Maturitná Flashcards
Stavba tela lasturníkov, ulitníkov a hlavonožcov (porovnať)
Posúdiť význam mäkkýšov pre prírodu a človeka
Skupina - celómové prvoústovce
Kmeň - Mäkkýše
Schránkovce (Conchifera) podkmeň
- triedy
ulitníky - ulita
lastúrniky - lastúra
hlavonožce – sépiová kosť
Trieda: Ulitníky - Gastropoda
telo - hlava - ústa - rohovitá čeľusť, pilníkovitý jazyk = radula
- zmyslové orgány - kratšie tykadlá – čuch, hmat
- dlhšie tykadlá – oči – jednoduché, miskovité
- svalnatá noha – pohyb – hladké svalstvo
- vnútornostný vak
- na chrbtovej strane - kožný záhyb - plášť- produkuje vápenatú schránku
- plášťová dutina - vnútorné orgány
- povrch tela - slizové žľazy - uľahčujú pohyb
*dýchanie - vodné - žiabre v plášťovej dutine (kyslík z vody)
- suchozemské - pľúcne vaky = prekrvená plášťová dutina (odoberajú kyslík zo vzduchu)
*nervová sústava - rebríčková (gangliová )- špecializované nervové uzly - zmyslové orgány - 2 páry hmatadiel, oči
tráviaca sústava - ústa, drsný jazýček = radula, pečeň (hepatopankreas), črevo, análny otvor
cievna sústava - otvorená, krvomiazga – obsahuje hemoglobín alebo hemocyanín
* srdce (1 komora + počet predsiení zodpovedá počtu žiaber) v osrdcovníku
vylučovacia sústava – metanefrídie
rozmnožovanie - hermafrodity – proterandrický hermafroditizmus = samčiebunky dozrievajú skôr ako samičie
- vnútorné oplodnenie – výmena spermií pri kopulácii
- vývin - priamy (všetky zmeny prebiehajú vo vajíčku) - suchozemské
- nepriamy - vodné - larva - trochofóra alebo veliger
- vajíčka kladú do zeme, alebo lepia na ponorené predmet
Slimák záhradný – v niektorých krajinách potrava človeka
Slimák meňavý – lúky, záhrady
Slizovec lesný – nemá ulitu, vlhké lesy
Slizniak poľný – nemá ulitu, polia, záhrady
Slizniak karpatský – nemá ulitu, pestro sfarbený
Vodniak vysoký – v stojatej vode
Kotúľka veľká – vo vode
Močiarka živorodá – vo vode
Porcelánovce, homôlky, ostranky – morské druhy
Význam -požierajú uhynuté živočíchy -sanitárny význam
Trieda: Lastúrniky - Bivalvia
schránka = lastúra - z 2 častí spojených na chrbtovej strane pružným väzom, ktorý schránku otvára, zatvára sa pomocou zvláštnych svalov
nemajú hlavu
na spodnej strane svalnatá noha
žiabre v plášťovej dutine
gonochoristy
vývoj cez larvu – veliger
parazitická larva = glochídium (vzniká z veligeru) – parazituje na rybách
Korýtko rybničné - tečúce vody
Škľabka veľká - stojaté vody
Perlorodka, Ustrica jedlá, Slávka jedlá, Srdcovka jedlá, Hrebenatka veľká - moria
Význam - filtrujú z vody mikroorganizmy - samočistiace procesy vo vodách
- perly - klenotníctvo
Trieda: Hlavonožce - Cephalopoda
najdokonalejšie mäkkýše
len morské, dravé
telo – veľká hlava, vnútornostný vak, noha sa premenila na 8 a viac ramien + plachtička okolo tela (pomáha pri plávaní – u niektorých)
reaktívny pohyb – v plášťovej dutine je lievikovitý otvor – ktorým pri pohybe vystreľujú vodu pod tlakom a tak sa rýchlo pohybujú dozadu
nemajú schránku, iba sépiovú kosť (schránka je redukovaná – ponára sa do tela ako kosť)
na ochranu mozgu a úpon svalov slúži chrupka
uzavretá cieva sústava
žiabre v plášťovej dutine
pri análnom otvore ústia atramentové žľazy – vylučujú tmavú páliacu tekutinu – obrana pred dravcami
dokážu meniť farbu, niektoré svetielkujú
majú najdokonalejšie - komorové oko, sú schopné učiť sa (pamäť)
gonochoristy, výrazný pohlavný dimorfizmus, svadobné tance pred oplodnením
- spermatofóry = nosiče spermií ,
- u samcov sa 1 rameno premieňa na hektokotylové rameno - spermie sú prenášané do tela samíc
- vývin – priamy
korisť chytajú modifikovanou radulou (zvláštnym zobákom)
Sépia obyčajná
Kalmary
Osmonoh pobrežný – chobotnica
Lodienka hlbinná (nautilus) – žijúca skamenelina
Význam - sépie, kalmary -lovia sa ako potrava pre človeka
- sépiová kosť: minerálna výživa pre vtáky
Proces trávenia a vstrebávania látok v jednotlivých častiach TS človeka
Funkcia tenkého a hrubého čreva (porovnať)
- Ústna dutina
príjem potravy
mechanický a chemický rozklad potravy
trávenie polysacharidov
V ústnej dutine sa nachádzajú:
zuby, jazyk a slinné žľazy
enzým ptyalín – v slinách – rozkladá škrob na
jednoduché cukry
Zuby:
mliečne zuby (20) – od 6. mesiaca do 2. roku;
trvalé zuby (32) – od 6. roku do 14. roku života
2 rezáky
1 očný zub
2 črenové zuby
3 stoličky
Dôležitá je hygiena chrupu! - Hltan
13 cm dlhá svalová trubica - Žalúdok
svalový vak
zhromažďovanie potravy
premiešavanie so žalúdočnou šťavou –
zloženie: HCl, mucín, pepsín
začiatok trávenia bielkovín – enzým pepsín
vznik tráveniny - Pažerák
posúvanie potravy do žalúdka - Tenké črevo
3 časti – dvanástnik, lačník, bedrovník
dokončenie trávenia všetkých živín –
bielkoviny, tuky, cukry
hlavné miesto vstrebávania živín.
Sliznica tenkého čreva:
veľká plocha – výbežky = klky a mikroklky – bohaté
prekrvenie, krv odvádza vstrebané látky - Hrubé črevo
začiatok – slepé črevo (apendix)
konečník + análny otvor
zahusťovanie nestrávených zvyškov a tvorba
stolice
Príklady z genetiky
(84% obyvateľov… plus krvné skupiny)
p+q =1
p²+2pq+q²=1
p - výskyt dominantnej alely
q - výskyt recesívnej alely
p² - výskyt dom. hom.
q² - rec. hom.
2pq - heterozygoti
Charakterizovať druhoústovce
Charakteristické znaky chordátov
Vývojová vetva: Druhoústovce
Znaky:
• z prvoúst vzniká - análny otvor
• ústa vznikajú druhotne- na opačnom konci tela
• majú celóm - dobre vyvinutý, vzniká vyliačovaním steny čreva
Nervová sústava - na chrbtovej strane tela
- rúrková NS (mozog+ miecha, nemá uzliny- gangliá)
Cievna sústava – na brušnej strane tela
Kostra
• vnútorná, mezodermu
Fylogenéza (pôvod):
Fylogeneticky je to skupina kmeňov dosahujúca najzložitejšiu organizáciu tela, ktorá vrcholí kmeňom chordáty. Druhoústne živočíchy nevznikli z prvoústnych, ale sa vyvinuli zo spoločných, lúčovito súmerných predkov, najpravdepodobnejšie z organizmov podobným rebrovkám.
Kmene • Ostnatokožce (Echinodermata)
• Chordáty (Chordata)
Kmeň: Chordáty (Chordata)
charakteristický znak: chorda dorsalis= chrbtová struna
- opora tela, vnútorná osová kostra
- pevná, pružná, ohybná
- vzniká počas zárodočného vývinu ako vychlípenina tráviacej rúry na chrbtovej strane
- u niektorých vznikne chrbtica zo stavcov
- z endodermu
fylogenetický pôvod- príbuzenske vzťahy k druhoústovcom- polochordátom a ostnatokožcom
Systém-3 podkmene:
Plášťovce - chordu len počas larválnej periódy života (okrem VRŠOVIEK)
Kopijovce - chordu po celý život
Stavovce- chordu počas ranej ontogenézy, neskôr ju nahradí chrbtica zložená zo stavcov
Podkmeň: Plášťovce (Tunicata)
morské živočíchy
Povrch tela:- pokožka vylučuje priesvitný rôsolovitý plášť (tuniku) vytvorený predovšetkým z tunicínu – polysacharidu podobnému rastlinnej celulóze
CS - otvorená (ako jediné chordáty), niektoré druhy sa zaobídu aj bez nej, majú srdce
TS- prijímací otvor (voda+potrava)->hltan (tam endostyl= ryha, zachytáva potravu bičikatými a žlaznatými bunkami ) -> pažerák, žalúdok, črevo a vyvrhovací otvor
VS- vylučovacie orgány nemajú, ich funkciu plnia nefrocyty = skupinky buniek v okolí čreva
RS- hermafrodity
- larválna perióda : je súčasťou ontogenézy
- z lekárskej terminológie sa často používa pojem štádium, pri chordátoch budeme používať pojem
perióda
- niektoré druhy ascídií môžu vytvárať jednopohlavné kolónie
DS- žiabrový kôš (vak)
žijú prisadnuto, živia sa filtrovaním vody, súčasť planktónu, sú malé
patria tu 3 triedy:
Ascídie (Ascidiacea)
Salpy (Thaliacea)
Vršovky (Appendicularia)
AscídiaVršovka
Salpa
Podkmeň: Kopijovce (Cephalochordata)
žijú na morskom dne, zahrabané do piesku
vzhľadom pripomínajú malé priehľadné rybky (3-8cm) s tenkým telom
chorda je po celý život
POHYB :
- pohybovú sústavu tvorí mohutný bočný párový sval- zložený zo segmentov (myomér)
TS+DS: žiabrový kôš- súčasť tráviacej rúry+ dýchanie ; tráviaca sústava končí análnym otvorom
pomocou malých chápadiel nasávajú do úst vodu, z ktorej potom filtrujú malé čiastočky potravy, zvyšnú vodu vypudia von
VS: protonefrídie nad hltanom
NS: nad chordou miecha+ mozgová komora(mozog jednoduchý) nemajú oči, ani čeľuste
RS:gonochoristi; larválna perióda (súčasťou ontogenézy)
Spôsoby rozmnožovania buniek
Porovnať mitózu a meiózu
Význam redukčného delenia
BUNKOVÉ DELENIE
- 3 základné spôsoby:
1. AMITÓZA – priame delenie
prebieha u patogénnych (chorých) buniek, u buniek ktoré vyžadujú urýchlenú reparáciu
opotrebovaných alebo poškodených častí orgánov,
nezdvojujú sa chromozómy a nevytvára sa deliaci aparát,
nie je zaručené rovnomerné rozdelenie genetického materiálu,
priebeh:
jadro sa postupne zaškrcuje, piškótovite pretiahne a rozdelí na dve časti – väčšinou
nerovnomerne,
súčasne sa predlžuje celá bunka, zaškrcuje sa, rozdelí sa aj cytoplazma a vznikajú 2
dcérske bunky.
2. MITÓZA – nepriame - postupné delenie
presné rozdelenie chromozómov do dcérskych buniek prostredníctvom mitotického aparátu
prebieha v 4 fázach – profáza, metafáza, anafáza, telofáza
Priebeh:
S-fáza - pred mitózou prebiehajú v bunke v interfáze bunkového cyklu intenzívne syntetické procesy
v syntetickej fáze bunkového cyklu (S-fáza) sa replikuje (zdvojnásobí) genetický materiál bunky –
replikuje sa DNA a hmota celého chromozómu,
chromozómy majú v tomto štádiu niťovitý tvar, sú dešpiralizované (rozpletené), preto mikroskopom
nerozlíšiteľné,
každý jednochromatidový chromozóm sa zdvojuje na dvojchromatidový, spojený v mieste centroméry,
4 fázy:
1. Profáza
- chromozómy sa skracujú a hrubnú – špiralizujú sa, stávajú sa viditeľné centriol sa rozdelí a každá
polovica putuje na opačný pól bunky (centriol sa nachádza v blízkosti jadra, keď sa bunka nedelí),
- jadrová membrána sa rozpúšťa, jadierko zaniká, objaví sa deliace vretienko
2. Metafáza
- dvojchromatidové chromozómy sa usporiadajú do centrálnej roviny chromozómy sa pozdĺžne rozdelia
na dve dcérske chromatidy spojené centromérou, na ktorú sa upínajú mikrotubuly deliaceho vretienka
3. Anafáza
- mikrotubuly (vlákna) deliaceho vretienka sa skracujú a úplným rozdelením centroméry na 2 časti
pokračuje oddeľovanie a rozchádzanie dcérskych chromatíd každého chromozómu na protiľahlé
póly bunky,
- vzniknutý dcérsky chromozóm je jednochromatidový až do obdobia novej S - fázy
4. Telofáza
- deliace vretienko zaniká,
- jednochromatidové dcérske chromozómy sa dešpiralizujú a vytvorí sa okolo nich jadrová membrána,
- vytvorí sa jadro – končí karyokinéza,
- nasleduje cytokinéza – rozdelenie materskej bunky na dve dcérske bunky, s tým istým počtom
chromozómov, ako mala materská bunka
3. MEIÓZA – redukčné delenie
uplatňuje sa pri dozrievaní rozmnožovacích buniek (gamét, spór),
prebieha preto, aby splývaním gamét pri pohlavnom rozmnožovaní nedochádzalo k znásobeniu počtu
chromozómov v jadre,
z pôvodnej diploidnej materskej bunky vzniknú 4 haploidné dcérske bunky – zredukuje sa počet
chromozómov na polovicu
I. HETEROTYPICKÉ DELENIE
Profáza I – má 5 štádií:
- leptoténne – v bunkovom jadre sa začínajú špiralizovať chromozómy, zviditeľnenie chromozómov,
rozdelenie centrioly,
- zygoténne - vznik bivalentov - párovaním homologických chromozómov,
- pachyténne - v každom bivalente možno rozlíšiť 4 chromatidy homologických chromozómov
spojené centromérou, útvar sa nazýva tetráda. Chromatidy sa navzájom prepletajú, krížia -
prekríženie nesesterských chromatid = crossing-over (navzájom si vymenia genetický materiál, tak
vznikajú chromozómy zložené z časti otcovského aj materského pôvodu),
- diploténne – homologické chromozómy sa rozostupujú, rozostup začína od oblasti centromér,
v miestach prekríženia – tzv. chiasmach sú však naďalej spojené,
- diakinéza – chiasmy sa presúvajú na koniec ramien chromozómov, takže tetráda má tvar písmena
„O“, dochádza k rozpusteniu jadrovej membrány a tvorí sa deliace vretienko.
Metafáza I
- usporiadanie chromozómov do ekvatoriálnej roviny,
- chromozómy sa ale nerozdelia pozdĺžne na dve chromatidy
Anafáza I
- oddelenie homologických chromozómov (na rozdiel od mitózy sa celé dvojchromatidové chromozómy
rozchádzajú na protiľahlé póly bunky, čím nastáva redukcia počtu chromozómov na polovicu),
- ich posun na opačné póly bunky
Telofáza I
- karyokinéza - vznik dvoch jadier,
- cytokinéza ,
- vznik 2 haploidných buniek
Po krátkej interfáze nedochádza k ďalšej replikácii DNA, nasleduje druhé delenie totožné s mitózou.
II. HOMEOTYPICKÉ DELENIE
- totožné s mitózou
Príkaldy z genetiky
(Zakódované aminokyseliny plus krvné skupiny)
Treonin xd
Tryptofan - UGG
Tryozin - UAU, UAC
Valín - GUU, GUC, GUA, GUG
Stavba a fcie opornej sústavy človeka
Kostra človeka
Kostra (sceletum) - pevná a pohyblivá opora tela
- skladá sa asi z 206 kostí
Kostra – spojivové tkanivá – spojivá - väzivo (tela fibrosa) – fibrocyty + medzibunková hmota
- chrupka (cartilago) – chondrocyty + medzibunková hmota
- kosť (os) – osteocyty + medzibunková hmota
Kosti podľa tvaru a veľkosti
dlhé – kosti končatín – ramenná, stehnová
diafýza – stredná časť
epifýzy – koncové rozšírené časti
ploché – lopatka, kosti lebky, hrudná kosť
krátke – stavce, kosti zápästia
drobné – sluchové kostičky
Stavba kosti
okostica = periost - väzivový obal - cez ňu vedú krvné cievy a nervy
kompaktné kostné tkanivo –husto usporiadané bunky, na povrchu,
stredná časť dlhých kostí (diafýza)
hubovité kostné tkanivo – riedke, v koncových častiach dlhých kostí
(epifýzy), v plochých kostiach a v krátkych kostiach
kostná dreň – vypĺňa dutiny dlhých kostí a oká hubovitej siete, tvoria sa
tu červené a biele krvinky – je to krvotvorné tkanivo
Rast kosti
kosť vzniká z chrupky v procese kostnatenia = osifikácia
osifikácia prebieha postupne z povrchu aj z vnútra chrupky
vznikajú osifikačné jadrá, z ktorých sa premena chrupky na kosť šíri všetkými smermi
medzi telom kosti (diafýzou) a kĺbovými koncami (epifýzami) zostáva neosifikovaná chrupková platnička –
rastová chrupka – zabezpečuje ďalší rast kosti do dĺžky
rast kosti do hrúbky zabezpečuje okostica
činnosť rastovej chrupky riadi rastový hormón
rast kosti končí okolo 18. roku života
Spojenie kostí
1. nekĺbove - pevné
väzivo – švy medzi lebečnými kosťami
chrupka – medzistavcové platničky, lonová spona
kostné tkanivo – krížové stavce
2. kĺbove - pohyblivé
- spojenie dotykom
- kĺb je tvorený: kĺbové plochy pokryté sklovitou
(hyalínnou) chrupkou
kĺbové puzdro
kĺbová dutina
pomocné kĺbové zariadenie
- kĺb kolena – stehnová kosť, píšťala, jabĺčko; kĺbové plochy stehnovej kosti a píšťaly sa tvarom
nezhodujú, preto sú medzi ne vsunuté menisky – polmesiačikovité chrupky.
Kostra ľudského tela – 3 časti:
1. kostra hlavy – lebka
2. kostra trupu – chrbtica, rebrá, hrudná kosť
3. kostra končatín – horných a dolných
1. KOSTRA HLAVY – lebka (cranium)
Mozgová časť (neurocranium)
čelová kosť (os frontale) - nepárová
temenná kosť (os parietale) - párová
klinová kosť (os sphenoidale) - nepárová
záhlavná kosť (os occipitale) – nepárová
čuchová kosť (os ethmoidale) - nepárová
spánková kosť (os temporale) - párová
lebečná dutina (cavum cranii) – 1300 cm3
Tvárová časť (splanchnocranium)
dolná nosová mušľa (concha nasalis inferior)
slzná kosť (os lacrimale) - párová
nosová kosť (os nasale) - párová
čerieslo (vomer) – tvorí dolnú časť nosovej
priehradky
čeľusť (maxilla) - párová
jarmová kosť (os zygomaticum) - párová
podnebná kosť (os palatinum) - párová
jazylka (os hyoideum)
sánka (mandibula)
2. KOSTRA TRUPU
Chrbtica (columna vertebralis)
- je 2x esovito zakrivená – v krčnej a driekovej časti dopredu –
lordóza
- v hrudníkovej a krížovej časti dozadu – kyfóza
- tvorí ju 33 – 34 stavcov:
7 krčných (cervikálne) – nosič = atlas, čapovec = axis (má telo so zubom)
12 hrudníkových (thorakálne)
5 driekových (lumbálne)
5 krížových (sakrálne) – zrastené = krížová kosť
4 – 5 kostrčových (kogitálne) = zrastené = kostrč
- stavce:
- stavba – telo, oblúk, výbežky
- od hlavy ku krížovej kosti sa zväčšujú, najmä ich telá
- otvory v stavcoch vytvárajú chrbticový kanál, v ktorom je uložená
miecha
- od seba sú oddelené medzistavcovými platničkami
Rebrá (costae) – kĺbovo sa upínajú na hrudníkové stavce
prvých 7 párov vpredu chrupkovými koncami na hrudnú kosť = pravé rebrá
ďalšie 3 páry sa pripájajú na chrupky vyššie uložených rebier = nepravé rebrá
posledné 2 páry – voľné nepravé rebrá, zakončujú voľne v brušnej dutine
Hrudná kosť (sternum) – dlhá plochá kosť, skladá sa z 3 častí – rukoväť, telo, mečovitý výbežok
3. KOSTRA KONČATÍN
Kostra hornej končatiny – k trupu sa pripája ramenným pletencom
- pletenec HK:
- lopatka (scapula)
- kľúčna kosť (clavicula)
- voľná končatina:
ramenná kosť (humerus)
lakťová kosť (ulna)
vretenná kosť (radius)
- kostra ruky:
8 kostičiek zápästia (ossa carpi) – v 2 radoch
5 záprstných kostí (ossa metacarpalia)
14 článkov prstov (phalanges)
Kostra dolnej končatiny – k trupu sa pripája panvovým pletencom
- pletenec DK:
panvová kosť (os coxae) – vzniká zrastením 3 kostí:
bedrová kosť (os ilium)
lonová kosť (os pubis)
sedacia kosť (os ischii)
- panvu tvoria 2 panvové kosti spájajúce sa vpredu v lonovej spone a vzadu sú
nepohyblivo spojené s krížovou kosťou
- voľná končatina:
stehnová kosť (femur)
píšťala (tibia)
ihlica (fibula)
- stehnová kosť a píšťala spolu s jabĺčkom (patella) tvoria kĺb kolena
- kostra nohy:
7 kostí priehlavku (ossa tarsi) – najväčšia je pätová kosť, viaže na seba Achillovu šľachu
trojhlavého lýtkového svalu
5 predpriehlavkové kosti (ossa metatarsalia)
14 článkov prstov (phalanges)
Fáza v živote rastliny (kvalitatívne a kvantitatívne znaky)
Ako súvisia klimatické podmienky s rastom a vývojom rastlín
RAST A VÝVIN RASTLÍN
Ontogenéza =individuálny vývin (životný cyklus)-začína prvým dňom oplodnenej vajcovej bunky až
po smrť rastliny
-proces ontogenézy je naprogramovaný v zygote
PROCESY ONTOGENÉZY:
klíčenie
rast
charakterizujú kvantitatívne zmeny - zvyšovanie počtu buniek, zväčšovanie objemu rastliny, zvyšovanie hmotnosti a zmena tvaru rastliny
vývin
sú zmeny kvalitatívne , spojené s diferenciáciou (rozlišovaním) pletív a rastlinných orgánov a špecializáciou (prispôsobovaním sa) rastlín anatomicky, morfologicky a fyziologicky
rast a vývin - sú vzájomne prepojené procesy
- sú geneticky podmienené a počas evolúcie sa postupne upevňovali v rastline v závislosti
od jej vzájomných vzťahov s faktormi vonkajšieho prostredia
PRIEBEH ONTOGENÉZY:
po oplodnení vznikne zárodok- rastie
vývin vegetatívnych orgánov
vývin reprodukčných orgánov
starnutie rastliny
smrť rastliny
Z fyziologického hľadiska život rastliny charakterizujú tri základné FÁZY RASTU v ontogenéze rastliny:
vegetatívna - tvorba pletív a vegetatívnych orgánov (koreň, stonka, listy)
reprodukčná - je spojená s rozmnožovaním na úrovni buniek, pletív, orgánov a celého
organizmu
- kľúčovým procesom je vývin rozmnožovacích orgánov v kvetoch
- výsledkom je vznik pohlavných buniek v rozmnožovacích orgánoch
dormantná – odpočinková
DORMANCIA =obdobie vegetačného pokoja
je charakteristickou vlastnosťou semien (v podmienkach nevhodných na klíčenie sa zastavia vývinové procesy)
je typická pre semenné rastliny, ktoré takto prekonávajú nepriaznivé podmienky prostredia (zimné mesiace)
kvetné a listové púčiky (napr. ovocných drevín) sa zakladajú vždy v predchádzajúcom vegetačnom období → púčiky sa neotvárajú → rastliny neprinesú plody skôr, kým neprejdú obdobím „nízkych teplôt“
vplyvom teplotných podmienok sa môže dormancia nadštandardne predĺžiť (napr. veľmi nízke teploty) alebo skrátiť (napr. vplyv miernej zimy)
obdobie dormancie je druhovo špecifické, napr. semeno konkrétnej rastliny môže prežívať v pokoji rôzne dlhý čas (týždne, mesiace, roky) → keď sa obnovia vhodné podmienky, semeno začne klíčiť
KLÍČENIE = rast zárodku (embrya) v semene, ktoré prežilo určitý čas v pokoji
podmieňujú ho procesy:
príjem H2O
intenzívne dýchanie a delenie buniek
Klíčivosť =schopnosť semena vyklíčiť (udáva sa v %)
schopnosť semena vyklíčiť ovplyvňujú vnútorné faktory (tvrdé obaly semena, nevyvinutý zárodok, látky zabraňujúce rastu ….) a vonkajšie faktory (napr. teplota, svetlo a i.)
RAST
rast rastlín od klíčenia embrya až po smrť nie je rovnomerný
sú obdobia v živote rastliny, počas ktorých sa rast znižuje, až zastavuje → dôvodom sú napríklad aj klimatické zmeny, ktoré vplývajú na rast (v miernom pásme je to najmä striedanie teplôt medzi zimnými a letnými mesiacmi )
rast rastlín môže byť : delivý a predlžovací
Pri cievnatých rastlinách rozlišujeme v koreňovom vrchole tri rastové zóny :
meristematická
predlžovacia
diferenciačná (zóna dozrievania)
Vývin rastlín je daný :
geneticky
metabolickou aktivitou
vnútornými a vonkajšími faktormi
VNÚTORNÉ FAKTORY ONTOGENÉZY
Rastové hormóny – fytohormóny :
koordinujú vývin jednotlivých orgánov v rámci organizmu ako celku
Uplatňujú sa v poľnohospodárskej, lesníckej a záhradkárskej praxi zámerne, buď ako :
stimulátory
podporujú rast a vývin rastlín a orgánov
medzi tieto skupiny hormónov patria :
- auxíny (stimulujú klíčenie semena, zároveň zabraňujú rastu bočných púčikov a podporujú rast
bočných koreňov, čím zväčšujú objem koreňového systému)
- cytokiníny (podporujú delenie buniek, tvorby chlorofylov a odďaľujú starnutie)
- giberelíny (podporujú predlžovací rast, tvorbu kvetov, klíčenie semien)
inhibítory
brzdia rast a vývin rastlín a orgánov
kyselina abscisová, etylén, cytostatiká
HERBICÍDY = chemické prostriedky ničenia rastlín (inhibítory)
selektívne – ničia len niektoré rastliny, čo sa využíva aj v boji proti škodcom – burinám (hrozí porušovanie ekologickej rovnováhy)
neselektívne – ničia všetky rastliny
VONKAJŠIE FAKTORY ONTOGENÉZY
Teplota
ovplyvňuje rast rastlín
vplýva aj na vývin rozmnožovacích orgánov, čo podmieňuje dĺžku života rastlín
teplotné body : teplotné maximum, teplotné optimum, teplotné minimum
Podľa nárokov na teplotu (dĺžky teplotného optima) rozdeľujeme rastliny na:
teplomilné (teplovzdorné) – figovník, citrovník, broskyňa, uhorka, melón, tabak, olivovník, marhuľa, broskyňa
chladnomilné (mrazuvzdorné) – zemiaky, obilniny, topole, slivky
-na mrazy sú citlivé najmä fazuľa a rajčiak, kým cibuľa, cesnak a pažítka odolávajú
nízkym teplotám
Rastliny podľa dĺžky života delíme:
efeméry = skoré jarné rastliny, žijú krátko (niekoľko týždňov)
snežienka, prvosienka, konvalinka
dlhoročné
patria sem polokry- kry- stromy, ktoré žijú desiatky rokov (smrek), stovky rokov (lipa, dub), niektoré až tisíce rokov (sekvoja, platany)
patria sem aj byliny – trvalky, ktorých nadzemná časť každoročne po skončení vegetačného obdobia odumrie
jednoročné
ich životný cyklus trvá len jedno vegetačné obdobie – začína na jar klíčením, pokračuje štádiom vegetatívnych a generatívnych orgánov
tvorba plodov vrcholí koncom leta a na jeseň tieto organizmy odumrú
napr. slnečnica, tabak, okrasné a záhradné byliny, napr. bazalka, muškáty a i.
dvojročné
ich životný cyklus trvá dve vegetačné obdobia – v prvom roku života vytvoria vegetatívne orgány, v druhom roku prinesú plody a hynú
napr. repa, kapusta, kel, mrkva, petržlen, obilniny - oziminy
Svetlo (intenzita, kvalita)
podmieňuje striedanie dňa a noci, ako aj sezónne zmeny dané striedaním ročných období
ovplyvňuje rast a vývin – 3 fotobiologické procesy:
Fotoperiodizmus – prispôsobenie sa rastliny rôznej dĺžky dňa a noci
Fotoperióda – je kritická dĺžka denného osvetlenia, ktorá je pre jednotlivé
rastliny rôzna
- Podľa nárokov na dĺžku dňa rozlišujeme rastliny:
krátkodenné - typické pre oblasť rovníka, trópov a subtrópov
- potrebujú k zakvitnutiu krátke dni a dlhé noci
ryža, tabak, sója
dlhodenné - typické pre oblasť mierneho pásma
- potrebujú k zakvitnutiu dlhé denné osvetlenie a krátke noci
zemiaky, cukrová repa, obilniny, koreňová zelenina, cibuľa
neutrálne - kvitnú bez ohľadu na dĺžku dňa
rajčiak, fazuľa, púpava
Etiolizácia - rast rastlín za nedostatku svetla
morfologické zmeny – predlžovanie stoniek, drobné, bledé, šupinaté listy (bez chlorofylu)
prevláda predlžovací rast
napr. rast klíčkov zemiakov uskladnených v pivniciach, ktoré vlastne reprezentujú stonky so šupinatými listami
Fotosyntéza
Voda – nepostrádateľná pre život rastlín
4. Miera znečistenia životného prostredia
Zástupcovia nahosemenných rastlín
Význam pre človeka
Semenné rastliny
-najdokonalejšie mnohobunkové rastliny
-telo: -rozlíšené na vegetatívne a generatívne orgány
-pletivá sú diferencované
- vytvárajú kvety - vyvinuli sa z výtrusných listov: → mikrosporofyly - TYČINKY
→ makrosporofyly - PIESTIK (plodolisty)
-delenie: 1.nahosemenné – BOROVICORASTY
- vajíčka sú voľne na semennej šupine
- nahé semená – na šupine drevnatých šišiek
2. krytosemenné – MAGNÓLIORASTY
- vajíčka sú kryté v semenníku piestika
- semená kryté v plodoch
RODOZMENA:
-heteromorfná
G – je redukovaný, úplne stratil fyziologickú samostatnosť (vyživuje ho sporofyt)
= pohlavné orgány (piestik +tyčinky)
S – celá rastlina
Systém semenných rastlín (Spermatophyta):
1.oddelenie: kordaitorasty (Cordaitophyta)
2.oddelenie: borovicorasty (Pinophyta) – nahosemenné rastliny
trieda: ginkgá (Ginkgoopsida)
ihličnany (Pinopsida)
rad: borovicotvaré (Pinales)
cyprusotvaré (Cupressales)
tisotvaré (Taxales)
3.oddelenie: lyginodendrorasty (Lyginodendrophyta, papraďosemenné)
4.oddelenie: cykasorasty (Cycadophyta)
trieda: cykasy (Cycadopsida)
rad: cykasotvaré (Cycadales)
5.oddelenie: magnóliorasty (Magnoliophyta) - krytosemenné rastliny
trieda: dvojklíčnolistové (Magnoliopsida)
jednoklíčnolistové (Liliopsida)
oddelenie: Borovicorasty
= nahosemenné rastliny
- 1.trieda: ginkgá
- ginkgo dvojlaločné – dvojdomý strom (hlavne v číne)
- výrazné brachyblasty (skrátené konáriky)
- na brachyblastoch vyrastajú dvojlaločné listy s vidlicovitou žilnatinou, opadavé
- PLOD: žltá guľovitá semenná kôstkovica
-2.trieda: ihličnany
- jednodomé rastliny, dreviny (stromy, kry)
- plod - drevnaté šišky, šiškové a semenné bobule
- listy – ihlicovité alebo šupinovité, jednožilové, vyrastajú na konárikoch buď jednotlivo alebo vo
zväzočkoch na krátkych brachyblastoch
→ smrek obyčajný – kôra – hnedočervená, šupinovito rozpukaná
- ihlice- štvorhranné, pichľavé
- šišky- visiace, nerozpadavé
- drevo- mäkké (výroba nábytku, hudobných nástrojov)
- koreňová sústava - plytká
→ smrek pichľavý - striebristé, pichľavé ihlice a mäkké, svetlohnedé šišky
- nesprávne jej hovoria strieborná jedlička
→ jedľa biela- štíhly kmeň a hladká bielosivá borka
- ihlice- jednotlivé, ploché (na rube majú 2 biele pásiky)
- šišky- vzpriamené s plochými semennými šupinami - po dozretí sa rozpadajú na strome
- koreňová sústava - hlboká
smrek obyčajný jedľa biela
→ borovica lesná (sosna)– 2 ihlice z 1 brachyblastu
- kôra – červenohnedá, neskôr sivohnedá, pozdĺžne rozpukaná
- drevo- veľmi cenné
→ borovica čierna - 2 dlhé ihlice - v brachyblastoch
- z južnej Európy, skalnaté a vápencové lokality, tmavý kmeň
→ borovica kosodrevinová(horská) – ker, horské a vysokohorské polohy
→ borovica limbová - 5 ihlíc v brachyblastoch
- semená- jedlé, bezkrídle
- drevo- cenné, vo vysokých polohách
→ borovica hladká- 5 ihlíc v brachyblastoch
- zo severnej Ameriky
- ihlice- dlhé, mäkké; šišky- podlhovasté, mierne ohnuté
- v parkoch a lesných porastoch
→ duglaska tisolistá- ihlice- mäkké, svetlozelené, voňavé; v parkoch a okrasných záhradách
→ smrekovec opadavý – ihlice – každoročne opadavé vo zväzočkoch v brachyblastoch
- drevo – kvalitné červenkasté
tuja západná – zo Severnej Ameriky, vysoká až 20 m, v parkoch a na cintorínoch
borievka obyčajná – plody : šiškové bobule ( čiernomodré)
- 3 ihlice z 1 brachyblastu – ostro pichľavé
- ker/ nízky strom s ihlanovitou korunou, okraj pasienok/lesov, drevo – kvalitné
sekvojovec mamutí -zo Severnej Ameriky, vyše 4000 rokov a dorastá do výšky 120 m
tis obyčajný - plod: semenná bobuľa, okrem bobúľ je jedovatá- obsahuje taxín- alkaloid
Pojmy populácia a spoločenstvo
Základné znaky populácie
Ekológia a environmentalistika
EKOLÓGIA
- (z gréc. oikos = dom, obydlie, logos = veda)
- pojem zaviedol nemecký zoológ a filozof E. Haeckel
- vedný odbor, ktorý skúma vzťahy organizmov k prostrediu, v ktorom žijú, a vzťahy medzi
organizmami navzájom
! ENVIRONMENTALISTIKA = veda o životnom prostredí
Populácia – súbor jedincov toho istého druhu, ktoré žijú spoločne na určitom mieste v určitom čase.
Vlastnosti populácie
veľkosť - malá (do 100 jedincov), veľká;
hustota;
priestorová štruktúra (rozptýlenie)- rovnomerné, náhodné, zhlukovité;
veková štruktúra – reprodukcia;
pohlavná štruktúra - pomer samcov a samíc;
rast populácie - pomer natalita/mortalita.
Štruktúra populácie – znaky:
a) hustota (denzita, abundancia) = množstvo jedincov na jednotku plochy alebo objemu
b) rozptyl (disperzia) = priestorová štruktúra
- podľa rozmerov – horizontálna, vertikálna
- podľa homogenity – rovnorodá (pravidelná), zhlukovitá, náhodná
c) habitus = súbor morfologických znakov vlastných všetkým členom určitej populácie
d) veková skladba (etilita) = súhrn všetkých vývinových a vekových stupňov v jednej populácii
e) pomer pohlaví ( sexilita) = pomer zastúpenia samčích a samičích jedincov
f) chorobnosť (morbidita) = vyjadruje zdravotný stav populácie v % chorých a nakazených jedincov
g) správanie = súhrn reakcií živočíchov na rozličné podnety
h) konštitúcia = súhrn schopností všetkých jedincov podávať fyziologické výkony, napr.
odolnosť populácie proti parazitom
i) natalita = schopnosť organizmu produkovať potomstvo, bez ohľadu na spôsob rozmnožovania
(delenie, pučanie, liahnutie, rodenie, …)
j) mortalita (úmrtnosť) = podiel hynutia jedincov v populácii za časovú jednotku
Dynamika populácie = procesy odohrávajúce sa v populáciách v priestore a čase
Zmeny v populáciách:
a) periodické
b) neperiodické
1. Dynamika abundancie = zmeny týkajúce sa hustoty populácie
- oscilácia = krátkodobé kolísanie krivky početnosti počas jedného roka
- fluktuácia = strednodobé kolísanie počas viacerých rokov
- cyklus = dlhodobé rytmické kolísanie
2. Dynamika disperzie = zmeny týkajúce sa pohybu živočíchov a rozptylu populácií
SPOLOČENSTVO A EKOSYSTÉM
SPOLOČENSTVO (biocenóza) = množina organizmov, ktoré
spoločne obývajú určitý priestor
- zoocenóza, fytocenóza, mykocenóza
Cenotop = miesto, kde sa nachádza cenóza
EKOSYSTÉM = súbor organizmov a ich prostredia = biocenóza
+ biotop
Nervové vs hormonálne riadenie organizmu
- sposob prenosu vzruchu
- popisat jednotlive zlazy, casti NS (CNS, obvodová NS)
Najrozšírenejšie typy baktérií, ich význam v prírode a pre človeka
Základné ochorenia, kt. spôsobujú
podľa spôsobu získavania hlavného biogénneho prvku – C (uhlíka) :
autotrofné baktérie – primárnym zdrojom uhlíka je CO2
- patria tu sinice (cyanobaktérie)
heterotrofné baktérie – primárnym zdrojom C sú organické zlúčeniny
- sú parazity, alebo saprofyty
- podľa spôsobu získavanie E (energie) :
fotoautotrofné baktérie – primárnym zdrojom E je svetelná E
ide o fotosyntetizujúce prokaryoty – podobne ako rastliny majú farbivá (chlorofyly) – umožňujú premenu svetelnej E na chemickú E
chemoautotrofné baktérie – primárnym zdrojom E – chemická E získavaná oxidáciou alebo kvasením organických zlúčenín, pri malej skupine baktérií oxidáciou anorganických zlúčenín; nemajú asimilačné farbivá; patria sem – sírne, železité, nitrifikačné, metánové baktérie
- podľa vzťahu ku kyslíku:
a) aeróbne baktérie – na svoju existenciu vyžadujú O2
b) anaeróbne baktérie – na svoju existenciu nevyžadujú O2
– O2 pôsobí na ne toxicky
c) fakultatívne anaeróbne baktérie– môžu rásť za prítomnosti aj neprítomnosti O2
ROZMNOŽOVANIE:
priečne delenie – pred delením – replikácia (zdvojenie) DNA
tvorba spór (cyanobaktérie, aktinomycéty)
rozpad vláken (niektoré vláknité baktérie)
FORMY BAKTÉRIÍ:
1. saprofytické baktérie – v pôde, vzduchu, vode (sladké a morské)
– rozkladajú organický materiál
2. parazitické baktérie – pôvodcovia infekčných ochorení
Ochorenia :
angína, zubný kaz
cholera, zápal pľúc, týfus, tetanus, bakteriálny zápal mozgových blán, TBC
šarlach, škvrnitý týfus, záškrt
kvapavka, syfilis
alimentárne (potravinové) ochorenia :
salmonelóza, listerióza, botulinizmus (črevné otravy z mäsa a pokazených konzerv)
nedostatočná tepelná úprava, zlá hygiena
Antibiotiká :
látky, ktoré produkujú niektoré baktérie (a mikroskopické huby) a už v malých množstvách zastavujú rast, usmrcujú patogénne baktérie
ALEXANDER FLEMING – PENICILÍN
dôležitá prevencia viac ako liečba – probiotiká, prirodzená odolnosť človeka
nesprávne užívanie – rezistencia = odolnosť baktérií voči antibiotikám
Rezistentné baktérie :
obsahujú gén pre tvorbu bielkovín , ktoré ich chránia pred účinkami ANTB
tieto gény vznikajú mutáciou alebo od iných rezistentných baktérií
v nemocniciach – ANTB sa podávajú preventívne
multirezistentné druhy – odolné voči všetkým dostupným ANTB
ničia aj probiotiká – znížená odolnosť organizmu voči infekciám, alergiám
Rôzne ochorenia :
hnačkovité ochorenia – rod: Escherichia, Salmonella, Shigella; cholera – rod: Vibrio
respiračné infekcie – rod: Klebsiella, Streptococcus, Mycobacterium tuberculosis (TBC)
pohlavné ochorenia :
syfilis - Treponema pallidum
- vzniká vždy vred na genitáliách, kožné vyrážky
môže zasiahnuť pečeň, kosti, cievy
(smrť)
kvapavka – Neisseria gonorrhoeae
vyvoláva zápal sliznice pohlavných orgánov
dochádza až k poškodeniu kĺbov a šliach, až sterilita
3. symbiotické baktérie
- žijú v symbióze s rastlinami, živočíchmi, človekom (v hrubom čreve)
- výroba jogurtov a alkoholu
hľuzkovité baktérie – na koreňoch bôbovitých rastlín (hrach, fazuľa, šošovica) – schopné viazať vzdušný dusík a premieňať na zlúčeniny dusíka = úrodnosť pôdy
probiotické – pre zdravie človeka prospešné
v sliznici ústnej a nosovej dutiny, tráviacej sústavy, dýchacích ciest
kyslomliečne výrobky – jogurty, zakysanky, bryndza – baktérie mliečneho kvasenia
znižujú pH, lebo kyslejšie prostredie bráni množeniu patogénnych zárodkov - posilňujú imunitu
obnovujú pôvodnú mikroflóru po liečení antibiotikami, produkujú vitamíny B a K
VÝZNAM BAKTÉRIÍ:
ekologický:
mineralizácia organického materiálu (majú schopnosť rozkladať organický substrát)
pomoc pri ekologických haváriách (kontaminácia vody, pôdy) → samočistenie vodných tokov (človek ju cielene využíva v biologických čističkách odpadových vôd)
priemyselný:
metabolická aktivita v mliekarstve – výroba syrov, kefírov, jogurtov mliečnymi baktériami
farmaceutika – pri výrobe antibiotík, vitamínov a enzýmov
kvasný priemysel – pri výrobe organických kyselín, výživa ľudstva pri syntéze plnohodnotných bielkovín (baktérie sú schopné vyrobiť bielkoviny aj z netradičných surovín, ako sú odpadové látky v potravinárskych a kvasných výrobách, z celulózových odpadov, ba dokonca z ropy)
zdravotný:
negatívny účinok na zdravie kvôli aktivite patogénnych baktérií – ochorenia živočíchov, človeka a rastlín
Vzťahy medzi dvoma alelami toho istého génu
Podstata a podmienky platnosti Mendelových zákonov
- dominancia, recesivita, kodominancia, neuplna domonancia (príklady)
- Mendelove zákony 3:
Uniformity a reciprocity (autozomova dedicnost, monohybridne krizeniendvoch homozygotov)
Pravidlo stiepenia (a.d., druha generacia - dvaja heterozygoti - pomer : FSP - 3:1, GSP: 1:2:1)
Volnej kombinovatelnosti alel (dihybridizmus, 9:3:3:1, dva znaky, prva generacia, ale vsetky alely maju - hodicia homozygoti)
Stavba nefrónu
Stavba obličky
Močové cesty
Oblička (ren) – kôra a dreň (v tvare pyramíd)
nefrón – obličkové teliesko = Malpighiho teliesko:
klbko krvných vlásočníc – glomerulus
puzdro klbka – Bowmanovo puzdro
– obličkové kanáliky:
stočený kanálik I. rádu
Henleho slučka
stočený kanálik II. rádu
zberný kanálik
obličkové kalichy
obličková panvička
Močové cesty
močovody (ureter)
močový mechúr (vesica urinaria)
močová rúra (urethra)
Analyzovať kvetné vzorce
(Fazuľa, prvosienka)
XD
fazuľa ↓ K5 C5 A10 G(1)
tulipán * P 3+3 A3+3 G(3)
(Nemáme iné)
Funkcia a stavba ucha človeka
- podnet – zvukové vlny s
frekvenciou 16 – 20 000 Hz - stavba:
1. vonkajšie ucho
– ušnica
– vonkajší zvukovod
2. stredné ucho
– bubienok
– stredoušná dutina – 3
sluchové kostičky –
kladivko, nákovka,
strmienok
– Eustachova trubica - spája
stredné ucho
s nosohltanom
3. vnútorné ucho
– sluchový orgán - slimák (cochlea) :
kostený labyrint (bludisko) + predsieň (vestibulum)
blanitý labyrint (bludisko) - na vnútornej strane - Cortiho orgán s vlastnými sluchovými =
vláskovitými bunkami, na ktoré sa prenáša vlnenie vnútornej tekutiny
– polohový orgán – statokinetický receptor:
– v spánkovej kosti lebky - vo vnútornom uchu
statický receptor - 2 blanité mechúriky navzájom spojené : vajcovitý vačok (utriculus)
a guľovité vrecúško (sacculus) – vyplnené endolymfou; na vnútornej strane membrány sú
zmyslové bunky – receptory polohy, čiastočne ponorené do želatinóznej membrány, v
ktorej sú kryštáliky CaCO3
kinetický receptor - 3 polkruhové blanité kanály (canales semicirculares) – vystlané
zmyslovými bunkami a vyplnené endolymfou
– receptory zabezpečujú udržiavanie vzpriameného postoja, rovnováhy v priestore a napätie svalov podľa
polohy a pohybov hlavy.
Opelenie a oplodnenie semenných rastlín
2 etapy rozmnožovania semenných rastlín :
1.opelenie = prenesenie peľu na nahé vajíčko (nahosemenné rastliny) alebo na bliznu piestika
(krytosemenné rastliny)
2.oplodnenie = splynutie samčej a samičej pohlavnej bunky – gaméty → vzniká diploidná zygóta → z
nej zárodok (embryo) uložené v semene
Opelenie a oplodnenie nahosemenných rastlín (borovicorastov)
opelenie zabezpečuje vietor → borovicorasty sú vetroopelivé
Na semenných šupinách ležia dve nahé vajíčka. Z obalu vajíčka sa vyvinie jeden vajíčkový obal (intergument). Vo vajíčku sa založí diploidná materská bunka zárodočného mieška → redukčným delením jej jadier vznikajú štyri haploidné bunky, 3 z nich zaniknú a jedna, ktorá ostane predstavuje jednobunkový zárodočný miešok, ktorý obsahuje vajcovú bunku - oosféru.
Samčie šištičky nesú tyčinky – majú dve peľové komôrky a v nich vznikajú redukčným delením jednobunkové peľové zrnká. Po preniknutí peľového zrnka do vajíčka vzniká peľové vrecúško s vegetatívnou bunkou, tá zabezpečuje výživu a generatívnou bunkou, ktorá sa mitoticky delí na dve spermatické bunky – spermatozoidy. Jedna z nich zanikne a druhá splynie s oosférou. Z toho vyplýva, že oplodnenie borovicorastov je jednoduché → zúčastňuje sa ho len jedna spermatická bunka, ktorá splynie s jednou vajcovou bunkou – oosférou. Výsledkom je diploidná zygota, z ktorej sa vyvinie zárodok s niekoľkými klíčnymi listami (3 – 7). Vajíčko sa po oplodnení zmení na semeno. Semeno chráni osemenie, ktoré vzniklo z obalu vajíčka, vo vnútri sa nachádza primárny endosperm (n) s vyživovacou funkciou a zárodok (2n). Semenná šupina sa premení na krídlo, samičia kvetná šištička s krídlatými semenami postupne zdrevnatie a vytvorí drevnú šišku. Po čase sa zo šišky uvoľnia semená a sú unášané vetrom aj na veľké vzdialenosti. Za priaznivých podmienok sa semená uchytia v pôde, časom vyklíčia do podoby zeleného semenáčika – mladej sadenice ihličnanov. Zo semenáčika po čase (rok a viac) vyrastie dospelý strom - sporofyt
medzi opelením a oplodnením uplynie pomerne dlhý čas v závislosti od druhu ihličnanu, napr. pri borovici jeden rok
Opelenie a oplodnenie magnóliorastov
opelenie zabezpečuje vietor alebo hmyz → podľa zdroja peľu môže nastať samoopelenie (opelenie vlastným peľom) alebo cudzoopelenie (opelenie cudzím peľom toho istého druhu)
Piestik vzniká zrastením jedného alebo viacerých plodolistov a v semenníku sa ukrýva vajíčko, ktoré vzniklo zrastením väčšieho počtu výtrusníc. Prostredná výtrusnica predstavuje vajíčkové jadro, ostatné výtrusnice vytvoria ochranné vajíčkové obaly (intergumenty), ktoré sú zvyčajne dva. Na vrchole vajíčka zostáva voľný otvor, peľový vchod (mikropyle). Vo vajíčkovom jadre sa jedna bunka nenápadne zväčšuje a nazýva sa materská bunka zárodočného mieška, ktorá sa redukčne (meioticky) delí – vzniknú 4 bunky, tri zaniknú. Zostávajúca bunka predstavuje jednobunkový zárodočný miešok. Jadro tohto mieška sa trikrát mitoticky delí, pričom vznikne 8 jadier, z ktorých sa vytvára na jednom póle vajcová bunka (oosféra) a dve pomocné bunky (synergidy), na protiľahlom póle sa vytvoria tri protistojné bunky (antipódy) , dve jadrá v strede zárodočného mieška (polárne jadrá) splynú a vytvoria diploidné centrálne jadro.
Tyčinka ako samčí rozmnožovací orgán je tvorená nitkou a peľnicou. Bunky pletiva v peľových komôrkach sa delia a vytvárajú peľové zrnká. Peľové zrnko ešte pred opustením peľovej komôrky sa mitoticky rozdelí na vegetatívnu (vyživovaciu) bunku, ktorá spôsobuje rast peľového vrecúška a generatívnu (rozmnožovaciu) bunku. Generatívna bunka sa delí na 2 spermatické bunky. Po opelení nastáva oplodnenie.
oplodnenie magnóliorastov je dvojité :
jedna spermatická bunka splynie s vajcovou bunkou (oosférou) za vzniku diploidnej zygoty (2n), z ktorej sa vyvinie zárodok (2n) a neskôr celá rastlina
druhá spermatická bunka splynie s diploidným centrálnym jadrom zárodočného mieška a vznikne sekundárny endosperm - triploidný endosperm (3n), ktorý tvorí vyživovacie pletivo budúceho semena
vajíčko sa postupne premení na semeno, pôvodné obaly vajíčka vytvárajú osemenie
steny semenníka v piestiku sa zmenia na suché alebo dužinaté oplodie (plody majú taký počet semien, koľko vajíčok obsahovali)
čnelka a blizna piestika uschnú a odpadnú
Význam a praktické využitie biologických poznatkov pre život
Význam biologických poznatkov pre život a ich praktické využitie
-objav genetických zákonitostí sa uplatňuje najmä v poľnohospodárstve a medicíne,
-aplikáciou genetických poznatkov v praxi vznikajú nové kultivary rastlín a plemená
živočíchov,
-v medicíne - poznanie genetických zákonitostí umožňuje chápať nielen podstatu chorôb,
ale ukazuje sa, že na ich základe bude možné plánovite riadiť dedičné zmeny alebo
odstraňovať niektoré poruchy,
-poznanie vlastností mikroorganizmov sa využíva v biochemicko - mikrobiologických
technológiách na výrobu bielkovín, aminokyselín, tukov, na zvyšovanie úrodnosti pôdy,
nahrádzajú priemyselné pôdne hnojivá a pod.,
-v popredí záujmu biologického výskumu sú aj problémy regenerácie a transplantácie tkanív
a orgánov
Druhy mutácií, príčiny ich vzniku
Dôsledky pôsobenia mutagénov v životnom prostredí
Mutácie
Mutácia = zmena genetickej informácie na úrovni DNA, ktorá môže spôsobiť zmenu niektorých vlastností
organizmu
- sú náhodné alebo vyvolané pôsobením mutagénov,
- vždy súvisia so zmenou genotypu, ale nemusia sa aj fenotypovo prejaviť,
- sú zdrojom novej genetickej variability, ktorá umožňuje adaptáciu organizmov na zmeny životného
prostredia.
Mutant – organizmus, ktorý má v dôsledku mutácie zmenený fenotyp
Mutagény = látky alebo faktory, ktoré môžu vyvolať mutácie
• fyzikálne – UV žiarenie, ionizačné a röntgenové žiarenie,
• chemické – prírodné aj umelo syntetizované látky – liečivá, pesticídy, konzervačné látky atď.
• biologické – niektoré vírusy (napr. onkogénne)
Antimutagény = látky, ktoré znižujú frekvenciu mutácií
- antioxidanty (látky zabraňujúce tvorbe voľných radikálov) – napr. vitamín C a E,
karotenoidy – prekurzory vitamínu A, selén, …
Rozdelenie mutácií:
1. podľa spôsobu vzniku
• spontánne = náhodné, vznikajú bez zásahu človeka
• indukované – vznikajú zámerne po pôsobení mutagénov na bunku alebo organizmus
2. podľa typu zasiahnutej bunky
• gametické – vznikajú v gamétach alebo v bunkách, z ktorých sa pohlavné b. diferencujú,
zygota aj nový organizmus obsahujú mutantnú alelu
• somatické – vznikajú v telových bunkách, mutantnú alelu obsahujú len časti pletív alebo
tkanív, ktoré vznikli delením mutantnej bunky
3. podľa veľkosti genetickej informácie, ktorú postihujú
• chromozómové mutácie = aberácie:
a) zmeny v počte chromozómov = zmeny ploidie
polyploidia - znásobenie celej sady → 3n triploid, 4n tetraploid atď.,
aneuploidia - zmena počtu jednotlivých chromozómov v sade → 2n+1 trizómia, 2n-1
monozómia – spôsobuje vážne poruchy organizmu a neplodnosť
Zmeny v počte chromozómov je možné diagnostikovať zostavením karyotypu.
- Príklady aneuploidií u človeka:
• Downov syndróm – trizómia 21. chromozómu
• Edwardsov syndróm – trizómia 18. chromozómu
• Turnerov syndróm – chýbanie jedného z X chromozómov
• Klinefelterov syndróm – zdvojenie X chromozómu muža
b) zmeny v štruktúre chromozómov - sú spôsobené zlomom na chromozóme
strata časti chromozómu = delécia,
zdvojenie časti chromozómu = duplikácia
prevrátenie úseku chromozómu = inverzia
pripojenie časti chromozómu na iný chromozóm = translokácia
rozpad chromozómu na viac častí = fragmentácia
• génové mutácie – zmeny v poradí báz v molekule DNA → zvyčajne ide o zmeny v 1 bázovom páre =
bodové mutácie:
a) zámeny (substitúcie) báz = nahradenie jedného nukleotidu za iný, napr.
tichá mutácia - v dôsledku degenerovanosti genetického kódu sa zmení len poradie
báz, ale nezmení sa ich význam (1 aminokyselina je kódovaná viacerými tripletmi),
neutrálna mutácia – výmena 1 aminokyseliny za inú, ktorá má podobné vlastnosti,
t. z. substitúcia nemá výrazný vplyv na fenotyp,
zmysel meniace (missense) mutácie – škodlivé mutácie, vzniká nepoužiteľný alebo
menej aktívny proteín,
nezmyselná (nonsense) mutácia – vzniká ak bodová mutácia zmení kodón kódujúci
nejakú aminokyselinu na STOP kodón, translácia bude predčasne ukončená
a výsledný polypeptid bude kratší.
b) posunové mutácie = vloženie (inzercia) alebo vypadnutie (delécia) jedného nukleotidu, mení to
čítací rámec genetickej informácie pri transkripcii, majú závažnejší dopad na výsledný proteín
ako substitúcie, vznikajú vtedy, ak počet vypadnutých alebo vložených báz nie je násobkom
čísla 3
Príklady:
fenylketonúria = neschopnosť syntetizovať fenylalanín
hemofília
kosáčiková anémia = kosáčikový tvar erytrocytov, ktorý oslabí ich funkciu
Dôsledky génových mutácií na príklade podobných zmien vo vete:
pôvodná veta: Oto nám dal med.
zámena (m-j): Oto nám dal jed.
strata (a): Oto nám dlm ed.
vsunutie (D): Dot oná mda lme d.
Význam mutácií – sú zdrojom dedičnej premenlivosti, poskytujú materiál pre pôsobenie prírodného výberu –
selekcie, ktorý je hlavným činiteľom evolúcie.
Štruktúra prokaryotickej a eukaryotickej bunky
- pozriet prezentaciu (viemeee)
Princíp lichenizmu a jeho význam
Význam húb a lišajníkov v prírode a pre človeka
Vnútorná stavba (opísať) a funkcie (vymenovať) vegetatívnych orgánov rastlín
Koreň
Stonka
List
(Rezy vpodstate)
Význam obranných regulačných mechanizmov a imunity pri zabezpečovaní homeostázy
Obrana organizmu pred nepriaznivými vplyvmi prostredia
Funkcia bielych krviniek, týmusu, sleziny, pečene pri obranných procesoch v organizme človeka
Imunita naucit sa
Spôsoby prenosu a možnosti prevencie pohlavných chorôb
Spôsoby prenosu a možnosti prevencie pohlavných chorôb:
Syfilis (lues): spôsobuje baktéria Treponema pallidum, prenáša sa pohlavným stykom ale najzávažnejším prenosom je z matky na plod. Prevenciou je používanie kondómu.
Kvapavka: sa prenáša výlučne pohlavný stykom. Nebezpečná u žien lebo ju môžu preniesť na dieťa čo mu môže spôsobiť slepotu alebo meningitídu (zápal mozgových blán). Lieči sa penicilínom. Prevenciou je ochrana.
Trichomonas pošvový: vyvoláva ochorenie- trichomoniázu. Pohlavne prenosná choroba kt. sa nerozšíri análnym stykom. Prevenciou je ochrana.
AIDS: pôvodcom ochorenia je vírus HIV. Najzávažnejšia pohlavne prenosná choroba. Likvidácia imunitného systému až smrť. Prevenciou je ochrana.
Neruosekrécia, tkanivové hormóny, neurón, reflex, autonómne nervy
Hypotalamo-hypofýzový komplex
Z knizky ceskej naucit sa
Monofaciálny vs bifaciálny list
Stavba kvetu borovicorastov a magnóliorastov
Bifaciálny list : ak je na čepeli vytvorený rub a líce (dvojklíčnolistové rastliny: lipa,
javor, púpava ….)
Monofaciálny list : ak sa na listovej čepeli nedá rozlíšiť rub a líce (lebo obe strany sú
rovnaké), (jednoklíčnolistové rastliny: konvalinka, kosatec, tulipán, cesnak….)
Anatomická (vnútorná) stavba bifaciálneho listu
stavbu listu ovplyvňujú aj podmienky prostredia – osvetlenie, podnebie a stanovište
krycie pletivá (pokožka)
vrchná pokožka (epiderma) – krycie pletivo bez medzibunkových
priestorov, je chránené kutikulou
spodná pokožka s prieduchmi - umožňujú výdaj vody a výmenu plynov
vodivé pletivá – tvoria kolaterálne cievne zväzky (ich súčasťou je sklerenchým –
chráni list pred roztrhnutím )
základné pletivá
mezofyl (listový parenchým) :
1. palisádový parenchým s množstvom chloroplastov
2. špongiový (hubový) s veľkými medzibunkovými priestormi
mezofyl monofaciálneho listu nie je diferencovaný na palisádový a špongiový parenchym
prieduchy monofac. listu sú umiestnené na vrchnej aj spodnej strane listu
suchomilné rastliny majú prieduchy ponorené pod úrovňou pokožky a vlhkomilné nad úrovňou pokožky
Ionizujúce žiarenie (delécia)
Veta Ivo nám dal med
• génové mutácie – zmeny v poradí báz v molekule DNA → zvyčajne ide o zmeny v 1 bázovom páre =
bodové mutácie:
a) zámeny (substitúcie) báz = nahradenie jedného nukleotidu za iný, napr.
tichá mutácia - v dôsledku degenerovanosti genetického kódu sa zmení len poradie
báz, ale nezmení sa ich význam (1 aminokyselina je kódovaná viacerými tripletmi),
neutrálna mutácia – výmena 1 aminokyseliny za inú, ktorá má podobné vlastnosti,
t. z. substitúcia nemá výrazný vplyv na fenotyp,
zmysel meniace (missense) mutácie – škodlivé mutácie, vzniká nepoužiteľný alebo
menej aktívny proteín,
nezmyselná (nonsense) mutácia – vzniká ak bodová mutácia zmení kodón kódujúci
nejakú aminokyselinu na STOP kodón, translácia bude predčasne ukončená
a výsledný polypeptid bude kratší.
b) posunové mutácie = vloženie (inzercia) alebo vypadnutie (delécia) jedného nukleotidu, mení to
čítací rámec genetickej informácie pri transkripcii, majú závažnejší dopad na výsledný proteín
ako substitúcie, vznikajú vtedy, ak počet vypadnutých alebo vložených báz nie je násobkom
čísla 3
Príklady:
fenylketonúria = neschopnosť syntetizovať fenylalanín
hemofília
kosáčiková anémia = kosáčikový tvar erytrocytov, ktorý oslabí ich funkciu
Dôsledky génových mutácií na príklade podobných zmien vo vete:
pôvodná veta: Oto nám dal med.
zámena (m-j): Oto nám dal jed.
strata (a): Oto nám dlm ed.
vsunutie (D): Dot oná mda lme d.
Význam mutácií – sú zdrojom dedičnej premenlivosti, poskytujú materiál pre pôsobenie prírodného výberu –
selekcie, ktorý je hlavným činiteľom evolúcie.
Stavba a funkcia centrálnej a obvodovej NS
Z knizky ceskej
Základné kmene prvokov (stavba tela, spôsob života, význam pre prírodu a človeka) porovnať
Heterotrofné jednobunkovce – PRVOKY (Protozoa) – živočíšne jednobunkovce
Charakteristické znaky prvokov:
telo tvorí jedna bunka, ktorá vykonáva všetky životné funkcie – prijíma potravu, vylučuje, dýcha, pohybuje sa, rozmnožuje sa a vnímanie podráždenie
povrch tela: pelikula – tenká jemná blana, niektoré majú schránky
spôsob výživy: heterotrofný, zvýšený metabolizmus
organely pohybu: brvy (cílie), bičíky (flagelum), panôžky (pseudopódiá)
príjem potravy: osmóza, fagocytóza, pinocytóza
- bunkové ústa – hltan – tráviaca vakuola – bunkový anus (na vylučovanie)
väčšina sladkovodných druhov má pulzujúce vakuoly, ktoré slúžia na zbavovanie sa prebytočnej vody z okolia
rozmnožovanie: pohlavné – kopulácia
nepohlavné – delenie, rozpad
metagenéza (rodozmena) – striedanie pohlavného a nepohlavného rozmnožovania
schopnosť prežívať nepriaznivé podmienky
voľne žijúce : cysty (je v nich zvyčajne uzavretá jedna bunka)
parazitické: spóry (z jedinej zárodočnej bunky rozpadom vzniká viac)
cysty a spóry majú pevné obaly (odolné voči rôznym agresívnym chemickým látkam), prežívajú v nepriaznivých podmienkach
Prvoky - vodné a parazitické organizmy
- východisková skupina pre vývoj mnohobunkových organizmov
Systém prvokov - kmene:
Meňavkobičíkovce (Sarcomastigophora)
Výtrusovce (Apicomplexa)
Nálevníky (Ciliophora)
Kmeň: Meňavkobičíkovce (Sarcomastigophora)
Znaky:
pohyb – panôžky, bičíky (1 alebo viac)
spôsob výživy – autotrofne(rastlinné), heterotrofne (živočíšne jednobunkovce nemajú plastidy)
rozmnožovanie – nepohlavne – pozdĺžne delenie
Delenie podľa prevládajúceho štádia životného cyklu:
1. podkmeň: bičíkovce (Mastigophora, Flagellata) – majú bičíky
2. podkmeň: koreňonožce (Sarcodina) – majú panôžky
1. podkmeň: Bičíkovce (Mastigophora, Flagellata)
Golierikovce
- majú plazmatický lem okolo bičíka
- voľne žijúce, vyživujú sa heterotrofne
- žijú vo veľmi znečistených vodách = indikátory znečistených vôd
Parazitické druhy bičíkovcov:
Trypanozóma spavičná - vyvoláva spavú nemoc - trypanozomiázu
- prenáša ju na človeka mucha tse-tse (bodavka stajňová – glossina palpalis)
- z krvi sa dostane do nervovej sústavy – vyvoláva únavu, spánok, smrť (ak sa nelieči)
undulujúca membrána – plazmatický
výbežok pelikuly napojený na bičík, ktorý prechádza ponad telo (pohyb)
Trichomonas pošvový (Trichomonas vaginalis) - prenáša sa pohlavným stykom
- vyvoláva nepríjemný výtok u žien
- neliečenie → neplodnosť
Trichomonáda – spôsobuje trichomoniázu
Črevovnička detská (Giardia intestinalis) - žije v čreve detí
- spôsobuje hnačky
Leishmania? > kozne ochorenia? Rod Dhalo? > neparaziticky
- podkmeň: Koreňonožce (Sarcodina)
Životný cyklus – rôzne štádia:
väčšiu časť životného cyklu prežívajú ako meňavky, ktoré vytvárajú panôžky (pseudopodie)
pri niektorých druhoch sa počas vývinového cyklu vyskytujú bičíkaté štádiá (1 alebo 2 bičíky)
alebo plazmódiá (mnohojadrové útvary)
niektoré morské druhy tvoria vápenaté alebo kremičité schránky, sladkovodné druhy tvoria rôsolovitý obal
1.skupina: Meňavkovce
mohutné panôžky (lobopodie)
lezú po podklade, žijú voľne alebo paraziticky; patria tu 2 triedy: meňavky a dierkavce
Trieda: Meňavky
> v znecistenych vodach, org zvysky - zdroj potravy
Meňavka veľká – pohyb panôžkami, príjem potravy fagocytózou, vody rôznych typov
Meňavka črevná - žije v čreve , neškodný druh
Pelomyxa bahenná - vytvára plazmódium (veľa jadier)
- žije v znečistených vodách
Menavka vcelia
Menavka zubna
Meňavka červienková - žije v čreve človeka v dvoch formách
Neškodná forma: forme minuta (živí sa črevnými baktériami)
Agresívna forma: magna (napáda črevný epitel - hnačky, krvácanie do čreva)
Slzovičkovka zhubná - spôsobuje u človeka zápal mozgových blán
- žije v teplých vodách, nosom sa dostáva k mozgovým nervom, preniká do mozgu
Trieda: Dierkavce (Foraminiferida)
> štitnačka obzčajná
majú vápenaté schránky (CaCO3) – otvory pre panôžky (pohyb, príjem potravy)
žijú voľne na dne morí
viackomorové schránky, usporiadané do špirál, ihlanov a pod.
2.skupina: Nitkonožce
tenké panôžky, vznášajú sa vo vode
patria tu 2 triedy: mrežovce a slncovky
Trieda: Mrežovce (Radiolaria)
morské živočíchy
majú kremičité schránky
Trieda: Slncovky (Heliozoa)
v sladkých vodách, plávajú voľne vo vode
Význam koreňonožcov:
žijú vo vode ale aj v pôde – regulujú množstvo baktérií, tým, že ich požierajú
schránky dierkavcov a mrežovcov- sú horninotvorné
- po odumretí tvoria usadené vrstvy
vyhynuté dierkavce – numulity – najväčšie bunky (až 10 cm)
Postup pri príprave natívneho mikroskopického preparátu
Najčastejšie chyby pri mikroskopovaní
Rozdiel pozorovanie vs pokus
Pracovní postup při mikroskopování:
1. Mikroskop postavíme na rovnou plochu (Pozor: při přenášení mikroskop uchopíme jednou
rukou za nosič tubusu a druhou rukou podepíráme stativ)
2. Připojíme mikroskop do sítě a nastavíme osvětlení, popřípadě upravíme polohu zrcátka tak, aby
bylo zorné pole co nejsvětlejší.
3. Uchytíme preparát na stolek mikroskopu (podložní sklo musí být dole).
4. Nastavíme nejmenší zvětšení objektivu.
5. Zmenšíme pomocí mikrometrického šroubu vzdálenost preparát-objektiv na minimum (kontrola
pohledem ze strany!).
6. Pomocí okuláru sledujeme zorné pole a zároveň zaostříme pomocí mikrometrického šroubu tak,
že pomalu zvětšujeme vzdálenost objektiv-preparát až do nejvhodnější polohy (otáčíme ve
směru k sobě). Pomocí šroubu křížového posunu posuneme preparát po stolku do středu
zorného pole.
7. Hledaný obraz doostříme pouze mikrometrickým šroubem.
8. Při potřebě většího zvětšení změníme objektiv pomocí revolverového měniče a doostřujeme
pouze mikrometrickým šroubem.
9. Pří pozorování nezapomene objekty proostřovat mikrometrickým šroubem k pozorování
různých rovin studovaného objektu.
10. Kvalitu obrazu můžeme ovlivnit nastavením polohy kondenzoru a uzavíráním clony.
11. Pozorovaný objekt zakreslíme, popíšeme a zaznamenáme zvětšení, při kterém bylo pozorování
prováděno.
12. Po dokončení pozorování nezapomeneme odstranit preparát z mikroskopu.
13. Po skončení práce mikroskop vypneme, přikryjeme obalem a opatrně uložíme. V případě
znečištění jemně otřeme měkkým hadříkem, na optiku nikdy nesaháme prsty.
14. Uklidíme po sobě pracovní místo.
Chyby při mikroskopování:
• špatné osvětlení
• mikrošroub došroubován na doraz
• nesprávně zaostřeno
• znečištění
Mikroskopické preparáty:
• dočasné obvykle zhotovíme, prozkoumáme, popíšeme a pak zrušíme
uzavíracím prostředím je nejčastěji voda
• trvalé může vydržet i desítky let, sbírky trvalých preparátů
objekty zality do trvalých médií (např. kanadský balzám)
Příprava dočasných mikroskopických preparátů:
1. Z rostlinného materiálu oddělíme část, kterou chceme pozorovat. Nejčastěji příčným řezem
žiletkou, v jiném případě seškrábnutím objektu preparační jehlou, stáhnutím pinzetou a
podobně.
2. Do středu očištěného podložního skla naneseme kapátkem nebo pipetou kapku vody (není-li
uvedeno jinak) a do ní vložíme připravený kousek rostlinného materiálu.
3. Objekt ve vodě překryjeme krycím sklem tak, že jej nejdříve šikmo postavíme na hranu,
posuneme ke kapce, která přilne k okraji skla, zachytíme okraj špičkou preparační jehly a pak
sklo zvolna spouštíme na kapku vody (zabráníme vzniku vzduchových bublin).
4. Podle potřeby odsajeme přebytečnou vodu filtračním papírem nebo naopak ke hraně krycího
skla přidáme malou kapku vody, která se pod ně vsaje.
Při barvení preparátu vitálními barvivy použité činidlo kápneme k okraji položeného krycího
sklíčka a z druhé strany odsáváme vodu. Tím dojde k šetrnému prosátí barviva a následnému
vybarvení sledovaných látek a struktur v preparátu.
Stavba a funkcis DS človeka
Poznamky
Stavba a typy NS (fylogenéza)
Poznamky
Rozlíšenie mikroskopickej štruktúry bunky od makroskopickej (na príkladoch bunkových organel)
???
