metodológia 1 Flashcards
(87 cards)
1
Q
čo je Normálna veda?
A
= výskum založený prísne na jednom či niekoľko výsledkoch vedy, kt. určité vedecké spoločenstvo uznáva po urč. Dobu ako to, čo poskytuje základ pre jej ďalšiu prax
exaktná veda na rozdiel od sociálnych vied kt. sú pravdepodobnostné
2
Q
paradigma
A
= prijímané príklady aktuálnej vedeckej praxe, príklady kt. zahrňujú zákony, teórie, aplikácie a inštrumentáciu, to všetko poskytuje model, z kt. vyviera určitá koherentná tradícia vedeckého výskumu
3
Q
prirodzený systém
+ informačne uzavrety
A
= súbor premenných, kt. sú navzájom spojené mnohými vzťahmi, ovplyvňujú sa navzájom
- v soc. vědách rozsáhlejší než systémy v exakt. vědách
= nemôže byť ovplyvnený ničím zvonka bez vedomia výskumníka
4
Q
nepravá korelácia
A
= skreslenie vzniká vtedy, keď 3. nepozorovaná premenná ovplyvňuje obe premenné X a Y kt. pozorujeme. Je to skôr problém ľudskej kvality výskumníka než technický problém.
X nezosobášené spolužitie/ Y – rozvod /Z – vzdelanie
5
Q
Vývojová sekvencia
A
= skreslenie spôsobené faktom, že premenná X , kt. ovplyvňuje Y, je určovaná predchádzajúcou, ale nepozorovanou premennou Z
X - vojaci jazdiaci na misie
Y- rozpradáva sa im sociálny život
Z – jazdia tam špecifický už problémoví ľudia kt. mali v rodine predošlé problémy
6
Q
Chýbajúci stredný člen
A
= keď medzi nezávislé premennú X a závislou Y je ešte premenná Z, kt. sme nezahrnuly do analýzy, „medzikrok“
X – dieťa robotníkov
Y- stane sa robotníkom aj keď kognícia rovnaká ako dieťa manažérov
Z – prejdenie tradíciami ako príjímačky
7
Q
dvojitá príčina
A
= keď závislá premenná Y má 2 príčiny, ale iba 1 z nich (X) bola zahrnutá do výskumu
najčastejší problém v soc.vedách, neexistuje žiadny sociálny jav kt. by nemal jedinú príčinu, javí sa, že Z posiluje vzťah X a Y ale to je krajne nepravdepodobné nie je tam príčinný vzťah
8
Q
o ako poznať či zmeny v premennej X sú naozaj príčinou zmien v premennej Y?
A
kauzálny chrakter ak spĺňa:
1. musia existovať súbežné zmeny v oboch premenných (meratelné štatistickými koeficientami súvislosti)
2. musíme vylúčiť existenciu nejakej daľšej, vonkajšej príčiny (v sociálnych vedách nemožné, s výnimkou experimentu)
3. zmeny v oboch premenných sa musia objaviť v logickom časovom poradí (môžeme výskum na rovnakej populácii opakovať po nejakom čase a obísť problém random poobednajšieho štvrtka respondenta)
9
Q
3 ohniská konkrétneho výskumu – triedy problémov:
A
- trieda faktov – určenie význačných faktov, kt. paradigma ukázalo ako podstatné pre poznanie povahy vecí
- trieda faktov – porovnanie faktov s teóriou - priamo porovnané s predpoveďami paradigmatickej teórie, existencia paradigmatu stanoví, kt. problémy je treba riešiť, paradigmatická teória je často priamo zahrnutá do štruktúry prístroja, kt. je schopný problém riešiť (napr. meranie pomocou atwoodovho stroja by bez Principií – kniha matematiky idk, neznamenalo nič)
- trieda – artikulácia teórie - činnosť zhromažďovania faktov v rámci normálnej vedy , empirická práca zameraná na artikulovanie paradigmatickej teórie pre vyriešenie nejednoznačností , najdôležitejšia trieda, môžu to byť kvantitatívne zákony
10
Q
Čo je Sociálna veda ?
A
pokúša sa vysvetliť, čo sa deje (nie čo by sa malo stať)
- pozitivistická tradícia (pozitivismus: předmětem vědy jsou jen fakta, zjistitelné přímou zkušeností, kumulace poznání)
soc. vědy hledají pravidelnosti v sociálním životě
11
Q
Veda
A
= „užití systematických metod empirického zkoumání, teoretické analýzy dat a logického vyhodnocování argumentů za účelem vytvoření souhrnu znalostí v určité oblasti“
12
Q
Rozdiely medzi prírodnými a sociálnymi vedami:
A
- Determinizmus = závery sociálnych vied majú vždy pravdepodobnostný charakter (vs.deterministický charakter exaktných vied)
- Univerzalita zistenia = nálezy sociálnych vied majú veľmi obmedzenú platnosť, platí iba pre prostredie, z ktorého sme zobrali dáta (vs. Univerzálnu platnosť v exa.)
- Kauzalita = v sociálnych vedách je oproti prírodným vedám mnoho obťiažnejšie navhrnúť spoľahlivú kauzálnu analýzu javov
13
Q
Kritéria dôkazov kauzality:
3
A
A) časová postupnosť – možnosť určenia, čo bolo skôr a neskôr
B) zmena musí prebehnúť súčasne
C) možnosť vylúčenia nekontrolovaného vonkajšieho vplyvu (mimo experiment)
14
Q
sociálna realita redukovaná v 5 úrovniach:
A
- Redukcia na znaky (premenné) – nemôžem merať všetko
- Redukcia počtu pozorovaných znakov
- Redukcia počtu analyzovaných vzťahov medzi znakmi
- Redukcia populácie na vzorek
- Redukcia časového kontinua na jeden časový bod
15
Q
veda sa Od zdravého rozumu líši tým, že:
A
- Používa konceptuálne schémata (pojmy s jasne vymedzeným obsahom)
- Svoje tvrdenia sa snaží systematicky a empiricky overovať
- Ctí aspekt kontroly (opakovateľnosť pokusov, interpersonalita, pohyb v rámci pozorovateľných vlastností javov)
- Pátra po vzťahoch vedome a systematicky
- Odmieta metafyziku, špekuláciu
16
Q
Atomizmus/Individualizmus
A
= Vysvetliť ľudské chovanie z vlastností, záujmov a konaní jednotlivcov
* Ontologický ľudia sú tým, čím sú nezávisle na svojich vzťahoch k iným
* Metodologický teória racionálnej voľby
17
Q
Holizmus = Vysvetliť ľudské chovanie z celku usporiadania spoločnosti
A
- Ontologický identita človeka je veľkou mierou funkcií miesta v sociálnom a kultúrnom svete
- Metodologický štrukturalizmus (durkheim, lévi-strauss, michel foucalt)
18
Q
kauzálne vs. štatistické vysvetlenie
A
Kauzálne = deterministické, hovorí čo sa s istotou stane, ak sú dané predpoklady uvedené v zákone, ide o následnosť účinkov po príčinách
Štatistické = odkazuje na štatistické zákony, sú pravdeposobnostné, hovorí, čo sa s určitou pravdeposobonosťou stane ak sú dané určité predpoklady
19
Q
Falzifikácia
A
= nie len hypotézy prijímať, ale aj zamietať
20
Q
Verifikácia
A
= overenie tvrdenia, kt. vyslovujeme o skúmanom jave
21
Q
testy validity
A
- Zjevná (face validity) (předpokládáme, že je vše ok)
- Členství ve známé skupině (měříme tam, kde je výskyt jevu)
- Kriteriální (srovnání výsledků měření s dopředu danými kritérii)
- Konstruovaná (změnu vyvolanou impulsy zachycuje měřící nástroj)
- Prediktivní (srovnání skutečnosti a predikce na základě měřícího nástroje)
- Souběžná (více různých měření/nástrojů/otázek, shoda pak indikuje validitu)
22
Q
Dedukcia
A
- Teória –> hypotézy –> pozorovanie –> prijaté/zamietnuté hypotézy
uvažujeme smerom k pozorovaniam
23
Q
Indukcia
A
= začína pozorovaním kde pátrame po pravidelnostiach, vzorcoch
* Pozorovanie –> nájdené pravidelnosti –>predbežné závery –> Teória
uvažujeme na zíklade pozorovaní
24
Q
Pracovné hypotézy
A
= uľahčujú preloženie teoretického problému do jazyka výskumu
všetky premenné zmienené v hypotéze musia mať validnú operačnú definíciu
tvrdenie predpovedajúce existenciu súvislostí
25
Hypotéza
= predbežné tvrdenie o vzťahu medzi (aspoň 2) skúmanými premennými
| vyvodené z teórie
26
o Operačná definícia
= presne určuje, ako sa bude koncept merať
-konkrétne a presné vymedzenie určitého pojmu prostredníctvom postupov, ktorými sa pozorovania kategorizujú.
Napríklad, operačná definícia „získania známky A v tomto kurze“ môže znamenať „správne zodpovedanie aspoň 90 % otázok na záverečnej skúške“.
27
Konceptualizácia
= proces kedy sa zhodneme/špecifikujeme čo určitý termín znamená
- spôsob akým komunikujeme teoretické ideje a výskumné zistenia
- formulace obecných pojmů a formulaci vztahů mezi nimi
- souvisí s paradigmatem, uvnitř kterého se pohybujeme
Výsledok = definitívne vymedzenie pojmu, s kt. pracujeme v danom projekte
* Špecifikuje dimenzie pojmu (napr. religiozita, predsudok) + vedie k vymedzeniu indikátorov
28
Abraham Kaplan – 3 triedy merané vedcami
1. direct observables/priamo pozorované = pozorujeme ich ľahko, farba jablka alebo čo má človek na sebe
2. indirect observables/nepriamo pozorované = relatívne komplexnejšie pozorovanie (charakteristika človeka podľa jeho odpovedí v dotazníku)
3. constructs/konštrukty = teoretické výtvory postavené na pozorovaní, kt. ale nemôžu byť pozorované priamo či nepriamo, IQ (nikto nemôže priamo či nepriamo pozorovať IQ, je stanovené matematicky, nie je to reálna charakteristika ľudí ako napr. predsudky)
29
Indikátor
= znamenie prítomnosti alebo neprítomnosti konceptu, kt. študujeme
- Pozorovanie, ktoré sa rozhodneme považovať za odraz premennej, ktorú chceme študovať (napr. účasť na bohoslužbách môže byť považovaná za indikátor religiozity).
30
**Nominálna definícia**
je definícia, ktorá je priradená pojmu bez nároku na to, že vystihuje jeho „skutočnú“ podstatu. Väčšina nominálnych definícií vychádza z konsenzu alebo konvencie o tom, ako sa má daný výraz používať.
31
Operacionalizácia
= prevod nemerateľných konceptov a javov do merateľných znakov a indikátorov
- O krok ďalej za konceptualizáciou je operacionalizácia
– proces vytvárania operačných definícií alebo určovania presných postupov, ktoré sú potrebné na meranie premennej.
32
Intervalové merania
= Úroveň merania popisujúca premennú, ktorej atribúty sú usporiadané a majú rovnaké vzdialenosti medzi susednými atribútmi.
* Príkladom je teplotná stupnica Fahrenheita , pretože vzdialenosť medzi 17 a 18 je to isté ako medzi 89 a 90 stupňami.
* Pri porovnávaní dvoch ľudí z hľadiska intervalovej premennej môžeme povedať, že sa navzájom líšia (nominálne) a že jeden je viac ako druhý (ordinálny) + môžeme povedať "koľko" viac z hľadiska samotného skóre
33
Pomerné merania
= Úroveň merania popisujúca premennú s atribútmi, ktoré majú všetky vlastnosti nominálnych, ordinálnych a intervalových mier a navyše sú založené na "skutočnom nulovom bode" .
| * Napr. vek, dĺžka pobytu, počet sobášov
34
Validita vs reliabilita
Validné meranie = keď meriame skutočne to čo sme chceli merať
Reliabilné meranie = pri opakovanej aplikácií, dáva rovnaké výsledky, ak sa stav pozorovaného objektu nezmenil
35
Face/zjavná validita
= Kvalita ukazovateľa, ktorá ho robí rozumnou mierou určitej premennej.
* Napr. to, že frekvencia účasti na náboženských obradoch je určitým ukazovateľom náboženskosti človeka, sa zdá byť zmysluplné aj bez rozsiahlejšieho vysvetlenia. Má zjavnú platnosť (face validity)
36
model empirickej vedy
Model empirickej vedy znázorňuje vzťah medzi teóriou a empíriou v procese vedeckého skúmania.
**Dva hlavné prístupy:**
- **Dedukcia (kvantitatívny výskum)** – postupuje z teórie k empirickým dátam. Proces zahŕňa:
1. **Teoretický rámec** – východiskový konceptuálny základ.
2. **Formulácia hypotéz** – stanovenie predpokladov na základe teórie.
3. **Konštrukcia nástrojov pre zber dát** – príprava metodológie a nástrojov na testovanie hypotéz.
4. **Zber dát** – získavanie empirických údajov.
- **Indukcia (kvalitatívny výskum)** – postupuje z empirických dát k teórii. Proces zahŕňa:
1. **Zber dát** – získavanie informácií z terénu.
2. **Analýza dát** – spracovanie a interpretácia získaných informácií.
3. **Interpretácia záverov** – formulovanie nových teoretických poznatkov na základe analýzy.
4. **Teoretický rámec** – nové poznatky môžu dopĺňať alebo meniť existujúcu teóriu.
Model ukazuje cyklický charakter vedeckého poznania, kde sa teória a empíria neustále dopĺňajú a ovplyvňujú.
37
Koncept (pojem)
= termín/symbolické vyjadrenie, kt. reprezentuje podobnosti v inak odlišných javoch, základné kamene teórie
* Napr. stereotyp, predsudok, odcudzenie, prestíž, rasizmus
38
príklad konceptu a dimenzie
koncept : religiozita
Dimenzia: viera, rituály, zbožnosť, vedeni, chovanie
39
meranie
= starostlivé zámerné pozorovanie reálneho sveta za účelom popisu objektov alebo udalostí pomocou premenných
o = priradzovanie čísel predmetom a javom podľa nejakých pravidiel (3 druhy meranie babbie )
40
Kvantitatívny vs. kvalitatívny výskum
reliabilita vs. validita
Kvantitativní výzkum - vysoká reliabilita a nižší validita (měříme skutečně to, co jsme zamýšleli měřit?)
Kvalitativní výzkum - nižší reliabilitu ale naopak vyšší validitu (nevynucuje tolik konkrétní formu odpovědí)
41
Makroteória
= teória zameraná na pochopenie "the big picture" inštitúcií, celých spoločností a interakcií medzi spoločnosťami. Skúmanie triedneho boja Karla Marxa je príkladom makroteórie.
42
Mikroteória
= Teória zameraná na pochopenie spoločenského života na úrovni jednotlivcov a ich interakcií. Vysvetlenie, ako sa herné správanie dievčat líši od chlapcov, je príkladom mikroteórie
Prestupný level medzi nimi je mezoteória = študovanie organizácii, komunít a sociálnych kateg. ako gender
43
Ranný pozitivizmus
= predpokladá, že môžeme vedecky objaviť pravidlá, ktoré riadia spoločenský život.
| comte
44
Teórie konfliktu
= sa zameriava na snahu jednej osoby alebo skupiny ovládnuť ostatných a vyhnúť sa ovládaniu
| marx - triedny boj,simmel - konflikty medzi členmi pevne zviazanej skupi
45
Symbolický interakcionizmus
= skúma, ako sa počas sociálnych interakcií vyvíjajú zdieľané významy a sociálne vzorce
46
Etnometodológia
= sa zameriava na spôsoby, akými ľudia dávajú životu zmysel v jeho prežívaní, akoby každý z nich bol výskumníkom, ktorý vedie svoje vlastné skúmanie.
47
Štrukturálny funkcionalizmus
= snaží sa objaviť, aké funkcie vykonávajú rôzne prvky spoločnosti pre celý systém — napríklad aké funkcie plnia matky, odbory alebo rozhlasové diskusné relácie.
48
Feministické paradigmy
= okrem upozorňovania na útlak žien vo väčšine spoločností zdôrazňujú, ako predchádzajúce obrazy sociálnej reality často vychádzali zo skúseností mužov a zároveň ich posilňovali
49
Critical race theory
= skúma znevýhodnené postavenie určitej sociálnej skupiny (napríklad Afroameričanov) a ponúka odlišný uhol pohľadu na spoločnosť a jej porozumenie.
50
Čo je to teória?
= popisuje vzťah medzi konceptami a modelmi pozostávajúcimi zo sietí týchto vzťahov
* Vysvetľuje pomocou **logiky** opakujúce sa **vzorce** alebo pravidelnosti v sociálnom svete
* Je odpoveďou na otázky **prečo** ľudia jednajú tak, ako jednajú v konkr. Sociálnom kontexte a prečo je sociálny život organizovaný tak ako je
Vs. Paradigma (všeobecný model pozorovania a vnímania – konflikt, interakcia, systém)
| * Má **min. stupeň všeobecnosti** + súvisí s kauzalitou
51
Ako sa koncepty používajú v ontologickej tradícii?
koncepty popisujú základné rysy sociálneho sveta, napríklad existenciu sociálnych tried a ich vzťah k vlastníctvu výrobných prostriedkov.
| existují dvě základní sociální třídy, které jsou definovány svým
## Footnote
vztahem k vlastnictví výrobních prostředků
52
Ako sa koncepty používajú v operacionalizačnej tradícii?
koncepty sa rozkladajú na dimenzie a premieňajú na premenné, aby sa dali merať
| napr. sociálna trieda → socio-ekonomická trieda → výška príjmu
53
Ako sa koncepty používajú v hermeneutickej tradícii?
koncepty vychádzajú z každodenného jazyka sociálnych aktérov, nie z teoretického jazyka výskumníka. Výskum je proces vyjednávania významov.
| (dělnická třída – pracující - normální lidi)
54
Ako súvisia koncepty s meraním v empirickom výskume?
Koncepty sa v empirickom výskume operacionalizujú, t. j. prekladajú do premenných a merateľných ukazovateľov, aby mohli byť predmetom kvantitatívnej analýzy.
55
Ako sa koncepty overujú v tradícii symbolického interakcionizmu?
validita konceptov sa preveruje v interakcii so sociálnym svetom. Z všeobecných konceptov sa počas výskumu postupne vytvárajú alebo spresňujú ich významy na základe skúseností a interpretácií aktérov
| (napr. „dělnická třída“ → „třída zaměstnanců“ → „zaměstnanci“).
56
Funkcie teórie
* Dokážeme predvídať, chápeme všeobecné súvislosti
* Vylučujeme tak vysvetlenie pomocou šťastnej náhody, môžeme veci meniť, uľahčuje nám to výskum (zužuje oblasť hľadania vysvetlení)
* Ovlivňují a usměrňují naše výzkumné úsilí, napovídají, co bychom měli objevit v empirických datech
(např. pokud je společnost založená na kapitalistické ekonomice, existují v ní významné sociální nerovnosti a probíhá v ní permanentní konflikt mezi sociálními skupinami)
57
Vlastnosti dobrej teórie
| 7
- velká vysvětlovací síla
- je úsporná
- uspokojuje naši zvědavost
- jasně formulovaná
- je ověřitelná pomocí dat
- vysvětluje důležitý fenomén
- vysoká předpovídací hodnota
58
všeobecná sociálna teória VS výskumná teória
* **Všeobecná sociálna teória** (Marx, Weber, Simmel) – meta-teórie, niekedy normatívne teórie (Habermas: Teorie komunikativního jednání)
o Poskytuje širší obrazy společnosti nebo sociálního života, ale neposkytují nám logicky organizované teoretické výroky
* **Výskumná teorie** – poskytuje konkrétní hypotézy nebo je utvářena v průběhu výzkumu) (P. Norris – politický aktivismus)
| Výjimečně se kloubí obojí (P. Bourdieu – Teorie jednání)
59
Metóda zakotvenej teórie:
integrace kvalitativních dat získaných různými metodami a jejich analýza směřující k teorii.
60
Metodologický postup pri zakotvení teórií :
(1) Výzkumník vstupuje do terénu s koncepty do terénu.
(2) Studuje případy a zaznamenává.
(3) Simultánně shromažďuje a analyzuje.
(4) Výběr nových případů.
(5) Sběr končí až je teorie saturována
61
literárny rešerš
- stojí na začiatku výskumu
- poskytuje pozadie výskumného problému, pomáha s formuláciou výskumnej otázky
- prepája výskum so súčasným stavom poznania v danej oblasti
62
výzkumný návrh (design)
* Plán na to jak se dostat od výzkumné otázky nebo otázek k věrohodným odpovědím na tyto otázky
* Má zajistit co největší možnou kontrolu nad průběhem výzkumu, která musí být plánovaná před samotným výzkumem
63
otázky a cíle výzkumu
Co budeme studovat?
Proč to budeme studovat?
Jak to budeme studovat?
64
Výzkumný problém
- zúžení tématu
- definuje zkoumané teritorium
- Co konkrétně chceme ve výzkumu řešit? (je odpovědí na to)
- literatura
65
výskumná otázka
- definují povahu a rozsah výzkumu
- volba může být osobní, akademická zvědavost, aktuální soci. problém
- měla by být:
jasně formulovaná
zkoumatelná
smysl snažit se na ně odpovídat
66
ciele výskumu
| 3
explorace
popis
vysvetlenie
67
idiografická metóda (deterministická)
porozumenie, pochopenie motívom, zdôvodneniam, pohnutkám --> aplikuje sa typicky na prípad/y
- problém "nuly"
68
nomotetická (pravdepodobnostná) príčina
= vysvetlenie, nájdenie kauzálnych súvislostí, aplikuje sa typicky na celú pop. prípadov + nutná vs.dostačujúca príčina
69
kritéria kauzality
1. korelácia - štatistická spojitosť
2. časová následnosť - príčina pred dôsledkom
3. pravosť vzťahu - nepôsobenie 3 premen.
4. mechanizmus - logický mech.
5. kontext - podmienené sociálnym, hist. kon.
70
71
typy výskumných otázok
1. exploračný/popisný výskum - čo, kto, kde, koľko, aký?
2. explanačný - prečo?
3. intervencia - ako?
72
základný vs. aplikovaný výskum
**Základní výzkum** – Teoreticky orientovaný, zaměřený na rozšíření poznání bez přímé aplikace (např. sociologické teorie).
**Aplikovaný výzkum** – Prakticky zaměřený, sleduje konkrétní dopady a změny v reálném světě.
73
nutná príčina
predstavuje podmienku, kt. musí byť prítomná --> aby následoval následok
| musím byť žena -> aby som bola tehotná
74
dostačujúca príčina
| idiografické príčiny sú dostačujúce ale nie nutné
podmienka, kt. je prítomná zaručuje daný účinok
| failing a test - môžem dostať F aj keď na test ani nepôjdem
75
prierezová štúdia
-** viac prípadov v jednom časovom bode **
- zber kvantifikovateľných údajov o vlastnostiach týchto prípadov
- logika korelácie medzi premennými
- typicky survey (dotazník)
- nemanipulovateľnosť premenných
76
longitudinálna štúdia
- **zbiera údaje od tých istých prípadov opakovane** (často sa sústreďuje na menšie skupiny jedincov)
- podobná prierezovej(cross-sectional) štúdii, ale umožňuje pohľad na časovú dimenziu, ide o opakovanie prierezovej štúdie v čase
- panelová, kohortná štúdia
77
panel x kohorta
- Panelová štúdia sleduje rovnaké skupiny (stále tých istých) opakovane a porovnáva ich zmeny.
- Kohortná štúdia - sleduje skupinu ľudí, ktorí zdieľajú spoločné vlastnosti (vek, zamestnanie…).
78
Jak se vlastně dělá průměrný výzkum?
| 10
1. Formulace teoretického nebo praktického sociálního problému
2. Formulace teoretické hypotézy
3. Formulace souboru pracovních hypotéz
4. Rozhodnutí o populaci a vzorku
5. Pilotní studie
6. Rozhodnutí o technice sběru informací
7. Konstrukce nástrojů pro tento sběr
8. Předvýzkum
9. Sběr dat.
10. Analýza dat
11. Interpretace, závěry, teoretické zobecnění
79
nepravdepodobnostný výber
| 4 typy
1. spoliehanie sa na dostupné subjekty
2. účelový výber
3. výber snehovou guľou
4. kvótny výber
80
informátor vs. respondent
**Informátor** = je osoba dobre oboznámená so spoločenským fenoménom, ktorý chcete skúmať, a ochotná podeliť sa o svoje poznatky. Nezamieňať s respondentom.
**Respondent** = poskytujú informácie o sebe, čím umožňujú výskumníkovi vytvoriť ucelený obraz skupiny, ktorú reprezentujú.
81
pravdepodobnostný výber
= zvyčajne zahŕňa určitý mechanizmus náhodného výberu
- na to, aby vzorka poskytla užitočný opis celej populácie, musí obsahovať v podstate rovnaké variácie, aké existujú v populácii (reprezentatívnosť)
82
typy pravdepodobnostného výberu
1. EPSEM (metóda rovnakej pravdepodobnosti výberu)
2. Jednoduchý náhodný výber - očíslovaní a potom random generovanie
3. Systematický - každý X-tý zahrnutý
4. Stratifikovaný - náhodný výber z homogenizovaných skupín
5. viacstupňový (zhlukový) - vzorka a potom podvzorka
6. pravdepodobnosť proporcionálna k veľkosti PPS - priradenie váhy k veľkosti
83
Přímé pozorování:
* To je zaměřené, dobře plánované vnímání vybraných jevů
* To, co bylo vnímáno, je pečlivě a systematicky zaznamenáváno
84
# Interference se zkoumaným systémem
Efekt morčete:
zkreslení vzniklé tím, že zkoumané osoby jsou si vědomy toho, že jsou zkoumány
85
# Interference se zkoumaným systémem
Výběr role:
zkoumaná osoba, která si je vědoma, že je zkoumána, nebude reagovat přirozeně, ale tak, aby se jevila v co nejlepším možném světle.
86
# Interference se zkoumaným systémem
Měření jako zdroj změny
: výzkumný proces může vyvolat ve zkoumaných osobách postoje, které předtím neexistovaly.
87
# Interference se zkoumaným systémem
Stereotyp ve volbě odpovědí (response sets):
volba alternativních odpovědí je ovlivněna jinými faktory než míněním respondenta.
