základné zásady TK Flashcards
(47 cards)
1
Q
úprava, význam základných zásad TK
A
- §2 ods. 1 -20
- ide o vedúce právne idey, ktorým toto postavenie priznáva zákon
- význam
1. poznávací
2. interpretačný
3. aplikačný
4. normotvorný (novelizácie musia zohľadniť existujúce zásady, nemôže by’t v rozpore s nimi) - niektoré sa uplatňujú počas celého konania (právo na obhajobu, ktoré začína už aj pred začatím trestného stíhania výsluchom podozrivej osoby v čase, keď ešte nebolo vznesené obvinenie - §85 ods. 5) a niektoré sú príznačné pre určité štádium konania
2
Q
zásady spoločné pre celé trestné konanie
A
- zásada stíhania len zo zákonných dôvodov a zákonným spôsobom
- zásada práva na spravodlivý proces
- zásada primeranosti a zdržanlivosti
- zásada zabezpečenia práva na obhajobu
- rýchlosti konania
- kontradiktórnosti konania
- verejnosti
- spolupráce so záujmovými združeniami občanov
- zabezpečenia práv poškodených
3
Q
zásady začatia konania
A
- zásada oficiality
- zásada legality a zásada oportunity
- obžalovacia zásada
- zásada ne bis in idem
4
Q
zásady dokazovania
A
- vyhľadávacia zásada
- prezumpcie neviny
- ústnosti
- bezprostrednosti
- voĺného hodnotenia dôkazov
- zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybnosti
5
Q
zásada stíhania len zo zákonných dôvodov a zákonným spôsobom
A
- §2 ods. 1
- procesný doplnok hmotnoprávnej zásady nullum crimen sine lege
- dôvodom trestného stíhania môže by’t iba DOVODNÉ PODOZRENIE zo spáchania TČ
- cieĺ OČTK a súdov: zistenie skutkového stavu veci a spravodlivé potrestanie páchateľa
- inštitúty spojené s touto zásadou:
1. dozor prokurátora nad dodržaním zákonnosti v prípravnom konaní
2. pôsobnosť súdov v prípravnom konaní pri najzávažnejších zásahoch do práv a slobôd občanov
3. inštitút preskúmania obžaloby a predbežného prejednania obžaloby
4. opravné prostriedky
6
Q
zásada stíhania len zo zákonných dôvodov a zákonným spôsobom . pri dokazovaní
A
- súd nesmie prihliadnuť na dôkazy získané hrozbou nezákonného donútenia, prijíma’t svedectvá svedkov, ktorí neboli poučení
- dôakzy, ktoré boli získané, zabezpečené či vykonané v rozpore so zásadou stíhania len zo zákonných dôvodov môžu by’t postihnuté absolútnou NEÚČINNOSŤOU a nemôžu by’t použité a nemôže sa na nich prihliadať pri rozhodovaní (§119 ods. 4)
- hmotnoprávne následky porušenia:
1. TČ zneužitia právomoci verejného činiteľa
2. zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
7
Q
zásada práva na spravodlivý proces
A
- §2 ods. 7 (aj ústava-čl. 48, Dohovor- čl. 6)
- právo na spravodlivý proces má 2 zložky:
1) právo na prístup k súdu - nezávislosť, nestrannosť, právomoc
2) právo na spravodlivé súdne konanie - súvisí aj s inými zásadami (verejnosť, kontradiktórnosť, rýchlosť, princíp rovnosti zbraní, resp. rovnosti strán-ústava čl. 47)
- spadá sem aj prítomnosť obvineného na konaní súdu
- len za určitých tacatívne uvedených prípadov môže konať súd bez obvineného
8
Q
zásada primeranosti a zdržanlivosti
A
- §2 ods. 2
- súvisí aj s inými zásadami (najmä prezupciou neviny)
- nevz’tahuje sa len na osobu, voči ktorej sa vedie trestné stíhanie, ale na všetky FO a PO, ktorých sa trestné stíhanie dotýka, resp. ktoré sa zúčastňujú na procesných úkonoch
- vyjadrená napr. v §55 ods. 1: Pri vykonávaní úkonov trestného konania sa musí zaobchádzať s osobami zúčastnenými na úkone tak, ako to vyžaduje účel trestného konania; vždy sa musí rešpektovať ich dôstojnosť a ich ústavou zaručené základné práva a slobody
- zmysel: obmedziť sa len na najnutnejšie a najmiernejšie zásady do práv a slobôd, ak dokážu splni’t účel trestného konania
- ak viem, že výsluch svedka bude poobede, nepredvolám ho na ráno
9
Q
zásada primeranosti a zdržanlivosti (konkrétne prípady)
A
- TP v niektorých ustanoveniach konkrétne uvádza, kedy a za akých podmienok možno vykonať niektoré procesné úkony
- napr. §117, použitie agenta = príkaz na použitie agenta možno vydať len pre konanie o zločinoch, korupcii, extrémizmu, zneužívani právomoci verejného činiteľa a legalizácie príjmov z trestnej činnosti
- vždy sa musí skúmať účelnosť a priemranosť úkonu
- osobitne dôležitá pri väzbe
- aj účastníci procesu sú však povinný správať sa adekvátne, neurážlivo, dostavovať sa na procesné úkony, inak:
1. možno im uloži’t poriadkovú pokutu (§70)
2. TČ pohŕdania súdom (§343TZ)
10
Q
zásada zabezpečenia práva na obhajobu
A
- § 2 ods. 9, podrobnejšie v §34
- zabezpečuje každému, proti komu sa vedie trestné konanie právo, aby sa obhajoval
- osoba, proti ktorej sa vedie trestné stíhanie:
1) podozrivá osoba (§85 ods. 1)
2) obvinený (§33)
3) obžalovaný (§12 ods. 12)
4) odsúdený (§12 ods. 13)
11
Q
právo na obhajobu zahŕňa:
A
1) právo obvineného vedie’t, z čoho je obvinený
2) právo na osobnú obhajobu
3) právo zvoli’t si obhajcu a radiť sa s ním
4) právo požadovať, aby sa v trestnom konaní zistili všetky okolnosti svedčiace v jeho prospech
5) právo účasti obvineného a obhajcu na procesných úkonoch, byť prítomný na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí súdu
12
Q
právo obvineného vedie’t, z čoho je obvinený
A
- OČTK v uznesení (pri prvom výsluchu) musí obvinenému objasniť podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, ako aj jeho právnu kvalifikáciu
- obvinený musí byť poučený presne slovami obsiahnutými v §121 ods. 2 TP
13
Q
právo na oosbnú obhajobu
A
- materiálnaa obhajoba
- §34 ods. 1
- Obvinený má právo od začiatku konania proti svojej osobe vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom o nich, má však právo odoprieť vypovedať = obvinený nie je povinný vypovedať
- Môže uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky.
14
Q
právo zvoli’t si obhajcu a radiť sa s ním
A
- formálna obhajoba
- ak obvinený nemá dostatočné prostriedky, má nárok na bezplatnú obhajobu alebo na obhajobu za zníženú odmenu
- existuje inštitút povinnej obhajoby (§37) - obvinený obhajcu musí mať (a to aj vo vykonávacom konaní v prípadoch uvedených v §38)
- ak si obvinený v prípadoch povinnej obhajoby nezvolí obhajcu sám, bude mu obhajca ustanovený
- obvinený si v konaní môže zvoliť aj VIACERÝCH OBHAJCOV, ak na to má prostriedky
15
Q
právo požadovať, aby sa v trestnom konaní zistili všetky okolnosti svedčiace v jeho prospech
A
-§2 ods. 10 - OČTK sú povinné s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj tie, ktoré svedčia v jeho prospech
16
Q
zásada rýchlosti konania
A
- §2 ods. 7
- trestné veci sa majú vybavovať v primeranej lehote
- väzobné veci sa vybavujú prednostne a urýchlene (§2 ods. 6)
- uplatňuje sa vo všetkých štádiach trestného konania, vrátane vykonávacieho
- časovo primerané trestné konanie zefektívňuje dokazovanie
- preto TP stanovuje lehoty:
1. zákonné (na podanie sťažnosti, odvolania, na vyhotovenei rozsudku)
2. určené OČTK alebo súdom (napr. na preštudovanie spisu, na nazretie do spisu) - kritéria: posúdzujú sa ad hoc (závažnosť a zložitosť činu…)
17
Q
väzba a zásada rýchlosti
A
-vo veciach, v ktorých sú obvinení stíhaní väzobne, treba kona’t a rozhodovať prednostne pred vecami, v ktorých sú obvinení na slobody
-celková lehota väzby:
12 mesiacov - prečin
36 mesiacov - zločin
48 mesiacov - OZZ
60 mesiacov - ak je naplnená podmienka §76a
-väzba má trvať len navyhnutný čas
-povinnosť orgánu, ktorý zatknutie vykonal, zatknutého bez meškania, najneskôr do 24 dodal súdu, ktorý príkaz vydal (§73) - súd po prevzatí má povinnosť orzohdnúť do 48h alebo 72h (OZZ)
18
Q
zásada kontradiktórnosti
A
- dôležitá je aktivita strán ako rovnoprávnych dubjektov, ktoré stoja voči sebe
- kontradiktórnosť je posilnená novým TP, nie je však zavedená úplne
- aj keď strany sú si rovné (§2 ods. 10), výsluch sa ponecháva stranám, pripúšťa sa však aj aktivita súdu, keďže ten môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli
- je považovaná za súčasť práva na spravodlivý proces
- uplatňuje sa najmä v štádiu KONANIA PRED SÚDOM (§2 ods. 18), prvky sa však prejavujú aj v prírpavnom konaní
- zahrnutá aj v ústave (čl. 48 ods. 2)
- netýka sa len dokazovania, ale všetkých úkonov = prejavuje sa v práve podávať návrhy, vyjadrovať sa k návrhom 2. strany, právo na záverečnú reč a posledné slovo..
19
Q
zásada verejnosti
A
- §2 ods. 17
- dopady:
1) je zárukou kontroly verejnosti nad výkon súdnictva
2) zvyšuje pocit zodpovednosti sudcu za výkon súdnictva
3) vedie k zvyšovaniu a formulovaniu právneho vedomia - uplatňuje sa v celom trestnom procese, v predsúdnom konaní len v obmedzenom rozsahu (keďže prírpavné konanie má skôr inkvizičný charakter) = informácie sa poskytujú a verejnosť sa v prípravnom konaní pripúšťa len vtedy, ak sa to nepreči záujmom trestného konania
20
Q
zásada verejnosti - súdne konanie
A
- v súdnom konaní je účasť verejnosti na hlavnom pojednávaní (verejnom zasadnutí) limitovaná len veľkosťou pojednávacej siene
- HP sa koná zásadne verejne, účasť verejnosti môže byť obmedzená len v prípadoch ustanovených zákonom
- verejnosť možno vylúči’t na CELÉ POJEDNÁVANIE alebo NA URČITÝ ČAS
- rzosudok však musí byť vždy vyhlásený VEREJNE!!!!
21
Q
vylúčenie verejnosti
A
- §249
- najmä vtedy, ak by verejné prejednanie veci mohlo ohroziť tajomstvo chránené osobitným zákonom, nerušený priebeh pojednávania, mravnosť, bezpečnosť alebo iný dôležitý záujem (napr. ak by ohrozenému svedkovi reálne hrozilo nebezpečenstvo)
- verejnosť možno vylúčiť, aj vtedy, ak je to na prospech obžalovaného mladistvého (§343 ods. 3)
- je možné aj odoprieť prístup na hlavné pojednávanie maloletým aj tým, u ktorých je obava, že by rušili priebeh hlavného pojednávania
- výnimka: vydanie trestného rozkazu samosudcom bez hlavného pojednania
- dôležitý je aj §6 (poskytovanie informácií o trestnom konaní)
22
Q
poskytovanie informácií o trestnom konaní
A
- §6
- OČTK a súd informujú verejnosť o trestnom konaní podľa §6 oznamovacím prostriedkom
- §6 ods. 3 = rozsah poskytovania informácií v konaní pred súdom
- dôvody odmietnutia poskytnúť informácie (§6 ods. 1 a 2):
1) mohlo by zmariť vyšetrenie
2) nesmú sa zverejniť chránené osobné údaje a ani skutočnosti súkromného charakteru (obydlie, rodinného života)
3) nesmie sa porušiť prezumpcia neviny
4) ochrana utajovaných skutočností, obchodného tajomstva, bankove, telekomunikačné, poštové…
23
Q
z hlavného pojednávania a verejného zasadnutia v podstate nemožno vyhotovovať obrazové a obrazovo-zvukové záznamy
- možno vyhotovovať IBA ZVUKOVÝ ZÁZNAM a so súhlasom predsedu senátu aj ZVUKOVÝ PRENOS (§253 ods. 4-7)
- zhotovovanie písomných poznámok alebo nákresov z priebehu súdneho konania nemožno zakázať, okrem prípadu, ak by to touto činnosťou narušoval priebeh pojednávania
A
z hlavného pojednávania a verejného zasadnutia v podstate nemožno vyhotovovať obrazové a obrazovo-zvukové záznamy
- možno vyhotovovať IBA ZVUKOVÝ ZÁZNAM a so súhlasom predsedu senátu aj ZVUKOVÝ PRENOS (§253 ods. 4-7)
- zhotovovanie písomných poznámok alebo nákresov z priebehu súdneho konania nemožno zakázať, okrem prípadu, ak by to touto činnosťou narušoval priebeh pojednávania
24
Q
zásada spolupráce so záujmovými združeniami
A
- §2 ods. 13, §4
- najmä občianske združenia, odborové organizácie, kolektív spolupracovníkov a štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti; za záujmové združenia občanov sa nepovažujú politické strany a hnutia.
- aj spolupráca s dôveryhodnou osoba = osoba, ktorá je schopná priaznivo ovplyvniť správanie obvineného
25
príkaldy spolupráce so záujmovými združeniami
1) navrhnutie prevzatie záruky
2) pri nahradení väzby zárukou záujmového združenia občanov alebo dôveryhodnej osoby
3) spolupráca pri rozhodovaní o najvhodnejšom opatrení voči obvinenému (§4 ods. 4)
26
zásada zabezpečenia práv poškodeného
- zákon o obetiach trestných činov
| - §2 ods. 21
27
zásada zabezpečenia práv poškodeného
- zákon o obetiach trestných činov
- §2 ods. 21
- zásady:
1. prezumpcie postavenia obete
2. zákaz zneužitia potavenia obete
* osoba sa považuje za obeť bez ohľadu na to, či bol pcáhateľ TČ zistený, stíhaný alebo odsúdený
3. nezávislosť postavenia obete od trestného konania
4. zákaz disriminácie
5. spolupráca so subjektami poskytujúcimi pomoc obetiam
28
zásada oficiality
- §2 ods. 6
- OČTK a súdy konajú v súlade so zákonom a z úradnej povinnosti (ex offo)
- výnimky:
1) súd môže kona't a postupovať podľa tejto zásady až po podaní obžaloby alebo návrhu na schálenie dohody o vine a treste
2) orgány môžu konať o opravnom prostriedku
3) OČTK a súdy sú povinné zisťovať výšku škody, lebo je spravidla ako následok znakom skutkovej podstaty TČ, o národku na náhradu škody sa však nerozhoduje ex offo
4) §211 TP
29
zásada legality
- §2 ods. 5
| - štát zastupuje prokurátor, ktorý je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel = on podáva obžalobu
30
zásada oportunity (účelnosti)
- §2 ods. 5
- ide o spôsoby rozhodnutia, ktoré má k dispozícii prokurátor za určitých podmienok, pričom nedôjde k podaniu obžaloby
- ide o tzv, odklady
1. podmienečné zastavenie trestného stíhania
2. zmier
3. zastavenie trestného stíhania
4. dočasné odloženie vznesenia obvinenia (§205)
5. podmienečné zastavenei trestného stíhania spolupracujúceho obvineného (§218)
6. zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného (§215 ods. 3)
7. dohoda o vine a treste, ktorú schvaluje súd (§331-§335)
* dohodu schvaľuje a potvrdí rozsudkom súd, proti ktorému nie je príspusntý opravný prostriedok
31
obžalovacia zásada
- §2 ods. 15
- trestné stíhanie pred súdmi sa koná VÝLUČNE len na podklade obžaloby alebo návrhu na dohodu o vine a treste (§237), ktorú podáva a zastupuje prokurátor
- v prípravnom konaní je dominus litis prokurátor až do podania obžaloby či návrhu na dohodu o vine a treste
* obžalobu môže porkurátor zobrať až do začatia hlavného pojednávania a návrh na dohodu o vine a treste do začatia verejného zasadnutia určeného na jeho prejednanie (§239)
* ustúpenie od obžaloby na hlavnom pojednávaní má za následok oslobodenie obžalovaného v celom rozsahu (§239)
32
akuzačný princíp
- súdne konanie sa môže začať len na podklade obžaloby, ktorú podáva prokurátor
- procesné funkcie (obžaloba, obhajoba, rozhodovanie) rozdelené medzi rôzne procesné subjekty
- súdne konaniem má charakter sporu medzi žalobcom a žalovaným, pričom úlohou súdu je tento proces riadiť
- pri dokazovaní sa uplatňuje ústnosť a bezprostrednosť, nie PÍSOMNOSŤ ako pri inkvizičnom procese
33
účinky podania obžaloby
1) podaním obžaloby/návrhu na schválenie DoVaT prechádza právo a povinnosť viesť konanie na súd (§238)
2) súd po podaní obžaloby/DoVaT môže rozhodnúť len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu (§278)
3) prítomnosť prokurátora je na hlavnom pojednávaní vždy povinná
34
zásada ne bis in idem
- §2 ods. 8, ústavný princíp
- ak bol niekto pre určitý skutok právoplatne odsúdený/oslobodený, ak trestné stíhanie bolo právoplatne zastavené, nemožno ho pre tento skutok znovu právoplatne stíhať
- rozsudok/uznesenie je právplatné:
1. ak zákon proti nemu nepripúšťa odvolanie/s'tažnosť
2. ak opravný prostriedok nebol podaný, ak opravný prostriedok vzala späť oprávnená osoba alebo sa vzdali práva podať opravný prostriedok
3. podaný opravný prostriedok bol zamietnutý
- následok: neprípustnosť trestného stíhania (§9)
- vytvára prekážku rei iudicatea
- neuplatní sa, ak je právoplatné rozhodnutie zrušené v konaní o mimoriadnom orpavnom prstriedku
35
Nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý bol už právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby
-čo sa rozumie pod pojmom čin?
- ide o širší pojem ako TČ (§8 ZT)
* aj pojem skutok je širší ako pojem TČ
* v pojme skutok je obsiahnuté tak konanie, ako aj následok
- musí ísť o totožnosť skutku!
- identita skutku bude zachovaná, ak bude ZISTENÉ TOTOŽNÉ KONANIE alebo NÁSLEDOK
* napr. páchateľ chcel zabiť obeť, uškrtí ju a hodí do vody v presvedčení, že je mŕtva. Následne sa zistí, že obeť zomrela na utopenie - identita skutku je zachovaná aj v prípadoch, keď dôjde k zásadnej zmene v konaní, avšak je zachovaná totožnosť následku
36
vyhľadávacia zásada
- opiera sa o povinnosť OČTK zisti't skutkový stav veci bez dôvodných pochybností v rozsahu potrebnom pre ich rozhodnutie (§2 ods. 10)
- OČTK postupujú pri vyhľadávaní dôkazov z úradnej povinnosti
- musia zis'tovať aj okolnosti svedčiace v prospech obvineného
- je rozšírená o právo strán objasňovať vec, zisťovať a predkladať dôkazy
* napr. právo obvineného, jeho obhajcu, právo poškodeného a jeho splnomocnenca alebo právo zúčastnenej osoby alebo jej splnomocnenca
* oni však nepostupujú podľa vyhľadávacej zásady, ale podľa práv vyplvývajúcich z TP
- aj súd má právo vykonať dôkazy, ktoré strany nenavrhli
37
subjekt x strana trestného konania
- strany vystupujú až v konaní pred súdom, v predchádzajúcich štádiach treba hovori't o subjektoch
* policajt je subjektom trestného konania, nikdy nie je stranou
* prokurátor, ktorý dozerá na zákonnosť prípravného konania v prípravnom konaní nie je stranou, ňou sa stáva až po podaní obžaloby v konaní pred súdom, kde zastupuje obžalobu
- aj obvinený je v predsúdnom konaní subjetom, v súdnom stranou
* od vzniku podozrenia a po vznesení obvinenia sa môže zúčastńovať na obstarávaní a vykonávaní dôkazov
* aj on sám môže vyhľadávať dôkazy
38
zásada bezprostrednosti
- §2 ods. 19
- súd na HP, verejnom alebo neverejnom zasadnutí môže rozhodnúť len na základe tých dôkazov, ktoré boli pred ním vykonané
- súd preverí dôkazy vlastnými zmyslami (aby ich videl, svedka počul)
- súd osoby sám vyslúcha
* výnimka: keď je možné prečitať výpoveď obžalovaného, svedka aj znalca
* znalec:
- vecné dôkazy sa pred súdom vykonávajú tak, že súd sa s nimi oboznamuje tým, že sa súdy fyzicky predložia- stany majú právo trvať na tom, aby sa s nimi senát takto oboznámil
39
prečítanie výpovedí
- SVEDOK: čítanie výpovedí závisí od súhlasu strán, ako aj od poučenia, ktoré svedok pri skoršom výsluchu dostal
- ZNALEC: jeho výpoveď/znalecký posudok možno prečítať vtedy, ak nevzbudzuje pochybnosti o správnosti a strany s tým súhlasia
40
zásada bezprostrednosti- nestačí len konštatovať, že súd sa oboznamuje s dôkazmi na konkrétnych číslach listov, ktoré sú v spise !!!
-tieto dôkazy musia byť prečítané, resp. prezentované pred súdom preto, aby sa strany mohli k obsahu dôkazov vyjadriť a uplatniť svoje pripomienky
41
zásada bezprostrednosti - výnimky
1. §257 ods. 7 - na HP sa nevykonávajú dôkazy v rozsahu, v akom sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku
2. v prípade verejného zasadnutia o návrhu dohody o vine a treste
42
zásada bezprostrednosti - súd má zisťovať dôkazy z prameňa, ktorý je opisovanej skutočnosti najbližší, teda najspoľahlivejší (pôvodné dôkazy)
- vypočuť treba svedka, ktorý udalosť videl a vie ju opísať, a nie svedka, ktorý o udalosti len počul z rozprávania iných osôb
- nie je vylúčené svedectvo z počutia, zákon ho nevylučuje (odvodený dôkaz), pri hodnotení dôkazov ho treba čo najzodpovednejšie preveriť a jeho pravdivosť preskúmať aj inými dôkazmi
43
zásada ústnosti
- §2 ods. 18
- konanie pred súdom musí byť ústne (ide najmä o prípady výsluchu)
- výsluch súd prenecháva stranám, najprv tej, ktorá dôkaz navrhla či obstarala
- aj výsluch musí byť v zápisnici podrobne zaznamenaný a tento doklad sa zakladá do spisu
- 2 procesné pravidlá, ktoré z nej vyplývajú:
1) pravidlo nezmeniteľnosti zloženia súdu
* rozhodovania sa môže zúčastniť len ten sudca, ktorý sa na súdnom konaní zúčastnil od začiatku konania (na celom dokazovaní)
* inštitút náhradného sudcu (§246)
2) pravidlo neprerušiteľnosti súdneho konania
* súd má rozhodovať na základe bezprostredného dojmu, najmä z dôkazov pred ním vykonaných a na základe záverečných rečí
* odročenie pojednávanie je výnimka z pravidla
44
výnimky zo zásady ústanosti
1. zápisnica o skoršej výpovedi obžalovaného alebo jej časť prečíta, ak sa koná v neprítomnosti obžalovaného, obžalovaný využije svoje právo nevypovedať alebo sa objavia podstatné rozpory medzi jeho skoršou výpoveďou a údajmi na hlavnom pojednávaní a ak bol skorší výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona. (§258)
2. Namiesto výsluchu svedka na hlavnom pojednávaní možno čítať zápisnicu o jeho výpovedi alebo jej podstatnú časť, ak s tým súhlasí prokurátor a obžalovaný a súd nepovažuje osobný výsluch za potrebný.
* ide o prípady, ak je skutok dostatočne zistený z iných dôkazov (§263)
3. Keď samosudca vydá trestný rozkaz (§353)
45
zásada prezumpcie neviny
- §2 ods. 4
- ide o fikciu neviny, kým odsudzujúci rozsudok nenadobudne právoplatnosť
- nevylučuje však, aby sa voči obvinenému mohli uplatniť zásahy do jeho základných občianskych práv = aj voči obvinenému možno uplatniť zaisťovacie opatrenia (zdraženie, väzba, domová prehliadky...)
- Pravidlá z nej vyplývajúce:
1. nedokázana vina má ten istý význam ako dokázaná nevina
2. pravidlo in dubio pro reo
3. obvinený nie je povinný dokazovať svoju nevinu
- trvá pokial odsudzujúci rozsudok nenadobudne právplatnosť
- obzvlásť je dôležitá pri poskytovaní informácii o trestnom konaní (nemožno pri ifnormovaní označiť obvineného za páchateľa)
46
zásada voľného hodnotenia dokazov
- § 2 ods. 12
- uplatňuje sa vo všetkých štáadiach trestného konania a platí pre OČTK aj súdy
- opak zákonnej dôkaznej teórie
- dôležité je dôvodné presvedčenie rozhodujúceho subjektu, ktoré musí by't opreté o logické a zákonné argumenty
- v súlade s §168 ods. 1: Ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
47
zásada zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybostí
- §2 ods. 10
- skutkový stav musí byť zistený bez dôvodných pochyností, a to v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie
- pre vznesenie obvinenia stačí: ak je na podklade oznámesia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že TČ spáchala určitá osoba
- pre podanie obžaloby stačí: ak výsledky vyšetrovania/SV dostattočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd
- na vynesenie odsudzujúceho rozhodnutia:vyžaduje sa istota a presvedčenie súdu o tom, že skutok bol spáchaný
- ťažisko dokazovanai prebieha na HP
- súd ak má pochybnosti, môže zasahnú't do dokazovanai sám
- oslobodenie: ak sú pochybnosti, ak osobe je nepríčetná, ak prokurátor na HP ustúpi od obžaloby
