Slovenská republika Flashcards
(9 cards)
Kedy sa uzavrela Mníchovská dohoda ?
30 septembra 1938
Čo sa stalo v r. 1938 ?
6 októbra vyhlásená autonómia
22 novembra ČS vláda prijala federatívne usporiadanie spoločného štátu ČS v Prahe
30 septembra strata územia v prospech Nemecka
S kým chcelo SK nadviazať diplomatické dohody ?
Poľskom a Maďarskom 1 možný partner Nemecko
Kedy sa rozpadol spoločný štát Čechov a Slovákov ?
8 marec 1939
Koho zosadili keď sa vymenovala nová vláda ?
Jozefa Tisu
Kedy vyhlásili Slováci samostatnosť ? 14. marca 1939
Kedy SK snem prijali Ústavu Slovenskej republiky ?
21. júla 1939
Kto bol 1 prezident ? Jozef Tiso, katolícky kňaz
na čele Karolom Sidorom snažil sa vytvoriť vládu, kt. skrotí česk. generálov vytvoriť civilnej vlády
Nemci chceli vyhlásiť samostatnú republiku
Hitler sa snažil o rozbitie ČSR do Budapešti poslal Dr. Altenburga a vyzval ríšskeho správu Miklóša Hortyho, aby zaútočil na Podkarpatskú Rus. Pozvanie Hitlera určené J. Tisovi, kt. ho prijal zastrašovanie
vážnosť situácie porada prezident Emiloch Háchom a ministerským predsedom Karolom Sidorom zvolanie SK snemu napokon Sk vyhlásilo samostatnosť
17. marca 1939 podpísanie ochrannej zmluvy ochrana nezávislej samostatnosti SK a celistvosti jeho územia na 2 strane viaceré privilégia čím obmedzilo suverenitu nového štátu vplyv na SK pre budúcnosť
samostatnosť SK politika výberu menšieho zla
ohrozenie SK zo strany: Nemecka, Maďarska a Poľska
bratislavské zadunajské predmestie Petržalku + územia okolo hradu Devín
14. marec 1939 došlo medzi SK a Maďarskom k vyhláseniu Malej vojny strata územia SK 1600 km a obyvateľstva. SK štát v rukách nacistického Nemecka tovar pri poľsko nem. rokovaniach
vládnuca strana Hlinková slovenská ľudová strana + strany zastupujúce nemeckú a maďarskú menšinu
vznik SK republiky a voľba prezidenta vyjadrená v pastierskom liste pripravenom biskupom Andrejom Škrábikom
prepojenosť Katolíckej cirkvi a politického režimu v SK republike vyjadrená v angažovanosti kňazov v politike
uznanie samostatnosti Slovenka 1 krajina Vatikán – 25. marec 1939
spravovanie nunciatúry na SK nuncius Savéria Ritter neskôr opustil Blavu a na jeho miesto poslaný Guiseppe Burzia. vzťahy SK republiky a Vatikánu napätie
kritický fakt prezidentom SK republiky bol od r. 1939 Jozef Tiso
september 1939 Slovenská vláda zatiahnutá do vojenského ťaženia v Poľsku SK armáda obsadila územia, kt. po Viedenskej arbitráži boli v rukách Poľska
po dohodách v Berlíne 21. novembra 1939 boli územia pripojené k SK republike
SK republika rozloha 38 000 km² a žilo v nej 2,6 mil. obyvateľov začiatku svojho vzniku bola satelitom Nemecka
Katolícka cirkev na SK dôležité miesto, reprezentovala drvivú väčšinu obyvateľstva na SK prepojená s politickým systémom prezident Jozef Tiso, v štátnej rade boli 3 katolícky kňazi: Ján Vojtaššák, Ján Pöstényi a Andrej Marsina. Zo 6 žup. okres.
predsedov boli 2 kňazov a zo 6 okres. predsedov boli šestnásti kňazi,snaha o vypracovanie konkordátu medzi SK republikou a Vatikánom vypracoval ho Ľ. Knappek a vyhotovený bol v novembri 1941 konečný text vypracovaný v r. 1943. obdržala ho Svätá stolica – upozornila však na to, že vojnový čas nie je najvhodnejší pre vypracovanie konkordátu
kritika Svätej stolice aj katol. predstaviteľov ohľadom prenasledovania židovského obyvateľstva napr. ustanovenie Židovského kódexu zo septembra 1941
katolícky predstavitelia reagovali na situáciu ohľadom deportácie židovského obyvateľstva
prostredníctvom memoránd a listov zodpovedným inštitúciám 7. októbra 1941 vydali katolícky biskupi memorandum v kt. sa zastali katol. biskupov
zasiahnut. Židovským kódexom
pred 1 deportáciou v r. 1942 sa obrátili s memorandom na SK vládu
napriek tomu 25. marca 1942 odišiel zo Slovenska 1. transport Židov, zasadnutie Štátnej rady iba 3 členovia protestovali proti deportáciám katolícky
kňazi J. Vojtaššák, A. Marsina a J. Pôstenyi pôsobenie Vojtaššáka v Štátnej rade bolo
hodnotené kontroverzne najmä to, že razantnejšie neodsúdil protižidovské opatrenia
október 1942 transporty židovského obyvateľstva boli prerušené napriek tomu vo vzduchu boli obavy okruh blízky predsedovi vlády Vojtechovi Tukovi žiadal o transport všetkých Židov reakcia katolíckych biskupov vypracovanie pastierského listu autor A. Škrábik jeho
vydanie 8. marec zmeny v obsadení biskup. stolcov v r. 1943 po smrti Mariána Blahu bol za banskobystrického biskupa vymenovaný Andrej Škrábik, za pomocného biskupa v Nitre bol vymenovaný Eduard Nécsey a za prešovského biskupa bol v roku 1940 vymenovaný P. P. Gojdič OSBM
Katolícky život v období Slovenskej republiky
boli zrušené štátne ľudové školy boli iba cirkevné alebo obecné vzdelávanie na ľudových školách na kresťansko národnom základe + rozvoj katolíckej spolkovej činnosti, vydávanie 10tky periodík, rozvoj náboženskej knižnej produkcie. Obnovenie týždenníka Katolícke noviny, pri Spolku svätého Vojtecha vznikal inštitúcia SK katolícka akadémia princíp akým mala fungovať Gréckokatolícka cirkev uplatňovanie nacionálnych cieľov +diskriminačných národnostných princípov mala byť zrušená rusínska národnostná menšina
Gréckokatolícka cirkev na SK mala v roku 1930 - 213 725 obyvateľov veľká časť, národnostnej menšiny RUSÍNOV (40,93 %), ďalšie národností v Gr. kat. cirkvi maďarská národnosť (8,8%), cigánska národnosť (0,9%), poľská národnosť (0,6%)
v r. 1939 1945 malo Prešovské biskupstvo 154 farností, 870 filiálok a 47 farností Mukačevského biskupstva
vedenie biskupa P. P. Gojdiča 189 333 veriacich, v 201 farnostiach a 924 filiálkach biskup Gojdič 7 biskup Prešovskej eparchie (od r. 1818), a posledným pred násilnou likvidáciou v r. 1950
14. septembra 1926 vymenovaný Svätou stolicou za apoštolského administrátora, vedenie eparchie od 20. februára 1927 a 25. marca v Bazilike sv. Klimenta v Ríme prijal biskupskú vysviacku činnosť biskupa v r. 1926 1939 úsilie o prehĺbenie náboženského života a zápas
s pravoslavizáciou, venoval sa sociálnym ? (zriadenie eparchiálneho sirotinca v Prešove v r. 1933
okrem židovskej otázky prítomná aj rusínska otázka biskup Gojdič vystupoval aj ako obranca Rusínov aj preto bol nežiadúcou osobou snaha vlády o jeho odstúpenie, ale Vatikán jeho odstúpenie neprijal a vymenoval ho za sídelného prešovského biskupa
obdobie r. 1939-1945 napätie medzi Gréckokatolíckou cirkvou a najvyššími úradmi SK republiky,snaha biskupa o vyriešenie problému u prezidenta Jozefa Tisu
postavenie Gréckokatolíckej cirkvi diskriminácia bohoslovcov SK národnosti, falošné obvinenia dotýkajúce sa seminára a gréckokat. duchovenstva, zlobné obvinenia gréckokatolíckeho duchovenstva aj biskupa, zatýkanie gréckokatolíckeho duchovenstva po
vykonštruovaných obvineniach
Kresťania v komunistickom Československu
Kedy sa uskutočnil v Československu komunistický štátny prevrat ? 25. februára 1948
koniec 2 svetovej vojny nádej pre krajšiu budúcnosť – porážka hitlerovského Nemecka priestor pre nové demokratické strany, ale aj komunistickej ideológii
postavenie Cirkvi záviselo aj od politickej orientácie
Katolícka cirkev na SK lojálny pomer k štátu po skončení vojny katolíci na SK v nevýhodnej situácii
negatívne nasmerovanie vzťahov viditeľné už počas SNP 4. apríla prezident Dr. Eduard Beneš vymenoval novú československú vládu kľúčové pozície v rukách komunistov v máji 1945 prijala SNR niekoľko nariadení o poštátnení škôl na SK č. 34/1945 Zb.n. SNR, neskôr nariadenie č. 47/1945 Zb. n. SNR. o poštátnení majetku pri školách, 25. mája schválenie č. 51/1945 Zb. n. SNR o rozpustení a zakladaní spolkov
protest biskupov nepriama reakcia zatknutie biskupa Vojtaššáka a neskôr aj biskupa Michala Buzalku
reakcia biskupov 5ičná akcia tvrdá reakcia komunistov
v poštát. školách náboženstvo nebolo vyučovacím predmetom na 2 strane sa vyučovaniu nebránilo voľby v r. 1948 nastolenie vlády jednej strany. Situácia Cirkvi život v neustálom boji o zachovanie svojej existencie
postupný útok proti kresťanom v Československu prenasledovanie kresťanov bez rozdielu
k príslušnosti najviac prenasledovaná Katolícka cirkev najmä cirkev Gréckokatolícka, 15. júna 1949 vydali československí biskupi pastiersky list snaha o obhajobu zákl. práv Katolíckej cirkvi v štáte + protest proti prenasledovaniu Katolíckej cirkvi – názov listu: Hlas. Československých biskupov a ordinárov veriacim v hodine veľkej skúšky. 50. roky obdobím zatýkania, väznenia, mučenia + veľkých monsterprocesov
1 monster proces preto 10 rehoľníkom medzi nimi aj gréckokatolícky redemptorista Ján Ivan Mastiliak CSsR– názov procesu Proces proti A. A. Machálkovi a spol. – jeho konanie 30. marca 1950 až 5. apríla 1950
realizácia procesu experimentovanie, nekalé praktiky
proces proti vlastizradným biskupom odsúdenie 3 slovenských biskupov P. P.Gojdiča, J. Vojtaššáka a M. Buzalku od 2. januára 1950 do 15. januára 1950
Akcia K v noci z 13. na 14. apríla 1950 likvidácia kláštorov Akcia P likvidácia Gréckokatolíckej cirkvi
prerušenie diplomatických vzťahov so Svätou stolicou
biskupi a kňazi uväznení a internovaní v táboroch
obdobie strachu a veľkého utrpenia na2 strane obdobie plné statočných ľudí, kt. pre svoje zmýšľanie a presvedčenie tvorili nebezpečenstvo pre zločinecký komunistický režim.likvidácia Gréckokatolíckej cirkvi v Československu proticirkevná akcia komunistického
režimu na území ČSR
pravoslavizácia gréckokatolíkov
Kedy bola legalizovaná činnosť Gréckokatolíckej cirkvi ?
v júni 1968
dlho pripravovaná akcia do kt. bol zapletený aj štát
na 2 strane bol medzi pravoslávnymi veriacimi aj odpor k novému spôsobu získavania veriacich
vrcholom Akcie P predstieraný sobor v Prešove 28. apríl 1950 snaha komunistov vytvorenie návrat. komisií
prijatie Manifestu ku gréckokatolíckemu duchovenstvu a veriacim v Československu vďaka nemu bola zrušená Užhorodská únia z r. 1646 vláda prijala rozhodnutie soboru a gréckokatolíci boli postavení mimo zákon
uznesenie Prešovského soboru začiatok útrap biskupov P. P. Gojdiča a V. Hopka +duchovenstva a veriacich iba menšia časť kňazov podľahla hrubému nátlaku a prijala pravoslávie mnoho gréckokatolíckych kňazov a bolo umiest. v internačných táboroch - neustáli nátlak aby podpísali manifest a prestúpili do Pravoslávnej cirkvi neúspech pre prestupe v r. 1951 vypracovanie plánu vysťahovania nezjednot. kňazov
s rodinami do Čiech iný kraj v rámci Slovenska
60. té roky krátky závan slobody poľavenie v proti kresťanskom ťažení postavenie kresťanov ovplyvnené aj Druhým vatikánskym koncilom účasť ČS delegácie,
skrze schválenie komunistickej vlády František Tomášek, Eduard Nécsey a Amróz Lazík + biskupi v emigrácii Jozef Beran, Pavol Hnilica, Michal Rusnák
2 vatikánsky koncil prelomový význam nové definovanie postavenia Cirkvi vo svete neutrálny postoj ku krajinám a národom, kt. boli vedené komunistami – pápež Ján XXIII. a Pavol VI. snaha Vatikánu o nadviazanie kontaktu s predstaviteľmi Československa úloha zverená Agostinovi Casarolimu ,,Jedna s Maďarmi boli náročné. Jednania Československom sa
javili skoro nemožné.“
neskôr došlo k rokovaniam prepustenie katol. biskupov v r. 1963 z väzenia posledný bol v r. 1964 prepustený biskup Vasiľ Hopko jeho prepustenie a prepustenie Štefana Lazora + aktivita ďalších gréckokatolíkov
množstvo žiadostí o obnovu Gréckokatolíckej cirkv vznik prípravného výboru na obnovu Gréckokatolíckej cirkvi podporená petíciou 40 000 podpismi veriacich za obnovenie Gréckokatolíckej cirkvi spoločné stretnutie kňazov a laikov v Košiciach v r. 1968
obdobie pred legalizáciou ilegálny život zakázanej cirkvi pod vedením kňazov a veriacich
obdobie nádeje prerušené príchodom vojsk Varšavskej zmluvy
nástup 3 obdobia obdobia normalizácie ovocie normalizácie žneme aj dnes
25. marca 1988 na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave sa uskutočnilo pokojné zhromaždenie veriacich ,,sviečková manifestácia“ alebo ,,bratislavský Veľký piatok“ veriaci sa modlili ruženec ich počet činil odhadom 15 000 ľudí túžba veriacich po náboženskej slobode zatknutie 130 ľudí neskôr študentská demonštrácia v Prahe dňa 17. novembra 1989 bezpečnostné zložky ju brutálne rozohnali búrka nevôle v spoločnosti, ktorá prerástla do revolúcie Nežnej
revolúcie a pádu komunizmu
