13 Sociálna Inteligencia Flashcards
(14 cards)
Kosmitzki a John
a) percepcia psychických stavov a nálad iných ľudí
b) všeobecná schopnosť vychádzať s inými ľuďmi
c) poznanie sociálnych pravidiel
d) vhľad a vnímavosť pre komplexné sociálne situácie
e) používanie sociálnych techník k manipulácii inými
f) prevzatie (osvojenie si) perspektívy (pohľadu na veci) iných ľudí
g) sociálna adaptácia.
Chapin
Podľa neho mierou sociálnej inteligencie je participácia jednotlivca v organizovaných skupinách a inštitúciách. Zostavil aj metodiku na jej identifikáciu SIT: Social Insight Test.
Wedeck
Štúdium sociálnej inteligencie prostredníctvom analýzy percepcie a interpersonálnych úsudkov
Flavell
Vykonávanie činností spojených s určitou rolou (žiaka, priateľa, spoluhráča) sleduje cieľ, ktorým je vzájomné sociálne porozumenie. Aby sa tak naozaj stalo, musí byť splnených 5 podmienok:
1. Uvedomiť si, že to ako vidím veci ja, nemusia rovnako vidieť aj iní
2. Ciele ktoré sledujem ja, nemusia zdieľať ostatní, ktorí sledujú svoje.
3. Na základe toho „prečítať“ rolu druhého (roly iných).
4. To je základ pre predvídanie budúceho správania iných.
5. Čo je zase predpokladom (vzájomného sociálneho) porozumenia.
Weinstein
venoval interpersonálnej kompetencii ako schopnosti nadväzovať a vykonávať interpersonálne úlohy. Ľudia majú predpoklady (schopnosti) predvídať správanie druhých i svoje. Predvídanie svojich reakcií zvyšuje našu kontrolu nad vlastným správaním. Predvídanie reakcií iných zasa zvyšuje našu kontrolu ich vlastným správaním. Ide tu o vzájomné interakčné pôsobenie: Predvídanie správania iných umožňuje korigovať vlastné. Tým odstraňujeme (ak je toto cieľom, môžeme ale aj zväčšovať) trecie plochy, zvyšujeme efektívnosť komunikácie atď. , čo všetko v konečnom dôsledku napomáha dosahovaniu vlastných cieľov. Weinstein predovšetkým kládol dôraz na využiteľnosť poznatkov o SI: napr. prijímanie pracovníkov, výber partnera pre úlohu, prácu i pre život. Najviac ale pre optimálne riadenie ľudí.
Thorndike
inteligenciu možno rozdeliť do 3 úrovní: abstraktnej inteligencie (reprezentujú ju slovné a matematické symboly); mechanickej inteligencie (schopnosti používať predmety); sociálnej inteligencie (schopnosti utvárať vzťahy, udržať ich, fungovať v sociálnom prostredí). Podľa pôvodnej definície E. L. THORNDIKEA z r. 1920 sociálna inteligencia (ďalej SI) znamená „schopnosť porozumieť a riadiť mužov a ženy, chlapcov a dievčatá – konať rozumne v ľudských vzťahoch“. Jeho koncepcia sa nazývala aj ako dvojfaktorová teória, kde prvý faktor predstavovala schopnosť porozumieť (sociálnej realite) a druhý schopnosť konať v súlade s požiadavkami sociálneho prostredia.
Guilford
Obsahy - SI - behaviorálne
Operácie
Produkty - jednotky, triedy, vzťahy, systémy, transformácie, implikácie
Gardner
sedem oddelených, relatívne nezávislých ľudských inteligencií: lingvistickú; logicko-matematickú; hudobnú; telesno-kinestetickú; priestorovú; interpersonálnu; intrapersonálnu a SI potom reprezentujú posledné dve z uvedených.
Sternberg
Triarchicka teória
sa inteligencia člení na: analytickú; tvorivú; a praktickú. Praktická inteligencia je definovaná ako riešenie problémov v každodennom kontexte a obsahuje aj sociálnu inteligenciu. Jednotlivé typy inteligencie sú podľa neho na sebe navzájom nezávislé. Sternberg ďalej upozorňuje na to, že meranie inteligencie je veľmi citlivé vzhľadom na kontext, v ktorom je zaznamenávaná. Uvedené konštatovanie osobitne platí pre oblasť praktickej, t.j. sociálnej inteligencie. V rámci PI majú kľúčovú úlohu skryté poznatky (praktická expertnosť), napr. riadenie seba – vhodne sa motivovať, organizovať a hodnotiť v konkrétnych situáciách; stratégia ako vychádzať so „silnejšími“, atraktívnejšími, múdrejšími a vice versa; alebo tzv. nováčikovská „daň“. Skryté poznatky majú 3 typické vlastnosti, týkajúce sa ich štruktúry, podmienok ich využitia a podmienky ich získavania: odpovedajú na otázku „vedieť ako“ a nie otázku „vedieť že“; sú vždy spojené s konkrétnym postupom v konkrétnych situáciách; ovplyvňujú dosahovanie cieľov jednotlivca a preto sa získavajú s minimálnou účasťou iných.
J. F. KIHLSTROM a N. CANTOROVÁ
dva základné prístupy k sociálnej inteligencii - psychometrický a osobnostný.
Psychometrický prístup
chápe sociálnu inteligenciu ako vlastnosť alebo skupinu vlastností, pričom ľudia môžu byť porovnávaní na dimenzii nízka, vs. vysoká. SI je potom definovaná výkonom zisťovaným v testoch merajúcich sociálne spôsobilosti. Rozdielnosť oproti štúdiu akademickej inteligencie tak spočíva predovšetkým v zameraní na sociálnu sféru.
Napr. SCHNEIDER, ACKERMAN A KANFER (1996) pomocou FA identifikovali sedem dimenzií sociálnej inteligencie/kompetencií: extraverziu; vrelý vzťah k ľuďom; sociálny vplyv; sociálny vhľad; sociálnu vnímavosť; zmysel pre sociálne primerané prejavy v sociálnom styku; sociálne prispôsobenie.
Osobnostný prístup
Vychádza z predpokladu, že sociálne správanie je inteligentné a je regulované predovšetkým kognitívnymi procesmi percepcie, pamäti, uvažovania, riešenia problémov. Individuálne diferencie v sociálnom správaní vyplývajú z rozdielov v poznatkoch, ktoré ľudia nadobudli v sociálnych interakciách. Dôležité nie je koľko sociálnej inteligencie človek má (čiže nie je zmysluplné stanovovať sociálne IQ), ale skôr akou sociálnou inteligenciou jednotlivec disponuje.
- Sociálna inteligencia je potom klasifikovaná do dvoch širokých kategórií: Prvú predstavujú deklaratívne poznatky, ktoré zahŕňajú sémantickú pamäť týkajúcu sa života vo všeobecnosti a epizodickú pamäť vzťahujúcu sa ku konkrétnym udalostiam a zážitkom. Druhou kategóriou sú procedurálne poznatky obsahujúce pravidlá, spôsobilosti a stratégie, pomocou ktorých človek spracováva a transformuje deklaratívne poznatky.
Emocionálna inteligencia
Salovey a Mayer
Definovali ju ako schopnosť monitorovať emócie (svoje vlastné, ale aj iných ľudí), rozlišovať medzi nimi a využiť tieto informácie v regulácií svojho myslenia a konania. Chápali ju ako súčasť, resp. zložku sociálnej inteligencie.
4 komponenty: Prvým komponentom je percepcia, posúdenie a vyjadrenie emócií; druhým emocionálna podpora myslenia; tretím porozumenie a analyzovanie emócií a aplikovanie emocionálnych poznatkov; štvrtým regulovanie emócií pre posilnenie emocionálneho a intelektuálneho rastu.
EI Goleman
Goleman upozornil na to, že pre život nie je dôležitá len akademická („kognitívna“), ale aj emocionálna inteligencia. Obsahuje nasledujúcich 5 charakteristík a schopností: Sebauvedomenie: poznanie našich emócií, rozpoznanie vlastných citov, keď sa objavia a rozlišovanie medzi nimi; Riadenie nálady: ovládanie citov, aby zodpovedali aktuálnej situácii a uľahčovali primerane reagovať; Motivovanie seba samého/ej (Self-motivation): sústreďovanie energie vlastných citov pre zameranie na ciele, eliminovanie pôsobenia pochybností, impulzivity alebo nečinnosti; Empatiu: rozlišovania citov iných, vhľad do ich prežívania na verbálnej i neverbálnej úrovni; Riadenie vzťahov: zvládnutie interpersonálnej interakcie, riešenia konfliktov a vyjednávania.
