia sú základnými nástrojmi vestfálskeho systému.
Postvestfálsky systém je systém, ktorý nahradil vestfálsky systém v 20. storočí. Tento systém je založený na princípoch medzinárodnej spolupráce a integrácie.
V rámci postvestfálskeho systému štáty spolupracujú v oblastiach, ako je ekonomika, politika, kultúra a bezpečnosť. Spolupracujú tiež v rámci medzinárodných organizácií, ako je OSN, NATO a EÚ.
Základné rozdiely medzi vnútorným politickým systémom a (vestfálskym) systémom:
- Vnútorný politický systém je súbor pravidiel a inštitúcií, ktoré regulujú fungovanie štátu v jeho vnútri. Tento systém určuje, ako sa štát riadi, ako rozhoduje o svojich vnútorných záležitostiach a ako sú rozdelené mocenské kompetencie medzi rôzne štátne orgány, zatiaľ čo (vestfálsky) systém je súbor pravidiel a inštitúcií, ktoré regulujú vzťahy medzi štátmi. Tento systém určuje, ako sa štáty navzájom správajú, ako riešia svoje spory a ako spolupracujú.
- Vnútroštátny systém je riadený vnútroštátnymi právnymi normami a inštitúciami, zatiaľ čo vestfálsky systém vychádza zo zásady suverenity a uznanie rovnosti štátov v medzinárodných vzťahoch.
Základné rozdiely medzi (vestfálskym) systémom usporiadania medzinárodných vzťahov a postvestfálskym systémom: - (Vestfálsky) systém usporiadania medzinárodných vzťahov je založený na princípe suverenity štátov, zatiaľ čo postvestfálsky systém je charakterizovaný tým, že štáty sú čoraz viac prepojené a vzájomne závislé.
- (Vestfálsky) systém usporiadania medzinárodných vzťahov je založený na spolupráci a diplomacii, zatiaľ čo postvestfálsky systém zahŕňa aj spoluprácu v rámci medzinárodných organizácií a inštitúcií.
Moc a mocenský potenciál štátu, mocenská pyramída
Moc - je schopnosť ovplyvňovať správanie iných ľudí alebo skupín. Môže byť použitá na dosiahnutie rôznych cieľov, ako je zabezpečenie bezpečnosti, dosiahnutie sociálnej spravodlivosti alebo propagácia vlastných záujmov.
Mocenský potenciál štátu - je súhrn všetkých faktorov, ktoré umožňujú štátu uplatňovať svoju moc. Zahŕňa tieto faktory:
* Výkonnosť štátnych inštitúcií: Štátne inštitúcie, ako je armáda, polícia, súdy a administratíva, musia byť efektívne a schopné vykonávať svoje úlohy.
* Ekonomická sila: Silná ekonomika poskytuje štátu zdroje, ktoré môže použiť na uplatňovanie svojej moci.
* Geografická poloha: Napríklad štáty s prístupom k moru majú zvyčajne väčší mocenský potenciál ako štáty vnútrozemské.
* Kultúra a ideológia: Napríklad štáty s jednotnou kultúrou a silným národným cítením majú zvyčajne väčší mocenský potenciál ako štáty s rozdrobenou kultúrou alebo slabým národným cítením.
Mocenská pyramída - je model rozdelenia moci v štáte. Na vrchole pyramídy je hlava štátu, ktorá má najvyššiu moc. Pod hlavou štátu sú ďalšie orgány, ako je parlament, vláda a súdy. Tieto orgány majú rôzne mocenské kompetencie.
Mocenská pyramída nie je vždy stabilná. Môže sa meniť v dôsledku zmien vo vnútornom alebo vonkajšom prostredí štátu. Napríklad, ak sa štát dostane do vojny, môže dôjsť k posileniu mocenskej pozície armády.
Mocenská pyramída – umiestnenie v pyramíde však nie je presným obrazom mocenského potenciálu. Umiestnenie v hierarchii je určené: Poľom pôsobnosti, Sférou vplyvu, Prestížou štátov
- Hegemón = najsilnejší štát, ktorý má autoritu a schopnosť určovať základné pravidlá svetovej politiky a dokáže ovplyvniť ostatné štáty, aby ich dodržiavali. Je ekonomicky, vojensky, technologicky aj kultúrne vyspelý. Napr. USA
- Superveľmoci = veľmoci so schopnosťou odvetného úderu po útoku s použitím zbraní hromadného ničenia ktoréhokoľvek iného štátu, aj inej superveľmoci.
- Veľmoci = mocnosti s globálnymi cieľmi a prostriedkami/nástrojmi ako ich docieliť. Napr. Rusko
- Regionálne mocnosti – je štát, ktorý má významnú moc v rámci určitého regiónu. Regionálne mocnosti majú zvyčajne silnú ekonomiku, armádu a diplomatický vplyv. Napr. Nemecko, Francúzsko
- Stredné a malé štáty - sú to štáty, ktoré sú rozlohou menšie a majú menší počet obyvateľov ako veľmoci. Majú tiež menší ekonomický potenciál a vojenskú silu. Napr. ČR, SR
- Kolónie
Povaha a štruktúra svetového politického systému: anarchia a mocenská rovnováha; unipolarita, multipolarita, bipolarita (vysvetlenie pojmov, príklady)
- štruktúra svetového politického systému – je to model usporiadania štátov vo svetovom politickom systéme podľa ich nerovnomerného mocenského potenciálu.
Ako uvádza prof. O. Krejčí, pre štúdium tejto štruktúry je potrebné upustiť od charakteristických čŕt štátov ako sú zriadenia, ideológie, tradície a i.; je potrebné brať do úvahy len mocenský potenciál štátu.
- Štruktúra je hierarchická, čo je logické, keďže to vyplýva z nerovnosti mocenských potenciálov štátov.
Anarchia
Anarchia je stav, v ktorom neexistuje nadriadená autorita, ktorá by vládla nad štátmi. V medzinárodných vzťahoch znamená, že štáty sú slobodné v rozhodovaní o svojich vlastných záujmoch a môžu používať silu na ich ochranu. Štáty sú v neustálom konkurenčnom boji o moc. To znamená, že štáty sa snažia posilniť svoju moc v porovnaní s inými štátmi, aby boli schopné presadzovať svoje záujmy.
Obdobie medzivládia v Sýrii (2011-súčasnosť): Po vypuknutí občianskej vojny v roku 2011 sa Sýria rozpadla na niekoľko frakcií, ktoré bojujú proti sebe. V tomto období neexistovala nadriadená autorita a štát sa stal anarchiou. / V Sýrii vládne anarchia v dvoch významoch. Po prvé, v niektorých oblastiach krajiny neexistuje vládna moc. Po druhé, v celej krajine je nedostatok poriadku a zákonnosti.
- Mocenská rovnováha je princíp, podľa ktorého by mali štáty byť rovnomerne rozložené z hľadiska moci, aby sa predišlo konfliktom.
Existujú 3 podoby usporiadanie mocenskej rovnováhy
Unipolarita je stav, v ktorom je jeden štát dominantný a má výraznú prevahu nad ostatnými štátmi. Príkladom unipolarity bol svetový systém po druhej svetovej vojne, v ktorom dominovali Spojené štáty.
Multipolarita je stav, v ktorom je niekoľko štátov približne rovnako silných. Príkladom multipolarity je súčasný svetový systém, v ktorom sú Spojené štáty, Čína, Rusko, India a Japonsko považované za veľké mocnosti.
Európsky koncert – skupina európskych krajín, ktore spolupracovali a podporovali myšlienku na udržanie stabilnej mocenskoj rovnováhy medzi veľmocami v rokoch 1814-1914.( fungoval od Vídeňského kongresu, ktorý v roku 1815 uzavrel obdobie francúzskych revolučných a napoleonských vojen, do vypuknutia prvej svetovej vojny v roku 1914)
Členské štáty – Spojené Kráľovstvo, Rakúsko, Rusko, Francúzsko, Prusko, Tliansko.
Koncert bol znamny ako Kongresový systém (Tieto mocnosti sa pravidelne stretávali na konferenciách, aby diskutovali o spoločných záujmoch a riešili prípadné spory)
Ciele:
1. controla Francúzska po vojne
2. rozvíjať rovnováhu síl medzi národmi EÚ
3. dodržiavať dohody stanovené Viedenskym Kongresom
4. aby nezískal ďalší diktátor veľkú moc (ako Napoleon)
Europsky koncert rozpadol po rokach nezhôd medzi krajinami ( Veľká Británia,Rusko, Spojené Kráľovstvo)
Bipolarita je stav, v ktorom sú dve mocnosti dominantné a majú výraznú prevahu nad ostatnými štátmi. Príkladom bipolarity bol svetový systém počas studenej vojny, v ktorom dominovali Spojené štáty a Sovietsky zväz.
Existujú 2 druhy:
Subjektívna bipolarita – vznik na základe rozhodnutia mocností – Dohoda a Trojspolok
Objektívna bipolarita – daná bezkonkurenčným potenciálom 2 mocností – vývojom spoločnosti – USA – ZSSR
Svetový politický systém (podľa Krejčího)
model usporiadania mocenských vzťahov vo svete:
* komponenty systému - politickí aktéri
* vzťahy - politické väzby medzi aktérmi
* usporiadanie vzťahov - mocenská štruktúra
* svetový pol. systém je prispôsobený prostrediu
* základné zákonitosti správania aktérov sú dané mocenskou rovnováhou a režimom
Zmeny v štruktúre SPS/MS v priebehu 20. storočia
ZMENY (ŠTRUKTÚRY) SYSTÉMU SPÔSOBUJÚ:
* nerovnomerný vývoj štátov - nerovnomerný rast ich moci
* nespokojnosť (mocností) s existujúcim teritoriálnym, politickým, ekonomickým rozdelením
* ak získané výhody budú vyššie ako očakávané náklady
* nástroje: vojna (najmä v minulosti), diplomacia, medzinárodné právo
V priebehu 20. storočia došlo k výrazným zmenám v štruktúre svetového politického systému. Tieto zmeny boli spôsobené rôznymi faktormi, vrátane:
- Druhá svetová vojna viedla k rozpadu Európskej ríše a k vzniku nových mocností, ako napríklad Číny a Indie.
- Rozpad Sovietskeho zväzu v roku 1991 viedol k ukončeniu bipolarity a k vytvoreniu multipolárneho systému.
- Globalizácia viedla k zvýšeniu vzájomnej závislosti medzi štátmi a k vzniku nových globálnych inštitúcií, ako napríklad OSN a WTO.
(Nové) faktory ovplyvňujúce vývoj MV v 20. storočí
V priebehu 20. storočia došlo k výrazným zmenám v medzinárodných vzťahoch. Tieto zmeny boli spôsobené rôznymi faktormi, vrátane:
* Nové technológie: Vývoj nových technológií, ako napríklad letectva, jadrových zbraní a informačných technológií. Tieto technológie umožnili štátom rýchlejšie a účinnejšie komunikovať a pôsobiť na seba.
* Globalizácia: Globalizácia, teda proces integrácie svetových ekonomík a spoločností viedol k zvýšeniu vzájomnej závislosti medzi štátmi a k vzniku nových globálnych problémov, ako napríklad klimatická zmena alebo terorizmus.
* Vznik nových mocností: V 20. storočí došlo k vzniku nových mocností, ako napríklad Čína, India a Japonsko. Tieto mocnosti začali hrať významnejšiu úlohu v medzinárodných vzťahoch a prispeli k zmene medzinárodného systému.
Studená vojna (stručná charakteristika, periodizácia, zástupné konflikty)
Studená vojna bola obdobím geopolitického napätia a rivality medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom a ich spojencami. Trvala od konca druhej svetovej vojny v roku 1945 do rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991.
Studená vojna bola charakterizovaná nasledujúcimi faktormi:
* Ideologický konflikt: Spojené štáty a Sovietsky zväz mali odlišné ideologické systémy, demokraciu a kapitalizmus v prípade Spojených štátov a komunizmus v prípade Sovietskeho zväzu. Tento ideologický konflikt bol základom studenej vojny.
* Konkurencia v oblasti zbraní: Spojené štáty a Sovietsky zväz sa zúčastňovali pretekov v zbrojení, čo viedlo k hromadeniu jadrových zbraní a k zvýšeniu rizika jadrovej vojny.
* Zástupné konflikty: Spojené štáty a Sovietsky zväz podporovali protichodné strany v konfliktoch po celom svete. Tieto zástupné konflikty viedli k mnohým vojnám a občianskym vojnám.
Periodizácia
Studená vojna sa zvyčajne delí na tri obdobia:
* 1945-1953: Toto obdobie bolo charakterizované začiatkom studenej vojny, vznikom Varšavskej zmluvy a NATO a korejskou vojnou.
* 1953-1962: Toto obdobie bolo charakterizované tzv. „pokojným“ obdobím studenej vojny. Spojené štáty a Sovietsky zväz sa snažili o zníženie napätia a o dialóg.
* 1962-1991: Toto obdobie bolo charakterizované obnovením napätia, kubánskou krízou, vietnamskou vojnou a rozpadom Sovietskeho zväzu.
Zástupné konflikty
Spojené štáty a Sovietsky zväz podporovali protichodné strany v konfliktoch po celom svete. Tieto zástupné konflikty viedli k mnohým vojnám a občianskym vojnám. Medzi najvýznamnejšie zástupné konflikty studenej vojny patria:
* Korejská vojna (1950-1953)
* Vietnamská vojna (1955-1975)
* Angolská občianska vojna (1961-2002)
* Afganská vojna (1979-1989)
Studená vojna mala významný vplyv na svet. Viedla k rozdeleniu sveta na dva bloky, k zbrojeniu a k zvýšeniu rizika jadrovej vojny. Studená vojna sa skončila rozpadom Sovietskeho zväzu v roku 1991.
Dekolonizácia, neangažovanosť
Dekolonizácia - je proces získavania nezávislosti koloniálnymi krajinami.
Dekolonizácia sa začala v 20. rokoch 20. storočia a pokračovala až do 70. rokov 20. storočia. V priebehu tohto obdobia získalo nezávislosť viac ako 100 koloniálnych krajín.
Dekolonizácia bola spôsobená nasledujúcimi faktormi:
* Vzostup národného cítenia: V koloniálnych krajinách sa čoraz viac ľudí začalo identifikovať s vlastnou krajinou a kultúrou a žiadalo si nezávislosť.
* Druhá svetová vojna: Druhá svetová vojna oslabila koloniálne mocnosti a uľahčila koloniálnym krajinám boj o nezávislosť.
* Protikoloniálny aktivizmus: V mnohých krajinách sa začali formovať protikoloniálne hnutia, ktoré bojovali za nezávislosť.
Dekolonizácia mala významný vplyv na svet. Viedla k vzniku nových štátov a k zmene medzinárodného systému.
Dôsledky
- Narástol počet členov medzinárodného spoločenstva zo 70 na 170 + nové regionhálne mocnosti
- Súperenie mocenských blokov a nových členov - PRVÝ DRUHÝ SVET ŠTÁTY- súperenie o to, aby sa novo-vzniknuté štáty postavili na ich stranu, získajú tkz. Krajiny tretieho sveta na svoju stranu, nie všetky boli ochotné- vzniklo HNUTIE NEZÁVISLÝCH ŠTÁTOV
- Hnutie nezávislých štátov, prvýkrát v r. 1961 v Belehrade predstavitelia 25 štátov, za 30 rokov 102 členov
- V roku 1964 skupina 77 ( G-77), v Geneve, 134 štáta
Neangažovanosť - je politika, ktorá sa snaží nespájať sa vojenským a politickým alianciám so superveľmocami. Neangažovanosť sa začala rozvíjať v 50. rokoch 20. storočia v reakcii na studenú vojnu.
Neangažovanosť bola spôsobená nasledujúcimi faktormi:
* Studená vojna: Studená vojna viedla k rozdeleniu sveta na dva bloky, čo mnohé krajiny považovali za hrozbu pre svoju nezávislosť.
* Dekolonizácia: Dekolonizácia viedla k vzniku nových štátov, ktoré sa nechceli zúčastňovať konfliktov medzi veľmocami.
Neangažovanosť je založená na nasledujúcich princípoch:
* Nezávislosť: Neangažované štáty sa snažia o zachovanie svojej nezávislosti a suverenity.
* Neutralita: Neangažované štáty sa snažia o neutralitu voči veľkým mocnostiam.
* Kooperatívnosť: Neangažované štáty sa snažia o spoluprácu s ostatnými štátmi, bez ohľadu na ich ideologické alebo politické zameranie.
Hlavné krajiny neangažovanosti
* India
* Indonécia
* Egypt
* Ghana
* Juhoslávia
Dôsledky neangažovanosti
Neangažovanosť mala významný vplyv na medzinárodné vzťahy, ekonomiku, politiku a kultúru. Medzi najvýznamnejšie dôsledky neangažovanosti patria:
* Zvýšenie počtu nezávislých hlasov: Neangažované štáty zvýšili počet nezávislých hlasov v medzinárodných organizáciách.
* Nové výzvy pre superveľmoci: Neangažovanosť vytvorila nové výzvy pre superveľmoci, ktoré sa snažili získať spojencov v neangažovaných štátoch.
* Nový pohľad na medzinárodné vzťahy: Neangažovanosť prispela k rozvoju nového pohľadu na medzinárodné vzťahy, ktorý sa zameriava na spoluprácu a dialóg medzi rôznymi krajinami.
Vzájomná závislosť, globalizácia
Vzájomná závislosť je stav, v ktorom sú dve alebo viaceré strany navzájom závislé od seba. V medzinárodných vzťahoch sa vzájomná závislosť prejavuje v tom, že štáty sú navzájom závislé od seba v rôznych oblastiach, ako sú ekonomika, politika, kultúra alebo životné prostredie.
Vzájomná závislosť je spôsobená predovšetkým nasledujúcimi faktormi:
* Rozvoj technológií: Vývoj technológií, ako sú napríklad letectvo, internet alebo informačné technológie, uľahčil komunikáciu a obchod medzi štátmi.
* Globalizácia: Globalizácia, teda proces integrácie svetových ekonomík a spoločností, vedie k zvýšeniu vzájomnej závislosti medzi štátmi.
Vzájomná závislosť má množstvo dôsledkov, medzi ktoré patria:
* Zvýšenie spolupráce: medzi štátmi v rôznych oblastiach.
* Zvýšenie konkurencie: čo môže byť zdrojom konfliktov.
* Zvýšenie rizík: napríklad riziká spojené s globálnymi problémami, ako sú klimatická zmena alebo terorizmus.
Globalizácia je proces integrácie svetových ekonomík a spoločností. Globalizácia sa prejavuje v tom, že štáty sú čoraz viac prepojené navzájom v rôznych oblastiach, ako sú ekonomika, politika, kultúra alebo životné prostredie.
Globalizácia je spôsobená predovšetkým nasledujúcimi faktormi:
* Rozvoj technológií
* Liberalizácia obchodu: teda znižovanie obchodných bariér, uľahčila obchod medzi štátmi.
* Investície: medzi štátmi, najmä investície nadnárodných korporácií, prispievajú k globalizácii.
Globalizácia má množstvo dôsledkov, medzi ktoré patria:
* Zvýšenie vzájomnej závislosti
* Zvýšenie spolupráce
* Zvýšenie konkurencie
* Zvýšenie rizík
POČIATKY GLOBALIZÁCIE:
- 1. už v 15. storočí – vznik a rozvoj moderného kapitalizmu
- 2. v 18. storočí – v kontexte procesu modernizácie
- 3. ukončenie rozporov medzi Východom a Západom
- jej súčasťou je internacionalizácia, transnacionalizácia aj integrácia
Vzájomná závislosť a globalizácia sú dva súvisiace pojmy. Vzájomná závislosť je základnou podmienkou pre globalizáciu. Globalizácia totiž vedie k zvýšeniu vzájomnej závislosti medzi štátmi.
Aktuálne trendy vo vývoji MV
- Koniec konfliktu Východ – Západ (1989/1990) – premena charakteru procesov, štruktúr a aktérov medzinárodného systému (živelné zmeny)
- premena bipolárnej štruktúry na multipolárnu
- posilňovanie roly neštátnych aktérov
- Prehĺbenie internacionalizácie svetového hospodárstva
- Nové konflikty a nový charakter vojen
- Okrem tradičných otázok vojensko-politickej bezpečnosti aj otázky environmentálnej, ekonomickej, sociálnej bezpečnosti
- Technologický pokrok umožnil jednotlivcom a občianskej spoločnosti oveľa viac ovplyvňovať rozhodovanie politických
- jednotiaca línia po priraste interdependencie a globalizácie dochádza k posilňovaniu rozdielov medzi svetovými centrami a perifériami
Definícia a rozdelenie globálnych problémov ľudstva, udržateľný rozvoj
Globálne problémy ľudstva sú problémy, ktoré postihujú všetkých ľudí na svete a ktorých riešenie si vyžaduje spoluprácu všetkých štátov. Tieto problémy sú zvyčajne komplexné a majú dlhodobý charakter.
Globálne problémy ľudstva možno rozdeliť do niekoľkých kategórií:
* Ekonomické problémy: chudoba, nerovnosť, alebo nezamestnanosť. Tieto problémy sú spôsobené predovšetkým nerovnomerným rozdelením bohatstva a zdrojov na svete.
* Ekologické problémy: klimatická zmena, znečistenie životného prostredia, alebo odlesňovanie. Tieto problémy majú negatívny vplyv na životné prostredie a zdravie ľudí.
* Politické problémy: vojny, terorizmus, alebo nestabilné vlády. Tieto problémy sú spôsobené rôznymi faktormi, ako sú napríklad ideologické rozdiely, konflikty o moc, alebo chudoba.
* Sociálne problémy: kriminalita, diskriminácia, alebo drogová závislosť. Tieto problémy sú spôsobené rôznymi faktormi, ako sú napríklad sociálne nerovnosti, nedostatok vzdelania, alebo chudoba.
Intersociálne
- spojené so vzájomným pôsobením rôznych spoločenských a ekonomických systémov a globálneho spolužitia ľudstva
- sociálno-ekonomická zaostalosť rozvojových krajín
- GP chudoby a zadlženosti
- problémy systému MV, vrátane použitia vedy a technológie
- vývoj GP vojny, mieru a terorizmu
Prírodno-sociálne
- porušenie väzieb medzi prírodou a ľudskou spoločnosťou:
* počet obyvateľov rastie, (zdroje ostávajú konštantné)
* ekonomický rast
* konzumný štýl života
- ekologický
- surovinový a energetický
- populačný
- potravinový
Antroposociálne
- problémy etickej povahy (sociálne, kultúrne a humanitárne)
- nerovný prístup k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti, bývaniu, kultúre, ľudským právam
- „problém budúcnosti človeka“ –byť riešený prostredníctvom riešenia všetkých ostatných GP
Udržiateľný rozvoj
Udržiateľný rozvoj je rozvoj, ktorý spĺňa potreby súčasnej generácie bez toho, aby ohrozoval schopnosť budúcich generácií uspokojiť svoje potreby. Udržiateľný rozvoj je založený na princípoch trvalo udržateľného využívania zdrojov a ochrany životného prostredia.
V roku 2015 prijala OSN (Valným zhromaždením) ciele udržateľného rozvoja. Tieto ciele sú súbor 17 cieľov, ktorých cieľom je zabezpečiť udržateľný rozvoj pre všetkých ľudí na svete do roku 2030.
Ciele udržateľného rozvoja sú založené na troch základných pilieroch:
* Ekonomický rozvoj: Cieľom je zabezpečiť ekonomický rast, ktorý je spravodlivý a udržateľný.
* Sociálny rozvoj: Cieľom je zabezpečiť, aby ľudia mali prístup k základným potrebám, ako je vzdelanie, zdravotná starostlivosť a prístrešok.
* Environmentálny rozvoj: Cieľom je chrániť životné prostredie a zabezpečiť, aby sa využívali prírodné zdroje udržateľným spôsobom.
