Zvuková rovina jazyka

Question 1

Čo je to zvuková rovina jazyka?

Answer 1

Zvuková rovina je organizovaný súbor prostriedkov a pravidiel, ktorými sa tvorí zvuková podoba hlások, slabík a slov.

Question 2

Ktoré jazykovedné disciplíny sa zaoberajú zvukovou rovinou?

Answer 2

Zvukovou rovinou sa zaoberajú jazykovedné disciplíny fonetika a fonológia.

Question 3

Čo skúma fonetika?

Answer 3

Fonetika skúma, ako sa hlásky tvoria (artikulujú), ako ich počujeme a ako sa správajú v spojení s inými hláskami.

Question 4

Čo je to hláska?

Answer 4

Hláska je najmenšia zvuková jednotka reči, je to rečovými orgánmi utvorený zvuk, ktorý je ustálený.

Question 5

Čo skúma fonológia?

Answer 5

Fonológia skúma, ktoré zvuky ľudskej reči sa využívajú v jazyku na dorozumievanie, čiže pomocou ktorých zvukov sa v jazyku rozlišujú slová a tvary.

Question 6

Čo je to fonéma?

Answer 6

Fonéma je najmenšia zvuková jednotka, ktorá je schopná rozlišovať význam slov.

Question 7

Čo je to graféma?

Answer 7

Graféma je písmeno, grafická jednotka, ktorá zaznamenáva fonému.

Question 8

Aké druhy hlások poznáme?

Answer 8

Rozoznávame samohlásky (tóny), dvojhlásky (spojenie dvoch samohlások) a spoluhlásky (šumy).

Question 9

Aké samohlásky poznáme?

Answer 9

Krátke: a, e, i, o, u, ä; dlhé: á, é, í, ó, ú.

Question 10

Čo je charakteristické pre samohlásky?

Answer 10

Majú slabikotvornú funkciu.

Question 11

Aké dvojhlásky poznáme?

Answer 11

ia, ie, iu, ô.

Question 12

Čo je charakteristické pre dvojhlásky?

Answer 12

Sú spojením dvoch samohlások v jednej slabike a majú slabikotvornú funkciu.

Question 13

Aké spoluhlásky poznáme?

Answer 13

Tvrdé: d, t, n, l, h, ch, k, g; mäkké: ď, ť, ň, ľ, dž, č, ž, š, dz, c, j; obojaké: b, p, m, v, r, z, s, f.

Question 14

Ako delíme spoluhlásky podľa znelosti?

Answer 14

Na párové znelé a neznelé a nepárové zvučné (znelé).

Question 15

Uveďte príklady párových znelých a neznelých spoluhlások.

Answer 15

Párové znelé: b, d, g, v, z, ž; párové neznelé: p, t, k, f, s, š.

Question 16

Uveďte príklady nepárových zvučných (znelých) spoluhlások.

Answer 16

m, n, l, r, j.

Question 17

Čo je to znelostná asimilácia (spodobovanie)?

Answer 17

Znelostná asimilácia je jav, kedy sa pri výslovnosti prvá spoluhláska zvukovo prispôsobí druhej, ak sa v reči stretnú vedľa seba dve spoluhlásky (znelá a neznelá alebo neznelá a znelá).

Question 18

Ako funguje spodobovanie?

Answer 18

Spodobovanie funguje spätne, čiže spoluhláska ovplyvní spoluhlásku, ktorá stojí pred ňou.

Question 19

Kde všade nastáva znelostná asimilácia?

Answer 19

Znelostná asimilácia nastáva na začiatku slova, na morfematickom švíku, na hranici slov pri splývavej výslovnosti, vo vnútri slova a na konci slova pred prestávkou.

Question 20

Aká je výnimka zo spodobovania?

Answer 20

Spojenie predložky s osobnými zámenami (so mnou, ku mne, k vám, s vami) je výnimkou zo spodobovania.

Question 21

Aká je základná zásada spodobovania pri stretnutí znelé a neznelej spoluhlásky?

Answer 21

Ak sa stretnú vedľa seba dve spoluhlásky, z ktorých prvá je znelá a druhá neznelá, znelá spoluhláska sa zvukovo prispôsobí neznelej.

Question 22

Aká je základná zásada spodobovania pri stretnutí neznelej a znelej spoluhlásky?

Answer 22

Ak sa stretnú vedľa seba dve spoluhlásky, z ktorých prvá je neznelá a druhá znelá, neznelá spoluhláska sa zvukovo prispôsobí znelej.

Question 23

Aká je zásada spodobovania na hranici slov?

Answer 23

Ak sa jedno slovo končí neznelou spoluhláskou a druhé začína znelou spoluhláskou alebo samohláskou, neznelá spoluhláska sa zvukovo prispôsobí znelej. Ak sa jedno slovo končí znelou spoluhláskou a druhé začína neznelou spoluhláskou, znelá spoluhláska sa zvukovo prispôsobí neznelej.

Question 24

Aká je výslovnosť spoluhlásky v?

Answer 24

Spoluhláska v má dvojitú výslovnosť: /u/ - vnútri slova a na konci slova; /f/ - na začiatku slova pred neznelou spoluhláskou.
Výslovnosť niektorých hláskových skupín a hlások

Question 25

Ako sa vyslovujú slabiky de, te, ne, le, di, ti, ni, li?

Answer 25

V domácich slovách sa vyslovujú mäkko. Výnimku tvoria zvukomalebné citoslovcia a zámená. V cudzích slovách sa vyslovujú tvrdo.

Question 26

Ako sa vyslovuje hláska ä?

Answer 26

V bežnej reči (v nižšom štýle) vyslovujeme namiesto hlásky ä hlásku e. Vo vyššom štýle vyslovujeme hlásku ä.

Question 27

Aký je rozdiel medzi diakritickými a interpunkčnými znamienkami?

Answer 27

Diakritické znamienka sú rozlišovacie a viažu sa len na jedno písmeno. Interpunkčné znamienka sú grafické a vydeľujú celú vetu, úsek alebo slovo.

Question 28

Aké diakritické znamienka poznáme?

Answer 28

Dĺžeň (í, á), mäkčeň (č, š), vokáň (ô), dve bodky (ä).

Question 29

Je bodka nad i diakritické znamienko?

Answer 29

Nie, bodka nad i nie je diakritické znamienko, pretože i bez bodky neexistuje. Je súčasťou písmena.

Question 30

Aké interpunkčné znamienka poznáme?

Answer 30

Bodka, dvojbodka, úvodzovky, tri bodky, bodkočiarka, otáznik, výkričník, zátvorky, apostrof, čiarka, lomka, pomlčka a spojovník.

Question 31

Ako sa delí veta s priamou rečou?

Answer 31

Na uvádzaciu vetu a priamu reč.

Question 32

Čo je to priama reč?

Answer 32

Doslovné vyjadrenie toho, čo niekto povedal.

Question 33

Ako sa označuje priama reč?

Answer 33

Úvodzovkami.

Question 34

Kde môže stáť uvádzacia veta?

Answer 34

Pred priamou rečou, za priamou rečou alebo môže byť vložená do priamej reči.

Question 35

Čo sú to prozodické vlastnosti reči?

Answer 35

Zvukové javy reči, ktoré sa prejavujú nielen na hláskach, ale aj na väčších celkoch (slabiky, slová, slovné spojenia, výpovede).

Question 36

Čo patrí k intonácii?

Answer 36

Tónová modulácia reči (hlasový register, melódia), silová modulácia reči (sila hlasu, slovný prízvuk, dôraz) a časová modulácia reči (kvantita, tempo reči, rytmus, prestávka).

Question 37

Čo je to hlasový register?

Answer 37

Výška tónu hlasu.

Question 38

Čo je to melódia?

Answer 38

Tónové vlnenie hlasu, stúpanie alebo klesanie hlasu v rámci vety.

Question 39

Aké typy melódie poznáme?

Answer 39

Klesavá (kadencia), stúpavá (antikadencia) a neuspokojivá nekončiaca melódia (semikadencia).

Question 40

Čo je to intenzita (sila) hlasu?

Answer 40

Intenzita (sila) hlasu je hlasitosť reči.

Question 41

Čo je to slovný prízvuk?

Answer 41

Slovný prízvuk je kombinácia výšky a intenzity hlasu.

Question 43

Aký prízvuk má slovenčina?

Answer 43

Slovenčina má stály prízvuk, ten je vždy na prvej slabike slova.

Question 44

Ktoré slová sú neprízvučné?

Answer 44

Príklonky (napr. tvary slovesa byť, zámená, častica by) a predklonky (jednoslabičné spojky, častice).

Question 45

Čo je to dôraz (vetný prízvuk)?

Answer 45

Dôraz je vetný prízvuk, ktorým chceme vyzdvihnúť význam jedného slova vo vete.

Question 46

Na ktorom slove je v pokojnej reči dôraz?

Answer 46

V pokojnej reči je dôraz na slove, ktoré sa nachádza v jadre výpovede a býva na konci vety.

Question 47

Čo je to tempo reči?

Answer 47

Tempo reči je množstvo slabík alebo slov vypovedaných za určitý časový úsek.

Question 48

Čo je to kvantita (dĺžka)?

Answer 48

Kvantita (dĺžka) je dĺžka v slovenčine, ktorá rozlišuje význam slov (napr. latka – látka).

Question 49

Aké slabiky rozoznávame podľa dĺžky?

Answer 49

Dlhé a krátke slabiky.

Question 50

Aké pravidlo platí o rytmickom krátení v slovenčine?

Answer 50

V slovenčine platí pravidlo o rytmickom krátení, ktoré hovorí, že za sebou nemôžu nasledovať dve dlhé slabiky.

Question 51

Čo považujeme v slovenčine za dlhé slabiky?

Answer 51

Slabiky s dlhou samohláskou, slabiky s dvojhláskou a slabiky s dlhým ŕ, ĺ.

Question 52

Aké sú výnimky z rytmického krátenia?

Answer 52

Výnimky z rytmického krátenia sa týkajú podstatných mien, prídavných mien, neurčitých zámen, násobných čísloviek a slovies.

Question 53

Čo je to rytmus?

Answer 53

Rytmus je pravidelné striedanie určitého zvukového prvku v reči.

Question 54

Čo je základnou rytmickou jednotkou?

Answer 54

Základnou rytmickou jednotkou je takt.

Question 55

Čo je to prestávka (pauza)?

Answer 55

Prestávka (pauza) je prerušenie rečového prúdu na určitý čas.

Question 56

Aké druhy prestávok poznáme?

Answer 56

Fyziologickú a významovú prestávku.

Question 57

Čo je to fyziologická prestávka?

Answer 57

Prestávka, ktorá nastáva tam, kde sa hovoriaci potrebuje nadýchnuť.

Question 58

Čo je to významová prestávka?

Answer 58

Prestávka, ktorá ohraničuje vo výpovedi významovo ucelené vetné úseky.

Question 59

Čo je to umelecká prestávka?

Answer 59

Osobitný druh významovej pauzy, ktorý je štylisticky veľmi účinný.

Question 60

Čo je to slabika?

Answer 60

Slabika je najmenšia zvuková jednotka reči, ktorá nesie prozodické vlastnosti reči (tempo, prízvuk, dôraz,...).

Question 61

Čo je základom slabiky?

Answer 61

Základom slabiky je samohláska alebo slabikotvorná spoluhláska.

Question 62

Aké sú zásady delenia slov na slabiky?

Answer 62

Nikdy nedelíme jednoslabičné slová. Viacslabičné slová delíme na rozhraní slovotvorného základu a predpony, na rozhraní slovotvorného základu a prípony a na rozhraní slabík.

Question 63

Aké sú pravidlá delenia slov na slabiky?

Answer 63

Ak sú dve spoluhlásky pri sebe, jedna sa pričlení k predchádzajúcej slabike. Ak sú tri spoluhlásky pri sebe, jedna sa pričlení k predchádzajúcej slabike, ostatné k nasledujúcej.

Question 64

Ktoré spoluhlásky sú slabikotvorné?

Answer 64

l/ĺ a r/ŕ.