Rousseau Kant Flashcards
Encyklopédia
Encyklopédia, alebo Racionálny slovník vied, umení a remesiel. (Zv. 1-35, 1751-1772)
= francúzsky náučný slovník
•Spolupráca francúzskych osvietenských filozofov a vedcov
•Vyjadrovali sa v zrozumiteľných laických kategóriách
• Encyklopédia zohrala revolučnú úlohu v boji proti cirkvi, scholastike a absolutizmu
•Encyklopédia mala osvetový charakter, boj proti nevedomosti a predsudkom
•Cieľ: zhrnúť doterajšie vedenie do celkového obrazu úsilia ľudského ducha u všetkých národov a vo všetkých dobách
Hlavné črty encyklopedistov
obhajoba materializmu /Diderot – od deizmu k ateizmu/, ale Diderot odmietal myšlienku pokroku, ľudské správanie je dané dedičnosťou;
•názory = hrozba pre aristokraciu, podľa nich, štát by sa mal starať o ľudí, náboženskú slobodu, slobodu myslenia a hodnoty vedy a priemyslu /Diderot za názory prenasledovaný políciou/
•vyzdvihovanie mechaniky pri skúmaní prírody, pri vysvetľovaní človeka a spoločnosti /La Mettrie v diele Človek - stroj /človek = mechanizmus, ktorý si sám naťahuje svoje pružiny premieňaním potravy na energiu/
•viera v človeka (rozhoduje o svojom osude), oslovovali celú spoločnosť (radikálny program pre všetkých)
•všetci ľudia sa rodia slobodní /Rousseau/
•kritika náboženstva (dôsledok nevedomosti + prekážka spoločenského pokroku)
/La Mettrie, Holbach- Vrecková teológia =osobný nepriateľ Boha/
•spoločnosti vládne zákon (rovnako platný pre človeka ako aj pre monarchiu)
•hlásali rovnosť pred zákonom (rozdiel od predstaviteľov liberalizmu)
•odmietali rovnosť vo vlastníctve
•štátna autorita má svoje opodstatnenie zmluvou (iné zdôvodnenie predstavy panovníckej moci nejestvuje)
Denis Diderot
francúzsky filozof, estetik a spisovateľ, vytvoril filozofiu prírody (zmysel pre konkrétne javy a experimentálne bádanie), zaujímal sa o biologické vedy (Descartova matematika stráca prvoradé postavenie), spočiatku deista, nakoniec však vyznáva materialistický monizmus (jednota hmoty spočíva v kontinuite, ktorá spája najjednoduchšie spôsoby existencie s najzložitejšími)
•- bol najvšestrannejším z francúzskych osvietenských materialistov
Diela: román Jakub-fatalista - sproblematizoval tu možnosť aplikovať jednoznačný determinizmus na ľudské konanie
- filozof. próza Rameauov synovec - vtipne relativizoval vtedajší hodnotový systém a jednoznačný racionalistický výklad motívov konania jednotlivca
- východiskom a výsledkom jeho úvah bolo presvedčenie, že na nastolenie a rozvoj skutočnej ľudskosti je nevyhnutná veda, osveta, tolerancia a demokratizácia spoločnosti
- Stretnutie s filozofom, Mníška, Reč filozofa ku kráľovi, Herecký paradox
•človek má prirodzené dispozície k mravnému životu, ktoré musia byť rozvíjané výchovou, na rozdiel od Voltaira tvrdí, že človek je od prírody dobrý: „Príroda nás neučinila zlými. Čo nás kazí, je zlá výchova, zlý príklad, zlé zákonodarstvo“
•„Budeme vystupovať proti nezmyselným zákonom, dokiaľ nebudú pozmenené; zatiaľ sa im podriadime. Svojvoľným porušovaním zlého zákona schvaľujeme komukoľvek, aby porušoval zákony dobré. Je menej nepríjemné byť bláznom medzi bláznami, ako byť bláznom úplne sám“.
Francois Marie Arout Voltaire
nekorunovaný kráľ filozofov
•prvé pamflety - vtipné, uštipačné, ironizujúce a kritizovali vtedajšiu spoločnosť
- spisovateľ, básnik, dramatik, historik (vydal 99 zväzkov fil., lit., hist. kníh), ale nevytvoril žiadny filozofický smer
•Stal sa členom francúzskej Akadémie a prvým šľachticom kráľovskej komory, bol oficiálny kráľovský historiograf (miesto získal vďaka Madame de Pompadour a vďaka oslavnej básni víťazstva Francúzov nad Angličanmi)
•Filozofia = nechápal ju ako cieľ, ale ako prostriedok k riešeniu praktických otázok života
- nikto nedokázal vyjadriť ducha doby tak ako on
- celý život bojoval proti fanatizmu, intolerancii, dogmatizmu, proti polit. absolutizmu, za rozvoj vedy, za realizáciu ideí „ríše rozumu” - jeho zbraňami: polemika a písanie
•Hlavné diela: Filozofické listy (Listy o Angličanoch), Filozofický slovník, Candide, Pojednanie o znášanlivosti, Republikánske myšlienky (politické idey, nadväzuje na Locka)
- dostal sa do Bastily (pobudol tu 11 mesiacov a prijal meno Voltaire) a do vyhnanstva v Anglicku (3 roky)
= možnosť porovnať angl. a franc. spoločnosť a pochopiť rozdiely
•Obdiv Anglicka: duchovné ovzdušie, svetonázorová, politická a náboženská tolerancia, ale aj vedecký život a zákonodarstvo, zaujímal sa o práce Bacona, Hobbesa, Locka a o učenie Newtona, kt. v spore o ďalší smer prírodovedeckého bádania uprednostnil pred Descartom
•Štát podľa neho nevznikol zmluvou, ale historicky; optimálnou vládou je monarchia na čele s osvieteným panovníkom
•Náboženstvo: - bol deista, tvrdí, že ak by sme nemali Boha, museli by sme si ho vymyslieť
- svet je podľa neho dokonalý na to, aby ho neriadil žiadny Boh
- chce uctievať Boha, ale spravodlivého, správneho
- jeho heslom bolo: „Rozdrvte nehanebnicu!” = chcel zničiť cirkev
- kritizoval zjavené náboženstvo a oficiálnu cirkev
Voltairov prínos do politického myslenia
celý život bojoval za slobodu človeka a ľudského myslenia „Mojím povolaním je hovoriť, čo si myslím“
•Inicioval praktické reformy = sloboda + rovnosť /rozdiel od Montesquieuho/
•Myslenie = v intenciách osvietenského absolutizmu
•1x použil pojem „filozofia dejín“ = v novej epoche je dôležitá činnosť filozofov ako kráľovských poradcov
•Racionalistické chápanie histórie /človek má nemennú prirodzenosť, ale dejiny sú výsledkom hry náhodnosti a osudu/
•Panovník = priateľ filozofov, autorita reforiem, iniciátor systémových zmien /panovník nariadeniami nastolí spoločenskú zmenu/, zástanca osvietenského despotizmu /osvietenský despotizmus je pre poddaných zábezpekou slobody/
•Osvietenský absolutizmus = prostriedok k cieľu:
•spolu s Rousseauom je považovaný za duchovného predchodcu Francúzskej revolúcie, ale odmieta zmenu zriadenia revolúciou
•Presadzoval sekularizáciu spoločenského života, obhajoval názory meštianstva
•patrí k asystémovým filozofom - bol proti filozofickým systémom
•Vzor angažovaného filozofa = filozof súčasnosti a riešil praktické otázky
Voltairove diela
Filozofické listy
- po návrate z Angl. opísal poznatky a skúsenosti
- to, čo považoval za prednosti angl. riešenia, formuloval ako odporúčania na riešenie franc. pomerov, navrhoval:
a) oboznámiť sa s Lockovou empirickou filozofiou, kt. podľa neho nevedie ku špekuláciám ako racionalizmus
b) vo vede navrhoval podporiť mechanistickú fyziku Newtona, kt. je podľa neho presnejším a presvedčivejším výkladom sveta
c) uznať deistické chápanie náboženstva
- nechcel toto dielo vydať, avšak bez jeho vedomia sa tak stane a on musí znovu utiecť (kniha bola zakázaná a verejne spálená), uchýlil sa na zámok Cirey – známy spoločenským a vedeckým životom
- 10 r. si píše s Fridrichom II. a po smrti markízy k nemu odchádza
- 1750 - 52 - býva u Fridricha = nedorozumenia a musí utiecť - odchádza do švajčiarskeho mesta Ferney
•Esej o mravoch a duchu národov
- o kultúre, náboženstvách a histórii národov (všíma si aj vzdialené krajiny ako Perzia, India, Čína) a ich príspevok k všeobecnému rozvoju ľudstva = základy pre filozofický odbor filozofia dejín
- chce poukázať, že kresťanstvo nie je jediným náboženstvom
• Candide – novela, pesimistické dielo, Candide je hlupáčik, ktorý cestuje po svete a spoznáva, že svet je plný zla, fanatizmu, nespravodlivosti a vojen; ako alternatíva sa mu ponúka utópia (Platón), ale Candide odmieta dokonalý svet, každý je zodpovedný sám za seba, za kvalitu svojho života (liberálne krédo), uvedomuje si sám seba prostredníctvom činnosti (K. Marx), nachádza svoju dôstojnosť a zmysel pre spoločnosť
- napadol Leibnizovu tézu (teodicea), myšlienku o najlepšom svete
•Filozofický slovník
- filozofia podľa neho nie je súhrn poučiek, dogiem, názorov či systémov, ale je to nástroj rozumu proti všetkým formám nerozumnosti, najmä predsudkom a starým formám myslenia
Voltairove myšlienky
Aké je nevyhnutné to, čo potrebujeme! Cesta do srdca vedie cez uši!
•Človeka posudzujeme skôr podľa jeho otázok, ako podľa jeho odpovedí.
•O Petrovi Veľkom: Jeden jediný človek premenil najväčšiu ríšu sveta. Je hrozné, že práve tomuto reformátorovi ľudí chýbala základná cnosť - ľudskosť.
•Je nad slnko jasnejšie, že Boh stvoril ženu, aby skrotil muža.
•Keby smrť neexistovala, bolo by ju treba vymyslieť.
•Láska je najsilnejšia zo všetkých vášní, lebo útočí zároveň na hlavu, srdce i telo
•Len tí, ktorí sa chcú robiť významnými, prenasledujú iných.
•Mojim povolaním je hovoriť to, čo si myslím. Zúfalstvo často vyhralo bitky.
•Nesúhlasím s tým, čo hovoríš, ale do poslednej kvapky krvi budem brániť tvoje právo povedať to. Práca býva často matkou radosti.
•Nič nemôže byť viac v rozpore s náboženstvom a klérom než rozum a zdravý úsudok.
•Nešťastie pociťujeme ako skutočnosť, kým šťastie je naším snom
•Nutnosť hovoriť, rozpaky z toho, že niet čo povedať, a snaha byť duchaplný sú tri veci, ktoré dokážu zosmiešniť aj najväčšieho človeka.
•S knihami je to ako s ľuďmi: len veľmi malý počet niečo znamená, zvyšok sa stráca v množstve Tajomstvo úspechu je - mlčať o tom, čo neviete.
Jean-Jacques Rousseau (1712 – 1778)
zaradenie do liberalizmu s určitými výhradami;
• radikálny demokrat, intuitívny mysliteľ (na rozdiel od Platóna nie je racionalista),
•predstaviteľ romantizmu – rozum, vášne, city - politický filozof, - samouk, -poznatky získaval iba samoštúdiom /paradox – na politiku nemali vplyv najvzdelanejší myslitelia, ale tí, ktorí sa dokázali „trafiť“ do pocitov a potrieb svojej doby/;
• Rousseau – považovaný za outsidera, neveril v úspech svojich diel a názorov, neusiloval o to, zrodil sa paradox modernej doby: budúcnosť nemala patriť vede, ale intuícií a citom/, rovnako neusporiadane ako jeho život boli aj jeho znalosti
•Životné okolnosti: ženevská emigrantská rodina francúzskych protestantov, poznačený matkinou smrťou; otec mu vybral povolanie medailéra, ale stal sa tulákom (dielo Sny osamelého tuláka); konvertoval na katolíctvo, študoval katolícku teológiu, slúžil v šľachtických rodinách, žil na zámku v Chambéry s pani de Warens, kde sa venoval hudbe; pobudol v Paríži, Benátkach – miesto tajomníka vyslanca (zabezpečila mu jedna z jeho obdivovateliek), po konflikte s vyslancom, kvôli jeho „hanebnej povahe a neslýchanej drzosti) návrat do Paríža (spolupráca s encyklopedistami); zoznámenie s Terezou Levasseurovou (mal s ňou 5 detí, skončili v sirotinci – paradox: preslávil sa ako zakladateľ pedagogiky – diela Émile, teda O výchove)
Jean-Jacques Rousseau (1712 – 1778)
•Životný zlom: INŠPIRÁCIA (tzv. osvietenie z Vincennes):
Životný zlom: INŠPIRÁCIA (tzv. osvietenie z Vincennes):
1. Cestou do väzenia za priateľom Diderotom si prečítal oznámenie dijonskej akadémie: Či pokrok vied a umenia od renesancie prispel k zlepšeniu mravov? – na túto otázku čakal celý život – odpoveď sformuloval v práci Rozprava o vedách a umení alebo o tom, či obnova vied a umenia prispela k očiste mravov:
„Nie, stokrát nie! Všetko krásne, dobré, čisté, zdravé, konštruktívne je prirodzené, je natura. Čo je umelé, nenormálne, nezdravé a pokrivené, je výsledkom vplyvu spoločnosti a kultúry. Všetko, čo vyšlo z rúk Najvyššej bytosti, v rukách človeka zdegenerovalo. Veda a umenie splodilo bohatstvo a rozkoše, sú to neprirodzené vplyvy na človeka…je nebezpečím aj pre politický život, pretože odvracia ľudí od patriotizmu a občianskych cností… Kultivovanie intelektu a talentu podporuje márnivosť, súťaživosť a nerovnosť. Tým je ohrozený rešpekt človeka k človeku, potrebný k harmonickému spolužitiu…Podstatu človeka nemožno uchopiť rozumom, ale srdcom“.
- Rousseau údajne ochorel, lekári mu dávali pol roka života, preto všetko a všetkých kritizoval;
-Akadémia očakávala všetko, len nie totálne popretie uctievanej myšlienky pokroku rozumu v dejinách
-Stal sa slávny a jeho názory módne
2. Inšpiroval dijonskú Akadémiu vypísať ďalšie súťažné otázky: Ako vznikla nerovnosť medzi ľuďmi a je zdôvodnená prirodzeným právom? – odpoveď Rousseaua: Rozprava o pôvode a základoch nerovnosti medzi ľuďmi
-Obľúbený nie nadlho – burič, excentrik – nepohodlný a stáva sa podozrivým pre štát, sledovaný, vydaný na neho zatykač, podarí sa mu utiecť a 8 rokov žije život štvanca (Ženeva, Bern, Paríž, Štrasburg, Berlín) – zhrnul v diele Listy z hory, u Huma píše Vyznanie, vplyv na Marxa, jediný obraz Roussea zdobil Kantov dom, vplyvom choroby sa dostáva do konfliktu s priateľmi
O Pôvode nerovnosti medzi ľuďmi 1754
Nerovnosť: prirodzená (fyzická) – vyplýva z prirodzených rozdielov ľudí; morálna (politická) – vznikla uzákonením súkromného majetku a vznikom štátu
•= odmieta dovtedajšie PP teórie a teórie SZ
•PS = idylické obdobie (ľudia žijú slobodne, šťastne a bezstarostne) „divoch v lesoch v stave nevinnosti“, človek stál mimo dobro a zlo, mal jedinú prirodzenú cnosť – „súcit“
•Zmena PS – súkromné vlastníctvo „prvý človek, ktorého napadlo obsadiť istý kus pozemku a vyhlásiť: toto je moje!“ Rousseau na to reaguje: „Chráňte sa pred tým podvodníkom. Ste stratení, ak zabudnete, že ovocie patrí všetkým a zem žiadnemu“
•Vznik prospechárstva, závisti, zloby, krádeže
•Rovnosť medzi ľuďmi bola nahradená morálnou nerovnosťou, majetok ľudí rozdelil na chudobných a bohatých
•Aby sa bohatí uchránili pred chudobnými, vnútili im nápad spojiť sa v politické spoločenstvo s ušľachtilými zámermi: „aby sme uchránili slabých proti útlaku“; v skutočnosti – legitimizácia majetkovej nerovnosti a získanie sankcie zákona
•So vznikom štátu vzniká politická nerovnosť, ľudia rozdelení na vládnucich a ovládaných – odtiaľ krok k despotizmu (páni a otroci = vrchol akejkoľvek nerovnosti, najkrajnejšia zvrhlosť), ľudia paradoxne získali novú rovnosť = všetci sú si rovní vo svojej nerovnosti
•Despotizmus je založený iba na sile moci, jedine touto silou ho možno zvrhnúť = vzbura proti despotovi je rovnako právna ako jeho vlastné akty
•Obnova slobody – východiskom je uzatvorenie novej zmluvy
Spoločenská zmluva 1762
•Základná premisa: „Človek sa narodil slobodný a všade je v okovách“, ak má byť obnovená spravodlivosť, musí byť slobodný súhlas všetkých ľudí“
•Pôvodne slobodní ľudia uzatvoria spoločenskú zmluvu, vytvoria nadosobný celok – politické spoločenstvo (ľud a štát) = každý človek odovzdá svoju osobu a moc najvyššiemu princípu všeobecnej vôle a zároveň je neoddeliteľnou súčasťou štátneho celku
•Spoločenská zmluva = každého s každým, ľudia sa ale nevzdávajú slobody, namiesto prirodzenej získavajú občiansku slobodu, práva ľudí scudzené v prospech spoločenského celku
•Rozdiel od Hobbesa /pri vstupe do štátu človek nie je vydaný štátnej moci, ale dochádza iba k nadobudnutiu občianskych práv na miesto prirodzených (právo rovnosti, slobody, vlastníctva)
•Všeobecná vôľa: každý človek je osobne slobodný, osobná vôľa vytvára všeobecnú vôľu = týka sa spoločného záujmu, ktorého časti sú vôle každého človeka a vôle všetkých /volonté de tous/ = súhrn jednotlivých vôlí
•Volonté générale = syntéza vôlí jednotlivcov a relatívne samostatná vôľa každého jednotlivca; konkrétnym výrazom VV je zákon, vykonávateľom VV je zákonodarná moc (kontroluje vládu, môže ju z vôle ľudu odvolať), poslanci sú delegáti (poverenci), nie zástupcovia, neuznášajú sa s konečnou platnosťou, čo neschváli ľud – neplatí (zastupovanie = strata slobody)
•Ľud = zdroj suverenity - vyjadrovaná referendom, alebo na pravidelných schôdzach
•Ľud = nevedomá masa = potreba morálneho a osvieteného zákonodarcu + občianskeho náboženstva (posilňuje stabilitu systému)
•Zákon – nadobúda platnosť iba po schválení ľudom – najvyšší stupeň uplatnenia princípu politickej slobody v praxi = požiadavka priamej účasti ľudu na zákonodarstve
•Štát – vzniká za účelom ochrany spoločenského dobra majetných vrstiev spoločnosti a vyvíja sa k organizácii všetkých občanov (nezaoberá sa vznikom štátu, ale otázkou, aký má štát byť) = funkcie štátu
•Politický mechanizmus – priama demokracia– nie parlamentná, iba v malých štátoch
Vplyv Rousseauových úvah
II. fáza osvietenstva 18. str.
•- kritika náboženstva dovedená k ateizmu, kritika zriadenia k odmietnutiu monarchie a k republikanizmu (vzor Švajčiarsko)
•Rousseau považovaný za predchodcu moderných totalít: podriadenie jednotlivca nadosobnej vôli, preferovanie všeobecného blaha na úkor jednotlivca (nadviazali na neho Kant, Hegel, Marx)
•Spoločné črty aj s liberálmi (slobody sa človek nevzdáva, iba ju vymení za občiansku)
•Priekopník priamej formy demokracie v moderných politických systémoch, radikálny demokrat, stúpenec federalizmu
•Odhalil rozpor našej doby – racionalizmus, odporúča návrat k prírode
•Ukázal, ako obojstranná jednostrannosť môže mať deštruktívny vplyv v budúcom vývoji ľudstva
•Uctievaný ako ideový vodca revolúcie, ale nebol jej vinníkom (dielo využité rôznymi prúdmi, návody k násiliu, aké bolo v revolúcii praktizované, neobsahujú)
•Ideové víťazstvo = Preambula Deklarácie práv človeka a občana „Ľudia sa rodia a ostávajú slobodní“
Vplyv Rousseauových úvah
považovaný za predchodcu moderných totalít
•Radikálny demokrat - priekopník priamej formy demokracie v moderných politických systémoch
• ideový vodca revolúcie
Modely spoločenskej zmluvy
Hobbes: SZ = nezáväzný akt – ľudia sa podriaďujú štátu = úlohou je zaistenie bezpečnosti občanov
•Locke: SZ = chápaná ako ochranca slobody a vlastníctva (právo na vlastníctvo ako elementárna občianska sloboda)
•Rousseau: SZ = chápaná ako dohoda medzi slobodnými a rovnými. Vzniká spoločnosť, udržiavaná všeobecnou vôľou = vláda zákona
•Hobbes – autoritatívno-konzervatívna štátna suverenita (+ Burke)
•Locke – liberálno-parlamentná suverenita (+ Mill)
•Rouseau – demokraticko-ľudová suverenita (+ Marx, Engels)
•v 19. storočí poznamenali zápas politických svetonázorov a s nimi spojených politických strán
ŠPECIFIKÁ Francúzskej revolúcie: aktéri
POPULISTICKÝ KOMUNISTA Jean Meslier
- ideál rovnostárskej komunistickej obce s vládou najmúdrejších
•Dielo Testament –´chudoba ľudí sa nedá zdôvodniť
•KOMUNISTA FILOZOFICKEJ PRESTAVBY Etienne-Gabriel Morelly
•Dielo Zákonník prírody
- zlé zákony = tvoria súkromné vlastníctvo, znásilňujú prirodzené zákony
•KABINETNÝ KOMUNISTA Gabriel Mably
• Dielo O zákonodarstve
- ľudia sú zdemoralizovaní
•ROZDIELY ROUSSEAUOVEJ KONCEPCIE:
•Spoločnosť: Mably - vznikla skôr, ako súkromné vlastníctvo a majetková nerovnosť
•zlatý vek ľudstva – Mably a Morely: rovnosť prir. stavu bola narušená až neskôr
