Genetika Flashcards
254-410 (157 cards)
1
Q
254.
Kedy vznikajú dedičné vývinové chyby u človeka:
A
- počas vnútromaternicového vývinu
- počas embryonálneho vývinu
- počas prenatálneho obdobia
2
Q
255.
Akú krvnú skupinu môže mať dieťa, keď matka má krvnú skupinu 0 a otec A:
A
- A s genotypom A0, ak je otec homozygoz
- 0 s genotypom 00, ak je otec heterozygot
- A alebo 0, ak je otec heterozygot
3
Q
256.
Pri genómových mutáciach:
A
- sa mení počet chromozómov v bunke
- sa nemenia jednotlivé gény
- sa mení počet jednotlivých chromozómov a sád
- eukaryotická bunka má viac alebo menej chromozómov ako 2n
- pozorujeme polyploidiu alebo aneuploidiu
4
Q
257.
Čo je genetika:
A
- veda o dedičnosti a premenlivosti živých organizmov
- samostatná biologická veda
5
Q
258.
Koľko génov lokalizovaných v heterologickej časti chromozómu X poznáme:
A
- vyše 100
6
Q
259.
Zdraví manželia majú dvoch synov, jeden z nich je daltonik. Aké sú genotypy obidvoch manželov:
A
- XdX x XY
- matka je prenášačka, otec nemá vlohu pre daltonizmus
7
Q
260.
Fenotypový štiepny pomer pri krížení heterozygota s homozygotom recesívnym pri monohybridizme pri úplnej dominancii je:
A
- 1:1
- 50%:50%
8
Q
261.
Ako označujeme proces kríženia dvoch jedincov, pri ktorom sledujeme prenos jedného génu, t.j. jedého alelového páru:
A
- monohybridizmus
9
Q
262.
Úlohou genetickej prognózy je:
A
- stanovenie predpokladu ďalšieho výskytu danej dedičnosti choroby alebo chyby v rodine
- príprava podkladov pre genetickú prevenciu
- stanovenie rizika postihnutia ďalšieho dieťaťa vážnou dedičnou chorobou alebo chybou
- príprava vedecký podložených ich informácií pre rozhodovanie o ďalšom osude gravidity v prípadoch, ak riziko postihnutia dieťaťa prekračuje 10%
- prenatálne určenie pohlavia dieťaťa v rodine, kde sa vyskytlo, alebo sa dá predpokladať gonozomálne recesívne ochorenie
10
Q
263.
Daltonizmus je podmienený:
A
- recesívne, viazaný na gonozóm X
- recesívne, viazaný na pohlavný chromozóm X
- recesívne, viazaný na heterochromozóm X
11
Q
264.
Galaktozémia sa dedí:
A
- autozómovo recesívne
- recesívne, vloha je na somatickom chromozóme
12
Q
265.
Genotyp jedinca homozygota recesívneho pre uvedené znaky je:
A
- aabb
- aabbcc
- cc
- bbcc
13
Q
266.
Matka má krvnú skupinu A. Otec má krvnú skupinu AB. Akú krvnú skupinu môže mať ich dieťa:
A
- homozygotne A, bez ohľadu na genotyp matky
- AB bez ohľadu na genotyp matky
- B, ak je matka heterozygot
14
Q
267.
Nález chromozómu Y v karyotype znamená:
A
- mužské pohlavie u ľudí
- mužské pohlavie u človeka
- samičie pohlavie u vtákov
15
Q
268.
Fenotypový štiepny pomer pri krížený dvoch heterozygotov s úplnou dominanciou pri monohybridizme je:
A
- 3:1
- 75% : 25%
16
Q
269.
Základný metódam šľachtiteľstva patrí:
A
- hybridizácia
- kríženie
- výber jedincov s požadovanými znakmi
17
Q
270.
Intermediarita je:
A
- osobitný prípad neúplnej dominancie, pri ktorej sa obidve alely prejavujú vo fenotype heterozygota rovnakou mierou
- jav, kedy sú dve alely v páre rôzne, ale znak je jeden a podieľajú sa na ňom rovnakou mierou
18
Q
271.
S akou pravdepodobnosťou môže mať žena prenášačka daltonizmu s mužom daltonikom farboslepú dcéru:
A
- 25%
- s rovnakou ako syna daltonika
- s rovnakou ako dcéru prenášačku
19
Q
272.
Obaja rodičia majú krvnú skupinu AB. Akú krvnú skupinu môžu mať ich deti:
A
- homozygotne A
- homozygotne B
- kodominantne AB
20
Q
273.
Hemofília (dedičná krvácavosť) sa vyskytuje:
A
- častejšie u mužov
- u mužov, ktorých matka je prenášačka
- u synov prenášačiek hemofílie
21
Q
274.
Pojem uniformita hybridov znamená že:
A
- všetko potomstvo v I. filiálnej generácii je rovnaké
- všetci potomkovia sú heterozygoti a genotypovo a fenotypovo sa neodlišujú
- všetci hybridi v I. filiálnej generácií sú heterozygoti
- všetci hybridi v I. filiálnej generácií sú pri úplnej dominancii fenotypovo zhodní s jedným z rodičov
- všetci hybridi v I. filiálnej generácii pri neúplnej dominancii nie sú fenotypovo zhodní ani s jedným rodičom
22
Q
275.
Súbor všetkých génov v jednej bunke sa nazýva:
A
- genóm
- genotyp u jednobunkovcov
23
Q
276.
Hmotným základom dedičnosti je:
A
- nukleová kyselina
- DNA
24
Q
277.
Genotyp dihybrida homozygota dominantného pre prvý znak a homozygota recesívneho pre druhý znak je:
A
- AAbb
- CCdd
- DDee
25
278.
Mutácie rozoznávame:
- mutácie, ktoré zasahujú jednotlivé gény, chromozómy a chromozómové sady
- génové, chromozómové a genómové
- indukované a spontánne
26
279.
Obidve deti majú krvnú skupinu 0. Aké krvné skupiny môžu mať ich rodičia:
- homozygotne 0 a homozygotne 0
- homozygotne 0 a heterozygotne A
- homozygotne 0 a heterozygotne B
- heterozygotne A a heterozygotne B
- heterozygotne B a heterozygotne B
27
280.
Genetickou schémou kríženia hetereozygota s homozygotom recesívnym je:
- Aa x aa
- AaBb x aabb
28
281.
Obidvaja rodičia majú heterozygotne krvnú skupinu B. Aká je pravdepodobnosť, že ich deti budú mať krvnú skupinu B:
- 75%
- 0,75
29
282.
Pri neúplnej dominancii alely B nad alelou b je heterozygot Bb fenotypovo:
- odlišný od BB
- odlišný od bb
- odlišný od BB aj bb
30
283.
Genotyp jedince homozygota dominantného pre uvedené znaky je:
- AABB
- AABBCC
- AA
31
284.
Mutagény:
- sú činitele vyvolávajúce vznik mutácii v bunke
- sa podieľajú na vzniku indukovaných mutácii
- sú fyzikálnej povahy ako napr. ionizujúce žiarenie
- sú chemickej povahy ako napr. yperit a kofeín
32
285.
Génové mutácie:
- menia jednotlivé gény
- menia poradie alebo počet nukleotidov
- dochádza pri nich napríklad k strate jedného alebo niekoľkých nukleotidov
- dochádza pri nich napríklad k zaradeniu nadpočetného nukleotidu alebo niekoľkých nukleotidov
- dochádza pri nich napríklad k zámene jedného nukleotidu za neprirodzený nukleotid
33
286.
Koľko autozómov obsahuje telová bunka človeka:
- 22 párov
- 44
- párny počet
34
287.
Pohlavné chromozómy u živočíšnych druhov:
- sa označujú X a Y
- sú v gamétach len po jednom
- kombinácia YY neexistuje
- sa nachádzajú v normálnych gamétach len po jednom
- somatická bunks obsahuje vždy X chromozóm
35
288.
Žena, prenášačka hemofílie bude mať dieťa s hemofilikom. Môžu mať aj zdravého syna:
- áno
- áno, ak syn dostane od matky zdravý X chromozóm
36
289.
Obaja rodičia majú heterozygotne krvnú skupinu B. Ich deti môžu mať krvnú skupinu:
- homozygotne B s pravdepodobnosťou 25%
- heterozygotne B s pravdepodobnosťou 50%
- homozygotne 0 s pravdepodobnosťou 25%
- B s pravdepodobnosťou 75%
37
290.
Matka má krvnú skupinu 0, otec AB. Krvnú skupinu môžu mať ich deti:
- A s pravdepodobnosťou 50%
- 0 s pravdepodobnosťou 0%
- B s pravdepodobnosťou 50%
- AB s pravdepodobnosťou 0%
38
291.
Galaktozémia je:
- dedičná molekulová choroba
- dedičné autozómové recesívne ochorenie
- ochorenie, pri ktorom chýba jeden z enzýmov pre odbúranie galaktózy
- dedičné ochorenie, kde jedna mutovaná alela má pleiotropný účinok
39
292.
Do koľkých skupín sú usporiadané chromozómy v karyotype človeka:
- siedmych
- A-G
40
293.
Jeden rodič mą heterozygotne krvnú skupinu A, druhý heterozygotne B. Akú krvnú skupinu môže mať ich dieťa:
- heterozygotne A s pravdepodobnosťou 25%
- heterozygotne B s pravdepodobnosťou 25%
- skupinu AB s pravdepodobnosťou 25%
- skupinu 0 s pravdepodobnosťou 25%
41
294.
Jeden rodič mą heterozygotne krvnú skupinu A, druhý homozygotne A. Akú krvnú skupinu môže mať ich dieťa:
- homozygotne A s pravdepodobnosťou 50%
- A s pravdepodobnosťou 100%
- heterozygotne A s pravdepodobnosťou 50%
42
295.
Fenotyp je:
- súbor všetkých kvalitatívnych a kvantitatívnych znakov živého organizmu
- súbor všetkých znakov živého organizmu, ktoré sú vlastne vyjadrením genotypu a prostredia
43
296.
Úplnej dominancii alely A nad alelou a je heterozygot Aa fenotypovo:
- zhodný s AA
- rovnaký ako dominantný homozygot
44
297.
Môžu mať manželia daltonici farboslepé dieťa:
- áno, s pravdepodobnosťou 100%
- všetky deti musia byť farboslepé
45
298.
Súbor genotypovo a fenotypovo zhodných jedincov sa nazýva:
- čistá línia, ak vznikli pohlavným rozmnožovaním
- inbredná línia, ak vznikli pohlavným rozmnožovaním
- klon, ktorý vznikol nepohlavným rozmnožením
46
299.
Obaja rodičia majú heterozygotne krvnú skupinu A. Ich deti môžu mať krvnú skupinu:
- A s pravdepodobnosťou 75%
- homozygotne A s pravdepodobnosťou 25%
- heterozygotne A s pravdepodobnosťou 50%
- homozygotne 0 s pravdepodobnosťou 25%
47
300.
Rh faktor sa dedí ako znak:
- autozomálne dominantný
48
301.
Príkladom mendelovskej dedičnosti normálneho ľudského znaku je dedičnosť:
- krvných skupín
- farby očí
- praváctva a ľaváctva
49
302.
Genotyp jedinca heterozygota pre uvedené znaky je:
- AaBb
- Aa
- CcDdEe
- AaBbCc
50
303.
Polyploidia je:
- znásobenie počtu úplných chromozómových sád
- napr. triploidia
- napr. tetraploidia
51
304.
Čo rozumieme pod pojmom polygénny systém pri dedičnosti kvantitatívnych znakov:
- účasť veľkého počtu génov, ktoré vytvárajú aj veľký počet rozličných genotypov
- účasť veľkého počtu aktívnych a neutrálnych alel, ktoré podmieňujú vznik kvantitatívnych znakov
- účasť veľkého počtu génov "malého účinku", ktoré podmieňujú vznik kvantitatívnych znakov
52
305.
Segregácia chromozómov je:
- rozchod chromozómov pri meióze
- jav, ktorého dôsledkom je segregácia génov
- jav, kedy sa do gamète dostane po jednom z homologických chromozómov
53
306.
Budú deti farboslepej ženy a zdravého muža schopné rozoznávať červenú a zelenú farbu:
- dcéry budú, synovia nebudú
- dcéry prenášačky budú rozoznávať farby, synovia budú farboslepí
54
307.
Asi koľko dedičných chorôb pozná v súčasnosti medicína:
- 2000
55
308.
Genetickou schémou kríženia dvoch heterozygotov je:
- Aa x Aa
- AaBb x AaBb
56
309.
Zmenu genofondu spôsobuje:
- mutácia, ak nositeľ prežíva a rozmnožuje sa
- prírodný výber
- selekcia
57
310.
Koľkými alelami je zastúpený každý gén v somatickej diploidnej bunke:
- jednou zdedenou alelou otcovi, druhou po matke
- dvomi alelami
- jedným párom alel
58
311.
Koľko chromozómov má somatická bunka človeka:
- 46
- 23 párov
- diploidný počet
- 22 párov autozómov a jeden pár gonozómov
59
312.
Genofond je:
- zásoba všetkých alel pre všetky dedičné znaky populácie
- súbor všetkých alel členov určitej populácie
60
313.
Aké je chromozómové určenie pohlavia u:
- cicavcov má samec XY
- cicavcov má samica XX
- vtákov má samec XX
- motýľov má samica XY
- vtákov má samica XY
- motýľov má samec XX
61
314.
Nezávislé skupiny činiteľov zapríčiňujúce premenlivosť organizmov sú:
- dedičná a nededičná premenlivosť
- zloženie genotypu a činitele vonkajšieho prostredia
62
315.
Gonozómy sú:
- pohlavné chromozómy
- chromozómy, ktoré určujú pohlavie
- chromozómy X a Y
- jeden pár chromozómov v somatických bunkách, ktorá určuje pohlavie
63
316.
Karyotyp je:
- obraz chromozómov bunkového jadra
- mikroskopicky obraz chromozómov eukaryotickej bunky, ktorý slúži na ich identifikáciu
- u všetkých zdravých jedincov jedného druhu rovnaký, odlišnosť je daná pohlavím
64
317.
Príkladom molekulovej choroby človeka je:
- galaktozémia
65
318.
Jeden z rodičov má krvnú skupinu A, druhý B. Ich deti môžu mať krvné skupiny:
- AB a A za predpokladu, že jeden z rodičov má alelu 0
- AB, A, B a 0 za predpokladu, že každý z rodičov má alelu 0
- AB a B za predpokladu, že jeden z rodičov má alelu 0
- AB za predpokladu, že ani jeden z rodičov nemá alelu 0
66
319.
Pri monohybridnom krížení vzniká čistá línia, ak krížime:
- aa x aa
- AA x AA
- homozygotov rovnakého genotypu
- dvoch homozygotov dominantných
- dvoch homozygotov recesívnych
67
320.
Mutáciou sa môže zmeniť:
- počet alel v genóme bunky
- kvalita génov
- kvantita génov
- štruktúra chromozómu
- počet chromozómov
68
321.
Genotyp dihybrida homozygota recesívneho pre prvý znak a heterozygota pre druhý znak je:
- aaBb
- ccDd
- ddEd
69
322.
Z dvoch detí je syn hemofilik a dcéra homozygotne zdravá. Aké sú genotypy ich rodičov:
- HhH a XY
- matka je prenášačka a otec zdravý
70
323.
K dedičným chorobám viazaným na heterochromozóm X u človeka patrí:
- hemofília
- farbosleposť
- daltonizmus
- chorobná krvácavosť typu A
71
324.
Pri krížení dvoch rôznych homozygotov (AA x aa), pri úplnej dominancii, je potomstvo v F1:
- uniformné
- zložené z heterozygotov
- genotypicky zhodné
72
325.
V potomstve kríženia dvoch heterozygotov (pri monohybridizme) je podiel dominantných homozygotov:
- 25%
- jedna štvrtina
73
326.
Aneuploidia je:
- znížený alebo zvýšený počet určitých chromozómov
- nadpočetnosť alebo chýbanie určitého chromozómu
- jav, ktorý vedie k poruchám mitózy a utvárania gamét
74
327.
Farbosleposť (daltonizmus) sa vyskytuje:
- častejšie u mužov
- u mužov aj u žien
- u všetkých synov farboslepej matky
75
328.
Genotypový štiepny pomer potomstva pri krížení dvoch heterozygotov pri monohybridizme je:
- 1:2:1
- 25% : 50% : 25%
76
329.
Fenotypy u potomstva pri monohybridizme s neúplnou dominantou v F2 generácií:
- 3 typov
- s pravdepodobnosťou 50% zhodní s rodičmi
- s pravdepodobnosťou 50% odlišní od rodičov
77
330.
V genetických pokusoch sa často používali:
- rastliny hrachu
- kukurica
- octové mušky a jej mutácie
- rastliny nocovky
78
331.
Chromozómy jedného páru, ktoré majú rovnaký tvar a veľkosť:
- sa nazývajú homologické chromozómy
- sú autozómy
- majú rovnaké gény, ale nemusia mať rovnaké alely
79
332.
K systému výberu osôb na geneticky výskum patrí:
- genealogický
- populačný
- gemelologický
- výskum dvojčiat
80
333.
Polygénny systém sa skladá z:
- neutrálnych a aktívnych alel
- génov "malého účinku"
81
334.
Otec a syn sú daltonici, kým matka rozlišuje farby normálne. Zdedil syn túto chorobu po otcovi:
- nie, s chromozómom X od matky
- nie, lebo od otca dostáva chromozóm Y
82
335.
Väzbová skupina génov je:
- súbor génov vo jednom chromozóme (v jednom chromozómovom páre)
- súbor génov, ktoré sa prenášajú do dcérskych buniek ako celky
- súbor génov, pre ktoré platí princíp segregácie v meióze
83
336.
Schému, na ktorej sú gény na chromozóme usporiadané podľa ich poradia a vzdialenosti nazývame:
- chromozómová mapa
84
337.
Brat má krvnú skupinu AB, jeho sestra má krvnú skupinu 0. Genotypy krvných skupín ich rodičov sú:
- A0 a B0
- heterozygotne A heterozygotne B
85
338.
Najviac koľko generácii u človeka môže objektívne sledovať genetik:
- štyri
86
339.
Fenotypový štiepny pomer v F2 u dihybridizmu s úplnou dominanciou je:
- 9:3:3:1
87
340.
Gény:
- sú úsekmi molekúl DNA v chromozómoch
- usmerňujú produkciu špecifických bielkovín
- sa nachádzajú v plnom počte v každej diploidnej bunke jedinca
- sa rozdeľujú na gény veľkého a malého účinku
- sa nachádzajú na lokusoch v chromozómoch
88
341.
Prečo nie je možné skúmať dedičnosť človeka metódou kríženia:
- z etických dôvodov
- pre nízky počet potomkov
- pre nízky počet sledovaných generácii
- pre dlhú generačnú dobu človeka
89
342.
Obaja rodičia majú homozygotne krvnú skupinu A. Ich deti môžu mať krvnú skupinu:
- A s pravdepodobnosťou 100%
- 0 s pravdepodobnosťou 0%
- homozygotne A s pravdepodobnosťou 100%
90
343.
Súbor všetkých génov živého organizmu sa nazýva:
- genotyp
- genom u jednobunkovcov
91
344.
Chromozómové mutácie:
- menia štruktúru chromozómov
- nemenia samotné gény
- menia poradie alebo počet génov v chromozóme
- nazývajú sa aj chromozómové aberácie
92
345.
Koľko chromozómov obsahuje jedna chromozómová sada človeka:
- 23 chromozómov
- 22 autozómov a jeden gonozóm
93
346.
Kvalitatívne znaky sú:
- napr. farba korunných lupienkov ruže
- farba oči
- farba vlasov
94
347.
Pri znaku recesívne dedičnom, ktorého alela je na X chromozóme, budú:
- ak je matka prenášačka a otec nositeľom znaku, budú synovia chorý s rovnakou pravdepodobnosťou, ako ich sestry budú prenášačky
- ak matka nemá recesívnu alelu a otec má znak, deti nebudú mať znak
- ak matka nemá recesívnu alelu a otec má znak, ich deti majú rovnakú pravdepodobnosť, že nebudú mať znak
95
348.
Genotyp dihybrida homozygota recesívneho pre prvý znak a homozygota dominantného pre druhý znak je:
- eeFF
- bbCC
- aaBB
96
349.
Variabilita:
- je vnútrodruhová premenlivosť
- súvisí s dedičnosťou
- sa prejavuje u cicavcov
97
350.
Matka mą heterozygotne krvnú skupinu A, jej dieťa má homozygotne krvnú skupinu A. Akú krvnú skupinu môže mať otec dieťaťa:
- heterozygotne A
- homozygotne A
- homozygotne A alebo heterozygotne A
- heterozygotne A alebo homozygotne A
98
351.
Otec mą homozygotne krvnú skupinu A a matka mą heterozygotne krvnú skupinu B. Ich deti môžu mať krvnú skupinu:
- homozygotne 0 s pravdepodobnosťou 0%
- heterozygotne A s pravdepodobnosťou 50%
- kodominantne AB s pravdepodobnosťou 50%
99
352.
U starej matky sa vyskytol autozomálne dominantný znak. Jej dcéra tento znak nemá. Aká je pravdepodobnosť, že vnúča bude mať tento znak, ak je jeho otec recesívny homozygot pre daný znak:
- 0%
- nebude ho mať
100
353.
O spontánnych mutáciách platí, že:
- sú zriedkavé
- ich frekvencia je 10-5 až 10-10 na jeden gén a jednu generáciu
- vznikajú bez zásahu človeka
- vznikajú náhodne
101
354.
V potomstve kríženia dvoch heterozygotov (pri monohybridizme) je podiel heterozygtov:
- 50%
- polovičný
102
355.
Dcéra rozoznáva normálne červenú a zelenú farbu, avšak jej matka je farboslepá. Dcéra sa vydala a jej manžel nemá problémy pri rozlišovanie farieb. O pravdepodobnosti, že ich dcéra bude farboslepá platí, že:
- ich dcéra nikdy nebude farboslepá
103
356.
Pri krížení dvoch rozličných homozygotov (pri monohybridizme) platí, že:
- každý z nich utvára len jeden typ gamét
- ich potomkovia sú uniformní
- splynutím gamét pri oplodnení vznikajú samí heterozygoti
- všetci potomkovia sú rovnakí a sú heterozygoti
- pri úplnej dominancii majú všetci potomkovia rovnaký fenotyp, ako jeden z rodičov
104
357.
Pri krížení dvoch rovnakých homozygotov (pri monohybridizme) platí, že:
- utvárajú rovnaký typ gamét
- všetci potomkovia (hybridi) musia byť opäť homozygoti
- všetci potomkovia (hybridi) musia byť rovnakého genotypu ako rodičia
105
358.
O chromozómoch buniek človeka platí, že:
- ich normálny počet je konštantný
- ich počet vo jednej chromozómovej všade sa označuje symbolom n
- v každom z nich sú lokusy – miesta, kde sa nachádzajú gény
- lokusy na chromozóme sú uložené lineárne za sebou
- jadra všetkých telových buniek jedinca (za normálnych okolností) majú rovnakú chromozómovú výbavu
- ich tvár a veľkosť je charakteristická
106
359.
Heterozygot:
- je jedinec, ktorého obidvaja rodičia mohli byť heterozygotmi
- je jedinec, ktorý vznikne pri krížený dominantného homozygota s recesívnym
- je jedinec, ktorý môže vzniknúť pri krížený dominantného homozygota s heterozygotom
- vzniká s pravdepodobnosťou 50% pri krížení dvoch heterozygotov
107
360.
O dihybridizme platí, že:
- pri krížený sledujeme prenos z dvoch párov alel zároveň
- alely každého páru osve sa správajú podľa pravidiel monohybridizmu
- dihybrid AABB vytvára jeden typ gamét
- dihybrid AaBb vytvára 4 typy gamét
- pri krížený dvoch heterozygotov vzniká 9 možných typov genotypov u potomkov
108
361.
U starej matky sa vyskytol autozomálne recesívny znak. Jej dcéra tento znak nemá. Aká je pravdepodobnosť, že ani vnúča nebude mať tento znak, ak je jeho otec dominantný homozygot pre daný znak:
- 100%
- nebude ho mať
109
362.
Genotyp jedince homozygota dominantného pre uvedené znaky je:
- AABBCC
- AA
- AABB
- BBCC
110
363.
Pri krížení heterozygota s homozygotom recesívnym platí, že:
- utvárajú sa dva typy gamét
- u jedného rodiča sú gaméty rovnaké a u druhého rôzne
- pri oplodnení vznikajú také isté kombinácie alel, aké mali rodičia
- heterozygoti a homozygoti recesívni vznikajú s rovnakou pravdepodobnosťou
111
364.
Ak má jedinec genotyp:
- AaBb je heterozygot pre obdiva znaky
- aaBB je recesívny homozygot pre prvý znak a dominantný homozygot pre druhý znak
- eeFF znázorňuje dihybrida
112
365.
Matka má krvnú skupinu B a jej dieťa A. Otcom dieťaťa môže byť muž s krvnou skupinou:
- homozygotne A, ak mą matka heterozygotne B
- heterozygotne A, ak mą matka heterozygotne B
- kodominantne A,ak má matka heterozygotne B
113
366.
Genotyp dihybrida heterozygota pre prvý znak a homozygota recesívneho pre druhý znak je:
- Aabb
- Bbcc
- Ccdd
114
367.
Mutácie, pri ktorých sa mení počet chromozómov, ale nemenia sa gény ani štruktúra chromozómov sa nazývajú:
- genómové
115
368.
O génoch malého účinku platí, že:
- sú napríklad gény pre telesnú výšku
- sú to gény podmieňujúce kvantitatívne znaky
- vyskytujú sa aj u človeka
116
369.
Obidvaja rodičia majú krvnú skupinu A. Ich deti môžu mať krvné skupiny:
- homozygotne A, bez ohľadu na ich genotyp
- A a 0 za predpokladu, že každý z rodičov má alelu 0
- homozygotne 0 ak každý z rodičov má alelu 0
117
370.
Prapohlavné bunky mnohobunkových organizmov, z ktorých vznikajú gaméty:
- majú diploidný počet chromozómov
- majú toľko chromozómov, koľko sa ich nachádza v zygote
- majú dva gonozóny
- z každého páru ich chromozómov sa jeden dostáva pri meióze do budúcej pohlavnej bunky
118
371.
Genotyp je:
- súbor všetkých alel živého organizmu
- súbor všetkých génov živého organizmu
119
372.
Dcéra rozoznáva normálne červenú a zelenú farbu, avšak jej matka je farboslepá. Dcéra sa vydala a jej manžel nemá problémy pri rozlišovanie farieb. O pravdepodobnosti, že ich dcéra nebude farboslepá platí, že:
- je dvojnásobná, ako že syn nebude farboslepý
- ich dcéra nikdy nebude farboslepá
120
373.
Genotyp homozygota dominantného pre prvý znak a heterozygota pre druhý znak je:
- BBCc
- DDEe
- AABb
- EEFf
121
374.
Dedičnosť:
- zabezpečuje prenos druhových vlastnosti z generácie na generáciu
- nemožno oddeliť od variability
- zapríčiňuje, že potomkovia sa podobajú na rodičov
- je schopnosť živých organizmov odovzdávať vlohy na utváranie vlastnosti z generácie na generáciu
122
375.
Mutácie, pri ktorých sa menia gény, ale nemení sa štruktúra ani počet chromozómov sa nazývajú:
- génové
123
376.
Dcéra rozoznáva normálne červenú a zelenú farbu, avšak jej matka je farboslepá. Dcéra sa vydala a jej manžel nemá problémy pri rozlišovanie farieb. O pravdepodobnosti, že ich syn bude farboslepý platí, že:
- je rovnaká, ako že nebude farboslepý
- je rovnaká, akože ich dcéra bude prenášačka
- je rovnaká, akože ich dcéra bude genotypicky fenotypicky zdravá
124
377.
Akú krvnú skupinu môže mať otec dieťaťa s krvnou skupinou AB, ak jeho matka má heterozygotne A:
- heterozygotne B
- kodominantne AB
- homozygotne B
125
378.
U starej matky sa vyskytol autozomálne recesívny znak. Jej dcéra tento znak nemá. Aká je pravdepodobnosť, že ani vnúča nebude mať tento znak, ak je jeho otec dominantný homozygot pre daný znak:
- 100%
- nebude ho mať
126
379.
Genotyp jedinca heterozygota pre uvedené znaky je:
- CcDdEd
- Aa
- BbCc
- AaBbCc
- CcDd
127
380.
Chromozómová výbava človeka:
- je rovnaká u všetkých telových buniek jedinca
- je tvorená aj autozómami
- je tvorená aj gonozómami
128
381.
Matka má heterozygotne krvnú skupinu A, otec má kodominantne AB. Ich dieťa môže mať krvnú skupinu:
- A s pravdepodobnosťou 50%
- heterozygotne B s pravdepodobnosťou 25%
- 0 s pravdepodobnosťou 0%
- s alelou 0 s pravdepodobnosťou 50%
129
382.
U starej matky sa vyskytol autozomálne recesívny znak. Jej dcéra tento znak nemá. Aká je pravdepodobnosť, že ani vnúča nebude mať tento znak, ak je jeho otec recesívny homozygot pre daný znak:
- 50%
- polovičná
130
383.
Môže dieťa zdediť farbosleposť od rodičov, ak títo rozoznávajú farby normálne:
- môže, ale len syn
- dcéra nemôže, ani keď je matka prenášačka
- dcéra nemôže
131
384.
Ak má otec krvnú skupinu 0 a matka tiež krvnú skupinu 0:
- ide ti môžem mať len krvnú skupinu 0
- obidvaja sú univerzálny Darcovia krvi
- všetci potomkovia budú mať homozygotne 0 s pravdepodobnosťou 100%
132
385.
U starej matky sa vyskytol autozomálne dominantný znak s neúplnou dominanciou. Jej dcéra tento znak nemá (je aa). Aká je pravdepodobnosť, že vnúča bude mať tento znak, ak je jeho otec heterozygot pre daný znak:
- 50%
- polovičná
133
386.
Matka rozlišuje farby normálne a nie je prenášačka. Otec je farboslepý. O pravdepodobnosti, že ich dieťa bude farboslepé platí, že:
- synovia budú rozlišovať farby normálne
- všetky ich dcéry budú prenášačky
- dcéry budú rozlišovať farby normálne
- dcéry nebudú farboslepé
- synovia nebudú farboslepí
134
387.
Najčastejšie sa vyskytujúcou aneuploídiou v našej populácii je:
- Downov syndróm
- syndróm s trim chromozómami 21. páru
135
388.
Sestra má krvnú skupinu 0 a jej mladšia sestra AB. Aké sú genotypy ich rodičov:
- heterozygotne A a heterozygotne B
- A0 a B0
- B0 a A0
136
389.
O číselnom pomere, v ktorom sa potomstvo určitého kríženia štiepi platí, že:
- nazývame ho štiepny pomer
- je založený na zákone veľkých čísel
- nazývame ho Štatistický pomer
- prejaví sa len pri dostatočne veľkom počte potomstva
- ak je počet potomkov malý, pomer sa o ideálnej hodnoty môže odlišovať
137
390.
Pri krížení dvoch heterozygotov (pri monohybridizme) platí, že:
- obidvaja rodičia vytvárajú dva typy gamét
- každý z rodičov vytvára rôzne gaméty v rovnakom pomere 1:1
- splynutím gamét pri oplodnení vznikajú všetky 3 možné kombinácie alel
- splynutím gamét pri oplodnení môžu vzniknúť všetky 3 genotypy
- genotypy ich potomstva sa štiepia v pomere 1:2:1
138
391.
Pojem "panmixia" označuje:
- náhodné párovanie (rozmnožovanie) v populácii
139
392.
Homozygot pri monohybridizme:
- je jedinec, ktorý častejšie vzniká pri príbuzenskom krížení
- má rovnakú alelu od každého rodičovské ho organizmu pre daný znak
140
393.
O krížení (hybridizácií) platí, že:
- je pohlavné rozmnožovanie dvoch vybraných jedincov, pri ktorom sledujeme výskyt určitého znaku (znakov)
- je to jedna zo základných metód genetického výskumu
- umožňuje zistiť spôsob dedičnosti skúmaného znaku
- je aj základnou metódou šľachtiteľstva
- jeho cieľom je aj vytvorenie jedincov, ktoré majú vlastnosti výhodné pre človeka
141
394.
Matka je farboslepá a otec rozlišuje farby normálne. Narodil sa im syn a je farboslepý. O pravdepodobnosti že ich ďalšie dieťa bude farboslepé platí, že:
- všetky dcéry budú rozlišovať farby normálne
- všetci synovia budú farboslepí
- synovia budú farboslepí
142
395.
U starej matky sa vyskytol autozomálne dominantný znak s neúplnou dominanciou. Jej dcéra tento znak nemá (je aa). Aká je pravdepodobnosť, že vnúča bude mať tento znak, ak je jeho otec dominantný homozygot pre daný znak:
- 100%
- bude ho mať vždy
143
396.
U starej matky sa vyskytol autozomálne recesívny znak. Jej dcéra tento znak nemá. Aká je pravdepodobnosť, že vnúča bude mať tento znak, ak je jeho otec recesívny homozygot pre daný znak:
- 50%
- polovičná
144
397.
U starej matky sa vyskytol autozomálne recesívny znak. Jej dcéra tento znak nemá. Aká je pravdepodobnosť, že vnúča bude mať tento znak, ak je jeho otec dominantný homozygot pre daný znak:
- 0%
- nebude ho mať
145
398.
Genotyp jedince homozygota recesívneho pre uvedené znaky je:
- aabbcc
- dd
- aabb
- ccdd
146
399.
Sestra má krvnú skupinu A, jej brat má B. Genotypy rodičov môžu byť:
- AB a B0
- 00 a AB
- A0 a B0
- AB a AB
- AB a 00
- A0 a AB
147
400.
Dcéra rozoznáva normálne červenú a zelenú farbu, avšak jej matka je farboslepá. Dcéra sa vydala a jej manžel nemá problémy pri rozlišovanie farieb. O pravdepodobnosti že ich syn nebude farboslepý platí, že:
- je rovnaká, akože bude farboslepý
- je rovnaká, akože ich dcéra bude prenášačka
- je rovnaká, akože ich dcéra bude genotypický fenotypický zdravá
148
401.
O génoch veľkého účinku platí, že:
- sú to napr. gény pre krvné skupiny človeka
- sú to napr. gény pre farbu očí u drozofily
- určujú kvalitatívne znaky
- má veľký fenotypový prejav
149
402.
Ak má matka homozygotne krvnú skupinu B a otec heterozygotne A, ich dieťa môže mať:
nnssnsns
- heterozygotne B
- kodominantne AB
- B s pravdepodobnosťou 50%
- B s genotypom B0
150
403.
Genotyp pentahybrida heterozygota pre prvý znak, dominantného homozygota pre druhý znak, heterozygota pre tretí znak, recesívneho homozygota pre štvrtý znak a dominantného homozygota pre piaty znak je:
- BbCCDdeeFF
- AaBBCcddEE
151
404.
V potomstve kríženia dvoch heterozygotov (pri monohybridizme) je podiel recesívnych homozygotov:
- 25%
- jedna štvrtina
- rovnaký ako homozygotov dominantných
152
405.
Genotyp trihybrida homozygota dominantného pre prvý znak, heterozygota pre druhý znak a recesívneho homozygota pre tretí znak je:
- BBCcdd
- AABbcc
- DDEeff
- EEFfgg
153
406.
Alelový pár:
- tvoria dve alely
- môžu tvoriť dve dominantné alely
- môžu tvoriť dve recesívne alely
154
407.
V potomstve kríženia heterozygota s homozygotom recesívnym (pri monohybridizme) je genotypový pomer potomkov:
- 50% : 50%
- 1:1
155
408.
Ak majú obidvaja rodičia krvnú skupinu kodominantne AB, potom ich potomkovia môžu mať:
- krvnú skupinu B s pravdepodobnosťou 25%
- krvnú skupinu AB s pravdepodobnosťou 50%
- krvnú skupinu 0 s pravdepodobnosťou 0%
156
409.
Gény:
- sú uložené v makromolekulách DNA
- sú hmotné predpoklady pre otvorenie znakov
- sú molekulové predpoklady znakov
- sú v bunkách zabudované do ultraštruktúry chromozómov
- nachádzajú sa v jadre bunky
157
410.
Mutácie, pri ktorých sa mení štruktúra chromozómov, ale nemenia sa gény ani počet chromozómov sa nazývajú:
- chromozómové
