Syntaktická rovina jazyka

Question 1

Čo je syntax?

Answer 1

Syntax je jazykovedná disciplína, ktorá skúma, ako sa zo slov skladajú vety a z viet text, vzťahy medzi vetnými členmi a vetami a spôsoby a prostriedky vyjadrenia týchto vzťahov.

Question 2

Aké sú hlavné časti syntaxe?

Answer 2

Hlavné časti syntaxe sú: syntagmatická syntax, vetná syntax, súvetná syntax, polovetná syntax a textová syntax.

Question 3

Čo skúma syntagmatická syntax?

Answer 3

Syntagmatická syntax skúma vetné sklady (syntagmy).

Question 4

Čím sa zaoberá vetná syntax?

Answer 4

Vetná syntax sa zaoberá jednoduchými vetami.

Question 5

Aká je náplň súvetnej syntaxe?

Answer 5

Súvetná syntax sa zaoberá súvetiami.

Question 6

Čo je predmetom skúmania polovetnej syntaxe?

Answer 6

Polovetná syntax skúma polovetné konštrukcie.

Question 7

Čo skúma textová syntax?

Answer 7

Textová syntax sa zaoberá výstavbou textu.

Question 8

Čo je to vetný člen?

Answer 8

Vetný člen je základná časť gramatickej stavby vety

Question 9

Ako delíme vetné členy podľa funkcie?

Answer 9

Podľa funkcie delíme vetné členy na hlavné (podmet, prísudok, vetný základ) a rozvíjajúce (predmet, príslovkové určenie, prívlastok).

Question 10

Aké poznáme vetné členy podľa výstavby?

Answer 10

Podľa výstavby rozlišujeme jednoduché (napr. kúpil), zložené (napr. môže písať) a viacnásobné (napr. mama a otec).

Question 11

Ktoré vetné členy tvoria gramatické jadro vety?

Answer 11

Gramatické jadro vety tvoria hlavné vetné členy: podmet a prísudok (v dvojčlennej vete) alebo vetný základ (v jednočlennej vete).

Question 12

Na čo sa pýtame pri podmete?

Answer 12

Pri podmete sa pýtame: Kto? Čo?

Question 13

Ako môže byť podmet vyjadrený?

Answer 13

Podmet môže byť vyjadrený podstatným menom, zámenom, číslovkou, prídavným menom, spojkou, neurčitkom slovesa…

Question 14

Aké druhy podmetu poznáme?

Answer 14

Rozoznávame vyjadrený, nevyjadrený (zamlčaný) a viacnásobný podmet.

Question 15

Na čo sa pýtame pri prísudku?

Answer 15

Pri prísudku sa pýtame: Čo robí?

Question 16

Ako môže byť prísudok vyjadrený?

Answer 16

Prísudok môže byť vyjadrený slovesom, alebo spojením slovesa s podstatným/prídavným menom.

Question 17

Aké druhy prísudku poznáme?

Answer 17

Rozoznávame slovesný (jednoduchý, zložený), menný (slovesno-menný) a viacnásobný prísudok.

Question 18

Aké sú vedľajšie vetné členy?

Answer 18

Vedľajšie vetné členy sú: predmet, prívlastok, príslovkové určenie, doplnok a prístavok.

Question 19

Na čo sa pýtame pri predmete?

Answer 19

Pri predmete sa pýtame všetkými pádovými otázkami okrem nominatívu (teda akuzatív, genitív, datív a lokál).

Question 20

Ako delíme predmet?

Answer 20

Predmet delíme na priamy (v akuzatíve bez predložky) a nepriamy (v akuzatíve s predložkou alebo v inom páde).

Question 21

Čo rozvíja prívlastok a na čo sa pýtame?

Answer 21

Prívlastok rozvíja podstatné meno a pýtame sa naň: aký, aká, aké / čí, čia, čie.

Question 22

Aké druhy prívlastku poznáme?

Answer 22

Rozoznávame zhodný (stojí pred podstatným menom a zhoduje sa s ním) a nezhodný prívlastok (stojí za podstatným menom a nezhoduje sa s ním).

Question 23

Čo rozvíja príslovkové určenie a čo vyjadruje?

Answer 23

Príslovkové určenie rozvíja sloveso a vyjadruje miesto, čas, spôsob alebo príčinu deja.

Question 24

Aké druhy príslovkového určenia poznáme?

Answer 24

Rozoznávame príslovkové určenie miesta, času, spôsobu a príčiny.

Question 25

Čo je prístavok a ako ho oddeľujeme?

Answer 25

Prístavok rozvíja podstatné meno tak, že ten istý jav pomenúva inými slovami. Oddeľujeme ho čiarkami, pomlčkami alebo zátvorkami.

Question 26

Čo je doplnok a aké druhy poznáme?

Answer 26

Doplnok dopĺňa informáciu o podstatnom mene a pýtame sa naň: ako? Aký? Rozoznávame predmetový (viaže sa na predmet) a podmetový (viaže sa na podmet) doplnok.

Question 27

Čo je to vetný sklad (syntagma)?

Answer 27

Vetný sklad (syntagma) je významové spojenie slov, ktoré sú vždy plnovýznamové.

Question 28

Aké druhy vetných skladov poznáme?

Answer 28

Rozoznávame tri druhy vetných skladov: prisudzovací, určovací a priraďovací.

Question 29

Čo tvorí prisudzovací sklad?

Answer 29

Prisudzovací sklad tvorí spojenie podmetu a prísudku, napr. Mama číta.

Question 30

Aká je štruktúra určovacieho skladu?

Answer 30

Určovací sklad sa skladá z nadradeného vetného člena (na ktorý sa pýtame) a podradeného vetného člena (ktorým odpovedáme), napr. príde zajtra (nadradený člen: príde, podradený člen: zajtra).

Question 31

Ako sa spájajú vetné členy v priraďovacom sklade?

Answer 31

V priraďovacom sklade sa spájajú dva rovnocenné vetné členy, a to buď pomocou spojky (napr. Jano a Zuza) alebo bez spojky, pomocou čiarky (napr. koláče, torty).

Question 32

Akými spôsobmi sa spájajú vetné členy do skladov?

Answer 32

Vetné členy sa do skladov spájajú štyrmi spôsobmi: zhoda, väzba, primkýnanie a spojkové/bezspojkové spojenie.

Question 33

Čo je to zhoda a aké druhy poznáme?

Answer 33

Zhoda je spôsob spájania, pri ktorom podradený vetný člen preberá gramatické kategórie nadradeného vetného člena. Rozoznávame úplnú (zhodné všetky tri gramatické kategórie) a čiastočnú zhodu (zhodné len niektoré gramatické kategórie).

Question 34

Uveďte príklad úplnej a čiastočnej zhody.

Answer 34

Úplná zhoda: tiché dievča (stredný rod, jednotné číslo, nominatív). Čiastočná zhoda: Fero povedal (zhoda v osobe a čísle, ale nie v rode).

Question 35

Čo je to väzba?

Answer 35

Väzba je spôsob spájania, pri ktorom nadradený člen určuje gramatický tvar podradenému členu.

Question 36

Uveďte príklad väzby.

Answer 36

upiecť bábovku (sloveso upiecť vyžaduje predmet v akuzatíve).

Question 37

Čo je to primkýnanie?

Answer 37

Primkýnanie je spôsob spájania, pri ktorom nadradený člen neurčuje gramatický tvar podradenému členu.

Question 38

Uveďte príklad primkýnania.

Answer 38

ležať v posteli, ležať pod posteľou, ležať dlho (príslovkové určenie môže mať rôzne tvary).

Question 39

Ako sa spájajú vetné členy vo viacnásobných vetných členoch?

Answer 39

Vo viacnásobných vetných členoch sa vetné členy spájajú spojkovo (napr. pekný a usilovný chlapec) alebo bezspojkovo (napr. milé, pekné, dobré dievča).

Question 40

Čo je to veta?

Answer 40

Veta je syntaktická jednotka s uceleným významom, gramaticky usporiadaná a zvukovo uzavretá.

Question 41

Ako delíme vety podľa obsahu (modálnosti)?

Answer 41

Podľa obsahu (modálnosti) delíme vety na oznamovacie, opytovacie, rozkazovacie, želacie a zvolacie.

Question 42

Čo vyjadruje zvolacia veta?

Answer 42

Zvolacia veta môže vyjadrovať rôzne emócie a môže sa vyskytovať vo všetkých typoch viet.

Question 43

Ako delíme vety podľa členitosti?

Answer 43

Podľa členitosti delíme vety na jednočlenné a dvojčlenné.

Question 44

Aké druhy jednočlenných viet poznáme?

Answer 44

Rozoznávame slovesné a neslovesné jednočlenné vety.

Question 45

Čo tvorí vetný základ v jednočlennej vete?

Answer 45

Vetný základ v jednočlennej vete môže byť vyjadrený slovesom (slovesná veta) alebo iným slovným druhom (neslovesná veta).

Question 46

Aké druhy dvojčlenných viet poznáme?

Answer 46

Rozoznávame úplné (s vyjadreným podmetom) a neúplné (s nevyjadreným podmetom) dvojčlenné vety.

Question 47

Ako delíme vety podľa zloženia?

Answer 47

Podľa zloženia delíme vety na jednoduché a zložené (súvetia).

Question 48

Aké druhy jednoduchých viet poznáme?

Answer 48

Rozoznávame holé (tvorené len hlavnými vetnými členmi) a rozvité (s rozvíjajúcimi vetnými členmi) jednoduché vety.

Question 49

Čo je to súvetie?

Answer 49

Súvetie (zložená veta) obsahuje dva a viac prísudkov.

Question 50

Aké druhy súvetí poznáme?

Answer 50

Rozoznávame jednoduché (s dvoma prísudkami - priraďovacie a podraďovacie) a zložené (s tromi a viac prísudkami) súvetia.

Question 51

Aké typy jednoduchých súvetí poznáme?

Answer 51

Rozoznávame priraďovacie (dve hlavné, rovnocenné vety) a podraďovacie (hlavná a vedľajšia veta, jedna je nadradená, druhá podradená) súvetia.

Question 52

Čo je charakteristické pre priraďovacie súvetie?

Answer 52

Vety v priraďovacom súvetí sú rovnocenné, hlavné.

Question 53

Ako sa spájajú vety v priraďovacom súvetí?

Answer 53

Vety sa pripájajú priraďovacími spojkami (napr. a, i, aj, ani) alebo bezspojkovo, čiarkou.

Question 54

Aké typy priraďovacieho súvetia poznáme?

Answer 54

Rozoznávame zlučovacie, stupňovacie, odporovacie a vylučovacie priraďovacie súvetia.

Question 55

Čo je charakteristické pre podraďovacie súvetie?

Answer 55

V podraďovacom súvetí sú vety nerovnocenné, jedna je hlavná (nadradená) a druhá je vedľajšia (podradená).

Question 56

Ako sa začína vedľajšia veta v podraďovacom súvetí?

Answer 56

Vedľajšia veta sa obyčajne začína podraďovacou spojkou (napr. že, aby, keď, či) alebo vzťažným zámenom (napr. kto, čo, ktorý).

Question 57

Aké druhy vedľajších viet poznáme?

Answer 57

Rozoznávame podmetové, prísudkové, prívlastkové, predmetové, príslovkové (miestne, časové, spôsobové, príčinné) a doplnkové vedľajšie vety.

Question 58

Čo je charakteristické pre zložité súvetie?

Answer 58

Zložené súvetie obsahuje tri a viac viet, teda tri a viac prísudkov (slovies).

Question 59

Čo je to polovetná syntax?

Answer 59

Polovetná syntax je prechodný útvar medzi jednoduchou vetou a súvetím.

Question 60

Pomocou akých slovesných tvarov vytvárame polovetné konštrukcie?

Answer 60

Polovetné konštrukcie vytvárame pomocou neurčitých slovesných tvarov, ako sú neurčitok, prechodník, činné príčastie prítomné a minulé, trpné príčastie a slovesné podstatné meno.

Question 61

Uveďte príklad transformácie súvetia na polovetnú konštrukciu.

Answer 61

Napr. Chodil po izbe a pospevoval si. – Chodil po izbe pospevujúc si.

Question 62

Čo sú to expresívne syntaktické konštrukcie?

Answer 62

Expresívne syntaktické konštrukcie sú odchýlky od bežnej vetnej stavby, ktoré slúžia na vyjadrenie dôrazu, emócií alebo špeciálneho významu.

Question 63

Aké druhy expresívnych syntaktických konštrukcií poznáme?

Answer 63

Medzi expresívne syntaktické konštrukcie patria elipsa (výpustka), vsuvka (parentéza), apoziopéza, vytýčený vetný člen, inverzia, apostrof, propoziopéza, prerývaná výpoveď a osamostatnený vetný člen.

Question 64

Čo je to elipsa a aké druhy poznáme?

Answer 64

Elipsa je vypustenie časti vety, ktorá je známa z kontextu. Rozoznávame situačnú, kontextovú a ustálenú elipsu.

Question 65

Čo je to vsuvka (parentéza)?

Answer 65

Vsuvka je výraz, ktorý vyjadruje postoj autora k výpovedi a oddeľuje sa čiarkami.

Question 66

Čo je to apoziopéza?

Answer 66

Apoziopéza je nedokončená výpoveď.

Question 67

Na čo slúži vytýčený vetný člen?

Answer 67

Vytýčený vetný člen slúži na zdôraznenie vypovedaného.

Question 68

Čo je to inverzia?

Answer 68

Inverzia je zmena slovosledu.

Question 69

Kedy používame apostrof?

Answer 69

Apostrof sa používa pri skracovaní slov, keď vynecháme nejakú hlásku.

Question 70

Čo je to propoziopéza?

Answer 70

Propoziopéza je vynechanie začiatku výpovede.

Question 71

Čo je to prerývaná výpoveď?

Answer 71

Prerývaná výpoveď je výpoveď, ktorá je prerušená a následne pokračuje.

Question 72

Čo je to osamostatnený vetný člen?

Answer 72

Osamostatnený vetný člen vzniká vyňatím z vety a postavením ako dodatok k vete.