Pracovná motivácia Flashcards
(14 cards)
Vysvetli/ popíš teóriu posilnenia
• vychádza z koncepcie behaviorizmu a vychádza z koncepcie, že spôsob akým sa bude osoba dlhodobo správať záleží od toho akým konkrétnym dôsledkom viedla určitá forma správania sa v minulosti (t.j. ak správanie bolo v minulosti posilnené je väčší predpoklad, že sa bude opakovať a naopak) - pracovníci musia byť vychovaní, žiadúca forma správania by mala byť odmenená rôznymi bonusmi, nežiadúca potrestaná napr. nepridaním bonusov
Vysvetli/ popíš Maslowovu teóriu potrieb
• Maslow súhlasil s teóriou posilnenia a aj z nej vychádzal, avšak Maslow zdôraznil, že nie je jedno aký obsah majú tresty/odmeny → teda tresty a odmeny majú byť v súlade s potrebami pracovníka, pretože iba vtedy budú mať potenciál regulovať jeho pracovnú činnosť (napr. pracovník, ktorý býva 5 min. od zamestnania, tak pre neho nebude odmenou preplácanie pracovnej cesty)
• vytvoril kategórie potrieb:
1) Fyziologické potreby
2) potreba istoty a bezpečia
3) potreba prijatia, lásky a spolupatričnosti
4) potreba uznania
5) potreba sebaaktualizácie
6) potreba sebatranscendencie
• tie nižšie sú základné, ktoré sú nutné aby boli uspokojené a následne to ide k tým vyšším potrebám, ktoré sú taktiež dôležité ale nie nevyhnutné na prežitie
• bez uspokojenia tých základných potrieb nemôžu byť uspokojené tie vyššie potreby
• výskumy nepriniesli výsledky, že sa to takto naozaj deje v pracovnom kontexte (t.j. nevysvetľuje pracovnú motiváciu pracovníkov), avšak neuberá to na hodnote a dôležitosti tejto koncepcie ako takej
Vysvetli/ popíš Teóriu X a Y od McGregora
• Teória X → mnoho manažérov považuje pracovníkov za nekompetentných, lenivých, nesamostatných, ktorých cieľom je naplniť len nižšie položené potreby (vychádza z Maslowa), preto si myslí, že jeho úlohou je týchto ľudí neustále kontrolovať, direktívne riadiť a usmerňovať cez tresty a odmeny; nemusí byť zlá z hľadiska pracovného výkonu ale zamestnanci nemajú internú motiváciu
• Teória Y → opakom teórie X, manažéri by ju mali skôr preferovať, mali by považovať ľudí za pracovníkov s veľkým potenciálom, ktorí sa inštinktívne snažia o naplnenie vyššie položených potrieb, napr. sebaaktualizácie; tu je úlohou manažéra nie kontrolovať ale vytvoriť priestor, aby mohli svoj potenciál rozvinúť, mal by ich inšpirovať a viesť k rozvíjaniu potenciálu cez výzvy, zamestnancov netrestá ale odmeňuje
Vysvetli/ popíš Teóriu očakávania od Vrooma
• Tu už nemajú rolu tresty a odmeny ale odlišuje sa od tých predošlých v tom, že chápe pracovnú motiváciu ako výsledok racionálnej úvahy → čiže ja ako pracovník budem motivovaná podať dobrý výkon vtedy ak očakávam priaznivé dôsledky tej mojej pracovnej činnosti
• podľa tejto teórie sa pracovná motivácia teda chápe ako výsledok ako racionálnej úvahy tzn. že pracovník bude vtedy motivovaný keď usúdi, že sa mu oplatí vykonať danú pracovnú činnosť
• 3 faktory, ktoré beriem do úvahy počas racionálneho vyhodnotenia situácie (t.j. či sa mi oplatí činnosť vykonávať):
- Očakávaný výkon (O) → beriem do úvahy, či vynaloženie určitého úsilia prinesie očakávaný výkon (zvažujem či mám na to daná vlastnosti/schopnosti a či budem s nimi schopná podať očakávaný výkon – teda ja ako pracovník porozmýšľam či sa mi oplatí pustiť do nejakého projektu t.j. či mám kompetencie, schopnosti a zručnosti aby som daný projekt zvládla) napr. Oplatí sa mi trénovať horolezectvo? – som na to fyzicky dosť zdatná, mám na to predispozície? a pod.
- Očakávaný dôsledok (D) → uvažujem, či podaný výkon bude postačujúci k dosiahnutiu očakávaných dôsledkov, teda vyhodnocujem vzťah medzi výkonom a dôsledkom napr. či moje úspešné zvládnutie projektu môže mať za následok povýšenie
- Valencia dôsledkov (V) → vyhodnotím, či dôsledky podaného výkonu sú pre mňa osobne priaznivé alebo nepriaznivé a či to hodnotím pozitívne alebo negatívne
☆ napr. uvažujem nad tým, že keď sa zapojím do projektu či mám na to ho zvládnuť (O) ak áno, tak okej, ďalej uvažujem povýšia ma za to? (D) ak áno, tak v poslednom kroku uvažujem, že keď ma povýšia aké ne/priaznivé následky to bude mať na môj život? Budem to považovať za pozitívne alebo zaťažujúce v mojom živote? (V)
Vysvetli/ popíš Teóriu stanovených cieľov od Locka a Lathamana
• základná koncepcia spočíva vtom, že pracovníka motivuje primeraný cieľ
• veľmi rozšírená a vedecky overená v pracovnom kontexte (sú dostupné vedecké dôkazy o jej platnosti)
• podľa tejto teórie by stanovené ciele mali byť: primerane náročné ale súčasne presne a exaktne vymedzené a mali by byť také, s ktorými sa vie pracovník stotožniť
Aké charskteristiky má mať cieľ aby bol pracovník motivovaný podľa Teórie stanovených cieľov ? (6)
● Cieľ ako reálna výzva → tzn. že pracovník má byť kompetentný na to aby vedel dosiahnuť ten pracovný cieľ (ale ako to zistím, že je kompetentný? – musím odmerať jeho pracovný výkon a musím vedieť čoho je schopný a na základe toho už budem vedieť aký cieľ je v súlade s jeho schopnosťami a možnosťami) ale zároveň to musí byť výzva, aby sa mal kam posúvať a zdokonaľovať
● Jasne vymedzený cieľ → čím exaktnejšie to je vymedzené, tak tým lepšie (t.j. pracovník by mal mať jasno v tom, čo sa od neho očakáva → teda čo má byť dosiahnuté, o čo sa usilujeme, aké sú jednotlivé deadliny a pod.)
● Známa cesta k cieľu → pracovník musí vedieť ako má postupovať pri dosahovaní toho cieľa, aké konkrétne kroky musí spraviť – čiže má poznať rámcový proces dosiahnutia cieľa, ďalej musí poznať aj čiastkové ciele a aj to ktoré čiastkové ciele sú dôležitejšie a menej dôležité
● Stotožnenie sa s cieľom → pracovník má považovať vytýčený cieľ za svoj vlastný – preto je dôležité aby manažér bol dobrým rečníkom, aby vedel ten vytýčený cieľ vykresliť spôsobom aby bol atraktívny pre toho pracovníka
● Spoločné vymedzenie cieľa → totiž zistilo sa, že pracovníci sa najlepšie stotožnia s daným cieľom, keď sami participujú na vytýčení daného cieľa - čiže vtedy sa viem stotožniť s tým cieľom viac keď ja sama som bola zahrnutá do procesu jeho výberu (tzn. že nie, že mi niekto len oznámi, že toto by som mala dosiahnuť ale mňa sa aj niekto predtým opýta, že či to vôbec chcem dosiahnuť)
● Spätná väzba → treba pracovníkovi podávať sústavnú (t.j. počas procesu) spätnú väzbu – teda či ide dobrým smerom, či využíva dobré zdroje, čo by sa dalo zlepšiť
Vysvetli/ popíš o čom je Teória SDT
• táto teória sa prelína s teóriou Y od Gregora, ktorá je podobná tejto teórii v tom, že tiež vníma pracovníkov ako plných iniciatívy a potenciálu (= toto je taká ta základná premisa) čiže táto teória vychádza z toho, že pracovníci sú kompetentní, plní potenciálu a iniciatívy a snažia sa ak sú na to vytvorené vhodné podmienky, avšak podľa tejto teórie na to, aby mohli prejaviť tieto svoje danosti musia byť naplnené ich potreby (v tomto bode sa zase trochu vraciame k uspokojeniu základných potrieb ale iných ako u Maslowa)
Aké sú 3 základné potreby podľa Teórie SDT?
● Potreba autonómie – definuje sa ako vrodená túžba konať v súlade s vlastnou voľou a vlastného výberu (t.j. budem sa správať tak ako chcem / ako to považujem za potrebné a pre mňa prijateľné), avšak v tomto prípade autonómia tu nevylučuje závislosť od niečoho/niekoho → takže musíme dosiahnuť, aby sa pracovník cítil autonómne aj v závislom vzťahu (t.j. aby mal dojem, že to vyplýva z jeho vlastnej vôle ale zároveň sú v súlade s tými nariadeniami, ktoré je potrebné dodržať v danej organizácii)
● Potreba kompetencie – tzn. že mám sa cítiť ako osoba schopná zvládnuť výzvy a prekonať prekážky, ktoré mám pred sebou (= vysoká miera sebaúčinnosti)
● Potreba príbuznosti – pracovník má vybudovať láskyplné, priateľské, prijateľné vzťahy medzi inými ľuďmi na pracovisku, kde získa uznanie (čiže blízke, bezpečné medziľudské vzťahy)
Aká je to vnutorná a aká je to vonkajšia motivácia?
● Vnútorná motivácia – je motivácia, kedy sa osoba angažuje v nejakej činnosti, pretože jej to prináša potešenie, napĺňa ju to, je pre ňu tá činnosť zaujímavá
- je tu platná tzv. interná regulácia, kedy sa angažujem v tej činnosti kvôli tomu, pretože mi to prináša potešenie, uspokojenie, zaujíma ma tá činnosť
● Vonkajšia motivácia – osoba sa angažuje v aktivite z dôvodu nadobudnutia dôsledkov, ktoré daná aktivita so sebou prináša
Vymenuj aké typy vonkajšej motivácie vyčleňuje teória SDT a aj ich popíš (4)
● Externá regulácia – v tomto prípade sa osoba angažuje v činnosti/aktivite, preto aby sa vyhla trestu alebo aby získala odmenu od externého činiteľa; napr. študent odovzdá prácu len preto aby nedostal FX
● Introjikovaná regulácia – je podobná externej, avšak rozdiel je v tom, že osoba sa angažuje v aktivite, preto aby pocítila uspokojenie či hrdosť(čiže nejakú pozitívnu emóciu), ktoré sprevádzajú odmenu a aby sa vyhla pocitom viny a hanby (čiže tie negatívne emócie), ktoré sprevádzajú trest → čiže nejde tu už len o získanie odmeny alebo vyhnutie sa trestu ale ide tu už o tie emócie, ktoré osoba počas toho prežíva; napr. osoba nestojí len o známku A z testu ale je pre ňu dôležitá tá emócia, ktorá sprevádza získanie tej danej odmeny (napr. pýcha, hrdosť, radosť a pod.) / osoba nechce dostať známku FX, pretože nechce prežívať tie emócie, ktoré ju sprevádzajú (napr. sklamanie, hnev, frustráciu a pod.)
● Identifikovaná regulácia – v tomto prípade osoba už uzná/deklaruje dôležitosť danej úlohy, považuje samotnú činnosť za dôležitú → tzn., že aktivita nevyplýva už len z externého stimulu ale už sa osoba snaží, pretože uzná, že jej to za to stojí, že sa to oplatí zrealizovať, vidí v tom nejaký význam; napr. študent odovzdá seminárnu prácu kvôli tomu, lebo si uvedomí, že jej napísanie je dôležité pre jeho osobnostný/ profesionálny rast
● Integrovaná regulácia – osoba sa angažuje v tej činnosti kvôli tomu, lebo to, že ju spraví je v súlade s jej sebakoncepciou, hodnotami, presvedčeniami; napr. považujem sa za svedomitého človeka, preto odovzdám tú seminárnu prácu načas a čo najlepšie, pretože to posilní to, za koho sa považujem, teda je to v súlade s tým, čo si o sebe osoba myslí
Na aké dva typy by sa mala deliť motivácia podľa Teórie SDT?
● kontrolovaná motivácia (= externá + introjikovaná regulácia)
● autonómna motivácia (= vnútorná + identifikovaná + integrovaná regulácia)
Popíš bližšie kontrolovanú motiváciu z pohľadu teórie SDT
Kontrolovaná motivácia (= externá + introjikovaná regulácia)
- je kontrolovaná externým činiteľom → čiže vykonávam tú činnosť len preto, že iní to odo mňa chcú, musím to spraviť
- nastupuje najmä vtedy, keď nie sú naplnené základné potreby
- neprispieva k pracovnej výkonnosti a nedochádza k identifikácii sa s danou organizáciou, avšak neznamená to, že pracovný výkon v prípade tejto motivácie nepríde, niekedy dokonca môže byť aj porovnateľný s výkonom, ktorý nastupuje pri autonómnej motivácii aj keď zvyčajne je nižší ale hlavný rozdiel je práve v tej identifikácii sa s danou organizáciou, čo súvisí aj s celkovou spokojnosťou so životom, ktorá je nižšia
Popíš bližšie autonómnu motiváciu z pohľadu teórie SDT
Autonómna motivácia (=identifikovaná + integrovaná + interná regulácia)
- nie je kontrolovaná žiadnym externým činiteľom → čiže robím tú činnosť/aktivitu, pretože to chcem, dôvodu prečo to chcem síce môžu byť rôzne ale ja to robím pre seba
- môže sa realizovať len vtedy, keď sú naplnené základné potreby (potreba autonómie, kompetencie a potreba príbuznosti)
- prispieva k pracovnej výkonnosti (t.j. zvyšuje pracovný výkon) a zvyšuje identifikáciu s organizáciou, čiže aj celková spokojnosť so životom
- inklinujú k nej najmä osoby s vysokou mierou sebaúcty, emocionálnou stabilitou a vnútorným miestom kontroly (je to nápomocné pri výberovom procese na nejakú pracovnú pozíciu, pretože môžem sledovať tieto 3 markery a podľa toho sa rozhodovať či danú osobu prijať – čiže pri pohovore by sa zišlo dať dotazníky, ktoré merajú tieto 3 premenné
Ako delíme hodnoty podľa Teórie SDT a aj ich popíš
● Vnútorné hodnoty – majú prosociálny charakter, čiže rozvoj komunity, medziľudských vzťahov ale aj osobnostný rast
- Prispievajú k uspokojenie/naplneniu základných potrieb podľa SDT
- Dominantné vyznávanie týchto hodnôt, prispieva k tomu, že človek sa bude snažiť naplniť svoj potenciál pri danej pracovnej činnosti
● Vonkajšie hodnoty – orientované smerom k materializmu, ten kto ich vyznáva inklinuje k hromadeniu majetku, k získavaniu slávy a moci
- Bráni k naplneniu týchto základných potrieb podľa SDT
- Dominantné vyznávanie týchto hodnôt blokuje osobnostný rast a rozvoj
