23 Masové Javy Flashcards
(5 cards)
Teórie vysvetľujúce masové javy
T. nákazy: dav pôsobí na ľudí ako nákaza a cez kanály napodobňovania ich núti konať rovnakým spôsobom.
T. deindividuácie: v typických masových situáciách sa prirodzené vzdialenosti medzi jednotlivcami strácajú, v dôsledku toho vzniká istá „spriaznenosť ľudí v dave“ (FESTINGER, Pepitone, Newcomb,1952) Napomáha tomu anonymita ľudí v dave (už G. LE BON): Zimbardov model – anonymita vedie k zníženiu sebapozorovania, sebahodnotenia a následne sebakontroly, saturovanej obvykle pocitmi viny, hanby, vyplývajúcimi z porušenia noriem a záväzkov.
T. konvergencie: davové správanie nie je produktom davu samotného, ale výsledkom konvergencie rovnako zmýšľajúcich jedincov. Oproti t. nákazy otáča kauzalitu: ľudia, ktorí si želajú konať určitým spôsobom, sa sústreďujú v mase, dave. Preto správanie ľudí v dave nie je iracionálne: vyjadruje ich presvedčenia, hodnoty a násilné reakcie sú ventilom pre rozšírené emócie: „davy sú hlasom utláčaných“ (Martin Luther King). Zhlukuju sa ľudia ktorí zmýšľajú rovnako
T. sociálnej facilitácie: „jednotlivec v dave sa správa rovnako, ako keby bol sám, iba výraznejšie“ G. ALLPORT (1924).
T. hier: „jednotlivci v dave sa iba snažia maximalizovať svoje zisky a minimalizovať straty“(Olson, 1965)
T. vzniku noriem: správanie v dave je prirodzené a nie a priori patologické, je odlišné len tým, že sa riadi novými, práve vznikajúcimi normami. Ak ho chceme pochopiť, musíme poznať, ako sa také normy utvárajú (TURNER, KILLIAN, 1987). Kolektívne prejavy správania sa vyskytujú v situáciách, ktoré sú nové, nezvyklé, na ktoré sa existujúce spoločenské normatívne predpisy nehodia. (Motorkári, mexická vlna)
T. identity: Je potrebné (TAJFEL, 1981) chápať súvislosti i rozdiely medzi personálnou identitou (v čom som Ja v porovnaní s inými osobitý/á, jedinečný/á, iný/á) a sociálnou identitou (v čo sme my, členovia danej sociálnej kategórie – Slováci, katolíci, pravicovo orientovaní… Iní ako tí druhí, ostatní).
T. sociálnej kategorizácie: Kľúčom pre pochopenie správania ľudí v dave je sociálna kategorizácia (my) a jej vzťah k skresleniam vnímania sociálnej reality (HASLAM, 1997, Oakes, 1998). Členovia masy, „my“ očakávajú navzájom konsenzus a aktívne ho hľadajú. Tento stav vecí ich mobilizuje.
Klasifikácia masových javov poučka
V masových javoch sociálna psychológia študuje kolektívne (davové, masové) správanie: Ide o skupinové správanie, ktoré vzniká spontánne a vyvíja sa neplánovite. Je relatívne neorganizované a nepredpovedateľné a závislé na vzájomnom podnecovaní medzi zúčastnenými (S. MILGRAM, H. TOCH, 1969).
Klaisfikácia masovych javov Blumer
- Dav (crowd), ktorý je charakterizovaný rozšírením spoločných emócií. Trom základným emóciám zodpovedajú 3 typy davového správania: strach – panika, radosť – pobláznenie, hnev – výbuch nepriateľstva.
- Verejnosť (public), ktorú charakterizuje diskusia o nejakej konkrétnej otázke – napr. trest smrti. Ide o vysoko abstraktnú formu kolektívneho správania. Rozčlenená skupina ľudí
- Sociálne hnutia (social movement) sa líšia svojou organizovanosťou, štruktúrou a dĺžkou trvania. Ide o veľkú skupinu, ktorá vzniká na podporu konkrétnych myšlienok alebo cieľov. Veľký počet ľudí sa snaží vyriešiť niečo, čo chápu ako problém, ktorý spoločnosť nevie uspokojivo zvládnuť (S. Milgram, H. Toch, 1969).
- Masa (mass) sa od predchádzajúcich líši tým, že medzi účastníkmi nedochádza k interakcii. Ide o simultánne a nezávislé konanie veľkého počtu ľudí, ktoré vzniká napr. kvôli nejakým informáciám z masmédií.
Klasifikácia masových javov Mikšík
• 1. Javy spontánnej hromadnej nákazy prejavujúce sa v mentálnej rovine (myšlienková nákaza – „šeptanda“) i v rovine správania (masové vytrženie až extáza účastníkov športových, hudobných, tanečných ale i náboženských akcií). (Podhubie, ešte len to klíči)
• 2. Impulzivne-afektívna erupcia ako dôsledok silného jednorázového psychického otrasu (panika, výbuch agresie, masová hystéria).
• 3. Spojenie nákazy a erupcie v jednej konkrétnej situácii hromadného správania, fáza erupcie je „pripravená“ fázou nákazy.
• Bomby na škole u nás sú na inom podklade ako strieľanie na škole v amerike. Výbuch atómovej elektrárne v Japonsku sú ľudia veľmi disciplinovaný.
Davové fenomény
Veľkosť davu je určená hustotou populácie (centrum/periféria), priestorovými podmienkami (ulica/námestie), a časom (skoré ráno/večer).
Rast davu: hlavnú úlohu tu zohrávajú iniciálne skupiny (davové kryštály) okolo ktorých sa zoskupujú ďalší. Protismerný je „destilačný efekt“ – odpadávanie účastníkov z telesa davu.
Tvar davu: neorganizované davy majú prirodzený kruhový tvar (prsteň) okolo bodu spoločného záujmu. Brániť tomu môže prostredie…
Hranice davu: nebývajú výrazné u neorganizovaných zoskupení, na okraji dav redne a rozplýva sa. Charakteristikami ohraničenia davu sú priepustnosť a presnosť. Priepustnosť v oboch smeroch (dnu aj von) závisí od faktorov fyzikálnych (vzájomná blízkosť, hustota, existencia bariér) aj ideologických (silne pociťovaná výlučnosť bráni vstupu, silne pociťovaný záväzok, vzájomná kontrola bráni výstupu). Presnosť hraníc znamená mieru zmiešanosti resp. oddelenia sa dvoch zoskupení (vzbúrenci a policajti, skinhedi a anarchisti a pod.). Vedieť hranicu, aby sme na nich mohli vplývať
Pohyb davu: obvykle je postupný, vlnovitý, len zriedkavo je synchronizovaný (zriedkavo sa pohnú všetci naraz). Rýchlosť klesá s rastúcou hustotou.
Šírenie informácií v dave: správy krúžia dookola, často sú skomolené a prekrútené, čo je spôsobené zreťazeným ústnym podaním.
Percepcia davu: býva obvykle obmedzená na sledovanie najbližších účastníkov a objektu, ktorý je v stredobode pozornosti (kapela, vodca a pod.). Zaujímavé zmeny možno zaznamenať, keď je vhodným technickým zariadením sprostredkovaná spätná väzba (veľkoplošné obrazovky).
Ekológia davu: je to závislosť fungovania davu na podmienkach prostredia. Napr. barikády nemožno stavať na širokých bulvároch, len v úzkych uličkách. Tolerancia na prehustenie je kultúrne podmienená, menej vadí Japoncom alebo Arabom, či obyvateľom Benátok.
