výkonná moc Flashcards
(8 cards)
Charakterizujte povahu výkonnej moci vo všeobecnosti a popíšte historický vývoj konceptov výkonnej moci.
Výkonná moc
vzniká so vznikom štátu vznikom štátu totižto vzniká štátna moc
dva základné modely formy vlády v súčasných demokraciách:
parlamentná forma vlády
historicky staršia
vznikla transformáciou tradičnej monarchie parlamentná monarchia parlamentná forma vlády (po adaptáciách)
prezidentská forma vlády
historický vývoj v monarchii:
tradičná monarchia = panovník má autoritu od Boha
snaha kontrolovať moc rozdelenie právomocí v štáte
posledné slovo má stále panovník
postupne sa vyčlenila z rúk panovníka súdna moc
zákonodarná aj výkonná moc v rukách panovníka (splývajú)
17.-18. storočie = vznik zmluvnej teórie štátu
presun suverenity z panovníka na ľud
vzájomné oddelenie mocí
panovník stráca zákonodarnú moc v prospech parlamentu
panovníkovi ostáva len výkonná moc (súdna oddelená skôr)
osoba panovníka stále posvätná, nemá zodpovednosť
preto vznik inštitútu kontrasignácie
spolupodpisovanie kráľovských rozhodnutí ministrami
zodpovednosť za rozhodnutia výkonnej moci nesie minister
Bill of Rights (1689) – panovník stráca prerogatívy v prospech parlamentu
v 18. storočí prestáva byť právne súčasťou výkonnej moci
ostáva mu istý okruh právomocí
len nestranná a uznávaná morálna autorita
má urovnávať politické konflikty a rozpory medzi zákonodarnou a výkonnou mocou
historický vývoj v parlamentnej republike:
vývoj v Británii vytvoril systém, ktorý uplatnili viaceré štáty
vznik parlamentnej republiky
panovník nahradený prezidentom republiky (volený na obmedzenú dobu)
19.-20. stor. – rušenie volebných cenzov, zavedenie všeob. volebného práva
významný nárast legitimity a dôležitosti parlamentu
zodpovednosť vlády pred parlamentom
po 2. svetovej vojne potreba stabilnej a efektívnej výkonnej moci
Bližšie charakterizujte výkonnú moc v monarchii.
Výkonná moc v monarchii
deľba moci nejestvovala, panovníkovi patrila všetka moc
formálne sa nečlenila na zákonodarnú, výkonnú či súdnu
snaha kontrolovať moc rozdelenie právomocí v štáte
posledné slovo má stále panovník
postupne sa vyčlenila z rúk panovníka súdna moc
zákonodarná aj výkonná moc v rukách panovníka (splývajú)
17.-18. storočie = vznik zmluvnej teórie štátu (reakcia na absolutizmus)
presun suverenity z panovníka na ľud
vzájomné oddelenie mocí
panovník stráca zákonodarnú moc v prospech parlamentu
panovníkovi ostáva len výkonná moc (súdna oddelená skôr)
vykonáva spolu s ministrami
osoba panovníka stále posvätná, nemá zodpovednosť
preto vznik inštitútu kontrasignácie
spolupodpisovanie kráľovských rozhodnutí ministrami
zodpovednosť za rozhodnutia výkonnej moci nesie minister
Bill of Rights (1689) – panovník stráca prerogatívy v prospech parlamentu
v 18. storočí prestáva byť právne súčasťou výkonnej moci
ostáva mu istý okruh právomocí
len nestranná a uznávaná morálna autorita
má urovnávať politické konflikty a rozpory medzi zákon. a výk. mocou
Bližšie charakterizujte fungovanie výkonnej moci v parlamentnej forme vlády.
Výkonná moc v parlamentnej forme vlády
slabé postavenie
najdôležitejší orgán výkonnej moci = vláda
základný znak: zodpovednosť vlády pred parlamentom
základnou úlohou je vykonávanie zákonov a vydávanie podzákonných predpisov
kreačná závislosť vlády od parlamentu (klasický model)
potreba dôvery – parlament môže kedykoľvek vysloviť nedôveru vláde
vláda odvodzuje legitimitu od parlamentu
ústavnopolitická nezodpovednosť hlavy štátu
možno obviniť len z impeachementu (vlastizrada, porušenie ústavy)
za akty hlavy štátu zodpovedá vláda/členovia vlády
zodpovedajú prostredníctvom inštitútu kontrasignácie
= spolupodpisovanie, protipodpisovanie člena vlády
Bližšie charakterizujte fungovanie výkonnej moci v prezidentskej forme vlády.
Výkonná moc v prezidentskej forme vlády
napr. USA
„silné“ postavenie (v rámci exekutívy)
hlava štátu = hlava výkonnej moci
prezident stojí na čele výkonnej moci
neexistuje funkcia predsedu vlády
kabinet = len poradný zbor prezidenta
štátni tajomníci – politicky závislí od dôvery prezidenta
kreačná nezávislosť výkonnej moci od parlamentu
nie je podriadená ani politicky zodpovedná formálne rovné
samostatná legitimizácia (voľba občanmi) – prezident aj parlament
ústavnopolitická nezodpovednosť prezidenta za výkon funkcie
výnimkou je impeachement
absencia právomoci rozpustiť parlament
systém bŕzd a protiváh
Uveďte rozdiely a spoločné znaky výkonnej moci v parlamentnej a prezidentskej republike.
Rozdiely
prezidentská republika:
hlava štátu = hlava výkonnej moci
vláda v zmysle kolektívneho orgánu neexistuje (len poradný kabinet)
výkonná moc nie je kreačne závislá od moci zákonodarnej
prezident je volený vo voľbách
prezident nie je politicky zodpovedný parlamentu
parlamentná republika:
orgán výkonnej moci = vláda
zodpovednosť vlády pred parlamentom
kreačná závislosť vlády od parlamentu
potreba dôvery
vláda odvodzuje legitimitu od parlamentu
za akty hlavy štátu zodpovedá vláda/členovia vlády cez inštitút kontrasignácie
Spoločné znaky
hlavu štátu možno odsúdiť len za impeachement
Vysvetlite, čo znamená systém bŕzd a protiváh a ako sa prejavuje v jednotlivých formách vlády.
Systém bŕzd a protiváh
zavedený v snahe zabrániť koncentrácii moci v rukách jedného orgánu
či už monokratického (prezident) alebo kolektívneho (parlament)
striktná deľba: súčasné pôsobenie v zákonodarnej a výkonnej moci je nezlučiteľné
ale! nutnosť spolupráce mocí:
zákony schvaľuje jedine parlament
vykonávanie zákonov má v rukách prezident
v čistej forme funguje jedine v USA (v prezidentskej forme vlády)
prejavuje sa:
inštitút impeachementu
Bližšie charakterizujte výkonnú moc v modifikovaných formách vlády.
Kancelársky systém
funguje v Spolkovej republike Nemecko
posilňuje stabilitu vlády cez osobu jej predsedu – kancelára
priamo volený parlamentom - súčasne tak získava jeho dôveru
nedôveru vláde môže parlament vysloviť len prostredníctvom osoby kancelára
tak, že si zvolí nového konštruktívna nedôvera
Systém V. republiky
funguje vo Francúzsku
vláda je zodpovedná Národnému zhromaždeniu (režim je parlamentný)
ale! platí systém prezumovanej dôvery:
vláda po svojom vymenovaní nie je povinná žiadať snemovňu o dôveru, predpokladá sa, že ju má
poslanci môžu vyvolať hlasovanie o vyslovení nedôvery vláde, na schválenie návrhu je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov Národného zhromaždenia
ak parlamentná väčšina stojí na strane prezidenta, potom je považovaný za jej lídra a do funkcie predsedu vlády si vyberá predstaviteľa svojej väčšiny prezident riadi vládu cez predsedu
prezident môže vládu hocikedy požiadať o demisiu a vymenovať novú
ak prezidentský tábor parl. voľby prehrá, prezident ostáva vo funkcii
musí však vymenovať vládu, ktorá vyhrá parlamentné voľby
Uveďte, čo predstavuje inštitút vyslovenia dôvery/nedôvery, v ktorých formách vlády sa tento inštitút vyskytuje. Vysvetlite pojem konštruktívna nedôvera.
Inštitút vyslovenia nedôvery
vláda potrebuje k plnohodnotnému výkonu svojej funkcie dôveru parlamentu
zodpovednosť pred parlamentom nesie vláda počas celého svojho pôsobenia
parlament jej môže vysloviť nedôveru, prípadne zamietnuť žiadosť o vyslovenie dôvery
rozlišujeme:
iniciatíva na vyslovenie nedôvery - vychádza z parlamentu
žiadosť o vyslovenie dôvery - predkladá vláda na základe svojho rozhodnutia
ak hlasovanie dopadne neúspešne, výsledok je rovnaký – strata dôvery
vyskytuje sa v parlamentnej forme vlády (v prezidentskej nie)
Konštruktívna nedôvera
funguje v kancelárskom systéme
nedôveru vláde môže parlament vysloviť len cez kancelára tak, že zvolí nového
voľbou nového kancelára stráca starý kancelár a jeho vláda dôveru
nový kancelár dôveru má
systém zabraňuje zdĺhavým vládnym krízam a dlhotrvajúcemu stavu, keď v štáte nie je vláda s dôverou parlamentu
