25 Medzietnické Vzťahy A Etnická Identita Flashcards
(7 cards)
Postoje
patria do kategórie medziskupinových postojov. Vyjadrujú vzťah k etnicky (rasovo) definovanému jedincovi/skupine. Štúdie etnických postojov sa líšia tým, čo etnický postoj zisťuje – štruktúra (kognitívna, afektívna a behaviorálna zložka) či obsah (homogénny alebo tvorený niekoľkými dimenziami).
Stereotyp
kognitívna/mentálna reprezentácia etnických skupín a ich príslušníkov. Základný smer skúmania určila v r. 1933 štúdia autorov D. KATZ a K. W. BRALY o kognitívnych aspektoch medziskupinových postojov. Stereotyp je kategoriálna reprezentácia – názov skupiny (kategórie) je spojený s abstraktným prototypom alebo súborom čŕt, o ktorých sa na základe sociálneho učenia a opakovanej skúsenosti predpokladá, že ich má moja skupina ako celok (D. M. Messick, D. M. Mackie, 1989). Keď človek stretne niekoho neznámeho, redukujú stereotypy vzniklú neistotu tým, že mu poskytujú o ňom nejaké informácie. Tieto informácie sú založené na priradení neznámeho k nejakej kategórii podľa zjavných, význačných znakov. Rasa a etnicita sa pritom považujú za kategórie, ktoré v podstate v akejkoľvek situácii spúšťajú stereotypizáciu (P. B. Smith, M. H. Bond, 1993). Stereotypizácia súvisí s našou obmedzenou kognitívnou kapacitou. Stereotyp je tak „najlepší priateľ lenivého človeka“, alebo inak, stereotyp nám dovoľuje byť bez vynaloženia veľkého kognitívneho úsilia „efektívnym expertom“ (J. W. Sherman, C. N. Macrae, G. V. Bodenhausen, 2000).
Predsudky
Jednoznačne negatívnu valenciu majú etnické predsudky – postoje etnického nepriateľstva. Sú negatívnym hodnotením, odmietaním jedinca iba kvôli jeho členstvu v istej skupine (G. W. Allport, 1954; P. Zimbardo, E. B. Ebbsen, 1970). Predsudky sú iracionálne a averzívne so silným afektívnym nábojom proti objektu.
Diskriminácia
vyjadruje behaviorálny aspekt mezietnických vzťahov. Ide pri nej o rozlišovanie ľudí podľa etnicity/rasy a zaobchádzanie s nimi na tomto základe (obvykle znevýhodňovanie). Diskriminácia zameraná na skupiny s nízkym statusom môže mať mnoho foriem - od genocídy, násilia a otvoreného nepriateľstva po drobné každodenní ústrky. Následky pre objekt diskriminácie sú priame, napr. má obmedzené možnosti zamestnania, ale aj nepriame – keď si je človek vedomý, že je cieľom diskriminácie, môže to negatívne pôsobiť nie len na jeho psychickú (a fyzickú) pohodu, ale i na jeho výkony (Ch. Stangor et al., 2003).
Etnická identita - menšiny
Menšina - minorita je skupina v nedominantnej pozícii, obvykle početne slabšia než zbytok populácie v štáte. Jej členovia sú občanmi štátu, majú etnické, religiózne alebo lingvistické charakteristiky, ktoré ich odlišujú od ostatní populácie. Obvykle sú členovia minoritnej skupiny navzájom solidárni a zdieľajú túžbu uchovať svoju kultúru, tradície, náboženstvo alebo jazyk
Etnicka identita - znaky menšiny
sebauvedomenie – sociálna identita a sociálne znevýhodnenie. Sociálna identita sa odvodzuje od porovnávania s inými skupinami, ktoré „sú po ruke“. Sociálna identita menšiny obsahuje poznanie „sme iní“ a hodnotenie „sme horší“, čo spôsobuje problémy so sebeobrazom a sebaúctou príslušníkov menšín.
Odmietnutie existujúceho stavu znamená, že menšina, jej členovia neakceptujú jasnú diferenciáciu a nerovnoprávne postavenie. Usilujú sa prekonať hranice svojej skupiny, dostať sa do väčšiny.
Tajfel 4 typy asimilácie
• 1. Asimilujúcim nie sú kladené žiadne prekážky ani zo strany menšiny, ktorú opúšťajú, ani zo strany väčšiny, do ktorej vstupujú. Príkladom sú mnohé imigrantské etnické skupiny v USA, vrátane Čechov a Slovákov.
• 2. I keď asimilujúci môžu v svojom novom prostredí pôsobiť v mnohých smeroch bez obmedzenia, nenastáva ich plné prijatie väčšinou - postavenie Židov v krajinách s silnou tradíciou antisemitizmu.
• 3. „Nelegitimne“ formy, keď človek svoj skutočný pôvod tají, napr. zmení meno. To často môže viesť k odmietaniu pôvodnej skupiny, čo sa prejavuje odporom až nenávistí k nej. „Poturčenec horší od Turka“.
• 4. Ide o pokusy menšiny uchovať si svoju vlastnú identitu a pritom sa doťahovať na väčšinu v oblastiach, ktoré sú v spoločnosti cenené. Označuje sa to ako akomodácia, alebo sociálne súťaženie. Príkladom je hnutie amerických černochov v 60. Rokoch XX. storočia, ktoré charakterizoval slogan „Black is beautiful“ (Čierne je krásne).
