právne výrazy Flashcards

Question

Adhézne konanie

Answer 1

Poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje. Toto konanie o nároku poškodeného na náhradu škody sa nazýva adhézne konanie. Je upravené v § 287 a 288 Trestného poriadku. Adhézne konanie prebieha v rámci trestného konania zároveň s rozhodovaním o vine obžalovaného. Pri rozhodovaní o náhrade škody poškodeného voči obvinenému súd aplikuje ohľadom tohto nároku spravidla ustanovenia občianskeho hmotného práva, najčastejšie Občianskeho zákonníka o náhrade škody, avšak ohľadom procesu stále aplikuje Trestný poriadok. Ak teda súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu, uvedenú v § 46 ods. 1 TP, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť škodu, ak je jej výška súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, pokiaľ škoda nebola dosiaľ uhradená. Výrok o povinnosti obžalovaného na náhradu škody musí presne označovať osobu oprávneného a nárok, ktorý mu bol prisúdený. V odôvodnených prípadoch môže súd vysloviť, že záväzok má byť splnený v splátkach, a súčasne určí podmienky ich splatnosti, pritom berie na zreteľ aj vyjadrenie poškodeného. Výrok rozsudku o náhrade škody môže byť na návrh poškodeného vyjadrený v peňažných prostriedkoch v cudzej mene, ak to neodporuje okolnostiam prípadu a škoda bola spôsobená na peňažných prostriedkoch v cudzej mene alebo na veciach zakúpených za také peňažné prostriedky alebo ak obžalovaný alebo poškodený je devízovým cudzozemcom. Ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže poškodeného na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Poškodeného treba označiť jeho menom a priezviskom, dátumom a miestom narodenia a miestom bydliska. Ak je poškodeným právnická osoba, treba ju označiť jej obchodným menom alebo názvom, sídlom a identifikačným číslom podľa záznamu v obchodnom registri, živnostenskom registri alebo inom registri. Na občianske súdne konanie alebo na konanie pred iným príslušným orgánom odkáže súd poškodeného tiež so zvyškom jeho nároku, ak mu nárok z akéhokoľvek dôvodu prizná len sčasti. Ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Z judikatúry súdov: Špecifickým problémom, ktorý vzniká pri riešení otázky premlčania nároku v konaní o náhradu škody, ktorému predchádzalo adhézne konanie, je "spočívanie" premlčania v súvislosti s uplatnením nároku na náhradu škody v trestnom konaní. Podľa ustanovenia § 112 OZ a § 261 ods. 3 ZP totiž premlčacia doba neplynie po dobu konania, v ktorom veriteľ svoje právo uplatnil, pokiaľ v tomto konaní riadne pokračuje (viď tiež rozhodnutie uverejnené pod č. 31/1974 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk). V prípade námietky premlčania je teda v konaní o náhradu škody, ktorému predchádzalo adhézne konanie, nutné posúdiť, či bol nárok na náhradu škody v trestnom konaní uplatnený, či bol uplatnený riadne a či poškodený v adhéznom konaní riadne pokračoval. Riadne uplatnenie nároku na náhradu škody v adhéznom konaní zahŕňa okrem otázky náležitosti príslušného návrhu aj určenie doby, kedy môže poškodený návrh na náhradu škody podať, aby mohol byť podkladom pre rozhodnutie súdu o náhrade škody v trestnom konaní. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody v občianskom súdnom konaní, vychádza v otázke riadneho uplatnenia nároku na náhradu škody v adhéznom konaní predovšetkým z rozhodnutí vydaných v trestnom konaní. Nie je však nimi (ani prístupom súdu v trestnom konaní k otázke uplatnenia nároku na náhradu škody) viazaný pri posudzovaní otázky premlčania nároku. Riadne pokračuje v konaní ten, kto nebráni svojimi procesnými úkonmi jeho náležitému priebehu tak, aby toto konanie mohlo skončiť meritórnym rozhodnutím. Nemožno teda napr. uvažovať o riadnom pokračovaní v konaní tam, kde žalobca vezme žalobu späť, prípadne nepodá návrh na pokračovanie v konaní prerušenom podľa ustanovenia § 110 OSP a pod. Pokiaľ však poškodený v trestnom konaní nepodá odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa a nezúčastní sa konania na súde druhého stupňa, nemožno na základe toho urobiť záver, že nepokračoval riadne v trestnom konaní. (správa o rozhodovaní súdov o náhrade škody vo veciach, ktorým predchádzalo adhézne konanie, Cpj 35/78 Najvyššieho súdu ČSR z 24. októbra 1979, ktorá bola prejednaná a vzatá na vedomie plénom Najvyššieho súdu ČSR dňa 5. decembra 1979, sp. zn. Pls 2/79, R 22/1979) * * * Ak poškodený uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody spôsobenej mu trestným činom a v tomto začatom konaní riadne pokračoval, premlčacia lehota sa zastaví a v priebehu tohto konania neplynie. Po skončení trestného stíhania, v ktorom nedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť uplatnenú škodu a poškodený bol vyrozumený o skončení stíhania, beh premlčacej doby pokračuje (R 31/1974). (rozsudok Najvyššieho súdu SSR z 22. decembra 1983, sp. zn. 5 Cz 27/83, R 29/1985) * * * Poškodený v začatom konaní riadne pokračuje tiež vtedy, ak po skončení iného (trestného) konania v primeranej lehote pokračuje v konaní podaním návrhu (žaloby) na uspokojenie rovnakého nároku v občianskom súdnom konaní. Ak (podľa okolností prípadu) poškodený v konaní riadne pokračuje podaním návrhu o uspokojenie rovnakého nároku v občianskom súdnom konaní, premlčacia doba nezačne znovu plynúť dňom právoplatnosti rozhodnutia v predchádzajúcom konaní, ale jej plynutie bude naďalej prerušené až do právoplatného skončenia tohoto (nadväzujúceho) konania. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 13. novembra 2008, sp. zn. 21 Cdo 2958/2007) * * * Inštitút tzv. spočívania plynutia premlčacej doby zabezpečuje nemožnosť premlčania práva počas doby, v ktorej sa účastník právneho vzťahu svojho práva domáha na súde (prípadne na inom príslušnom orgáne), t. j. po dobu súdneho (iného) konania a ak v ňom účastník riadne pokračuje, neplynie premlčacia doby vo vzťahu k právu, ktoré bolo v tomto konaní uplatnené. Prípadom takéhoto konania je aj tzv. adhézne konanie, teda konanie o nároku na náhradu škody v rámci trestného konania. Pokiaľ poškodený podá návrh v období, ktoré pripúšťa Trestný poriadok, je riadne podaný z hľadiska doby podania návrhu; aby však takýto návrh spĺňal náležitosti riadneho návrhu poškodeného na náhradu škody v adhéznom konaní a mal za dôsledok spočívanie plynutia premlčacej doby, musí z neho byť zrejmé, z akých dôvodov, v akej výške a voči komu sa uplatňuje. Za riadne uplatnenie nároku preto súdna prax nepovažuje napríklad vyjadrenie poškodeného v tom smere, že sa pripája k trestného konaniu s požiadavkou na náhradu škody, ako bude orgánmi činnými v trestnom konaní zistená. Obdobne je treba uviesť, že riadnym uplatnením nároku na náhradu škody v adhéznom konaní nie je samotné podanie trestného oznámenia, ak neobsahuje požiadavku, aby konkrétnej osobe bola uložená povinnosť na náhradu škody v určitej výške. (uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 24. mája 2006, sp. zn. 25 Cdo 2478/2004)

Answer 2

Pojem, ktorý charakterizuje prechod dedičstva z poručiteľa na dediča, pričom dedič je povinný prejaviť vôľu, vedúcu k prijatiu dedičstva

Answer 3

Mladý, dospievajúci jedinec v rozpätí 15-20 veku života, teenager. Vekové rozpätie nie je presne určené a špecifikované. Je to diferencované psychickým a fyzickým vývinom jedinca.

Answer 4

Hovorový názov pre osvojenie cudzieho dieťaťa. Inštitút osvojenia nachádzame upravený v Zákone o rodine.

Answer 5

Advokát je ten, kto je zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie Slovenská advokátska komora. Advokát je pri poskytovaní právnych služieb nezávislý, je viazaný všeobecne záväznými právnymi predpismi a v ich medziach príkazmi klienta. Advokátske povolanie je slobodné povolanie, ktoré možno vykonávať len podľa zákona o advokácii.

Answer 6

Advokátsky koncipient vykonáva pod vedením a dohľadom právnu prax, ktorej účelom je nadobudnúť vedomosti a osvojiť si skúsenosti potrebné na výkon advokácie. Počas tejto praxe je advokát oprávnený poveriť advokátskeho koncipienta vykonaním jednotlivých úkonov právnych služieb, ktoré advokátsky koncipient robí samostatne.

Answer 7

Spravodlivosť a dobro. Pozri Ex aequo et bono.

Answer 8

Agent je príslušník Policajného zboru alebo príslušník polície iného štátu, ktorý na základe príkazu prokurátora alebo súdu prispieva k odhaľovaniu, zisťovaniu a usvedčovaniu páchateľov zločinu, trestných činov uvedených v treťom diele ôsmej hlavy osobitnej časti Trestného zákona (korupcia), trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa a trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Pri odhaľovaní, zisťovaní a usvedčovaní páchateľov korupcie môže byť agentom aj iná osoba ako príslušník Policajného zboru ustanovená prokurátorom na návrh policajta alebo príslušníka Policajného zboru povereného ministrom vnútra Slovenskej republiky. Jeho použitie je prípustné len vtedy, ak odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľov uvedených trestných činov by bolo iným spôsobom podstatne sťažené a získané poznatky odôvodňujú podozrenie, že bol spáchaný trestný čin alebo má byť spáchaný taký trestný čin. Agent koná pod dočasnou alebo trvalou legendou alebo bez legendy. Legenda je súhrn krycích údajov o osobe agenta, najmä o jeho totožnosti, rodinnom stave, vzdelaní a zamestnaní. Ak je to na vytvorenie alebo zachovanie legendy nevyhnutné, možno za podmienok uvedených v osobitnom zákone vydať, vyhotoviť a používať krycie doklady. Príkaz na použitie agenta vydáva predseda senátu, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora, ktorý musí byť odôvodnený aj skutkovými okolnosťami. Ak ide o vec, ktorá nestrpí odklad, môže prokurátor, ak použitie agenta nie je spojené so vstupom do obydlia iného, príkaz vydať pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní predbežne aj ústne. Taký príkaz však v písomnej podobe musí najneskôr do 72 hodín od vydania príkazu potvrdiť sudca pre prípravné konanie, inak stráca platnosť. To neplatí pre postup podľa odseku 2, keď príkaz na použitie agenta môže vydať len sudca pre prípravné konanie. Príkaz musí byť v zásade písomný a musí byť v ňom určený čas, počas ktorého bude agent použitý. Čas použitia agenta nesmie trvať dlhšie ako šesť mesiacov. Tento čas môže predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie predĺžiť vždy o ďalšie dva mesiace, a to aj opakovane. Písomnosti týkajúce sa použitia agenta sa do spisu založia len vtedy, ak prokurátor v obžalobe navrhne vykonanie dôkazu skutočnosťami zistenými agentom. Agent môže pri použití svojej legendy so súhlasom oprávnenej osoby vstúpiť do obydlia. Taký súhlas sa však nesmie získať na základe predstieraného práva vstupu. Pravá totožnosť agenta vystupujúceho pod legendou musí byť aj po skončení jeho použitia utajená. Prokurátorovi alebo sudcovi pre prípravné konanie, ktorí sú príslušní rozhodovať ako aj predsedovi senátu v konaní pred súdom musí sa na ich žiadosť oznámiť pravá totožnosť agenta. O skutočnostiach dôležitých pre trestné konanie môže agenta v prípravnom konaní vypočuť prokurátor tak, aby jeho totožnosť nemohla byť odhalená; agent môže byť výnimočne vypočúvaný na súde tak, aby jeho totožnosť nemohla byť odhalená. Na súdne konanie sa agent predvoláva prostredníctvom Prezídia Policajného zboru. Doručenie predvolania agentovi zabezpečí príslušník Policajného zboru poverený prezidentom Policajného zboru. Agent môže plniť svoje úlohy i na území iného štátu. O jeho vyslaní do zahraničia po predchádzajúcom súhlase príslušných orgánov štátu, na ktorého území má pôsobiť, a na základe príkazu rozhoduje prezident Policajného zboru, ak medzinárodná zmluva neustanovuje iný postup. Rovnako sa postupuje, ak má na území Slovenskej republiky pôsobiť ako agent príslušník iného štátu.

Answer 9

pokrvný príbuzný z otcovej strany

Answer 10

Právo prezidenta odpúšťať alebo zmierňovať tresty uložené súdmi v trestnom konaní na základe individuálnej milosti alebo amnestie.

Answer 11

Komunita vysokoškolských pedagógov a študentov.

Answer 12

Akademickým titulom je titul udelený po ukončení vysokoškolského štúdia. Bakalársky študijný program je študijný program prvého stupňa v dĺžke tri až štyri roky. Absolventom bakalárskeho štúdia sa udeľuje akademický titul "bakalár" (v skratke "Bc."). Absolventom štúdia podľa inžinierskeho študijného programu sa udeľuje akademický titul "inžinier" (v skratke "Ing."). Absolventom inžinierskeho štúdia v oblasti architektúry a urbanizmu sa udeľuje akademický titul "inžinier architekt" (v skratke "Ing. arch."). Študijné programy druhého stupňa, ktoré sa zameriavajú na štúdium v oblasti humánneho lekárstva a veterinárskeho lekárstva, sú doktorské študijné programy. Absolventom štúdia podľa doktorských študijných programov v oblasti všeobecného humánneho lekárstva sa udeľuje akademický titul "doktor všeobecného lekárstva" (v skratke "MUDr."). Absolventom doktorského štúdia v oblasti zubného humánneho lekárstva sa udeľuje akademický titul "doktor zubného lekárstva" (v skratke "MDDr."). Absolventom doktorského štúdia v oblasti veterinárskeho lekárstva sa udeľuje akademický titul "doktor veterinárskeho lekárstva" (v skratke "MVDr."). Ostatnými sú magisterské študijné programy. Absolventom štúdia podľa magisterského študijného programu sa udeľuje akademický titul "magister" (v skratke "Mgr."). Absolventom umeleckých magisterských študijných programov sa udeľuje akademický titul "magister umenia" (v skratke "Mgr. art."). Absolventi študijných programov, ktorí získali titul "magister", môžu vykonať rigoróznu skúšku, ktorej súčasťou je aj obhajoba rigoróznej práce v študijnom odbore, v ktorom získali vysokoškolské vzdelanie, alebo v príbuznom študijnom odbore. Po jej vykonaní im vysoké školy udeľujú akademický titul a) v prírodovedných študijných programoch "doktor prírodných vied" (v skratke "RNDr."), b) vo farmaceutických študijných programoch "doktor farmácie" (v skratke "PharmDr."), c) v spoločenskovedných a umenovedných študijných programoch "doktor filozofie" (v skratke "PhDr."), d) v právnických študijných programoch "doktor práv" (v skratke "JUDr."), e) v učiteľských študijných programoch a telovýchovných študijných programoch "doktor pedagogiky" (v skratke "PaedDr."), f) v teologických študijných programoch okrem študijných programov v oblasti katolíckej teológie "doktor teológie" (v skratke "ThDr.").

Answer 13

Prijatie návrhu. Včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím. Neskoré prijatie má napriek tomu účinky včasného prijatia, ak navrhovateľ o tom bez odkladu upovedomí osobu, ktorej bol návrh urobený, a to ústne alebo odoslaním správy. Ak z listu alebo inej písomnosti, ktoré vyjadrujú prijatie návrhu, vyplýva, že boli odoslané za takých okolností, že by došli navrhovateľovi včas, keby ich preprava prebiehala obvyklým spôsobom, má neskoré prijatie účinky včasného prijatia, ibaže navrhovateľ bez odkladu upovedomí ústne osobu, ktorej bol návrh určený, že považuje návrh za zaniknutý, alebo jej v tomto zmysle odošle správu. Zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy. Ak je návrh určený dvom alebo viacerým osobám, a z jeho obsahu vyplýva, že úmyslom navrhovateľa je, aby všetky osoby, ktorým je návrh určený, sa stali stranou zmluvy, je zmluva uzavretá, ak všetky tieto osoby návrh prijmú. Termín akceptácia však poznáme aj zo zákona o zmenkách a šekoch. Akceptácia zmenky sa vyjadruje slovom "prijaté" alebo iným slovom rovnakého významu; podpíše ju zmenečník. Holý podpis zmenečníka na líci zmenky platí za prijatie. Prijatím sa zmenečník zaväzuje zaplatiť zmenku pri splatnosti.

Answer 14

Ide o vedľajší záväzok, t. j. taký, ktorý zároveň trvá popri hlavnom záväzku a je od hlavného záväzku závislý. Typickými akcesorickými záväzkami sú záväzky zo zmluvnej pokuty, ručiteľský záväzok, záväzok zo záložnej zmluvy a i. Z judikatúry súdov: Z akcesorickej povahy zabezpečenia záväzkov vyplýva, že vedľajší (zabezpečovací) záväzok nemôže platne vzniknúť bez existencie platného hlavného (zabezpečovaného) záväzku. Pokiaľ je ako odporujúce zákonu neplatné dojednanie o založení hlavného záväzku, nemohlo platne vzniknúť ani jeho zabezpečenie, a teda neplatným je aj dojednanie o zmluvnej pokute. Dojednanie o zmluvnej pokute je neplatné, ak nevznikol platne záväzok, ktorého splnenie má byť zmluvnou pokutou zabezpečené. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 31. mája 2004, sp. zn. 33 Odo 330/2002) * * * Zmluvná pokuta patrí k zabezpečovacím prostriedkom záväzkového práva. Je to dohodou účastníkov určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Možno ju dohodnúť aj pre prípad omeškania so splatením peňažného záväzku, a to takým spôsobom, že jej výška bude tiež závislá na dobe, po ktorú trvá porušenie zmluvnej povinnosti (napr. percentuálnou sadzbou za každý deň alebo za každý mesiac omeškania, teda za vymedzený čas). Má akcesorickú povahu, pri svojom vzniku predpokladá existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého má slúžiť. Inštitút zmluvnej pokuty plní v určitom zmysle slova funkciu paušalizovanej náhrady škody. Výška zmluvnej pokuty musí spĺňať kritérium primeranosti, inak by dohoda o nej mohla byť neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, prípadne by neprimerane vysoká zmluvná pokuta v obchodných vzťahoch mohla byť dôvodom moderačného oprávnenia súdu, teda dôvodom na jej zníženie súdom. Dovolací súd sa stotožňuje s právnym záverom odvolacieho súdu, podľa ktorého premlčaním práva na splnenie hlavného peňažného záväzku dochádza zároveň k premlčaniu práva na zmluvnú pokutu dohodnutú za omeškanie so splnením hlavného záväzku vo forme určeného percenta za určitý časový úsek (t.j. narastajúcim spôsobom za pokračujúce omeškanie), a to za dobu omeškania nasledujúcu po premlčaní hlavného záväzku. I pri nedostatku výslovnej právnej úpravy v Občianskom a Obchodnom zákonníku možno z akcesorickej povahy zmluvnej pokuty vyvodiť, že jej osud je spätý s hlavným záväzkom, a to nielen pri zániku hlavného záväzku, kedy zaniká aj záväzok zo zmluvnej pokuty, ale aj pri premlčaní hlavného záväzku. (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. marca 2008, sp. zn. 4 Cdo 222/2005) * * * Vedľajšie (akcesorické) záväzkové vzťahy sledujú osud hlavného záväzkového vzťahu a dôsledkom ich akcesorickej povahy je okrem iného aj to, že trvajú len za predpokladu platnosti hlavného záväzkového vzťahu. Dojednanie o zmluvnej pokute je neplatné, ak nevznikol platne záväzok, ktorého splnenie má byť zmluvnou pokutou zabezpečené. Pokiaľ si účastníci v zmluve o budúcej zmluve dojednali ako zmluvnú pokutu nevrátenie zálohy, je podmienkou platnosti tohoto dojednania o zmluvnej pokute platnosť zmluvy o budúcej zmluve. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2008, sp. zn. 26 Odo 1100/2006)

Answer 15

Akcia predstavuje práva akcionára ako spoločníka podieľať sa podľa zákona a stanov spoločnosti na jej riadení, zisku a na likvidačnom zostatku po zrušení spoločnosti s likvidáciou, ktoré sú spojené s akciou ako s cenným papierom, ak zákon neustanovuje inak. Akcia môže byť vydaná v podobe listinného cenného papiera (tzv. "listinná akcia") alebo v podobe zaknihovaného cenného papiera (tzv. "zaknihovaná akcia"), ak zákon neustanovuje inak. Akcia obsahuje a) obchodné meno a sídlo spoločnosti, b) menovitú hodnotu, c) označenie, či akcia znie na doručiteľa alebo na meno; pri akcii na meno obchodné meno alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby alebo meno, bydlisko a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je akcionárom; ak je akcionárom zahraničná právnická osoba, identifikačné číslo sa uvádza, ak je pridelené; ak je akcionárom zahraničná fyzická osoba, uvádza sa dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené, d) výšku základného imania a počet všetkých akcií spoločnosti k dátumu vydania emisie akcií, ak osobitný zákon neustanovuje inak, e) dátum vydania emisie akcií. Listinná akcia obsahuje aj číselné označenie a podpis člena alebo podpisy členov predstavenstva, ktorí sú oprávnení konať za spoločnosť v čase vydania akcie. Listinná akcia ďalej obsahuje aj určenie práv s ňou spojených aspoň s odkazom na úpravu v stanovách. Ak spoločnosť vydáva viac druhov akcií, musia akcie obsahovať označenie druhu. Akcie, s ktorými nie sú spojené žiadne osobitné práva (ďalej len "kmeňová akcia"), nemusia obsahovať označenie druhu. Vydávanie iných druhov akcií, ako ustanovuje tento zákon, sa zakazuje. Akcia môže znieť na meno alebo na doručiteľa. Stanovy môžu založiť právo akcionárov na výmenu akcie na meno za akcie na doručiteľa a naopak. Akcia na meno môže byť vydaná ako listinná alebo zaknihovaná. Akcia na doručiteľa môže byť vydaná len ako zaknihovaná. Prevod zaknihovaných akcií sa uskutočňuje podľa osobitného zákona. Prevod listinných akcií na meno sa uskutočňuje rubopisom a odovzdaním akcie. V rubopise sa uvedie obchodné meno alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ak je pridelené, alebo meno, bydlisko a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je nadobúdateľom akcie, podpis akcionára, ktorý akciu na meno prevádza, a deň prevodu akcie na meno. Ak je akcionárom zahraničná fyzická osoba, uvádza sa dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené. Na rubopis sa inak primerane použijú ustanovenia osobitného zákona upravujúce zmenky. Akcia na meno môže znieť aj na dve alebo viac osôb. Práva spojené s akciou môže vykonávať ktorákoľvek z nich alebo osoba nimi splnomocnená. Pri akciách na meno zabezpečuje spoločnosť vedenie zoznamu akcionárov podľa tohto zákona a osobitných predpisov. Do zoznamu akcionárov sa zapisuje číselné označenie akcie, jej druh a menovitá hodnota, obchodné meno alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ak je pridelené, alebo meno, bydlisko a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je akcionárom. Ak je akcionárom zahraničná fyzická osoba, uvádza sa dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené. Práva spojené s akciou na meno je voči spoločnosti oprávnená vykonávať osoba zapísaná v zozname akcionárov. Zoznam akcionárov nie je verejný. Akcionár má právo na vlastné náklady požadovať výpis zo zoznamu akcionárov v časti, v ktorej sa ho týka. Na účinnosť prevodu akcie na meno voči spoločnosti sa vyžaduje zápis zmeny osoby akcionára v zozname akcionárov. Spoločnosť je povinná zabezpečiť vykonanie zmeny zápisu v zozname akcionárov bezodkladne potom, čo jej bude zmena v osobe akcionára preukázaná. Spoločnosť zodpovedá za škodu, ktorá vznikne akcionárovi, ktorý akciu na meno prevádza, a nadobúdateľovi akcie porušením tejto povinnosti. Stanovy môžu obmedziť, nie však vylúčiť prevoditeľnosť akcií na meno. Ak stanovy podmienia prevoditeľnosť akcií na meno súhlasom spoločnosti, musia ustanoviť aj dôvody, pre ktoré môže spoločnosť odmietnuť udelenie súhlasu a lehotu, v ktorej je spoločnosť povinná rozhodnúť o žiadosti akcionára na udelenie súhlasu a oznámiť toto rozhodnutie akcionárovi. O udelení súhlasu na prevod akcií na meno rozhoduje predstavenstvo, ak stanovy neurčujú inak. Rozhodnutie spoločnosti o udelení alebo neudelení súhlasu akcionárovi na prevod akcií oznámi spoločnosť akcionárovi v písomnej forme. Ak príslušný orgán spoločnosti nerozhodne o žiadosti akcionára o udelenie súhlasu v lehote ustanovenej stanovami, platí, že bol súhlas udelený. Spoločnosť zodpovedá za škodu, ktorá vznikne akcionárovi porušením týchto povinností a v prípade neudelenia súhlasu je zároveň povinná na žiadosť akcionára tieto akcie odkúpiť za cenu primeranú ich hodnote; pri určení primeranej ceny sa primerane použije ustanovenie § 218j ods. 4. Právo na odkúpenie akcie môže akcionár uplatniť do jedného mesiaca odo dňa doručenia odmietnutia súhlasu na prevod akcií, inak toto právo zaniká. Prevoditeľnosť akcií, ktoré boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, nemožno obmedziť. Ak stanovy podmienia prevoditeľnosť akcií na meno súhlasom spoločnosti, vyžaduje sa súhlas spoločnosti aj na zriadenie záložného práva k týmto akciám, inak záložné právo nevznikne; na udelenie a oznámenie súhlasu spoločnosti platí odsek 9 primerane. Ak podľa stanov sa na prevod akcií na meno vyžaduje splnenie inej podmienky, vyžaduje sa splnenie tejto podmienky aj na vznik záložného práva. Na prevod založených akcií na meno pri výkone záložného práva sa súhlas spoločnosti, prípadne splnenie inej podmienky, nevyžaduje.

Answer 16

Kapitálová obchodná spoločnosť. Akciovou spoločnosťou je spoločnosť, ktorej základné imanie je rozvrhnuté na určitý počet akcií s určitou menovitou hodnotou. Spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom. Akcionár neručí za záväzky spoločnosti. Obchodné meno spoločnosti musí obsahovať označenie "akciová spoločnosť" alebo skratku "akc. spol." alebo skratku "a.s.". Akciová spoločnosť môže byť súkromnou akciovou spoločnosťou alebo verejnou akciovou spoločnosťou. Za verejnú akciovú spoločnosť sa považuje spoločnosť, ktorej všetky akcie alebo časť akcií boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, ktorý sa nachádza alebo ktorý sa prevádzkuje v niektorom zo zmluvných štátov Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

Answer 17

Zaplatenie sumy vopred, prvá splátka (napríklad kúpnej ceny) pred tým, než protistrana poskytne plnenie.

Answer 18

Akosťou sa rozumejú určité vlastnosti tovaru (diela). Občiansky zákonník ustanovuje, že predávaná vec musí mať požadovanú, prípadne právnymi predpismi ustanovenú akosť, množstvo, mieru alebo hmotnosť a musí byť bez vád, najmä musí zodpovedať záväzným technickým normám. Za dohodu o vlastnostiach, účele a akosti sa pri spotrebiteľských zmluvách považuje také plnenie, o ktoré prejavil spotrebiteľ záujem a ktoré sa zhoduje s popisom poskytnutým dodávateľom, výrobcom alebo jeho zástupcom v akejkoľvek verejne prístupnej forme, najmä reklamou, propagáciou a označením tovaru. Ak akosť nie je výslovne dojednaná, je dlžník povinný plniť určité množstvo vecí určených v priemernej strednej akosti. Aj ustanovenia Obchodného zákonníka pamätajú na termín akosť. Napríklad upravujú, že predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v zmluve. Ak zmluva neurčuje akosť alebo vyhotovenie tovaru, je predávajúci povinný dodať tovar v akosti a vyhotovení, ktoré sa hodí na účel určený v zmluve, alebo ak tento účel nie je v zmluve určený, na účel, na ktorý sa taký tovar spravidla používa.

Answer 19

Akreditácia „(z franc. accréditer, z mettre à crédit, overiť dôveryhodnosť)"1 Pojem akreditácia možno vyložiť viacerými spôsobmi, môže sa jednať o akési poverenie, povolenie, splnomocnenie, schválenie, súhlas, ale môže sa jednať aj o ohlásenie pozvaných účastníkov podujatia o ich príchode na podujatie. Vykonávanie niektorých činností fyzickými alebo právnickými osobami môže byť podmienené práve získaním akreditácie, t.j. získaním akéhosi povolenia, alebo oprávnenia, resp. uznania takéhoto oprávnenia. O udelenie takejto akreditácie musí dotyčný subjekt požiadať príslušnú akreditačnú komisiu, ktorá mu toto povolenie/overenie udelí v prípade, že spĺňa požadované kritériá.

Answer 20

Akreditív slúži na bezpečnú realizáciu platieb hlavne (ale nielen) v medzinárodnom obchodnom styku. Laicky povedané, akreditív chráni predávajúceho aj kupujúceho a poskytuje im záruku, že záväzok protistrany bude realizovaný. Zmluvou o otvorení akreditívu sa zaväzuje banka príkazcovi, že na základe jeho žiadosti poskytne určitej osobe (oprávnenému) na účet príkazcu určité plnenie, ak oprávnený splní do určitej doby určené podmienky, a príkazca sa zaväzuje zaplatiť banke odplatu. Zmluva vyžaduje písomnú formu. Banka v súlade so zmluvou písomne oznámi oprávnenému, že v jeho prospech otvára akreditív, a oznámi mu jeho obsah. V akreditívnej listine musí byť určené plnenie, na ktoré sa banka zaväzuje, doba platnosti akreditívu a akreditívne podmienky, ktoré má oprávnený v tejto dobe splniť pre to, aby sa mohol domáhať plnenia voči banke. Záväzok príkazcu voči banke vzniká otvorením akreditívu.

Answer 21

Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Pre názornosť príklad: Ak by navrhovateľ nebol nositeľom subjektívneho práva, napríklad neprináležalo by mu konkrétne právo vymáhať si určitú sumu od odporcu a napriek tomu takýto návrh (žalobu) podá, súd takýto návrh zamietne z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie.

Answer 22

Dopúšťa sa ho ten, kto poskytne, ponúkne alebo sľúbi majetkový alebo iný prospech. Opakom je pasívne úplatkárstvo, kedy osoba príjme alebo si dá sľúbiť (nevyjadrí nesúhlas s ponukou) majetkový alebo iný prospech.

Answer 23

Dôkaz neviny, ktorého podstata je tá, že obvinený sa v čase spáchania trestného činu nachádzal na inom mieste, a teda nemohol sa nachádzať na mieste spáchania trestného činu.

Answer 24

Alimenty sú súdom stanovená povinnosť jednej osoby platiť príspevok na uspokojovanie životných potrieb inej osoby, na základe zákona. Väčšinou sa jedná o vyživovaciu povinnosť medzi jedným rodičom a deťmi v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom, v ktorom konaní sa spolu s rozvodom manželstva upravuje i povinnosť jedného z manželov prispievať na výchovu a výživu maloletých detí určitou finančnou čiastkou, výšku ktorej určí súd na základe majetkových pomerov a možností rodičov. Môže ísť aj o príspevok na rozvedenú manželku, manžela, o príspevok medzi manželmi, či o príspevok nevydatej matke.

Answer 25

Takto sa nazýva také plnenie, ktoré síce bolo dodané, ale ide o iný druh tovaru, než ten, čo bol objednaný. Napríklad ak sa objednali topánky a boli dodané kabáty, tak bol dodaný aliud. Podľa § 422 ods. 1 OBZ dodanie iného tovaru, než určuje zmluva sa považuje za vady tovaru. Čiže v našom právnom poriadku sa dodanie iného tovaru považuje za faktickú vadu tovaru a nie za nesplnenie záväzku. Ak teda bol dodaný iný tovar, treba aplikovať relevantné ustanovenia o zodpovednosti za vady tovaru.

Answer 26

Pojem alod taktiež nazývaný allod, alebo alodium, je pojem feudálneho práva označujúci slobodný statok nezaťažený lénnymi záväzkami. Vlastník takéhoto statku mohol s ním nakladať voľne, patrili mu všetky práva vlastníka tak ako ich poznáme dnes, t.j. držať, užívať, požívať z neho plody a scudzovať ho. Pravým opakom „Alódu" je „Léno".

Answer 27

Je to taký druh závetu, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnoručne, ale je napísaný inak, napríklad ho napísala cudzia osoba, alebo je napísaný na stroji a pod. Aj alografný závet, t. j. závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.

Answer 28

Právna teória za alternativa facultas považuje záväzok, ktorý obsahuje síce len jeden predmet plnenia, avšak dlžník môže svoj záväzok splniť aj tak, že poskytne iné plnenie, ktoré veriteľ musí prijať. Veriteľ nemôže toto alternatívne plnenie od dlžníka žiadať, môže žiadať len splnenie hlavného záväzku. Častokrát sa alternativa facultas zamieňa s alternatívnymi záväzkami, ktoré sú upravené napríklad v § 561 OZ, podľa ktorého ak možno záväzok splniť viacerými spôsobmi, má právo voľby dlžník, ak nebolo dohodnuté inak. Od vykonanej voľby však nemožno odstúpiť. Aj Obchodný zákonník pamätá na alternatívne záväzky a v ustanovení § 327 OBZ uvádza, že ak záväzok možno splniť niekoľkými spôsobmi, má právo určiť spôsob plnenia dlžník, ak zo zmluvy nevyplýva, že toto právo prislúcha veriteľovi. Ak však veriteľ neurčí tento spôsob v čase určenom v zmluve, inak do doby určenej na plnenie, môže dlžník určiť spôsob plnenia. Ak na základe svojho práva dlžník alebo veriteľ, ktorý je na to oprávnený, zvolí spôsob plnenia a oznámi ho druhej strane, nemôže bez súhlasu druhej strany tento spôsob zmeniť.

Answer 29

Ide o riešenie sporov mimo všeobecných súdov, teda mimosúdne, napríklad prostredníctvom rozhodcov, stálych rozhodcovských súdov alebo mediátorov.

Answer 30

Amnestia je hromadná milosť, ktorú môže udeliť prezident. Oprávnenie udeľovať amnestiu vyplýva z článku 102 písm. j/ Ústavy SR, podľa ktorého prezident odpúšťa a zmierňuje tresty uložené súdmi v trestnom konaní a zahládza odsúdenie formou individuálnej milosti alebo amnestie.

Answer 31

Umorenie listiny

Answer 32

K analógií dochádza keď konkrétny prípad nie je upravený právnou normou. Tento zákonom neupravený prípad sa subsumuje pod zákonné ustanovenie iného prípadu. Rozlišuje 2 typy : analógia legis - pri nej sa nachádza iný zákonný prípad v rámci toho istého právneho predpisu analógia iuris - nachádzanie iného zákonné prípadu v inom právnom odvetví

Answer 33

Pri analógii práva (analógia iuris) – v prípade, keď sa pri riešení určitého prípadu nenájde ani podobná právna norma, postupuje orgán aplikácie práva podľa právneho poriadku ako celku, podľa všeobecných princípov, ktoré platia pre celý systém platného práva, prípadne podľa princípov daného alebo príbuzného odvetvia práva. Prihliada pritom na zmysel, či účel zákona (ratio legis). Vo verejnom práve je možnosť použitia analógie ojedinelá. Vyskytuje sa len tam, kde ju právo výslovne predpokladá. Analógia je vylúčená v odvetví správneho a finančného práva (výklad pojmu bol citovaný z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3 Sžf 41/2008).

Answer 34

Ide o analogické použitie zákona. Pokiaľ zákon nejakú problematiku neupravuje, môže odkázať na podobné (analogické) použitie inej normy na daný prípad. Príkladom môže byť ustanovenie § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Právna teória však pripúšťa v občianskom práve analógiu zákona, aj keď tak zákon výslovne neustanovuje.

Answer 35

Spôsob dokazovania otcovstva v sporoch o určenie otcovstva.

Answer 36

Požadovanie úrokov z úrokov. Nejvyšší soud České republiky v rozsudku č. k. 35 Odo 101/2002 zo dňa 24. marca 2004 vychádzajúc z právnej úpravy obsahovo zhodnej so slovenskou, uviedol, že podľa štandardného výkladu podávaného súdnou praxou definícia príslušenstva pohľadávky obsiahnutá v ustanovení § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka platí aj pre obchodné záväzkové vzťahy. Úroky, úroky z omeškania a poplatok z omeškania sú teda podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky, ktorou sa v zmysle tohto ustanovenia a v náväznosti na definíciu záväzkového vzťahu v § 488 Občianskeho zákonníka rozumie peňažné plnenie (istina), na ktorú má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene (potiaľ, že sa môžu nárokovať aj sankcie za omeškanie s platením) dochádza priamo zo zákona práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením hlavného záväzku (alebo iným zo spôsobov jeho zániku) zaniká (končí) aj akcesorický záväzok úrokový; pretrváva len povinnosť zaplatiť už dospelé úroky. Tým, že včas nesplatí úroky z istiny, sa dlžník dostáva do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva (tu úroky z omeškania z dojednaných úrokov) potom veriteľ nemá preto, že ani občiansky ani obchodný zákonník mu túto možnosť nepriznávajú. Inak povedané, ani obchodný ani občiansky zákonník nezakotvujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky. Ak sa teda rozumie pohľadávkou v zmysle úpravy obsiahnutej v ustanovení § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka istina (plnenie z hlavného peňažného záväzku), potom nemôže nárok na príslušenstvo z príslušenstva pohľadávky plynúť ani z dikcie ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Názor, že možno priznať úrok z omeškania alebo poplatok z omeškania z príslušenstva pohľadávky, odôvodnený len úpravou obsiahnutou v posledne označenom ustanovení (§ 517 ods. 2 ObčZ), by totiž bez väzby na ustanovenie § 121 ods. 3 Obč.Z viedol k absurdnému záveru, že takto priznané príslušenstvo z istiny už nie je príslušenstvom pohľadávky, ale novovzniknutou samostatnou pohľadávkou. Úprava obsiahnutá v § 517 ods. 2 Obč.Z ako úprava všeobecná vo vzťahu ku všetkým občianskoprávnym záväzkom, pomenováva príslušenstvo, ktoré možno pri omeškaní s plnením peňažného dlhu (s plnením hlavného peňažného záväzku) žiadať vedľa istiny, v prípadoch, kedy zákon o kvalite príslušenstva mlčí (ak neustanovuje zákon, že dlžník je povinný platiť poplatok z omeškania, má veriteľ právo požadovať úrok z omeškania). Ďalej odôvodnenie cituje diela, ktoré sa taktiež prikláňajú k názoru, že dojednané úroky sa nestávajú súčasťou istiny, a preto sa ďalej neúročia. Nejvyšší soud ČR má tiež za to, že dikcia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (čo do slovného spojenia „peňažný záväzok“) oporou pre iný výklad riešeného problému nie je. Tým nie je dotknuté právo účastníkov dohodnúť sa (typovo napríklad v medziach zmluvy o úvere), že dojednané úroky sa stanú súčasťou istiny (že k nej podľa dohody účastníkov budú pripočítané) a následne potom právo veriteľa požadovať, aby dlžník pre prípad omeškania s platením takto zvýšenej istiny platil dojednanú alebo zákonom stanovú sadzbu úrokov z omeškania. Uvedené však nič nemení na skutočnosti, že sa takto opäť úročí len istina a nie príslušenstvo pohľadávky. Podľa záveru Nejvyššího soudu ČR teda záver založený na úvahe, podľa ktorej zákon (obchodný zákonník v spojení s občianskym zákonníkom) priznávajú veriteľovi bez ďalšieho aj právo úročiť zákonné príslušenstvo pohľadávky (žiadať úroky z omeškania z dojednaných úrokov) je nesprávny

Answer 37

Jedná sa o písomnosť, list, ktorý nie je podpísaný, resp. ktorý je podpísaný vymysleným menom. Ide o autora takejto písomnosti, listu, ktorý chce mať utajenú totožnosť a vedome zamlčuje svoje meno, totožnosť. Ide v podstate o neznámeho, utajeného tvorcu listu, autora.

Answer 38

Jeden z druhov opravného konania. Apelácia spočíva v podaní odvolania proti prvostupňovému súdnemu (alebo inému) rozhodnutiu k nadriadenému súdu (orgánu), ktorý ho môže potvrdiť, zmeniť alebo zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a vo výnimočných prípadoch k tomu istému súdu (orgánu), tzv. autoremedúra. Systém neúplnej apelácie znamená, že v opravnom konaní sa nesmú uvádzať nové skutočnosti a dôkazy. Opakom je systém úplnej apelácie.

Answer 39

Uplatňovanie právnych predpisov v rozhodovacej praxi súdov či iných orgánov. Napríklad: „...nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav....“

Answer 40

Vyššie overenie listiny, tzv. superlegalizácia. Verejné listiny vydané slovenskými orgánmi vyžadujú na svoje použitie pred orgánmi cudzieho štátu alebo pred orgánmi v cudzine vyššie overenie (osvedčenie tzv. Apostilou alebo konzulárnu superlegalizáciu). Vyššie overenie verejných listín vo vzťahu k Českej republike sa spravidla nevyžaduje. Vo vzťahu k niektorým ďalším štátom sa nevyžaduje vyššie overenie slovenských justičných verejných listín, ak sa predkladajú súdom cudzieho štátu (zdroj: internetová stránka Ministerstva spravodlivosti SR, sekcia Služby občanom).

Answer 41

Zdanie pochybností, javenie sa pochybností (o zaujatosti sudcu). Príklad použitia pojmu v praxi: „Z tohto pohľadu môže mať dokonca určitý význam aj tzv. zdanie (javenie sa) pochybnosti (appearance of bias). Je to inými slovami vyjadrený výstižný výrok ESĽP vo veci Delcourt v. Belgicko, 1970, séria A, č. 11, podľa ktorého „spravodlivosť má byť nielenže vykonávaná, ale musí sa aj javiť, že je vykonávaná". Podstatnou je dôvera, ktorú musia súdy v demokratickej spoločnosti u verejnosti vzbudzovať (III. ÚS 16/00)."

Answer 42

Arbiter je rozhodcom sporu. Rozhodcom sa môže stať každá fyzická osoba, na ktorej sa zmluvné strany dohodnú, ak je plnoletá, spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu, má skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu a je bezúhonná a ak osobitný predpis alebo zákon o rozhodcovskom konaní neustanovuje inak. Funkciu rozhodcu môže vykonávať aj notár.

Answer 43

Arbitrárne rozhodnutie, napríklad arbitrárny rozsudok je taký rozsudok, ktorý je založený na svojvôli súdu, neopierajúci sa o zákon, založený na ľubovôli súdu. Príklad použitia pojmu v praxi: K základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci G. R. proti Š., rozsudok zo dňa 21.X..1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, R. T. proti Š., rozsudok zo dňa 9.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, V. D. H. proti H., rozsudok zo dňa 19.4.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, ), judikatúry Ústavného súdu SR (sp. zn. I. ÚS 226/03 zo dňa 12.5.2004, III. ÚS 209/04 zo dňa 23.6.2004, sp. zn. III. ÚS 95/06 zo dňa 15.3.2006, sp. zn. III. ÚS 260/06 zo dňa 23.8.2006, sp. zn. III. ÚS 36/2010 zo dňa 4.5.2010, sp. zn. I. ÚS 114/08 zo dňa 12.6.2008), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolností každého prípadu, ak však súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú žalobcom, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti). alebo Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania, ako aj iného zainteresovaného subjektu na rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, pretože práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny (I. ÚS 117/07).

Answer 44

Rozhodovanie sporov rozhodcami ustanovenými pre jednotlivo určený prípad (arbitráž ad hoc), ale tiež rozhodovanie stálymi rozhodcovskými inštitúciami. Pozri napríklad vyhlášku č. 176/1964 Zb. o Európskom dohovore o obchodnej arbitráži.

Answer 45

Rozhodcovská (arbitrážna) zmluva znamená buď rozhodcovskú doložku obsiahnutú v zmluve alebo zmluvu o rozhodcovi, pričom zmluva alebo zmluva o rozhodcovi sú podpísané stranami alebo obsiahnuté vo výmene listov, telegramov alebo ďalekopisných oznámení, a vo vzťahoch medzi štátmi, zákony ktorých nevyžadujú, aby rozhodcovská zmluva mala písomnú formu, znamená akúkoľvek dohodu uzavretú formou dovolenou týmito zákonmi (túto definíciu obsahuje Európsky dohovor o obchodnej arbitráži. Zákon o rozhodcovskom konaní ju definuje tak, že je to dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Answer 46

V Legislatívnom zámere kodifikácie súkromného práva sa uvádza, že sa znovu mieni zahrnúť do zákona tzv. árendálna zmluva, na základe ktorej prenajímateľ prenechá vec árendátorovi, ktorý bude za užívanie veci platiť odplatu - árendovné. Árendátor bude vlastnou prácou a činnosťou vec nielen užívať, ale hospodáriť s ňou tak, aby mala plody a aby mal z nej úžitok, ktorý si bude privlastňovať. S vecou je povinný zaobchádzať ako riadny hospodár. Základný rozdiel medzi nájmom a árendou bude ten, že predmetom nájmu môže byť všetko, čo je možné užívať, predmetom árendy len vec prinášajúca plody alebo iný úžitok. Zákon bude rozlišovať medzi árendou podniku a pozemku.

Answer 47

Pojem arrestatorium je spojený s účinkami doručenia príkazu na začatie exekúcie dlžníkovi povinného a jeho účelom je zabezpečiť úspešné vykonanie exekúcie. Jedná sa o súdny zákaz pre dlžníka povinného, ktorým sa mu zakáže vyplatiť finančné prostriedky dlžníkovi, alebo akokoľvek nakladať s týmto dlhom. Tento zákaz „arrestatorium" trvá od doručenia príkazu na začatie exekúcie dlžníkovi povinného, (resp. platiteľovi mzdy povinného, resp. banke, kde má povinný účet) a trvá až do času, kým nedôjde k výkonu samotnej exekúcie (do reálneho vymoženia celého plnenia uplatňovaného v exekúcii spolu s trovami exekúcie), alebo do zastavenia exekúcie exekučným súdom, alebo odvolaniu príkazu na začatie exekúcie súdnym exekútorom. Uplatňuje sa pri jednotlivých spôsoboch vykonania exekúcie ako napr. exekúcia zrážkami zo mzdy alebo iných príjmov, exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke alebo pri exekúcii prikázaním inej pohľadávky. Úpravu arrestatoria nájdeme v Exekučnom poriadku, aj keď samotný predpis tento pojem nepoužíva (§66 a nasl., §93 a nasl. Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov). Príklad: Doručením príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy vzniká platiteľovi mzdy zákonná povinnosť vykonávať zo mzdy povinného určené zrážky v maximálnej zákonom dovolenej výške, ktoré v tomto štádiu konania nevypláca ani povinnému, ani oprávnenému a ani súdnemu exekútorovi, ale ich deponuje. Doručením exekučného príkazu vznikne platiteľovi mzdy povinnosť vyplatiť deponované finančné prostriedky na účet oprávneného, resp. súdneho exekútora.

Answer 48

priamy predok

Answer 49

Poukážka. Poukážkou sa oprávňuje poukazník vybrať plnenie u poukázanca a poukázanec sa splnomocňuje, aby splnil poukazníkovi na účet poukazcu. Priamy nárok nadobudne poukazník proti poukázancovi len vtedy, ak dostane prejav poukázanca, že poukážku prijíma (Pozri § 535 Občianskeho zákonníka).

Answer 50

Asperačná zásada, t. j. zostrujúca zásada je upravená v § 41 ods. 2 Trestného zákona. Znamená, že ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3 TZ. Popri treste odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov.

Answer 51

Je opakom synalagmatického záväzku, ide o bezodplatný, jednoduchý záväzok, pri ktorom práva a povinnosti veriteľa a dlžníka nie sú vo vzájomnej korelácii, jeden účastník právneho vzťahu má iba postavenie veriteľa, druhý iba postavenie dlžníka.

Answer 52

Audit je overovanie individuálnej účtovnej závierky alebo konsolidovanej účtovnej závierky a overovanie súladu individuálnej výročnej správy s individuálnou účtovnou závierkou alebo súladu konsolidovanej výročnej správy s konsolidovanou účtovnou závierkou.

Answer 53

Audítor je fyzická osoba, ktorá je zapísaná v zozname audítorov, ktorý vedie úrad a má oprávnenie na vykonávanie auditu. Audit je overovanie individuálnej účtovnej závierky alebo konsolidovanej účtovnej závierky a overovanie súladu individuálnej výročnej správy s individuálnou účtovnou závierkou alebo súladu konsolidovanej výročnej správy s konsolidovanou účtovnou závierkou.

Answer 54

Čakateľ na funkciu sudcu, justičný čakateľ

Answer 55

Autor je fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila. Autorom súborného diela ako celku je fyzická osoba, ktorá vybrala alebo usporiadala jeho obsah; práva autorov diel takto vybraných alebo usporiadaných v súbornom diele nie sú dotknuté. Dielom (predmetom autorského práva) je literárne a iné umelecké dielo a vedecké dielo, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora, najmä a) slovesné dielo a počítačový program, b) ústne podané, predvedené alebo inak vykonané slovesné dielo, najmä prejav a prednáška, c) divadelné dielo, predovšetkým dramatické dielo, hudobnodramatické dielo, pantomimické dielo a choreografické dielo, ako aj iné dielo vytvorené na zverejnenie, d) hudobné dielo s textom alebo bez textu, e) audiovizuálne dielo, predovšetkým filmové dielo, f) maľba, kresba, náčrt, ilustrácia, socha a iné dielo výtvarného umenia, g) fotografické dielo, h) architektonické dielo, predovšetkým dielo stavebnej architektúry a urbanizmu, dielo záhradnej a interiérovej architektúry a dielo stavebného dizajnu, i) dielo úžitkového umenia, j) kartografické dielo v analógovej alebo v inej forme V autorskom zákone nachádzame právnu úpravu vzťahov vznikajúcich v súvislosti s vytvorením a použitím literárneho a iného umeleckého diela a vedeckého diela, umeleckého výkonu, s výrobou a použitím zvukového záznamu, zvukovo-obrazového záznamu, s vysielaním a použitím rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a v súvislosti so zhotovením a použitím databázy tak, aby boli chránené práva a oprávnené záujmy autora, výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu zvukovo-obrazového záznamu, rozhlasového vysielateľa a televízneho vysielateľa a zhotoviteľa databázy

Answer 56

Autoremedúra znamená rozhodnutie o opravnom prostriedku (napríklad o odvolaní) tým istým orgánom, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Ide o výnimočný spôsob rozhodnutia o opravnom prostriedku, keďže spravidla podaním odvolania nastupuje jeho devolutívny účinok, to znamená, že o opravnom prostriedku (odvolaní) musí rozhodovať vyšší súd, resp. druhostupňový súd (napríklad krajský súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu). Laicky povedané, súd si pri využití autoremedúry sám opraví vady svojho rozhodnutia. V občianskom súdnom konaní je autoremedúra upravená v § 210a OSP, podľa ktorého uznesenie o povinnosti zaplatiť súdny poplatok alebo uznesenie, z ktorého nenadobudla dosiaľ práva iná osoba ako odvolateľ, alebo uznesenie, ktorým bolo uložené poriadkové opatrenie (§ 53), alebo uznesenie o odmietnutí návrhu na začatie konania (§ 43 ods. 2, § 78c ods. 3), alebo uznesenie o zastavení konania o dedičstve, alebo uznesenie podľa § 75a, môže na odvolanie zmeniť priamo súd prvého stupňa, pokiaľ odvolaniu v celom rozsahu vyhovie.

Answer 57

Autorizáciou zmluvy je spísanie zmluvy o prevode nehnuteľnosti, zistenie totožnosti účastníkov tejto zmluvy a ich zástupcov, posúdenie, či zmluva neodporuje zákonu, neobchádza zákon, neprieči sa dobrým mravom, a posúdenie, či uzavretím zmluvy nedôjde ku skutočnosti zakladajúcej vznik škody. Autorizáciu zmluvy advokát potvrdí v doložke o autorizácii. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti za odplatu, advokát upozorní účastníkov zmluvy na platobné podmienky kúpnej ceny dohodnuté v zmluve a v zmluve uvedie vyhlásenie účastníkov zmluvy o oboznámení sa s týmito podmienkami. Advokát je povinný oznámiť účastníkovi zmluvy o prevode nehnuteľnosti výšku poistného krytia a poisťovňu, v ktorej je poistený pre prípad škody v súvislosti s autorizáciou zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Ak advokát nepozná účastníkov, ich zástupcov, tí musia preukázať svoju totožnosť platným dokladom totožnosti alebo ich totožnosť musí byť potvrdená dvoma svedkami totožnosti. Ak advokát napriek tomuto postupu nemá istotu o totožnosti osôb, vykoná ďalšie zisťovanie, najmä vyzve osoby a ich zástupcov, aby doložili listiny z evidencie dokladov totožnosti, zistí totožnosť prostredníctvom ďalších svedkov, o ktorých totožnosti nemá žiadne pochybnosti, požiada o vyjadrenie príslušnú obec, vykoná zisťovanie na základe iných listinných dôkazov. Ak sa ani napriek tomuto postupu advokátovi nepodarí zistiť skutočnú totožnosť účastníkov a právnu službu neodmietne, nemôže sa zbaviť zodpovednosti za škodu spôsobenú zneužitím totožnosti; to neplatí, ak preukáže, že poškodený účastník zmluvy vedel o skutočnosti, ktorá bola príčinou vzniku škody. Ak v spojení s autorizáciou požiada účastník zmluvy o prevode nehnuteľnosti o uskutočnenie podania na správu katastra, advokát na základe písomného plnomocenstva účastníka vyhotoví toto podanie a zabezpečí jeho doručenie správe katastra vrátane príslušných listín o úkone.

Answer 58

Oznámenie o splnení povinnosti, napríklad o odoslaní tovaru kupujúcemu alebo o zadaní príkazu na úhradu kúpnej ceny a podobne.

Answer 59

Azylom je ochrana cudzinca pred prenasledovaním z dôvodov uvedených v medzinárodnej zmluve (Dohovor o právnom postavení utečencov - oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 319/1996 Z.z.) alebo v osobitnom predpise (čl. 53 Ústavy Slovenskej republiky). Konanie o udelenie azylu sa začína vyhlásením cudzinca na príslušnom policajnom útvare o tom, že žiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, ak tento zákon neustanovuje inak. Za cudzinca, ktorý nenadobudol plnoletosť, vyhlásenie podáva jeho zákonný zástupca alebo súdom ustanovený opatrovník. Konanie o udelenie azylu sa nezačne, ak vyhlásenie urobí cudzinec, ktorý už je žiadateľom, alebo ak sa zistí, že vyhlásenie podala maloletá osoba. Konanie upravuje zákon o azyle č. 480/2002 Z. z.

Answer 60

Absolvent študijného programu prvého stupňa. Štandardná dĺžka štúdia pre bakalársky študijný program vrátane praxe je najmenej tri roky a najviac štyri roky. Absolventom bakalárskeho štúdia sa udeľuje akademický titul "bakalár" (v skratke "Bc.").

Answer 61

Banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá prijíma vklady a poskytuje úvery a ktorá má na výkon týchto činností udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky než akciová spoločnosť je zakázaná. Banka môže okrem uvedených činností vykonávať aj iné činnosti, ak ich má uvedené v bankovom povolení. Môže ísť napríklad o poskytovanie platobných služieb a zúčtovanie, poskytovanie investičných služieb, investičných činností a vedľajších služieb podľa osobitného zákona a investovanie do cenných papierov na vlastný účet, obchodovanie, správu pohľadávok klienta na jeho účet vrátane súvisiaceho poradenstva, finančný lízing, poskytovanie záruk, otváranie a potvrdzovanie akreditívov, poskytovanie poradenských služieb v oblasti podnikania, vydávanie cenných papierov, účasť na vydávaní cenných papierov a poskytovanie súvisiacich služieb, finančné sprostredkovanie, uloženie vecí, prenájom bezpečnostných schránok, poskytovanie bankových informácií, hypotekárne obchody a iné.

Answer 62

Banková záruka je spôsobom zabezpečenia záväzkov v obchodných záväzkových vzťahoch. Banková záruka vzniká písomným vyhlásením banky v záručnej listine, že uspokojí veriteľa do výšky určitej peňažnej sumy podľa obsahu záručnej listiny, ak určitá tretia osoba (dlžník) nesplní určitý záväzok alebo sa splnia iné podmienky určené v záručnej listine.

Answer 63

Hovorový názov pre úpadok dlžníka (podnikateľa). Dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na povolenie reštrukturalizácie alebo návrh na vyhlásenie konkurzu, rozumie sa tým, že je v úpadku. Čiže sa dá povedať, že „bankrot“ podnikateľa je dôvodom pre vyhlásenie konkurzu alebo povolenie reštrukturalizácie. Platobne neschopný je ten, kto má viac ako jedného veriteľa a nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti viac ako jeden peňažný záväzok. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho splatných záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku.

Answer 64

Výmenný obchod, laicky povedané tovar za tovar

Answer 65

Dobrodenie v prospech obvineného. V trestnom poriadku nachádzame túto zásadu v ustanovení § 195 ods. 2 a 3 a § 324 TP. Z judikatúry: Zásada beneficium cohaesionis vyplýva z ustanovenia § 324 Trestného poriadku. Podľa tohto ustanovenia „Ak je dôvod, na ktorého základe rozhodol odvolací súd v prospech niektorého obžalovaného, na prospech aj ďalšiemu spoluobžalovanému alebo zúčastnenej osobe, ktorá nepodala odvolanie, rozhodne odvolací súd vždy aj v ich prospech. Rovnako rozhodne v prospech obžalovaného, ktorému je na prospech dôvod, na ktorého základe rozhodol v prospech zúčastnenej osoby.“. Zásada beneficium cohaesionis v konaní o sťažnosti vyplýva z ustanovenia § 195 ods. 2 Trestného poriadku, podľa ktorého „Ak zmení nadriadený orgán uznesenie v prospech obvineného z dôvodu porušenia jeho práva na obhajobu a je to na prospech aj niektorému spoluobvinenému, zmení uznesenie aj v prospech tohto spoluobvineného“. Toto ustanovenie je zaradené v prvej časti ôsmej hlave Trestného poriadku upravujúcej sťažnosť a konanie o sťažnosti. Zásada beneficium cohaesionis podľa § 195 ods. 2 Trestného poriadku predpokladá, že prvostupňový súd rozhodne jedným rozhodnutím o viacerých obvinených, pričom sťažnosť podá len niektorý z nich. Ak opravný súd na základe podanej sťažnosti rozhodne v prospech takéhoto obvineného, je povinný zasiahnuť do prvostupňového uznesenia aj vo vzťahu k ďalšiemu obvinenému, ktorý sťažnosť nepodal, a to za podmienky, že právny názor opravného súdu, podľa ktorého došlo k porušeniu práva na obhajobu, je aj v jeho prospech. Zásada beneficium cohaesionis je vlastne výnimkou zo zásady, podľa ktorej sa v prípade prvostupňového uznesenia týkajúceho sa viacerých obvinených možno v opravnom konaní zaoberať len tými obvinenými, ktorí podali sťažnosť. Prvostupňové uznesenie týkajúce sa obvineného, ktorý sťažnosť nepodal, nadobudne uplynutím zákonnej lehoty právoplatnosť. (rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 307/08-11) * * * Podstatou zásady tzv. beneficium coahesionis, je zmena rozsudku aj v prospech osoby, ktorá odvolanie nepodala, ak je jej na prospech dôvod, pre ktorý došlo k zmene rozsudku v prospech osoby, ktorá odvolanie podala. Predpokladom tohto postupu však je, že o všetkých obžalovaných sa rozhodlo v tom istom konaní tým istým rozsudkom. Uplatnenie citovanej zásady nie je možné v prípadoch samostatného rozhodnutia o veci spoluobžalovaného tak, ako tomu bolo v posudzovanom prípade. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. októbra 2000, sp.zn. 4 Tz 22/2000)

Answer 66

Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto obohatenie nie je právny dôvod, žiadna zmluva resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie, čiže ide o obohatenie neoprávnené, v minulosti sa tiež nazývalo neoprávnený majetkový prospech. Bezdôvodné obohatenie teda nie je každé obohatenie sa dlžníka, napríklad z dôvodu prevzatia dodaného tovaru a následného nevyplatenia faktúry. Pre vznik zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie nie je nevyhnutné, aby k tomuto obohateniu došlo úmyselne alebo nejakým protiprávnym úkonom (napríklad trestným činom krádeže alebo sprenevery), aj keď to nie je vylúčené. Samotné zákony však predpokladajú určité situácie, kedy konaním, ktoré je práveže v súlade s právom, vzniká bezdôvodné obohatenie. K vzniku bezdôvodného obohatenia môže dôjsť aj úplne bez vôle zúčastnených subjektov (napríklad v dôsledku zmeny právnej úpravy, v dôsledku nepredvídanej udalosti nezávislej na vôli účastníkov a i.). Je neprípustné, aby sa niekto obohacoval na úkor druhého bez toho, aby na to mal nejaký právny dôvod, preto je nevyhnutné, aby ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, musel obohatenie vydať. Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch (napríklad vo vykonaní určitých prác), teda ak plnenie malo nehmotný charakter, prípadne ak sa predmet obohatenia zničil, musí sa poskytnúť relutárna, teda peňažná náhrada. Bezdôvodným obohatením je predovšetkým majetkový prospech získaný : - plnením bez právneho dôvodu, - plnením z neplatného právneho úkonu, - plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, - z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 ObčZ) a - bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám (§ 454 ObčZ). Zákon vymedzuje bezdôvodné obohatenie aj negatívnym výpočtom, keď uvádza, že za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté: - plnenie premlčaného dlhu alebo - plnenie dlhu neplatného len pre nedostatok formy. - plnenie z hry alebo stávky uzavretej medzi fyzickými osobami a - vrátenie peňazí požičaných do hry alebo stávky. Súdy vo svojich rozhodnutiach vysvetľujú, že o plnenie bez právneho dôvodu (pod slovom plnenie treba rozumieť najčastejšie peňažné plnenie) ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol. Neexistencia právneho dôvodu od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie. V prípade plnenia z neplatného právneho úkonu, právna skutočnosť, ktorou je spravidla zmluva, síce nastala, ale tento právny úkon je postihnutý neplatnosťou (je vadný). To znamená, že právny úkon nemal za následok vznik práva ani povinnosti na poskytnuté plnenie. Pri posudzovaní vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia treba uvedené skutkové podstaty dôsledne rozlišovať. V prípade vzniku bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy Občiansky zákonník v ustanovení § 457 totiž upravuje jeho dôsledky tak, že stanovuje vzájomnú povinnosť účastníkov zmluvy vrátiť si poskytnuté plnenia (k uvedenému pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. decembra 2005, sp. zn. 4 Cdo 237/2005). Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Predpokladom vzniku zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia v takomto prípade je na jednej strane existencia právnej povinnosti (zákonnej alebo zmluvnej) na plnenie u toho, za koho sa plnilo, a na druhej strane neexistencia takejto povinnosti u toho, kto v skutočnosti plnil. Dôležité však je, že za obohateného treba považovať toho, za koho sa plnilo, nie toho, komu sa plnenie poskytlo. Môže ísť napríklad o prípad platenia nájomného a úhrad za užívanie bytu iba jedným z rozvedených manželov, hoci byt užívajú aj po rozvode spoločne. Nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu je povinný platiť nájomca; ak právo nájmu patrí viacerým osobám a nejde o spoločný nájom bytu manželmi, je každá z nich (pokiaľ nebolo dohodnuté inak) povinná platiť na ňu pripadajúci podiel úhrady. Ak rozvedená manželka po rozvode, avšak v čase keď ešte obaja účastníci mali právo spoločného nájmu bytu a byt zároveň spoločne užívali, platila celú úhradu za užívanie bytu, plnila za rozvedeného manžela, čo mal žalovaný plniť sám, takže jemu vzniklo bezdôvodné obohatenie v zmysle ustanovenia § 454 ObčZ (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Cdo 210/2005). Bezdôvodné obohatenie v takom prípade nespočíva vo zväčšení majetku povinného subjektu, ale v tom, že sa jeho majetkový stav nezmenší v dôsledku toho, že jeho dlh bol splnený treťou osobou. Tento dôsledok nastáva k okamihu, kedy veriteľ plnenie príjme. Existencia právnej povinnosti, ktorá môže vyplývať zo zákona, zo zmluvy či inej právnej skutočnosti, je preto nevyhnutným predpokladom nároku podľa § 454 ObčZ, nakoľko bez nej by takto definovaný prospech povinnej osobe nevznikol. Právna povinnosť musí existovať k okamihu, kedy je subjektom, ktorý za iného plní, plnenie poskytnuté (citované z uznesenia NS ČR sp. zn. 30 Cdo 1213/2007). Oproti ostatným skutkovým podstatám zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 ObčZ má v prípade skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia podľa § 454 ObčZ právo požadovať vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia ten, kto plnil za iného, od toho, za koho plnil, a nie od toho, komu plnil. Konkurencia so zodpovednosťou podľa § 451 ods. 2 ObčZ by prichádza do úvahy len tam, kde ten, kto plnil, sa domnieval, že plnil svoj vlastný dlh. V takom prípade by mal nárok aj proti tomu, komu plnil, aj proti tomu, za koho plnil, pričom plnenie by mohol obdržať len raz (R 1/1979). Podľa § 107 ObčZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Táto tzv. subjektívna premlčacia doba je však limitovaná objektívnou premlčacou dobou, a najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Pri práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je teda stanovená dvojitá kombinovaná premlčacia doba, a to: - subjektívna, ktorá je dvojročná, a - objektívna trojročná, resp. desaťročná. Ich začiatok je stanovený odlišne a ich vzájomný vzťah je taký, že sú na sebe nezávislé čo do svojho plynutia, jeho začiatku aj konca. Ak skončí plynutie niektorej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu (ak je vznesená námietka premlčania). Z judikatúry: Užívanie nebytových priestorov bez nájomnej či inej zmluvy O plnenie bez právneho dôvodu ide tiež v prípade užívania nebytových priestorov (uskladnenia nábytku) bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu (povinnosť plniť môže v niektorých prípadoch vyplývať tiež zo zákona alebo z rozhodnutia súdu) oprávňujúceho tieto priestory užívať (uskladniť v nich nábytok). Pre vyriešenie otázky, kto v prípade takéhoto plnenia získava majetkovú hodnotu (a kto je teda povinný vydať získané bezdôvodné obohatenie), je rozhodujúce, kto uvedené plnenie prijíma (kto realizuje užívateľské oprávnenia) bez právneho dôvodu, bez poskytovania náhrady za vykonávanie jemu nepatriacich oprávnení a bez toho, aby sa jeho majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo užívať nebytový priestor (uskladniť v ňom nábytok). Keďže príjemca takéhoto plnenia nie je - vzhľadom na samu povahu plnenia - schopný vrátiť ho, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady (§ 458 ods. 1 ObčZ). (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 52/2005) * * * Koho žalovať, pokiaľ spoluvlastník užíva vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu Ak uzavrel jeden zo spoluvlastníkov bez súhlasu druhého spoluvlastníka zmluvu, ktorou umožnil tretej osobe užívať predmet spoluvlastníctva, nie je „opomenutý“ spoluvlastník, t. j. ten, ktorý nedal na užívanie spoločnej veci súhlas, legitimovaný požadovať od tejto tretej osoby vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré jej užívaním predmetu spoluvlastníctva podľa neplatnej zmluvy vzniklo, je oprávnený požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia len od druhého spoluvlastníka, a to v rozsahu, v ktorom užíval vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 3. decembra 2009, sp. zn. 30 Cdo 4894/2007) * * * Vynaloženie investícií do cudzej nehnuteľnosti a následná zmena vlastníctva nehnuteľnosti Vynaložením investícií do cudzej nehnuteľnosti bez právneho dôvodu vzniká vlastníkovi bezdôvodné obohatenie (v rozsahu zhodnotenia nehnuteľnosti) k okamihu, kedy ku zhodnoteniu došlo, teda kedy sa majetkový stav vlastníka zvýšil o hodnotu zodpovedajúcu zvýšeniu hodnoty veci. Prospech z plnenia bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 1 a 2 ObčZ) vzniká prijatím tohoto plnenia a už v tomto okamihu tiež vzniká príjemcovi tohoto plnenia (bez ohľadu na zavinenie) peňažný dlh, ktorý neprechádza na nového vlastníka nehnuteľnosti. Z toho vyplýva, že nárok na náhradu za zhodnotenie nehnuteľnosti nemožno uplatňovať voči tomu, kto neskôr nadobudol nehnuteľnosť, ale voči tomu, kto ju vlastnil v dobe, kedy k tomuto zhodnoteniu došlo. (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29. marca 2003, sp. zn. 25 Cdo 355/2001)

Answer 67

Obvinený, ktorý nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby, má nárok na bezplatnú obhajobu alebo na obhajobu za zníženú odmenu; nárok na bezplatnú obhajobu alebo obhajobu za zníženú odmenu musí obvinený preukázať najneskôr pri rozhodovaní o náhrade trov trestného konania.

Answer 68

Z povahy bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyplýva, že ide o spoluvlastníctvo, v ktorom miera práv a povinností obidvoch spoluvlastníkov nie je vyjadrená podielom, ale obidvaja manželia sú vlastníkmi celej veci, pričom práva a povinnosti jedného z nich sú obmedzené len právami a povinnosťami druhého. V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku. Manželia sa môžu dohodnúť, že vyhradia vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva. Dohoda podľa odsekov 1 a 2 vyžaduje formu notárskej zápisnice. Manželia sa môžu voči inej osobe na túto dohodu odvolať len vtedy, ak jej je táto dohoda známa. Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Z judikatúry súdov: Ak bola nejaká vec získaná za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva sčasti za prostriedky len jedného z manželov, patrí za podmienok uvedených v ustanovení § 143 OZ do bezpodielového spoluvlastníctva. (Zhodnotenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. Cpj 86/1971, R 42/1972) * * * S výnimkou vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, nemôže žiadny z manželov zo spoločných prostriedkov kúpiť vec do výlučného osobného vlastníctva, a to ani so súhlasom druhého z manželov. (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cz 51/1973, R 74/1973) * * * Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí až vyplatená a prevzatá mzda, nie však nárok na mzdu. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí celá vyplatená mzda, nielen tá jej časť, ktorá zostala po uspokojení osobných potrieb toho manžela, o ktorého mzdový nárok ide. Do príjmov z práce je nutné zahrnúť tiež odmeny za vynálezy a autorské diela, odmeny za dobré pracovné výsledky, vyplatené prémie a odmeny za zlepšovacie návrhy. Pokiaľ ide o príjmy z autorského práva, patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov len tie čiastky, ktoré boli za trvania manželstva už vyplatené. Prípadnú tvrdosť, ku ktorej by mohlo pri vyporiadaní dôjsť v neprospech manžela, ktorého zásluhou bol týmto spôsobom spoločný majetok manželov rozmnožený, riešia súdy správne postupom podľa ustanovenia § 150 tretej vety OZ. Čiastky vyplatené z dôvodu odstupného jednému z manželov, prípadne veci za ne obstarané, patria taktiež do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria tiež výhry zo stávok v Športke a Sazke (v súčasnosti pozri zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov – pozn. autora), veci získané výhrou vo vecnej lotérii alebo inej zlosovacej akcii a podobne. Rovnako výnosy, úžitky a prírastky veci patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, či už vec samotná je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov alebo vo vlastníctve jedného z manželov. Pri výhre na žrebe je rozhodujúci okamžik výhry, nie však zakúpenie žrebu. Aj pri poistných zmluvách týkajúcich sa poistenia osôb je nevyhnutné vychádzať zo zásad použitých pri iných zmluvách a plneniach, a teda že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí aj plnenie z poistnej zmluvy, pokiaľ bolo za trvania manželstva v prospech ktoréhokoľvek z manželov realizované. Poistka samotná však môže predstavovať určitú hodnotu, nakoľko pri poistení osôb je poisťovňa povinná v niektorých prípadoch pri zániku poistenia vyplatiť odbavné. Je treba skúmať, aký je stav poistky v dobe zániku manželstva, či a aké nároky z poistiek vyplývajú, prípadne, aké odbavné by bolo k tomuto dňu poisťovňou vyplatené, a k týmto nárokom potom ako k iným pohľadávkam pri vyporiadaní prihliadať. Pokiaľ ide o jednotlivé platby poistného platené za trvania manželstva zo spoločného majetku na osobné poistenie jedného z manželov, nemožno posudzovať tieto platby pri vyporiadaní ako náklady vynaložené na osobný majetok manžela. Peniaze boli totiž za trvania manželstva spotrebované so súhlasom oboch manželov a k hodnote takto získanej bude treba podľa horeuvedených zásad prihliadať pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov možno nadobúdať kúpnou alebo inou zmluvou, na základe rozhodnutia štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností stanovených zákonom (§ 132 OZ), pokiaľ však nejde o veci osobnej potreby alebo slúžiace k výkonu povolania len jedného z manželov. Zo znenia ustanovenia § 143 OZ, ktorý používa termín „všetko čo nadobudol niektorý...“ totiž vyplýva, že nie je rozhodujúci právny dôvod tohoto nadobudnutia s výnimkou dedenia a darovania. Platí to aj pokiaľ ide o nadobudnutie peňazí. Ak nejde o dedičstvo alebo dar, nie je teda rozhodujúce, či peniaze na zakúpenie veci boli zadovážené napríklad pôžičkou uzavretou len jedným z manželov (Porovnaj R 31/1967). Pri rodinných domoch, chatách, garážach a iných nehnuteľnostiach si súdy musia najprv ujasniť, kedy ide o vec samotnú a kedy len o súčasť alebo príslušenstvo veci a až potom riešiť otázku vlastníctva veci, či teda táto vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo nie a či prípade nejde len o pohľadávku voči inej osobe. Ak manželia nadobudli rodinný dom, chatu, garáž alebo inú nehnuteľnosť, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, za trvania manželstva a na zaplatenie použili len časť spoločných peňazí, je nevyhnutné do bezpodielového spoluvlastníctva manželov zahrnúť celú nehnuteľnosť a nie len jej ideálnu časť zodpovedajúcu hodnotou čiastke použitých spoločných peňazí. (Zhodnotenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. Cpj 86/1971, R 42/1972)

Answer 69

Dvojstranná zmluva.

Answer 70

Cudzia zmenka

Answer 71

Rozdvojenie. Delenie trestných činov na prečiny a zločiny

Answer 72

Blankozmenka sa používa predovšetkým ako zabezpečovacia zmenka. Vyplňuje sa na základe zmluvy o vyplnení blankozmenky resp. dohody o vyplňovacom práve, ktorá má charakter nepomenovanej, tzv. inominátnej zmluvy a nie je pre ňu predpísaná ani písomná forma. Ide o zmenku, ktorej chýba niektorá z podstatných náležitostí

Answer 73

Pre potreby občianskeho práva sa v Občianskom zákonníku stanovuje, že blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Trestný zákon taktiež obsahuje pre potreby trestného práva definíciu blízkych osôb. Blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú. Blízkou osobou sa na účely trestných činov vydierania podľa § 189, znásilnenia podľa § 199 ods. 2, sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 2, sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 2, týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 alebo nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 rozumie aj bývalý manžel, druh, bývalý druh, rodič spoločného dieťaťa a osoba, ktorá je vo vzťahu k nim blízkou osobou podľa odseku 4, ako aj osoba, ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti.

Answer 74

Náhrada za bolesť, t. j. za ujmu spôsobenú poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku, pričom sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Answer 75

V dobrej viere, dobromyseľne resp. s dobrým úmyslom. Opakom je "mala fide" teda nedobromyseľne. Príklad použitia pojmu v praxi: "...Pri oprávnenej držbe musia teda byť splnené faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva, vôľa nakladať s vecou alebo právom ako so svojimi a dobrá viera, že mu vec alebo vykonávanie práva patria. Tú skutočnosť, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva je dobromyseľný (bona fide) alebo nedobromyseľný (mala fide), treba vždy hodnotiť objektívne a nie len zo subjektívneho hľadiska, z hľadiska osobného presvedčenia samotného držiteľa veci, resp. vykonávateľa práva..." (NS SR 2 Obo 92/2010)

Answer 76

Burza cenných papierov je akciová spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá organizuje regulovaný trh vrátane podmienečného obchodovania pred vydaním cenného papiera a zabezpečuje s tým súvisiace činnosti a ktorá má na výkon tejto činnosti povolenie na vznik a činnosť burzy udelené podľa zákona. Burza je právnickou osobou a zapisuje sa do obchodného registra. Burzu môže založiť najmenej desať zakladateľov. Zakladateľom burzy môže byť len obchodník s cennými papiermi, správcovská spoločnosť, poisťovňa, banka alebo iná burza a právnické osoby so sídlom v zahraničí s obdobným predmetom činnosti.

Answer 77

Bydlisko žalobcu a žalovaného je v občianskom procesnom práve povinnou náležitosťou žaloby, avšak definícia bydliska v zákone absentuje. Za bydlisko sa nepovažuje miesto, kde je osoba zahlásená na trvalý pobyt (aj keď je vo väčšine prípadov bydlisko aj aj miestom, kde je osoba zahlásená na trvalý pobyt), ale ide o miesto, kde sa osoba reálne zdržiava s úmyslom zdržiavať sa tam trvalo.

Answer 78

Bytom sa rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.

Answer 79

Pri niektorých dôvodoch skončenia nájmu bytu vzniká právo na poskytnutie bytovej náhrady nájomcovi. Bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie. Ak prenajímateľ vypovedal nájom bytu z dôvodu neplatenia nájomného, nedovoleného využívania bytu na iné účely než na bývanie alebo pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas, nemá nájomca právo na bytovú náhradu. Podrobne upravuje predpoklady priznania bytovej náhrady ustanovenie § 712a Občianskeho zákonníka. Bytové náhrady definuje ustanovenie § 712 Občianskeho zákonníka.

Answer 80

Bytovým domom sa rozumie budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako tri byty a v ktorej byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

Answer 81

Riešenie právneho sporu podľa skoršieho rozhodnutia v inom spore. Systém súdnych precedensov, kde rozhodnutie súdu sa stáva všeobecne záväzné pre iné obdobné prípady. Typické pre anglosaské oblasti. Náš slovenský právny systém je však založený na písanom práve (zákonoch a iných všeobecne záväzných právnych predpisoch) a tento náš systém sa nazýva kontinentálny systém práva.

Answer 82

Ide o ekonomický termín, ktorý predstavuje peňažný tok v podniku.

Answer 83

Cena je peňažná suma dohodnutá pri nákupe a predaji tovaru. Problematiku upravuje zákon o cenách (18/1996 Z. z. o cenách)

Answer 84

Cenný papier je peniazmi oceniteľný zápis v zákonom ustanovenej podobe a forme, s ktorým sú spojené práva podľa tohto zákona a práva podľa osobitných zákonov, najmä oprávnenie požadovať určité majetkové plnenie alebo vykonávať určité práva voči zákonom určeným osobám. Sústavu cenných papierov tvoria tieto druhy cenných papierov: a) akcie, b) dočasné listy, c) podielové listy, d) dlhopisy, e) vkladové listy, f) pokladničné poukážky, g) vkladné knižky, h) kupóny, i) zmenky, j) šeky, k) cestovné šeky, l) náložné listy, m) skladištné listy, n) skladiskové záložné listy, o) tovarové záložné listy, p) družstevné podielnické listy, r) investičné certifikáty, s) iný druh cenného papiera, ktorý za cenný papier vyhlási osobitný zákon.

Answer 85

Cenovú doložku upravujú ustanovenia § 473 a nasledujúce Obchodného zákonníka. Ide o osobitné dojednanie v súvislosti s kúpnou zmluvou. Jej podstatou je, že si zmluvné strany dohodnú pri určení ceny, že jej výška sa má dodatočne upraviť s prihliadnutím na výrobné náklady, a ak neurčia, ktoré zložky výrobných nákladov sú rozhodné, mení sa kúpna cena v pomere k cenovým zmenám hlavných surovín potrebných na výrobu predávaného tovaru.

Answer 86

Národná banka Slovenska je nezávislá centrálna banka Slovenskej republiky. Národná banka Slovenska je súčasťou Európskeho systému centrálnych bánk; Národná banka Slovenska je aj súčasťou Eurosystému ako systému centrálneho bankovníctva eurozóny v rámci Európskeho systému centrálnych bánk. Národná banka Slovenska je právnickou osobou so sídlom v Bratislave.

Answer 87

Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa vstúpi nový veriteľ, čiže dochádza k zmene v osobe veriteľa. Táto zmena sa nedotýka práv ani povinností dlžníka vyplývajúcich pre neho zo záväzku, a preto sa na platnosť zmluvy o postúpení nevyžaduje súhlas dlžníka. Zámerom právnej úpravy postúpenia pohľadávky je zabrániť tomu, aby postúpením pohľadávky došlo k zhoršeniu právneho postavenia dlžníka. Za týmto účelom sa mu zachovávajú všetky námietky proti postúpenej pohľadávke a rovnako aj možnosť namietať voči tejto pohľadávke svoje vzájomné pohľadávky. Následky postúpenia sa tak predovšetkým prejavia v právnom postavení postupcu, ktorý stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom i právami s ňou spojenými. Postupník sa na základe postúpenia pohľadávky stane veriteľom namiesto postupcu a pohľadávku nadobudne so všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Keďže ide o významnú zmenu v osobe veriteľa, ustanovuje Občiansky zákonník pre postúpenie pohľadávky písomnú formu a zároveň ustanovuje, ktoré pohľadávky nie sú spôsobilým predmetom postúpenia (výklad pojmu citovaný z rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 105/2000)

Answer 88

Cestovný doklad je verejná listina, ktorou občan preukazuje svoju totožnosť, štátne občianstvo a ďalšie skutočnosti uvedené v cestovnom doklade. Cestovný doklad je majetkom Slovenskej republiky. Cestovný doklad je a) cestovný pas, b) diplomatický pas, c) služobný pas, d) cestovný preukaz, e) cestovný doklad cudzinca, f) náhradný cestovný doklad Európskej únie, g) iný doklad. Najčastejším cestovným dokladom je cestovný pas. Cestovný pas vydáva občanovi okresné riaditeľstvo Policajného zboru príslušné podľa miesta trvalého alebo prechodného pobytu občana alebo miesta, kde si občan podá žiadosť o vydanie cestovného pasu. Cestovný pas sa vydáva s územnou platnosťou do všetkých štátov sveta. Cestovný pas sa občanovi vydáva s platnosťou na 10 rokov; občanovi mladšiemu ako 13 rokov sa vydáva s platnosťou na 5 rokov a občanovi mladšiemu ako 5 rokov sa vydáva s platnosťou na 2 roky.

Answer 89

Cestovný šek je cenný papier, ktorý oprávňuje osobu v ňom uvedenú na prijatie sumy v ňom určenej pri jeho predložení na výplatu, a to podľa podmienok určených vystaviteľom šeku. Osoba, ktorá cestovný šek vydala, je povinná cestovný šek vyplatiť alebo obstarať jeho vyplatenie. Cestovný šek musí obsahovať: a) označenie, že ide o cestovný šek, b) príkaz alebo sľub vyplatiť určitú sumu oprávnenej osobe, c) meno vystaviteľa, jeho podpis alebo dostatočnú náhradu podpisu. Ak cestovný šek obsahuje príkaz na platenie, musí obsahovať aj označenie osoby, ktorej je príkaz určený. Ak nie je v cestovnom šeku uvedené označenie oprávnenej osoby, môže vyplatenie šeku požadovať ten, kto šek predloží. Cestovný šek možno vystaviť aj na inú menu, než je mena euro. Pri predložení cestovného šeku je vyplácajúca osoba oprávnená požadovať preukaz totožnosti predkladateľa a jeho kontrolný podpis na cestovnom šeku. Vyplatenie šeku musí byť na ňom potvrdené podpisom oprávnenej osoby. Na cestovný šek sa nevzťahujú právne predpisy upravujúce zmenky a šeky.

Answer 90

Cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou sa rozumie dobrovoľné združenie osôb rovnakej náboženskej viery v organizácii utvorenej podľa príslušnosti k náboženskej viere na základe vnútorných predpisov príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Všetky cirkvi a náboženské spoločnosti majú pred zákonom rovnaké postavenie. Cirkvi a náboženské spoločnosti sú právnické osoby. Môžu sa vzájomne združovať, utvárať komunity, rehole, spoločnosti a obdobné spoločenstvá. Štát uznáva len tie cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré sú registrované. Štát môže s cirkvami a náboženskými spoločnosťami uzatvárať zmluvy o vzájomnej spolupráci. V súčasnosti sú v Slovenskej republike registrované Ministerstvom kultúry SR tieto cirkvi a náboženské spoločnosti: Apoštolská cirkev Bahájske spoločenstvo v Slovenskej republike Bratská jednota baptistov Cirkev adventistov siedmeho dňa Cirkev bratská Cirkev československá husitská Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní Evanjelická cirkev augsburského vyznania Evanjelická cirkev metodistická Gréckokatolícka cirkev Kresťanské zbory Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia Novoapoštolská cirkev Pravoslávna cirkev Reformovaná kresťanská cirkev Rímskokatolícka cirkev Starokatolícka cirkev Ústredný zväz židovských náboženských obcí

Answer 91

Okrem civilného sobáša, teda na matričnom úrade, môžu vyhlásenie o uzavretí manželstva urobiť snúbenci aj pred osobou vykonávajúcou činnosť duchovného registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti ako príslušným orgánom. Manželstvo pred orgánom cirkvi sa uzaviera v kostole alebo na inom vhodnom mieste určenom vnútornými predpismi cirkvi alebo náboženskej spoločnosti na náboženské obrady alebo náboženské úkony.

Answer 92

Ide o hovorový názov pre občianskoprávne konanie.

Answer 93

Hovorový názov pre uzavretie manželstva pred matričným úradom.

Answer 94

Rozhodcovská doložka

Answer 95

Zánik záväzku z dôvodu zmeny pomerov po uzavretí zmluvy. Príkladom je napríklad § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého záväzok zo zmluvy o budúcej zmluve zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela. Rovnako aj § 292 ods. 5 Obchodného zákonníka záväzok uzavrieť budúcu zmluvu alebo doplniť chýbajúci obsah zmluvy tiež zaniká, ak okolnosti, z ktorých strany zrejme vychádzali pri vzniku tohto záväzku, sa do tej miery zmenili, že nemožno od zaviazanej strany rozumne požadovať, aby zmluvu uzavrela. K zániku však dochádza, len keď zaviazaná strana túto zmenu okolností oznámila bez zbytočného odkladu oprávnenej strane.

Answer 96

Clo je peňažnou platbou vyberanou štátom pri vývoze a dovoze tovaru cez štátnu - colnú hranicu. Napriek svojej fiskálnej funkcii clo nemá povahu sankcie (definícia citovaná z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. apríla 1999, sp.zn. 4 Sž 120/98).

Answer 97

CMP alebo C. m. p. sú skratky používané v právnej praxi pre označenie Civilného mimosporového poriadku, teda zákona č. 161/2015 Z. z.

Answer 98

Dňa 19.mája 1956 bol v Ženeve dojednaný Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR). Tento Dohovor sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádza v zmluve, ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto Dohovoru. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán. Dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list. Ak nákladný list chýba, ak má nedostatky alebo ak sa stratil, nie je tým existencia alebo platnosť prepravnej zmluvy dotknutá a vzťahujú sa na ňu aj naďalej ustanovenia tohto Dohovoru. Nákladný list sa vystavuje v troch pôvodných vyhotoveniach podpísaných odosielateľom a dopravcom. Ak to dovoľuje právny poriadok štátu, v ktorom sa nákladný list vystavuje, môžu sa tieto podpisy vytlačiť alebo nahradiť pečiatkami odosielateľa a dopravcu. Prvé vyhotovenie nákladného listu dostane odosielateľ, druhé sprevádza zásielku a tretie si ponechá dopravca. Ak treba zásielku naložiť na niekoľko vozidiel, alebo ak ide o rôzne druhy alebo samostatné časti zásielky, má odosielateľ alebo dopravca právo žiadať o vystavenie toľkých nákladných listov, koľko vozidiel sa má použiť, alebo koľko druhov alebo samostatných častí zásielky sa má nakladať. Nároky z prepráv, na ktoré sa vzťahuje tento Dohovor, sa premlčujú za jeden rok. V prípade úmyslu alebo takého zavinenia, ktoré sa podľa práva súdu, na ktorom sa právna vec prejednáva, považuje za rovnocenné s úmyslom, je premlčacia lehota trojročná. Dohovor bol uverejnený v Zbierke zákonov pod číslom 11/1975 Zb.

Answer 99

Podmienka, bez ktorej nie, bezpodmienečná podmienka. Príklady použitia pojmu v odôvodneniach súdnych rozhodnutí: "...trvanie dôvodného podozrenia, že zatknutá osoba spáchala trestný čin, je conditio sine qua non zákonnosti pokračovania väzby, ale po uplynutí určitého času táto podmienka už nestačí...." alebo "...riadne súdne preskúmanie právnej otázky, či môže dôjsť k porušeniu zákazu mučenia vydaním sťažovateľa do Alžírska je conditio sine qua non procesného základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu garantovanú článkom 46 ods. I Ústavy SR. V tejto súvislosti navrhujem ústavnému súdu, aby bral rozšírenie návrhu zo dňa 25. marca 2008 ako súčasť argumentácie k zákazu mučenia s ohľadom na procesné záruky k tomuto zákazu vyjadrené v práve na súdnu ochranu... Najvyšší súd SR zásadne pochybil v tom, že sa vôbec nezaoberal otázkou, či v prípade vydania sťažovateľa do Alžírska dôjde k porušeniu zákazu mučenia, táto okolnosť je conditio sine qua non práva na súdnu ochranu a v tejto súvislosti aj ochrany ústavnosti v tomto prípade. Kľúčová skutková otázka, že najvyšší súd sa vôbec nezaoberal tým, či k porušeniu zákazu mučenia dôjde alebo nie, je pritom nepochybná...." alebo "...Základnou zásadou daňového konania je zásada zákonnosti (§ 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Z.z. o správe daní a poplatkov účinného v rozhodnom čase), ktorú možno považovať za ,,conditio sine qua non", čiže bezpodmienečnú podmienku, ktorá je v daňovom konaní nevyhnutná a od ktorej sa nemožno odchýliť...." (príklady použitia pojmu v praxi sú citované z odôvodnení rozhodnutí Ústavného súdu SR)

Answer 100

Správanie v rozpore s dobrými mravmi

Answer 101

Proti zákonu. Správanie v rozpore so zákonom.

Answer 102

Zmluva uzavretá v prospech tretej osoby. Účastníci môžu uzavrieť zmluvu aj v prospech tretej osoby. Ak nie je v tomto zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, je táto osoba zo zmluvy oprávnená okamihom, keď s ňou prejaví súhlas. Dlžník má proti nej tie isté námietky ako proti tomu, s kým zmluvu uzavrel. Ak sa táto osoba vzdá svojho práva, zanikne dlh, ak nebolo dohodnuté, že v tomto prípade má sa plniť tomu, s kým dlžník zmluvu uzavrel. Dokiaľ tretia osoba nedá súhlas, platí zmluva len medzi tými, ktorí ju uzavreli; právo na plnenie má účastník, ktorý plnenie v prospech tretej osoby vyhradí, ak nebolo dohodnuté inak. To isté platí, ak tretia osoba súhlas odoprela.

Answer 103

Autorské právo resp. právo na vyrábanie rozmnoženín diela. Označuje sa značkou ©.

Answer 104

V súčasnosti už ide o archaizmus v právnickej terminológii, v odôvodneniach súdnych rozhodnutí sa pojem nepoužíva. Význam pojmu corpus delicti je zásadný usvedčujúci dôkaz, vec doličná.

Answer 105

Ovládanie veci resp. faktické ovládanie veci. Jeden z predpokladov držby. Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon (§ 129 Občianskeho zákonníka).

Answer 106

Dňa 9. mája 1950 bol v Berne dojednaný Dohovor o medzinárodnej železničnej preprave (COTIF). Jeho cieľom bolo vytvoriť jednotný právny poriadok pre prepravu cestujúcich, batožín a tovaru v priamej medzinárodnej preprave po železniciach medzi členskými štátmi, ako aj uľahčiť vykonávanie a ďalší rozvoj tohto právneho poriadku. V mene Československej socialistickej republiky bol Dohovor podpísaný v Berne 29. decembra 1980. Dohovor nadobudol platnosť dňom 1. mája 1985 a týmto dňom nadobudol platnosť i pre Československú socialistickú republiku. Týmto dňom stratili platnosť Medzinárodný dohovor o preprave tovaru po železniciach (CIM) a Medzinárodný dohovor o preprave cestujúcich a batožín po železniciach (CIV) zo 7. februára 1970, vyhlásené pod č. 106/1975 Zb., ako aj Dodatkový dohovor k Dohovoru CIV o zodpovednosti železnice za usmrtenie a zranenie cestujúcich z 26. februára 1966, vyhlásený pod č. 94/1973 Zb. a č. 107/1975 Zb. Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 61/1991 Zb., ktorým sa mení Dohovor o medzinárodnej železničnej preprave (COTIF) vyhláseného č. 8/1985 Zb. nadobudlo platnosť 1. januárom 1991, oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 251/1991 Zb., ktorým sa mení Dohovor o medzinárodnej železničnej preprave (COTIF) vyhláseného č. 8/1985 Zb. nadobudlo platnosť 1. júnom 1991. Protokol 1990 o zmene Dohovoru o medzinárodnej železničnej preprave (COTIF) (uverejnený pod č. 34/1997 Z.z.) nadobudol platnosť 1. novembrom 1996.

Answer 107

CSP alebo C. s. p. sú v právnej praxi používané skratky pre Civilný sporový poriadok, teda Zákon z 21. mája 2015 č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. V právnej praxi sa však skratka Csp vyskytuje aj v súvislosti so zapisovaním jednotlivých sporov do súdnych registrov a znamená, že ide o civilný spotrebiteľský spor. Spisová značka takéhoto súdneho konania potom vyzerá napríklad nasledovne: 25Csp/12/2019.

Answer 108

Cudzia zmenka sa inak nazýva aj TRATA. Cudzia zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. meno toho, kto má platiť (zmenečníka); 4. údaj sročnosti; 5. údaj miesta, kde sa má platiť; 6. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 7. dátum a miesto vystavenia zmenky; 8. podpis vystaviteľa.

Answer 109

Cudzincom je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky.

Answer 110

Zodpovednosť za culpa in contrahendo znamená zodpovednosť za zavinenie pri uzatváraní zmluvy resp. porušenie povinnosti pri príprave zmluvy. Niektorí autori definujú ako zodpovednosť za predzmluvné konanie. Tiež sa vysvetľuje ako zodpovednosť za škodu, ktorá bola spôsobená neplatnosťou právneho úkonu.

Answer 111

Hrubá nedbanlivosť

Answer 112

Časová pôsobnosť zákona znamená, odkedy dokedy je zákon účinný, a teda zaväzuje k určitému správaniu.

Answer 113

Čestné vyhlásenie plní v praxi viacej funkcií. Spravidla ide o jeden z podkladov pre rozhodnutie štátneho orgánu. Pamätá na neho okrem iných aj Správny poriadok, ktorý ustanovuje, že podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Správny orgán môže namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie účastníka konania, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Čestné vyhlásenie správny orgán nepripustí, ak tomu bráni všeobecný záujem alebo ak by tým bola porušená rovnosť medzi účastníkmi konania. Čestným vyhlásením nemožno nahradiť znalecký posudok. V čestnom vyhlásení je účastník povinný uviesť pravdivé údaje. Správny orgán musí upozorniť účastníka konania na právne následky nepravdivého čestného vyhlásenia. Ten, kto uvedie nepravdivý údaj v čestnom vyhlásení pred orgánom štátnej správy alebo obce dopúšťa sa priestupku. Formou čestného vyhlásenia sa tiež osvedčujú predpoklady pre výkon určitých povolaní alebo splnenie iných povinností, napríklad súčasťou majetkového priznania štátneho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti je aj čestné vyhlásenie o tom, že štátny zamestnanec nemá vedomosť o takých príjmoch osôb žijúcich s ním v domácnosti, ktoré možno považovať za nezdanené príjmy alebo za príjmy z nestatočných zdrojov.

Answer 114

Členská schôdza, alebo inak povedané schôdza členov družstva je najvyšším orgánom družstva, avšak členská schôdza môže byť aj najvyšším orgánom niektorých iných právnických osôb, napríklad občianskych združení.

Answer 115

... mení sa

Answer 116

Daňový poradca poskytuje daňové poradenstvo, teda poradenstvo v oblasti daní, odvodov a poplatkov a daňového konania územnými finančnými orgánmi a orgánmi obcí. Je to fyzická osoba zapísaná v zozname daňových poradcov vedenom Slovenskou komorou daňových poradcov. Daňové poradenstvo môže poskytovať aj právnická osoba, ak má túto činnosť zapísanú v obchodnom registri, je zapísaná v zozname a ak je zriadená ako verejná obchodná spoločnosť alebo komanditná spoločnosť; fyzické osoby, ktoré v jej mene poskytujú daňové poradenstvo, musia mať oprávnenie podľa tohto zákona.

Answer 117

Dar je niečo, čo prostredníctvom darovania vlastnou, slobodnou, prejavenou, vôľou darcu (bez donútenia) prechádza z jeho vlastníctva do vlastníctva obdarovaného, a to bezplatne, resp. bez protiplnenia zo strany obdarovaného voči darcovi. Darca je pri ponuke daru povinný obdarovaného upozorniť na jeho vady, inak môže obdarovaný dar vrátiť. Zo strany obdarovaného je pre prechod vlastníctva k daru potrebné prijatie daru.

Answer 118

Niečo dať

Answer 119

Darovanie sa realizuje formou darovacej zmluvy. Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná len v prípade, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, alebo pri hnuteľnej veci v prípade, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní. Darovaním sa nadobúda vlastnícke právo k darovanej veci (§ 132 Občianskeho zákonníka a § 628 až § 630 Občianskeho zákonníka). Po latinsky sa darovanie nazýva donatio.

Answer 120

Podľa skutočnosti, v skutočnosti. Napríklad „...uvedený zásah do vlastníckych práv sťažovateľa nie je v súlade s požiadavkami Protokolu 1 Dohovoru druhej vety a predstavuje zásah do pokojného užívania majetku sťažovateľa resp. predstavuje de facto zbavenie vlastníctva....“

Answer 121

Podľa práva. Napríklad: „...napadnuté konanie bolo teda prerušené viac ako desať rokov iba de facto a nie de iure....“, alebo „...z uvedeného je už na prvý pohľad zrejmé, že uplatnený druh škody u sťažovateľa môže mať príčinný vzťah jedine s takým rozhodnutím alebo opatrením štátneho orgánu, ktorý spôsobil (de iure), že sťažovateľ v určitom období bol vylúčený z výkonu exekútorskej činnosti....“

Answer 122

Úvaha o tom, aký by mal zákon byť, teda úvaha v tom smere, ako resp. v akom smere by sa mala právna úprava zmeniť.

Answer 123

Podľa existujúceho práva. Ide teda o výklad alebo úvahy týkajúce sa platného práva a vychádzajúce z platného práva.

Answer 124

Je druh platobnej karty, ktorá umožňuje čerpať peňažné prostriedky len do výšky sumy, ktorá je na bankovom účte, teda bez povoleného prečerpania.

Answer 125

Laicky povedané, dedenie je spôsob nadobúdania majetku zomretej osoby jej dedičmi. V právnom vyjadrení je dedením prechod práv, ale aj povinností poručiteľa (t. j. osoby, ktorá zomrela) na jej dedičov, teda iné osoby

Answer 126

Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona. Pôjde teda napríklad o prípady, keď poručiteľ nezanechal závet, závet zanechal ale je neplatný alebo v ňom zabudol na neopomenuteľných dedičov, poručiteľ v závete rozhodol len o časti svojho majetku a pod. Dedičia zo zákona sú rozdelení do štyroch dedičských skupín. 1. skupina V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci. 2. skupina Ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva. 3. skupina Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. 4. skupina Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, v štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.

Answer 127

Poručiteľ môže závet buď napísať - vlastnou rukou (holografný závet), alebo ho - zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov (alografný závet) alebo - vo forme notárskej zápisnice. Maloletí, ktorí dovŕšili 15. rok veku, môžu prejaviť poslednú vôľu iba formou notárskej zápisnice. V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný. Vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný. Závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou (napr. na stroji alebo na počítači, resp. inou osobou), musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať. Poručiteľ, ktorý nemôže čítať alebo písať, prejaví svoju poslednú vôľu pred tromi súčasne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná a prítomnými svedkami podpísaná. Pritom musí pred nimi potvrdiť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Pisateľom a predčitateľom môže byť aj svedok; pisateľ však nesmie byť zároveň predčitateľom. V listine sa musí uviesť, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto listinu napísal a kto nahlas prečítal a akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho pravú vôľu. Listinu musia svedkovia podpísať. Nevidomé osoby môžu prejaviť poslednú vôľu tiež pred tromi súčasne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná. Nepočujúce osoby, ktoré nemôžu čítať alebo písať, môžu prejaviť poslednú vôľu formou notárskej zápisnice alebo pred tromi súčasne prítomnými svedkami ovládajúcimi znakovú reč, a to v listine, ktorá sa musí tlmočiť do znakovej reči. V listine musí byť uvedené, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto listinu napísal a kto nahlas prečítal a akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho pravú vôľu. Obsah listiny sa musí po jej spísaní pretlmočiť do znakovej reči; aj toto sa musí v listine uviesť. Listinu musia svedkovia podpísať. Svedkami môžu byť iba osoby, ktoré sú spôsobilé na právne úkony. Svedkami nemôžu byť nevidomé, nepočujúce, nemé osoby, tie, ktoré nepoznajú jazyk, v ktorom sa prejav vôle robí, a osoby, ktoré majú podľa závetu dediť. Závetom povolaný, ani zákonný dedič a osoby im blízke nemôžu pri vyhotovovaní závetu pôsobiť ako úradné osoby, svedkovia, pisatelia, tlmočníci alebo predčitatelia. V závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké. Akékoľvek podmienky pripojené k závetu nemajú právne následky. Ak by teda poručiteľ v závete uviedol, že dedičovi odkazuje nejakú časť majetku pod podmienkou, že musí tento niečo vykonať resp. nevykonať alebo strpieť, na túto podmienku by sa neprihliadalo. Za podmienku sa však nepovažuje to, pokiaľ poručiteľ v závete prikázal, aby sa dedičovi do jeho podielu započítalo to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal on, alebo jeho potomok, pokiaľ nejde o obvyklé darovania. Poručiteľ nesmie v závete zabudnúť na tzv. neopomenuteľných dedičov, ktorými sú jeho potomkovia. Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.

Answer 128

Dedičom môže byť okrem fyzickej osoby (napríklad potomkov poručiteľa a i.) aj právnická osoba a aj štát. Dedič musí mať takzvanú dedičskú spôsobilosť a nesmie byť platne vydedený. Dedič má právo dedičstvo odmietnuť, teda sa ho zriecť.

Answer 129

Dedičskú nespôsobilosť má ten, a teda nededí ten, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Môže však dediť, ak mu poručiteľ tento čin odpustil.

Answer 130

1. skupina V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci. 2. skupina Ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva. 3. skupina Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. 4. skupina Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, v štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.

Answer 131

Dekan je predstaviteľom fakulty, riadi ju, zastupuje a koná vo veciach fakulty. Dekan zodpovedá za svoju činnosť akademickému senátu fakulty a v niektorých veciach zodpovedá priamo rektorovi. Dekana vymenúva a odvoláva na návrh akademického senátu fakulty rektor. Rektor vymenuje za dekana kandidáta navrhovaného akademickým senátom fakulty. Funkčné obdobie dekana je štvorročné. Na tej istej fakulte môže tá istá osoba vykonávať funkciu dekana najviac dve funkčné obdobia po sebe. Po odvolaní dekana alebo po predčasnom skončení výkonu funkcie dekana vykonáva do vymenovania nového dekana funkciu dekana osoba poverená rektorom na návrh akademického senátu fakulty.

Answer 132

Rozhodnutie, ktoré len deklaruje už existujúci stav, a teda nekonštituuje (nevytvára) nový právny stav. Laicky povedané, ide o rozhodnutie, ktorým sa len následne spravidla z dôvodu právnej istoty potvrdí určitá skutočnosť, ktorá už reálne existovala, a to spätne odo dňa jej vzniku (ex tunc). Opakom deklaratórneho rozhodnutia je rozhodnutie konštitutívne, ktoré odo dňa rozhodnutia (resp. právoplatnosti rozhodnutia, t. j. ex nunc) vytvára medzi účastníkmi nový právny stav, ukladá nové povinnosti, priznáva práva, a teda týmto rozhodnutím vznikajú, zanikajú alebo sa menia práva a povinnosti.

Answer 133

Delácia znamená pripadnutie dedičstva, dochádza k nej smrťou poručiteľa. Slovenská platná právna úprava vychádza z tzv. delačného princípu, t.j. dedičstvo sa nadobúda priamo zo zákona už smrťou poručiteľa a nie je k tomu potrebný prejav vôle dediča.( § 460 Občianskeho zákonníka) Delačnými dôvodmi sú tak dedenie zo závetu, alebo dedenie zo závetu. (§ 461 Občianskeho zákonníka)

Answer 134

Pojem, ktorý charakterizuje prechod dedičstva z poručiteľa na dediča, pričom dedič nie je povinný uskutočniť žiaden právny akt

Answer 135

Štátna moc sa delí na tri časti, a to na moc zákonodarnú, teda legislatívu (Národná rada SR), na moc výkonnú – exekutívu (Vláda SR) a moc súdnu – justíciu (Súdy).

Answer 136

Odňatie veci príslušnému súdu a prikázanie veci inému súdu. Zákon rozoznáva delegáciu nutnú (upravená v § 12 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) a delegáciu vhodnú (upravená v § 12 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Ak nemôže príslušný súd o veci konať, pretože jeho sudcovia sú vylúčení, musí byť vec prikázaná inému súdu toho istého stupňa. V takomto prípade hovoríme o nutnej delegácii. Vec však možno prikázať inému súdu toho istého stupňa aj z dôvodu vhodnosti, napríklad z dôvodu hospodárnosti konania, ide však o výnimočnú situáciu. Pokiaľ by účastník podal návrh na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti, musí zaplatiť súdny poplatok vo výške 16,50 €.

Answer 137

Spôsobilosť na protiprávne úkony, teda spôsobilosť za vlastné správanie, ktoré je v rozpore so zákonom, niesť za toto správanie zodpovednosť. Podľa § 422 Občianskeho zákonníka maloletý alebo ten, kto je postihnutý duševnou poruchou, zodpovedá za škodu ním spôsobenú, ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky; spoločne a nerozdielne s ním zodpovedá, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad. Ak ten, kto spôsobí škodu, pre maloletosť alebo pre duševnú poruchu nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky, zodpovedá za škodu ten, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad. Skutková podstata priestupku je charakteristická štyrmi obligatórnymi znakmi: subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. Subjektom je páchateľ priestupku; subjektom môže byť len fyzická osoba. Podmienkou je deliktuálna spôsobilosť osoby, teda spôsobilosť naplniť svojím konaním všetky znaky skutkovej podstaty priestupku (vek 15 rokov, neexistencia dôvodov vylučujúcich nepríčetnosť) (citované z rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Sžo 55/2008).

Answer 138

Odmietnutie spravodlivosti. Príklad použitia pojmu v praxi: V konkrétnych okolnostiach uvedenej veci okresný súd tým, že neprejednal námietku zaujatosti vznesenú sťažovateľkou podaním doručeným súdu 14. marca 1994, hoci rozsudok o obmedzení spôsobilosti sťažovateľky na právne úkony č. k. Nc 1669/91-119 zo 14. apríla 1993 nadobudol právoplatnosť až 26. júla 1994 (teda v čase vznesenia námietky zaujatosti sťažovateľka ešte nebola právoplatne obmedzená v spôsobilosti na právne úkony), došlo nekonaním okresného súdu k denegatio iustitiae (odmietnutiu spravodlivosti) tým, že okresný súd sa námietkou sťažovateľky vôbec nezaoberal v čase, keď bol povinný v súlade s platným právom v danej veci konať, a zároveň uvedeným postupom sťažovateľka nemala možnosť obrany proti uvedenej nečinnosti okresného súdu podaním opravného prostriedku proti uzneseniu o prerušení konania. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 46/04 z 20. apríla 2005) alebo K tvrdeniu sťažovateľa, že „... odvolací súd napadnutým rozsudkom vyslovil aj denegatio iustitiae, keď odmietol vyriešiť konflikt ohľadne styku s malol. dieťaťom medzi sťažovateľom a starými rodičmi...“, ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej by k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy došlo vtedy, pokiaľ by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a pokiaľ by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu (žalobe) fyzickej osoby alebo právnickej osoby (I. ÚS 35/98) alebo v prípade opravných konaní by všeobecný súd odmietol opravný prostriedok alebo zastavil konanie o ňom bez toho, aby ho meritórne preskúmal a rozhodol o ňom v spojitosti s napadnutým súdnym rozhodnutím. alebo Odňatím možnosti konať pred súdom sa podľa stabilnej súdnej praxe (pozri napríklad rozsudok najvyššieho súdu z 27. septembra 2001 sp. zn. 5 Cdo 102/01) rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj jeho rozhodnutím (II. ÚS 102/04). Ide aj o prípady zastavenia konania v dôsledku nedostatku právomoci všeobecného súdu bez postúpenia veci príslušnému orgánu, čím dochádza zároveň k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae).

Answer 139

Opustenie veci

Answer 140

Zrušenie právneho predpisu (napríklad zákona). Príkladom derogačnej klauzuly v zákone je napríklad znenie: „Zrušuje sa zákon č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení zákona č. 389/1998 Z.z.....“

Answer 141

priamy potomok,dieťa

Answer 142

Odvyknutie, stav keď právna norma prestane byť platná v dôsledku jej dlhodobého nepoužívania. Takáto právna norma v dôsledku tejto skutočnosti celkom zanikne a nemá záväzné účinky. Efekt „Desuetudo" môže nastať len v prípade právnych noriem obsiahnutých v právnych predpisoch, normatívnych zmluvách, precedensoch či právnych obyčajoch. Naopak vylúčiť ho možno v prípade individuálnych právnych aktov, ktoré všeobecné právne normy neobsahujú. „Latinský termín desuetudo/desuetudine a jeho opozitum consuetudo sú súčasťou terminológie, a to tak náuky rímskeho práva ako aj teórie práva. Jeho slovenský ekvivalent je odvyknutie, skončenie používania, vymiznutie právnej normy z právnej pamäte." (citované z LUBY, Š.: Obyčajové právo a súdna prax. (Civilistická štúdia zo slovenského práva). „Protikladný výraz consuetudo, naopak, označuje skutočnosť vstúpenia právnej normy alebo právnej obyčaje do používania, ak určitá sociálna obyčaj nadobudla kvalitu právnej obyčaje. Podmienky právnej obyčaje vymedzil u nás najmä Luby." (citované z PRUSÁK, J.: Obsoletná/absoletná právna norma, verejnoprávna korporácia a verejnoprávna Inštitúcia. Justičná revue, 58, 2006, č. 11, s. 1 – 1637) Súčasná právna teória však skôr pozná pojem obsolentná právna norma, ktorá je určitým variantom pojmu „desuetudo". Pojem „Obsolencia" popisuje stav, keď právne ustanovenie v dôsledku zmeny spoločenských pomerov, zmeny, vzniku, zániku predmetných skutočností, či odpadnutiu predmetu právnej úpravy nie je možné aplikovať. Na rozdiel od „desuetudo" je však ustanovenie stále platné, nie je však už účinné. (Pozri bližšie „Obsolencia")

Answer 143

V občianskoprávnom ponímaní pojem detencia znamená ovládanie (užívanie) cudzej veci, avšak bez úmyslu nakladať s ňou ako s vlastnou. O detencii hovoríme napríklad v prípade výpožičky alebo nájmu. V trestnoprávnom ponímaním je detencia jedným z druhov ochranných opatrení. Je upravená v § 81 a § 82 Trestného zákona. Ak odsúdený ochorie vo výkone trestu odňatia slobody duševnou chorobou, ktorá je podľa odborného lekárskeho posudku nevyliečiteľná a jeho pobyt na slobode je aj s prihliadnutím na spáchanú trestnú činnosť pre spoločnosť nebezpečný, súd na návrh prokurátora alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu preruší výkon trestu odňatia slobody a nariadi jeho umiestnenie v detenčnom ústave. Súd môže pred skončením výkonu trestu odňatia slobody rozhodnúť o umiestnení do detenčného ústavu aj takého páchateľa úmyselného trestného činu, ktorý sa odmieta podrobiť ochrannému liečeniu alebo u ktorého ochranné liečenie pre negatívny postoj pacienta neplní svoj účel a ktorého pobyt na slobode je pre spoločnosť nebezpečný; páchateľ sa umiestni do detenčného ústavu po výkone trestu odňatia slobody. Ak to považuje súd za potrebné, môže pred skončením výkonu trestu odňatia slobody rozhodnúť o umiestnení do detenčného ústavu aj páchateľa zločinu spáchaného zo sexuálneho motívu alebo páchateľa, ktorý opätovne spácha obzvlášť závažný zločin; páchateľ sa umiestni do detenčného ústavu po výkone trestu odňatia slobody. Účelom umiestnenia páchateľa v detenčnom ústave je osobitným liečebným režimom a dôslednou izoláciou od spoločnosti zabrániť páchateľovi v ďalšom páchaní trestných činov a činov inak trestných. Pobyt odsúdeného v detenčnom ústave trvá dovtedy, kým ochranu spoločnosti pred páchateľom nemožno zabezpečiť miernejšími prostriedkami. Najmenej jedenkrát ročne a vždy na návrh detenčného ústavu súd preskúma dôvodnosť držania odsúdeného v detenčnom ústave a na základe odborného lekárskeho posudku rozhodne o ďalšom trvaní detencie alebo o prepustení odsúdeného z detenčného ústavu, ak dôvody detencie pominuli, a rozhodne o ďalšom výkone trestu.

Answer 144

Faktický držiteľ veci, ktorý má nad vecou faktickú moc (užíva ju), avšak bez toho, že by vec považoval za svoju. Detentorom môže byť napríklad vypožičiavateľ alebo nájomca.

Answer 145

Detský domov je prostredie utvorené a usporiadané na účely vykonávania rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti, predbežného opatrenia a o uložení výchovného opatrenia. Detský domov dočasne nahrádza dieťaťu jeho prirodzené rodinné prostredie alebo náhradné rodinné prostredie. Ak ústavná starostlivosť skončí dosiahnutím plnoletosti alebo predĺžením ústavnej starostlivosti do 19 rokov veku, môže mladý dospelý požiadať detský domov o poskytovanie starostlivosti až do jeho osamostatnenia sa, najdlhšie do 25 rokov veku. Osamostatnenie je zabezpečenie si bývania a schopnosť samostatne sa živiť.

Answer 146

Klasickým účinkom riadnych opravných prostriedkov je to, že majú okrem suspenzívneho účinku aj devolutívny účinok. Podanie odvolania má devolutívny účinok, ktorého zmysel spočíva v tom, aby o veci, o ktorej už rozhodol súd prvého stupňa (spravidla okresný súd), ktorý je svojím rozhodnutím viazaný, po podaní odvolania rozhodoval iba súd vyššieho stupňa (spravidla krajský súd). Devolutívny účinok je však vylúčený u odvolania podaného proti rozhodnutiam, kde právna úprava umožňuje autoremedúru prvostupňovým súdom (§ 210a OSP), prípadne je podané proti uzneseniu, ktoré vydal vyšší súdny úradník a justičný čakateľ (citované z rozhodnutia Ústavného súdu, sp. zn. IV. ÚS 329/2010-20). Odpor z hľadiska svojich účinkov nepatrí medzi klasické opravné prostriedky v pravom slova zmysle, pretože nemá devolutívny účinok. Toto osobitné postavenie odporu možno vidieť v tom, že v prípade jeho podania sa trestný rozkaz (aj platobný rozkaz v občianskoprávnom konaní) ako rozhodnutie ruší priamo zo zákona a samosudca postupuje tak, ako keby nebol vydaný.

Answer 147

Trestný zákon pozná trestný čin dezercie. Dopustí sa ho ten, kto sa svojvoľne vzďaľuje v úmysle dlhodobo sa vyhnúť vojenskej službe alebo kto sa svojvoľne vzďaľuje dlhšie ako 30 dní, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov.

Answer 148

Obchodný zákonník definuje dielo ako zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

Answer 149

Deň, od ktorého sa počíta lehota (začiatok lehoty)

Answer 150

Deň, do ktorého sa počíta lehota (ukončenie lehoty)

Answer 151

Sudca je disciplinárne zodpovedný za disciplinárne previnenie a za konanie, ktoré má znaky priestupku alebo za konanie, ktoré môže byť postihnuté sankciami podľa osobitných predpisov. Disciplinárnym previnením je zavinené nesplnenie alebo porušenie povinností sudcu, správanie, ktoré vzbudzuje oprávnené pochybnosti o nezávislosti a nestrannosti sudcu pri rozhodovaní, o nezaujatosti sudcu voči účastníkom konania a o úsilí ukončiť súdne konanie spravodlivo a bez zbytočných prieťahov, nesplnenie povinnosti podať majetkové priznanie alebo nespôsobilosť sudcu hodnoverným spôsobom preukázať zdroj majetkových prírastkov, ktoré zjavne presahujú súhrn jeho platov a iných vyčíslených príjmov, porušenie povinností pri výkone štátnej správy súdu podľa osobitného predpisu, prítomnosť na pracovisku pod vplyvom alkoholu, omamnej alebo psychotropnej látky, ak sa sudca na výzvu predsedu súdu alebo predsedu príslušného súdu vyššieho stupňa odmietne podrobiť dychovej skúške na určenie objemového percenta alkoholu v krvi alebo lekárskemu odberu a vyšetreniu krvi alebo iného biologického materiálu, má to rovnaké právne následky, ako keby bol pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných látok. Za disciplinárne previnenie disciplinárny súd uloží disciplinárne opatrenie, a to buď napomenutie alebo zníženie funkčného platu až o 15% na obdobie najviac troch mesiacov a pri opätovnom disciplinárnom previnení, ktorého sa sudca dopustil v čase pred zahladením disciplinárneho postihu, na obdobie najviac šiestich mesiacov alebo odvolanie z funkcie predsedu súdu alebo podpredsedu súdu alebo vydanie a zverejnenie rozhodnutia o tom, že dotknutý sudca v príslušnom roku nepreukázal zákonom ustanoveným spôsobom zdroj svojich majetkových prírastkov. Závažným disciplinárnym previnením môže byť napríklad vedomé porušenie povinnosti sudcu rozhodovať nestranne a nezaujato, opakované nesplnenie povinnosti podať majetkové priznanie, úmyselné uvedenie neúplných údajov alebo nepravdivých údajov v majetkovom priznaní alebo opakovaná nespôsobilosť sudcu hodnoverným spôsobom preukázať zdroj svojich majetkových prírastkov, ktoré zjavne presahujú súhrn jeho platov a iných vyčíslených príjmov, zavinené konanie sudcu, ktoré má za následok prieťahy v disciplinárnom konaní, svojvoľné rozhodnutie sudcu, ktoré je v rozpore s právom, ak týmto rozhodnutím sudca spôsobí značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok, zavinené konanie sudcu, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní. Za závažné disciplinárne previnenie alebo za priestupok, ktorý má súčasne povahu závažného disciplinárneho previnenia, disciplinárny súd uloží niektoré z týchto disciplinárnych opatrení: preloženie sudcu na súd nižšieho stupňa, zníženie funkčného platu o 50%až 70%na obdobie troch mesiacov až jedného roka, odvolanie z funkcie sudcu, odvolanie z funkcie predsedu súdu alebo podpredsedu súdu, vydanie a zverejnenie rozhodnutia o tom, že dotknutý sudca v príslušnom roku nepreukázal zákonom ustanoveným spôsobom zdroj svojich majetkových prírastkov, čím mohol narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu je výkon funkcie sudcu počas nariadenej pohotovosti sudcu a počas pracovného času pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, spáchanie závažného disciplinárneho previnenia napriek tomu, že už mu bolo za závažné disciplinárne previnenie uložené disciplinárne opatrenie, nespôsobilosť sudcu hodnoverným spôsobom preukázať zdroj značných majetkových prírastkov, ktoré zjavne presahujú súhrn jeho platov a iných vyčíslených príjmov. Disciplinárnym opatrením za závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu je vždy odvolanie z funkcie sudcu.

Answer 152

Disciplinárnu zodpovednosť zisťuje a disciplinárne opatrenia ukladá disciplinárny súd. Najvyšší súd je na účely disciplinárneho konania disciplinárnym súdom; disciplinárne konanie vo veci predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vykonáva Ústavný súd Slovenskej republiky. Sudcov disciplinárneho súdu a primeraný počet náhradníkov volí súdna rada na obdobie troch rokov z kandidátov navrhnutých sudcovskými radami, ministrom a národnou radou zo sudcov všeobecných súdov alebo z iných osôb, ktoré spĺňajú podmienky podľa tohto zákona. Sudcovské rady, minister a národná rada navrhujú súdnej rade kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu na základe žiadosti súdnej rady. V žiadosti na predloženie návrhov na kandidátov súdna rada určí počet sudcov disciplinárneho súdu, ktorých bude voliť na základe návrhu jednotlivých navrhovateľov, a lehotu na predloženie návrhov na kandidátov, ktorá nesmie byť kratšia ako 45 dní od doručenia žiadosti. Sudcovské rady, minister a národná rada predložia súdnej rade dvojnásobný počet kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu, ktorých bude súdna rada voliť. Ak bol ten istý kandidát navrhnutý viacerými navrhovateľmi na sudcu disciplinárneho súdu, súdna rada si od toho, koho návrh bol doručený neskôr, bez zbytočného odkladu vyžiada nový návrh na kandidáta.

Answer 153

Vyhlásenie o vylúčení zodpovednosti. V praxi a v bežnom živote sa takmer na každom kroku stretávame s takýmito vyhláseniami, ktorými sa určité subjekty snažia vymedziť rozsah zodpovednosti voči ostatným subjektom. Subjekty, ktoré tieto vyhlásenia uvádzajú sú najčastejšie subjekty poskytujúce tovar a služby širokej verejnosti, sú nimi napríklad prepravcovia, prevádzkovatelia internetových stránok, alebo poisťovne. Je treba mať na pamäti, že nie vždy a za každých okolností sa subjekt môže urobením takéhoto vyhlásenia zbaviť zodpovednosti. Napr.: „Subjekt XY nenesie žiadnu zodpovednosť v súvislosti s informáciami uvedenými na webovej stránke.", alebo „Prepravca XY nezodpovedá za prípadne meškanie spôsobené zlou poveternostnou situáciou, zápchami či dopravnými obmedzeniami.", alebo „Prepravca nezodpovedá za škodu, ktorá vznikla zlým zabalením alebo nesprávnym označením zásielky.", alebo „Autori nepreberajú zodpovednosť za aktuálnosť, správnosť, úplnosť alebo kvalitu poskytnutých informácii.", alebo „Nikto z autorov, prispievateľov, sponzorov, správcov, ani ktokoľvek iný spojený s touto webovou stránkou nemôže byt zodpovedný za akékoľvek nepresné či zavádzajúce informácie uvedené na týchto stránkach či na stránkach z nich odkazovaných."

Answer 154

V právnej terminológii sa pod pojmom disent rozumie odlišné stanovisko člena senátu alebo člena pléna súdu či iného orgánu. Podľa zákona o súdoch člen senátu, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím senátu alebo s jeho odôvodnením, má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko pripojilo k rozhodnutiu. Odlišné stanovisko sudcu sa doručuje a uverejňuje rovnako ako ostatné časti rozhodnutia. V každom rozhodnutí senátu musí byť uvedený výsledok hlasovania, a to uvedením pomeru hlasov. Podľa zákona o ústavnom súde sudca, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím pléna alebo senátu Ústavného súdu alebo s ich odôvodnením, má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko pripojilo k rozhodnutiu. Odlišné stanovisko sudcu sa doručuje a uverejňuje rovnako ako ostatné časti rozhodnutia. Aj zákon o súdnej rade ustanovuje, že člen súdnej rady, ktorý nesúhlasí s uznesením súdnej rady, má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko pripojilo k rozhodnutiu súdnej rady; toto stanovisko sa zverejňuje rovnako ako uznesenie súdnej rady.

Answer 155

Právny úkon, ktorý má byť zakrytý iným právnym úkonom. Napríklad ak chce osoba predať vec, avšak predaj chce zastrieť darovaním, tak disimulovaným právnym úkonom je kúpna zmluva a simulovaným právnym úkonom je darovacia zmluva. Právnu úpravu nachádzame v ustanovení § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

Answer 156

Kde sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch, v rozhodnutiach orgánov verejnej moci, zmluvách alebo iných právnych prostriedkoch používa pojem "základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska", "diskontná sadzba Národnej banky Slovenska", "diskontná úroková sadzba" alebo "diskontná sadzba Štátnej banky česko-slovenskej", odo dňa zavedenia eura sa tým rozumie základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorú Európska centrálna banka stanovuje a zverejňuje pre hlavné refinančné obchody vykonávané Eurosystémom v rámci Európskeho systému centrálnych bánk.

Answer 157

Znevýhodňovanie niekoho, napríklad s ohľadom na jeho pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Diskriminácia však môže nastať aj v obchodnom styku či hospodárskej súťaži.

Answer 158

Dohoda o zrušení nesplneného záväzku. Podľa § 572 ods. 2 Občianskeho zákonníka strany sa môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok alebo jeho časť sa zrušuje bez toho, aby vznikol nový záväzok. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, zrušovaný záväzok zaniká, keď návrh na jeho zrušenie prijala druhá strana

Answer 159

Pri vyporiadaní bezpodielového vlastníctva manželov v zásade platí princíp parity (rovnosť podielov), ako vyplýva z ustanovenia § 150 OZ prvá veta ,,Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké“. V rámci vyporiadania BSM sa môžeme stretnúť s odchýlkou od tohto princípu, t. j. disparita podielov. Disparita podielov spočíva v rozdielnom určení podielov pre jednotlivých manželov. Pri rozhodovaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a určení výšky podielu každého z manželov, by mal súd prihliadať na nasledujúce okolnosti: potreby maloletých. zásluhy o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku. starostlivosť o rodinu, deti a obstarávanie spoločnej domácnosti. negatívne okolnosti v manželstve. ďalšie okolnosti. Z judikatúry súdov: Znenie §150 OZ nevylučuje, aby súd vyjadril rozdielnosť podielov manželov pri vyporiadaní spoločnej veci prihliadajúc na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie i udržanie spoločnej veci, a to tak, že vec prikáže do vlastníctva tomu z manželov, ktorý sa o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci zaslúžil výlučne, resp. v prevažnej miere, bez toho, aby mu uložil povinnosť, aby druhému manželovi, ktorý sa o jeho nadobudnutie a udržanie nezaslúžil, na vyrovnanie podielu zaplatil určitú finančnú čiastku.Zákon explicitne neupravuje spôsob nerovného vyporiadania, a disparita môže byť tak vyjadrená nie iba percentom či zlomkom, ale aj prikázaním veci jednému z manželov bez toho, aby bol zaviazaní finančne sa s druhým manželom, pokiaľ ide o túto vec, vyporiadať. (Ústavný súd SR, III. ÚS 343/2014) Při vypořádání bezpodílového spoluvlastnictví může soud stanovit jiné podíl ymanželů na společném majetku než stejné.Tak tomu může být v případě světově úspěšného sportovce, který vyvíjel značné úsilí k tomu, aby ve své sportovní činnosti dosáhl uvedeného postavení a tomu odpovídajících značných příjmů umožňujúcich nadstandardní životní úroveň rodiny a nabytí majetku značné hodnoty (Najvyšší súd ČR, sp. zn. 22 Cdo 2433/1999(C45) Vznikl-li za trvaní manželství dluhy, z nehož byl zavázán jenom jeden z manželů, který např. uzavřel vlastním jménom smlouvu o půjčce a bylo-li takto získaných peněz použito na koupi určité věci, t. j. byla -li za ně získaná určitá majetková hodnota, náleží i táto hodnota – za splnění ostatních podmínek uvedených v § 143 o. z. a bez ohledu na to, zda byla smlouva o půjčce platne uzavřena – do bezpodílového spoluvlastníctví. K záväzku manžela, který takto opatřil peníze, který je povinen je vrátit (ať již jako plnění ze smlouvy o půjčce či jako neoprávněný majetkový prospěch v prípade, že smlouva o půjčce nebyla platne uzavřena) a který je vynaložil veskutečnosti na spoločný majetekzesvého, se přihlédne při vyporádaní bezpodílového spoluvlastnictví. To, co každý z manželů vynaložil na společný majetek ze svého, má mu být uhrazeno ze společného majetku, druhým manželem však jen ve výši odpovídající poměru velikosti podílu, kterého se každému z nich dostáva z bezpodílového spoluvlastnictví.(Najvyšší súd ČSSR, sp. zn. 8 Cz 36/1969 (R 57/1970) Ak by prišlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou, ktorou by jeden z nich nadobudol menší podiel, prípadne nenadobudol nič, nebola by takáto dohoda neplatná pre rozpor s §150 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.(Zhodnotenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22 Cdo 726/1999 (PR,2000, č. 11) a taktiež Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 147/2011)

Answer 160

Význam pojmu dispozícia znamená rozmiestnenie, ale v právnej terminológii aj nakladanie (s vecou). Dispozícia je však aj jedna zo zložiek právnej normy. Každá právna norma je vnútorne členená a skladá sa spravidla z troch častí, preto hovoríme o trichotomickej štruktúre právnej normy. - hypotéza právnej normy je tou časťou právnej normy, ktorá určuje podmienky a predpoklady, za ktorých sa má aplikovať pravidlo správania uvedené v dispozícii právnej normy. Čiže hypotéza určuje, za ktorých okolností je subjekt povinný sa správať predpísaným spôsobom uvedeným v dispozícii. Hypotézou môže byť napríklad aj predpoklad týkajúci sa subjektu (rodičia, občan a pod.), času a i. - dispozícia právnej normy obsahuje pravidlo správania subjektu, ktoré musí dodržať, pokiaľ nastanú okolnosti uvedené resp. predvídané hypotézou. Obsahuje konkrétne oprávnenie a konkrétnu právnu povinnosť. Je základnou časťou právnej normy a obsahuje ju bez výnimky každá právna norma. Pre vysvetlenie jeden príklad. Článok 38 Ústavy hovorí, že „ženy, mladiství a osoby zdravotne postihnuté majú právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a osobitné pracovné podmienky“. Hypotézou bude v predmetnom článku časť „ženy, mladiství a osoby zdravotne postihnuté“, čo bude predpoklad, podmienka týkajúca sa subjektu, pre vznik oprávnenia a povinnosti uvedenej v druhej časti, teda dispozícii, ktorou je: „majú právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a osobitné pracovné podmienky“.

Answer 161

Každá právna norma je vnútorne členitá a skladá sa spravidla z troch častí, preto hovoríme o trichotomickej štruktúre právnej normy. hypotéza právnej normy je tou časťou právnej normy, ktorá určuje podmienky a predpoklady, za ktorých sa má aplikovať pravidlo správania uvedené v dispozícii právnej normy. Čiže hypotéza určuje, za ktorých okolností je subjekt povinný sa správať predpísaným spôsobom uvedeným v dispozícii. Hypotézou môže byť napríklad aj predpoklad týkajúci sa subjektu (rodičia, občan a pod.), času a i. dispozícia právnej normy obsahuje pravidlo správania subjektu, ktoré musí dodržať, pokiaľ nastanú okolnosti uvedené resp. predvídané hypotézou. Obsahuje konkrétne oprávnenie a konkrétnu právnu povinnosť. Je základnou časťou právnej normy a obsahuje ju bez výnimky každá právna norma. sankcia je právnym následkom nedodržania pravidla správania uvedeného v dispozícii. Niektorí právnici sankciu chápu ako určitú ujmu, ktorá postihne toho, kto pri naplnení predpokladov uvedených v hypotéze nedodrží pravidlo správania resp. právnu povinnosť uvedenú v dispozícii. Každé právne odvetvie má svoje špecifické sankcie, môžu nimi byť napríklad tresty alebo ochranné opatrenia, disciplinárne opatrenia, pokuty, vznik zodpovednosti za škodu, platenie úrokov z omeškania a pod. Pre vysvetlenie ponúkame na ukážku zopár príkladov. Článok 38 Ústavy hovorí, že „ženy, mladiství a osoby zdravotne postihnuté majú právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a osobitné pracovné podmienky". Hypotézou bude v predmetnom článku časť „ženy, mladiství a osoby zdravotne postihnuté", čo bude predpoklad, podmienka týkajúca sa subjektu, pre vznik oprávnenia a povinnosti uvedenej v druhej časti, teda dispozícii, ktorou je: „majú právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a osobitné pracovné podmienky". Právnou normou však nie je jeden paragraf alebo odsek v právnom predpise. Jednotlivé časti právnej normy môžu byť oddelené a uvedené v iných častiach právneho predpisu, dokonca aj v odlišných právnych predpisoch. Vysvetlime si to na nasledovnom príklade: Ustanovenie § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka hovorí, že „dlh musí byť splnený riadne a včas". Existencia dlhu je teda predpokladom (hypotézou) právnej normy. Pokiaľ dlh existuje, nastupuje vlastné pravidlo správania (dispozícia) a to, že musí byť splnený riadne a včas. Sankciu nachádzame v ustanovení § 517 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť. Ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa Občianskeho zákonníka povinný platiť poplatok z omeškania. Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže by k tejto škode došlo aj inak." Sankciami sú teda omeškanie dlžníka, právo veriteľa odstúpiť od zmluvy, právo veriteľa požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania alebo poplatok z omeškania, prípadne vznik zodpovednosti dlžníka za stratu, poškodenie alebo zničenie veci. V trestnoprávnych normách často splýva hypotéza s dispozíciou. Normy, ktoré neobsahujú hypotézu alebo sankciu sa nazývajú normami imperfektnými. Dispozícia právnej normy nemôže absentovať, nakoľko sama obsahuje pravidlo správania.

Answer 162

de o také ustanovenie právneho predpisu, ktoré pripúšťa, aby jeho normatívny účinok zmluvné strany dohodou vylúčili, alebo modifikovali (zmenili). Napríklad dispozitívnym ustanovením je § 676 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak. Slovné spojenie „ak sa nedohodnú inak“ však nie je podmienkou, aby nejaké zákonné ustanovenie bolo považované za dispozitívne. Napríklad Obchodný zákonník v § 263 ustanovuje zoznam paragrafov, od ktorých sa strany nemôžu odchýliť ani ich vylúčiť (tzv. kogentné ustanovenia), a teda ustanovenia, ktoré tam nie sú vymenované sa považujú za dispozitívne.

Answer 163

Ide o taký trestný čin, kde následok resp. účinok nastane inde, než tam, kde došlo ku konaniu páchateľa. Miesto konania a miesto následku sú teda rozdielne. Súdna prax vysvetľuje tento pojem takto: „Miestom spáchania trestného činu je miesto, kde došlo ku konaniu páchateľa, ktorým naplnil objektívnu stránku trestného činu, ale aj miesto, kde nastal alebo mal nastať následok trestného činu. Ak následok nastal alebo mal nastať na inom mieste, než na ktorom bola vykonaná trestná činnosť, ide o tzv. dištančný delikt, miestom spáchania ktorého je jednak miesto konania páchateľa a jednak miesto, kde nastal alebo mal nastať jeho následok“ (citované z uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Ndt 4/2008).

Answer 164

Dizajn je vonkajšia úprava výrobku alebo jeho časti spočívajúca v znakoch, ktorými sú najmä línie, obrysy, farby, tvar, štruktúra alebo materiál samého výrobku alebo jeho zdobenia. Zapísaným dizajnom dizajn zapísaný do registra dizajnov.

Answer 165

Dlh je ešte nesplnený záväzok vyplývajúci dlžníkovi zo zmluvy alebo zo zákona, ide teda o určitú povinnosť, napríklad povinnosť zaplatiť kúpnu cenu alebo vrátiť pôžičku a podobne, ktorú má dlžník voči svojmu veriteľovi. Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania a pokiaľ bola v zmluve pre tento prípad dojednaná zmluvná pokuta, tak aj zmluvnú pokutu.

Answer 166

Dlhopis je cenný papier, s ktorým je spojené právo majiteľa požadovať splácanie dlžnej sumy v menovitej hodnote a vyplácanie výnosov z nej k určitému dátumu a povinnosť osoby oprávnenej vydávať dlhopisy (ďalej len "emitent") tieto záväzky splniť. S dlhopisom môže byť spojené právo na jeho výmenu za iný druh dlhopisu. Menovitou hodnotou dlhopisu je peňažná suma, na ktorú dlhopis znie. Dlhopisy znejú na doručiteľa alebo na meno. Emitent dlhopisov znejúcich na meno alebo osoba ním poverená vedie zoznam majiteľov týchto dlhopisov. Pri zaknihovaných dlhopisoch znejúcich na meno môže ich emitent poveriť vedením evidencie ich majiteľov centrálneho depozitára cenných papierov. Do vzniku centrálneho depozitára cenných papierov register zaknihovaných dlhopisov vedený strediskom cenných papierov nahrádza zoznam dlhopisov znejúcich na meno. K prevodu práv z dlhopisov znejúcich na doručiteľa dochádza ich odovzdaním. Dlhopisy znejúce na meno sú prevoditeľné rubopisom, pokiaľ emitent výslovne v texte dlhopisu neuviedol, že sú neprevoditeľné

Answer 167

Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Dlžníkom je teda ten, komu vznikla povinnosť splniť určitý záväzok (dlh). Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Answer 168

Pre výklad pojmu si dovolíme odcitovať časť z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 212/2007: „Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 19b ods. 2 OZ pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch. Podľa § 19b ods. 3 OZ odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby. Právnym predpokladom poskytnutia ochrany v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka je neoprávnenosť zásahu do dobrej povesti právnickej osoby a skutočnosť, že takýto zásah je objektívne spôsobilý ujmu na dobrej povesti vyvolať. Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie zasahujúce práva právnickej osoby chránené v zmysle § 19b ods. 2 a 3 OZ. Môže ním byť aj kritika, ak táto presiahla rámec oprávnenej kritiky. Občianskoprávna sankcia za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby je založená na objektívnom princípe, teda nevyžaduje sa popri neoprávnenosti zásahu aj zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu. Ak zásah spočíva v skutkových tvrdeniach, pôvodca neoprávneného zásahu sa zbaví (na ňom je povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť, bremeno tvrdenia, či dôkazné bremeno) občianskoprávnej sankcie, len ak preukáže, že tieto tvrdenia sú pravdivé (tzv. dôkaz pravdy).“ V českej judikatúre nachádzame nasledovnú definíciu: „Dobrá pověst právnické osoby, podobně jako název právnické osoby, patří k několika osobním právům, které jsou právnickým osobám zákonem přiznávány. V souladu s obecně uznávanou presumpcí poctivosti jednání subjektů práva se rovněž předpokládá, že právnická osoba má dobrou pověst do té doby, dokud není proveden úspěšně důkaz opaku. To znamená, že podle tohoto východiska se hodnotí i neoprávněnost zásahu do dobré pověsti právnické osoby.Dobrá pověst právnické osoby vzniká okamžikem vzniku právnické osoby a trvá po celou dobu její existence. Dobrá pověst právnické osoby má - podobně jako název právnické osoby - povahu osobního práva, které je nezcizitelné (viz např. J. Fiala, J. Hurdík, V. Korecká: Občanský zákoník – komentář, část I., Hlava II., Oddíl druhý, 1999). Současně je však třeba přihlížet k tomu, že dobrou pověst právnické osoby je nezbytné v konkrétním případě hodnotit podle jejího chování v obchodních vztazích. Pokud tento subjekt neplní své závazky řádně a včas, popř. pouze výjimečně dostojí svým povinnostem včas, nelze dospět k závěru, že jde o právnickou osobu - podnikatele, která by požívala dobré pověsti. Z uvedeného je patrné, že dobrá pověst konkrétní právnické osoby je především vytvářena na základě zkušeností, které s tímto subjektem mají její obchodní partneři, zákazníci či jiné subjekty, kteří s ní přichází do kontaktu. Ustanovení § 19b odst. 3 občanského zákoníku chrání dobrou pověst právnické osoby před neoprávněným zásahem. Jde především o ochranu před šířením různých nepravdivých informací o konkrétní právnické osobě. Tato ochrana může být realizována zejména tak, že zásahem dotčená právnická osoba se může u soudu domáhat, aby od neoprávněných zásahů bylo upuštěno a byl odstraněn závadný stav. Rovněž je možné požadovat přiměřené zadostiučinění, které může být představováno i peněžitým plněním. Pokud v případě neoprávněného zásahu do dobré pověsti právnické osoby vznikne škoda, lze se její náhrady domáhat podle § 420 občanského zákoníku. Prostředek ochrany je třeba zvolit v závislosti na povaze každého případu.“ (citované z rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30 Cdo 1385/2006, zo dňa 18. 3. 2008)

Answer 169

Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr merítkom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého správania a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Občiansky zákonník, ani iný predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Teória a súdna prax však zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Z toho vyplýva, že tieto morálne pravidlá majú objektívnu povahu, a preto akékoľvek súhlasné, a teda subjektívne motivované vyhlásenie zmluvných strán, nie je smerodajné v tom, či nimi uzavretá zmluva je v súlade s dobrými mravmi, alebo nie. (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. augusta 2008, sp. zn. 16Co/152/2008) Termín „dobré mravy“ nachádzame napríklad v ustanoveniach § 3, § 39, § 148, § 424, § 469a, § 482 OZ a iných. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Zmyslom tohoto ustanovenia je zamedziť výkonu práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak odporuje dobrým mravom, ktoré možno definovať ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 26. 6. 1997, sp. zn. 3 Cdon 69/96). Súdna prax zaujala názor, že, postup súdu podľa § 3 ods. 1 OZ má miesto len vo výnimočných situáciách, kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych cieľov či uspokojenie iných potrieb, kedy hlavná alebo aspoň prevažujúca motivácia je úmysel poškodiť či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne kedy je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak na postavení niektorého z nich navonok. Korektív dobrých mravov však nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z právnych noriem. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah (bez ohľadu na zmluvnú voľnosť tento obsah stanoviť, na to, kto rozpor s dobrými mravmi zavinil, a na to, či druhá strana pri vzniku zmluvy bola v dobrej viere) ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich správania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr merítkom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého správania a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. V súvislosti s inštitútom zmluvnej pokuty je treba okrem takto všeobecne stanovených pravidiel použiť ďalšie vodítka, z ktorých možno usúdiť, čo je vo vzťahu k zmluvnej pokute v súlade so spoločenskými, kultúrnymi a mravnými normami. Pri skúmaní platnosti dojednania o zmluvnej pokute z hľadiska dobrých mravov je treba uvážiť predovšetkým funkcie zmluvnej pokuty (preventívnu, uhradzovaciu a sankčnú). Pri úvahe o primeranosti výšky dojednanej pokuty je tak treba posúdiť, či zodpovedá účelu zmluvnej pokuty, ktorý spočíva v hrozbe dostatočne citeľnou majetkovou sankciou voči dlžníkovi pre prípad nesplnenia zabezpečenej povinnosti. Záver o primeranosti výšky zmluvnej pokuty závisí aj na úvahe, či zmluvná pokuta je dojednaná v zodpovedajúcej, a nie prehnanej výške a aký je vzájomný pomer pôvodnej a sankčnej povinnosti (inými slovami je treba prihliadnuť aj k výške zabezpečenej čiastky). Zároveň treba posúdiť, či pokuta primerane zabezpečuje veriteľa proti prípadným škodám, teda či zahŕňa všetky škody, ktoré možno rozumne v danom konkrétnom vzťahu s porušením zmluvnej povinnosti očakávať. V neposlednom rade je treba vziať do úvahy celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 26. augusta 2008, sp. zn. 33 Odo 1064/2006)

Answer 170

Dodatočná nemožnosť plnenia je jedným zo spôsobov zániku záväzkov bez toho, aby boli splnené. Ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne. Plnenie však nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase (v obchodných záväzkových vzťahoch sa považuje záväzok za splniteľný aj v prípade, ak ho možno splniť pomocou inej osoby). Ak sa nemožnosť týka len časti plnenia, zanikne povinnosť, len pokiaľ ide o túto časť; veriteľ má však právo ohľadne zvyšujúceho plnenia od zmluvy odstúpiť. Ak však z povahy zmluvy alebo z účelu plnenia, ktorý bol dlžníkovi známy v čase uzavretia zmluvy, vyplýva, že plnenie zvyšku záväzku nemá pre veriteľa žiaden hospodársky význam, zaniká záväzok v celom rozsahu, ibaže veriteľ bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o nemožnosti časti plnenia dozvedel, oznámi dlžníkovi, že na zvyšku plnenia trvá. Ak sa uskutočnenie jedného z viacerých voliteľných plnení stane nemožným, obmedzuje sa záväzok na zvyšujúce plnenie. Ak však nemožnosť tohto plnenia je spôsobená osobou, ktorá nemá právo voľby plnenia, môže druhá strana od zmluvy odstúpiť. Dlžník je povinný bez zbytočného odkladu po tom, čo sa dozvie o skutočnosti, ktorá robí plnenie nemožným, oznámiť to veriteľovi, inak zodpovedá za škodu, ktorá vznikne veriteľovi tým, že nebol včas o nemožnosti upovedomený. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je dotknuté. Podotýkame, že aj keď Občiansky zákonník tento inštitút nazýva len „Nemožnosť plnenia“, musí ísť vždy o dodatočnú nemožnosť plnenia, nakoľko pokiaľ by plnenie bolo nemožné už pri vzniku záväzku, nemohol by tento záväzok platne vzniknúť, napríklad ak by niekto predával vec, ktorá už bola zničená.

Answer 171

Inštitút dohľadu nachádzame v rodinnom práve, kde dohľad je výchovným opatrením, ktoré môže súd nariadiť nad maloletým dieťaťom, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, spravidla z dôvodu nevhodného správania sa detí, ako aj porušovania povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívania ich práv. Dohľad však pozná aj trestné právo. Ak je daný dôvod väzby, môže súd ponechať obvineného na slobode alebo ho prepustiť na slobodu ak s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným. Trestný poriadok pozná aj inštitút ochranného dohľadu. Ide aj o jedno z ochranných opatrení. Výkon ochranného dohľadu nariadi predseda senátu súčasne s nariadením výkonu trestu odňatia slobody s tým, že s výkonom ochranného dohľadu sa začne po výkone trestu odňatia slobody.

Answer 172

Synonymum slova zmluva.

Answer 173

Dohodu o brigádnickej práci študentov môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou, ktorá má štatút študenta. Na základe dohody o brigádnickej práci študentov nemožno vykonávať prácu v rozsahu prekračujúcom v priemere polovicu určeného týždenného pracovného času. Dodržiavanie dohodnutého a najviac prípustného rozsahu pracovného času podľa odseku 2 sa posudzuje za celú dobu, na ktorú bola dohoda uzatvorená, najdlhšie však za 12 mesiacov. Dohodu o brigádnickej práci študentov je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná. V dohode musí byť uvedené: dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. Jedno vyhotovenie dohody o brigádnickej práci študentov je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. Dohoda o brigádnickej práci študentov sa uzatvára na určitú dobu, prípadne na neurčitý čas. V dohode možno dohodnúť spôsob jej skončenia. Neoddeliteľnou súčasťou dohody je potvrdenie štatútu študenta podľa uvedenej dohody. Okamžité skončenie dohody možno dohodnúť len pre prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer. Ak spôsob skončenia nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody, možno ju skončiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dennou výpovednou dobou, ktorá sa začína dňom, v ktorom bola písomná výpoveď doručená.

Answer 174

Na základe dohody o pracovnej činnosti možno vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne. Dohodu o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná. V dohode o pracovnej činnosti musí byť uvedená dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonávanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. Jedno vyhotovenie dohody o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. Dohoda o pracovnej činnosti sa uzatvára na určitú dobu alebo na neurčitý čas. V dohode možno dohodnúť spôsob jej skončenia. Okamžité skončenie dohody možno dohodnúť len na prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer. Ak spôsob skončenia nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody, možno ju skončiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dennou výpovednou dobou, ktorá sa začína dňom, v ktorom sa písomná výpoveď doručila.

Answer 175

Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien. Jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi.

Answer 176

Inštitút pracovného práva upravený v Zákonníku práce. Účastníci si môžu upraviť svoje sporné nároky dohodou o sporných nárokoch, ktorá musí byť písomná, inak je neplatná. Nárok je potrebné uspokojiť na mieste ustanovenom týmto zákonom alebo dohodou účastníkov. Ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo toho, čí nárok sa má uspokojiť. Ak sa uspokojuje nárok doručovaním poštou, je nárok uspokojený okamihom doručenia plnenia. Ak sa nárok uspokojuje prostredníctvom banky alebo pobočky zahraničnej banky v Slovenskej republike, je nárok uspokojený pripísaním peňažných prostriedkov na účet oprávneného. Ak nie je lehota uspokojenia nároku ustanovená právnym predpisom alebo ak nie je určená v rozhodnutí alebo dohodnutá, musí sa nárok uspokojiť do siedmich dní odo dňa, keď o uspokojenie oprávnený účastník požiadal. Nárok možno uspokojiť aj zložením do úradnej úschovy. Ak je zamestnávateľ alebo zamestnanec povinný uspokojiť viac peňažných nárokov a plnenie nestačí na vyrovnanie všetkých peňažných nárokov, je vyrovnaný ten nárok, o ktorom povinný pri plnení vyhlási, že ho chce uspokojiť. Ak tak neurobí, je plnením uspokojený nárok najskôr splatný.

Answer 177

Dohoda o vine a treste je dohoda uzavretá medzi prokurátorom a obvineným. Dohoda však musí byť následne schválená aj súdom. Pri uzavretí tejto dohody sa už nevykonáva dokazovanie na pojednávaní. Ide o rýchlejšie a jednoduchšie ukončenie trestnej veci.

Answer 178

Dohodu o vykonaní práce zamestnávateľ môže uzatvoriť s fyzickou osobou, ak predpokladaný rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do predpokladaného rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce. Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná. V dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a predpokladaný rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy. Písomná dohoda o vykonaní práce sa uzatvára najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce. Pracovná úloha sa musí vykonať v dohodnutej dobe, inak môže zamestnávateľ od dohody odstúpiť. Zamestnanec môže od dohody odstúpiť, ak nemôže pracovnú úlohu vykonať preto, že mu zamestnávateľ neutvoril dohodnuté pracovné podmienky. Zamestnávateľ je povinný nahradiť škodu, ktorá mu tým vznikla. Odmena za vykonanie pracovnej úlohy je splatná po dokončení a odovzdaní práce. Medzi účastníkmi možno dohodnúť, že časť odmeny bude splatná už po vykonaní určitej časti pracovnej úlohy. Zamestnávateľ môže odmenu po prerokovaní so zamestnancom primerane znížiť, ak vykonaná práca nezodpovedá dohodnutým podmienkam. Ak zamestnanec zomrie pred splnením pracovnej úlohy a zamestnávateľ môže jej výsledky použiť, právo na odmenu primeranú vykonanej práci a právo na náhradu účelne vynaložených nákladov nezaniká a stáva sa súčasťou dedičstva.

Answer 179

Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy. Ide teda o zabezpečovací inštitút, ktorým si veriteľ zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splnená. Zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

Answer 180

Priamy úmysel

Answer 181

Nepriamy úmysel. Páchateľ teda nechcel priamo porušiť alebo ohroziť chránený záujem, avšak bol uzrozumený resp. súhlasil s tým, že takémuto porušeniu alebo ohrozeniu dôjde.

Answer 182

Zlý úmysel

Answer 183

Štátna príslušnosť

Answer 184

Dominantné postavenie na relevantnom trhu má podnikateľ alebo niekoľko podnikateľov, ktorí nie sú vystavení podstatnej súťaži a ktorí sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu môžu správať nezávisle. Zneužitím dominantného postavenia na relevantnom trhu je najmä a) priame alebo nepriame vynucovanie neprimeraných cien alebo iných neprimeraných obchodných podmienok, b) hrozba obmedzenia alebo obmedzenie výroby, odbytu alebo technického vývoja tovaru na úkor užívateľov, c) uplatňovanie rozdielnych podmienok pri zhodnom alebo porovnateľnom plnení voči jednotlivým podnikateľom, ktorými sú alebo môžu byť títo podnikatelia znevýhodňovaní v súťaži, d) viazanie súhlasu s uzavretím zmluvy na podmienku, že druhá zmluvná strana prijme aj ďalšie záväzky, ktoré svojou povahou alebo podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom tejto zmluvy, alebo e) dočasné zneužívanie ekonomickej sily s cieľom vylúčiť súťaž.

Answer 185

Pán sporu. Príklad použitia pojmu v praxi: „...navrhovateľ ako dominus litis disponuje konaním a jeho predmetom, preto procesné oprávnenia, týkajúce sa akejkoľvek dispozície s návrhom prináležia výlučne navrhovateľovi. Navrhovateľ rozhoduje o existencii sporu a je na jeho vôli, či podá návrh na začatie konania a či aj v jeho priebehu bude mať záujem na ďalšom vedení sporu a v akom rozsahu, a to pokiaľ ide o subjekty na strane odporcu ako i rozsah žalovaného nároku...." alebo: „...ustanovenie § 96 Občianskeho súdneho poriadku je prejavom toho, že navrhovateľ je tzv. dominus litis - pán sporu v tom zmysle, že môže kedykoľvek za konania zobrať svoj návrh späť, ide o jeden z prejavov dispozičnej zásady, ktorá je procesným vyústením autonómnej vôle ako jednej zo základných zásad, ktorými sa riadia právne vzťahy v oblasti súkromného práva...."

Answer 186

Z výdavkov štátneho rozpočtu možno v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytovať dotácie právnickým osobám a fyzickým osobám. Dotácie vo svojej vecnej pôsobnosti môže poskytovať správca kapitoly, orgán štátnej správy, ktorý je svojimi príjmami a výdavkami zapojený na rozpočet správcu kapitoly, alebo ak tak ustanovia osobitné zákony, iná rozpočtová organizácia. Dotácie sa poskytujú len na základe osobitného zákona v rozsahu, spôsobom a za podmienok ním ustanovených alebo ustanovených podrobnejšie iným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na jeho vykonanie; tým nie sú dotknuté ustanovenia tohto zákona. Poskytovateľ dotácie môže ustanovené podmienky podrobnejšie určiť, prípadne môže určiť ďalšie podmienky, ktorými sa zabezpečí maximálna hospodárnosť a efektívnosť použitia dotácie. Poskytovateľ dotácie je povinný pri poskytnutí dotácie jednoznačne písomne vymedziť účel, na ktorý sa dotácia poskytuje.

Answer 187

Úkony, ktoré by príslušný súd alebo rozhodcovský súd mohol urobiť len s ťažkosťami alebo so zvýšenými, neúčelnými trovami alebo ktoré v jeho obvode nemožno urobiť, urobí na dožiadanie iný súd. Dožiadaním je teda žiadosť o vykonanie určitého procesného úkonu v konaní iným než príslušným súdom. Napríklad ak býva svedok v meste vzdialenom od konajúceho súdu, môže konajúci, teda príslušný súd dožiadať súd, v obvode ktorého tento svedok býva, aby ho vypočul.

Answer 188

Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, karantény, ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti dieťa inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak stará o dieťa, ochorela alebo sa jej nariadila karanténa (karanténne opatrenie), prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu: a) vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení 1. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času, 2. ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času, 3. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času, b) narodenie dieťaťa manželke zamestnanca; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na prevoz manželky do zdravotníckeho zariadenia a späť, c) sprevádzanie 1. rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času, 2. zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na desať dní v kalendárnom roku, d) úmrtie rodinného príslušníka 1. pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni pri úmrtí manžela alebo dieťaťa a na ďalší deň na účasť na pohrebe týchto osôb, 2. pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na pohrebe rodiča a súrodenca zamestnanca, rodiča a súrodenca jeho manžela, ako aj manžela súrodenca zamestnanca a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb, 3. pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň, na účasť na pohrebe prarodiča alebo vnuka zamestnanca, alebo prarodiča jeho manžela, alebo inej osoby, ktorá síce nepatrí k uvedeným príbuzným, ale žila so zamestnancom v čase úmrtia v domácnosti, a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb, e) svadba; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na jeden deň na účasť na vlastnej svadbe a pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na účasť na svadbe dieťaťa a rodiča zamestnanca, f) znemožnenie cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov individuálnym dopravným prostriedkom, ktorý používa zamestnanec so zdravotným postihnutím; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň, g) nepredvídané prerušenie premávky alebo meškanie pravidelnej verejnej dopravy; pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak nemohol zamestnanec dosiahnuť miesto pracoviska iným primeraným spôsobom, h) presťahovanie zamestnanca, ktorý má vlastné bytové zariadenie; pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň pri sťahovaní v tej istej obci a pri sťahovaní do inej obce najviac na dva dni; ak ide o sťahovanie v záujme zamestnávateľa, poskytne sa pracovné voľno s náhradou mzdy, i) vyhľadanie nového miesta pred skončením pracovného pomeru; pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej doby; v rovnakom rozsahu sa poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy pri skončení pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c); pracovné voľno možno so súhlasom zamestnávateľa zlučovať. Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi z dôvodov uvedených v odseku 2 ďalšie pracovné voľno s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy, alebo mu môže poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy z iných vážnych dôvodov, najmä na zariadenie dôležitých osobných, rodinných a iných vecí, ktoré nemožno vybaviť mimo pracovného času. Za jeden deň sa považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovnej zmeny vyplývajúci z určeného týždenného pracovného času zamestnanca. Náhrada mzdy sa poskytne v sume priemerného zárobku zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho účasti na štrajku v súvislosti s uplatnením jeho hospodárskych a sociálnych práv; mzda, ani náhrada mzdy zamestnancovi nepatrí. Účasť na štrajku po právoplatnosti rozhodnutia súdu o nezákonnosti štrajku sa považuje za neospravedlnenú neprítomnosť zamestnanca v práci.

Answer 189

Návrh zákona obsahuje jeho paragrafové znenie a dôvodovú správu. Znenie návrhu zákona musí byť zrozumiteľné a musí byť z neho zrejmé, čo sa má zákonom dosiahnuť. Dôvodová správa musí obsahovať zhodnotenie súčasného stavu najmä zo spoločenskej, ekonomickej a právnej stránky s uvedením dôvodov potreby novej zákonnej úpravy, spôsobu jej vykonávania, jej hospodárskeho a finančného dosahu, najmä vplyvu na štátny rozpočet, nároku na pracovné sily a organizačné zabezpečenie, ako aj rozbor ďalších otázok nevyhnutný na všestranné posúdenie návrhu zákona. V dôvodovej správe sa musí uviesť súlad návrhu zákona s ústavou, súvislosť s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a súlad návrhu zákona s právom Európskej únie vypracovaný formou doložky zlučiteľnosti tohto návrhu s právom Európskej únie. Dôvodová správa obsahuje okrem všeobecnej časti aj odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Pozor! Dôvodová správa odôvodňuje pôvodný predložený návrh zákona, a teda ak v priebehu legislatívneho procesu dôjde k zmenám tohto návrhu rôznymi pozmeňujúcimi návrhmi a pod., tak výsledné schválené znenie zákona nemusí korešpondovať s pôvodne predloženou dôvodovou správou!

právne výrazy Flashcards

(215 cards)