20 Vodcovstvo Flashcards
(10 cards)
Povaha vodcovstva
Osoba, ktorá má v skupine najväčší vplyv, ktorá najviac usmerňuje aktivity skupiny, poskytuje najviac zdrojov energie je vodca (líder) (Pescosolido, 2001). Mnohé skupiny majú iba jedného vodcu, iné môžu mať dvoch či troch s približne rovnakým vplyvom. Vo všeobecnosti platí, že skupina má tým viac vodcov, čím sú jej úlohy rozmanitejšie a komplexnejšie.
Vychádzajúc z pozície vodcu a jeho roly (očakávaní, ktoré naň skupina kladie), vodcovia vykonávajú 2 základné druhy aktivity (F.E. Fiedler, 1987):
• Úlohovo orientované aktivity, ktorých obsahom je riadenie činnosti skupiny v záujme dosiahnutia spoločných cieľov.
• Sociálne a emocionálne aktivity, ktorých obsahom je riadenie emocionálnych a interpersonálnych aspektov skupinovej interakcie.
Lewin
• Autokratický: vodca prijíma rozhodnutia bez konzultácie s ostatnými členmi skupiny. Má bezprostredný dozor nad aktivitami skupiny a riadi dosahovanie skupinových cieľov, ktoré sám určil.
• Demokratický: vodca zapája ostatných členov do procesu rozhodovania, usiluje sa facilitovať konsenzus, ale ponecháva si rozhodujúce slovo pri stanovení konečnej podoby cieľov. Po prijatí programu koordinuje aktivity v záujme dosiahnutia cieľov.
• Liberálny: označovaný tiež laissez-faire, vplyv vodcu na skupinové rozhodovanie je minimálny.
Hencley
konštatoval, že “situačný prístup zdôrazňuje fakt, že vodcovstvo je menej determinované charakteristikami jednotlivca, ale omnoho viacej požiadavkami sociálnej situácie“. Podľa výsledkov tohto smeru výskumu (Hoy & Miskel, 1987) každá osoba sa môže stať vodcom alebo podriadeným, závisí to od okolností.
Úsilie sa potom zameralo na bližšie charakterizovanie toho, ktoré „okolnosti“ (t.j. špecifické charakteristiky situácie) tu majú vplyv.
Hoy a Miskel
4 oblasti situačného vodcovstva:
• Štrukturálne vlastnosti organizácie
• Organizačnú klímu
• Charakteristiky a obsah role (očakávania) vodcu v skupine
• Charakteristiky rolí podriadených
Stogdill (osobnosnté teorie)
identifikoval vo výsledkoch výskumov 6 kategórií osobných (osobnostných) charakteristík, ktoré sa asociujú s vodcovstvom : mentálna kapacita; výkonnosť; zodpovednosť; participácia; status; situácia.
Collins (osobnostný)
5 hierarchicky usporiadaných úrovní líderstva:
1. Vysoká úroveň pracovných spôsobilostí – opiera sa o vynikajúcu bázu poznatkov, zručností a schopností, relevantných vykonávanej činnosti („najlepší pracovník“).
2. Predpoklady pracovať v tíme – a to spôsobom, ktorý tím a jeho produktivitu výrazne obohacuje („najlepší tímový hráč“).
3. Kompetentný manažment – schopnosti organizovať tímovú prácu a v daných podmienkach (pravidlá, normy a predpisy, kultúra organizácie) s tímom dosahovať ciele.
4. Efektívny líder – na tejto úrovni už väčšina manažérov zvykne neuspieť: schopnosti vytvoriť (v danom kontexte organizácie, situácie v ktorej sa nachádza) životaschopnú víziu, získať pre ňu svoj tím spolupracovníkov a efektívne realizovať ju.
5. Skvelý líder – splňuje 4 predchádzajúce úrovne a súčasne sa vyznačuje vlastnosťami: skromnosť, ochota vyhľadať pomoc kde je to potrebné, preberať zodpovednosť, udržiavať disciplínu, nachádzať „správnych ľudí“, vykonávať činnosti lídra s radosťou a pôžitkom.
Vroom-Yetton (behaviorálne)
5 štýlov vedenia:
• Autokratický 1 - Problém je riešený vedúcim s použitím informácií, ktoré už boli k dispozícii predtým.
• Autokratický 2 – Vedúci získava od skupiny doplňujúce informácie pred prijatím svojho rozhodnutia, ktoré je, tak ako v prvom prípade, pre skupiny záväzné a je tvrdo vedúcim vyžadované.
• Konzultatívny (Demokratický) 1 – Vodca prediskutuje problém s podriadenými individuálne pred prijatím rozhodnutia
• Konzultatívny 2 - Problém je prediskutovaný s celou skupinou pred prijatím rozhodnutia.
• Skupinový – Skupina prijme spoločne rozhodnutie a vedúci má zodpovednosť ho uviesť do života spolu so skupinou.
Fiedler (interakcne)
Rozlišuje 2 typy: vedúci orientovaný na úlohu a vedúci orientovaný na vzťahy. Situácia spravidla môže byť viac alebo menej priaznivá pre uplatnenie jedného z uvedených prístupov.
Mieru priaznivosti situácie Fiedler vyjadruje pôsobením 3 faktorov:
• Vzťah vedúci skupiny a členovia: Jeho vyjadrením je miera akceptácie vedúceho členmi.
• Štruktúra úlohy: Miera, v akej je úloha štruktúrovaná a definovaná, jasnosť cieľov a procedúr k ich dosiahnutiu.
• Sila postavenia vedúceho – jeho potenciál kontrolovať podriadených prostredníctvom odmien a trestov.
Evan a House (teória cesta cieľ )
Výkon a motiváciu skupiny môže vedúci ovplyvňovať
• Poskytovaním odmien za dosiahnutie cieľov
• Objasňovaním spôsobov (ciest) dosiahnutia cieľov.
• Odstraňovaním prekážok, brzdiacich dosiahnutie potrebného výkonu.
Pri plnení tejto úlohy v závislosti od situácie môže použiť niektorý z nasledovných 4 štýlov vedenia:
• Direktívne vedenie – V. riadi skupinu podľa jasných pravidiel.
• Suportívne vedenie – V. buduje na dobrých vzťahoch a prejavuje senzitivitu k potrebám členov skupiny.
• Participatívne vedenie – V. zdieľa informácie, ktoré má, so skupinou a prijíma rozhodnutie v procese konzultácií so skupinou.
• Na výkon orientované vedenie – V. dáva najavo dôveru v schopnosti skupiny, formuluje vysoké ciele a požaduje výkon.
Hersey a Blanchard (teorie vplyvu)
- Oznamovací (príkazový, telling): L hovorí presne, čo urobiť a ako.
- Prehovárací (selling): L poskytuje informácie a určuje smer aktivity.
- Participatívny: L sa viac sústreďuje na vzťahy, viac pracuje s tímom a delí sa o zodpovednosť rozhodovania.
- Delegatívny: L presúva väčšiu časť zodpovednosti na tím, monitoruje proces ale minimálne zasahuje do konkrétneho rozhodovania.
Stupne zrelosti (maturity) resp. vyspelosti tímu:
1. M1: Pre rôzne dôvody (neskúsenosť, nedostatok schopností.. tímu) L presadzuje úlohy príkazom.
2. M2: Členovia tímu majú motiváciu splniť úlohy, ale nemajú dostatočné spôsobilosti ju úspešne realizovať samostatne.
3. M3: Členovia tímu majú motiváciu i predpoklady splniť úlohy, ale chýba dostatočná úroveň skúseností a dôvery vo vlastné sily.
4. M4: Členovia tímu majú motiváciu, predpoklady, primeranú sebadôveru postupovať samostatne a cítia primeranú zodpovednosť za splnenie úlohy.
