21-31 Flashcards
(11 cards)
20th Century Studios
Od r. 1935, dnes vo väčšinovom vlastníctve konglomerátu The Walt Disney Company.
Kedysi vlastnené gigantom NewsCorp., firmou pôvodom austrálskeho mediálneho magnáta Ruperta Murdocha.
Kľúčové produkty: séria o X-Menoch (od 2000), filmy o Deadpoolovi (od 2016), megafilm Avatar (od 2009).
Paramount
Od 1912 pod značkou „Famous Players“, následne „Famous Players Lasky“.
Paramount od r. 1914.
Vlastník štúdia Miramax, pod kontrolou konglomerátu Viacom/CBS.
Kľúčové produkty: Transformers (od 2007), séria Mission: Impossible (od 1996).
Universal
Pod rôznymi variáciami názvu existuje od roku 1912.
Vo vlastníctve konglomerátu NBC Universal (Comcast).
Illumination, Focus Features, DreamWorks.
Kľúčové produkty: franšíza Dark Universe (Drakula: Legenda, 2014, Múmia, 2017), séria Jurský svet (2015, 2018), séria Fast and Furious (od 2001).
Sony Pictures / Columbia
Kedysi názov Columbia Pictures (od 1924).
Nakrátko vo vlastníctve Coca-Coly (1987 – 1991).
Zlúčenie so spoločnosťou Sony od 1991.
Jediná spoločnosť V6 s materskou firmou mimo USA.
Kľúčové produkty: Jumanji: Vitajte v džungli (2017), séria o Spider-Manovi (od 2002), séria filmov o Jamesovi Bondovi (od 1962), Muži v čiernom (od 1997), Venom (od 2018).
Vybrané trendy
Tvorcovia hollywoodskych diel určených do medzinárodnej distribúcie musia produkovať kultúrne neutrálne a univerzálne zrozumiteľné príbehy.
Neustále pracujú s ustáleným súborom sociálnych významov. Najvýznamnejšie sociálne dimenzie filmových diel pre väčšinové publiká sú boj dobra a zla, zápas človeka s prírodou, boj s iracionálnymi silami, zápas s vlastnou temnou stránkou, potreba sebaaktualizácie, potreba uznania, „prométeovská“ vzbura, túžba po láske, túžba po spravodlivosti, motív sprisahania, motív „obetného baránka“ a motív záchrancu (Plencner, 2008).
Frekventované adaptovanie literárnych diel (najmä dostatočne známej beletrie, ale aj komiksov a tzv. grafických románov). Rovnako časté je vytváranie nových verzií už existujúcich diel, angl. remakes.
Hudba - 60. roky 20. storočia
Elektrické hudobné nástroje.
Viacstopové nahrávanie hudby, priestorová reprodukcia zvuku.
Širšia akceptácia rasových a etnických menšín.
Odpor voči vojne vo Vietname.
Pochopenie, že rokenrol nie je len krátka módna vlna.
Masívny finančný vzostup hudobných priemyslov.
Organizácia masových koncertných podujatí a festivalov.
Hudba - 70. roky 20. storočia
Najúspešnejšia éra existencie hudobných priemyslov – už nikdy sa nezopakovala ani nezopakuje.
Popularita vinylových platní.
Koncertné turné ako propagácia hudobných diel (albumov).
Profesionalizácia odvetvia – manažment, ekonomické vzťahy.
Oligopolizácia – pohlcovanie menších spoločností väčšími.
PROBLÉM – starnutie generácie Baby Boomerov, nepriaznivý demografický vývoj.
Prvý raz problém ilegálneho kopírovania, pirátstva – magnetofónové pásky.
Hudba - 80. roky 20. storočia
Mimoriadne nepriaznivý demografický vývoj.
Hospodárska recesia, zníženie kúpyschopnosti mladých ľudí.
Konkurenčné mediálne technológie – čoraz populárnejšie videoherné konzoly, domáce videorekordéry a rozhlasové prijímače s funkciou jednoduchého nahrávania skladieb na lacné magnetofónové pásky.
Tvorba hudobných videoklipov – prelom v podobe albumu Thriller Michaela Jacksona.
Sústredenie sa na úzku skupinu hudobných celebrít.
Používanie hudby vo filmoch, televízii, digitálnych hrách. Vzostup soundtrackov.
Popularizácia rapu, hudobná televízia MTV, vznik kompaktných diskov (CD).
Hudba - 90. roky 20. storočia
Krátkodobý masívny nárast ziskov – tzv. replacement market.
Nepravdivé kampane o vyššej kvalite hudby na CD.
Digitalizácia obsahu – nové mediálne formáty umožňujúce rýchle a ľahké kopírovanie, zdieľanie.
Konkurencia digitálnych hier, onlinových rádií.
Odpor publík voči hudobným priemyslom, obdiv „rebelantských“ hudobných celebrít.
Vyššie ceny CD-čiek oproti vinylom.
Tínedžerské hudobné hviezdy, chlapčenské a dievčenské kapely.
Zánik koncepcie singlov.
Súčasnosť hudby
Neodvratné technologické zmeny.
Dominancia spoločností Universal Music Group, Warner Music Group a Sony.
Hudobné priemysly trápia devastačné finančné straty následkom ilegálneho zdieľania obsahu. Napster a jeho nasledovníci.
Nová realita – predaj konkrétnych skladieb, živé vystúpenia, predplatné služby určené na streamovanie hudby, uplatnenie hudby v audiovizuálnej tvorbe.
Emancipácia hudobných osobností – väčšia moc vo vzťahu k hudobným spoločnostiam, tvorba a propagovanie hudby nezávisle od nich.
Apple Music, Spotify, Amazon Music Unlimited (zlyhanie projektov Press Play a Music Net).
SoundCloud.
Súčasnosť
Digitálny predaj konkrétnych skladieb zatienil predajnosť CD nosičov s hudbou.
Neschopnosť porovnať štatistiky predajnosti hudby v „analógovom“ a „digitálnom“ období.
Nové jednotky merania – „skladby ako ekvivalent albumu“ (angl. track equivalent album alebo TEA), 10 hudobných skladieb zakúpených digitálne ako ekvivalent niekdajšieho predaného hudobného albumu.
Masívne streamovanie hudby – SEA alebo stream equivalent album, „streamovanie ako ekvivalent predaného albumu“, 1 skladba streamovaná 1 500 ráz = 1 predaný hudobný album na fyzickom médiu.
Album-equivalent unit = hodnota 1 predaného hudobného albumu, dnes buď 10 digitálne (a najmä legálne) predaných skladieb, alebo 1 500 ráz streamovaná skladba.
