3. Detský vek. Psychologické poradenstvo malým deťom a ich rodičom Flashcards
(44 cards)
1
Q
Najčastejšou formou nevhodného správania
je
A
získavanie pozornosti.
- Pozornosť je CIEĽ (nie príčina) správania sa.
- Čo dieťa cíti: neistotu, odstrčenie, odcudzenie.
- Dieťa, ktoré sa necíti začlenené, necíti, že patrí, cíti sa neisté a izolované, snaží sa to prekonať získavaním
pozornosti.
2
Q
Deti si vyžadujú pozornosť
najrozličnejšími spôsobmi:
A
- predvádzaním sa,
- klaunovstvom,
- malými neplechami,
- hlučnosťou,
- nervozitou,
- vykrikovaním poznámok, otázok,
- hyperaktivitou,
- plačom,
- precitlivelosťou,
- snahou zavďačiť sa.
3
Q
Súkromná logika pri pozornosti
A
Zlé správanie je symptómom zlých
záverov.
“Všímajte si ma. Chcem byť v
centre pozornosti. Zaoberajte sa
mnou“
4
Q
Ako zistiť o čo dieťaťu ide?
A
- City, emócie rodiča: Ako sa cítim?
- Reakcia rodiča: Čo urobím?
- Reakcia dieťaťa: Čo následne urobí dieťa?
5
Q
city, reakcia rodiča a dieťaťa pri pozornosti
A
- Rodič sa cíti vyrušený, v rozpakoch, otrávený,
znervóznie. - Jeho reakciou je: Napomínanie dieťaťa. Zachraňovanie
dieťaťa. - Dieťa na to reaguje tým, že prestáva, ale dočasne,
s nevhodným správaním.
6
Q
Typy intervencií pri pozornosti:
A
1. venujte minimum pozornosti nežiaducemu
správaniu:
- ignorujte nežiaduce správanie,
- nerozprávajte namiesto toho konajte,
- vstúpte do osobnej priestorovej zóny dieťaťa
- nadviažte očný kontakt
- opakujte meno dieťaťa
- „Keď ty robíš…. ja sa cítim…. lebo…. Prosím ťa, prestaň s
tým.“
2. prichyťte ich pri tom, keď sa správajú dobre:
povzbuďte, oceňte, použite potlesk
- 3. iné:
- Objasnite želané správanie: pravidlo starej mamy: „Najprv..,
potom…“, sústreďte sa na žiaducu činnosť:
„Markus, prestaň, behať, pozri na mňa a obuj si topánky.“ - Rozptýľte dieťa: priama otázka - „Nelka, čo som práve povedala?“
- Požiadajte o láskavosť: „Mohol by si…“
- Dajte možnosti na výber
- Urobte niečo nečakané: zmeňte hlas, znížte hlas, zvýšte hlas,
zapnite svetlá… - Zmena miesta.
7
Q
Pôvod správania pri pozornosti:
A
- odmeny
- nevedia ako vhodne žiadať o pozornosť, keď
ju potrebujú
Pozornosť je ich legitímna potreba!
8
Q
Čo je dobré na deťoch, ktoré sa usilujú
o pozornosť:
A
chcú mať vzťah s rodičom, vrstovníkom, iným dospelým
…iba nevedia ako to dosiahnuť pozitívnym spôsobom.
9
Q
Deti, ktoré nenadväzujú kontakty
konštruktívnym spôsobom : (pozornosť)
A
-sa cítia neisté
- izolované
- viac podliehajú tlaku skupiny
- snažia sa získať pozornosť ostatných
- môžu prísť k záveru, že nadviazať kontakty
negatívnym spôsobom je lepšie, než nemať žiadne
kontakty
10
Q
Deti, ktoré nadväzujú kontakty
konštruktívnym spôsobom: (pozornosť)
A
- cítia istotu
- sú otvorené kontaktom
- vedia nadväzovať priateľstvá
- vedia spolupracovať.
DETI, ktoré nadväzujú kontakty konštruktívnym
spôsobom: „Viem, že patrím“.
11
Q
Pozitívny cieľ správania namiesto
získavania pozornosti je
A
SPOLUPRÁCA
Cit istoty a spolupatričnosti
12
Q
Koniec- pozornosť
A
- Problémové správanie nie je problém. Je to riešenie problému, na ktoré dieťa prišlo.
- Našou úlohou je pomôcť deťom nájsť alternatívne riešenia:
- Namiesto snahy začleniť sa pomocou získavania
pozornosti, chceme, aby dieťa zažilo spolupatričnosť
prostredníctvom kooperácie. - Utvárajte príležitosti na to, aby mohlo dieťa získať
pozornosť spolupracujúcim správaním - Dajte dieťaťu najavo, že jeho činnosť je prispením a že ho oceňujete.
- Slúži aj ako prevencia: konajte predtým, než sa problém vyskytne.
13
Q
Boj o moc - súkromná logika
A
Súkromná logika:
„Budem sa správať kedy chcem ako chcem.
Nehovorte mi, čo mám robiť! Ja som šéf!“
Prípadne ešte:
„Patrím niekam iba vtedy, ak rozkazujem
a ak dokážem, že nikto nerozkazuje mne“
14
Q
Boj o moc v jeho aktívnej forme
charakterizuje
A
- agresivita
- nepriateľstvo
- vzdorovitosť
- bitky
- neposlúchanie
- výbuchy hnevu
- panovačnosť
- ukazovanie nevôle
- klamanie
15
Q
Ako zistiť o čo dieťaťu ide? boj o moc
A
- Ako sa dospelý cíti: nahnevaný, frustrovaný, strach, že stratí
kontrolu nad situáciou a nad dieťaťom. - Ako dospelý reaguje: bojuje slovne. Je sarkastický, ponižuje,
nabúrava sebaúctu dieťaťa. Na čo to všetko? Vyskúšal som
všetko a nič nefunguje. - Ako reaguje dieťa: pokračuje v nevhodnom správaní.
16
Q
Ciele versus Príčiny správania - moc
A
- Dieťa, ktoré sa necíti schopné, môže si vybrať
alternatívnu chybnú cestu k získaniu pocitu
kompetentnosti, schopnosti. - Môže sa snažiť mať moc, kontrolovať ostatných,
alebo všestranne iným ukazovať, že ho nemôžu
kontrolovať.
17
Q
Pasívne formy boja o moc:
A
- tichý nesúhlas
- skrývanie sa za nálepku: lenivý, zábudlivý, má poruchu
pozornosti, podáva nedostatočné výkony, nepočuje - „silná“ osobnosť: má silnú vôľu, je tvrdohlavý,
nemotivovaný, apatický, porucha opozičného vzdoru
(neexistuje genetický podklad)
18
Q
Zásady pri intervenciách - moc
A
- Ostaňte pokojní. Ak sa rozčúlite tak, že vaše správanie je horšie
ako ich, cítia sa oprávnení pokračovať vo svojom zlom správaní. - Pripomínajte si:
▪ „Jediná osoba, nad ktorou mám kontrolu, som ja sám.“
▪ „Dokážem kontrolovať svoje reakcie na to, čo sa deje.“
▪ „Som dobrá matka. To, ako Maťko teraz zúri, na tom fakte
nemení nič.“
▪ „Zvládnem túto situáciu. Nie je to také strašné. Potrebujem sa
len rozhodnúť, ako zareagujem.“
▪ „Deti budú vedieť, že mám túto situáciu pod kontrolou, ak
zostanem pokojný.” - Kontrolujte, ako na tom deti sú. Sledujte, ako sú
naladení. Predvídajte.
4. Plávajte s prúdom
19
Q
Typy intervencií - moc
A
- štádium: elegantný únik
- štádium: oddychový čas
- štádium: dôsledky + rozhovor
20
Q
Elegantné úniky a oddychový čas
A
Elegantné úniky:
❑ „Máš pravdu. Nemôžem ťa prinútiť prísť načas k stolu.“
❑ Odstráňte publikum.
❑ Odložte to na neskôr: „Možno máš pravdu. Teraz sa však o tom nebudeme
baviť.“
❑ Dohodnite sa, kedy sa o tom porozprávate.
Oddychový čas:
❑ v inej miestnosti
❑ poskytnúť možnosti
21
Q
Zahmlievacia technika - moc
A
– je kontradiktívna
k aktívnemu počúvaniu.
- súhlaste s dieťaťom
- zmeňte tému
- vyjadrite oba názory
- odmietnite prevziať zodpovednosť
- vyhnite sa irelevantným otázkam
- uzavrite záležitosť jednou vetou
- vezmite si oddychový čas. („Potrebujem pár minút, aby som sa
spamätal.“)
22
Q
Dôsledky - moc
A
- Logické
- Primerané
- Rešpektujúce
-
Dôsledne dodržiavané – taktiky:
1. Deti vedia ako povedať kompliment, keď niečo chcú. Keď sú milé, dáme sa často zlomiť.
2. Sľuby, sľuby. Deti vedia, že dospelí ťažko odolávajú dobrým úmyslom.
3. Ľútosť, ospravedlnenia.
4. Vyvolanie viny
5. Súťaž, porovnávanie s inými
23
Q
Pôvod správania - boj o moc
A
- Zmeny vo vzťahoch
- Trend k osobnému rastu a rozvoju (legitímnou je ich potreba po osobnej autonómii, mať kontrolu nad svojím životom
24
Q
Čo je dobré na deťoch, ktoré sa
usilujú o moc:
A
- Vodcovské schopnosti, asertivita, nezávislé myslenie.
Tým, že chcú kontrolovať svoje životy, prejavujú
znaky dobrého duševného zdravia. - …Iba nevedia ako to dosiahnuť pozitívnym spôsobom.
25
DIEŤA, ktoré neverí v svoje schopnosti:
- sa cíti neadekvátne
- snaží sa kontrolovať ostatných alebo im vzdoruje („Neprinútiš ma...“)
- stáva sa na nich závislým
- hľadá moc.
26
DIEŤA, ktoré verí v svoje schopnosti:
- sa cíti schopné
- má sebakontrolu a sebadisciplínu
- preberá zodpovednosť
- spolieha sa na seba:
**„Verím, že to zvládnem“.**
27
Pozitívny cieľ správania namiesto boja o moc je
sebadôvera – Cit spôsobilosti a sebakontroly.
- Problémové správanie nie je problém. Je to riešenie problému, na
ktoré dieťa prišlo.
- Našou úlohou je pomôcť deťom nájsť alternatívne riešenia:
namiesto snahy začleniť sa, byť dôležitý, pomocou boja o
moc, chceme, aby sa dieťa cítilo schopné: „Zvládnem čo
príde.“ Potom je iniciatívne, sebadisciplinované
- Chceme, aby sa dieťa cítilo schopné a kompetentné pomocou
spoliehania sa na seba, nie zneužívania moci.
- Povzbudzujte samostatné rozhodovanie dieťaťa. Nechajte dieťa
vyskúšať dôsledky, pozitívne aj negatívne. Dajte najavo, že dieťaťu
dôverujete.
(Slúži aj ako prevencia: konajte predtým, než sa problém vyskytne.)
28
Čo je úlohou rodičov?
CHRÁNIŤ a PRIPRAVIŤ
o Pomôcť našim deťom rozvinúť sebadisciplínu, spoluprácu
a schopnosti riešiť problémy
o Ľúbiť a akceptovať naše deti
o Stimulovať naše deti vo vzťahových aspektoch
o Umožniť deťom rozvinúť ich jedinečnosť a individualitu
o Naučiť deti samostatnosti
o Viesť naše deti, aby si vedeli poradiť s ťažkosťami
29
Typické závery detí ako reakcia na
situáciu v rodine - boj o moc
- Pri nadmernom kriticizme sa cíti odmietané a nepochopené, stráca odvahu alebo odmieta kritiku.
- Pri nadmerných morálnych požiadavkách sa dieťa môže cítiť ako „zlý“ človek, máva nadmerné morálne
štandardy pre iných a podceňuje ich.
- Pri nedostatku dôvery v dieťa sa dieťa pokúša niečo rodičovi dokázať, alebo stráca sebadôveru a vzdáva sa.
- Pri odrádzaní má tendenciu vzdávať sa.
- Akceptujúce správanie rodičov – pozitívny sebaobraz dieťaťa.
- Rodičia sú deťom blízki – cíti sa im blízke.
- Dôsledná výchova – dieťa rodičovi viac dôveruje.
- Vrúcne správanie rodičov – dieťa sa cíti akceptované a
milované.
- Starostlivosť rodičov – cíti sa milované a vie lásku
dávať.
- Podpora rodičov – dieťa odpovedá pozitívne.
- Spolupráca medzi rodičmi a rodičmi a deťmi – naučí sa
spolupracovať.
30
Agresívne, násilné správanie,
ubližovanie dospelým a iným
deťom: - typy (odplata)
1. PRIAME FYZICKÉ ÚTOKY 2. NEPRIAME FYZICKÉ ÚTOKY
3. PSYCHOLOGICKÉ ÚTOKY
- verbálne
- zmiešané
31
PSYCHOLOGICKÉ
ÚTOKY (odplata)
**verbálne**
- Hrozby, urážky, kritika.
- Deti poznajú 1 000 spôsobov ako povedať:
„Nenávidím ťa“.
- Zriedka tieto psychologické ataky reflektujú reálnu
úroveň vzťahov, ich účelom je skôr manipulovať
dospelého, aby sa cítil zranený a vinný.
- Deti presne poznajú slová, ktoré sa nás najviac
dotknú
**zmiešané**
- Deti poznajú, na čom nám záleží, a idú po našich
hodnotách:
- vzdelanie (Škola je taká nudná. Kedy už nebudem musieť chodiť do školy?)
- čistota (Ak vedia, že nám na nej záleží, majú roztrhané šaty, neučesané vlasy, bordel v izbe..)
- zdvorilosť (Používajú nadávky..)
- presnosť (Prídu aspoň o 3 minúty neskôr, ako majú.. Všetko, čo majú spraviť, robia s meškaním..)
- *Najťažšie*: ak mladí ľudia chcú odplatu tak strašne, zrania i seba, aby sa pomstili iným: drogy, delikvencia, tehotenstvo, suicídium...)
32
Pasívne formy útokov
– menej
časté. (Pomsta je zvyčajne hlasná
a jasná.)
Jediná forma: ÚNIK
- sú zachmúrené,
- nekomunikujú,
- sú neprístupné...
33
Ako spoznať toto správanie? - odplata
- **Ako sa rodič cíti?**
= devastovaný, sklamaný, zranený, ukrivdený.
(+ hnev, frustrácia a strach)
- **Ako rodič zareaguje?**
= impulz je vrátiť to tomu dieťaťu, pomstiť sa ALEBO
uniknúť.
FIGHT or FLIGHT
- **Ako zareaguje dieťa?**
= odpovedá ďalším zraňovaním dospelého, zintenzívni a
a zhoršuje svoje správanie
34
Pôvod správania - odplata
- nezvládnutá intervencie pri snahách
dieťaťa o sebarozvoj - pozornosť a moc
- zvýšené násilie v rodine, spoločnosti,
v médiách
... Nevidia, ako sa hnev a zranenie dá riešiť
konštruktívne, neustále vidia, že ľudia na seba útočia,
nečudo, že ich vlastné prežívanie sa dostane až
k nekontrolovanému násiliu.
Aj medzi rovesníkmi: Kyber šikana, šikana...
35
Silná stránka takéhoto
správania? - odplata
Je to spôsob, ako sa bránia pred ďalším
zraňovaním.
36
Čo s tým robiť? -odplata
1. **Zamerajte sa na správanie, nie na
osobnosť dieťaťa**
➢ opíšte správanie – nehodnoťte ho
➢ riešte momentálnu situáciu
➢ buďte zásadový a súčasne priateľský
2. **Majte pod kontrolou svoje negatívne
emócie**
➢ kontrolujte vlastné negatívne emócie
➢ naučte sa uvoľňovať vlastné negatívne
emócie
**Pripomeňte si, že dieťa, ktoré vás práve zraňuje, je to isté dieťa, ktoré sa taktiež cíti zranené.**
3. **Vyhnite sa eskalácii situácie**
➢ zvyšovanie hlasu
➢ vrieskanie
➢ „Ja hovorím, čo budeš robiť!“
➢ trvanie na poslednom slovíčku
➢ napätá reč tela (strnulý postoj, prekrížené ruky)
➢ degradácia, inzultácia, ponižovanie alebo
strápňovanie dieťaťa
➢ sarkazmus
➢ útoky na charakter dieťaťa
➢ povýšené správanie
➢ využívanie fyzickej prevahy
➢ dvojitý štandard: ty to musíš robiť, ale ja nie
➢ trvanie na tom, že mám pravdu
➢ kázanie
➢ utváranie chybných uzáverov
➢ zatlačenie dieťaťa do kúta
➢ prosby alebo podplácanie
➢ spájanie nesúvisiacich udalostí
➢ používanie neopodstatnených obvinení
➢ zášť voči dieťaťu
➢ hádanie sa s dieťaťom
➢ záchvat zúrivosti
➢ porovnávanie s ostatnými súrodencami/inými
deťmi
➢ prikazovanie, vyžadovanie, dominovanie nad dieťaťom
➢ odmeny
4. **Porozprávajte sa o zlom správaní neskôr**
... nie vtedy, keď práve prebieha. PREČO ?
5. **Umožnite deťom uchovať si tvár**
- win- win situácia
6. **Modelujte neagresívne správanie**
- deti sa učia reagovať neagresívne od nás!
37
Typy intervencií: - odplata
1. štádium: elegantný únik
2. štádium: oddychový čas
3. štádium: logické dôsledky + rozhovor
38
Dôsledky - odplata
❖ **Logické
❖ Primerané
❖ Rešpektujúce
❖ Dôsledne dodržiavané – taktiky:**
1. Deti vedia ako povedať kompliment, keď niečo
chcú. Keď sú milé, dáme sa často zlomiť.
2. Sľuby, sľuby. Deti vedia, že dospelí ťažko odolávajú
dobrým úmyslom.
3. Ľútosť, ospravedlnenia.
4. Vyvolanie viny
5. Súťaž, porovnávanie s inými.
39
tabuľka - dôsledky a trest
tabuľka!
40
POVZBUDZOVANIE VS
ODMEŇOVANIE
**Povzbudzovanie** – inšpirácia s odvahou, zameranie na
stimuláciu
**Odmena** – vyjadrovanie názoru, glorifikovanie, zvlášť
s prívlastkom dokonalosti, výraz schvaľovania
**Povzbudzovanie** – oceňovanie snahy a zdokonaľovania: „Dal si do toho všetko.“
**Odmena** – oceňovanie iba úplného, dokonalého produktu: „Urobil si to perfektne“.
**Povzbudzovanie** – Sebahodnotenie: „Povedz mi o
tom.“ „Čo si o tom myslíš?“
**Odmena** – Hodnotenie inými: „Páči sa mi to“. „Som si
istý, že to vieš urobiť lepšie“.
**Povzbudzovanie** – Empatia: „Čo si o tom myslíš a ako sa cítiš?“
„Vidím, že ťa to bavilo“.
**Odmena** – Konformita: „Urobil si to správne“. „Som na teba
pyšný“.
**Povzbudzovanie** – „Jednotka poukazuje na Tvoju usilovnosť“. (Kto
je vlastníkom snahy?)
**Odmena** – „Som pyšná na to, že si dostala jednotku“. (Ukradnuté
vlastníctvo.)
**Povzbudzovanie** – „Cením si, že dávaš pozor“.
**Odmena** – „Páči sa mi, že si (ticho ako) dobré dievčatko“.
**Povzbudzovanie** – OTÁZKY: Aká je vhodná hladina hluku v
knižnici?
**Odmena** STANOVISKÁ: Mal by si byť ticho ako všetci ostatní.
**Povzbudzovanie** – Efekt: Cíti sa cenený bez potreby, aby ho
chválili: vnútorná sebaúcta, spoliehanie sa na seba samého“
**Odmena** – Efekt: Cíti sa cenný, iba keď ho ostatní schvaľujú. Závisí
na ostatných.
41
Zmena reakcií – povzbudzovanie detí - čo to spôsobí
deti nás budú vnímať odlišne, cítiť viac spriaznenosti s nami a pravdepodobne budú ich reakcie smerom k nám pozitívnejšie.
42
Práca s emóciami -čo učiť deti
– učiť deti ako vyjadrovať
emócie, aby za nami prišli, keď sú rozrušené, učiť ich riešiť konflikty vyjednávaním a komunikáciou viac než tým, že sa na niekoho oboria.
- Vyjadrovanie citov *slovne*
- Ako sa cítiš?
- Zdá sa mi, že si rozrušený a nahnevaný, mám pravdu?
- Povedz mi o tom viac.
- Vyjadrovanie citov *fyzicky*
43
DIEŤA, ktoré neverí, že
ostatným na ňom záleží:
- sa cíti nedôležité a zranené
- môže sa snažiť odplácať, zraňovať iných a mstiť sa
- môže prísť k záveru, že robiť hoci negatívny dojem je lepšie ako žiaden dojem.
44
DIEŤA, ktoré verí, že ostatným
na ňom záleží
- cíti, že má svoju cenu
- verí, že môže niečo dokázať, zmeniť
- vie prispievať konštruktívnym spôsobom:
**„Verím, že na mne záleží a viem, že mám svoju cenu“.**
