právne výrazy Flashcards
(215 cards)
A contrario
Dôkaz z opaku, alebo argument opačného významu (argumentum a contrario). Logický výkladový argument, použitím ktorého ak napríklad zákon stanoví, že nárok na trovy má ten, kto je v spore úspešný, môžeme vyvodiť, že ten, kto je neúspešný, nárok na trovy nemá.
A fortiori
A fortiori znamená “tým viac”. Ide o dôkaz silou. Ak niečo platí za takejto situácie, tak tým viac (a fortiori) to musí platiť za danej situácie.
Príklady použitia slovného spojenia v praxi:
“Dlhy sa majú platiť riadne a včas. Dlhy právoplatne potvrdené štátom uznanou autoritou sa a fortiori majú platiť riadne a včas.” (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. PL. ÚS 6/2016-61
A posteriori
Slovné spojenie “a posteriori” znamená “až neskôr”, “z neskoršieho”, resp. “až potom”, “až po následnej skúsenosti”, “zo skúsenosti” prípadne “poznanie po skúsenosti”.
Opakom je spojenie “a priori”.
Príklady použitia pojmu v praxi:
Vzhľadom na skúsenosti s dlhými desaťročiami virtuálnych volieb zakotvil ústavodarca v čl. 31 ústavy takpovediac “antilimitujúcu” klauzulu. V posudzovanom prípade je zvlášť nebezpečnou skutočnosť, že pravidlá obmedzujúce súťaž politických strán vytvárajú niektorí samotní aktéri súťaže - politické strany. Pripomína to “príbeh” o tých, čo vyšli na poschodie a potom vytiahli rebrík. Volebné kaucie teda obzvlášť zaťažujú mimoparlamentné strany. Napokon, ak malá politická strana horko-ťažko uhradí nemalú volebnú kauciu, tak pri zisku nižšom ako 2% táto prepadá, čo môže byť pre takúto politickú stranu likvidačné. Aj keď majorita v rozhodnutí konštatuje, že nepovažuje za legitímny cieľ apriórnu integráciu politickej reprezentácie, volebné kaucie môžu mať tento účinok, ktorý má byť dosahovaný až a posteriori - po voľbách. (Odlišné stanovisko sudcu Lajosa Mészárosa k rozhodnutiu pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. PL. ÚS 6/08)
A priori
Vopred, z prvšieho, zo skoršieho získané. Získané z predchádzajúceho, bez skúseností, nezávisle od skúseností. Čo je už vopred dané. Vyvodzovanie poznatkov len z rozumových dôvodov, pred získaním skúsenosti. Veci už vopred dané. Robiť závery čisto rozumové.
Príklad použitia pojmu v praxi:
“…V spojitosti s uvedeným názorom, t. j. že pri skúmaní príčin straty na zárobku len samotný spôsob skončenia (rozviazania) pracovného pomeru bez ďalšieho (a priori) nevylučuje, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti…”
Ab initio
Slovné spojenie “ab initio” znamená “od začiatku” resp. “už od samotného počiatku”.
Príklady použitia pojmu v praxi:
Nad rámec uvedeného ústavný súd k návrhu sťažovateľky na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia uvádza, že sťažovateľka tento svoj návrh doručila ústavnému súdu v čase, keď účinky napadnutého uznesenia už boli konzumované, preto aj z tohto dôvodu nebolo možné ab initio vyhovieť tomuto návrhu sťažovateľky. (Uznesenie Ústavného súdu SR, č. k. III. ÚS 544/2015-29)
Abdikácia
Vzdanie sa funkcie, odstúpenie z funkcie (prezidenta)
Aberatio ictus
Omyl v kauzálnom priebehu, teda druh skutkového omylu. Napríklad chcel páchateľ usmrtiť určitú osobu, avšak omylom usmrtil inú osobu.
Abolícia
Právo prezidenta nariaďovať, aby sa trestné stíhanie nezačínalo, a ak už bolo začaté, aby sa v ňom nepokračovalo. Po zmene Ústavy SR ústavným zákonom č. 90/2001 Z. z. už prezident Slovenskej republiky nemá právo abolície. Treba upozorniť, že právo abolície treba odlišovať od agraciácie, t. j. práva prezidenta odpúšťať a zmierňovať tresty uložené súdmi v trestnom konaní a od rehabilitácie, t. j. zahladzovania odsúdení.
Absencia
Neprítomnosť. Napríklad neodôvodnená absencia zamestnanca na pracovisku je dôvodom pre rozviazanie pracovného pomeru.
Absolútna neplatnosť právneho úkonu
Neplatnosť právneho úkonu, ktorá nastáva zo zákona od začiatku (ex tunc) a pôsobí voči každému. Plnenie z takéhoto právneho úkonu zakladá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Absolútne neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony alebo absolútne neplatný je aj právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, ak právny úkon nebol urobený slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne a pod.
Absolútny obchod (obchodný záväzkový vzťah)
Je to teoretický pojem pre taký druh obchodného záväzkového vzťahu, ktorý sa vždy spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov, teda bez ohľadu na to, či ide o podnikateľov a bez ohľadu na to, či účastníci konajú v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 261 ods. 3 OBZ treťou časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy:
a) medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia,
b) medzi zakladateľmi družstva a medzi členom a družstvom, pokiaľ vyplývajú z členského vzťahu v družstve, ako aj zo zmlúv o prevode členských práv a povinností, záväzkové vzťahy medzi členom štatutárneho orgánu a kontrolným orgánom družstva a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a družstvom pri výkone jeho poverenia,
c) z burzových obchodov a ich sprostredkovania (§ 642) a ďalej z odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných papierov,
d) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716),
e) z bankovej záruky (§ 313), z cestovného šeku (§ 720) a sľubu odškodnenia (§ 725).
Absorbčná zásada
Zásada aplikovaná pri ukladaní trestov za súbeh trestných činov zakotvená v § 41 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorej ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.
Absolútna objektívna zodpovednosť
Ide o zodpovednosť za vzniknutú škodu bez ohľadu na zavinenie a bez možnosti liberácie, teda bez možnosti zbavenia sa zodpovenosti.
Abstraktný
Ide o všeobecný pojem, odtrhnutý od reality, od reálneho, nereálny. Je to vec čisto pojmová, bez priameho vzťahu k realite. Pomyslená vec, majúca vlastnosť čisto mysleného, nenázorného, sprostredkovaného, nerozvinutého a nediferencovaného. Neskutočnosť, ktorá v realite neexistuje, ktorá nezodpovedá skutočnosti. Nereálny, nekonkrétny pojem.
Absurdum, ad absurdum
Ide o nezmyselnú, nerozumnú vec. Ad absurdum znamená priviesť vec, či myšlienku až do nezmyselnosti, do extrému a do krajnosti, ktorá je nepoužiteľná, neupotrebiteľná, nelogická až odporujúca zdravému rozumu. Vyvodzovanie, dokazovanie nezmyselnosti alebo neudržateľnosti tvrdenia.
Príklad použitia pojmu v praxi:
“…Dovedené ad absurdum by navrhovateľ mohol vlastne žalovať kohokoľvek, kto s týmito vecami mohol hoci aj len teoreticky prísť do styku alebo mohol mať prístup do budovy, kde mali byť uskladnené a to bez obavy z neúspechu v spore a následnej povinnosti na náhradu trov konania…” (citované z rozhodnutia Ústavného súdu SR)
Accidentalia negotii
Vedľajšie (nepravidelné) dojednania pri zmluve. Zmluva musí obsahovať vždy tzv. podstatné náležitosti (essentialia negotii), napríklad pri kúpnej zmluve je podstatnou náležitosťou okrem iného predmet kúpy, pričom zmluva môže obsahovať aj iné dojednania, ktoré nie sú vyžadované pre platnosť zmluvy. Tieto nazývame vedľajšie dojednania (accidentalia negotii), napríklad môže ísť o dojednanie ohľadom splatnosti kúpnej ceny.
Actio contraria
Actio contraria znamená protižaloba. Jedná sa o vzájomnú žalobu, žalobu podanú proti žalobcovi v konaní. Ide o možnosť žalovaného uplatniť svoje práva na súde, rozhodcovskom či inom konaní proti žalobcovi vzájomnou žalobou, protižalobou.
Actio cumulata
Actio cumulata je žaloba, ktorá obsahuje viacero sporov, viacero nárokov na jednej strane žalobcu proti žalovanej strane. To znamená, ak na jednej strane žalobca, navrhovateľ požaduje súdnou cestou od protistrany, žalovaného, či odporcu určenie, či potvrdenie viacerých svojich nárokov.
Actio nata
Zmena práva na nárok, teda okamih, kedy možno prvýkrát objektívne podať žalobu na súd, napríklad z dôvodu splatnosti dlhu.
Actio negatoria
Zapieracia žaloba, ktorou sa žalobca domáha, aby sa niekto zdržal zásahov do jeho práv.
Ad absurdum
Slovné spojenie “ad absurdum” znamená “do nezmyselnosti”, ide o spôsob interpretácie právnej normy, kedy nelogickosť alebo nesprávnosť resp. protiprávnosť vysvetlíme za použitia extrémneho alebo nezmyselného príkladu; privedieme do krajnosti, aby sme dokázali nezmyselnosť.
Príklady použitia pojmu v praxi:
Ústavou zakotvený princíp proporcionality teda pripúšťa zásah do základných práv a slobôd za predpokladu, že to ústava vo vzťahu ku konkrétnemu základnému právu alebo slobode umožňuje, takýto zásah sleduje legitímny ustanovený cieľ, miera tohto zásahu neprekračuje odôvodnené a rozumné hranice, pričom takýto zásah musí prihliadať na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva alebo slobody. Ústavodarcom použitý termín ,,musí dbať na ich podstatu a zmysel” však nemožno vykladať tak, že ,,nesmie ísť o zásah do podstaty základného práva”. Pripustenie takéhoto pohľadu na vec v zmysle väčšinového rozhodnutia by totiž ad absurdum viedlo vo vzťahu k vlastníckemu právu k záveru, že vyvlastnenie, ktoré predstavuje “absolútny zásah do podstaty vlastníckeho práva”, nie je ústavne vôbec akceptovateľné, pričom takýto pohľad na vec je v priamom rozpore s čl. 20 ods. 4 ústavy či čl. 1 ods. 1 dohovoru. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 19/09)
Za zákon, ktorý ustanovuje podmienky hospodárenia subjektov samosprávy s ich majetkom a ich finančnými prostriedkami možno považovať najmä zákon č. 583/2004 Z.z., ale podľa môjho názoru rozhodne nie napadnutý § 39a zákona č. 596/2003 Z.z., ktorý direktívne prikazuje, na čo majú subjekty samosprávy použiť svoje vlastné finančné prostriedky a v akom rozsahu, pretože je v rozpore s podstatou a zmyslom územnej samosprávy. Opačný názor totiž ad absurdum pripúšťa, aby štát prostredníctvom zákonov vydal direktívny príkaz ako nakladať so všetkými vlastnými finančnými prostriedkami subjektov samosprávy (!), a tak legálnou cestou “zlikvidoval” územnú samosprávu napriek tomu, že by mala podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu predstavovať významnú ústavnú hodnotu, ktorá požíva osobitnú ochranu. (Odlišné stanovisko sudcu Ladislava Orosza k rozhodnutiu sp. zn. PL. ÚS 126/07)
Je preto celkom právne irelevantný záver žalovanej, že rozhodujúcou skutočnosťou pre existenciu povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia v tomto prípade je iba existencia oprávnenia žalobcu na výkon advokácie, ktoré žalobcovi bolo udelené 3. júna 1996. Ak by si konajúci súd v rozpore s výkladovým pravidlom “redukcio ad absurdum” takýto záver osvojil, potom by potvrdil neželanú situáciu, že hoci by advokát v pozícii konateľa advokátskej spoločnosti s ručením obmedzeným nesmel vykonávať advokáciu samostatne (§ 15 ods. 6 zák. č. 586/2003 Z.z.) a z uvedeného dôvodu by bol bez príjmu (odmeny) za samostatný výkon advokácie, ak by aj tak mal počas výkonu funkcie konateľa advokátskej spoločnosti (prinajmenej prvý rok) uloženú povinnosť odvádzať poistné na nemocenské a dôchodkové poistenie, čím by došlo k nezákonnému zásahu do vlastníctva chráneného čl. 20 ústavy. (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 426/2012)
Ad acta
V doslovnom preklade z latinčiny znamená ad acta ku spisom, v praxi to znamená odloženie, ukončenie veci bez toho, aby sa v nej ešte malo konať, teda uloženie veci do spisovne, archívu a podobne.
Ad hoc
Latinský výraz označujúci, že niečo sa vzťahuje len na túto konkrétnu vec, konkrétnu záležitosť a nie na iné prípady.
Napríklad: …plnením týchto podmienok sa garantuje právo na zákonného sudcu, ktorého podstata spočíva v ochrane pred svojvoľným či účelovým obsadzovaním súdu ad hoc, pretože predstavuje pre každého účastníka rovnako cennú záruku, že o jeho veci… (citované z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 20/02 z 21. mája 2003)
Ad personam
Slovné spojenie “ad personam” znamená “vo vzťahu ku konkrétnej osobe”, “týkajúce sa konkrétnej osoby” alebo “s prihliadnutím na určitú konkrétnu osobu”.
Príklady použitia pojmu v praxi:
Ústavný súd považoval v tejto súvislosti za vhodné pripomenúť, že v dôvodovej správe nie sú ako príklad uvedené Spojené štáty americké, v právnom poriadku ktorých sa práve popri inštitúte criminal forfeiture (zameranom na osobné právo prepadnutia majetku v konaní “ad personam”) zaviedol aj inštitút civil forfeiture založený na prepadnutí vecí súvisiacich s trestnou činnosťou (konanie zamerané na odňatie veci, konanie “ad rem”), a ktorý sa podľa zistení ústavného súdu využil ako vzor aj pri príprave porovnateľných právnych úprav v iných štátoch. Ide o inštitút upravený v Civil Asset Forfeiture Reform Act 2000, ktorý bol v Spojených štátoch amerických prijatý za účelom možnosti skonfiškovať predmety používané v súvislosti s páchaním trestnej činnosti. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 29/05 z 3. septembra 2008)
Analýzou ustanovenia § 54a ods. 2 zákona o zdravotnom poistení možno dôjsť k záveru, že toto ustanovenie poskytuje čiastočnú exekučnú imunitu niektorým povinným subjektom (ad personam), a to v súvislosti s niektorými časťami majetku týchto subjektov (ad rem). (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 164/04 z 13. januára 2005)
Členovia vlády Slovenskej republiky (ministri) patria medzi tých ústavných činiteľov Slovenskej republiky, právomoci ktorých sú (spolu s prezidentom, poslancami Národnej rady Slovenskej republiky a generálnym prokurátorom) určené priamo v Ústave Slovenskej republiky. Pre konanie o súlade právnych predpisov bolo preto treba preskúmať tie články Ústavy Slovenskej republiky, ktoré upravujú ich právomoci, najmä či sa týmto ústavným činiteľom ukladá povinnosť vykonávať svoje ústavné právomoci priamo a osobne (ad personam) alebo Ústava Slovenskej republiky umožňuje, aby ich vykonával niekto iný. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. PL. ÚS 22/95 z 26. septembra 1995)