Idea štátu, slobody, odcudzenia v dielach Hegela, Marxa Flashcards
Idea štátu, slobody, odcudzenia v dielach Hegela, Marxa
Koniec 18. a začiatok 19. storočia: pokračovanie osvietenstva v Nemecku pod vplyvom Francúzskej revolúcie a politického myslenia romantizmu
•Hegel pokračovateľ Kantovej myšlienky právneho štátu, vzťahu práva a morálky, etiky a politiky
•Hegel vytvoril systém dejín filozofie, predstaviteľ objektívneho idealizmu, tvorca novovekej dialektiky
•= filozofický a sociologický systém /filozofia spoločenských inštitúcií, štátu a histórie/
•Základné myšlienky : ŠTÁT, SPOLOČNOSŤ, SLOBODA
•Marx mobilizoval masy v duchu socializmu
•19. storočie – formuje sa marxistický socializmus
•-väzba na predchodcov socializmu( – propagátori ideálnych spoločenských modelov, odmietali intenzívnu politickú činnosť na rozdiel od marxistov)
•-Marx pôsobil v období najväčšej pauperizácie a najvyššieho rozvoja industrializmu, utopisti nie)
•Tvorca dialektického materializmu (materialistické chápanie dejín, kritika kapitalistického vykorisťovania
•Základné myšlienky: KAPITALISTICKÝ ŠTÁT, DIKTATÚRA PROLETARIÁTU
GeorgWilhelmFriedrichHegel (1770-1831)
Systém filozofického idealizmu
•– pozostáva z 3 častí: LOGIKA (formy rozvoja ľudského myslenia)
•FILOZOFIA PRÍRODY (príroda odvodená od absolútnej idey)
•FILOZOFIA DUCHA (teória života spoločnosti)
•Rozum zrodil svet, chce sa v ňom realizovať, ale príroda je zbavená histórie, nemôže nadobudnúť vedomie slobody (to môže iba človek)
•= tvorca novovekej dialektiky /3 vývojové zásady-prechod kvantity do kvality, zásada protikladov ako zdroja vývoja, zásada negácie/ - viedla k pretvoreniu inštitúcií, politického zriadenia, poriadku
Sloboda a spoločnosť
•SLOBODA, SPOLOČNOSŤ
•Sloboda – smeruje k vytvoreniu osobnosti (uznanie inými), slobodu umožnia inštitúcie
•Inštitúcia OBČIANSKA SPOLOČNOSŤ – postavil štátnu myšlienku mimo dosah jednotlivca + národy jednotlivcov mali prostredníctvom občianskej spoločnosti prirodzene smerovať k štátu
•Tvorí ju – PARLAMENT -zastupiteľstvá, poslanci, dozerá na vládnu činnosť a prostredníctvom nej štát poznáva záujmy a potreby ľudí
•ŠTÁT – najvyššia organická pospolitosť; nie je výsledkom jednotlivca a spoločnosti, ale predpokladom ich existencie
•Autorita štátu má božský charakter
•Štát nie je despotický, ale právny, zaručuje slobodu občanov
•SOCIÁLNA HIERARCHIA SPOLOČNOSTI – podľa tradície fyziokratov (poľnohospodári, remeselníci, stredné triedy, junkeri (nezávislí majitelia pôdy)) vyššie triedy disponujú štátnym vedomím
•Význam občianskej spoločnosti: 1. prostredník medzi štátom a jednotlivcom
•2. odmieta zvrchovanosť ľudu a parlamentný režim (spoločnosť má len právo kontroly vlády)
HEGELOVA ŠTÁTOVEDA
podľa Popera = spojenie platonizmu + moderné totalitárne učenie
•Absolutizuje štát – štát je nad mravnými hodnotami (Najmravnejšie je to, čo slúži štátu)
•Podobne ako Kant (sféra mravnosti, zákonnosti), aj Hegel diferencuje pôsobenie práva a morálky (dialektická triáda)
•abstraktné právo , morálne právo a mravnosť (systém vzťahov v štáte)
•ŠTÁT – uskutočňuje mravnú ideu (dielo Filozofia práva)
•Význam: odmietnutie liberalistickej teórie spoločenskej zmluvy a prirodzeného práva
•Rozkol v politickom myslení prelom 18. a 19. str. = 1. smer liberálno-demokratický
•2. smer štátna suverenita s totálnym poňatím štátu
Vedecký = revolučný socializmus (vrchol pauperizácie, industriálnej spoločnosti
Rozvíjal teoretickú činnosť
•Intenzívne agitačne politicky pracovali
•Mladohegeliáni
•vplyv 19. storočia v teórii
•Systematizovali socializmus ako ucelené hnutie s vlastnou filozofiou, ekonómiou, sociológiou
•Marx = filozof, sociológ, ekonóm
•– teoretické zdôvodnenie pauperizácie = marxizmus
Marxizmus
ekonomicko-politický pojem, obsahuje v rámci politickej
ideológie zmenu a v rámci spoločnosti realizáciu
socializmu
vyvinutý v polovici 19. storočia dvomi nemeckými
emigrantmi žijúcimi v Británii- K. Marx, F. Engels
materialistická interpretácia dejín: sociálne skupiny sú
vedené vytváraním a udržaním bohatstva
•Marx a Engels verili, že sociálna zmena prichádza z
dôvodu boja medzi triedami v spoločnosti, s cieľom
zlepšiť podmienky
analýza kapitalizmu (dominantná forma hospodárenia),
ktorý vedie k útlaku proletariátu (tvorí väčšinu svetového
ľudu, a tiež žije prácou v prospech buržoázie).
Životné míľniky Karla Marxa
Fridrich Wilhelma IV. (1840) reakčný protiheglovský kult;
•oženil sa s Jenny von Westphalen
• – emigrácia do Paríža
•publikácie v Rheinische Zeitung, nemecko-francúzskych ročenkách
•Štúdie: ÚVOD KU KRITIKE HEGLOVEJ FILOZOFIE PRÁVA
•Používa materialistickú dialektickú metódu
• v dialektike vidí revolučný princíp
• (prihlásil sa ku komunistickému stanovisku, k radikálnej, nie polovičnej revolúcii)
•Revolučno-demokratické krídlo hegeliánov (Strasser, Bauer) – odmietal ich špekulatívne chápanie tzv. filozofického komunizmu =►
•IDEY TREBA MATERIALIZOVAŤ V PRAXI (Marx = stúpenec filozofie činu)
•Stretnutie s Engelsom ; pobyt v Bruseli
Metóda historického materializmu- deterministická teória filozofie dejín
Prebral Heglovu dialektiku, ale dal jej protikladný obsah
•V spoločnosti – človek, spoločnosť + pôsobia materiálne činitele (medzi nimi aj hospodárstvo) – odmieta idealistický postoj
•Politická nadstavba – výsledok pôsobenia sociálno-ekonomických vzťahov (VS+VV) VV sa musia prispôsobiť VS, inak dochádza ku kríze
•Prechod jedného typu spoločenských vzťahov = zmena sociálno-ekonomických vzťahov
•Ekonomická základňa + politická nadstavba = typ štátu + jeho formy
Nadstavba
Nadstavba - slúži k upevneniu a zachovaniu základne
v komunizme zanikne
realizácia jedine revolúciou (tá nastane, keď rozpory v základni nadobudnú neudržateľnú podobu) ← výrobné sily sa rozvinú natoľko, že už nebude možné zachovávať a udržiavať kapitalizmus
Východisko Marxovho uvažovania = hospodársky zákon pohybu modernej spoločnosti
v kapitalizme vládne výroba tovaru, kt. má úžitkovú hodnotu (dá sa vymeniť za iný tovar)
•Tovary sú produkty práce
•Veľkosť hodnoty = určovaná množstvom práce (tak sa peniaze menia na kapitál)
•Nadhodnota = prírastok prvotnej hodnoty peňazí v ich obehu (nadhodnota nemôže vzniknúť z jednoduchého obratu)
•Aby tovar nadobudol nadhodnotu, majiteľ peňazí musí nájsť na trhu taký tovar, aby mal vlastnosť zdroja hodnoty (úžitkovú hodnotu)
•Akumulácia kapitálu – urýchľuje spôsobuje vytláčanie robotníkov strojmi, relatívny nadbytok robotníkov
•Anarchia vedie k nadvýrobe, ku krízam, k akumulácii na jednej strane, na druhej k núdzi
•Princíp večného konfliktu = pôsobí v dejinách, riešenie revolúcia – komunistická spoločnosť
•Robotník nie je vlastník, takže nie je nevoľník,
ODCUDZENIE A SEBAREALIZÁCIA
Človek: vytvára niečo vonkajšie, čo ho odcudzuje sebe samému (zabraňuje mu v sebarealizácii, v slobode)
Súkromné vlastníctvo: vidí v ňom podstatu triednej spoločnosti
Odcudzenie práce: produkt práce sa stavia proti človeku, ktorému sa odcudzuje práca – od tohto dedukuje aj iné odcudzenia
emancipácia spoločnosti od súkromného vlastníctva je nevyhnutná
Hlavné tézy Marxových diel
NEMECKÁ IDEOLÓGIA (1845-6)
– spis obsahuje prevzatú kritiku náboženstva od Feuerbacha, 3. časť analyzuje M. Stirnera – extrémneho individualistu (jedinec má právo na všetko)
• EKONOMICKO-FILOZOFICKÉ RUKOPISY (1844)
-ako 25-ročný vidí požiadavku uskutočniť totálnu revolúciu
„filozofia má v proletariáte materiálnu zbraň, proletariát vo filozofii zbraň duchovnú“ =
filozofické zdôvodnenie revolučného hnutia
„komunizmus je pravdivým riešením rozporu medzi človekom a prírodou, medzi človekom a človekom, medzi existenciou a podstatou“
•BIEDA FILOZOFIE (1847)
– polemika s Proudhonom, odmieta anarchiu;
angažovanie v medzinárodnej politike – vstup do Zväzu komunistov
Marxova teória v dielach
MANIFEST KOMUNISTICKEJ STRANY (1847-8)
akčný program; hlavná idea: =►IDEA DIKTATÚRY PROLETARIÁTU
TEORETICKÁ REFLEXIA ŠTÁTU: = mocenské chápanie štátu
štát je zorganizované násilie jednej triedy voči druhej
uznanie deľby moci, parlamentarizmu, ale nie v socialistickej štátnosti
•=►NOVÝ TYP = PROLETÁRSKA DEMOKRACIA:
zjednotenie štátnej moci, - odmietnutie parlamentarizmu, - premena štátu na najúčinnejší nástroj „riadenia výroby“
•MARX na pozícii najradikálnejšieho odporcu politického liberalizmu a parlamentnej demokracie
•KRITIKA POLITICKEJ EKONÓMIE (1859) + myšlienky prevzal do diela –
•KAPITÁL (1857-8, 1. zv. vyšiel 1867)
1864 – založená I. internacionála
základné tézy historického materializmu; učenie o nadhodnote
•18. BRUMAIRE ĽUDOVÍTA BONAPARTA =
- rozbitie štátneho aparátu
- pokroková teória deľby moci Z,V,S – sú nezávislé, ale obmedzujú suverenitu ľudu
- víťazstvo výkonnej moci nad zákonodarnou – VM je hlavná zbraň
•KRITIKA GOTHAJSKÉHO PROGRAMU – budúca komunistická spoločnosť (fázy)
filozofi svet iba rôzne vykladali, treba ho však zmeniť
FRIEDRICH ENGELS
Systematizácia Marxovho diela
•Samostatné práce: Vývoj socializmu od utópie k vede, Pôvod rodiny, súkromného vlastníctva a štátu (1845)
• Modifikácia taktiky revolučného marxizmu
•Od r. 1871 učenie Marxa a Engelsa nadobúda vplyv v robotníckych stranách, v II. internacionále nezvíťazil = konfrontácia s reformizmom
