15 Múdrosť Flashcards
(6 cards)
Poučka múdrosť
Na najvšeobecnejšej úrovni sme definovali múdrosť ako expertné poznanie a usudzovanie o dôležitých, ťažkých a neistých otázkach spájajúcich sa s významom a organizáciou života. Poznanie asociované s múdrosťou sa zaoberá záležitosťami najvyššej možnej osobnej a sociálnej signifikantnosti“ (Baltes, Kunzmann, 2003, 131).
7 alternatívnych prístupov k múdrosti
1.Múdrosť a zmysel života
M. poskytuje orientáciu v smerovaní života, zmysluplných cieľoch a hodnotách. Ponúka stratégie, ako ich dosiahnuť.
2.Múdrosť a limity poznania
M. nie je totožná s vedeckým a technickým poznaním, spája sa s pochopením limitov aktuálneho ľudského poznania. A schopnosťou vyrovnať sa s neistotou z neznáma.
3.Múdrosť ako nadpriemerné znalosti
M. je excelentná úroveň poznania, posudzovania a v dôsledku toho aj poradenstva. Je to najvyššie, čo ľudské myslenie v danom období môže dosiahnuť a obsiahnuť.
4.Múdrosť ako kognitívna rovnováha
M. okrem toho, že je poznaním s mimoriadnou šírkou a hĺbkou, je aj poznaním s mimoriadnou rovnováhou, integrovanosťou. Umožňuje potrebný odstup a nadhľad.
5.Múdrosť ako súlad poznania a morálky
M. produkuje harmóniu mysle a cnosti, poznania a mravných zásad.
6.Múdrosť ako dobro pre seba a iných
M. nie je poznaním, využívaným na prospech jednotlivca. Nezištne slúži spoločnému prospechu, pohode iných i seba. V tom zmysle je „výsadou kráľov“ – starať sa o blaho iných.
7.Múdrosť ako poznanie reálneho života
M. je súčasťou každodennej reality a osobného prežívania. Je súčasťou individuálnej, ale i sociálnej interpretácie sveta a života v ňom.
Implicitné prístupy
Pojem múdrosti má špecifický význam, ktorému ľudia rozumejú (dokážu vyjadriť rozdiel medzi ním a príbuznými pojmami, ako je sociálna inteligencia, dôvtip či dospelosť) a ktorý si zdieľajú. Múdrosť sa vníma ako výnimočná úroveň ľudského fungovania a je dávaná do súvislosti s výnimočnosťou a ideálmi ľudského vývoja. Múdrosť sa stotožňuje so stavom mysle a správaním, ktoré prezentuje rovnováhu medzi intelektuálnymi, emocionálnymi a motivačnými aspektmi fungovania človeka. Múdrosť sa spája s cieľavedomým správaním, zameraným na ciele, sledujúce pohodu iných a prostredníctvom toho i vlastnú. Psychologický obsah chápania múdrosti vo verejnosti je teda sociálne a kultúrne podmienený, je produktom histórie danej kultúry a jej vplyvu na spoločenskú súčasnosť (Csikszentmihalyi & Rathunde, 1990).
Explicitné pristupy
- konceptualizácia múdrosti ako osobnej charakteristiky, ako špecifického zoskupenia rôznych osobnostných dispozícií (Erikson, 1959, McAdams , St. Aubin, 1998);
- konceptualizácia múdrosti, v neo-piagetovskej tradícii, ako postformálno-logického a dialektického myslenia (Alexander & Langer, 1990);
- konceptualizácia múdrosti ako expertného systému, zaoberajúceho sa významom a riadením vlastného života (Baltes a jeho tím, Sternberg).
Poznanie založené na múdrosti
• faktické poznanie života a celoživotného vývinu
Rozumie sa ním spôsobilosť poznávania ľudskej povahy, zmien v perspektíve celoživotného vývinu, interpersonálnych vzťahov, sociálnych noriem, poznanie kritických udalostí v živote človeka a poznanie zásad vzájomnej podmienenosti pohody (well-beingu) vlastnej a iných.
• procedurálne poznanie stratégií používaných v priebehu životného cyklu
Obsahuje stratégie a heuristiky pre ovplyvňovanie behu života, napr. heuristiky pre posudzovanie významnosti a vzájomných vzťahov životných cieľov, spôsoby riešenia životných konfliktov a životných rozhodnutí, formulovania záložných stratégií pre prípady, ak sa priebeh udalostí neuberá očakávaným smerom.
• poznanie životných kontextov a ich dynamiky
Poskytuje vhľad do rôznych tém a kontextov života: t. j. vo sfére vzdelávania, rodiny, práce, priateľov, voľného času, verejného záujmu. Umožňuje lokalizáciu vlastného životného vývinu do historických a spoločenských/sociálnych súvislostí.
• poznanie relativity hodnôt a tolerancia
Spočíva v pochopení rozdielov medzi ľuďmi v preferencii hodnôt a relatívnej stability uprednostňovania určitých hodnôt v danej kultúre a spoločnosti. Nejde však o totálny relativizmus, v pozadí je záujem o spoločenské dobro a mravnosť (Baltes, Staudinger, 2000).
• poznanie naznačujúce uvedomenie si neistoty a jej manažment
Opiera sa o vedomie obmedzenosti ľudského spracovania informácií, o ľudskom potenciáli simultánneho poznania len časti zložitej reality, v ktorej sa život realizuje a nemožnosti úplného poznania a predvídania budúcnosti. Poznanie založené na múdrosti poskytuje možnosť vyrovnania sa s obmedzeniami a neistotou z nich prameniacou.
Zhrnutie zistení
1.Mnoho dospelých osôb je na ceste k múdrosti, ale vysoká miera poznania, založeného na múdrosti – tak ako sme ho operacionalizovali, je zriedkavá (Baltes, Kunzmann, 2003).
2.Obdobie neskorej adolescencie je prvým vývinovým oknom k poznaniu, založeného na múdrosti. Výsledky tiež ukazujú, že rôzne vývinové obdobia majú svoje špecifiká z hľadiska poznania založeného na múdrosti. Keď sú úlohy v metodike prispôsobené vývinovému obdobiu, v ktorom sa respondenti nachádzajú, ich výkonnosť stúpa (Staudinger, 1999).
3.Pre ďalší rozvoj poznania, založeného na múdrosti, po vstupe do brány dospelosti, sú podstatné iné faktory (sociálne, psychologické, profesionálne a historické) a najmä ich interakcia, nie samotný vek. V dôsledku podmienky spolupôsobenia týchto faktorov istý čas sa nám môže javiť súvislosť medzi vekom a múdrosťou podstatná. V skutočnosti samotný proces starnutia nie je postačujúcou podmienkou múdrosti. (Baltes, Gluck, Kunzmann, 2002).
4. V priebehu dospelosti najsilnejšími prediktormi múdrosti nie sú kognitívne faktory, ako je napr. inteligencia. Vyššiu prediktívnu hodnotu majú osobnostné faktory, ako sú otvorenosť skúsenosti, tvorivosť a kognitívny štýl (judicial style), zameraný na porovnávanie, hodnotenie a posudzovanie informácií. Veľký význam majú aj praktické skúsenosti vážnymi životnými problémami, prítomnosť mentora „zdokonaľujúceho“ nás v múdrosti, vystavenie sa určitým idiografickým udalostiam alebo sociálnym podmienkam spojené s presvedčením, že sme ich zvládli (Baltes, Staudinger, 2000).
5. Múdrosť je možné ovplyvniť zámerným psychologickým pôsobením a ukazuje sa, že ľudia disponujú poznaním, založeným na múdrosti v širšej miere, než je možno postihnúť našou štandardnou metodikou. Významnú úlohu má aj možnosť zúčastňovať sa na sociálnom diskurze (Staudinger, 1996, Staudinger, Baltes, 1996)
6. City a hodnoty hrajú vo vývine a prejavoch múdrosti významnú úlohu. Osoby disponujúce vyššiu úrovňou poznania založeného na múdrosti majú komplexnejší aj variabilnejší emocionálny profil a menej uprednostňujú hodnoty, sledujúce osobný prospech a šťastie. Viac preferujú hodnoty, sledujúce prospech iných, vrátame angažovania sa vo vyjednávaní a riešení konfliktov (Kunzmann, Baltes, 2003).
