Brainscape's Knowledge GenomeTM

Browse over 1 million classes created by top students, professors, publishers, and experts.


See full index

chémia - maturitné okruhy > 2. Chemická väzba, periodická sústava prvkov > Flashcards

2. Chemická väzba, periodická sústava prvkov Flashcards

1
Q

J.W. Dobereiner (1817)

A

jeden z prvých známejších pokusov usporiadať prvky do skupín

usporiadal prvky do triád

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
2
Q

princíp jeho teórie

A

vlastnosti prostredného boli aritmetickým priemerom vlastností oboch krajných prvkov = zákon triád

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
3
Q

J.A. Newlands (1865)

A

usporiadal prvky do skupín po osem

= zákon oktáv

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
4
Q

D.I. Mendelejev (1869)

A

zoradil prvky podľa stúpajúcej atómovej hmotnosti

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
5
Q

čo ešte objavil

A
  • objavil periodicitu určitých vlastností

= formuloval periodický zákon

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
6
Q

periodický zákon

A

,,Vlastnosti prvkov sú periodickou funkciou ich protónového čísla”

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
7
Q

Periodická tabuľka prvkov (PTP)

A

grafickým vyjadením periodického zákona

najrozšírenejšia forma je polodlhá forma tabuľky

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
8
Q

prvky v PTP sú usporiadané do siedmich vodorovných radov

A

= periód

  • označujeme číslami 1, 2…, 7 alebo K, L, M, N, O,P, Q
  • obsahujú 2, 8, 8, 18, 18, 32, 32 prvkov
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
9
Q

1.perióda

A
  • obsahuje 2 prvky (H, He)

- volá sa aj základná

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
10
Q
    • 7.perióda
      - začína prvkom, ktorý má…
      - končí…
A

…má e- konfiguráciu valenčnej vrstvy ns¹
…vzácnym plynom s oktetovou konfiguráciou valenčnej vrstvy ns²np⁶
-

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
11
Q

2.perióda

A

“prvá krátka”

- obsahuje 8 prvkov = Li - Ne

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
12
Q

3.perióda

A

“druhá krátka”

- obsahuje 8 prvkov = Na - Ar

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
13
Q

4.perióda

A

“prvá dvojnásobná”

- obsahuje 18 prvkov = K - Kr

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
14
Q

5.perióda

A

“druhá dvojnásobná”

- obsahuje 18 prvkov = Rb - Xe

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
15
Q

6.perióda

A

“veľká štvornásobná”

- obsahuje 32 prvkov = Cs - Rn

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
16
Q

7.perióda

A

“veľká štvornásobná”

- obsahuje 32 prvkov = Fr - Og

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
17
Q

Nové prvky v PTP

A

1) nihonium 113Nh
2) moscovium 115Mc
3) tennessine 117Ts
4) oganesson 118Og

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
18
Q

Rozdelenie prvkov podľa typov valenčných orbitálov

A

podľa zapĺňania určitých typov valenčných orbitálov e- sa prvky rozdeľujú
A) neprechodné
B) prechodné
C) vnútorne prechodné

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
19
Q

A) neprechodné

A

s prvky
- valenčné e- sú v orbitáloch ns
p prvky
- valenčné e- sú v orbitáloch ns np

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
20
Q

B) prechodné

A

d prvky

- valenčné e- sú v orbitáloch (n-1)d

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
21
Q

C) vnútorne prechodné

A

f prvky

  • lantanoidy a aktinoidy
  • valenčné e- sú aj na vnútorných orbitáloch (n-2)f
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
22
Q

periodická sústava prvkov sa skladá zo zvislých stĺpcov

A

= Skupiny

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
23
Q

Skupiny

A
  • označujeme rímskymi číslami
  • I., II., III…. VII alebo arabskými číslami 1-18 (od r.1986)
  • označenie rímskymi číslami sa ešte rozdeľuje na hlavné podskupiny A vedľajšie podskupiny B
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
24
Q

v skupinách sú umiestnené prvky

A

s podobnou e- konfiguráciou valenčnej vrstvy

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
25
Q

počet valenčných elektrónov atómu

A

totožný s číslom skupiny, v ktorej je prvok umiestnený

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
26
Q

I.A (1.) skupina

A

alkalické kovy
- tvoria ju prvky (H), Li, Na, K, Rb, Cs, Fr
- elektrónová konfigurácia ich valenčnej vrstvy je ns¹
,,Hana Líbá Na Křižovatce Robustního Cestáře Frantu”

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
27
Q

II.A (2.) skupina

A

kovy alkalických zemín
- tvoria ju prvky Be, Mg, Ca, Sr, Ba, Ra
- elektrónová konfigurácia ich valenčnej vrstvy je ns²
,,Běžela Magda Caňonem, Srazila Banán Ramenem”

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
28
Q

III.A (3.) skupina

A

triely
- tvoria ju prvky B, Al, Ga, In, Tl, Nh
- elektrónová konfigurácia ich valenčnej vrstvy je ns² np¹
,,Byl Alexej Gagarin Indickým Tlumočníkem?”

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
29
Q

IV.A (4.) skupina

A

tetrely
- tvoria ju prvky C, Si, Ge, Sn, Pb
- elektrónová konfigurácia ich valenčnej vrstvy je ns² np²
,,Copak Si Gertruda Snědla Plombu”

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
30
Q

V.A (5.) skupina

A

pentely
- tvoria ju prvky N, P, As, Sb, Bi
- elektrónová konfigurácia ich valenčnej vrstvy je ns² np³
,,Náš Pan Asistent Sbírá Bikiny”

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
31
Q

VI.A (6.) skupina

A

chalkogény
- tvoria ju prvky O,S, As, Sb, Bi
- elektrónová konfigurácia ich valenčnej vrstvy je ns² np⁴
,, Ó Slečny Sejměte Tenké Podkolenky”

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
32
Q

VII.A (7.) skupina

A

halogény
- tvoria ju prvky F, Cl, Br, I, At
- elektrónová konfigurácia ich valenčnej vrstvy je ns² np⁵
,,Franta Cloumal Bromem Jako Atlet”

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
33
Q

VIII.A (8.) skupina

A

vzácne plyny
- tvoria ju prvky He, Ne, Ar, Kr, Xe, Rn
elektrónová konfigurácia ich valenčnej vrstvy je ns² np⁶ (He ns² = duplet)
,,Helena Nese Arašídy Králi Xenonu Ráno”

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
34
Q

Periodicita vlastností v PTP (kovy)

A
  • prvky s (okrem vodíka H)
  • niektoré prvky p (ľavý dolný roh)
  • všetky prvky d & f
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
35
Q

Periodicita vlastností v PTP (nekovy)

A
  • s prvky
  • vodík H
  • časť p prvkov (pravý horný roh)
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
36
Q

Periodicita vlastností v PTP (polokovy)

A
  • B, Si, Ge, As, Sb, Te
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
37
Q

kovové vlastnosti

A

v skupinách rastú zhora dolu

v periódach rastú sprava doľava

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
38
Q

nekovové

A

opačne

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
39
Q

Atómové polomery

A

v skupinách rastú zhora nadol
v periódach rastú sprava doľava
(najväčšie polomery: alkalické kovy)
(najmenšie polomery: halogény)

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
40
Q

Elektronegativita

A
  • schopnosť atómu priťahovať elektróny
  • Δ χ (chí)
    v skupinách = rastie zdola nahor
    v periódach = rastie zľava doprava
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
41
Q

Ionizačná energia I

A
  • energia potrebná na odtrhnutie najslabšieho viazaného elektrónu z atómu alebo iónu (kJ/mol)
  • jej hodnota charakterizuje schopnosť atómu odovzdávať elektróny = ak je malá, atóm ľahko odovzdáva elektróny
  • stúpa zľava doprava
    (jej hodnota udáva pevnosť viazania e- v atóme)
  • prvky, ktoré ľahko tvoria katióny
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
42
Q

Elektrónová afinita A

A
  • energia, ktorá sa uvoľní prijatím e- za vzniku aniónu z atómu (kJ/mol)
  • jej hodnota charakterizuje schopnosť atómu prijať elektrón
  • prvky, ktoré ľahko tvoria anióny
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
43
Q

Kyselinotvorné a zásadotvorné vlastnosti

zásadotvorné

A

s¹ a s² prvky

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
44
Q

Kyselinotvorné a zásadotvorné vlastnosti

kyselinotvorné

A

nekovy

N, P, O, S

halogény

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
45
Q

Kyselinotvorné a zásadotvorné vlastnosti

amfotérne

A

Al, Zn

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
46
Q

Oxidačno-redukčné vlastnosti

redukovadlá = ľahko tvoria katióny

A

ľahko odovzdávajú valenčné e-

hlavne s¹ a s² prvky

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
47
Q

Oxidačno-redukčné vlastnosti

oxidovadlá = ľahko tvoria anióny

A

ľahko prijímajú valenčné e

hlavne p4 a p5 prvky

48
Q

Chemická väzba I

A

vzniká preto, lebo to je energeticky výhodnejšie

sily, ktoré viažu atómy = príťažlivé sily medzi jadrami a elektrónmi viazaných atómov

49
Q

väzbová energia

A

energia, ktorá sa vylúči pri vytvorení chemickej väzby

- čím väčšia väzbová energia = tým silnejšia je väzba (kJ/mol)

50
Q

väzbová dĺžka

A

medzijadrová vzdialenosť, pri ktorej majú viazané atómy najnižšiu energiu (nm)

51
Q

disociačná energia

A

ak chceme väzbu rozštiepiť, musíme dodať rovnako veľkú energiu (kJ/mol)

52
Q

prvok

A

chemicky čistá látka (chčl)

- zložená z atómov s rovnakým Z, vyjadrujeme značkou

53
Q

zlúčenina

A

chemicky čistá látka (chčl)

  • stavebná častica = molekula
  • zložená z dvoch alebo viacerých atómov viazaných chemickou väzbou
  • zloženie vyjadrujeme chemickým vzorcom
54
Q

Kovalentná chemická väzba (1.)

A

vzniká medzi atómami vytvorením spoločného elektrónového páru

55
Q

Kovalentná chemická väzba (2.)

A

vzniká prekrytím valenčných orbitálov atómov, ktorých elektróny majú opačný spin
môže byť sigma σ a pí π

56
Q

Sigma väzba σ

A

“jednoduchá väzba”
- vzniká čelným prekrytím valenčných orbitálov umiestnených pozdĺž spojnice jadier (orbitály s-s, s-p, p-p)
= vzniká jeden väzbový elektrónový pár
- napr. H2, F2

57
Q

Pí väzba ℼ

A

Vzniká bočným prekrytím orbitálov kolmých na spojnicu jadier (orbitály p-p, p-d, d-d)

58
Q

Pí väzba ℼ (dvojitá väzba)

A

za vzniku dvoch väzbových elektrónových párov

- napr. O2, S2

59
Q

Pí väzba ℼ (trojitá väzba)

A

za vzniku troch väzbových elektrónových párov

- napr. N2, P2O3

60
Q

Polarita väzby

A

závisí od elektronegativity atómu

1) Nepolárna = 0≤ Δ χ ≤ 0,4
2) Polárna = 0,4 < Δ χ ≤ 1,7
3) Iónová = χ > 1,7

61
Q

Nepolárna kovalentná väzba

A

0≤ Δ χ ≤ 0,4
zvyčajne medzi atómami toho istého prvku
Napr: Cl2, CH4

62
Q

Polárna kovalentná väzba

A

0,4 < Δ χ ≤ 1,7
- elektróny väzbového elektrónového páru nie sú priťahované oboma jadrami zlúčených atómov rovnako
Napr: HCl, CO2

63
Q

Vlastnosti zlúčenín s kovalentnou väzbou

A

1) tuhé, tvrdé látky zložené z atómov (atómové alebo kovalentné kryštály)
2) Silné kovalentné väzby medzi atómami vytvárajú priestorové siete
3) vysoké teploty topenia
4) nerozpustné v polárnych rozpúšťadlách
Napr. C / diamant

64
Q

Iónová väzba

A

Δ χ > 1,7
podstatou iónovej väzby sú príťažlivé sily medzi kladne (katiónmi) a záporne (aniónmi) nabitými iónmi
- katión / anión vytvára okolo seba elektrostatické pole
- napr. typické najmä pre alkalické kovy

65
Q

ióny vznikajú

A

prenosom elektrónov medzi atómami v priebehu chemickej reakcie

66
Q

iónové kryštály

A
  • pravidelné trojrozmerné štruktúry
  • vzniká vzájomným obklopovaním sa katiónov a aniónov
  • každý anión má snahu stabilizovať sa vytvorením vrstvy z katiónov
67
Q

jeden z atómov elektróny odovzdáva, vzniká katión

A

Na^0 – e- → Na+

68
Q

atóm prijme elektrón, stáva sa z neho anión

A

Cl^0 + e- → Cl-

69
Q

Zlúčeniny s iónovou väzbou

A
  • iónové kryštalické látky
  • sú vybudované z iónov
  • katióny a anióny sú v štruktúrach pravidelne usporiadané a vzájomne viazané iónovou väzbou
70
Q

vlastnosti zlúčenín s iónovou väzbou

A

1) Tuhé tvrdé látky, krehké a štiepateľné
2) Vysoké teploty topenia a varu (600 - 2000˚C)
3) Dobre rozpustné vo vode
4) Vodné roztoky obsahujú voľne pohyblivé ióny a vedú elektrický prúd

napr.: NaCl, NH4+

71
Q

Kovová väzba

A

1) medzi atómami v kryštálovej štruktúre kovu
2) atómy prítomné v kove poskytujú valenčné elektróny na vytvorenie elektrónového oblaku (patrí všetkým atómom)
3) katióny kovov sú pravidelne usporiadané

72
Q

podstatou kovovej väzby

A

sú príťažlivé sily medzi voľne sa pohybujúcimi valenčnými elektrónmi (elektrónovým oblakom) a katiónmi v kove

73
Q

Vlastnosti látok s kovovou väzbou

A
  • tvoria kovové kryštály
  • v štruktúrach kovu je najtesnejšie usporiadanie atómov
  • základná častica: atóm kovu
74
Q

Vlastnosti látok s kovovou väzbou (2.)

A

1) nemá smerový charakter
2) dobrá elektrická vodivosť
- zdieľané elektróny vo forme elektrónového plynu = môžu sa ľahko premiestňovať v mriežke kovového kryštálu

75
Q

Vlastnosti látok s kovovou väzbou (3.)

A

3) tepelná vodivosť
- vzruch, ktorý vyvolá zvýšenie teploty na jednej strane kovu, sa pomocou šírenia kmitov v kovovej mriežke rýchlo prenesie na druhú stranu
4) kujnosť a ťažnosť
- pri vzájomnom posune vrstiev katiónov zostáva kryštálová mriežka kovu zachovaná
- chemické väzby sa pritom narúšajú len nakrátko a minimálne

-

76
Q

príklady látok s kovovou väzbou

A

Fe, Zn, Al, 14-karátové Au, Ag, Cu

77
Q

Koordinačná väzba

donorno - akceptorná

A

môže vzniknúť aj prekrytím atómového orbitálu jedného atómu (obsahuje e- pár s prázdnym atómovým) orbitálom druhého atómu

78
Q

donor

A

častica, ktorá poskytuje na vytvorenie väzby elektrónový pár

79
Q

akceptor

A

častica, ktorá prijíma väzbový elektrónový pár

80
Q

Kovalentná
VS
koordinačná väzba

A
  • sú rovnaké, líšia sa len spôsobom ich vzniku

- pri tomto type väzby atómy zdieľajú väzbový elektrónový pár (ide teda o kovalentnú väzbu)

81
Q

komplexné zlúčeniny d-prvkov

A

schopnosť vytvárať koordinačné väzby majú hlavne d prvky, ktoré majú voľné d orbitály

82
Q

donor

A

ligandom

83
Q

akceptor

A

centrálny atóm

84
Q

Medzimolekulové príťažlivé sily

A

molekulami sa vo všetkých troch skupenstvách uplatňujú sily elektrostatického charakteru

85
Q

Van der Waalsove sily

A

vzájomné pôsobenie medzi čiastkovými nábojmi na atómoch v molekulách

86
Q

polárne molekuly

A

H-Cl….H-Cl

trvalé elektrické dipóly

87
Q

nepolárne molekuly

A

Cl-Cl, H-H…H-H

88
Q

definícia Van der Waalsových síl

A
  • sú veľmi slabé

- vyskytujú sa vo všetkých skupenstvách

89
Q

stavebné častice

A

molekuly

90
Q

molekuly

A
  • sú navzájom viazané van der Waalsovými silami

- tvoria molekulové kryštály

91
Q

molekulové kryštály

A
  • krehké (príťažlivé sily medzi molekulami sú slabé)

- majú nízke teploty topenia varu (rovno sublimujú)

92
Q

Vodíková väzba

A

vzniká medzi atómom vodíka (1) a atómom susednej molekuly (2)

93
Q

atóm vodíka (1)

A

kovalentne viazaný na atóm prvku s veľkou hodnotou elektronegativity (napr. fluór, kyslík, dusík)

94
Q

atóm susednej molekuly (2)

A

veľký záporný čiastkový náboj a na ktorom je neväzbový elektrónový pár
(má veľkú elektronegativitu)

95
Q

príklad vodíkovej väzby

A

napr. pôsobenie medzi dvoma molekulami fluorovodíka alebo dvoma molekulami vody

96
Q

čo je silnejšie
Vodíková väzba
VS
Van der Waalsove sily

A

vodíková väzba je silnejšia ako van der Waalsove sily

97
Q

definícia vodíkovej väzby

A

podstatou vodíkovej väzby sú príťažlivé sily medzi kladným a záporným čiastkovým nábojom polárnych molekúl

98
Q

Vlastnosti látok s vodíkovou väzbou

A
  • sú tvorené z molekúl
99
Q

prítomnosť vodíkových väzieb

A

1) zvyšuje teplotu topenia

2) teplotu varu látok

100
Q

vodíkové väzby:

mimoriadne dôležitá pre živé organizmy

A
  • pútané reťazce v dvojzávitnici DNA
  • tvoria aminokyseliny = tvorba proteínov
  • ovplyvňuje mnohé fyzikálne vlastnosti látok (ľad menšiu hustotu ako kvapalná voda)
101
Q

kryštalické látky / kryštály

A
  • kryštálová štruktúra/mriežka
  • v tuhom skupenstve utvorené z veľkých zhlukov častíc (atómov, iónov alebo molekúl) s pravidelným priestorovým usporiadaním
102
Q

kryštalické látky / kryštály:

vonkajší prejav

A

pravidelný tvar

  • súmernosť (symetria)
  • povrch tvoria
    1) rovinné kryštálové plochy
    2) hrany
    3) vrcholy
103
Q

kryštalické látky / kryštály:

základná bunka

A
  • jednoduché zoskupenie častíc kryštálu

opakuje sa v celom kryštáli

104
Q

kryštalické látky / kryštály:

typy

A

1) iónové
2) atómové (kovalentné)
3) molekulové
4) vrstevnaté

105
Q

iónové kryštály

A
  • iónové zlúčeniny v tuhom skupenstve

- v prírode ako minerály

106
Q

iónové kryštály:

vlastnosti

A

1) veľké hodnoty teploty topenia
2) tvrdosť
3) krehkosť

107
Q

iónové kryštály:

príklady

A

NaCl, KBr, NH4, Cl, K2, SO4, CaCO3

108
Q

atómové (kovalentné) kryštály

A

kovalentne viazané atómy jedného alebo viacerých prvkov

109
Q

atómové (kovalentné) kryštály:

vlastnosti

A

1) mimoriadne tvrdé
2) vysoká teplota topenia
3) v bežných rozpúšťadlách sa nerozpúšťajú
4) nevedú elektrický prúd
5) dobrý vodič tepla

110
Q

atómové (kovalentné) kryštály:

príklady

A

diamant C, kremeň SiO2, korund Al2O3

111
Q

molekulové kryštály

A

z molekúl, navzájom sú pútané van der Waalsovými silami / vodíkovými väzbami

112
Q

molekulové kryštály:

vlastnosti

A
  • slabé medzimolekulové sily
  • nízka teplota topenia
  • prchavé
  • nepolárne látky sa nerozpúšťajú vo vode, ale v nepolárnych rozpúšťadlách
113
Q

molekulové kryštály:

príklady

A

kryštály H2O (ľad), I2, S8, suchý ľad

114
Q

vrstevnaté kryštály

A
  • kovalentné, ako aj van der Waalsove sily
    1) v jednotlivých vrstvách = kovalentné sily
    2) medzi vrstvami = van der Waalsove sily
115
Q

vrstevnaté kryštály:

vlastnosti

A
  • tuha má rovnaké chemické zloženie ako diamant

- vďaka slabým silám medzi vrstvami je mäkká

116
Q

vrstevnaté kryštály:

príklady

A

grafit

chémia - maturitné okruhy (32 decks)

Brainscape helps you reach your goals faster, through stronger study habits.
© 2024 Bold Learning Solutions. Terms and Conditions