Ostatné Flashcards
1-144 (144 cards)
1
Q
1.
Stav, keď sú životné deje obmedzené na minimum sa nazýva:
A
- anabióza
2
Q
2.
Môžu sa bunky v niektorých druhoch kolónií špecializovať na určité funkcie:
A
- áno
- áno, napr. u niektorých bičíkovcov
- áno, tam kde prebieha diferenciácia
3
Q
3.
Reprodukčná izolácia druhú znamená, že:
A
- druh je ohraničenou sústavou
- druh je ohraničený možnosťou rozmnožovať sa tak, aby vzniklo plodné potomstvo
- príslušníci určitého druhu sa môžme navzájom krížiť a mať plodné potomstvo
4
Q
4.
Význam vody v organizme:
A
- pôsobí ako rozpúšťadlo mnohých látok
- zúčastňuje sa transportu látok v organizme
- vplýva na reguláciu teploty
- umožňuje disociáciu molekúl látok na ióny
- priamo sa zúčastňuje mnohých reakcií
5
Q
5.
Akú špecifickosť enzýmov rozoznávame:
A
- substrátovú
- funkčnú
6
Q
6.
Čo je podstatné pre vegetatívne rozmnožovanie z hľadiska dedičnosti:
A
- všetci potomci sú svojimi dedičnými vlastnosťami zhodní s rodičovským organizmom
- umožňuje rozmnožovať organizmy tak, že sa udržiavajú ich výhodné vlastnosti
- umožňuje vznik veľkého počtu geneticky rovnakých potomkov z jedného materského organizmu
- nevedie k dedičnej rôznorodosti medzi potomkami
7
Q
7.
Gonochorizmus je:
A
- odlíšenie samčích a samičích individuí
- diferencovaná pohlavnosť
- jav, keď organizmus produkuje jeden typ gamét
- jav, keď organizmus produkuje makrogaméty alebo mikrogaméty
8
Q
8.
Prispôsobivosť organizmu k podmienkam vonkajšieho prostredia sa nazýva:
A
- adaptabilita
9
Q
9.
Inhibítory enzýmov:
A
- sú látky nachádzajúce sa v bunke, ktoré aktívny enzým inaktivujú
- môžu meniť štruktúru aktívneho centra
10
Q
10.
Je vybavenie bunky enzýmami riadené geneticky:
A
- áno, u všetkých buniek
11
Q
11.
V čom spočíva substratová špecifickosť enzýmov:
A
- v tom, že určitý enzým môže katalyzovať určitú chemickú reakciu len s určitým substrátom
- v tom, že enzým môže katalyzovať napr. reakciu s glukózou ako substrátom, ale nie s glycerolom
12
Q
12.
Ako sa nazýva kovalentná väzba v ATP, ktorá obsahuje veľké množstvo energie a ľahko sa štiepi:
A
- makroergická forsfátová väzba
13
Q
13.
Osmotická lýza bunky nastáva v prostredí:
A
- hypotonickom
- v prostredí, v ktorom je osmotická aktivita nižšia ako v bunke
14
Q
14.
Čo je základom pohlavného rozmnožovania mnohobunkových organizmov:
A
- diferencovanie buniek na gaméty
- prítomnosť pohlavných buniek
15
Q
15.
Zárodky všetkých mnoho bunkových živočíchov prejdú v individuálnom vývine:
A
- štádiom moruly
- štádiom blastuly
- štádiom gastruly
16
Q
16.
Pri ktorom z dvoch hlavných spôsobov rozmnožovania mnoho bunkových organizmov je vzniknutý jedinec z genetického hľadiska identický s rodičovským organizmom:
A
- pri nepohlavnom rozmnožovaní
- pri vegetatívnom rozmnožovaní
17
Q
17.
Aminokyseliny v molekule bielkovín sa spájajú väzbou:
A
- peptidovou
- kovalentnou
18
Q
18.
Konjugácia sa vyskytuje:
A
- baktérií
- riasničkavcov
19
Q
19.
Pohlavný dimorfizmus je:
A
- odlíšenie jedincov primárnymi a sekundárnymi pohlavnými znakmi
- odlíšenie jedincov gonádami, morfologickými a funkčnými vlastnosťami
- odlíšenie samčích a samičích individuí primárnymi a sekundárnymi pohlavnými znakmi
- jav prítomný u dvojdomých rastlín
20
Q
20.
Medzi aplikované biologické vedy patrí:
A
- poľnohospodárska biológia
- bionika
- medicína
21
Q
21.
K modelovým organizmom, ktoré sa používajú v biologických pokusoch patria:
A
- vírusy
- baktérie
- drozofily
- obojživelníky
- morčatá
- šimpanzy
22
Q
22.
Inbreeding je:
A
- príbuzenské kríženie
- metóda používaná v šľachtiteľstve
- kríženie jedincov s veľmi podobnými genotypmi
- porušenie panmixie, ktorého krajiny typom je autogamia
- rozmnožovanie, pri ktorom v populácii pribúdajú homozygoti
23
Q
23.
Energia, uvoľnená pri chemických procesoch, sa viaže do chemických väzieb v zlúčenine, ktorú nazývame:
A
- ATP
- adenozíntrifosfát
24
Q
24.
Energetický metabolizmus možno charakterizovať ako:
A
- chemické premeny, pri ktorých sa uvoľňuje energia schopná konať prácu (voľna energia) a následné spotrebovanie tejto energie
- procesy získavania, premeny a uvoľňovanie energie v bunkách
25
25.
Vedecké zákony sú:
- overené hypotézy, ktoré vyjadrujú zovšeobecnenia
- overené predpoklady, ktoré vyjadrujú zovšeobecnenia
26
26.
Anaeróbna glykolýza je chemický proces, ktorý prebieha:
- bez prijímania molekulového kyslíka z okolia
- u anaerobnych organizmov
- u aerobnych organizmov
27
27.
Čo sú enzýmy:
- špecifické makromolekuly, ktoré katalyzujú chemické premeny v priebehu metabolizmu
- "nástroje" bunkového metabolizmu
28
28.
Ktoré je posledné vývojové štádium indivídua:
- smrť
29
29.
Medicína patrí medzi vedy:
- aplikované
30
30.
Katabolizmus je:
- súbor bunkových metabolických procesov, pri ktorých prebieha najmä rozklad látok
- súbor procesov, pri ktorých sa rozkladajú látky, napr. glukóza sa oxiduje až na CO2 a H2O
31
31.
Do akých vyšších celkov sa zoskupujú rozličné tkanivá:
- do orgánov
- do takých, ktoré plnia v organizme určite čiastkové funkcie
32
32.
Z hľadiska zložitosti jednotlivca organizmy delíme na:
- nebunkové, jednobunkové, mnohobunkové
- vírusy, jednobunkové, mnohobunkové
33
33.
Keď sa rozštiepi jedna makroergická väzba, uvoľní sa približne:
- 50kJ
- 50 000J
34
34.
Epitely majú funkciu:
- resorpčnú
- vstrebávaciu
- kryciu
- vylučovaciu
- ochrannú
35
35.
Medzi vedy o vývoj patrí:
- veda o vývine jedinca
- fylogenéza
- embryológia
- veda o zárodočnom vývine
- náuka o vyhynutých organizmoch
36
36.
V čom spočíva funkčná špecifickosť enzýmov:
- v tom, že určitý enzým katalyzuje len určitý typ chemickej reakcie
- V tom, že jeden ten enzým môže katalyzovať reakciu so substrátom s určitou funkčnou skupinou
37
37.
Fertilizácia je:
- oplodnenie
- splynutie gamét opačného pohlavného typu
- splynutie dvoch haploidných buniek s rozličným dedičným základom
- proces, ktorého výsledkom je vznik zygoty
- proces ktorý prebieha aj u izogamét
- proces, ktorý prebieha aj u anizogamét
38
38.
Medzi vedy o vývoji nepatrí:
- deontológia
- genetika
- anatómia
- histológia
39
39.
Bunky podobnej štruktúry a funkcie sa zoskupujú do vyšších celkov, ktoré sa nazývajú:
- tkanivá
- pletivá
40
40.
Aký rastlinné pletivá rozlišujeme podľa zhrubnutia bunkovej steny:
- parenchým
- kolenchým
- prozenchým
- sklerenchým
41
41.
Čím je daná substratová špecifickosť enzýmu:
- určitým usporiadaním polypeptidového reťazca v určitom mieste molekuly enzýmu
- sekvenciou aminokyselín v určitom mieste molekuly enzýmu
42
42.
Individuálny vývin každého mnohobunkového živočícha s pohlavným rozmnožovaním má etapu:
- embryonálnu
- postembryonálnu
- embryogenézu
43
43.
Vývoj jedinca z neoplodneného vajíčka sa volá:
- partenogenéza
44
44.
Anabolizmus je:
- súbor bunkových metabolických procesov, pri ktorých prebieha prevažne syntéza látok
45
45.
Regulácia v bunke je ovplyvnená:
- zmenou aktivity enzýmov v cytoplazme
- zmenou aktivity enzýmov v bunkových štruktúrach
46
46.
Hermafroditizmus je:
- obojpohlavnosť
- vývoj obidvoch typov pohlavných buniek u toho istého jedinca
- vývoj obidvoch typov pohlavných orgánov u toho istého jedinca
- pritomný napr. u niektorých mechúrnikov ?
47
47.
Anatómia patrí medzi vedy:
- skúmajúce stavbu a tvary organizmov
- morfologické
48
48.
Prapohlavné bunky, z ktorých vznikajú gaméty sú:
- diploidné
- nediferencované
- diploidné a nediferencované
49
49.
K významným predstaviteľom biológie patrí:
- Aristoteles - tvorca teórie abiogenézy
- Vesalius - ktorý položil základy vedeckej anatómie
- Watson a Crick - objavitelia štruktúry DNA
- Pasteur - ktorý zistil, že príčinou mnohých chorôb sú mikroorganizmy
- Harvey - objaviteľ krvného obehu
- Darwin - ktorý formuloval vývojovú teóriu
50
50.
Regulácie vo vyšších mnohobunkových organizmoch prebiehajú pod kontrolou:
- ústredných regulačných mechanizmov
- centralizovanej nervovej sústavy a hormonálnej sústavy
- mechanizmov zabezpečujúcich homeostázu a integritu organizmov
51
51.
Základné spôsoby rozmnožovania u mnohobunkových organizmov sú:
- pohlavné
- vegetatívne
- nepohlavné
- sexuálne
52
52.
Čo obsahuje molekula ATP:
- adenín
- ribózu
- zvyšky kyseliny trihydrogénfosforečnej
53
53.
Ako sa označuje proces, pri ktorom sa z jednoduchých látok tvoria nové, telu vlastné zložité látky:
- anabolizmus
54
54.
Ktoré polysacharidy majú stavebnú funkciu:
- celulóza
- chitín
55
55.
Spôsobe riadenia, spoločný pre všetky mnohobunkové organizmy je:
- hormónmi
- osobitnými chemickými látkami
- závislý od chemických molekúl so špecifickým účinkom
56
56.
Látková regulácia je v porovnaní s nervovou reguláciou:
- fylogeneticky staršia
- pomalšie nastupujúca ako nervová
- u rastlín výlučným spôsobom riadenia
- prítomná u všetkých mnohobunkových organizmov
57
57.
Diferenciácia je:
- proces, pri ktorom sa pôvodne rovnaké bunky rozlíšil štruktúrou a funkciou
- jav, kedy dcérska bunka nie je svojimi vlastnosťami totožná s materskou bunkou a genóm majú rovnaký
- dôsledok pôsobenia vonkajšieho činiteľa na realizáciu genetického základu bunky
58
58.
Diferenciácia buniek je:
- štruktúrna a funkčná špecializácia buniek
- dôsledok ovplyvnenia genetického základu bunky
- napr. proces zmeny tyčinkovitej baktérie na sporu
59
59.
Mikrobiológia patrí medzi vedy:
- systematické
- taxonomické
60
60.
Medzi samostatné biologické vedy patrí:
- cytológia a molekulárna biológia
- molekulárna biológia a genetika
- cytológia a genetika
- molekulárna biológia a cytológia
61
61.
Samčie pohlavné bunky u mnohobunkových organizmov sa nazývajú:
- spermatozoidy
- spermatické bunky
- spermie
- mikrogaméty
62
62.
Samičie gaméty človeka sú:
- vajíčka
- makrogaméty
63
63.
V biologických experimentoch sa ako modelové organizmy používajú:
- hlodavce
- baktérie
- obojživelníky
- morčatá
- makaky
- šimpanzy
64
64.
O makromolekulárnych organických látkach živých organizmov platí, že:
- vznikajú na báze reťazenia atómov uhlíka
- patria k nim napr. bielkoviny
- patria k nim napr. nukleové kyseliny
- patria k nim napr. polyacharidy
- ich prítomnosť je charakteristická pre živé sústavy
65
65.
O mikrobiológie platí, že:
- patrí medzi vedy systematické
- nepatrí medzi vedy vývinové
- sa delí na virológiu u a bakteriológiu
- študuje mikroorganizmy
66
66.
Hierarchické usporiadanie podľa zložitosti od -najjednoduchšieho po najzložitejšie, v organizme človeka je:
- bunka, tkanivo, orgán, orgánová sústava, organizmus
- bunka, tkanivo, orgán, orgánová sústava, jedinec
67
67.
Typy epitelov sú:
- krycí - cylindrický
- krycí - dlaždicovitý
- resorpčný
- žľazový
68
68.
Metódy bádania používané v biologických vedách sú:
- pozorovanie
- vedecký opis
- pokus
- experiment
- porovnávacia metóda
69
69.
Všeobecné vlastnosti živých organizmov sú:
- zloženie z organických látok, najmä makromolekulárnych
- metabolizmus
- životné prejavy sú viazané na bunku
- vnímavosť
- rozmnožovanie
- schopnosť meniť sa
70
70.
Voda:
- je akumulátorom tepelnej energie
- je dobrým vodičom tepla
- má najväčší merné teplo
- je účinným rozpúšťadlom mnohých látok
71
71.
Medzi aplikované biologické vedy nepatrí:
- biofyzika
- ontogenéza
- molekulárna biológia
- histológia
72
72.
Biotickými faktormi prostredia sú:
- závislosť heterotrofných organizmov od autotrofných
- vzťah hostiteľ a parazit
- symbióza
- činnosť ostatných organizmov v biocenóze
73
73.
Z disacharidov sa v bunkách vyskytuje:
- sacharóza
74
74.
Bionika patrí medzi vedy:
- aplikované
75
75.
O regulačných mechanizmoch mnohobunkových organizmov platí, že:
- koordinujú priebeh rozličných životných funkcií
- riadia priebeh rozličných životných funkcií
- minimalizujú rozdiel medzi skutočnými a požadovanými hodnotami regulovanej veličiny
- podliehajú zákonitostiam biokybernetiky
76
76.
Ktoré polysacharidy majú zásobnú funkciu:
- škrob
- glykogén
77
77.
Medzi samostatné biologické vedy nepatrí:
- anatómia
- ontogenéza
- biofyzika
- pedagogika
- paleontológia
78
78.
Biológia:
- využíva na získavanie poznatkov pozorovanie a pokus
- je veda o živej prírode
- skúma formy, vlastnosti a vnútorne procesy živých sústav
- skúma vzťahy živých sústav k ich neživému okoliu
- sa delí na vedy taxonomické, fyziologické, morfologické a vedy o vývoji
- sa delí na vedy o vývoji, systematické, fyziologické a morfologické vedy
79
79.
Abiotickými faktormi prostredia sú:
- teplota
- atmosférický tlak
- svetelná energia
- obsah biogénnych prvkov
- kvapalný stav vody
80
80.
Bielkoviny:
- majú pre bunku základný význam
- so stavebnou súčasťou všetkých bunkových štruktúr
- majú dôležitú úlohu pri regulácii v bunke
- V niektorých prípadoch sú zásobou energie a aminokyselín
81
81.
Priemerné zastúpenie najdôležitejších zlúčenín v živých organizmov je:
- voda 65%
- bielkoviny 12%
- sacharidy 9%
- lipidy 8%
- minerálne látky 3%
- nukleové kyseliny 3%
82
82.
Aký je význam bielkovín:
- majú dôležitú funkciu pri regulácii dejov v bunke
- majú dôležitú funkciu pri regulácii chemických reakcií
- sú stavebno súčasťou všetkých bunkových štruktúr
- v semenách sú zásobou energie a aminokyselín
- majú význam pre chemické premeny všetkých ostatných látok
83
83.
Charakteristiky, ktoré definujú organizmus ako jedinca sú:
- je priestorovo ohraničenou sústavou
- je časovo ohraničenou sústavou
- má individuálny vývin
- jeho život trvá od vzniku do smrti
- má ontogeneticky vývin
- má znaky určujúce jeho príslušnosť k niektorému druhú
84
84.
Histológia:
- skúma stavbu tkanív živočíchov
- patrí medzi vedy morfologické
- skúma stavbu pletív rastlín
85
85.
Virológia je:
- náuka o vírusoch
- súčasť mikrobiológie
- patrí k mikrobiológii ako systematickej biologickej vede
86
86.
K významným vedcom, ktorí žili v 18. storočí patrí:
- C. Linné
87
87.
Bakteriológia:
- študuje baktérie
- je súčasť mikrobiológie
- patrí k mikrobiológii ako systematickej biologickej vede
- patrí k mikrobiológii ako taxonomickej biologickej vede
88
88.
Traubeho mechúrik je:
- rastový osmotický útvar
89
89.
Fyziológia sa zaoberá:
- štúdiom funkcie orgánov a organizmov
- skúmaním funkcie a riadenia činnosti jednotlivých orgánov
- štúdiom zmien fyziologických funkcií, ktoré nastávajú pôsobením činiteľov vonkajšieho prostredia
- skúmaním základných životných prejavov
90
90.
Transportné proteíny plazmatickej membrány sú:
- niektoré bielkoviny plazmatickej membrány, ktoré majú schopnosť špecifický viazať molekuly určitej zlúčeniny na povrchu bunky a dopraviť ich na vnútornú stranu plazmatickej membrány
- schopné meniť svoj tvar alebo orientáciu v membráne
91
91.
Na povrchu buniek sa môže nachádzať:
- aglutinogény
- bunková stena
- slizovitá vrtva (púzdro)
- pelikula
92
92.
Jadro prokaryotických buniek:
- tvorí jeden chromozóm
- pozostáva z jednej molekuly DNA
93
93.
Telová bunka človeka má za normálnych okolnosti:
- dve chromozómové sady
- diploidný počet chromozómov
- pár pohlavných chromozómov
94
94.
Bunkové delenie sa zastaví:
- pri nedostatku živín
- pri nevhodnej teplote
- pri nahromadení škodlivých látok
- pri nevhodných podmienkach vonkajšieho prostredia
- v G0 fáze po pôsobení inhibujúcich látok
95
95.
Pre G1 fázu bunkového cyklu je charakteristické:
- prebiehajú syntetické procesy
- bunka rastie
- pripravuje sa replikácia jadrovej DNA
- nachádza sa tu hlavný kontrolný uzol
96
96.
Čo sú aktivátory enzýmov:
- látky v bunke, ktoré inaktívny enzým aktivujú
97
97.
Čo patrí k membránovej sústave eukaryotických buniek:
- mitochondrie, endoplazmatické retikulum, Golgiho systém, plastidy a vakuoly
- endoplazmatické retikulum, Golgiho systém, plastidy a vakuoly, mitochondrie
- vakuoly, lyzozómy, chloroplasty, mitochondrie, endoplazmatické retikulum
98
98.
Biomembrány sa skladajú z:
- dvoch vrstiev molekúl fosfolipidov a molekúl bielkovín
- fosfolipidovej dvojvrstvy, do ktorej sú ponorené molekuly bielkovín
99
99.
V metafáze mitózy sa chromozómy:
- zoraďujú do centrálne roviny
- zoraďujú do rovníkovej roviny
- pozdĺžne rozdelia na dve chromatidy
100
100.
Z koľkých biomembrána sa skladajú mitochondrie:
- z dvoch
- z dvoch - vonkajšieho obalu a vnútornej zriasenej
101
101.
Medzi organely eukaryotických buniek patrí:
- ribozómy
- endoplazmatické retikulum
- centriola
- mitochondrie
102
102.
Aký tvar majú mimojadrové chromozómy eukaryotických buniek:
- kruhový
- ako prokaryotický chromozóm
103
103.
Nepriame delenie eukaryotickej bunky sa nazýva:
- mitóza
104
104.
Rýchlosť difúzie závisí od:
- rozdielu koncentrácie danej látky v bunke a jej okolí
- koncentračného spádu
- koncentračného gradientu
105
105.
Priebeh bunkového cyklu a jeho reguláciu možno dobre sledovať na bunkách pestovaných mimo organizmu:
- v tkanivových kultúrach
- in vitro
106
106.
Lyzozómy:
- sú malé mechúriky z biomembrány
- obsahujú tráviace enzýmy
- obsahujú enzýmy, schopnej štiepiť niektoré látky
- sú stálou membránovou organelou eukaryotických živočíšnych buniek
- ich enzýmy rozkladajú niektoré látky prijaté do buniek
107
107.
Medzi fázy mitotického delenia v eukaryotických bunkách patrí:
- profáza
- metafáza
- anafáza
- telofáza
108
108.
V ktorej fáze mitózy sa chromozómy skracujú a hrubnú:
- v profáze
- v prvej
109
109.
Ako sa nazývajú bunky s jednou chromozómovou sadou:
- haploidné
- gaméty
110
110.
Generačná doba bunky je:
- trvanie bunkového cyklu, ktoré je pre rozličné bunky rozdielne
- daná geneticky
- časový interval medzi dvomi G1 fázami
111
111.
Bunková stena eukaryotickej bunky môže obsahovať:
- chitín
- celulózu
- lignín
- soli a vosky
112
112.
Kde sa nachádzajú jadrové póry:
- v jadrovom obale eukaryotických buniek
113
113.
Osobitný typ bunkového cyklu, ktorým vznikajú pohlavné bunky sa nazýva:
- meióza
- redukčné delenie
114
114.
Bunka priemerne obsahuje:
- 60-90% vody
- v sušine 1-10% anorganických látok
- z organických látok najčastejšie bielkoviny
- v sušine je viac látok organických ako anorganických
115
115.
Gény v bunke sa môžu nachádzať:
- v jadre
- v jadrových chromozómoch
- v chloroplastoch
- v plazmidoch
- v cytoplazme
- v mitochondriách
116
116.
Plazmatická membrána buniek je:
- polopriepustná
- semipermeabilná
- štruktúrou, ktorá oddeľuje bunku od okolia
117
117.
Jeden z dôležitých metabolických procesov v bunke, pri ktorom sa tvoria nové molekuly bielkovín sa nazýva:
- proteosyntéza
118
118.
K základným funkciám bunky patrí:
- bunkový metabolizmus
- tok energie
- tok informácií
- rozmnožovanie
119
119.
Chromozómy môžeme nájsť:
- v cytoplazme
- v bunkovom jadre
- v chloroplastoch
- v mitochondriách
120
120.
V každej bunke rozlišujeme:
- cytoplazmu
- bunkové povrchy
- jadro
121
121.
Ako sa nazývajú bunky, ktoré sa nekoordinovane delia a ohrozujú celistvosť organizmu:
- nádorové bunky
- rakovinové bunky
122
122.
Ako sa volá proces, pri ktorom sa materská eukaryotická bunka rozdelí na dve rovnocenné dcérske bunky:
- mitóza
- cytokinéza
- nepriame delenie
123
123.
Schopnosť bunky pohlcovať mikroorganizmy sa nazýva:
- fagocytóza
124
124.
Autotrofné bunky môžu využívať energiu:
- chemickú
125
125.
Súhrn regulačných procesov v bunke nazývame:
- tok informácií
126
126.
Eukaryotickými bunkami sú tvorené:
- huby, rastliny a živočíchy
- jednobunkové a mnohobunkové živočíchy
- nižšie a vyššie rastliny
127
127.
Ribozómy:
- majú veľkosť niekoľko desiatok nanometrov
- sú zložené z ribonukleovej kyseliny a bielkovín
- u prokaryotických buniek sú menšie ako eukaryotických
128
128.
Ktoré významné polysacharidy obsahuje rastlina bunka:
- celulózu
- škrob
129
129.
Z akej bunky vzniká jedinec pri nepohlavnom rozmnožovaní:
- z telovej bunky
- zo somatickej bunky
130
130.
Kde sa môžu nachádzať gény v prokaryotických bunkách mimo jadra:
- v plazmidoch
- v kruhových molekulách DNA uložených v cytoplazme
131
131.
Mitotický aparát je tvorený z:
- centrioly
- vlákienok deliaceho vretienka
132
132.
Fosfolipidy v biomembráne sú usporiadané:
- do bimolekulárnej vrstvy, v ktorej sú včlenené molekuly bielkovín
- do dvoch vrstiev
133
133.
Syntéza bielkovín prebieha:
- na ribozómoch
- na ribozómoch v cytoplazme
- na ribozómoch pripojených na endoplazmatické retikulum
134
134.
Vyskytujú sa gény eukaryotických buniek mimo jadra:
- áno
- v mitochondriách
- v chloroplastoch
135
135.
Základné regulačné mechanizmy účinnosti enzýmov v bunke sú:
- riadenie syntézy enzýmov
- rovnováha enzymatických reakcií
- zmena štruktúry molekuly enzýmu
136
136.
Cytológia je:
- veda, ktorá skúma príslušné javy na úrovni bunky
- náuka o bunke
- samostatná biologická veda
137
137.
Somatická hybridizácia buniek:
- je umelo vyvolané splynutie dvoch izolovaných somatických buniek, z ktorých každá pochádza od iného jedinca
- je spôsob laboratorneho vypestovania hybridných buniek od rôznych druhov, ktoré sa vzájomne pohavne nerozmnožujú
138
138.
Koľkými biomembránami je obalené jadro:
- dvomi u eukaryotických buniek
- u eukaryotických buniek dvomi membránami
- u prokaryotických buniek nemá membránu
139
139.
Čo vykonáva funkciu lyzozómov v rastlinných bunkách:
- vakuoly
140
140.
Osmotická lýza bunky je jav:
- keď bunka príjmom vody zväčšuje svoj objem až praska
- ktorý nastane po umiestnení živočíšnej bunky v hypotonickom prostredí
- ktorý nastane po umiestnení živočíšnej bunky v destilovanej vode
141
141.
Prečo je polopriepustnosť plazmatickej membrány pre bunky zásadnou nevyhnutnosťou:
- lebo všetky rozpustené látky by mohli unikať z buniek do okolia
- lebo by všetky rozpustené látky mohli vznikať z okolia do buniek
- lebo vnútornej zloženie buniek by bolo rovnaké ako zloženie okolia
142
142.
Jadro:
- môže obsahovať jadierko
- má eukaryotických buniek obal z dvoch membrán
- jeho hlavnou zložkou u eukaryotických buniek sú chromozómy
- je riadiacim centrom bunky
143
143.
Syntetickými centrami buniek sú:
- endoplazmatické retikulum
- Golgiho systém
144
144.
Keď sa osmotická hodnota prostredia zhoduje s osmotickou hodnotou bunky, je prostredie:
- izotonické
- izoosmotické
