kľúčové slová Flashcards
(176 cards)
1
Q
IQ kvocient
A
Stern
2
Q
personálna a diferenciálna psychológia
A
Stern
3
Q
Nevedomé potlačené pudy, túžby, traumy
A
Freud
4
Q
Popieranie, potlačenie, presun, sublimácia, projekcia
A
Freud
5
Q
Individuálna psychológia
A
Adler
6
Q
Poradie narodenia
A
Adler
7
Q
Menejcennosť a kompenzácia
A
Adler
8
Q
Komplex nadradenosti
A
Adler
9
Q
Sociálny záujem ako základné meradlo pre duš. zdravie
A
Adler
10
Q
Ciele ako kľúčové pre zmysel života
A
Adler
11
Q
analytická psychológia
A
Jung
12
Q
kolektívne nevedomie
A
Jung
13
Q
osobné nevedomie
A
Jung
14
Q
Archetypy
A
Jung
15
Q
Persona
A
Jung
(verejná maska)
16
Q
Anima & Animus
A
Jung
(žena v mužovi, muž v žene)
17
Q
Individuácia
A
Jung
(integrácia vedomého a nevedomého)
18
Q
extrovert, introvert
A
Jung
19
Q
psychologické funkcie: myslenie, pocity, intuícia, vnímanie
A
Jung
20
Q
Synchronicita
A
Jung
(zmysluplná náhoda)
21
Q
otec sociálnej psychológie
A
Lewin
22
Q
Teória poľa
A
Lewin
23
Q
Model zmeny
A
Lewin
24
Q
pojem Akčný výskum
A
Lewin
25
Life space
Lewin
(ja+prostredie)
26
Motívy ako formy psychického napätia, kt. vznikajú z nevyrovnaného stavu medzi tým, čo človek má, a tým, čo chce dosiahnuť.
Lewin
27
Valencia (cieľových objektov)
Lewin
28
pozitívna (približovanie) a negatívna (vyhýbanie) valencia
Lewin
29
KONFLIKTY:
priblíženie - priblíženie
vyhýbanie - vyhýbanie
priblíženie - vyhýbanie
Lewin
30
unfreezing, change, refreezing
Lewin
(model zmeny správania)
31
Skupinová dynamika
Lewin
32
personologický prístup
Murray
33
TAT (Thematic Apperception Test)
Murray
34
needs & presses
Murray
35
alfa press & beta press
Murray
36
27 psychogénnych potrieb (achievement, nurturance, autonomy...)
Murray
37
neetické experimenty na študentoch
Murray
38
sociálne orientovaná psychoanalýza (neopsychoanalýza)
Horney
39
Základná úzkosť
Horney
40
úzkosť vyúsťujúca z emočného zanedbávania v detstve
Horney
41
3 neurotické stratégie:
k ľuďom
proti ľuďom
od ľudí
Horney
42
10 neurotických potrieb (náklonnosti, schválenia, obdivu, uzavretosti...)
Horney
43
reálne ja vs. ideálne ja
Horney
44
závisť materstva
Horney
45
trait theory (3)
Allport
Cattell
Eysenck
46
proprium
Allport
47
Zaviedol pojem osobnostná psychológia a kládol dôraz na idiografický prístup, teda skúmanie jednotlivca ako celku, nie len štatistických priemerov.
Stern
48
Rozvinul analytickú psychológiu, zdôrazňoval kolektívne nevedomie a archetypy – univerzálne obrazy a symboly prítomné v každej kultúre.
Jung
49
Zdôraznil pocit menejcennosti a snahu o nadradenosť ako hlavné motívy správania, a význam sociálneho záujmu pre zdravý vývin osobnosti.
Adler
50
Tvrdil, že správanie je výsledkom interakcie osoby a jej psychologického prostredia (lifespace), a venoval sa tiež skupinovej dynamike a štýlom vedenia.
Lewin
51
Rozvinul teóriu potrieb a tlakov (needs and presses), ktoré spolu formujú osobnosť, a vytvoril TAT (Tematický apercepčný test) na ich zisťovanie.
Murray
52
Kritizoval Freudovu teóriu z pohľadu žien, zdôraznil úzkosť z medziľudských vzťahov a vyvinul model neurotických trendov (podriaďovanie, boj, vyhýbanie).
Horney
53
Zakladateľ moderného výskumu osobnosti, zdôraznil jedinečnosť jednotlivca, koncept propria (osobného „ja“) a funkčnú autonómiu motivácie.
Allport
54
kardinálne, centrálne, sekundárne črty
Allport
55
funkčná autonómia
Allport
56
propriate striving
Allport
57
štádiá:
1. telo
2. identita
3. sebaúcta
4. self extension
5. self image/svedomie
6. racionálne self
7. propriate striving
8. knowing
Allport
(proprium = self)
58
syntéza myšlienok Freuda + Marxa
Fromm
59
psychoanalytik, ktorý prepojil psychológiu s filozofiou, sociológiou a etikou
Fromm
60
Útek od slobody
Fromm
61
zákl. potreba je nájsť zmysel a slobodu v rámci spoločnosti
Fromm
62
sloboda - prináša autonómiu, ale aj osamelosť a úzkosť
Fromm
63
hlavný problém spoločnosti: voľba medzi robotizmom a humanistickým socializmom
Fromm
64
mechanizmy úniku od slobody:
1. autoritarizmus
2. deštruktivita
3. konformita
Fromm
65
kritika materialistickej spoločnosti - zdravý človek miluje, tvorí a rozvíja svoju osobnosť v spojení s inými ľuďmi
Fromm
66
temperament (daný) vs. charakter (vlastná etika)
Fromm
67
produktívne a neproduktívne charaktery
Fromm
68
asimilácia & socializácia
Fromm
69
receptívny, vykorisťujúci, hromadiaci, trhový typ charakteru
Fromm
70
mať vs. byť
Fromm
71
1. Potreba vztiahnutosti
2. Potreba transcendencie
3. Potreba zakorenenosti
4. Potreba identity
5. Potreba orientačného rámca
Fromm
72
4 štádiový kognitívny vývin
Piaget
73
senzomotorické
predoperačné
štádium konkrétnych operácií
štádium formálnych operácií
Piaget
74
stálosť objektov
Piaget
75
egocentrizmus
Piaget
(predoperačné št.)
76
animizmus
Piaget
pripisovanie životných vlastností neživým veciam (predoperačné št.)
77
metapoznanie
Piaget
premýšľanie o vlastnom myslení
78
schéma
Piaget
mentálny rámec na porozumenie sveta
79
asimilácia & akomodácia
Piaget
* Asimilácia – začlenenie nových skúseností do existujúcich schém
* Akomodácia – úprava schém podľa novej skúsenosti
80
rovnováha / ekvilibrácia
Piaget
proces dosahovania rovnováhy medzi asimiláciou a akomodáciou
81
genetická epistemológia
Piaget
poznanie sa vyvíja aktívnym prispôsobovaním sa prostrediu
82
Sociokultúrna teória vývinu
Vygotskij
83
sociálna reč
Vygotskij
(malé deti - myslenie a jazyk nie sú prepojené)
84
egocentrická reč
Vygotskij
(2r)
85
vnútorná reč
Vygotskij
(6r)
86
Zóna najbližšieho vývinu (ZNV / ZPD – Zone of Proximal Development)
Vygotskij
87
scaffolding / opora
Vygotskij
88
Zdôraznil jedinečnosť osobnosti a vedomé motívy, zaviedol pojem proprium (osobné „ja“) a funkčnú autonómiu, podľa ktorej sa motívy správania môžu osamostatniť od pôvodných príčin.
Allport
89
Spojil psychoanalýzu s humanizmom a tvrdil, že človek je formovaný potrebou slobody, lásky a zmyslu, pričom sa musí vyrovnávať s pocitom odlúčenosti od sveta a druhých.
Fromm
90
Tvrdil, že poznanie sa vyvíja v štyroch vývinových štádiách, pričom deti aktívne konštruujú svoje myslenie prispôsobovaním sa prostrediu pomocou asimilácie a akomodácie.
Piaget
91
Zdôraznil, že poznanie sa vyvíja cez sociálnu interakciu, najmä v zóne najbližšieho vývinu, kde sa dieťa učí pomocou skúsenejších osôb a kultúrnych nástrojov ako jazyk.
Vygotskij
92
životný príbeh
Murray
personológia
93
činnosťový prístup
Rubinštejn
vedomie + činnosť
94
človek je tvorca aj subjekt činnosti (svet a človek = obojstranný vzťah)
Rubinštejn
95
self theory
Rogers
sebakoncepcia, ideálne ja, sebaúcta
96
tendencia k sebaaktualizácii
Rogers
97
bezpodmienečné prijatie
Rogers
98
otvorenosť voči skúsenosti
existenciálny život
dôvera v pocity
kreativita
naplnený život
Rogers
zdravá osoba
99
empatia
kongruencia
bezpodmienečné prijatie
Rogers
3 piliere terapeutického vzťahu
100
na klienta zameraná terapia
Rogers
101
hierarchia potrieb
Maslow
102
sebarealizácia a pozitívny potenciál človeka
Maslow
103
- autenticita, spontánnosť
- zmysel pre humor, tvorivosť a -prijatie seba aj druhých
hodnoty
- vrcholové zážitky
Maslow - sebarealizovaná osobnosť
104
deficitné potreby (D-potreby) a rastové potreby (B-potreby)
Maslow
105
patológia vzniká ako dôsledok frustrácie pozitívnych potrieb, nie ako prejav vrodeného zla
Maslow
106
Faktorová analýza osobnosti
Cattell (16)
Eysenck (3)
107
16PF
Cattell
16 osobnostných faktorov
108
A-O, Q1-Q4
Cattell
16 osobnostných faktorov
109
warmth, reasoning, emotional stability, dominance, liveliness, sensitivity, perfectionism, tension...
Cattell
16 osobnostných faktorov
110
povrchové,
zdrojové,
dynamické črty
Cattell
111
fluidná (Gf) a kryštalizovaná (Gc) inteligencia
Cattell
112
Teória psychosociálneho vývinu
Erikson
113
Ego stavané na dôvere a identite
Erikson
114
Psychosociálne epigenetické štádiá
Erikson
115
kríza: menejcennosť / cnosť
Erikson
116
1. Dôvera vs. základná nedôvera
2. Autonómia vs. hanba a pochybnosti
3. Iniciatíva vs. vina
4. Pracovitosť vs. menejcennosť
5. Identita vs. zmätok rolí
6. Intimita vs. izolácia
7. Generativita vs. stagnácia
8. Integrita vs. zúfalstvo
Erikson
psychosociálny vývin
117
vývin je neprerušovaný a dynamický proces, ktorý pokračuje až do staroby.
Erikson
118
Teória temperamentu
Eysenck
119
biologické základy osobnosti a inteligencie
Eysenck
120
faktorová teória: trojrozmerný model osobnosti
Eysenck
121
extraverzia, neurotizmus, psychoticizmus
Eysenck - Faktorová teória osobnosti
122
inteligencia je dedičná
Eysenck
123
Teória osobných konštruktov
Kelly
124
triedenie svojich skúseností do bipolárnych dimenzií (dobrý/zlý)
Kelly
125
korolály (dichotómie, individuality, fragmentácie...)
Kelly
Teória osobných konštruktov
126
Zdôrazňoval jednotu vedomia a činnosti, podľa neho človek poznáva svet prostredníctvom aktívnej činnosti, ktorá spätne formuje jeho psychiku.
Rubinštejn
127
Tvrdil, že každý človek má vrodenú tendenciu k sebaaktualizácii a psychická pohoda vzniká vtedy, keď je skutočné ja v súlade s ideálnym ja.
Rogers
128
Navrhol hierarchiu potrieb, podľa ktorej musí človek najprv naplniť základné potreby (ako jedlo či bezpečie), aby sa mohol rozvíjať smerom k sebarealizácii.
Maslow
129
Pomocou faktorovej analýzy identifikoval 16 základných čŕt osobnosti, čím vytvoril jeden z prvých komplexných dotazníkov osobnosti (16PF).
Cattell
130
Navrhol osemstupňový model psychosociálneho vývinu, kde v každej etape života človek čelí dôležitému konfliktu (napr. dôvera vs. nedôvera), ktorý ovplyvňuje jeho identitu.
Erikson
131
Tvrdil, že osobnosť je daná biologicky a dá sa popísať pomocou troch dimenzií: extraverzia, neurotizmus a psychoticizmus.
Eysenck
132
Vytvoril teóriu osobnostných konštruktov, podľa ktorej ľudia fungujú ako „vedeckí bádatelia“, ktorí si vytvárajú vlastné mentálne modely (konštrukty), aby si vysvetlili svet.
Kelly
133
model sociálneho učenia
Rotter
134
lokusy kontroly
Rotter
135
Potenciál správania = očakávanie + hodnota posilnenia
Rotter
136
očakávania a hodnoty ovplyvňujú správanie
Rotter
137
Potenciál potreby = sloboda pohybu + hodnota potreby
Rotter
138
Sloboda pohybu
Rotter
subjektívna miera očakávania, že správanie povedie k uspokojeniu potreby.
139
Minimálna úroveň cieľa
Rotter
najnižší bod, pri ktorom je posilnenie ešte považované za hodnotné.
140
interný & externý lokus kontroly
Rotter
141
true self & false self
Winnicott
142
transitional objects
Winnicott
- pomáhajú so separáciou od matky a rozvojom sebaidentifikácie
143
teória sociálneho učenia
Bandura
144
sociálne-kognitívna psychológia/učenie
Bandura
145
experiment s bábikou Bobo
Bandura
146
observačné učenie
Bandura
147
modelovanie
Bandura
observačné učenie
148
triadický recipročný determinizmus
Bandura
sociálne učenie : správanie, posilnenie, osobné faktory
149
autoregulácia
Bandura
150
Sebaefektívnosť (Self-efficacy)
Bandura
151
existenciálna psychológia
Frankl
152
logoterapia
Frankl
153
zmysel (života)
Frankl
154
zmysel v utrpení
Frankl
155
voľnosť vo voľbe
Frankl
156
existenciálne vákuum
Frankle
157
existenciálna frustrácia
Frankl
158
nedeľná neuróza
Frankl
159
Vôľa ku zmyslu (čo robí osobu osobou)
Frankl
160
behaviorálna ekonómia
Kahneman
161
teória kognitívnych skreslení
Kahneman
162
prospektová teória
Kahneman & Tversky
ako ľudia hodnotia potenciálne zisky a straty.
163
Nobelová cena za ekonómiu (2002)
Kahneman
164
Systém 1: Rýchle myslenie
Systém 2: Pomalé myslenie
Kahneman
165
loss aversion
Kahneman
prospektová t.
166
anchoring
Kahneman
heuristika (prvé číslo, čo vidím, ovplyvní môj neskorší pohľad)
167
framing efekt
Kahneman
heuristika - spôsob, akým je informácia prezentovaná, môže ovplyvniť rozhodnutie.
168
PEN model
Eysenck
(psychot, extr, neurot)
169
"dostatočne dobrá matka"
Winnicott
170
Nositeľ Nobelovej ceny za ekonomiku, autor teórie dvoch systémov myslenia (rýchle intuitívne vs. pomalé analytické) a spoluautor prospektovej teórie, ktorá opisuje rozhodovanie za neistoty a kognitívne skreslenia.
Daniel Kahneman
171
Zakladateľ logoterapie, tvrdil, že základnou motivačnou silou človeka je hľadanie zmyslu, ktorý možno nájsť aj v utrpení; zdôrazňoval duchovnú dimenziu a slobodu voľby postoja.
Viktor Frankl
172
Zástupca sociálno-kognitívneho prístupu, podľa ktorého sa ľudia učia pozorovaním iných (modelové učenie); zaviedol pojem sebaúčinnosť ako kľúčový činiteľ motivácie a správania.
Albert Bandura
173
Predstaviteľ objektových vzťahov, zdôrazňoval význam „dostatočne dobrej matky“ a zaviedol pojmy ako pravé a falošné Ja či prechodový objekt, ktorý pomáha dieťaťu prejsť od subjektívnej k objektívnej realite.
Winnicott
174
Autor teórie sociálneho učenia, podľa ktorej správanie závisí od očakávanej hodnoty výsledku a subjektívnej pravdepodobnosti úspechu; známy aj konceptom vnútorného a vonkajšieho lokusu kontroly.
Julian B. Rotter
175
vývin morálneho usudzovania
Piaget (potom Kohlberg)
176
paralelná hra
Piaget
