súdna moc Flashcards
(27 cards)
Charakterizujte pojem spravodlivosť, vrátane jeho etymológie a pozitívneho a negatívneho vymedzenia spravodlivosti.
Spravodlivosť
jedna zo základných spoločenských hodnôt
imanentná kategória práva
podstata, jadro práva
etymológia slova:
pochádza zo slov ,,správne‘‘ či ,,spravovať‘‘
má sa určitým spôsobom (,,správne‘‘) riadiť niečo, čo existuje (,,je spravované‘‘)
pozitívne vymedzenie
prídel alebo rozdeľovanie určitých vecí osobám
spravodlivosťou je aj situácia, keď si osoby berú tie veci, ktoré im patria
majú na tieto veci nárok
určité veci = rôzne dobrá, bremená, statky - výsledky pracovnej činnosti
negatívne vymedzenie
pojem nespravodlivosti
každá osoba má silný cit pre nespravodlivosť rôzneho druhu
keď sa osoby nezhodnú, v čom spočíva dôvod pre nespravodlivosť v konkrétnom prípade, sú schopné hodnotiť danú situáciu ako nespravodlivú
Bližšie charakterizujte všeobecnú spravodlivosť.
Všeobecná spravodlivosť
Aristotelova definícia: úplne uposlúchnutie práva a zákona
je to práve zákonodarná činnosť, ktorá normuje všeobecné morálne a politické pravidlá, keďže právo v sebe obsahuje tak morálne, ako aj politické vzory správania sa
spočíva na správnej a nestrannej aplikácii verejných noriem
spravodlivé je to, čo je v súlade s právom
Podrobne charakterizujte rozdeľovaciu spravodlivosť vrátane jednotlivých kritérií.
Rozdeľovacia spravodlivosť
založená na princípe proporcionality alebo pomeru
ide o vymeranie alebo vypočítanie každému členovi spoločnosti časti všeobecného dobra a bremena podľa toho, koľko mu patrí
spravodlivý podiel pomoci, privilégií alebo bremien
prichádza k deleniu subjektov
medzi subjektmi vzniká vzájomný vzťah nadradenosti a podradenosti
jedna skupina subjektov je preferovaná pred inou skupinou
neplatí tu rovnosť
napr. dávka v hmotnej núdzi patrí subjektu, ktorý splní podmienky pre priznanie tejto dávky, zatiaľ čo subjektom, ktoré podmienky nespĺňajú, dávka nepatrí
dôležité kritérium (vlastnosť) podľa ktorej prichádza k deleniu
dôležitý aj subjekt, ktorý rozdeľuje štát
kritériá:
každému podľa jeho potrieb
každému podľa jeho skutkov
každému podľa jeho zásluh
každému podľa jeho pozície
Podrobne charakterizujte vyrovnávaciu spravodlivosť.
Vyrovnávacia spravodlivosť
princíp rovnosti
podľa správania jednotlivcov môžeme zistiť, kto je spravodlivý a kto nie
vzťahuje sa na konanie ľudí, ktoré sa týka iných ľudí
vymedzuje teda ich vzájomné vzťahy a subjektívne práva
protiprávne porušenie subjektívneho práva osoby by malo byť ,,vyrovnané‘‘ primeraným odškodnením
opravná spravodlivosť (reštitučnuá, satisfakčnuá, retributívna)
keď jedna osoba druhej škodí a druhej osobe tým vzniká škoda
prejavuje v dvoch rovinách:
v situáciách, ktoré sú nezávislé od vôle človeka
vymeranie trestu za trestný čin, náhrada škody
v situáciách, ktoré sú závislé od vôle človeka
občianskoprávne vzťahy a záväzky v rámci súkromného práva
štát dohliada na rovnosť
zabezpečuje prinavracanie rovnosti, keď vznikla škoda
Charakterizujte právomoc a kompetenciu súdov, ich úloh ako aj vzťah súdov a ľudu.
Právomoc a kompetencia súdov
prejednávanie a rozhodovanie individuálnych sporov
moderné súdnictvo koná v nasledovných oblastiach: (úlohy)
rozhodovanie sporov vo všetkých právnych odvetviach
ochrana ľudských práv a slobôd
kontrola ústavnosti a zákonnosti v rámci ústavného a správneho súdnictva
súdy sú povinné hľadať a realizovať spravodlivosť v sporoch, ktoré prejednávajú
plnia tak, že nútia adresátov právnych noriem k takému správaniu sa, ktoré predvídajú zákony a podzákonné právne predpisy
súdy tiež poskytujú ochranu pred protiprávnymi zásahmi
ľud sa zriekol svojich právomocí prejednávať individuálne spory a vynucovať svoje rozhodnutia a prenechal súdnictvu
svojpomoc nahradila inštitucionálna spravodlivosť
ľud sa môže podieľať na výkone súdnej moci ako laik vo forme prísediacich alebo porotných súdov (USA, UK)
súdna moc predstavuje výkon moci ľudu
súdna moc (ako každá moc v štáte) je len moc ustanovená
ústavodarcom zostáva v demokracii ľud
Vysvetlite vzťah súdov k iným zložkám moci. Uveďte, čo je to tzv. jurisdikčná imunita rozhodnutí súdov.
Vzťah súdov k iným zložkám moci
súdna moc je v porovnaní s inými mocami najslabšia
zákonodarná moc disponuje (mešcom) financiami =schvaľuje rozpočet pre ostat. moci
exekutíve patrí pomyselný meč (efektivita konania, rýchlosť a sila)
má ozbrojené zložky (polícia, armáda)
súdna moc nedisponuje ničím podobným
významné postavenie súdnej moci voči iným zložkám moci: kontrola obsahu súdnych rozhodnutí a ich prípadná korekcia
tzv. jurisdikčná imunita súdov
Jurisdikčná imunita rozhodnutí súdov
realizácia zásady res iudicata facit ius
= žiadny iný orgán alebo inštitúcia nemôže zrušiť/meniť rozhodnutie súdu
túto právomoc majú výlučne súdy v rámci súdnej sústavy a opravných prostr.
súdna moc je nezávislá a nestranná
Bližšie charakterizujte inštitucionálnu nezávislosť súdov. Popíšte účel nezávislosti a jej vzťah k nestrannosti.
Inštitucionálna nezávislosť súdov
= súdy sú oddelené od iných štátnych orgánov
tvoria vlastnú sústavu orgánov
nie sú vo vzťahu nadradenosti alebo podriadenosti voči iným št. orgánom
existujú nezávisle – najmä od politických orgánov zákonodarnej a výkon. moci
neznamená to však izoláciu, skôr kooperáciu
amnestie schvaľuje výkonná moc, rozpočet súdov parlament
neznamená svojvôľu súdy konajú v hraniciach ústavy a zákonov
nezávislosť súdnej moci
má dvojaký účel:
garancia nestranného a spravodlivého procesu
ochrana demokraciea jej hodnôt vrátane ľudských práv
nie je výsadou súdnej moci, ale jej nevyhnutným predpokladom pre naplnenie zodpovednosti za nestranné a spravodlivé súdne rozhodnutie
bez nezávislosti súdnej moci neexistuje jej nestrannosť, a contratio nie je možné dosiahnuť nestranné rozhodnutie, ak nie je súdna moc nezávislá
medzi nezávislosťou a nestrannosťou existuje priama úmera
Bližšie charakterizujte personálnu nezávislosť sudcov.
Personálna nezávislosť sudcov
viaže sa na osobu sudcu
= stav, keď sudca nie je vo vzťahu nadradenosti alebo podriadenosti voči predstaviteľom iných zložiek moci sudca má voči nim rovnocenné postavenie
ministra, premiéra alebo hlavy štátu
sudca nesmie prijímať od iných osôb príkazy, nariadenia alebo posudky
sudca je povinný rozhodovať podľa svojho svedomia
neznamená, že sudcovia môžu postupovať či rozhodovať svojvoľne
pri rozhodovacej činnosti sú viazaní právnymi predpismi, rozhodnutiami vyšších súdov v rámci inštančného postupu
Uveďte a popíšte kritériá nezávislosti súdov ako ich používa Európsky súd pre ľudské práva.
Každý súd musí byť založený na základe ústavy alebo zákona.
právny predpis s nižšou právnou silou ako zákon je nedostatočný a súd zriadený napr. nariadením vlády nedáva záruku nezávislosti
Spôsob ustanovovania sudcov do funkcie.
na ustanovovaní sudcov do funkcie sa podieľajú všetky zložky štátnej moci vrátane predstaviteľov súdnej moci
noví sudcovia by mali vychádzať z kompromisu a dohody medzi predstaviteľmi legislatívy, exekutívy a judikatívy
ak by jedna zložka mala dominantné postavenie, automaticky by to znamenalo zásah do nezávislosti súdu a sudcov
Dĺžka funkčného obdobia sudcu.
vyžaduje sa, aby bol sudca ustanovený do funkcie na dlhodobé časové obdobie (spravidla bez časového obmedzenia) a jeho mandát by nemal podliehať opätovnému predlžovaniu
menovanie bez časového obmedzenia neznamená, že sudca nemôže byť z funkcie odvolaný (väčšinou za spáchanie úmyselného trestného činu alebo závažného disciplinárneho previnenia) - samozrejmosťou je vzdanie sa funkcie
Existencia záruk voči vnútorným aj vonkajším vplyvom na sudcu.
kritérium záruk pred týmito vplyvmi sa viaže na množstvo okolností vrátane dĺžky funkčného obdobia, existencie inštitútu zákonného sudcu, nepreložiteľnosti sudcu, jeho neodvolateľnosti, primeraného finančného ohodnotenia vrátane sociálneho a dôchodkového zabezpečenia
Nezávislé vystupovanie sudcov.
týka sa ich správania sa na verejnosti
sudcovia by mali byť zdržanliví a nemali by udržiavať priateľské vzťahy s predstaviteľmi iných zložiek mocí procesných strán
Uveďte, čo je to nestrannosť súdnej moci. Pojem vysvetlite vrátane účelu nestrannosti.
Nestrannosť súdnej moci
cieľ nezávislosti súdnictva
týka sa vzťahu sudcu k právu, k procesným stranám (zástupcom) a k predmetu sporu
podstata: sudca bude aplikovať právo na predmet sporu voči jednotlivým procesným stranám v konkrétnom prípade spravodlivo (nestranne) bez ohľadu na to, kto je procesnou stranou, jej právnym zástupcom alebo čo je predmetom sporu
výsledkom práce sudcu má byť spravodlivé rozhodnutie či už:
podľa zákona
podľa rozdelenia dobra medzi strany
podľa návratu k spravodlivosti tam, kde nastala nespravodlivosť
účelom nestrannosti je budovanie dôvery v súdnictvo
= keď jednotlivec verí, že v prípade obrátenia sa na súd bude jeho prípad prejednaný a rozhodnutý spravodlivo
jednotlivec sa nebojí sudcov ani súdu, vie, že tam môže nájsť ochranu pred nespravodlivosťou, ktorá sa mu dostala
Uveďte, aké testy sa používajú na skúmanie nestrannosti súdnej moci a charakterizujte ich.
Skúmanie nestrannosti dvoch rovinách:
1.) subjektívna nestrannosť – týka sa osobnej nezaujatosti alebo nepredpojatosti sudcu. Správanie sudcu a jeho vzťah k obom procesným stranám, k ich zástupcom a k predmetu sporu je neutrálny.
2.) objektívna nestrannosť – týka sa vylúčenia legitímnych pochybností sudcu voči stranám, ich zástupcom alebo predmetu sporu. Sudca musí byť nestranný a musí sa takým aj zdať.
Vysvetlite nasledovné procesné princípy súdnej moci: inštitút zákonného sudcu, zákaz denegatio iustititae; rovnosť strán.
Inštitút zákonného sudcu
= príslušnosť súdu (vecnú, miestnu, funkčnú) určuje zákon
vo vzťahu ku konkrétnemu sudcovi zasa ide o systém náhodného prideľovania veci bez toho, aby strany mohli ovplyvňovať, ktorý sudca bude rozhodovať ich vec
snaha zabrániť účelovému prideľovaniu súdnej agendy
tiež dôležité, aby sa osoba sudcu nemenila počas konania
Zákaz denegatio iustitiae (zákaz odmietnutia spravodlivosti)
súd postupuje vždy podľa práva, pričom pozná právo, a preto nemôže odmietnuť prejednať vec len z toho dôvodu, že právny predpis je nejasný, zložitý alebo nedávajúci odpoveď na konkrétny prípad
Rovnosť strán
každá strana v procese musí mať rovnakú možnosť hájiť svoje záujmy
žiadna z nich nesmie mať podstatnú výhodu voči protistrane a každá strana musí mať možnosť vysloviť svoje argumenty a predložiť dôkazy za podmienok, ktoré nie sú jasne nevýhodné v porovnaní s protistranou
Vysvetlite nasledovné procesné princípy súdnej moci: ústnosť a verejnosť konania; princíp prezumpcie neviny a in dubio pro libertate.
Ústnosť a verejnosť konania
verejnosť konania sa vzťahuje na transparentnosť postupovania
každý sa môže prísť pozrieť a presvedčiť, ako je vysluhovaná spravodlivosť
verejnosťou konania sa súdna moc dostáva pod kontrolu zo strany verejnosti
ústnosť sa viaže s bezprostrednosťou a priamosťou priebehu konania
Princíp prezumpcie neviny
osoba je dovtedy považovaná za nevinnú, pokiaľ jej nie je preukázaná vina
v odsudzujúcom rozsudku súdu
osoba vo väzbe/trestne stíhaná je stále nevinná
orgány činné v trestnom konaní musia postupovať veľmi rýchlo, aby sa vec definitívne rozhodla v meritórnom rozhodnutí súdu, keďže trestné stíhanie a väzba sú spojené s veľkými zásahmi do základných práv a slobôd
až právoplatným odsudzujúcim rozsudkom súdu sa osoba stáva vinná
In dubio pro libertate
v pochybnostiach má súd rozhodnúť v prospech slobody
vyskytuje sa v sporoch, ktoré sa týkajú ľudských práv a jednou stranou je FO alebo PO a druhou je štát, štátny orgán alebo štátna inštitúcia
ak má súd pochybnosti o tom, ako vec rozhodnúť (nie je si istý skutkovými alebo právnymi otázkami), vždy musí rozhodnúť v prospech jednotlivca
prednosť dostane právo alebo sloboda jednotlivca pred záujmom štátu, verejnosti
Charakterizujte zodpovednosť sudcov vrátane jej jednotlivých rovín.
Zodpovednosť sudcov voči ľudu (vrátane procesných strán)
prejavuje sa napr. aj v odbornosti sudcov
sudcovia musia vysluhovať spravodlivosť v prospech procesných strán
Zodpovednosť sudcov voči štátu
v SR sú sudcovia všeobecných súdov, ako aj ústavného súdu plne trestne zodpovední
Uveďte, čo je to precedenčnosť rozhodovania súdov. Pojem vysvetlite vrátane rovín záväznosti precedensov.
Precedenčnosť rozhodovania súdov
precedens sa týka minulých súdnych rozhodnutí
ide o prípad, keď otázka riešená v jednom prípade už bola rozhodnutá v podobnej veci
určuje vzor budúceho správania, teda týka sa v podstate použiteľnej minulosti
vždy, keď nastane situácia A, odpoveď musí byť B, lebo situácia A už raz bola rozhodnutá spôsobom B
Roviny záväznosti precedensov
horizontálna rovina záväznosti
záväznosť súdneho rozhodnutia sa vzťahuje na samotný súd do budúcnosti/ na súdy postavené v rovnakej pozícii ako súd vydávajúci rozhodnutie
napr. rozhodnutie krajského súdu je záväzné pre tento krajský súd, ako aj všetky ostatné krajské súdy
vertikálna rovina záväznosti
rozhodnutie vyššie stojaceho súdu v súdnej sústave zaväzuje všetky nižšie súdy v danej súdnej sústave.
Porovnajte precedenčné právo v systéme common law s precedenčným právom v kontinentálnej právnej kultúre.
Rozdiel medzi chápaním precedensu v angloamerickom a kontinentálnom právnom systéme spočíva v intenzite záväznosti súdneho rozhodnutia. V systéme common law je precedens prísne záväzný, v kontinentálnej právnej kultúre je záväzný menej.
Charakterizujte precedenčné právo v angloamerickej právnej kultúre.
Precedenčné právo v angloamerickej právnej kultúre
právo sa rozvíja predovšetkým prostredníctvom rozhodovania súdov
induktívne usudzovanie (od konkrétneho k všeobecnému) je dôležitým znakom
sudcovia sa pridržiavajú predchádzajúceho rozhodnutia vyššieho súdu v obdobnej veci bez ohľadu na ich názor o tom, ako by vec mala byť rozhodnutá
prísna záväznosť súdneho rozhodnutia
viazanosť súdu prechádzajúcim rozhodnutím však neplatí absolútne
dve výnimky, keď prichádza k nerešpektovaniu pravidla obsiahnutého v precedense:
odlíšenie (distinguishing)
= odlíšenie jedného prípadu od druhého
možné uniknúť precedensu za predpokladu, že procesná strana je spôsobilá preukázať a zdôvodniť, že skutkové okolnosti prípadu X sú odlišné od tých, ktoré viedli k vydaniu precedensu Y
dôkazné bremeno leží na argumentácii strany, ktorá sa chce vyhnúť precedensu
prekonanie rozhodnutia (overruling)
dôvodmi, keď dochádza k prekonaniu precedensu, sú napr. nasledovné kritériá, ktoré používa Najvyšší súd USA:
nepraktickosť pravidla
vývoj princípov spôsobil to, že sa zo starého pravidla stala opustená doktrína
staré pravidlo stratilo podstatnú časť svojej aplikácie alebo odôvodnenia z titulu zmeny právnych skutočností
zistenie, či pravidlo požíva takú dôveru, že v prípade jeho prekonania by to viedlo k osobitne tvrdým dôsledkom a prehĺbeniu nespravodlivosti popretím tohto pravidla
Po prekonaní rozhodnutia je opätovne potrebné prísne dodržiavať nové pravidlo.
Popíšte precedens v kontinentálnej právnej kultúre.
Precedenčné právo v kontinentálnej právnej kultúre
menej prísna viazanosť súdneho rozhodnutia
právo sa vyvíja tvorbou práva splnomocnenými orgánmi (vláda, parlament)
princíp právneho štátu
zmena v prístupe k súdnemu rozhodnutiu v kontinentálnej Európe je daná aj globalizačnými a integračnými projektmi
kľúčovú úlohu plnia vrcholné súdne inštancie – Súdny dvor EÚ a ESĽP
obe inštitúcie rozhodujú kvázi precedenčným spôsobom a ich rozhodnutia sú záväzné nielen pre konkrétne strany v konaní, ale pre všetky členské štáty v rámci týchto integračných zoskupení
Uveďte, aké účinky záväznosti súdnych rozhodnutí poznáte a vysvetlite ich. Charakterizujte pojmy precedens de iure a precedens de facto.
Kasačné účinky
týkajú sa záväznosti súdneho rozhodnutia vyššieho súdu v individuálnej veci v rámci inštančného postupu (odvolanie, dovolanie alebo ústavná sťažnosť)
spravidla k nim dochádza ak najvyšší súd či ústavný súd zruší rozhodnutia nižších súdov, ale nevydá meritórne rozhodnutie vo veci samej
v podstate neexistuje možnosť sa odkloniť od právneho názoru vyššieho súdu
nižší súd je tak viazaný právnym názorom vyššieho súdu v individuálnej veci
jedinou prípustnou výnimkou, keď by nižší súd nemusel rešpektovať názor vyššieho súdu, je zmena skutkového stavu
Precedenčné účinky
viažu sa na neobmedzené množstvo budúcich prípadov, ktoré sú právne alebo skutkovo podobné
ich záväznosť nie je taká prísna
precedenčnú záväznosť je možné charakterizovať ako argumentačnú záväznosť a konajúci súd nemusí rešpektovať rozhodnutie vyššieho súdu v obdobnej veci, ale musí sa s ním v odvolaní presvedčivo a úplne vysporiadať
osobitne musí dať odpoveď na otázku, prečo v danej veci nepoužíva kritériá, pravidlá či princípy vytvorené súdom vyššej inštancie v podobnej veci
v opačnom prípade ide o svojvoľné rozhodnutie, ktoré by malo byť v inštančnom procese zrušené pre nerešpektovanie judikatúry vyššieho súdu
Precedens de iure
situácia, keď je súd formálne viazaný predchádzajúcim rozhodnutím iného súdu
Precedens de facto
absencia formálnej viazanosti skorším rozhodnutím, súd však aj tak nasleduje rozhodnutia iného súdu
Uveďte, aké základné úlohy plní ústavné súdnictvo. Vysvetlite, čo je to prežarovanie ústavy a čo je to klauzula nadradenosti v ústavách.
Základné úlohy ústavného súdnictva
strážca a ochranca ústavy a ústavnosti v spoločnosti
ústavné súdy dbajú o to, aby ústava nebola porušovaná zo strany iných štátnych orgánov, keďže ústava v prvom rade určuje limity pre konanie štátnych orgánov
zabezpečovatnie reálneho naplnenia ústavných hodnôt a princípov vrátane ľudských práv a slobôd v rozhodovacej činnosti orgánov verejnej moci, ako aj v normotvorbe
ochrana princípu deľby moci a demokracie
ústavné súdy sú povinné snažiť sa unikať situácii, keď by činnosť orgánov verejnej moci nemohla byť predmetom kontroly alebo vyvažovania.
dôležitým poslaním ústavného súdnictva je pôsobiť v rámci možného rozpustenia tých politických strán a hnutí, ktoré svojou činnosťou, stanovami alebo programom majú snahu zvrhnúť demokratický štátny režim a nahradiť ho nedemokratickým.
chrániť väčšinové názory a predstavy o riadení či vývoji spoločnosti a práva
vykladať ústavné normy
Prežarovanie ústavy
ústava prežaruje celý právny poriadok a všetky právne odvetvia
= nariadenie vlády, poistná zmluva či postup policajta pri meraní rýchlosti motorových vozidiel musia byť v súlade s ústavou
Klauzula nadriadenosti
ústava je nadradenou normou v porovnaní s inými právnymi predpismi
spravidla výslovne obsiahnutá priamo v ústave
aj bez výslovného ustanovenia je ústava právnym predpisom s najvyššou právnou silou a je nadradená iným právnym predpisom
pretože len ústava predstavuje výraz ústavodarnej moci ľudu, obsahuje základné práva a slobody, princípy a hodnoty, ktoré determinujú činnosť celého štátu vrátane všetkých jeho inštitúcií
Charakterizujte koncepciu ústavného súdnictva v teórii E.-J. Sieyèsa.
koncepcia E. Sieyèsa
svoju teóriu opieral o teóriu Národa ako suveréna
pod národom rozumel nielen súčasne žijúcich ľudí, ale aj ľudí minulých a predovšetkým budúcich
parlament, ktorý vzniká z vôle ľudu, však nemusí konať v súlade s vôľou ľudu a môže sa stať nezávislým, keďže zastupuje Národ
parlament sa však rýchlo po revolúcii v roku 1789 stal arénou, kde dominovala moc a myslenie ľudu
revolučná myšlienka:
okrem tradičných komôr by mala byť zriadená aj tretia komora
= Ústavná porota
plnila by úlohu kasačného súdu
menovaní: iba vzdelaní ľudia, aby reprezentovali vôľu imaginárneho národa
mali by viesť spoločnosť ku svetlým zajtrajškom
mala posudzovať či je nový zákon v súlade s vôľou národa
najnákladnejšia ústava, kde sú zakotvené základné práva
nemá sa zúčastňovať legislatívneho procesu, ale posudzovať finálny produkt
znakmi tohto orgánu kontroly ústavnosti sú:
kompetenčná nezávislosť od iných orgánov
riadenie a vývoj spoločnosti prostredníctvom korigovania chýb parlamentu
podpora rozvoja prostredníctvom zmeny formy vlády
optimalizácia ústavy
silná koncentrácia, špecializácia a elitárnosť
pri predkladaní tohto zákona si všimli, že by sa táto komora stala najsilnejšou v štáte strážca by sa stal pánom (parlamentu a štátu)
nepodarilo sa mu to a prešla Rousseauova koncepcia
Charakterizujte koncepciu ústavného súdnictva v teórii H. Kelsena.
Koncepcia ústavného súdnictva v teórii H. Kelsena
právo je systém noriem, ktoré tvoria hierarchickú štruktúru
platnosť noriem nižšieho stupňa je podmienená súladom s normami vyššieho stupňa
právne normy vyššieho stupňa tak dopredu definujú normy nižšieho stupňa
zástanca poverenia kontroly ústavnosti osobitným orgánom – ústavným súdom
všeobecné súdy boli príliš zamerané na aplikáciu konkrétnych zákonov v porovnaní s otvorenosťou a všeobecnosťou európskych ústav
kontrola ústavnosti mala byť realizovaná na úrovni tvorby práva, teda pred tým, ako zákony (iné právne predpisy) nadobudli platnosť
charakteristickými znakmi jeho koncepcie boli:
ústavný súd zložený z profesionálnych sudcov
základ rozhodovania tvorí formálna a zobjektivizovaná ústava
abstraktná kontrola ústavnosti spočívajúca v porovnaní obsahu ústavy a zákona
v prípade rozporu, derogácia právnej normy
Ústavný súd v teórii Kelsena by bol súčasťou moci zákonodarnej, keďže výsledkom jeho činnosti bola eliminácia zákona z právneho systému (negatívny zákonodarca)
Porovnajte spoločné a odlišné znaky koncepcií ústavného súdnictva u E.-J. Sieyèsa a H. Kelsena.
V súčasnosti sme v Európe svedkami syntézy týchto dvoch koncepcií a tradícií ústavného súdnictva (s výnimkou škandinávskych krajín). Štruktúra ústavných súdov, ich právomocí, kompetencie či legitimita kopírujú kelsenovskú tradíciu ústavného súdnictva. Teda fasáda ústavného súdu ako inštitúcie štátu je produktom Kelsena. Skutočné fungovanie ústavných súdov sa však, ale viac podobá koncepcii Sieyesa s tým rozdielom, že mýtický Národ nahradili ľudské práva a slobody.
Bližšie charakterizujte difúzny a koncentrovaný model ústavného súdnictva vrátane tzv. inkluzivity.
difúzny (roztrieštený) model
výkonom ústavného súdnictva sú poverené všetky všeobecné súdy
neexistuje osobitný orgán kontroly ústavnosti
nemajú právomoc derogovať právnu úpravu
nepoužitím vadného zákona a rozhodnutím sa z toho stane precedens, ktorý budú ďalšie pojednávania nasledovať
viazaná na konkrétny prejednávaný prípad (konkrétnu žalobu)
zákon ktorý je v rozpore s ústavou neaplikuje a aplikuje namiesto toho ústavu
napr. USA, Švajčiarsko, Kanada, Mexiko, Argentína
koncentrovaný model
osobitný orgán,ktorý má jediný právomoc rozhodovať o ústavnosti
všeobecné súdy nemôžu nepoužiť zákon, ktorý je v rozpore s ústavou
majú sa obrátiť na ústavný súd
napr. v Nemecku: federálny ústavný súd a krajinské ústavné súdy
ústavný súd má právomoc derogovať protiústavné zákony
prevažne v Európe – Rakúsko, Taliansko, Slovensko, Španielsko
Inkluzívna kontrola ústavnosti
nielen splnomocnené orgány majú chrániť ústavnosť, ale všetky orgány verejnej moci majú takú povinnosť na úseku svojej pôsobnosti
