Hlavné teórie Flashcards
(121 cards)
1
Q
W. Stern
- smer
- 3 teórie
A
- diferenciálna p., personálna p., detská p.
- zakladateľ IQ kvocientu,
- personálnej p. (individuál., celok, interakcia D-P)
- diferenciálnej p. (meranie a klasifikácia rozdielov medzi ľuďmi)
2
Q
Diferenciálna psychológia
- zakladateľ
- podstata
A
- Stern
- rozdiely medzi jednotlivcami v oblasti inteligencie, schopností, temperamentu atď.
- základy pre testovanie a klasifikáciu ľudí podľa psychologických vlastností
3
Q
IQ
- zakladateľ pojmu
- vzorec
- kritika
A
-Stern
- inteligenčný kvocient: IQ = (mentálny vek / chronologický vek) × 100
- tento vzorec umožňoval štandardizáciu merania inteligencie, najmä u detí. Neskôr sa ukázalo, že nie je vhodný pre dospelých
4
Q
Personálna/personalistická psychológia
- zakladateľ
- podstata
A
- Stern
- Individálna osobnosť - ovplyvnená špecifickými skúsenosťami a prežívaním
- Osobnosť ako celok
- Interakcia dedičnosti (trvalé predpoklady konať istým spôsobom)
5
Q
S. Freud
- teória
A
Psychoanalytická teória osobnosti
- id, ego, superego
- nevedomie, pudy
- orálne, análne, falické, latentné, genitálne š.
- obranné mechanizmy (popieranie, potlačenie, presun, sublimácia, projekcia)
6
Q
Psychoanalytická teória osobnosti
- zakladateľ
- model osobnosti (3)
- terapia (2)
A
Freud
Model os.:
1. Id, Ono (pudy, princíp slasti, nevedomé pudy [libido, thanatos-agresívne])
2. Ego, Ja (vedomé a racionálne, princíp reality)
3. Superego, Nadja (vnútorný morálny dozorca; svedomie a ideálny; formované internalizáciou autorít)
Terapia:
1) voľné asociácie (oslabenie cenzúra)
2) analýza snov (prenikanie nevedomého do vedomia)
7
Q
Psychoanalytická teória osobnosti
- psychosexuálny vývin (5) (+ 2 komplexy)
A
Psychosex. vývin - štádiá zamerané na erogénne zóny:
1. Orálne štádium (0–1 rok)
2. Análne štádium (1–3 roky)
3. Falické štádium (3–6 rokov)
- Oidipov komplex (neved. sexuálna túžba k matke a vníma otca ako rivala, ktorého nenávidí a zároveň sa ho bojí (→ kastračný strach). Identifikácia s otcom → superego).
- Elektrin komplex
4. Latentné štádium (6–12 rokov)
5. Genitálne štádium (od puberty)
+ fixácia v štádiu môže ovplyvniť osobnosť v dospelosti
8
Q
Vedomie a nevedomie
- zakladateľ
- podstata
A
- Freud
- rozdelil psychiku na vedomú, predvedomú a nevedomú oblasť.
- nevedomie je základom ľudskej motivácie a často obsahuje potlačené konflikty, traumy a túžby.
9
Q
Psychoanalýza - obranné mechanizmy ega (6)
A
- Popieranie: Odmietanie nepríjemnej reality, ignorovanie faktov.
- Potlačenie: Utlmenie negatívnych myšlienok alebo pocitov do nevedomia.
- Presun: Premiestnenie emócií na iný, menej hrozivý objekt.
- Sublimácia: Prevod negatívnych impulzov na sociálne prijateľné činnosti.
- Projekcia: Pripisovanie vlastných neprijateľných pocitov iným.
- Regresia: Návrat k predchádzajúcemu, detskému spôsobu správania v stresových situáciách.
10
Q
A. Adler
- teória
A
Individuálna psychológia
- menejcennosť - kompenzácia
- ciele, sociálny záujem
- celok, osobná sloboda
11
Q
Individuálna psychológia
- zakladateľ
- podstata
- 2 kľúčové koncepty pre zdravý vývin
A
- Adler
- človek sa rodí s pocitom menejcennosti, ktorý sa v priebehu života snaží kompenzovať. Tento pocit je hlavným motivačným faktorom v živote jednotlivca.
- kompenzácia môže byť pozitívna (úsilie o sebarozvoj a úspech) alebo negatívna (komplex nadradenosti, súťaživosť, dominancia).
- holistický prístup - všetky časti spolu súvisia e nedajú sa merať oddelene
- osobná slobona, schopnosť meniť sa v závislosti od vlastnej motivácie a cieľov
- sociálny záujem - základné meralo duševného zdravia (spolupráca, záujem o dobro spoločnosti, vzťahy a empatia)
- ciele a orientácia na budúcnosť - dávajú zmysel života a motiváciu. Cieľom je sebarealizácia + prispievať k wellbeingu ostatných.
12
Q
Poradie narodenia
- zakladateľ
- podstata
A
- Adler
- Poradie narodenia (birth order) ovplyvňuje vývin osobnosti
- Prvonarodení – zodpovednosť, ambícia
- Stredne – túžba po pozornosti
- Najmladší – dobrodružnosť, nezávislosť
13
Q
C.G.Jung
- smer
A
Analytická psychológia
- nevedomie (osobné a kolektívne), archetypy, individuácia
- typológia osobnosti (I/E + T,F,N,S)
14
Q
Osobné vs. kolektívne nevedomie
A
- Jung
- osobné nevedomie (obsahuje potlačené spomienky a zážitky jednotlivca)
- kolektívne nevedomie je zdieľané všetkými ľuďmi a obsahuje archetypy – univerzálne, dedične podmienené obrazy a symboly
15
Q
Archetypy
- zakladateľ
- podstata
- príklady
A
- Jung
- Archetypy sú základné vzory a symboly v kolektívnom nevedomí, ktoré sa prejavujú vo snoch, mytoch a symbolických výrazoch.
- Persona, Tieň, Anima a animus, Veľký otec a Veľká matka
16
Q
Individuácia
- zakladateľ
- podstata a cieľ
A
- Jung - analytická psychológia
- cesta k sebarealizácii a harmonií vnút. konfliktov medzi rôznymi aspektmi osobnosti
- vedie k integrácii vedomého a nevedomého a k harmónii osobnosti
- spojený s krízami a transformáciami
- môže prebiehať počas celého života
17
Q
Analytická psychológia - typológia
A
o Extroverti sú orientovaní na vonkajší svet, reagujú na podnety z okolitého prostredia.
o Introverti sú orientovaní na vnútorný svet, uprednostňujú introspekciu a reflexiu.
+ štyri psychologické funkcie: myslenie, pocity, intuícia a vnímanie, ktoré sa prejavujú v rôznych kombináciách a preferenciách.
18
Q
Synchronicita
A
Jung - analyt. ps.
- zmysluplná náhoda - keď sa dejú dva alebo viac nezávislých javov synchronizovane a majú hlboký osobný význam.
- spojenie medzi individuálnym a univerzálnym.
19
Q
K.Z. Lewin
- smery
- teória
A
- humanistická a sociálna psych.
- gestalt
- behaviorizmus
- základy pre pracovnú psychológiu (skupinová dynamika)
- teória poľa (field theory) - vplyv situácie na správanie jednotlivca
20
Q
Otec sociálnej psychológie
A
Kurt Zadek Lewin
(fókusová skupina, akčný výskum)
21
Q
Teória poľa (field theory)
- podstata
- rovnica
- lifespace
- motivácia
- ciele
- konflikty
A
Lewin
1. Jedinec sa nachádza v psychologickom poli – teda v prostredí, ktoré ho obklopuje a v ktorom pôsobí.
* Pole je dynamické a subjektívne vnímané.
* Správanie (B) je funkciou osoby (P) a prostredia (E): B = f(P, E)
* Znamená to, že správanie nemožno chápať izolovane – vždy závisí od konkrétneho kontextu.
-
Lifespace (vnút. faktory, JA + vonk. faktory, prostredie)
* Ľudské správanie treba chápať ako súčasť kontinua, pričom individuálne odchýlky od normy sú výsledkom napätí medzi vnímaním vlastného ja a prostredia.
* Správanie je v danom momente určované celkovým súborom udalostí v živ. priestore. - Motivácia a napätie:
* Lewin vnímal motívy ako formy psychického napätia, ktoré vznikajú z nevyrovnaného stavu medzi tým, čo človek má, a tým, čo chce dosiahnuť.
* Cieľové objekty majú valenciu (príťažlivosť alebo odpudivosť) a sú buď:
o Pozitívne (približovanie sa) – napr. túžba dosiahnuť cieľ.
o Negatívne (vyhýbanie sa) – napr. únik pred hrozbou. - Konflikty:
* Lewin definoval tri typy konfliktov, ktoré vznikajú, keď má človek voľbu medzi dvoma cieľmi:
Priblíženie – priblíženie: dve rovnako atraktívne možnosti.
Vyhýbanie – vyhýbanie: dve rovnako nepríjemné možnosti.
Priblíženie – vyhýbanie: jeden cieľ, ktorý má zároveň pozitívne aj negatívne aspekty.
22
Q
Model zmeny
A
Lewin navrhol trojfázový model zmeny správania:
1. Rozmrazenie (unfreezing) – uvedomenie si potreby zmeny.
2. Zmena (change) – aktívne uskutočňovanie zmeny.
3. Zamrazenie (refreezing) – upevnenie novej rovnováhy a správania.
23
Q
Dynamika skupín
(+3 štýly)
A
Lewin
- skupiny menia správanie jednotlivcov
Štýly vedenia skupín detí:
1. Demokratický – najúspešnejší
2. Autokratický
3. Liberálny (laissez-faire)
24
Q
Akčný výskum
A
Lewin
Akčný výskum je cyklický proces výskumu, v ktorom výskumník spolu s účastníkmi identifikuje problém, navrhne riešenie, implementuje ho a následne hodnotí jeho účinnosť s cieľom zlepšiť prax.
(výskum a action zároveň)
25
Henry A. Murray
- smer
- prístup
- test
- psychodynamická psychológia (ovplyvnený psychoanalýzou, ALE idiografický prístup - jedinečný celok)
- zakladateľ **personologického** prístupu (needs & presses)
- TAT (Thematic Apperception Test) - tvorba príbehu na základe obrázkov
26
Personológia
**Murray**
- vedecké štúdium osobnosti ako celku
- komplexný výskum cez **životný príbeh**, motívy, prostredie aj individuálnu skúsenosť.
**1. Potreby (needs)**
Základom osobnosti sú potreby – vnútorné hnacie sily, ktoré ovplyvňujú správanie.
o **Primárne potreby** – biologické, napr. hlad, spánok, sex.
o **Sekundárne potreby** – psychologické, napr. úspech, afiliácia, dominancia, porozumenie.
**2. Press (tlak)**
Správanie nie je formované len potrebami, ale aj vonkajšími vplyvmi, ktoré Murray nazýval press.
o **Alfa press** – objektívne okolnosti (napr. niekto ťa kritizuje).
o **Beta press** – subjektívne vnímanie situácie (napr. myslíš si, že ťa kritizuje, aj keď to tak nie je).
27
TAT
Murray & Morgan
Thematic Apperception Test
-projektívny test, kde ľudia tvoria príbehy na základe obrázkov.
-Cieľ: odhaliť **nevedomé potreby, túžby a konflikty.**
28
Gestalt vs. personológia
**Gestalt** skúma všeobecné princípy vnímania a vedomia. (Wertheimer, Kohner, Koffla)
**Personológia** skúma jedinečnú osobnosť konkrétneho jednotlivca, najmä z motivačného a dynamického hľadiska (Murray)
Spoločný **holistický prístup** – dôraz na celok, nie izolované prvky.
29
Karen Horney
- smer
- teória
- neopsychoanalýza, feministická psychológia
- sociálne orientovaná psychoanalýza (sociálny vývin vs. pudy)
- [kritika mužskej zaujatosti v psychoanalýze]
- [základná úzkosť, neuroticizmus, reálne vs. ideálne ja]
30
Základná úzkosť a neuroticizmus
- vznik
- k čomu vedie (2+3)
- zdravý človek vs. neurotický človek
- riešenie v dosplelosti
Horneyová
Zákl. úzkosť vzniká emočným zanedbávaním v detstve (osamelosť a bezmocnosť).
Vedie k neurotickým stratégiám:
1. **Hnanie sa k ľuďom (compliance)**– hľadanie lásky, podriadenie sa, potreba byť milovaný.
"Ak budem milý/milá, nebudú ma odmietať."
2. **Hnanie sa proti ľuďom (aggression)**– túžba po moci, ovládaní, úspechu.
"Ak budem silný/á, nikto mi neublíži."
3. **Hnanie sa preč od ľudí (withdrawal)** – izolácia, nezávislosť, sebestrednosť.
"Ak sa stiahnem, nikto ma nezraní."
- Zdravý človek dokáže medzi týmito prístupmi flexibilne prepínať, neurotický je rigidne viazaný na jeden.
A neurotickým potrebám (validácie, obdivu, moci, uzavretosti, mať partnera kt. prevezme zodpovednosť atď.)
- Človek potrebuje silné vzťahy a podporujúce prostredie, aby objavil svoje "*Reálne ja*".
- Neurotický človek sa snaží žiť podľa "*Ideálneho ja*" (aká by som mala byť), čo vedie k vnútornému konfliktu a frustrácii.
31
Feministická kritika Freuda
Horneyová
* Odmietla Freudovu myšlienku "závisti penisu" a tvrdila, že ženská závisť vzniká spoločenským znevýhodnením žien, nie biológiou.
* Tvrdila, že aj muži môžu mať "závisť materstva" – túžbu po tvorivosti, plodnosti, spojeniu so životom.
32
Gordon W. Allport
- teórie
- odmietal 2 smery
kontribúcie do:
- teória osobnosti
- trait theory
odmietal:
- psychoanalýzu (príliš hlboké)
- behaviorizmus (príliš plytké)
33
Allportova teória osobnosti
osobnosť je unikátnym **celkom**, ktorý sa neustále vyvíja a mení
34
Trait theory - Allport
3 kategórie čŕt:
1. kardinálne - dominantné; zriedkavé
2. centrálne - kľúčové ("láskavosť")
3. sekundárne - v špecifických sit. (preferencie)
35
funkčná autonómia + 2 druhy
Allport
- dospelé správanie už nemusí mať rovnaké dôvody ako v minulosti – teda motívy, ktoré človeka viedli kedysi, sa môžu časom zmeniť a stať samostatnými (behám, lebo chcem schudnúť...behám lebo ma to baví).
1. Stále/persevative: správanie mávalo cieľ, už nemá – ale pokračuje
2. Propriate: samoriadená zmena (pr. zmena hodnôt)
36
Proprium + 8 štádií
**Allport**
*"self"* - všetko, čo si človek uvedomuje ako "to som ja"
**Vývinové štádiá:**
1. Telesné ja (uvedomenie si svojho tela)
2. Self-identita (moje meno je moje a som rovnakou osobou včera aj dnes)
3. Sebaúcta/self-esteem
4. Self-extension (chránim si „moje“ veci)
5. Self-image/svedomie (dobro/zlo)
6. Racionálne self (vlastné riešenia problémov)
7. Propriate striving (ciele
8. Knowing (vedomie o predchádzajúcich štádiách)
37
Erich Fromm
- smery
Neopsychoanalýza, humanistická psychológia, sociálna psychológia
+ filozofia, sociológia, etika
38
Fromm - človek ako spoločenská bytosť
* Fromm vnímal život človeka vo vzťahu k spoločnosti ako celku.
* Základná psychologická potreba človeka je nájsť zmysel a slobodu v rámci spoločnosti, ktorá ho často odcudzuje.
39
Fromm - hlavné dielo
- podstata a problém
- 3 mechanizmy
Útek od slobody (1941)
* Tvrdil, že sloboda je dvojznačná – prináša autonómiu, ale aj osamelosť a úzkosť.
* Hlavný problém spoločnosti: voľba medzi robotizmom a humanistickým socializmom
Mechanizmy úniku od slobody:
1. Autoritarizmus – túžba podriadiť sa alebo ovládať iných
2. Deštruktivita – túžba ničiť to, čo človeka ohrozuje
3. Konformita (automaton conformity) – prispôsobenie sa očakávaniam spoločnosti, strata vlastného ja
40
Fromm - spoločenská kritika
- kritika za za odcudzenie, materializmus, konzum
- Na spoločenstve sa má každý aktívne a zodpovedne podieľať, práca má byť zmysluplná a pracujúci majú mať možnosť využívať kapitál.
- Psychicky zdravý človek je ten, ktorý miluje, tvorí a rozvíja svoju osobnosť v spojení s inými ľuďmi.
41
Fromm - 2 zložky osobnosti
1. Temperament – zdedený, trvalý; hlavný nástroj osobnosti
2. Charakter - miera, v ktorej jedinec uspel v umení žiť (vlastný problém etiky), utvára sa hodnotovými voľbami
42
Fromm - typológia charakterov (2+4) + 2 procesy
**1) Neproduktívne charaktery** - predpoklad, že jedinec nie je schopný produkovať, takže všetko, čo potrebuje, musí dostať od druhých.
*Asimilácia* – človek si prisvojuje chcené predmety
o Receptívny typ – očakáva, že všetko príde zvonku (napr. láska, pomoc)
o Vykorisťovateľský typ – berie od iných to, čo chce
o Hromadiaci typ – zbiera majetky, idey, pocity, ale ich nespracováva
o Trhový typ – prispôsobuje sa dopytu, mení sa podľa očakávaní spoločnosti
**2) Produktívne charaktery**.
*Socializácia* – vytváranie si vzťahu k druhým a sebe, ochota poskytovať starostlivosť.
o Osoba, ktorá aktívne tvorí, miluje, myslí a jedná so zmyslom pre integritu
* Zdravá osoba je schopná vhodne zmiešať asimiláciu aj socializáciu.
43
láska podľa Fromma
aktívne rozhodnutie a schopnosť: starostlivosť, rešpekt a poznanie druhého
44
Fromm - 5 hlavných potrieb
1. Potreba vztiahnutosti
2. Potreba transcendencie
3. Potreba zakorenenosti
4. Potreba identity
5. Potreba orientačného rámca
45
Genetická epistemológia
Piaget
skúma ako sa rozvíja **poznávanie** u človeka – od detstva až po dospelosť – a ukazuje, že poznanie sa vyvíja aktívnym prispôsobovaním sa prostrediu cez skúsenosť a myslenie.
46
Piaget
- smer
- hlavné teórie (3)
- kognitívna, vývinová ps.
- teória kognitívneho vývinu detí (+ vývin *morálneho usudzovania*)
- genetická epistemológia
47
Piaget - 4 štádiá kognitívneho vývinu
1. Senzomotorické štádium (0 – 2 roky)
o poznanie cez zmysly a pohyb
o stálosť objektu
o začiatky symbolického myslenia
2. Predoperačné štádium (2 – 7 rokov)
o egocentrizmus – dieťa nechápe pohľad iného
o animizmus – pripisovanie životných vlastností neživým veciam
o používanie symbolov a jazyka, ale nelogické myslenie
3. Štádium konkrétnych operácií (7 – 11 rokov)
o logické myslenie o konkrétnych situáciách
o pochopenie konzervácie (množstvo zostáva rovnaké napriek zmene tvaru)
o schopnosť reverzibility – uvedomenie si, že operácia sa dá zvrátiť
4. Štádium formálnych operácií (od 12 rokov)
o abstraktné a hypotetické myslenie
o schopnosť logických dedukcií a formulovania hypotéz
o metapoznanie – premýšľanie o vlastnom myslení
48
Schéma
Piaget
mentálny rámec na porozumenie sveta
49
Asimilácia (Piaget)
začlenenie nových skúseností do existujúcich schém
50
Akomodácia (Piaget)
úprava schém podľa novej skúsenosti
51
Rovnováha (ekvilibrácia)
Piaget
proces dosahovania rovnováhy medzi asimiláciou a akomodáciou
52
Piaget vs. Vygotskij
Vygotskij staval na teórii Piageta
Vygotskij - sociokultúrna koncepcia podmienenosti jazyka a myslenia zdôrazňuje **vonkajšie vplyvy** na ľudskú psychiku a kladie veľký dôraz na **učenie**
Piaget - vonkajšími determinantami sa príliš nezaoberá, naopak sa sústredí na **vnútorné procesy**, mentálne konštrukty a reprezentácie
53
Vygotskij
- smer
- teória
-vývinová a pedagogická ps.
- sociokultúrna teória vývinu
54
Sociokultúrna teória vývinu (+3 štádia vývinu reči)
Vygotskij
poznávanie a učenie sa vyvíjajú vďaka sociálnej interakcii a kultúrnemu prostrediu – teda deti sa učia najmä vďaka ľuďom okolo seba (rodičia, učitelia, rovesníci) a nástrojom kultúry (jazyk, písmo, čísla).
1) Sociálna reč (myslenie je neverbálne a nie je spojené s jazykom),
2) Egocentrická reč:
- expresívna (vyjadruje pocity bez ohľadu na poslucháča)
- regulačná (reguluje správanie, spostredkuje rozmýšľanie)
3) Vnútorná reč (útržkovitá, používa skratky; vplýva na správanie)
Zóna najbližšieho vývinu (ZPD) – je rozdiel medzi tým, čo dieťa dokáže samo a tým, čo dokáže s pomocou iných
55
scaffolding
Vygotskij - sociokultúrna teória vývinu - zóna najbližšieho vývinu
- dospelý alebo skúsenejší pomáha dieťaťu, ale túto pomoc postupne odstraňuje, ako dieťa získava samostatnosť.
56
Rubinštejn
- smer
- teória
- sovietska psychológia, filozoficko-psychologický prístup
- založil **činnosťový prístup** (jednota vedomia a činnosti)
57
činnosťový prístup
(+ citát)
**Rubinštejn**
- jednota vedomia a činnosti (vzájomne sa podmieňujú)
- človek je aktívny činiteľ, nie len pasívne reagujúca bytosť
- človek mení svet a svet mení človeka
- psychické javy treba chápať v kontexte celej osobnosti, jej cieľov a podmienok činnosti.
- filozofický pohľad : *„Nie som, pretože myslím, ale myslím, pretože konám."*
58
Rogers
- smer
- hlavný prínos
- humanistická ps.
- na klienta zameraná psychoterapia (empatia, kongruencia, akceptácia)
59
na klienta zameraná psychoterapia
**Rogers**
- klient je aktívny činiteľ zmeny, nie objekt, ktorý treba opraviť.
- úloha terapeuta je vytvoriť bezpečné prostredie:
1. empatia
2. kongruencia (autentickosť & pravdivosť)
3. akceptácia (bezpodmienečné prijatie)
60
Rogers - 3 piliere terapeutického vzťahu
1. empatia (schopnosť precítiť jeho vnút. svet bez posudzovania)
2. kongruencia (autentickosť & pravdivosť)
3. akceptácia (bezpodmienečné prijatie)
61
self-theory
**Rogers**
Osobnosť má 3 hlavné zložky:
1. sebakoncepcia / vlastný obraz o sebe (vychádza z potreby prežívať self v súlade so self image; potreby prijatia druhými aj sebou samým)
2. ideálne ja (môže byť v rozpore s reálnym ja)
3. sebaúcta
- človek má tendenciu k **sebaaktualizácii** - rozvíjať sa a napĺňať svoj potenciál
- na to potrebuje prijať seba samého - to sa učí cez bezpodmienečné prijatie od druhých
62
bezpodmienečné vs **podmienené** prijatie
Rogers
podmienené prijatie (mám ťa rád len ak...) vedie k obranným mechanizmom a nedovolí sebaprijatie a sebaaktualizáciu.
63
Plne funkčná osobnosť podľa Rogersa (5)
1. otvorenosť voči skúsenosti (akceptácia poz. aj neg.)
2. existenciálny život (in the moment)
3. dôvera v pocity
4. kreativita
5. naplnený život (šťastná a spokojná so životom)
64
Maslow
- smer
- teória
- humanistická psychológia
- hierarchia potrieb
- priekopník vo výskume sebarealizácie a pozitívneho potenciálu človeka
65
Hierarchia potrieb
**Maslow**
Pyramída potrieb:
**1. Fyziologické potreby** – jedlo, voda, spánok
**2. Potreba bezpečia** – istota, stabilita, ochrana
**3. Sociálne potreby** – láska, vzťahy, spolupatričnosť
**4. Potreba uznania** – sebaúcta, rešpekt od druhých
**5. Sebarealizácia** – rozvoj vlastného potenciálu, tvorivosť, zmysel
* Vyššie potreby sa stávajú aktuálnymi až vtedy, keď sú nižšie aspoň čiastočne uspokojené.
66
sebarealizovaná osobnosť podľa Maslowa (4)
Sebarealizovaní ľudia sa vyznačujú:
o Autenticitou a spontánnosťou
o Zmyslom pre humor, tvorivosť a prijatím seba i druhých
o Zameraním na hodnoty ako pravda, krása, spravodlivosť
o Pocitom „vrcholových zážitkov“ – momenty hlbokej radosti, prepojenia a transcendencie
67
Maslow - 2 typy potrieb
Deficitné potreba (D-potreby) - naplnenie vedie k úľave
Rastové potreby (B-potreby) - naplnenie vedie k rozvoju
68
Cattell
- smery
- teórie
- psychometria, vývinová a osobnostná ps.
- faktorová analýza & 16-faktorový model osobnosti (16PF)
- priekopník v štatistickom výskume osobnosti
69
Faktorová analýza
**Cattell**
- metóda na identifikáciu základných dimenzií osobnosti
- odmietal jednoduché kategórie (In/Ex) a usiloval sa o presný, empirický popis osobnosti na základe dát.
70
16 osobnostných faktorov (16PF)
**Cattell** identifikoval 16 základných faktorov, ktoré tvoria jadro osobnosti, napr.:
o Predstavivosť – praktickosť
o Dominancia – podriadenosť
o Sebadôvera – úzkostlivosť
o Citlivosť – tvrdosť
o Sebakontrola – impulzívnosť
71
Cattell - 3 typy osobnostných čŕt
1. **Povrchové črty** (surface traits)
– viditeľné správanie, ktoré môže byť premenlivé.
2. **Zdrojové črty** (source traits)
– základné faktory, ktoré podmieňujú povrchové prejavy.
3. **Dynamické črty**
– súvisiace s motiváciou, cieľmi a zámermi.
72
Cattell - inteligencia (2)
o **Fluidná inteligencia (Gf)** – schopnosť riešiť nové problémy, logické myslenie (nezávislá od skúseností)
o **Kryštalizovaná inteligencia (Gc)** – vedomosti, zručnosti a jazyk, získané učením
73
Erik H. Erikson
- smery
- teória
- Psychológia vývinu, neopsychoanalýza (post-freudian)
- tvorca teórie psychosociálneho vývinu
74
Eriksonova psychoanalýza (vs Freudova)
Erikson obmedzil význam pudových motívov
zameral sa na vplyv spoločenského prostredia na vývin osobnosti v priebehu života
75
Erikson - hlavné 3 veci pre vývin
rozvoj **dôvery** v detstve
**identita** v adolescencii
až potom sa vytvorí zdravé **Ego**
76
Teória psychosociálnych epigenetických štádií
- pointa
- 8 štádií
Erikson
- spoločenský kontext a interakcie s inými ľuďmi sú kľúčové pre rozvoj osobnosti. Vývin nepretržite pokračuje až do staroby.
8 fáz. nevyriešenie krízy: menejcennosť.
1. Dôvera vs. základná nedôvera (0 – 1 rok)
└ cnosť: nádej
2. Autonómia vs. hanba a pochybnosti (1 – 3 roky)
└ cnosť: vôľa
3. Iniciatíva vs. vina (3 – 6 rokov)
└ cnosť: účelnosť
4. Pracovitosť vs. menejcennosť (6 – 12 rokov)
└ cnosť: kompetencia
5. Identita vs. zmätok rolí (puberta)
└ cnosť: vernosť (zvolenej filozifii)
6. Intimita vs. izolácia (mladosť)
└ cnosť: láska
7. Generativita vs. stagnácia (stredný vek)
└ cnosť: starostlivosť (o druhých)
8. Integrita vs. zúfalstvo (staroba)
└ cnosť: múdrosť
77
Cattell vs. Eysenck
Zhoda s Cattelom
- Základnou cestou riešenia záhad psychiky osobnosti je **faktorová analýza**
Nesúhlas s Cattelom
Cattell - indukcia (zozbieral dáta); 16 jemných rysov
Eysenck - dedukcia (začal s hypotézami); 3 superrysy osobnosti; kladie dôraz na genetiku
78
Eysenck
- smery
- teórie
- Psychometria, psychológia osobnosti
- jeden z predstaviteľov **faktorovej teórie osobnosti** a zakladateľ teórie temperamentu (biol. základy osobnosti a inteligencie)
79
Eysenck - Faktorová teória osobnosti
3 superrysy:
1. **Extraverzia** – Introverzia (úroveň vzrušivosti a potreba sociálnej stimulácie)
2. **Neurotizmus** (poddajnosť emocionálnym reakciám, ako úzkosť, depresia)
3. **Psychoticizmus** (tendencia k agresivite, neúctivosti a nevyváženosti)
- dôležitá je genetika a neurobiologické procesy (neurologické vzrušenie pri extraverzii a neuroticizme)
80
Eysenck - inteligencia
je do veľkej miery dedičná, prostredie výrazne nevplýva
81
Teória temperamentu
Eysenck
- vrodený
- rôzne typy osobnosti sú výsledkom interakcie medzi genetickými predispozíciami a biologickými faktormi.
- opieral sa aj o Hippokratove typy (melancholik, cholerik, flegmatik, sangvinik)
82
Eysenck - psychoterapia
Pochybuje o účinnosti (hlavne u psychoanalýzy) – nízka účinnosť pri liečbe porúch
83
George A. Kelly
- smery
- teória
- kognitívna psychológia, teória osobnosti
- Teória osobných konštruktov (mentálne modely)
84
Teória osobných konštruktov
Kelly
- vytvárame si konštrukty (kognitívne schémy - hypotézy), podľa ktorých sa snažíme predpovedať a kontrolovať, ako sa naše životy vyvinú. Následne tieto hypotézy testujeme na našich reálnych zážitkoch, a ak sa potvrdia, konštrukt si zachováme. Ak nie, tak ho zmeníme.
* Ľudia triedia svoje skúsenosti do bipolárnych dimenzií (napr. dobrý/zlý, silný/slabý), ktoré ovplyvňujú ich správanie.
* Na základe týchto konštruktov sa vytvára individuálny pohľad na svet, ktorý sa neustále mení a prispôsobuje.
85
Korolál dichotómie
Kelly - teória osobných konštuktov
každý konštrukt je bipolárny (dobrý-zlý)
86
Korolál individuality
Kelly - teória osobných konštuktov
dvaja rôzni ľudia vnímajú ten istý zážitok rôznymi spôsobmi, a to preto, lebo každý má iné už existujúce konštrukty, a tiež si každý vytvára nové konštrukty inými spôsobmi.
87
Korolál fragmentácie
Kelly - teória osobných konštuktov
konkurencia medzi konštruktmi (nekonzistentné konštrukty)
Napr.: Niekto môže byť láskavý otec, ale nemilosrdný šéf, pričom medzi týmito rolami nemusí vnímať konflikt, aj keď sú postavené na rozdielnych konštruktoch.
88
Commonality korolál
Kelly - teória osobných konštuktov
ľudia žujci v kompatibilných skupinách môžu držať podobné konštrukty.
89
Experience korolál
Kelly - teória osobných konštuktov
človek si neustále testuje svoje konštrukty s jeho živ. skúsenosťami.
90
Modulation korolál
Kelly - teória osobných konštuktov
človek si mení konštrukty na základe nových skúseností.
91
Kelly - kedy nastane kognitívne zlyhanie?
keď sa naše konštrukty ukážu ako neúčinné alebo nepresné, čo môže viesť k psychickým problémom.
92
Julian B. Rotter
- smery
- 2 teórie
- sociálna ps
- ps. osobnosti
- netradičný behaviorizmus:
- **teória sociálneho učenia** (správanie=jednotlivec+prostredie; očakávania a motivácia)
- **locus kontroly** (kde je vnímaná kontrola nad životom)
93
Rotter - Teória sociálneho učenia
* Správanie = jednotlivec+sociálne prostredie. Subjektívny vnem situácie.
* Očakávania a hodnoty ovplyvňujú správanie: **očakávanie úspechu** v konkrétnej úlohe motivuje správanie, ale **hodnota úspechu** (posilnenia) ovplyvňuje, ako veľmi sa danému úkonu budeme venovať.
94
Rotter - potreby
- 6 potrieb
- rovnica
Potenciál potreby = sloboda pohybu + hodnota potreby
**Sloboda pohybu** – subjektívna miera očakávania, že správanie povedie k uspokojeniu potreby.
**Minimálna úroveň cieľa**– najnižší bod, pri ktorom je posilnenie ešte považované za hodnotné.
Šesť základných psychologických potrieb
1. Potreba uznania a statusu
2. Potreba ochrany a závislosti
3. Potreba dominancie
4. Potreba nezávislosti
5. Potreba lásky a citlivosti
6. Potreba fyzického komfortu
95
Lokusy kontroly
**Rotter** rozdelil ľudí podľa toho, kde vnímajú kontrolu nad svojím životom:
1. **Interný** lokus kontroly: Ľudia veria, že ich činy a rozhodnutia majú vplyv na výsledky.
2. **Externý** lokus kontroly: Ľudia veria, že vonkajšie faktory (napr. náhoda, osud, iní ľudia) majú väčší vplyv na ich život než ich vlastné činy.
96
Model sociálneho učenia
**Rotter**
správanie je výsledkom vzorcov učenia prostredníctvom interakcií s ostatnými.
vonkajšie podnety + vlastné skúsenosti formujú očakávania + hodnoty
97
Donald W. Winnicott
- smery
- koncepty
- Psychodynamická psychológia, psychoanalýza, vývinová psychológia
- true self & false self (maska)
98
true self & false self
+ 2 kľúčové koncepty pre true self
Winnicott
- spôsob, akým sa dieťa adaptuje na svojú okolitu.
1. **True self** je autentické ja, ktoré je vyjadrené prostredníctvom spontánnych a autentických činov.
2. **False self** je *maskovaná* verzia seba, vytvorená na základe očakávaní a potrieb okolitého sveta (napr. rodičov).
-**"dostatočne dobrá matka"**- kľúčová pre rozvoj true self je **materská prítomnosť** (láska, starostlivosť, stabilita)
-**transitional objects** - objekty, ktoré dieťa používa, aby sa vyrovnalo so separáciou od matky a rozvojom sebaidentifikácie.
99
Albert Bandura
- teória
- 3 koncepty
- teória sociálneho učenia (sociálne-kognitívna psychológia)
- sebaefektívnosť (self-efficacy)
- autoregulácia
- recipročný determinizmus (správanie+posilnenie+osobné)
100
Teória sociálneho učenia
+ 4 procesy
Bandura
- učenie pozorovaním - napodobňovaním (aj keď nepozná dôsledky)
Procesy:
1. **Pozornosť** – zameranie sa na modelové správanie
2. **Pamäť** – mentálne uchovanie pozorovaného správania
3. **Motorická reprodukcia** – premena pamäťovej stopy na nové vzorce správania
4. **Motivácia** – ochota napodobniť správanie, najmä ak je prítomné posilnenie (odmena, trest)
- okrem posilnenia sa učíme aj cez pozorovanie dôsledkov pre iných
101
Recipročný determinizmus
Bandura
1. Správanie
2. Prostredie (odmeny, tresty)
3. Osobné faktory (názory, očakávania, vnímanie seba samého)
- Každý z týchto faktorov ovplyvňuje ostatné dva – človek je zároveň produktom aj producentom prostredia
102
Autoregulácia (+3)
Bandura
Schopnosť ovplyvňovať vlastné správanie pomocou:
− Úpravy prostredia
− Kognitívnej podpory
− Predvídania dôsledkov svojho konania
103
Sebaefektívnosť (Self-efficacy)
Bandura
- viera jednotlivca v jeho schopnosť vykonať konkrétnu činnosť
104
Logoterapia ako „tretí rozmer“ psychoterapie (po ? a ?) – kladie dôraz na ?, nie len na prispôsobenie či formovanie.
(Frankl)
po psychoanalýze (Fr) a individuálnej psychológii (Adl)
na naplnenie
105
Viktor E. Frankl
- smer
- založil
- existenciálna a humanistická ps.
- logoterapia (hľadanie zmyslu)
106
Logoterapia
- podstata
- obdobia
Frankl
- každý človek má motiváciu a schopnosť **nájsť zmysel** (života)
- človek je schopný nájsť zmysel aj v bolesti - utrpenie je znesiteľné (konc. tábor)
- nehľadať zmysel intelektuálne, ale **cez činy**.
- vrcholí v adolescencii, utrpení, živ. zmenách.
107
Frankl - Tri základné existenciálne problémy
Logoterapia
1. Pocit bez zmyslu života
2. Pocit zúfalstva a frustrácie – neschopnosť splniť svoje osobné potreby alebo túžby.
3. Pocit izolácie a osamelosti
108
Frankl - voľba
**Voľnosť vo voľbe** - proces, v ktorom si jednotlivec volí, ako sa postaví k svojej situácii
109
Frankl - 3 typy hodnôt
1. Tvorivé hodnoty – realizované prostredníctvom činnosti a práce.
2. Zážitkové hodnoty – prežívanie krásy, lásky, prírody, umenia.
3. Postojové hodnoty – ako sa človek stavia k utrpeniu a osudu, ktorý nemôže zmeniť.
110
Frankl - nedostatok zmyslu
(logoterapia)
existenciálne vákuum - existenciálna frustrácia
- „nedeľná neuróza“ vzniká počas voľna, keď zmizne rutina; bezcieľnosť, depresia
- môže byť liečený nájdením zmyslu, ktorý dáva životu nové smerovanie a hodnotu.
111
Viktor Frankl - dielo a pointa
Vôľa ku zmyslu
Osoba je individuum, je duchovná, jedinečná, jednotná, dôstojná atď.
112
Daniel Kahneman
- smery
- teórie
- kognitívna psychológia
**- behaviorálna ekonómia**:
- teória kognitívnych skreslení
- prospektová teória
- (Nobelová cena za ekonómiu, 2002)
113
Kahneman
- dielo
- systémy (2)
* *Myslenie, rýchle a pomalé (2011)*: Kahneman rozdelil myslenie do dvoch systémov:
1. Systém 1: Rýchle, automatické, intuitívne rozhodovanie založené na heuristikách a skresleniach. Tento systém je nevedomý a často chybný, ale veľmi efektívny v každodenných situáciách.
2. Systém 2: Pomalé, analytické a logické rozhodovanie, ktoré si vyžaduje vedomé úsilie a je menej náchylné na skreslenia, ale je energeticky náročné.
114
Kognitívne skreslenia (6) + kedy sa používajú, účinnosť
Kahneman
1. Zákon malých čísel – Tendencia vyvodzovať závery z malého počtu dát.
2. Efekt ukotvenia (anchoring): Prvé číslo, ktoré človek vidí, ovplyvní jeho neskorší odhad.
3. Reprezentatívna heuristika: Hodnotenie pravdepodobnosti na základe podobnosti so stereotypom.
4. Confirmation bias – tendencia hľadať informácie, ktoré potvrdzujú naše predpoklady.
5. Framing efekt – spôsob, akým je informácia prezentovaná, môže ovplyvniť rozhodnutie.
6. Overconfidence bias – nadmerná dôvera v naše vlastné schopnosti predpovedať budúce udalosti.
* môžu urýchliť rozhodovanie, ale aj viesť k systematickým chybám.
* zvyčajne sa používajú pri rozhodovaní v neistých podmienkach.
115
Prospektová teória (3)
Daniel Kahneman & Amos Tversky
- ako ľudia hodnotia potenciálne zisky a straty.
1) Referenčný bod: Ľudia hodnotia výsledky ako zisky alebo straty vzhľadom na referenčný bod (očakávanie, pôvodný stav…).
2) Klesajúca citlivosť (diminishing sensitivity): Subjektívny rozdiel medzi 100 a 200 dolármi je väčší než medzi 900 a 1000 dolármi.
3) Averzia voči strate (loss aversion): Straty bolia viac než potešia zisky rovnakého rozsahu.
116
Rogers - 2 hlavné obranné mechanizmy a ich funkcia
slúžia na ochranu kongruencie medzi skúsenosťami a vnímaným „ja“.
1. popieranie - skúsenosť je vylúčená z vedomia (Napr. ak sa človek považuje za milého, môže poprieť, že sa správal agresívne.)
2. skreslenie - Skúsenosť je prijatá do vedomia, ale je zmenená alebo interpretovaná tak, aby neohrozila obraz o sebe. (Napr. človek si povie, že konal agresívne, „len preto, že bol unavený“ – nie preto, že by bol v hĺbke duše nemilý.)
117
Konštruktivizmus + 3 predstavitelia
Konštruktivizmus je psychologický a pedagogický smer, ktorý tvrdí, že poznanie a učenie nevzniká pasívnym prijímaním informácií, ale **aktívnym vytváraním** (konštruovaním) významov a vedomostí na základe **skúseností** jednotlivca.
Piaget (genetická epistemológia)
Vygotskij (učenie, ZPD)
Kelly (osobné konštrukty)
118
"dostatočne dobrá matka"
**Winnicott**
S rastúcou zrelosťou dieťaťa matka prirodzene prestáva byť dokonale responzívna, čo dieťaťu umožňuje zažiť frustráciu, získať pocit samostatnosti a budovať vlastné psychické Ja.
119
Bandura vs. Rotter
hlavní predstavitelia **sociálneho učenia** - netradičný behaviorizmus
**Bandura**: pozorovanie-modelovanie; self-efficacy
**Rotter**: očakávanie+hodnota; lokusy kontroly
**Bandura**: učenie pozorovaním, ***posilnenie*** ovplyvňuje, či správanie pretrvá, nie či ho prvý krát zopakujeme.
**Rotter**: učenie je závislé od *očakávanej* odmeny (posilnenie).
120
Rotter - Teória sociálneho učenia
- 2 typy očakávaní
(keď sa rozhodujeme, či vykonáme správanie)
1. Špecifické očakávania – založené na konkrétnych skúsenostiach.
2. Zovšeobecnené očakávania – prenášajú sa na viac situácií, dôležité pre stabilitu osobnosti.
121
Vývin morálneho usudzovania
**Piaget** (neskôr Kohlberg, 6)
**1. paralelné hry** – (na počiatku predoperač. štádia) vlastné pravidlá, stále sa menia a hra neslúži spoločenskému účelu
**2. pravidlá ako absolútne morálne imperatívy** – (okolo 5.roku) pravidlá sú trvalé, posvätné a nemeniteľné, čin posudzovaný z hľadiska následkov, nie intencia
**3. začína uznávať pravidlá sociálnej konvencie** – začína chápať, že niektoré pravidlá sú len spoločenské konvencie, kt. sa môžu ľubovoľne zmeniť, pokiaľ sa na tom všetci zhodnú, slabne
morálny realizmus, zameriava sa na posudzovanie úmyslu
**4. vytváranie pravidiel všeobecnejšie** – (počiatok štádia formálnych operácii) mladiství prejavujú záujem o vytváranie pravidiel, aby sa mohli vysporiadať so situáciami, s kt. sa
predtým nestretli, ideologický spôsob usudzovania (širšie problémy)
