Poruchy komunikácie, jazyky a reči Flashcards
(21 cards)
Skratky
ID – intelektový deficit, NKS – narušená komunikačná schopnosť, NP- neurovývinové poruchy, NVR – narušený vývin reči, OVR – oneskorený vývin reči, PHM – pôrodná hmotnosť, PAS – poruchy autistického spektra, ŠNVR – špecificky narušený vývin reči, ŠPU – špecifické poruchy učenia, SPK – sociálna (pragmatická) porucha komunikácie, VD – vývinová dysfázia, VJP – vývinová jazyková porucha, VP – vývinová porucha
Základné pojmy
- Komunikácia – všetky formy odosielania a prijímania správ/informácií, diskurz, hovorený jazyk, gestá, výrazy tváre, porozumenie neexplicitnému významu (inferencia) …
- Jazyk – verbálny, písomný alebo obrazový kód na sprostredkovanie informácií – forma, funkcia a použitie konvenčného systému symbolov, pre ktoré platia určité pravidlá (syntax, morfológia, sémantika). Aký používa slovník, aké zložité veci, gramatika, logika, či používa správne výrazy…
- Reč – expresívna schopnosť vyjadrovať myšlienky pomocou produkcie zvukov cez orálne pohyby, vyžaduje si motorické a lingvistické schopnosti, kvalita artikulácia, plynulosti, hlasitosti, rezonancie. Napríklad dyslália (problém s výslovnosťou).
- Pri písaní správy o stave rečových alebo komunikačných schopností sa do správy píše a hodnotí okrem reči aj prejav gest, mimiky, neexplicitné významy
- K deficitom a poruchám môže dochádzať na všetkých úrovniach komunikácie
Poruchy jazyka a reči
- Americká asociácia pre reč-jazyk-sluch (The American Speech-Language-Hearing Association – ASHA) definovala jazykovú poruchu: ťažkosti „porozumenia a/alebo použitia hovoreného, písaného a/alebo iného systému symbolov. Porucha môže zahŕňať:
1. Formu jazyka – fonematicko-fonologickú, gramatika-morfologické a syntaktické systémy
2. Obsah jazyka – sémantický systém – slovná zásoba
3. Funkcie jazyka – v komunikácii (pragmatický systém) – použitie v sociálnych situáciách - Alebo kombináciu deficitov na viacerých jazykových rovinách“ či už vo verbálnej alebo písomnej forme jazyka
- Pri písaní správy musíme brať do úvahy aj ako testujeme, hovorenie je najľahšie, čítanie stredné a písanie ako testovanie najťažšie
Poruchy reči sú definované
Ako problémy s produkciou hovoreného jazyka
Poruchy reči môžu ovplyvniť plynulosť reči (napríklad zajakávanie), vnímanú kvalitu produkcie (napríklad poruchy hlasu) alebo výslovnosť konkrétnych zvukov (napríklad poruchy artikulácie)
Porozumenie reči môže byť neporušené
Epidemiológia porúch jazyka a reči
Častý problém, vyskytuje sa v rôznom veku a zastúpení
* Ťažšie sa určuje prevalencia – odlišné metodologické postupy (najmä v spôsobe klasifikácie, definovania porúch, kritérií)
* Najčastejšie sa vyskytuje oneskorenie vývinu reči (OVR)
* Za celú skupinu porúch je odhad tohto výskytu okolo:
11% medzi 3-5 rokom
9% medzi 6-8 rokom
V školskom veku 4-7%
* Asi 8% chlapcov a 6% dievčatá, prevalencia je 1:3 v neprospech chlapcov
* Veľká časť školákov „vyrastie“ z poruchy reči do poruchy učenia
* Prečo je takýto úzky vzťah medzi poruchami reči a učenia?
* Skúmanie príčin je komplikované (poruchy sa vyskytujú samostatne, aj spolu s inými)
ŠNVR
Biologické faktory
Genetická predispozícia (u rodičov ŠNVR/ŠPU), gény (behav, fenotyp) – asociácie aj s inými poruchami (PAS, ADHD)
Diskrétne neurologické symptómy (podobne ako iné NP)
Odlišnosti v štruktúrach mozgu – jazykové štruktúry (napríklad planum temporale) je väčšina v ľavej hemisfére, viac asymet. Aj vo funkčných oblastiach odlišnosti (napríklad auditívne). Asociované s určitými časťami mozgu – sídlo reči a jemnej motoriky pri sebe, preto keď sa stimuluje jedno tak pomáha druhému
Nie sú jednoznačné biologické markery pre poruchy reči
Ak vidíme komplikácie pri pôrode – napríklad rehabilitácia dieťaťa Vojtovkou – narušená motorika rúk, tak ústa a jazyk môžu byť zasiahnuté tiež. Pri anamnéze hlásia rodičia problém pri prechode na tuhú stravu ..
V dôsledku enviromentálnych faktorov
FAS – často aj ID, vývinové zaostávanie
Vystavenie drogám počas tehotenstva matky – nízka PHM, nezrelosť, intrauterinná rastová retardácia, ..kokaín asociovaný s OVR
Zdravotné faktory
Zápaly stredného ucha, rané obdobia vývinu (nízka PHM, prematurita)
Ak má dieťa v anamnéze časté ORL, sťažená sluchová analýza, skrytá porucha sluchu nedostatočne identifkovaná
Veľké nosné mandle, ktorá robí útlak na ucho. Nedostatočné zachytávanie zvuku
Sociálne faktory
Slabá interakcia matka a dieťa
CAN – malá podnetnosť sociálnej interakcie
Úrovne komunikácie
– vždy popisujem všetky 3 stupne, všetko sledujem, zachytávam, hodnotím
1. Komunikácia - diskurz, gestá, inferencia, tón hlasu
2. Jazyk - sémantika, syntax, morfológia
3. Reč - percepcia a produkcia zvuk
To ako hovoríme súvisí s momentálnym stavom. To kam sa dostane s rečou závisí od jeho kognitívnej schopnosti (aký je jeho intelekt), od jeho psycho-sociálneho vývinu (kde a ako komunikujem, treba dieťa vystavovať rôznym sociálnym podnetom, prídem niekam a pozdravím, komunikujem aj s inými ľuďmi ako s mojimi rodičmi) a motorický vývin (vzťah ku komunikačným schopnostiam).
Jazykové roviny
- Foneticko-fonologická – schopnosť ako vyslovujeme hlásky, počujeme a rozlišujeme. Nie je to len o pasívnej stránke. V predškolskom období je treba, aby dieťa vedelo pracovať s týmito hláskami – poviem dom a ono vie, ktorá hláska je prvá a ktorá posledná a keď mu poviem povedz mi slovo dom bez d tak si podrží to slovo a povie mi to.
- Morfologicko-syntaktická – zaujíma nás gramatika, jazykový cit, gramatické pravidlá. Dôležité je ako je staré a do ktorého ročníka chodí – ktoré gramatické pravidlá sa učia v ktorom ročníku. Napríklad pri hodnotení dieťaťa pozorujeme či nám hovorí v jednoduchých vetách alebo súvetiach. Darmo máme nejaké dievčatko čo má 11 a rozpráva veľa keď jej nie je rozumieť a rozpráva vo veľmi jednoduchých vetách, keď by teda hlavne už mala mať rozvinuté abstraktné myslenie. Viaže sa s poruchou intelektu – keď je intelekt slabší nedostanem sa do abstraktného myslenia a ovplyvní to reč
- Lexikálno-sémantická – oblasť slovnej zásoby, bohatosť slovníka, či dieťa číta, či my mu čítame, akým informáciám je vystavené.
- Pragmatická - použitie reči, komunikačných schopností v sociálnych situáciách. Hodnotíme sociálne normy v ktorých sa to vyskytne a v akom veku. Je rozdiel keď dieťa provokuje alebo keď niečomu nerozumie. Napríklad: príde na prednášku a začne miesto prednášania rozprávať o veselých príhodách. Človek sa snaží aktívne komunikovať a nejde mu to, nevedia že niečo z toho čo robia je zle. Napríklad autisti, schizofrénia, ADHD – skrz impulzívnosť
Vývin komunikačného zámeru – gestá
- Gesto = neverbálny prejav zámerného správania v komunikácii, pomáha vyjadrovať komplexnejšie myšlienky (ako je dieťa schopné povedať)
- Kvalita a kvantita používania gest = vývinová úroveň komunikácie
- Prvé detské komunikačné symboly symboly sa realizujú dvomi typmi gest:
o Protoimperatívne – ukazovanie čo chce (žiadosť), objavuje sa skôr ako protodeklaratívne gestá, regulácia správania druhých
o Protodeklaratívne – získavanie pozornosti prostredníctvom predmetu, komunikácia „o objekte“, komentovanie okolia
Gestá v kontexte raného vývinu detí
- Výskyt gest rastie s vekom dieťaťa (v 8. mesiaci okolo 3 typov gest, v 9. mesiaci cca 20, v 18. mesiaci takmer 50 rôznych gest), gestá sa spájajú, 2-3 naraz, postupne sa pridáva zvukový prehovor
- Spájanie 2 gest alebo gesta a zvuku predchádza používaniu 2-slovných viet
- Gestá vždy o 2-3 mesiace predbiehajú vývin verbálnej reči
- Využitie v praxi:
2 rovnako staré nehovoriace deti (napríklad s OVR) sa môžu výrazne odlišovať v úrovni jazykových schopností. Diferencovať ich môže produkcia gest, podľa toho vieme ako ďaleko je dieťa od produkcie prvých slov a dvojslovných prehovorov – predikcia vývinu
Vývin reči – medzníky
- Koniec 7.-8. mesiaca → 1. porozumenie gest a slov, džavotanie – ba, bu, gi – neskôr sú to reťazce zvukov „mamamama“ alebo „tatatata“. Riziko: absencia komunikačného zámeru (zdieľaná komunikácia, gestá, vokalizácia).
- Okolo 12. mesiaca → slovná zásoba 1-16 slov viacej rozumie ako hovorí. Riziko: absencia komunikačného zámeru (zdieľaná komunikácia, gestá, vokalizácia).
- Začiatok 18. mesiaca → slovná zásoba 50-70 slov, 15 názorových gest, porozumenie výrazom tváre, intonácii, zdieľaná pozornosť. Riziko: absencia gest (4 komunikačné, použitie predmetov). Je to signál na vyhľadanie logopéda.
- Po 18. mesiaci → 1-2 slovné vety (prehovory). Dokáže uvažovať o dvoch pojmoch – veciach, ktoré spolu súvisia. 2-slovné spojenia sú nedokonalé, „hači ne“, „tam haji“, „auto-peč“ toto tu
+ tabulka
prirodzená variabilita
Rôznorodosť je pri vývine reči o čosi väčšia, na rozdiel od motorického
vývin
Oneskorený vývin reči (OVR)
- Oneskorenie vývinového míľnika (prvé slová, prvé vety …)
- Oneskorenie v jednej alebo aj vo všetkých jazykových rovinách (zrozumiteľnosť reči, výslovnosť, slovná zásoba, gramatika, schopnosť primerane vstupovať do komunikácie)
- OVR nie je porucha, je to prekurzor (poruchy)
- Dieťa sa môže oneskoriť max o 6 mesiacov v porovnaní s rovesníkmi (variabilita v normálnom vývine), ak zaostáva viac ako 6 mesiacov → prekurzor vývinovej poruchy
- Spoľahlivo identifikujeme medzi 18-30 mes
- Termín používame najdlhšie do 42 mesiacov dieťaťa (3,5 roka) → špecifikujeme poruchu (napríklad špecificky narušený vývin reči)
- Nešpecifický prekurzor – tj. Môže byť prejav rôznych porúch (špecif. Porucha reči, mentálne postihnutie, autizmus, porucha sluchu…)
- Asi 10% detí v populácii
- V minulosti sa čakalo či sa dieťa rozrozpráva do 3 roku – bagatelizácia problému odborníkmi aj laickej verejnosti
- Na Slovensku od roku 2019 povinný skríning psychomotorického vývinu u pediatrov – zvyšuje pravdepodobnosť záchytu detí s OVR
- Skorý záchyt → intervencia → zníženie negatívneho dopadu na vývin dieťaťa
OVR * Kompetencia a intervencia špecialistov
Logopéd
Nácvik komunikačného procesu, doplnková alebo alternatívna komunikácia – kompenzuje (dočasne alebo natrvalo) hendikep u detí s ťažko narušenou komunikačnou schopnosťou (vývinová dysfázia, s ťažkým telesným, mentálnym alebo kombinovaným postihnutím)
Podporuje rozvinuté komunikačné schopnosti v hovorenej, písanej forme alebo gestami (napríklad manuálne, grafické a taktilné znaky, ktoré využívajú deti a rodina na efektívnejšiu funkčnú komunikáciu.
Psychológ
Môže identifikovať OVR, hodnotí rečový komunikačný vývin pri komplexnom vývinovom vyšetrení, podporné vedenie rodičov
Kniha o detskej reči
Poruchy reči a jazyka rôzne pohľady a delenia
- Poruchy môžu vzniknúť
1. Na vstupe - strata sluchu - bližšie info o vývine a deficitoch reči pri sluchovom postihnutí v prednáške o patopsychológii
2. Na výstupe reči – napríklad anatomické problémy pri tvorbe hlások, ochrnutie tváre …
3. Spracovanie reči
Schopnosť porozumenia – receptívna stránka
Schopnosť rečovej produkcie – expresívna stránka
Schopnosť komunikovať – pragmatická stránka
Delenie NKS (narušená komunikačná schopnosť)
- Vývinové poruchy → objavujú sa v rannom detstve, najneskôr v predškolskom období, zaraďujeme medzi neurovývinové poruchy, ide o celoživotné poruchy, ktoré môžu byť kompenzované, ale nie „vyliečené“. Dá sa s tým pracovať ale vidíme to aj v dospelosti – stále robia chyby, pomalšie čítajú …
- Získané poruchy → ide o poruchy, ktoré sú v dôsledku iného ochorenia (najmä neurologického alebo psychického podkladu), môžu sa objaviť v detstve, ale aj hocikedy počas života
Narušenie zvukovej stránky reči - obrázkové delenie
- Funkčné - predpokladáme, že nie je narušená funkcia toho orgánu
Artikulačná – motorické aspekty
Fonologická – lingvistické aspekty, môže to byť aj tým, že nevie ako idú písmenká po sebe alebo ich tam nerozozná - Organické
Motorické/neurologické
Exekutíva – dyzartria
Plánovanie - apraxia
Štrukturálne
Rázštep podnebia
Iné orofaciálne abnormality
Štrukturálne deficity v dôsledku truamy
Senzorická/percepčná
Poruchy sluchu
Funkčná porucha zvuku reči def
- V minulosti ozn. Dyslália
- Najčastejšie a zároveň najrozšírenejší problém reči v mladšom a staršom predškolskom období
- Nevie vysloviť hlásku/y v prúde reči, narušená je výslovnosť
- Hlásky vynechávať, zamieňať alebo používať, či tvoriť nesprávnym spôsobom
- V 4. roku dieťaťa priemerne u 60% populácie, na začiatku školskej dochádzky asi u 40%, do 9. roku vidíme pokles výskytu na približne 10%
Funkčná porucha zvuku reči delenie
- artikulačná porucha - nevie vysloviť hlásku R správne a nahrádza ju jej hrdelnou formou. Ľudovo hovoríme, že dieťa „ráčkuje“
- fonologickú poruchu - dieťa síce správne artikuluje hlásky cszdz a čšždž, ale v slovách si ich zamieňa, namiesto saša hovorí sasa, šaša; namiesto časopis čašopiš, casopis, a pod.).
V praxi sa často vzájomná kombinácia (niektoré hlásky dieťa v reči zamieňa, iné nevie správne vysloviť)
Funkčná porucha zvuku reči vek a príčiny
o Do 5. roku života sa môže jednať o prirodzený, fyziologický jav, tzv. vývinovo neustálená výslovnosť, avšak len v prípade, ak dieťa hlásky v slovách nahrádza fyziologicky (napr. ak nevie artikulovať hlásku R a namiesto nej v slovách používa hlásky L-J-V- príp. samohlásky).
o Ak má dieťa už pred 5.rokom života osvojené nesprávne formy hlások (napr. medzizubné csz, hrdelné R a pod.), alebo používa patologické fonologické procesy pri zámene hlások v slovách (pozri nižšie), tak sa už nejedná o jav fyziologický a je potrebné zahájiť terapiu čo najskôr.
o Pri nesprávnej, ale fyziologickej výslovnosti v období medzi 5. – 7. rokom môže dôjsť aj k spontánnej úprave výslovnosti, jedná sa o tzv. predĺžený fyziologický vývin.
o Po tomto veku je odchýlka vo výslovnosti fixovaná a nemôžeme očakávať jej spontánne zlepšenie. Medzi najťažšie hlásky slovenského jazyka patria hlásky R, L, a sykavky C, S, Z, DZ, Č, Š, Ž, DŽ.
Príčiny artikulačná porucha, fonetická poruchy:
* Rečové orgánové anomálie orgánov - prirastená jazyková uzdička, otvorený zhryz, veľká nosohltanová mandľa – nutné ORL vyšetrenie!
* chybnú výslovnosť nechtiac fixuje spoločenské prostredie dieťaťa (opakuje a používa roztomilú chybnú výslovnosť).
* pohybová neobratnosť dieťaťa.
Fonologická porucha:
- dieťa používa vývinovo mladšie fonologické procesy (FP), ktoré by sa už v jeho veku nemali vyskytovať:
- rané FP, ktoré sa do 3.roka života strácajú (vynechávanie neprízvučnej slabiky tefón = telefón; vynechanie koncovej spoluhlásky pe = pes; posun velárnych hlások dopredu káva = táva, guma = duma …),
- neskoré FP (zjednodušenie spoluhláskových skupín slon = son, lon; kĺzanie likvíd lopa = jopta, ryba = viba, jiba; záverovanie, nahrádzanie úžinových hlások záverovými misa = mita, čaj = taj
- dieťa používa patologické FP (napr. vynechávanie spoluhlásky na začiatku slova, nazálna a glotálna náhrada hlásky),
- u dieťaťa pretrváva variabilná produkcia slov (povie slovo vždy iným spôsobom)
Ak pretrváva nesprávna výslovnosť po 4.roku života, je potrebné navštíviť logopéda
Zrozumiteľnosť reči
v 36 m už 100 pre rodiča, pre cudzieho 48
tabulka
