121 - 140 Flashcards
- Čo je to kódovacia kniha v kontexte kvantitatívnych výskumných metód? (2 body)
➢ Kódovacia kniha je nástroj, ktorý sa používa pri analýze dát získaných pomocou kvantitatívnych výskumných metód, najmä pri obsahovej analýze. Je to dokument, v ktorom sú pre každú výskumnú jednotku (napr. respondent, dokument, prípad) zakódované dáta, ktoré sa týkajú určitých premenných. Kódovacia kniha slúži na uľahčenie analýzy dát a identifikáciu vzorcov a trendov.
- Čo je to kódovanie v kontexte kvantitatívnych výskumných metód? (2 body)
Kódovanie v kontexte kvantitatívnych výskumných metód je proces priradzovania kódov (čísel alebo iných symbolov) ku kategóriám alebo premenným, ktoré sa skúmajú v dátach. Tento proces umožňuje transformovať slovné údaje na číselné a umožňuje ich spracovanie a analýzu pomocou štatistických metód. Kódovanie tiež umožňuje kategorizáciu dát a uľahčuje ich interpretáciu.
- Čo je to kódovacia jednotka v kontexte kvantitatívnych výskumných metód, resp. ako ju definujeme? (2 body)
Kódovacia jednotka v kontexte kvantitatívnych výskumných metód je najmenšia časť dát, ktorá sa môže kódovať na základe určitej charakteristiky. Táto jednotka môže byť slovo, veta, odsek, alebo celý dokument, a jej výber závisí od cieľa výskumu a analytických potrieb výskumníka. Kódovanie sa zvyčajne vykonáva pomocou kódovacej knihy, ktorá obsahuje kódy priradené k jednotlivým charakteristikám, ktoré sa sledujú a zaznamenávajú počas výskumu.
- Tvrdenie „Aj napriek tomu, že máme pri kvantitatívnej výskumnej metóde podrobne a kvalitne pripravenú kódovaciu knihu a aj záznamový hárok a máme jasne stanovený výskumný materiál, ako aj kódovacie jednotky, traja rôzni výskumníci by sa mali dopracovať k rôznym dátam.“ je: (1 bod)
A, pravda
B, nepravda
B, nepravda
- Výsledkom zberu dát v teréne prostredníctvom kvantitatívnej výskumnej techniky sú: (1 bod)
A, primárne číselné údaje
B, primárne slovné údaje
A, primárne číselné údaje
- Výsledkom zberu dát v teréne prostredníctvom kvalitatívnej výskumnej techniky sú: (1 bod)
A, primárne číselné údaje
B, primárne slovné údaje
B, primárne slovné údaje
- Aký je rozdiel medzi skrytým a zjavným pozorovaním? (2 body)
➢ Zjavné pozorovanie sa používa, keď výskumník zjavne prítomný a pozoruje správanie sa skúmaných osôb. Pozorované osoby vedia, že sú pozorované a môžu byť vyvolané tým, že vedia, že ich správanie je sledované. Skryté pozorovanie sa používa, keď výskumník nie je zjavný a pozoruje správanie sa skúmaných osôb z úkrytu alebo na diaľku. Pozorované osoby nevedia, že sú sledované, takže ich správanie by nemalo byť ovplyvnené vedomím o svojej prítomnosti.
➢ Hlavným rozdielom medzi skrytým a zjavným pozorovaním je úroveň vedomia pozorovanej osoby o prítomnosti výskumníka a jeho účeloch.
- Napíšte 3 výhody zúčastneného pozorovania: (3 body – v prípade napísania vyššieho počtu výhod bude za odpoveď uznaná len prvá trojica)
➢ Získanie hlbších a podrobnejších informácií o skúmanej situácii, Väčšia flexibilita v rámci zberu dát, Získanie informácií z prvej ruky
- Napíšte 3 nevýhody zúčastneného pozorovania: (3 body – v prípade napísania vyššieho počtu nevýhod bude za odpoveď uznaná len prvá trojica)
➢ náročnosť na čas a úsilie, subjektivita, limitovaný výber (pozorovanie je obmedzené na skupiny, ktoré sú dostupné pre výskumníka), skúmané osoby vedia, že sú skúmané
- Na čo slúži rozhovor ako výskumná technika, resp. čo je jeho cieľom a čo ním vieme zistiť? (2 body)
➢ rozhovorom priamo zisťujeme informácie o skúmanej osobe či skupine osôb, umožňuje nám zachytiť fakty, hlbšie preniknúť do motívov a postojov a sledovať vonkajšie reakcie opýtaných.
- Súhlas skúmanej osoby, resp. skúmaných osôb s nahrávaním zvuku alebo videa nie je potrebný pri: (1 bod)
A, zúčastnenom pozorovaní
B, hĺbkovom rozhovore
C, neštruktúrovanom pozorovaní
D, focus group
E, je potrebný pri každom nahrávaní osoby/osôb
E, je potrebný pri každom nahrávaní osoby/osôb
- Ktoré z týchto tvrdení o zásadách vedenia rozhovoru nie je pravdivé? (1 bod)
A, Rozhovor by sa mal uskutočniť v tichom a príjemnom prostredí, kde nebude respondent ničím ani nikým rušený.
B, Výskumník kladie otázky jasne a zrozumiteľne.
C, Otázka môže obsahovať zameranie na dve veci súčasne, avšak nesmie byť formulovaná príliš všeobecne.
D, Výskumník nekladie otázky, ktoré sa pýtajú na (pre respondenta) neznámu skutočnosť.
E, Kladenie otázok má neutrálny charakter.
C, Otázka môže obsahovať zameranie na dve veci súčasne, avšak nesmie byť formulovaná príliš všeobecne.
- Záznamový hárok a kódovacia kniha sa využíva pri: (1 bod)
A, štandardizovanom rozhovore
B, hĺbkovom rozhovore
C, focus group
C, žiadnom type rozhovoru
A, štandardizovanom rozhovore
- Čo je to hĺbkový rozhovor? (2 body)
➢ dlhý, štruktúrovaný rozhovor s 1 respondentom podľa základných vopred stanovených otázok a scenára, otázky typu prečo? ako?
- Na čo slúži hĺbkový rozhovor? (2 body)
➢ Slúži na hlbšie preskúmanie javu, názorov, či rozbor javov napr. zistenie informácií od odborníka v danej oblasti, názory ľudí na niečo…
